Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Bardejov 21T/90/2024 8224010663 29. 05. 2025 JUDr. Michal Calko ECLI:SK:OSBJ:2025:8224010663.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Michalom Calkom v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX, E., F. G., stíhaného pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona s poukázaním na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 29. mája 2025 takto rozhodol: Obžalovaný: A. B., narodený XX.XX.XXXX v H., C. I. J. D., trvale bytom D. XXXX, E. F. G., F., uznáva sa vinným,
že
v dobe od 15.08.2019 až doposiaľ v K.. L., F. G. a inde, si ako otec maloletých detí K. B., narodenej XX.XX.XXXX a M. B., narodeného XX.XX.XXXX, v dobe od 15.08.2019 do 21.05.2021 zverených do osobnej starostlivosti matke maloletých detí N. B., rodenej A., narodenej XX.XX.XXXX, zosnulej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXX, O. B., a v dobe od 22.05.2021 až doposiaľ v osobnej starostlivosti starých rodičov maloletých detí P. A. a P. A., obaja bytom C. XXX, O. B., neprispieval pravidelne na ich výživu, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Bardejov číslo konania XX/XXX/XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vykonateľným dňa XX.XX.XXXX, zaviazaný prispievať na výživu maloletej K. mesačne sumou vo výške 130 eur a maloletému M. mesačne sumou vo výške 120 eur, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám matky maloletých detí, a následne rozsudkom Okresného súdu v Bardejove číslo konania XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, vykonateľným dňa XX.XX.XXXX, boli deti K. B. a M. B. zverení do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti ich starým rodičom P. A. a P. A. a otec maloletých detí bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej K. mesačne sumou vo výške 150 eur a maloletému M. mesačne sumou vo výške 120 eur, vždy do 15.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B., čím takto za obdobie od 15.08.2019 do 21.05.2021 /august 2019 až máj 2021/, kedy mal platiť výživné k rukám matky maloletých detí, vznikol dlh na výživnom vo výške 4.450 eur, za obdobie od 22.05.2021 až do 26.08.2022 /jún 2021 až júl 2022/, kedy boli maloleté deti v starostlivosti ich starých rodičov a kedy bol otec maloletých detí povinný prispievať na výživu maloletých detí v zmysle zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., podľa ktorého je rodič povinný prispievať na dieťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom výška výživného bola určená rozsudkom Okresného súdu Bardejov číslo konania XX/ XXX/XXXX-XXX, kde takto za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 3.500 eur, a za obdobie od 27.08.2022 až doposiaľ /august 2022 až máj 2025/, kedy mal obžalovaný výživné platiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B., vznikol dlh na výživnom vo výške 9.180 eur, čím takto za celé uvedené obdobie od 15.08.2019 až doposiaľ /august 2019 až máj 2025/ dlhuje na výživnom najmenej sumu vo výške 17.130 eur, teda
najmenej dva mesiace v období dvoch rokoch neplní z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného a to závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, čím
spáchal
prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona. Za to sa o d s u d z u j e : Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Bardejov podal na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX pod Pv XXX/ XX/XXXX obžalobu na A. B., narodeného XX.XX.XXXX v C. (ďalej len „obžalovaný“) za skutok, ktorý mal spáchať tak, že „v dobe od 15.08.2019 až doposiaľ v K.. L., F. G. a inde, si ako otec maloletých detí K. B., narodenej XX.XX.XXXX a M. B., narodeného XX.XX.XXXX, v dobe od 15.08.2019 do 21.05.2021 zverených do osobnej starostlivosti matke maloletých detí N. B., rodenej A., narodenej XX.XX.XXXX, zosnulej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXX, O. B., a v dobe od 22.05.2021 až doposiaľ v osobnej starostlivosti starých rodičov maloletých detí P. A. a P. A., obaja bytom C. XXX, O. B., neprispieval pravidelne na ich výživu, hoci bol rozsudkom Okresného súdu v Bardejove spisová značka XX XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, vykonateľným dňa XX.XX.XXXX, zaviazaný prispievať na výživu maloletej K. mesačne sumou vo výške 130 eur a maloletému M. mesačne sumou vo výške 120 eur, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám matky maloletých detí, a následne rozsudkom Okresného súdu v Bardejove spisová značka XX XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, vykonateľným dňa XX.XX.XXXX, boli deti K. B. a M. B. zverení do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti ich starým rodičom P. A. a P. A. a otec maloletých detí bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej K. mesačne sumou vo výške 150 eur a maloletému M. mesačne sumou vo výške 120 eur, vždy do 15.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B., čím takto za obdobie od 15.08.2019 do 21.05.2021 /august 2019 až máj 2021/, kedy mal platiť výživné k rukám matky maloletých detí, vznikol dlh na výživnom vo výške 4.450 eur, za obdobie od 22.05.2021 až do 26.08.2022 /jún 2021 až júl 2022/, kedy boli maloleté deti v starostlivosti ich starých rodičov a kedy bol otec maloletých detí povinný prispievať na výživu maloletých detí v zmysle zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., podľa ktorého je rodič povinný prispievať na dieťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom výška výživného bola určená rozsudkom Okresného súdu v Bardejove spisová značka XX XXX/XXXX-XXX, kde takto za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 3.500 eur, a za obdobie od 27.08.2022 až doposiaľ /august 2022 až november 2024/, kedy mal obvinený výživné platiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B., vznikol dlh na výživnom vo výške 7.560 eur, čím takto za celé uvedené obdobie od 15.08.2019 až doposiaľ /august 2019 až november 2024/ dlhuje na výživnom sumu v celkovej vo výške 15 510 eur“. Skutok prokurátor právne posúdil ako prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona. Na základe podanej obžaloby a obsahu súdneho spisu spisová značka XXX/XX/XXXX súd rozhodol vo veci trestnými rozkazom číslo konania XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Proti trestnému rozkazu podal prokurátor v zákonnej lehote odpor. Po podaní odporu súd rozhodol uznesením číslo
konania XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX o prijatí obžaloby prokurátora a nariadil vo veci hlavné pojednávanie. Pretože obžalovaný je cudzím štátnym príslušníkom, ktorý má bydlisko (zdržuje sa) mimo územia Slovenskej republiky vo F. G., bol mu trestný rozkaz spoločne s obžalobou, uznesením o prijatí obžaloby, odporom prokurátora, výzvou na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov, poučením o účinnej ľútosti, poučením o možnosti vykonania hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného a predvolaním na hlavné pojednávanie, vrátane prekladov doručovaných písomností do cudzieho jazyka, doručený dňa 15.04.2025 na adresu trvalého bydliska obžalovaného, ktorá je zároveň adresou označenou obžalovaným, ako adresa na doručovanie písomností. Na prejednanie veci súd nariadil hlavné pojednávanie, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní, po prednesení obžaloby prokurátorom, súd vykonal za účelom preukázania skutkových tvrdení obžaloby dokazovanie čítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku, výsluchom svedkov P. A., P. P. H. a P. P. A., čítaním výpovede svedkyne N. B. postupom podľa § 263 odsek 3 písmeno a/ Trestného poriadku, čítaním a oboznamovaním listinných dôkazov zo súdneho spisu XXX/XX/XXXX, ktorého neoddeliteľnú súčasť tvorí vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru v B. ČVS:O./X-XXX-XX-XXXX postupom podľa § 269 Trestného poriadku, a to konkrétne oboznámením rozsudku Okresného súdu Bardejov spisová značka XX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudku Krajského súdu v Prešove spisová značka XXXXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok Okresného súdu Bardejov spisová značka XX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok Okresného súdu Bardejov spisová značka XX/ XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenia Krajského súdu v Košiciach spisová značka XXXX/XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, prehľadov platieb výživného, rodných listov maloletých detí K. B. a M. B., potvrdenia o vykonaných platbách (transakciách) a výpisov z bankových účtov dokladovaných v prípravnom konaní obžalovaným a svedkyňou N. B., oznámenia o úmrtí N. B., rozhodnutia o prijatí maloletých detí K. B. a M. B. do materskej školy, potvrdenia o návšteve základnej školy s materskou školou Q. N. B., výsledkov dožiadania právnej pomoci justičného orgánu cudzieho štátu (výkazov dávok poistenia obžalovaného v nezamestnanosti K.. L. zo sprievodným emailom, emailovej správy daňového úradu K.. L. vrátane príloh, emailovej správy zamestnávateľa - družstva A. O., správy spoločnosti E. C. vrátane pracovnej zmluvy, potvrdenia zamestnávateľa, výpisy zo mzdy a výpoveď – potvrdenie o ukončení pracovného pomeru, správu od zamestnávateľa Q. E. C. – F. Q.), písomných správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, potvrdení o poberaní náhradného výživného, potvrdení o poberaní prídavkov na dieťa, potvrdení o poberaní dávky v hmotnej núdzi, výzvy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na zaplatenie pohľadávky na výživnom pre maloleté deti v náhradnej osobnej starostlivosti adresované obžalovanému vrátane rozpisu dlžnej pohľadávky na výživnom. Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré sa vzťahujú ku skutkovým tvrdeniam uvedených v popise skutku obžaloby, súd zistil nasledovné. Obžalovaný A. B. sa na hlavné pojednávanie nedostavil, preto boli čítané zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania pred dožiadaným justičným orgánom cudzieho štátu Švajčiarskej konfederácie, a to Štátnym zastupiteľstvom, Vyšetrovací úrad K.. L.. Pri výsluchu vykonanom dňa 15.06.2021 obžalovaný po zákonnom poučení a oboznámení s predmetom výsluchu vo svojej výpovedi uviedol, že je otcom maloletých deti K. B. a M. B., ktoré pochádzajú z jeho manželstva s N. B. (svedkyňou). S bývalou manželkou N. B. sa obžalovaný, po jej odchode zo F., rozviedol. Vyživovacia povinnosť k maloletým deťom mu vznikla od augusta 2019 s tým, že platiť výživné je povinný vždy 15. dňa v mesiaci. Z obsahu výpovede obžalovaného vyplýva, že výživné na maloleté deti je povinný platiť na základe rozsudku Okresného súdu Bardejov spisová značka XX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, o čom mal obžalovaný vedomosť. Výška výživného na maloleté deti mesačne činila sumu 240 eur. Vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom si obžalovaný plnil, posielal okolo 150 eur mesačne, inokedy sumu 100 eur priamo exmanželke (svedkyni) N. B.. Peniaze posielal každý mesiac od augusta 2019. Dlh na výživnom, ktorý vznikol za obdobie od augusta 2019 do februára 2021 vo výške 4.500 Eur, obžalovaný vo svojej výpovedi poprel. K svojím majetkovým pomerom obžalovaný pri výsluchu uviedol, že od roku 2016 do decembra 2020 pracoval na pošte (F. Q.) s tým, že výška jeho mzdy sa odvíjala od odpracovaných hodín. Mesačne mu bola vyplácaná mzda 3500 CHF (Švajčiarskych frankov). Od mesiaca január 2021 obžalovaný už na pošte nepracoval, a od uvedeného obdobia bol evidovaný v Regionálnom centre pre sprostredkovanie práce (RAV). Poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 2500 CHF mesačne. K osobným, rodinným a sociálnym pomerom obžalovaný uviedol, že v domácnosti býva sám, nemá zdravotné problémy, je bezmajetný a nemá iné vyživovacie povinnosti.
K vynakladaným pravidelným mesačným výdavkom obžalovaný udal, že vydáva viac ako zarába, výdavky má viac ako 3000 CHF. Styk s maloletými deťmi obžalovaný bližšie nekonkretizoval. Maloleté deti navštívil v decembri roku 2019. Vo svojej v poradí druhej výpovedi pred dožiadaným justičným orgánom dňa 19.10.2023 obžalovaný uviedol, že od posledného vypočúvania dňa 15.06.2021 neplatil na maloleté deti K. B. a M. B. žiadne výživné. Vo svojej výpovedi obžalovaný potvrdil, že má vedomosť o rozsudku Okresného súdu Bardejov spisová značka XX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vykonateľným dňa XX.XX.XXXX, ktorým boli maloleté deti zverené do náhradnej starostlivosti starým rodičom P. A. a P. A. s tým, že výživné v sume 150 eur na maloletú K. B. a výživné v sume 120 eur na maloletého M. B., po dobu trvania náhradnej starostlivosti o maloleté deti, je obžalovaný povinný platiť vždy do 15. dňa príslušného mesiaca na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B.. Rozsudok mu bol doručený v auguste alebo v septembri roku 2022. K plateniu výživného priamo na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny obžalovaný udal, že informácie o účte, na ktorý má platiť, sa dozvedel až po šiestich mesiacoch, pričom potrebné údaje mu poskytol formou emailovej správy jeho právnik, ktorý medzičasom zomrel. Taktiež obžalovaný potvrdil, že údaje o účte, na ktorý má plniť, mu boli zaslané poštou aj od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B.. Rozsudok bol obžalovanému, podľa jeho vyjadrenia, doručený v slovenskom jazyku, avšak obžalovaný vo výpovedi potvrdil, že vedel, koľko má platiť na výživnom na maloleté deti. Ako obžalovaný vo výpovedi sám udal, „bolo to tam napísané“. Z výpovede obžalovaného ďalej vyplýva, že obžalovaný od 27. augusta 2022 (odo dňa vykonateľnosti rozsudku spisová značka XX/XXX/XXXX) až do dňa jeho výsluchu pred dožiadaným justičným orgánom F. G. (do dňa 19.10.2023), na výživnom nič nezaplatil. Kvôli finančným problémom nebol schopný platiť výživné (150 eur + 120 eur mesačne). K zamestnávateľom, u ktorých obžalovaný pracoval odo dňa 15.06.2021 (odo dňa jeho prvého výsluchu pred dožiadaným justičným orgánom cudzieho štátu), obžalovaný uviedol, že pracoval v A. L. približne tri až štyri mesiace od septembra 2021 do konca roku 2021. Zárobok predstavoval približne 3000 CHF (mesačne). Pracovný pomer ukončil obžalovaný podaním výpovede s tým, že ako dôvod výpovede obžalovaný udal len skutočnosť, že mu to tam nevyhovovalo. Od augusta 2022 do konca júna 2023 pracoval obžalovaný v M. vo firme E.. Jeho mzda predstavovala približne 3500 CHF (mesačne). Pre finančné problémy zamestnávateľa dostal obžalovaný výpoveď. V období medzi zamestnaním v A. a zamestnaním vo firme E. obžalovaný poberal dávky v nezamestnanosti. Výška dávky v nezamestnanosti predstavovala 80 % zo sumy 3500 CHF (čo činí v prepočte približne sumu 2800 CHF). Počas všetkých období, teda aj v období od 15.06.2021, v čase, kedy bol obžalovaný nezamestnaný, tento poberal dávku v nezamestnanosti. V čase vykonania druhého výsluchu s obžalovaným dňa 19.10.2023 (tak, ako to vyplýva z výpovede obžalovaného), bol obžalovaný nezamestnaný a evidovaný na príslušnom úrade /Regionálnom centre pre sprostredkovanie práce (RAV)/. Jeho jediný príjem (v danom čase) predstavovala len dávka v nezamestnanosti. K svojím mesačným výdavkom a nákladom na živobytie obžalovaný uviedol, že platí nájom 1220 CHF mesačne, telefón 34 CHF mesačne, zdravotné poistenie 335 CHF mesačne, alkohol nepožíva, ale fajčí cigarety, náklady na prevádzku auta predstavuje 400 CHF mesačne (spolu obžalovaným udané náklady 1989 CHF). Taktiež obžalovaný uviedol, že má náklady na stravu a oblečenie, avšak ich výšku pri výsluchu neuviedol. K dlžnej výške neuhradeného výživného od mesiaca august 2019 do dňa výsluchu (19.10.2023) v sume najmenej 10 063 Eur obžalovaný uviedol, že výška dlžného výživného nie je správna, nakoľko časť výživného už zaplatil. Svedkyňa P. A. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení ku skutkovým tvrdeniam obžaloby uviedla, že rozhodnutím súdu boli maloleté deti (K. B. a M. B.) zverené do náhradne osobnej starostlivosti svedkyne a jej manžela P. A.. V období predtým, t. j. v období, než im maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti, osobnú starostlivosť o maloleté deti vykonávala jej nebohá dcéra N. B., rodená A.. V čase, keď osobnú starostlivosť o maloleté deti vykonávala dcéra N. B., plnil si obžalovaný vyživovaciu povinnosť len čiastočne v sumách 50 eur alebo 100 eur. V nasledujúcom období, po smrti dcéry (N. B.) až do rozhodnutia súdu o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti svedkyne a jej manžela P. A., obžalovaný neplatil žiadne výživné, pričom za dané obdobie vznikol obžalovanému dlh na výživnom v sume 3500 Eur. Z výpovede svedkyne ďalej vyplýva, že rozhodnutím súdu, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti svedkyne a jej manžela, bola obžalovanému zároveň uložená povinnosť platiť výživné na maloleté deti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny poberá svedkyňa na maloleté deti náhradné výživné. K samotnému styku a kontaktu obžalovaného s maloletými deťmi svedkyňa udala, že s maloletými deťmi sa obžalovaný kontaktuje prostredníctvom sociálnej siete WhatsApp, a to vo vyhradenom čase.
Na Slovensku bol obžalovaný iba raz v čase súdneho konania o zverenie maloletých deti do náhradnej osobnej starostlivosti. Ani v čase prítomnosti obžalovaného na Slovensku, obžalovaný nedal maloletým deťom žiadne dary, ani im neposkytol žiadne výživné. V období, kedy obžalovaný neuhrádzal výživné, maloleté deti netrpeli žiadnou núdzou, svedkyni pomáhali príbuzní. Manžel svedkyne bol v danom období, a aj naďalej je, riadne zamestnaný. Svedok P. P. H., ako splnomocnený zástupca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení ku skutkovým tvrdeniam obžaloby uviedol, že obžalovaný má platiť výživné na maloleté deti na základe rozsudku Okresného súdu Bardejov spisová značka XX/XXX/ XXXX priamo na účet Úradu práce, sociálnych veci a rodiny, a to konkrétne výživné v sume 150 eur mesačne na maloletú K. B. a výživné v sume 120 eur mesačne na maloletého M. B. počnúc od ôsmeho mesiaca roku 2022 až doposiaľ. O povinnosti platiť výživné a o tom, akému subjektu má obžalovaný povinnosť platiť, bol obžalovaný upovedomený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. V období od augusta 2022 zaslal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny obžalovanému tri výzvy na jeho adresu vo F., ktoré si obžalovaný riade prevzal, čo preukazujú potvrdenia o doručení. Dlh na výživnom nebol Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny obžalovaným zaplatený, preto pohľadávka na výživnom bola v šiestom mesiaci roka 2023 postúpená na vymáhanie, a to formou súdnej exekúcie. Výkon exekúcie je vedený na exekučnom úrade súdneho exekútora JUDr. Juraja Kovacsa so sídlom v Rimavskej Sobote. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny doručené dňa 22.08.2023. Obžalovaný na účet úradu práce nezaplatil žiadne výživné a rovnako žiadne výživné nebolo vymožené v exekučnom konaní. Maloletým deťom je zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny poskytované od 01.08.2022 náhradné výživné. Dlh na výžinom pre Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny predstavoval (v čase výsluchu svedka) sumu 9180 eur. Keďže dlh na výživnom je vymáhaný v exekučnom konaní, tak Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny si tento dlh v trestnom konaní nebude uplatňovať. Na hlavnom pojednávaní bola postupom podľa § 236 odsek 3 písmeno a/ Trestného poriadku čítaná výpoveď svedkyne N. B. z prípravného konania, pretože svedkyňa zomrela. Vo svoje výpovedi zo dňa 11.12.2020 svedkyňa po zákonnom poučení uviedla, že s bývalým manželom (obžalovaným) sa zoznámila vo F., kde pracovala ako sestrička v sanatóriu. Ich spoločné deti sa narodili po štvorročnej známosti. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov číslo konania XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, vykonateľným XX.XX.XXXX, boli maloleté deti K. B. a M. B. zverené do osobnej starostlivosti svedkyne a súčasne bol rozsudkom obžalovaný, ako otec maloletých detí, zaviazaný prispievať na výchovu a výživu maloletej K. mesačne sumou vo výške 130 eur a maloletému M. mesačne sumou vo výške 120 Eur vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám svedkyne (matky maloletých detí). Od zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti svedkyne, obžalovaný uhradil na bankový účet svedkyne vedený v Poštovej banke v mesiaci júl 2019 sumu 50 Eur, v mesiaci január 2020 sumu 100 Eur, v mesiaci marec 2020 dňa 13.03.2020 sumu 100 Eur a dňa 31.03.2020 sumu 100 Eur s tým, že uvedená suma 100 Eur bola svedkyni vyplatená na pošte a v októbri 2020 sumu 150 Eur. Svedkyňa poberala na obe maloleté deti rodinné prídavky v sume približne 49 Eur. V čase výsluchu svedkyne, tejto nebolo schválené a priznané náhradné výživné na maloleté deti. Ako svedka súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj ustanovenú opatrovníčku maloletých detí (poškodených) JUDr. Janku Martonovú, advokátku so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove. Svedkyňa ku skutkovým tvrdeniam obžaloby nevypovedala. Vyjadrila sa len k rodinným pomerom maloletých detí, s tým, že aktuálne majetkové, sociálne a osobné pomery maloletých detí jej neboli známe. Z oboznámených výpisov z bankových účtov a potvrdení o vykonaných transakciách dokladovaných v prípravnom konaní do súdneho spisu obžalovaným súd zistil, že z účtu odosielateľa „A. B.“ číslo účtu E. XXXX XXXX XXXX XXXX X boli v období od mesiaca august 2019 vykonané prevody finančných prostriedkov (peňažné transakcie) na bankový účet prijímateľa „B. N.“ číslo K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to v januári 2020 v sume 100 eur, v marci 2020 v sume 200 eur, v októbri 2020 v sume 150 eur, v decembri 2020 v sume 100 eur, v januári 2021 v sume 100 eur, vo februári 2021 v sume 200 eur a v mesiaci apríl 2021 v sume 150 eur. Spolu boli na účet príjemcu odoslané finančné prostriedky vo výške 1050 eur. Z oboznámených rozhodnutí Okresného súdu Bardejov a Krajského súdu v Prešove súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bardejov číslo konania XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, vykonateľným dňa XX.XX.XXXX a právoplatným dňa XX.XX.XXXX, bolo rozvedené manželstvo
obžalovaného a svedkyne N. B. uzavreté dňa XX.XX.XXXX N. K.. L., F. G.. Na čas po rozvode súd zveril maloleté deti K. B., narodenú XX.XX.XXXX a M. B., narodeného XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky N. B.. Obžalovaného súd zaviazal prispievať na výživu maloletých detí, a to na maloletú K. B. v sume 130 Eur a maloletého M. B. v sume 120 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku do budúcna, ktoré bol povinný platiť k rukám matky maloletých detí vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Samostatnými výrokmi bol upravený styk obžalovaného s maloletými deťmi na čas po rozvode manželstva. Proti rozsudku podal obžalovaný odvolanie. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom číslo konania XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bardejov číslo konania XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Rozsudkom číslo konania XX/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným XX.XX.XXXX, Okresný súd Bardejov upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom K. a M. B., vyživovacia povinnosť upravovaná nebola, t. j. vyživovacia povinnosť nebola predmetom konania vo veci spisová značka XX/XXX/XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov číslo konania XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, vykonateľným XX.XX.XXXX, boli maloleté deti K. B., narodená XX.XX.XXXX a M. B., narodený XX.XX.XXXX, zverení do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti ich starým rodičom P. A., narodenému XX.XX.XXXX a P. A., narodenej XX.XX.XXXX. Obžalovaného súd zaviazal prispievať počas náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti maloletých detí, na výchovu a výživu maloletých detí a to na maloletú K. B. sumou 150 Eur mesačne a na maloletého M. B. sumou 120 Eur mesačne vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B.. Zároveň bol rozsudkom upravený styk obžalovaného s maloletými deťmi. Proti rozsudku podal obžalovaný odvolanie. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom číslo konania XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bardejov číslo konania číslo konania XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Z oboznámených rodných listov súd zistil, že v knihe narodení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – osobitná matrika B., zväzok O., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX je zapísané narodenie K. B., narodenej XX.XX.XXXX a v knihe narodení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – osobitná matrika B., zväzok O., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX je zapísané narodenie M. B., narodeného XX.XX.XXXX. Ako matka maloletých detí je v rodných listoch uvedená N. B., rodená A., narodená XX.XX.XXXX (svedkyňa) a ako otec je uvedený A. B., narodený XX.XX.XXXX (obžalovaný). Z oznámenia o úmrtí vystaveného Matričným úradom B. súd zistil, že N. B., rodená A., narodená XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX, a jej úmrtie je zapísané v knihe úmrtí zväzok X/XX/ XX, ročníka XXXX na strane XX, pod poradovým číslom X. Z rozhodnutí Základnej školy s Materskou školou Q. N. so sídlom v B. súd zistil, že maloletá K. B. a maloletý M. B. boli na základe rozhodnutí riaditeľa školy zo dňa XX.XX.XXXX prijatí do materskej školy, ktorá je súčasťou Základnej školy s Materskou školou Q. N. v meste B.. V štúdiu pokračujú maloleté deti aj naďalej v menovanom školskom zariadení, ako žiaci základnej školy. Zo zabezpečených výkazov dávok poistenia v nezamestnanosti vystavených Úradom hospodárstva a práce, Poisťovňa nezamestnanosti, G. K.. L., F. G. súd zistil, že obžalovaný poberal dávky v nezamestnanosti, ktoré mu boli vyplácane na bankový účet číslo účtu E. XXXX XXXX XXXX XXXX X, a to konkrétne v období roka 2019 mu boli v mesiaci november 2019 vyplatené sumy 3520,20 CHF a 1059,90 CHF a v mesiaci december 2019 sumy 2257,55 CHF a 1505,05 CHF. V roku 2020 obžalovanému v mesiaci august 2020 boli vyplatené sumy 243,70 CHF a 765,25 CHF, v mesiaci júl 2020 suma 2530 CHF, v mesiaci máj 2020 suma 2530 CHF, v mesiaci apríl 2020 suma 2530 CHF, v mesiaci marec 2020 suma 2530 CHF, v mesiaci február 2020 suma 3061 CHF a 3520 CHF. V roku 2021 obžalovanému v mesiaci november 2021 bola vyplatená suma 2009,20 CHF, v mesiaci september 2021 suma 2339,05 CHF, mesiaci júl 2021 sumy 2394,20 CHF a 2530 CHF, v mesiaci máj 2021 sumy 283,40 CHF a 2295,20 CHF, v mesiaci apríl 2021 sumy 283,40 CHF a 2295,20 CHF, v mesiaci marec 2021 sumy 28 CHF, 303,80 CHF a 2301,60 CHF, v mesiaci február 2021 sumy 48,60 CHF a 2530 CHF a v mesiaci január 2021 sumy 2158,80 CHF. V roku 2022 obžalovanému v mesiaci august 2022 bola vyplatená suma 1683,20 CHF, v mesiaci júl 2022 suma 2530 CHF, v mesiaci marec 2022 suma 2295,20 CHF, v mesiaci február 2022 sumy 2530 CHF a 2530 CHF. V roku 2023 obžalovanému v mesiaci september 2023 bola vyplatená suma 583,05 CHF, v mesiaci august 2023 suma 1516,80 CHF a v mesiaci júl 2023 suma 498,90 CHF.
Z potvrdenia o príjme vystaveného Daňovým úradom, G. K.. L., R. O., F. G. súd zistil, že v období od 17.08.2020 do 30.12.2020 čistá mzda obžalovaného predstavovala celkom sumu 13376,32 CHF. Príjmy pri kompenzácii v nezamestnanosti za obdobie rokov 2019, 2020 a 2021 činili celkom sumu 125 025 Eur. Z vyjadrení a príloh od zamestnávateľov obžalovaného vo F. G. súd zistil, že obžalovaný nebol ako zamestnanec nikdy aktívny v družstve L. A. O.. V spoločnosti E. C. bol obžalovaný zamestnaný od 01.01.2023 na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX na dobu neurčitú s dohodnutou čistou základnou hodinovou mzdou 25,85 CHF. Pracovný pomer bol s obžalovaným ukončený zo strany zamestnávateľa k 30.06.2023 a to výpoveďou zo dňa 12.05.2023. V období od 25.08.2022 do 31.12.2022 bol obžalovaný v spoločnosti E. C. zamestnaný prostredníctvom agentúry dočasného zamestnávania. Za obdobie od januára 2023 do júna 2023 bola obžalovanému vyplatená za mesiac január 2023 mzda v sume 3049,55 CHF, za mesiac február 2023 mzda v sume 2694,55 CHF, za mesiac marec 2023 mzda v sume 3675,85 CHF, za mesiac apríl 2023 mzda v sume 4089,90 CHF, za mesiac máj 2023 mzda v sume 2822 CHF a za mesiac jún 2023 mzda v sume 2822 CHF. Zo správy F. Q. vyplýva, že obžalovaný bol zamestnaný na pošte na dobu určitú od 01.09.2015 do 31.12.2015. F. Q. potvrdila, že obžalovaný pracoval v jej logistickom centre niekoľkokrát v roku 2019 a v nasledujúcich rokoch ako dočasný zamestnanec pre firmu G. K.. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. súd zistil, že svedkyňa N. B., rodená A., ako matka maloletých detí K. a M. B. v období od 15.08.2019 do 21.05.2021 nepožiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny B. o vyplácanie náhradného výživného. V období od 01.02.2020 do 30.04.2021 poberala dávku v hmotnej núdzi, pričom za rok 2020 jej v období od februára 2020 do decembra 2020 bola vyplatená dávka v hmotnej núdzi v sume 2231.30 eur a za rok 2021 v období od januára 2021 do apríla 2021 je bola vyplatená dávka v hmotnej núdzi 889,60 Eur. Prídavky na deti boli svedkyni vyplácané v období od 01.03.2017 do 30.04.2021, pričom výška vyplatených prídavkov za rok 2017 činila sumu 470,40 Eur, za rok 2018 sumu 568,32 Eur, za rok 2019 sumu 584,16 eur, za rok 2020 sumu 598,80 eur a za rok 2021 sumu 204 Eur. Z vypracovaných správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. súd ďalej zistil, že starí rodičia maloletých detí P. A. a P. A., ktorým boli rozsudkom Okresného súdu Bardejov číslo konania XX/ XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX maloleté deti po smrti ich matky (N. B.) zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, nepožiadali Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny B. o vyplácanie náhradného výživného, nakoľko úrad práce začal konanie o vyplácanie náhradného výživného z vlastného podnetu z dôvodu, že Okresný súd Bardejov rozsudkom číslo konania XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zaviazal povinnú osobu (obžalovaného) platiť výživné na účet úradu práce. Nárok na náhradné výživné v náhradnej osobnej starostlivosti vznikol (bol priznaný) odo dňa 01.08.2022 a stále trvá. Náhradné výživné bolo pre maloletú K. B. priznané vo výške 150 Eur a pre maloletého M. B. vo výške 120 Eur. Náhradné výživné v náhradnej osobnej starostlivosti je vyplácané k rukám náhradného rodiča, respektíve osobám, ktorým boli maloleté deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Podľa správy úradu práce, starí rodičia maloletých detí P. A. a P. A. neboli v období od 21.05.2021 poberateľmi pomoci v hmotnej núdzi a poberateľmi nie sú ani v súčasnosti, avšak menovaní sú poberateľmi prídavkov na maloleté deti. Prídavky na maloleté deti poberajú od 01.09.2022 (výška prídavku od 01.09.2022 bola na jedno dieťa 30 Eur, od 01.01.2023 sa výska prídavku zmenila na 60 eur na každé dieťa). Z výziev Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. adresovaných obžalovanému, z potvrdení o doručení výziev a vyjadrenia úradu práce k úhradám platieb výživného zo strany povinného subjektu (obžalovaného) súd zistil, že obžalovaný A. B., ktorému bola rozsudkom Okresného súdu Bardejov číslo konania XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, vykonateľným dňa XX.XX.XXXX, uložená povinnosť prispievať na výchovu a výživu maloletej K. B. sumou 150 eur mesačne a maloletému M. B. sumou 120 Eur mesačne vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B., si túto povinnosť odo dňa vykonateľnosti rozsudku (XX.XX.XXXX) riadne neplnil a ani neplní, a úrad práce, ako oprávnený subjekt na prijímanie výživného, neeviduje žiadnu platbu od obžalovaného, ako povinného na úhradu výživného. Z dôvodu neplatenia výživného zo strany obžalovaného zaslal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny B. dňa XX.XX.XXXX obžalovanému výzvu zo dňa XX.XX.XXXX na úhradu pohľadávky na výživu maloletých detí. Zásielka bola prevzatá obžalovaným dňa 10.01.2023, čo vyplýva z dokladovaného potvrdenia o doručení. Následne dňa XX.XX.XXXX zaslal úrad práce obžalovanému predexekučnú výzvu zo dňa XX.XX.XXXX na úhradu pohľadávky na výživu maloletých detí. Zásielka s predexekučnou výzvou bola prevzatá obžalovaným dňa 17.02.2023, čo vyplýva z dokladovaného potvrdenia o doručení. Ďalšiu predexekučnú výzvu zo dňa XX.XX.XXXX na úhradu pohľadávky na výživu maloletých detí zaslal úrad práce obžalovanému dňa XX.XX.XXXX. Zásielka s predexekučnou výzvou bola prevzatá obžalovaným dňa 01.04.2024, čo
vyplýva z dokladovaného potvrdenia o doručení. Z obsahu výzvy a predexekučných výziev vyplýva, že úrad práce poskytol obžalovanému potrebné bankové údaje, platobné miesto na zaplatenie dlžného výživného a na úhradu pravidelných platieb bežného výživného a prehľad dlžných platieb na výživnom (rozpis pohľadávok na dlžnom výživnom) s termínom, dokedy je obžalovaný povinný uhradiť dlžné výživné. Zároveň bolo obžalovanému oznámené, že ak nedôjde k úhradám dlžného výživného v stanovenom termíne, úrad práce pristúpi k vymáhaniu pohľadávky (dlžného výživného a bežného výživného) prostredníctvom súdneho exekútora. Z dôvodu neuhradenia dlžného výživného, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny B. podal dňa XX.XX.XXXX na príslušný súd – Okresný súd Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie od súdneho exekútora JUDr. Juraja Kovacsa, Exekútorský úrad Rimavská Sobota bolo úradu práce doručené dňa XX.XX.XXXX. Exekučné konanie sa začalo dňom XX.XX.XXXX (dňom udelenia poverenia súdnemu exekútorovi zo strany príslušného exekučného súdu). Po vykonaní dokazovania súd vyzval prokurátora a zástupcu poškodeného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B., či majú návrhy na doplnenie dokazovania. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany konania nemali. Následne súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Po vyhlásení dokazovania za skončené súd udelil slovo na záverečné reči. Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 207 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania. Podľa § 138 písmeno b/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas. Podľa § 62 odsek 1 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Na základe vykonaných dôkazov, hodnotených jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, dospel súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý tvorí predmet obžaloby. Vina obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného obžalobe bola preukázaná výpoveďami samotného obžalovaného A. B. z prípravného konania, výpoveďou svedkyne N. B., rodenej A. z prípravného konania, výpoveďou svedkyne P. A. na hlavnom pojednávaní a výpovede svedka P. P. H. na hlavnom pojednávaní, ako aj z oboznámených listinných dôkazov vzťahujúcich sa ku skutku uvedenom v obžalobe, a to najmä rozsudkom Okresného súdu Bardejov číslo konania XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove číslo konania XX E. zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudkom Okresného súdu Bardejov číslo konania XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove číslo konania XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, rodných listov maloletých detí K. B. a M. B., z listinných dôkazov zabezpečených na základe dožiadaní o poskytnutie právnej pomoci od príslušných justičných orgánov cudzieho štátu – F. G. a vyjadrení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B.. Z vykonaných priamych a nepriamych dôkazov bolo preukázané, že vyživovaciu povinnosť, ktorá plynie obžalovanému priamo zo zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(Zákona o rodine), si obžalovaný, ako otec a zároveň ako rodič maloletých detí (dcéry) K. B. a (syna) M. B., mal plniť vo výške stanovenej na základe rozhodnutí - rozsudkov Okresného súdu Bardejov. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov číslo konania XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, vykonateľným dňa XX.XX.XXXX, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove číslo konania XXXXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd rozviedol manželstvo obžalovaného a svedkyne N. B., D. A. a upravil ich rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode. Maloleté deti (dcéru K. B. a syna M. B.) súd zveril do osobnej starostlivosti matky N. B.. Obžalovanému (ako otcovi maloletých detí) bola rozsudkom uložená povinnosť - platiť výživné na maloleté deti a to v rozsahu na maloletého syna M. B. v sume 120 Eur a maloletú dcéru K. B. v sume 130 Eur mesačne k rukám matky maloletých detí vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Oprávnenou osobou na prijímanie výživného od obžalovaného a zároveň osobou, k rukám ktorej bol obžalovaný povinný platiť výživné odo dňa vykonateľnosti rozsudku (od 23.07.2019) a tým si plniť svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, bola matka maloletých detí N. B., rodená A.. Smrťou oprávnenej osoby dňa XX.XX.XXXX zaniklo platobné miesto na priamu platbu výživného určeného obžalovanému rozsudkom Okresného súdu v Bardejove číslo konania XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, avšak nezanikla povinnosť obžalovaného, t.j. jeho zákonná vyživovacia povinnosť ako rodiča maloletých detí, ktorá mu vznikla narodením maloletých detí (§ 62 odsek 1 Zákona o rodine) a ktorej rozsah bol upravený rozhodnutím súdu (rozsudkom Okresného súdu Bardejov číslo konania XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX). Preto obžalovaný mal aj naďalej, ako rodič, povinnosť plniť na základe rozhodnutia súdu vyživovaciu povinnosť (výživné) v prospech maloletých detí. Rozsudkom Okresného súdu v Bardejove číslo konania XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, vykonateľným dňa XX.XX.XXXX, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove číslo konania XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, súd zveril maloleté deti K. B. a M. B. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom P. A. a P. A.. Obžalovaného, ako otca a rodiča maloletých detí, súd zaviazal prispievať na výživu maloletej K. B. mesačne sumou vo výške 150 eur a na maloletého M. B. mesačne sumou vo výške 120 eur vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B.. Týmto rozsudkom súd určil, ako oprávnený subjekt na priamu platbu a prijímanie výživného Úrad práce sociálnych vecí a rodiny B.. Oprávnenému subjektu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny B. bol obžalovaný povinný plniť odo dňa vykonateľnosti rozsudku (od XX.XX.XXXX). V období medzi smrťou svedkyne, matky maloletých detí N. B., rodenej A., dňa XX.XX.XXXX a dňom XX.XX.XXXX, t. j. do dňa nadobudnutia vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bardejov číslo konania XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ako už súd uviedol, obžalovanému jeho zákonná vyživovacia povinnosť, ako rodiča maloletých detí, nezanikla a výživné bol povinný plniť v rozsahu určenom v rozsudku Okresného súdu Bardejov číslo konania XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v prospech maloletých detí, respektíve v prospech osôb, v ktorých osobnej starostlivosti sa maloleté deti po smrti matky nachádzali, a ktoré reálne vykonávali starostlivosť o maloleté deti, a to v prospech starých rodičov maloletých detí svedkyne P. A. a P. A.. Začiatok rozhodného obdobia, odkedy mal obžalovaný začať riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom uloženú mu rozhodnutím súdu (rozhodnutiami Okresného súdu Bardejov), je stanovený dňom 15.08.2019, teda tým dňom, do ktorého mal obžalovaný na základe rozsudku Okresného súdu Bardejov číslo konania XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX začať po nadobudnutí vykonateľnosti rozsudku dňa XX.XX.XXXX v termíne do 15. dňa v príslušnom nasledujúcom kalendárnom mesiaci splniť (zaplatiť) svoju v poradí prvú platbu na výživnom pre maloleté deti (vyživovaciu povinnosť) a následne v pravidelnom plnení na mesačnej báze výživné uhrádzať, a riadne pokračovať v jeho úhradách k rukám oprávnených subjektov, a to matky maloletých detí v období od 15.08.2019 do 21.05.2021 (teda až do jej smrti), starých rodičov maloletých detí P. A. a P. A., ktorí reálne vykonávali starostlivosť o maloleté deti v období od 22.05.2021 do dňa 26.08.2022 a následne Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. od 27.08.2022 až doposiaľ, avšak úradu práce je povinný obžalovaný uhrádzať výživné na základe (nového titulu) rozsudku Okresného súdu Bardejov číslo konania XX/XXX/ XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom rozhodnutiami súdov, a to rozsudkom Okresného súdu Bardejov číslo konania XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, vykonateľným dňa XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Bardejov číslo konania XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, vykonateľným dňa XX.XX.XXXX, si obžalovaný voči maloletým deťom v rozhodnom období počínajúc dňom 15.08.2019 až doposiaľ riadne neplnil, pričom plnil len čiastočne a aj to v rozsahu nižšom ako
bola výška jednotlivých mesačných plnení na obe maloleté deti. Z listinných dôkazov dokladovaných svedkyňou N. B. a obžalovaným (výpismi z účtov o vykonaných platbách) bolo preukázané, že obžalovaný v období mesiacov júl 2019 (50 Eur), január, marec október a december 2020 (550 Eur) a január, február a apríl 2021 (450 Eur) uhradil na výžinom v rôznych čiastkach celkom len sumu 1050 Eur. Neplnenie si vyživovacej povinnosti v rozhodnom období, okrem čiastočných plnení, priznal aj obžalovaný vo svojich výpovediach v prípravnom konaní. Ďalej neplnenie vyživovacej povinnosti potvrdili aj svedkovia P. A. a svedok P. P. H. ako zástupca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní. Neplnenie vyživovacej povinnosti vyplýva aj zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B.. Z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného, bolo maloletým deťom poskytované a aj naďalej sa poskytuje „náhradné výživné v náhradnej osobnej starostlivosti“ s počiatkom vzniku nároku na náhradné výživné odo dňa 01.08.2022 a stále trvá, ako to vyplýva z oboznámených správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B.. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny B. dňa XX.XX.XXXX podal návrh na vykonanie exekúcie (na Okresný súd Banská Bystrica) a upovedomenie o začatí exekúcie bolo úradu práce doručené dňa XX.XX.XXXX (exekúciu vykonáva súdny exekútor JUDr. Juraj Kovács, Exekútorský úrad Rimavská Sobota) Z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti, vznikol obžalovanému dlh na výživnom. Pritom v období od 15.08.2019 do 21.05.2021 predstavoval nedoplatok (dlh) na výživnom sumu 4450 Eur (aj so započítaním poskytnutého plnenia obžalovaným v sume 1050 Eur, ktoré uhradil na účet svedkyne N. B.), za obdobie od 22.05.2021 do 26.07.2022 predstavoval nedoplatok (dlh) na výživnom sumu 3500 Eur a aktuálne za obdobie od 27.08.2022 až 15.05.2025 predstavoval nedoplatok (dlh) na výživnom sumu 9180 eur. Celkom na výžinom ku dňu rozhodnutia súdu (29.05.2025) dlží obžalovaný na výživnom najmenej sumu 17 130 Eur. Súd poukazuje na to, že v prípade trestného činu zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona páchateľ pokračuje v páchaní trestného činu, respektíve pokračuje v protiprávnom konaní až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa. V prípade stíhaného činu v posudzovanej trestnej veci obžalovaný tento čin (skutok) pácha až do okamihu vyhlásenia rozsudku konajúcim súdom v danej trestnej veci. Po vyhlásení rozsudku, ak obžalovaný pokračuje v neplatení výživného, pácha už nový skutok (nový čin). Obžalovaný tým, že neplatil riadne a v čas výživné na maloleté deti v stanovenej výške a v termíne splatnosti určenom rozhodnutiami súdov, dopúšťal sa protiprávneho konania spočívajúceho v porušovaní zákonnej povinnosti platiť výživné od mesiaca august 2019 (15.08.2019 vrátane) až doposiaľ, respektíve obžalobou stíhaný čin páchal až do dňa vyhlásenia rozsudku v predmetnej trestnej veci za uvedené rozhodné obdobie. Pri právnom posúdení skutku, ako trestného činu, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné (formálne) znaky skutkovej podstaty trestného činu a to základnej skutkovej podstaty prečinu zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, tak po stránke objektívnej ako aj po stránke subjektívnej. Obžalovaný si neplnil riadne a v čas svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného najmenej dva mesiace v období dvoch rokov. Z dokazovania bolo zrejmé, že v rozhodnom období od augusta 2019 (15.08.2019) až doposiaľ (respektíve do dňa 29.05.2025), čo predstavuje obdobie viac ako 5 rokov a osem mesiacov, obžalovaný riadne a v čas výživné neplatil - neuhrádzal, pričom povinnosť platiť výživné mu plynie priamo zo Zákona o rodine a jeho výška a rozsah, ako aj spôsob platenia a oprávnená osoba na prijatie výživného, ktorej bol a je povinný platiť výživné, mu bola určená rozhodnutiami súdu - rozsudkami príslušného súdu (rozsudkom Okresného súdu Bardejov číslo konania XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. XX E. zo dňa XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Bardejov XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove číslo konania XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX). V rozhodnom období obžalovaný plnil na výživnom len čiastočne vo výške nižšej ako bola výška a rozsah výživného stanovená rozhodnutím súdu (uhradil len 1050 Eur) a preto tieto plnenia nemožno považovať za riadne plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného. V rozhodnom období obžalovaný mal finančný príjem, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi z výsledkov dožiadania justičných orgánov cudzieho štátu (F. G.). Obžalovaný mal príjem z pracovnej činnosti (zamestnania) v období mesiacov 08/2022 až 06/2023, kedy bol zamestnancom spoločnosti
E. C., čo potvrdil obžalovaný aj vo svojej výpovedi z prípravného konania pred príslušným orgánom dožiadaného štátu. Taktiež listinné dôkazy predložené spoločnosťou E. C. preukazujú obdobia riadneho a agentúrneho zamestnávania obžalovaného v uvedenej spoločnosti, vrátane výšky jeho zárobku (v období od 25.08.2022 do 31.12.2022 bol obžalovaný vo firme E. C. zamestnaný cez agentúru). Z obsahu výkazov dávok poistenia v nezamestnanosti bolo preukázané, že v čase, keď obžalovaný nebol zamestnaný, boli mu vyplácané dávky v nezamestnanosti v sume 80 % z vymeriavacieho základu (poisteného príjmu) 3500 až 3800 CHF (švajčiarskych frankov), pritom tieto dávky poberal (boli mu vyplácané) aj počas rozhodného obdobia na platenie výživného, t.j. v roku 2019, 2020, 2021, 2022, 2023. Z potvrdenia o dosiahnutom príjme za obdobie 17.08.2020 až 30.12.2020 bolo zrejmé, že jeho príjem v roku 2020 za uvedené obdobie v čistom predstavoval celkom sumu 13 376,32 CHF. Za roky 2019 až 2023 jeho príjmy dosahovali celkom sumu 125 025 CHF. Z obsahu vykonaných dôkazov, a to z dokladovaných potvrdení príjmov obžalovaného a potvrdení o vyplácaných dávkach v nezamestnanosti, súd dospel k záveru, že obžalovaný počas rozhodného obdobia (od 15.08.2019 až doposiaľ) disponoval dostatočným príjmom na úhradu výživného, respektíve na výžive svojich potomkov sa mohol (a mal) podieľať vo výške, rozsahu a v termínoch splatnosti určenom rozhodnutiami súdov, pričom vyživovacia povinnosť ako rodiča k maloletým deťom je jeho zákonná povinnosť plynúca z osobitného právneho predpisu Slovenskej republiky (Zákona o rodine). V zmysle § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý je povinný platiť aspoň 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté a nezaopatrené dieťa (§ 62 odsek 3 Zákona o rodine). Po subjektívnej stránke súd vyhodnotil konanie obžalovaného (ako osoby trestne zodpovednej a príčetnej) ako nedbanlivostné konanie vo forme vedomej nedbanlivosti. Obžalovaný vedel, že má maloletého syna a maloletú dcéru z bývalého manželského zväzku so zosnulou svedkyňou N. B., na výživu ktorých je obžalovaný, ako ich otec, zo zákona (Zákona o rodine) povinný prispievať, pričom rozhodnutím (rozhodnutiami) súdu Okresného súdu Bardejov mu bola určená výška mesačného výživného na každé maloleté dieťa, ktoré mal pravidelne platiť do určeného dňa v mesiaci k rukám oprávnených subjektov, a to v období od 15.08.2019 do 21.05.2021 k rukám matky maloletých detí, v období od 22.05.2021 až do 26.08.2022 k rukám osôb vykonávajúcich osobnú starostlivosť o maloleté deti (k rukám starých rodičov) a od 27.08.2022 až doposiaľ je povinný platiť a uhrádzať výživné určenému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. a túto vyživovaciu povinnosť je povinný plniť až do dňa, kedy maloleté deti budú schopné samy sa živiť. Obžalovaný vedomosť o tom, že je povinný platiť výživné, ako aj vedomosť o tom, v akej výške, v akom rozsahu a komu, teda akej oprávnenej osobe je obžalovaný povinný súdom určené výživné platiť, tento preukázateľne mal. Obžalovaný disponoval rozsudkom Okresného súdu Bardejov XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu v Bardejove číslo konania XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Dokonca čiastočne aj plnil na výživnom. Taktiež udržiaval kontakt s rodinou bývalej manželky. Navyše zo strany oprávneného subjektu na prijímanie výživného, a to zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. bol obžalovaný výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú prevzal dňa XX.XX.XXXX, predexekučnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú si prevzal dňa XX.XX.XXXX a predexekučnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú si prevzal dňa XX.XX.XXXX, upovedomený o dlhu na výživnom a povinnosti uhradiť dlžné pohľadávky na výživnom. Preto si obžalovaný musel byť vedomý skutočnosti, že ak nebude prispievať na výživu maloletej dcéry a maloletého syna, bude neplnenie si vyživovacej povinnosti mať za následok porušenie záujmu štátu (Slovenskej republiky) na riadnom platení výživného. Bez primeraných dôvodov obžalovaný spoliehal na to, že záujem na riadnom plnení vyživovacej povinnosti neporuší. Z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti, začal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny B. z vlastného podnetu konanie o poskytnutie náhradného výživného pre maloleté deti, ktoré bolo maloletým deťom priznané od 01.08.2022, a ktoré riadne a pravidelne poberajú osoby, ktorým boli maloleté deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti (starí rodičia maloletých detí) s tým, že na vymoženie riadneho a zameškaného výživného sa vedie výkon exekúcie proti obžalovanému ako povinnej osobe, čo vyplýva z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní. Keďže obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplnil v období od augusta 2019 (15.08.2019) až doposiaľ, súd preskúmal, či jeho konanie nenaplnilo aj niektorú z kvalifikovaných skutkových podstát uvedených v § 207 odsek 3 Trestného zákona. Súd sa zaoberal otázkou naplnenia kvalifikačného kritéria závažnejším spôsobom konania v zmysle § 207 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona respektíve § 138 písmeno b/ Trestného zákona, či skutok bol páchaný po „dlhší čas“.
Pojem po dlhší čas Trestný zákon nedefinuje a závisí od okolnosti konkrétneho prípadu. Súdna prax vymedzuje a definuje pojem po dlhší čas ako časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená intenzitou trestného činu, to znamená závažnosťou trestného činu z hľadiska výšky zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Všeobecne však pre všetky prípady nemožno vymedziť, aký čas sa považuje za dlhší. V prípade, ak pôjde o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, bude „dlhší čas“ kratší než pri trestnom čine s nižšou trestnou sadzbou. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za „dlhší čas“ všeobecne považuje doba šiestich mesiacov, avšak pre naplnenie tohto zákonného znaku možno po formálnej stránke považovať aj čas kratší ako šesť mesiacov (uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky zo dňa 7.2.2012 spisová značka. 4Tdo 6/2012). V posudzovanej trestnej veci vzhľadom na dĺžku páchania trestného činu (rozhodného obdobia) a ustálenú súdnu prax súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil aj kvalifikačný znak a tým aj kvalifikovanú skutkovú podstatu prečinu zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, nakoľko trestný čin páchal po dlhší čas. Základná skutková podstata trestného činu zanedbanie povinnej výživ podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona predpokladá, že páchateľ trestného činu si neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného „najmenej dva mesiace v období dvoch rokov“. V posudzovanej veci si obžalovaný riadne a v čas neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v období dlhšom ako päť rokov a osem mesiacov. Obligatórne súd preskúmal aj materiálnu stránku prečinu zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona. Po vykonanom šetrení súd dospel k záveru, že zákonné znaky stíhaného prečinu naplnil obžalovaný aj po stránke materiálnej, pretože vzhľadom na spôsob vykonania činu, a to vyhýbanie sa plneniu vyživovacej povinnosti pravidelným platením výživného osobám oprávneným na prijímanie výživného, jeho následok spočívajúci v nezaplatení (dlžného) výživného najmenej vo výške 17 130 Eur, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, keďže obžalovaný nemal záujem na riadnom plnení si svojej vyživovacej povinnosti ani nevyvinul žiadnu snahu na plnenie výživného počas rozhodného obdobia (ani v období predtým), a s prihliadnutím na mieru zavinenia, keď obžalovaný konal protiprávne vo forme vedomej nedbanlivosti, nebola závažnosť spáchaného prečinu nepatrná (§ 10 odsek 2 Trestného zákona). Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol u obžalovaného na všeobecné zásady ukladania sankcií podľa § 33a Trestného zákona, ako aj na zásady ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, na úsilie obžalovaného o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Zároveň pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadol aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu. Z oboznámených správ a charakteristík obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nemá žiaden záznam v registri trestov Slovenskej republiky a taktiež nemá obžalovaný vedené žiadne záznamy o priestupkoch v Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a v Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov. Z výpisu z Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky súd zistil u obžalovaného jeden záznam o trestnom stíhaní, pritom sa jedná len o záznam týkajúci sa posudzovanej trestnej veci spisová značka XXX/XX/XXXX vedenej na Okresnom súde Bardejov. Z výpisu z databázy súdov bolo zrejmé, že voči obžalovanému sa vedie na tunajšom súde len predmetné súdne konanie spisová značka XXX/XX/XXXX. U obžalovaného súd vzhliadol poľahčujúcu okolnosť a to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Ako priťažujúcu okolnosť súd u obžalovaného nevzhliadol žiadnu okolnosť. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ustálil na 1:0. V súlade so zásadami ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona súd uložil obžalovanému vzhľadom na povahu páchanej trestnej činnosti, mieru zavinenia, dobu páchania trestného činu a spôsobený následok, trest odňatia slobody v trvaní jeden rok a šesť mesiacov, teda uložil mu trest v dolnej polovici trestnej sadzby uvedenej a stanovenej v § 207 odsek 3 Trestného zákona. Pritom trest v zmysle ustanovenia kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu zanedbanie povinnej výžiny podľa
§ 207 odsek 3 Trestného zákona mohol súd ukladať v sadzbe od jeden rok do päť rokov. Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovanému podmienečne odložil s určením skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v trvaní 24 mesiacov. V posudzovanej trestnej veci s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný v rozhodnom období trvajúcom viac ako päť rokov a osem mesiacov zanedbával svoju vyživovaciu povinnosť (voči svojim maloletým deťom), pričom mal vedomosť o povinnosti platiť výživné, no napriek tomu neprejavil potrebnú snahu ani záujem na riadnom platení výživného určeného rozhodnutím súdu (rozhodnutiami súdu), ani záujem o vyrovnanie dlžného výživného a vzhľadom na skutočnosť, že v prípade konania obžalovaného sa jednalo o nedbanlivostnú formu zavinenia, považoval súd pri zohľadnení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a osoby obžalovaného, napriek dĺžky času spáchania trestného činu, uložený trest odňatia slobody a jeho výšku s podmienečným odkladom jeho výkonu a s určením skúšobnej doby u obžalovaného za postačujúci. Konajúci súd si je vedomý následkov protiprávneho konania obžalovaného, avšak nepodmienečný trest odňatia slobody súd nepovažoval za nevyhnutný pre dosiahnutie účelu trestu z hľadiska potreby docieliť nápravu obžalovaného, pre docielenie potreby viesť ho k vedeniu riadneho života v budúcnosti, na vyjadrenie jeho morálneho odsúdenia spoločnosťou ako aj na odradenie iných od páchania trestnej činnosti. Z dôvodu, že obžalovaný sa zdržiava mimo územia Slovenskej republiky, neprichádzalo v danej veci do úvahy ukladanie iného (alternatívneho) druhu trestu ako trestu odňatia slobody. Súd poukazuje na to, že dlžná výška výživného nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti, teda povinnosti plynúcej priamo povinnému subjektu zo zákona, ktorej porušenie je samo trestným činom. Z toho dôvodu nemožno tento dlh (na výživnom) uplatňovať ako škodu v adhéznom konaní. Preto súd o nároku poškodených nerozhodoval, ani rozhodnúť nemohol. Voči obžalovanému sa vedie aj výkon exekúcie na plnenie výživného, čo je jedna z možností ako získať dlžné aj riadne výživné súdnou cestou, respektíve výkonom súdnej exekúcie poverením súdneho exekútora. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Bardejov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.