Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Bardejov 5Csp/2/2025 8225200084 08. 04. 2025 Mgr. Marek Rebej ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200084.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 175, o primerané finančné zadosťučinenie, takto rozhodol: I. Žalovaný je rozsudku.
povinný
zaplatiť žalobkyni sumu 400,00 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti
II. V prevyšujúcej časti žalobu
zamieta.
III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.01.2025 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1.600,00 Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 6Csp/26/2024, o určenie neprijateľnosti ôsmich zmluvných podmienok, bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľa úspešná, rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp.zn. 6Csp/26/2024 z 10.10.2024 (ďalej len „Základné konanie“), ktorý nadobudol právoplatnosť 07.11.2024. Súd určil neprijateľnosť ôsmych zmluvných podmienok uvedených v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa 09.12.2013. Ďalej žalobkyňa v podanej žalobe citovala odseky 33. odôvodnenia uvedeného rozsudku. Dňom 01.07.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Aktuálny zákon). Podľa § 53 ods. 1 Aktuálneho zákona: „Ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.“ Nakoľko v súdenej veci došlo k porušeniu spotrebiteľských práv zmluvou č. XXXXXXXXXX, z 09.12.2003, čo súd zistil v Základnom konaní, nemožno žalobu posudzovať podľa Aktuálneho zákona, ale podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len Pôvodný zákon). Je preto toho názoru, že žalobu je potrebné posúdiť podľa § 3 ods. 5 Pôvodného zákona, podľa ktorého: „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“ Uviedla, že ako spotrebiteľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie svojich spotrebiteľských práv, ktoré bola
nútená brániť v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie (ďalej len „PFZ“) má sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má aj funkciu relutárnu, ktorá predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného PFZ proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde úspešný. Slovo primeraný má viacero synoným a jedným z nich je slovo spravodlivý. Výška PFZ preto nemôže mať len symbolický význam, nakoľko PFZ, len v symbolickej výške, nemôže byť ani primeraným ani spravodlivým. V tejto súvislosti dala do pozornosti, že na rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia existujúcich v právnom poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, tak pri inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej strane postihu nečestného dodávateľa a na druhej strane je PFZ odmenou spotrebiteľa za úspech na súde v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške aby mala nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje voľnou úvahou, tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa. Pri nepeňažných nárokoch, z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia, by takýmto kritériom mala byť aj recidíva porušovania spotrebiteľského práva s tendenciou zvyšovania PFZ pri zistení opätovného opakovaného porušenia spotrebiteľského práva. Ak z neprijateľnej zmluvnej podmienky vyplýva finančné plnenie, objektívnym kritériom na určenie výšky PFZ je toto finančné plnenie, alebo jeho hrozba. PFZ požaduje vo výške 1.600,- eur. Nárok ako ho požaduje, zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný v zmluve použil osem neprijateľných zmluvných podmienok a za každé z týchto porušení spotrebiteľského práva si uplatňuje PFZ vo výške 200,- eur so zohľadnením toho, že žalovaný napriek opakovane judikovanej neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok na ich platnosti trval, ako aj s poukazom na celkové nekalé praktiky žalovaného, na ktoré poukazuje nižšie. Nárok na PFZ je daný už tým, že žalovaný použil v spotrebiteľskej úverovej zmluve neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore s § 53 ods. 1 OZ, podľa ktorého: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).“ Čo sa týka otázky rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná rozsudkom v Základnej veci, t.j. rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp.zn. 6Csp/26/2024, z 10.10.2024 a jeho odôvodnením, ktoré je hmotnoprávnou podmienkou nároku na PFZ a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať ako záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia spotrebiteľského práva v Základnej veci nie je možné v konaní o PFZ ani rozširovať, ani zužovať. Pre úplnosť dodala, že žalobu v Základnom konaní podala z dôvodu verejného záujmu, ako tento vyplýva z úniovej úpravy spotrebiteľského práva, ale v spojení s jej osobným záujmom, aby prostredníctvom inštitútu PFZ aspoň čiastočne znížila škodu, ktorú jej žalovaný spôsobil svojimi nekalými praktikami. Žalovaný jej poskytol úver vo výške 2.000,- eur. Úverová zmluva však neobsahuje v transparentnom vyjadrení Predpoklady použité na výpočet RPMN a obsahuje nesprávnu hodnotu RPMN vo výške 27,43 %, ktorá však je podľa oficiálnej kalkulačky NBS vo výške 30,88 %. Úverová zmluva neobsahuje ani Celkovú čiastku na zaplatenie, ktorá musí byť v zmluve uvedená jednoznačným číselným vyjadrením, ako to uvádza aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/7/2023 z 28.2.2024. Ak v úverovej zmluve absentuje čo aj len jedna z obligatórnych náležitostí, na ktoré poukazuje, ide o úver bezúročný a bez poplatkov. V takom prípade mal žalovaný nárok len na vrátenie istiny. Žalovaný však postúpil úver spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s., a tá od nej prostredníctvom neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy, autorom ktorej je taktiež žalovaný, vymohla sumu 3.265,53 eura, so zostatkom dlhu 1.844,95 eura. 2.1. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 20.01.2025 k žalobe uviedol, že podľa § 151 CSP výslovne popiera všetky skutkové tvrdenia a uplatnené nároky žalobkyne a podanú žalobu považuje za nedôvodnú. Žalobkyňa, ktorá je ako spotrebiteľ ex lege oslobodená od súdnych poplatkov, sa v konaní vedenom pred Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. 6Csp/26/2024 domáhala určenia 8 neprijateľných zmluvných podmienok. Nič však nebránilo žalobkyni, aby si v danom konaní súčasne uplatňovala aj nárok na priznanie PFZ. Zdôraznil, že žalobkyňa v danom konaní neopísala priebeh kontraktačného procesu a nepredložila všetky listiny, ktoré vlastnoručne podpísala, pričom k žalobe z celej úverovej dokumentácie účelovo pripojila iba úverovú zmluvu (bez ďalších súvisiacich dokumentov) a súčasne zamlčala tri podstatné skutočnosti: (i) dňa 17.07.2014 došlo k predčasnému zosplatneniu úveru z dôvodu dlhodobého omeškania žalobkyne; (ii) dňa 25.05.2016 vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská a mediačná so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava – Staré Mesto rozhodcovský rozsudok sp.zn. PB-R/1214/0047, ktorý sa týkal zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.12.2013 a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému istinu vo výške 2.000,- EUR s
príslušenstvom; identifikovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2016 a vykonateľnosť dňa 14.10.2016 (existencia prekážky res iudicata) (ii) dňa 13.06.2017 došlo k postúpeniu pohľadávky na nového veriteľa: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava (ďalej len „BENCONT“), o čom bola žalobkyňa písomné upovedomená na základe oznámenia postupcu zo dňa 19.06.2017. V týchto intenciách žalovaný apeloval na všeobecný súd, aby skúmal motív podania určovacej žaloby, t.j. čo je v skutočnosti jej cieľom a aký reálny dopad bude mať výsledok konania na právnu sféru žalobkyne po 10-tich rokoch od uzavretia úverovej zmluvy, po 9-tich rokoch od zosplatnenia úveru, po 7-ich rokoch od právoplatne rozhodnutej veci a takmer 7-ich rokoch od postúpenia pohľadávky. Odhliadnuc od uvedeného konajúci súd vôbec nezohľadnil, že dňa 10.10.2016 nadobudol právoplatnosť rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná so sídlom: Dunajská 15, 811 01 Bratislava – Staré Mesto v konaní na plnenie (o zaplatenie 2.000,- EUR s prísl.) medzi tými istými stranami, predmetom ktorého bola totožná Zmluva o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.12.2013, čo zakladá prekážku res iudicata (právoplatne rozhodnutej veci). Žalobkyňa si tentokrát žiada od žalovaného PFZ vo výške 1.600,- EUR, čo je 80 % (!) z výšky poskytnutého úveru (2.000,- EUR), pričom v konaní 6Csp/26/2024 súd žalobkyni priznal trovy konania (1.967,59 EUR). Podľa názoru žalovaného ide celkom zjavne o neprimeranú sumu. Vzhľadom na procesný postup žalobkyne a uplatnené nároky, ktorých právnych základ a výšku popiera, sa žalovaný domnieva, že žaloba mohla byť podaná so zištným úmyslom s cieľom dosiahnuť finančné obohatenie na strane žalobkyne a navýšiť trovy súdneho konania (resp. trovy právneho zastúpenia) v príkrom rozpore so základným čl. 5 CSP. 2.2. Počas trvania úverového vzťahu žalobkyňa nerozporovala žiadnu náležitosť zmluvy o úvere ani iné dohodnuté podmienky. Žalobkyňa nevyužila ani zákonnú možnosť odstúpiť od zmluvy o úvere, nepodala reklamáciu alebo sťažnosť na príslušný orgán dohľadu. Žalobkyňa nikdy nevytkla a nesnažila sa o odstránenie aktuálne namietaných údajných nedostatkov zmluvy o úvere. Ktorákoľvek časť alebo podmienka zmluvy môže byť pritom jednoducho a najmä mimosúdne upravená, a to napr. prostredníctvom písomného dodatku k zmluve o úvere. Účelom všeobecného súdnictva nie je modifikácia uzavretej zmluvy, resp. suplovanie zmluvnej strany, ak má oneskorené pripomienky ku kontraktačnému procesu. Už z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že snaha o modifikáciu zmluvy o úvere alebo o mimosúdne rokovanie zjavne nie je a nikdy nebola cieľom žalobkyne. Štandardný (racionálny) dialóg zmluvných strán bol vylúčený. Namiesto toho žalobkyňa podala „rovno“ žalobu, v ktorej špekulatívne a účelovo namieta, že zmluva údajne obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Zdôraznil, že žalobkyňa o konkrétnych nedostatkoch, ktoré podľa nej obsahuje zmluva o úvere, informovala žalovaného až prostredníctvom žaloby. Orgán aplikujúci právo by mal pri zohľadnení skutkových okolnosti konkrétneho prípadu citlivo vyhodnotiť zámer strany vykonávajúcej subjektívne právo a dôsledky výkonu tohto práva na protistranu. Osobitne so zreteľom na okolnosti prípadu sa žalovaný domáha, aby súd komplexne posúdil konanie žalobkyne aj cez prizmu dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ) a zvážil aplikáciu základného princípu podľa čl. 5 CSP (zákaz zneužitia práva) v spojení so súkromnoprávnymi zásadami neminem laedere (nikoho nepoškodzovať) a pacta sunt servanda (zmluvy sa musia dodržiavať), ktoré platia aj pre „privilegovaných“ spotrebiteľov. Za účelom náležitého zistenia skutkového stavu žalovaný podľa § 195 ods. 1 CSP navrhuje, aby súd vykonal dokazovanie aj výsluchom žalobkyne, a to k okolnostiam priebehu kontraktačného procesu a konaniu žalobkyne pred iniciovaním tohto súdneho konania. 2.3. Domnieva sa, že dubiózne správanie žalobkyne vzhľadom na opísaný skutkový stav: - žaloba bola doručená súdu (9.1.2025) po 11-tich rokoch od uzavretia zmluvy o úvere (9.12.2013) - žaloba bola doručená súdu (9.1.2025) po 10-tich rokoch od predčasného zosplatenia úveru (17.7.2014), po 8-ich rokoch od právoplatne rozhodnutej veci (10.10.2016), po 7-ich rokoch od postúpenia úveru (13.6.2017) - žalobkyňa nevyužila svoje zákonné právo odstúpiť od zmluvy o úvere - žalobkyňa nenavrhovala, aby došlo k modifikácií podmienok zmluvy (napr. formou dodatku) - žalobkyňa nepodala sťažnosť alebo reklamáciu na poskytnuté bankové služby - žalovaný voči žalobkyni neinicioval žiadne súdne, rozhodcovské ani iné konanie - žalobkyňa neiniciovala žiadne mimosúdne rokovania pred podaním žaloby - žalobkyňa napriek vyššie uvedeným skutočnostiam prekvapivo podala na žalovaného žalobu vykazuje evidentne znaky šikanózneho výkonu práva, ktoré by všeobecné súdy nemali tolerovať, v opačnom prípade možno považovať úpravu o „dobrých mravoch“ za obsolentnú. 2.4. Právny dôvod a výšku uplatneného nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie výslovne popiera, keďže v obdobných sporoch, kde bola žalobkyňa (spotrebiteľ) zastúpená totožným advokátom tunajší súd priznal za obdobnej situácie PFZ iba symbolicky vo výške od 50,- EUR (rozsudok OS Prešov zo dňa 17.9.2021 sp.zn. 13Csp/94/2018 alebo zo dňa 14.6.2021 sp.zn. 7Csp/241/2020) až 100,- EUR (napr. rozsudok OS Prešov zo dňa 2.11.2023 sp.zn. 9Csp/100/2023, rozsudok OS
Prešov zo dňa 18.9.2023 sp.zn. 29Csp/62/2023 alebo rozsudky KS Prešov sp.zn. 7CoCsp/41/2021, 8CoCsp/37/2021 alebo 17CoCsp/24/2021). V danom špecifickom prípade by bolo však absurdné, aby všeobecný súd ekonomicky a právne favorizoval žalobkyňu, priznal jej nárok na primerané zadosťučinenie len preto, že je spotrebiteľom. Porušenie na strane žalobkyne, spočívajúce v existencii dvoch neprijateľných zmluvných podmienok nemalo žiaden negatívny dopad na správanie žalobkyne. Ďalšie priznanie peňažných nárokov, a to vo forme PFZ vo výške 1.600,- EUR, by bolo krajne nespravodlivé. 2.5. Vzhľadom na opísané extraordinárne okolnosti a špekulatívne konanie žalobkyne sa preto žalovaný domáha, aby súd v danom prípade aplikoval § 257 CSP a nepriznal žalobkyni uplatnený nárok na náhradu trov konania, ak by súd hypoteticky žalobe vyhovel. Opätovne pripomenul, že žalobkyňa ako spotrebiteľ je ex lege oslobodená od súdnych poplatkov. Z týchto dôvodov vníma konanie žalobkyne za nehospodárne, keďže objektívne mohla a mala uplatniť „zadarmo“ nárok na PFZ v skoršom súdnom konaní (6Csp/26/2024), pričom nejde o konanie, ktoré vyžaduje obligatórne zastúpenie advokátom. Nemožno opomenúť, že ak by súd priznal žalobkyni hoci len 1 euro, žalobkyňa by bola 100 % úspešná v časti nároku na náhradu trov konania, keďže výška judikovaného nároku záleží od úvahy súdu. Podaná žaloba podľa názoru žalovaného neslúži ochrane práv žalobkyne, ktorá ad absurdum dobrovoľne splatila poskytnutý úver v celom rozsahu. Žaloba o priznanie PFZ nemôže byť prostriedkom na účelové obohatenie sa, keďže pôvodná finančná ujma na strane žalobkyne môže byť dostatočne kompenzovaná prostredníctvom žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. Navyše, uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 10.1.2025 č.k. 6Csp/26/024-197 bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 1.967,59 EUR. 3.1. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 07.02.2025 k vyjadreniu žalovaného uviedla, že právoplatný rozsudok súdu prvej inštancie vydaným v základnom konaní je prílohou žaloby, pričom jasne deklaruje, že v právnom vzťahu založenom Zmluvou o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa 09.12.2013 došlo k porušeniu noriem spotrebiteľského práva. Tvrdenia žalovaného o neexistencii a nepreukázaní porušenia práv a povinností len odzrkadľujú jeho prístup k rešpektovaniu príslušných noriem spotrebiteľského práva a princípu ochrany spotrebiteľa. S poukazom na § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa uviedla, že je evidentné, že na súde úspešne uplatnila porušenie svojho práva, ako aj povinnosti žalovaného ustanovenej týmto zákonom, resp. osobitnými predpismi, čím naplnila hypotézu právnej normy uvedenú v § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje, aby rozhodnutie súdu v základnom konaní muselo výslovne obsahovať vo výroku porušenie konkrétneho ustanovenia. V zásade je v práve potrebné uplatňovať doslovný gramatický výklad. Pričom pri citovanom ustanovení § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa poukázala naviac na formálno-systematický výklad (argumentum a rubrica), keďže účelom a zmyslom zákona je „ochrana spotrebiteľa“ a na nadpis § 3 predmetného zákona „Práva spotrebiteľa“. Nadpis a pomenovanie sú bezpochyby integrálnou súčasťou právneho predpisu, ktorým zákonodarca vyjadruje, že sa určité ustanovenia vzťahujú k určitej veci alebo inštitútu a spolu obsahovo súvisia. Je zrejmé, že uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 09.12.2013 v rozpore so zákonom došlo preukázateľne k porušeniu spotrebiteľských práv a povinností žalovaným. V žiadnom prípade nemožno určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok považovať za satisfakciu, nakoľko ide o zákonný nárok majúci základ v primárnom právnom vzťahu, ktorý zavinením žalovaného nebol perfektný a privodil spotrebiteľovi nielen ekonomickú ujmu. Judikované určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok vo výroku rozhodnutia súdu je následkom porušenia povinnosti zo strany žalovaného. V žiadnom prípade nemožno výsledok základného konania vnímať ako sankciu v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Pripustením takejto argumentácie žalovaného by bola popretá samotná podstata a zmysel inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý má mať sankčný a odradzujúci charakter, keďže zo strany žalovaného dochádza na finančnom trhu k dlhodobému a opakujúcemu sa porušovaniu práv spotrebiteľov. Vzhľadom na charakter a stupeň porušenia práv a povinností daných spotrebiteľskými právnymi normami považuje uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia za adekvátnu. Ňou uplatnená výška zodpovedá svojmu účelu, pretože je potrebné toto finančné zadosťučinenie nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu. Rovnako je potrebné podotknúť, že prípadné sankcie vyplývajúce z opatrení dohľadných orgánov by boli neporovnateľne prísnejšie. Uvedené finančné zadosťučinenie má tiež odradiť žalovaného, ale aj iných dodávateľov od porušovania práv spotrebiteľov. Záleží len na žalovanom, aby sa nedopúšťal recidívy v neprípustnom kontrahovaní v rozpore so záujmami spotrebiteľov. Primeranosť sumy 1 600,- € je vzhľadom najmä na postoj žalovaného, intenzitu a množstvo porušení spotrebiteľských noriem evidentne daná. Žalovaný nechce
niesť akúkoľvek zodpovednosť a porušenie svojich zákonných povinností alibisticky ospravedlňuje. Vzhľadom na permanentný odmietavý postoj žalovaného voči svojim pochybeniam je uplatnená suma nielenže primeraná, ale zjavne aj nízka. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním v takej výške, ktorá má nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške nemôže spĺňať. Pri nepeňažných nárokoch (NZP), z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia, by kritériom posudzovania primeranosti mala byť aj recidíva porušovania spotrebiteľského práva s tendenciou zvyšovania PFZ pri zistení opätovného opakovaného porušenia spotrebiteľského práva. Dala do pozornosti, že žalovaný v základnom konaní neprejavil žiadnu sebareflexiu, ale súdne konanie sa snažil využiť vo svoj prospech, avšak výsledok základného konania dokazuje, že toto jeho právo súdiť sa, nemalo oporu v hmotnom práve, hoci už má skúsenosti a vedomosti z iných obdobných súdnych konaní o nesprávnosti svojej argumentácie, v ktorých už bol so svojimi právnymi názormi neúspešný. Ak by analogicky použila terminológiu trestného práva, tak súdy by mali, pri úvahách o PFZ zohľadňovať v neprospech dodávateľov, v ich postupoch voči spotrebiteľom, tzv. špeciálnu recidívu dodávateľov, teda PFZ zvyšovať a nie znižovať. Napokon súdu je z jeho rozhodovacej činnosti dozaista známe, že žalovaný dlhodobo a vo veľkom rozsahu porušuje spotrebiteľské práva na finančnom trhu. Aj v súčasnosti napriek množstvu rozsudkov vydaných proti žalovanému, tento neustále používa nekalé obchodné praktiky a finančne sa snaží na úkor spotrebiteľov obohacovať, najmä využívaním neprijateľných zmluvných podmienok. Suma 1 600,- € predstavuje 0,00002 z výšky zisku žalovaného za rok 2023 (údaj z portálu finstat.sk). Symbolická suma PFZ niekoľkých desiatok alebo pár stoviek eur predsa dodávateľa neodradí od neustáleho porušovania spotrebiteľských práv a noriem. Žalovaný sa porušenia nedopustil iba voči žalobkyni, ale vzhľadom na formulárovosť zmlúv voči tisíckam klientov. Preto požadovaná suma v minimálnej miere nepochybne napĺňa jednotlivé funkcie inštitútu. Uvedená výška je podľa jej názoru nanajvýš v minimálnej miere primeraná aj s ohľadom na výšku sankcií (pokút až do výšky 50 000,- €), ktoré podľa zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa alebo zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančný trhom je oprávnená dodávateľovi uložiť Národná banka Slovenska. Z dikcie citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je zrejmé, že zákonodarca vôbec nestanovil podmienky vzniku, resp. preukazovania akejkoľvek ujmy. Jedná sa iba o neprípustný extenzívny výklad contra legem žalovaného. Poukázala, že ujma, ktorá konaním žalovaného vznikla nebola len v akademickej rovine, pretože porušenie zo strany žalovaného malo bezpochyby aj majetkový charakter. Zároveň uplatňovaním svojho legitímneho nároku v súdnom konaní bol narušený nielen jej bežný život. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním v takej výške, ktorá má nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške nemôže spĺňať. Pokiaľ žalovaný uvádza sumu 50,- €, tak sám ju označuje ako symbolickú. V rozhodovacej činnosti niektorých senátov Krajského súdu v Prešove je možné sa stretnúť s takými postupmi, že za výsledok voľnej úvahy súdu je považovaný jednotný paušál PFZ 50,€, bez zohľadnenia akýchkoľvek kritérií, ktoré by v úplne rozdielnych veciach odôvodňovali záver o jednotnom paušále 50,- €, teda bez akejkoľvek individualizácie tej ktorej posudzovanej veci a nedá sa zistiť, ako je možné v úplne rozdielnych veciach dôjsť voľnou úvahou k rovnakej výške PFZ 50,- €, ktoré samo o sebe v takomto rozsahu nemôže plniť žiadnu funkciu, ktorú má PFZ vo vzťahu k dodávateľovi porušujúcemu spotrebiteľské právo plniť. Takáto paušalizácia výšky PFZ je svojvoľným uplatňovaním práva, ktoré poškodzuje spotrebiteľov a zvýhodňuje dodávateľov, porušujúcich spotrebiteľské právo. 3.2. Za nesprávne považuje konštatovanie žalovaného, podľa ktorého nemá nárok na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 257 CSP. Žalovaný už pred iniciovaním tohto konania alebo aj po podaní žaloby mohol naplniť dikciu ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, k čomu však nedošlo, ale práve naopak všetky jej legitímne nároky žalovaný neustále popiera, hoci má už skúsenosť a vedomosť z obdobných súdnych konaní o nedôvodnosti svojej obrany. Rovnako je zrejmé, že žalovaný je veľkou bankovou spoločnosťou, pre ktorú je tento spor finančne zanedbateľný. Preto je určite nehospodárne, ak si takáto spoločnosť, ktorá disponuje právnym oddelením zvolí právne zastúpenie advokátom a ona sa má podľa jeho názoru zastupovať sama voči mocensky silnejšej protistrane. Konštatovať nehospodárnosť, účelovosť a šikanóznosť možno skôr na strane žalovaného, ktorý svojou nedôvodnou procesnou obranou zbytočne zaťažuje súd a strany v spore, najmä pokiaľ môže sám iniciovať mimosúdne konanie, keď vie čoho sa žalobkyňa domáha. Malo by byť snahou žalovaného, ktorý má vedomosť o vadnosti zmlúv a existencii neprijateľnosti zmluvných podmienok a o nároku na PFZ, aby práve aj skrz podanú žalobu prejavil ochotu a sebareflexiu a snažil sa o nápravu protiprávneho stavu. Práve podaná žaloba má byť aj signálom pre žalovaného, ktorý už pozná postoj žalujúcej strany, aby jej učinil zadosť, no napriek tomu doposiaľ neučinil žiadne kroky. Práve naopak jeho argumentácia
možno chce mať psychologický účinok, ale koniec koncov nemôže mať žiadne právne účinky a pre veci znalého čitateľa, ani psychologické. 4.1. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 10.02.2025 k žalobe uviedol, že žalobkyňa vôbec nerozporuje, že si tentokrát žiada od žalovaného PFZ vo výške 1.600,- EUR, čo predstavuje až 80 % (!) z výšky poskytnutého úveru (2.000,- EUR), pričom v konaní 6Csp/26/2024 súd žalobkyni priznal trovy konania (1.967,59 EUR). Za týchto okolností je zrejmé, že v danom prípade o celkom zjavne neprimeranú sumu, ktorú by nemal súd priznať s poukazom na ústavný princíp elementárnej spravodlivosti (I. ÚS 510/2016), princíp zákazu zneužitia práva (čl. 5 CSP), inštitút dobrých mravov (§ 3 OZ) a esenciálnu súkromnoprávnu zásadu neminem leadere (nikomu neškodiť), platiacu aj pre spotrebiteľov. K nekritickému zvýhodňovaniu spotrebiteľa zaujal negatívne stanovisko opakovane aj Ústavný súd SR. V tejto súvislosti uviedol, že hoci ochrana spotrebiteľov tvorí neoddeliteľnú súčasť súkromného práva a postavenie spotrebiteľov treba brať vážne, je nutné ju interpretovať triezvo a neutrálne ako iné právne inštitúty. Táto ochrana je už totiž súčasťou zákonnej normy a nepotrebuje osobitnú extenzívnu interpretáciu (PL. ÚS 11/2016, publikované v ZNaU ÚS SR pod č. 1/2018, I. ÚS 332/2019, I. ÚS 71/2020, II. ÚS 57/2020). 4.2. Žalobkyňa účelovo tvrdí, že žalovaný je veľkou bankovou spoločnosťou, pre ktorého je tento spor finančne zanedbateľný. Ide o typický argumentačný faul, ktorý zneužívajú spotrebitelia a ich zástupcovia v obdobných sporoch, v ktorých niekedy dokonca tendenčne poukazujú na hospodárske výsledky (zisk) bánk alebo iných veriteľov. Tie však nemajú žiadnu kauzalitu vo vzťahu k uplatnenému nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je v tomto prípade prima facie neprimerané (až šikanózne). Osobitne poukázal aj na to, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. 6Csp/26/2024 bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 1.967,59 EUR, z čoho možno jasne vidieť dostatočnú finančnú kompenzáciu na strane žalobkyne. V konečnom dôsledku tak nemožno vylúčiť, že žalovaný veriteľ napriek tomu, že pôvodne poskytol žalobkyni úver vo výške 2.000,- EUR (na ktorého vrátenie má zákonný nárok a ktorý bol splatený), po skončení jednotlivých súdnych konaní a uhradení všetkých nárokov žalobkyne z finančného hľadiska de facto „skončí v mínuse“, nad čím by sa principiálne mali všeobecné súdy seriózne zamyslieť. Pre lepšiu ilustráciu znázornil aktuálny majetkový stav strán aj číselne: Žalovaný: zisk z poskytnutého úveru: 0,- EUR (žalobkyňa neplnila zmluvu o úvere riadne a v čas v dôsledku čoho bol žalovaný nútený iniciovať rozhodcovské konanie o zaplatenie 2.000,- EUR s prísl.) minimálne náklady 1. súdneho konania (OS Bardejov 6Csp/26/2024): - 1.967,59 EUR (trovy konania uhradené žalobcovi) + trovy splnomocneného advokáta na strane žalovaného hroziace minimálne náklady 2. súdneho konania (OS Bardejov 5Csp/2/2025): - 1.600,- EUR (uplatnený nárok PFZ) + ďalšie trovy konania žalobkyne vo výške niekoľko stoviek eur (ak súd nepoužije § 257 CSP) SPOLU odhadovaný zisk na strane žalovaného: 0,- EUR. SPOLU odhadovaná majetková ujma na strane žalovaného: cca. - 3.567,5- EUR, pričom nedošlo ani len k splateniu istiny poskytnutého úveru. Žalobkyňa: dlh z načerpaného úveru: ? (vzhľadom na postúpenie úverovej pohľadávky dňa 13.6.2017 na nového veriteľa: Bencont Collection, Vajnorska 100/A, 831 04 Bratislava; žalovaný nevie zistiť, či došlo k splateniu aspoň úveru, prípadne aký je zostatok dlhu) peňažný zisk z 1. súdneho konania (OS Bardejov 6Csp/26/2024), ktoré spotrebiteľ inicioval bezplatne: + 1.967,59 EUR (inkasované trovy konania) plánovaný peňažný zisk z 2. súdneho konania (OS Bardejov 5Csp/2/2025): + 1.600,- EUR (uplatnený nárok PFZ) + ďalšie trovy konania (ak súd nepoužije § 257 CSP) SPOLU odhadovaná majetková ujma na strane žalobcu: pravdepodobne 0,EUR. SPOLU odhadovaný peňažný zisk na strane žalobkyne: minimálne 3.567,59 EUR. 4.3. Z prezentovaných dôvodov je preto vysoko pravdepodobné, že žalobkyňa po skončení oboch sporov paradoxne získa značný finančný prospech (resp. „skončí v pluse“), hoci si pôvodne požičala sumu 2.000,- EUR (výška poskytnutého úveru), ktorú pravdepodobne ani nikdy nesplatila. Vice versa, je taktiež vysoko pravdepodobné, že žalovaný po skončení oboch sporov paradoxne utrpí značnú majetkovú ujmu (resp. „skončí v mínuse“), ktorá hypoteticky môže násobne presahovať výšku poskytnutého úveru. Niet potom divu, že väčšina spotrebiteľov iniciuje obdobné konania aj niekoľko rokov po splatení úveru alebo niekoľko rokov po premlčaní alebo postúpení pohľadávok, čo je aj tento prípad. Aj z týchto dôvodov žalovaný v oboch konaniach apeluje na to, že skutočným cieľom žalobkyne zrejme nikdy nebola úprimná snaha o modifikáciu zmluvných podmienok (napr. prostredníctvom dodatku k zmluve), ale pravdepodobne nájdenie akejkoľvek formálnej zámienky na iniciovanie súdnych sporov. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 08.04.2024, na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného, pričom obaja právni zástupcovia sa na pojednávanie dostavili.
6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listín a to rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 6Csp/26/2024-177, prepočtu RPMN, potvrdenia o zrážkach, prehľadu výkonov rozhodnutia, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: 7. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 6Csp/26/2024-177 zo dňa 10.10.2024 vo veci žalobkyne proti žalovanému o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok tunajší súd rozhodol takto: „I. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička, č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2013, v časti [3] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [5] v časti, v znení: „Klient sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dostupnápôžička, dostupnápôžička - šikovná rezerva [Formulár], ktorý je k dispozícii na Obchodnom mieste Poštovky. Klient ako aj Spoludlžník svojím podpisom potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. II. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička, č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2013, v časti [3] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [6], v znení: „ Klient, ako aj Spoludlžník vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k Poštovke* v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov [ZoB] a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru k dňu, keď sa Poštovka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička, č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2013, v časti [3] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [7], v znení: „ Klient, ako aj Spoludlžník a to každý z nich osobitne, podpisom tejto ZoÚ uzatvára s Poštovkou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Poštovky vzniknutej zo ZoÚ. Poštovka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči Klientovi a Spoludlžníkovi zo ZoÚ pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu vo výške Splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky Poštovky.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička, č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2013, v časti [3] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [9], v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z tejto ZoÚ predložia na prerokovanie a rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri spoločnosti Rozhodcovská a mediačná a.s., so sídlom Dunajská 15 v Bratislave, IČO: 46 023 151, a to podľa jeho štatútu a rokovaciemu poriadku v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Klient a Spoludlžník berie na vedomie, že doručený rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, je pre účastníkov rozhodcovského konania záväzný a ako exekučný titul môže byť podkladom pre nútený výkon splnenia povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom. Rozhodcovské konanie je jednostupňové, a preto proti rozhodcovskému rozsudku nemožno podať riadny opravný prostriedok (napr. odvolanie). Rozhodcovský rozsudok možno napadnúť len zo zákonom vymedzených dôvodov, a to v lehote do 30 dní od jeho doručenia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička, dostupnápôžička - šikovná rezerva, účinných od 10.06.2013 k Zmluve o úvere dostupnápôžička, č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2013, v článku 5 - Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, v bode 5.6] v znení: „ Platby od Klienta sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] poplatky podľa Sadzobníka poplatkov [2] úrok z omeškania [3] úrok z úveru [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne Disponentom Účtu vedeného Poštovkou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto Účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Poštovka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Poštovke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VI. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička, dostupnápôžička - šikovná rezerva, účinných od 10.06.2013 k Zmluve o úvere dostupnápôžička, č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2013, v článku 6 - Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, v bode 6.4] v znení: „Ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP, Poštovka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení o úrokových sadzbách, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Poštovke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VII. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička, dostupnápôžička - šikovná rezerva, účinných od 10.06.2013 k Zmluve o úvere dostupnápôžička, č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2013, v článku 8 - Oznamovacia povinnosť, doručovanie, bod 8.1] v znení: „ Klient a Spoludlžník je povinný oznámiť Poštovke všetky zmeny v údajoch uvedených v ZoÚ, ktoré sa týkajú najmä jeho osobných údajov, kontaktnej adresy, zamestnávateľa, niektorého z telefónnych čísiel uvedených v ZoÚ a bankového spojenia, a to do 15 dní od takejto zmeny. Klient a Spoludlžník je ďalej povinný oznámiť Poštovke okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo zahájené konkurzné alebo exekučné konanie týkajúce sa jeho majetku. Klient zodpovedá za škody, ktoré Poštovke vzniknú v dôsledku nesplnenia týchto povinností. V prípade nesplnenia si povinnosti Klienta alebo Spoludlžníka podľa tohto bodu OP je Poštovka oprávnená účtovať Klientovi zmluvnú pokutu vo výške stanovenej v Sadzobníku poplatkov, pričom zaplatením tejto zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok Poštovky na náhradu škody vo výške prevyšujúcej zmluvnú pokutu.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VIII. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku poplatkov, platnosť od 10.06.2013 k Zmluve o úvere dostupnápôžička, č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2013, v čl. 3.1. Úvery pre obyvateľstvo, v časti Zasielanie upomienok, v znení: „ Upomienka po omeškaní splátky 1. upomienka 9,96 €, 2. upomienka 24,90 €.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IX. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.“ V odôvodnení rozsudku súd okrem iného uviedol nasledujúce: „33. Pokiaľ ide o neprijateľnosť jednotlivých zmluvných podmienok: I. zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupná pôžička, č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2013, v časti [3] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [5] v časti, v znení: „Klient sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dostupnápôžička, dostupnápôžička - šikovná rezerva [Formulár], ktorý je k dispozícii na Obchodnom mieste Poštovky. Klient ako aj Spoludlžník svojím podpisom potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi.“ Podľa názoru súdu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l/ OZ. Na spotrebiteľa je prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Na podporu argumentácie viď rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 22CoCsp/32/2022, zo dňa 27.10.2022. Podľa stanoviska Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 24.01.2017, ktorý posudzoval obdobnú úverovú zmluvu žalovaného vyplýva, že: „Je neprijateľné aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si zákonných povinností veriteľa. Priemerný spotrebiteľ ani nemusí byť znalý povinností, ktoré veriteľovi ukladá zákon. Ide jednoznačne o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia so zmluvnými podmienkami, ktoré má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov. Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv, resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a porozumel im, pretože prehlásil, že bol s nimi oboznámený a vyslovil s nimi súhlas, a teda spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Zmluvná podmienka je z uvedených dôvodov neprijateľná podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“ Z hľadiska hospodárnosti možno odkázať na právoplatné rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn.
29Csp/82/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/81/2019, s ktorých závermi sa súd stotožňuje a na nich odkazuje. II. zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupná pôžička, č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2013, v časti [3] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [6], v znení: „ Klient, ako aj Spoludlžník vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k Poštovke* v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov [ZoB] a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru k dňu, keď sa Poštovka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“ Uvedené zmluvné dojednanie odporuje zákonnej úprave § 35 ods. 1 Zákona o bankách, v zmysle ktorého banka, resp. pobočka zahraničnej banky nemôže s takýmito osobami uzatvárať iba tie obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientami. Uvedené zmluvné dojednanie však umožňuje banke v prípade zistenia existencie osobitného vzťahu klienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého úverového vzťahu, teda nie len toho rizikového. Zároveň v uvedenom zmluvnom dojednaní absentuje akékoľvek vysvetlenie pojmu osobitného vzťahu, z ktorého by bolo zrejmé aj z perspektívy priemerného spotrebiteľa, čo uvedený pojem znamená minimálne odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie zákona o bankách, ktoré uvedený pojem upravuje.“ Viď v podrobnostiach k tejto neprijateľnej podmienke rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/74/2022, z 24.10.2022, s ktorého závermi sa súd stotožňuje a s poukazom na zásadu hospodárnosti civilného sporového konania naň aj odkazuje. III. zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička, č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2013, v časti [3] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [7], v znení: „ Klient, ako aj Spoludlžník a to každý z nich osobitne, podpisom tejto ZoÚ uzatvára s Poštovkou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Poštovky vzniknutej zo ZoÚ. Poštovka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči Klientovi a Spoludlžníkovi zo ZoÚ pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu vo výške Splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky Poštovky.“ Táto podmienka spôsobuje výraznú nerovnováhu medzi stranami zmluvy v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľovi hrozí, že aplikáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy mu dôjde k vzniku priamej majetkovej škody vo forme mesačnej zrážky zo mzdy. Opakovane táto podmienka bola súdmi považovaná za neplatnú a zákonodarca na tento stav reflektoval prijatím normy uvedenej v § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014 s tým, že závažnosť a dopady aplikácie dohody o zrážkach zo mzdy na spotrebiteľa sú tak nepriaznivé, že si vyžadujú osobitné dojednanie a nie zakomponovanie dohody o zrážkach zo mzdy do úverových podmienok spotrebiteľskej zmluvy tak, aby unikli pozornosti spotrebiteľa. IV. zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička, č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2013, v časti [3] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [9], v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z tejto ZoÚ predložia na prerokovanie a rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri spoločnosti Rozhodcovská a mediačná a.s., so sídlom Dunajská 15 v Bratislave, IČO: 46 023 151, a to podľa jeho štatútu a rokovaciemu poriadku v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Klient a Spoludlžník berie na vedomie, že doručený rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, je pre účastníkov rozhodcovského konania záväzný a ako exekučný titul môže byť podkladom pre nútený výkon splnenia povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom. Rozhodcovské konanie je jednostupňové, a preto proti rozhodcovskému rozsudku nemožno podať riadny opravný prostriedok (napr. odvolanie). Rozhodcovský rozsudok možno napadnúť len zo zákonom vymedzených dôvodov, a to v lehote do 30 dní od jeho doručenia.“ K tejto zmluvnej podmienky sa vyjadril už súd v exekučnej veci, keď zamietol žiadosť o udelenie poverenia v uznesení č. k. 10Er/36/2017-28 zo dňa 13.02.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 25CoE/10/2018 zo dňa 26.4.2018, pre neplatnosť dohodnutej rozhodcovskej doložky a na jej základe vydaného rozhodcovského rozsudku. Niet dôvodu sa opakovať, preto na závery týchto rozhodnutí súd odkazuje, pričom obe strany sporu boli účastníkmi spomenutého exekučného konania. V. zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička, dostupnápôžička - šikovná rezerva, účinných od 10.06.2013 k Zmluve o úvere dostupnápôžička, č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2013, v článku 5 - Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie,
v bode 5.6] v znení: „ Platby od Klienta sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] poplatky podľa Sadzobníka poplatkov [2] úrok z omeškania [3] úrok z úveru [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne Disponentom Účtu vedeného Poštovkou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto Účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Poštovka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Poštovke.“ Táto zmluvná podmienka poskytuje žalovanému ako dodávateľovi úveru možnosť započítavať platby spotrebiteľa na iný účel, akým je splatenie istiny tohto úveru, a to bez ohľadu na jeho vôľu. Toto ustanovenie zmluvy zakladá nevyvážený vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom pokiaľ ide o započítavanie platieb na predmetný úver, keďže umožňuje žalovanému postupovať nepredvídateľne a započítavanie platieb sa tak stáva pre spotrebiteľa netransparentné. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ). Na podporu argumentácie viď rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn. 19Csp/19/2022 zo dňa 19.9.2023, sp. zn. 8Csp/1/2023, zo dňa 27.4.2023, sp. zn. 17Csp/96/2022 zo dňa 18.8.2023. VI. zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička, dostupnápôžička - šikovná rezerva, účinných od 10.06.2013 k Zmluve o úvere dostupnápôžička, č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2013, v článku 6 - Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, v bode 6.4] v znení: „Ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP, Poštovka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení o úrokových sadzbách, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Poštovke.“ Táto zmluvná podmienka bola opakovane súdmi vyhodnotená ako neprijateľná, napríklad aj rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/1/2023 zo dňa 27.4.2023, pričom niet dôvodu od právneho posúdenia veci uvedeným súdom sa odkloniť. Na podporu argumentácie viď tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19CoCsp27/2021 zo dňa 27.1.2022, ktorý sa týkal tiež žalovaného a obsahovo obdobnej zmluvnej podmienky. VII. zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička, dostupnápôžička - šikovná rezerva, účinných od 10.06.2013 k Zmluve o úvere dostupnápôžička, č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2013, v článku 8 - Oznamovacia povinnosť, doručovanie, bod 8.1] v znení: „ Klient a Spoludlžník je povinný oznámiť Poštovke všetky zmeny v údajoch uvedených v ZoÚ, ktoré sa týkajú najmä jeho osobných údajov, kontaktnej adresy, zamestnávateľa, niektorého z telefónnych čísiel uvedených v ZoÚ a bankového spojenia, a to do 15 dní od takejto zmeny. Klient a Spoludlžník je ďalej povinný oznámiť Poštovke okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo zahájené konkurzné alebo exekučné konanie týkajúce sa jeho majetku. Klient zodpovedá za škody, ktoré Poštovke vzniknú v dôsledku nesplnenia týchto povinností. V prípade nesplnenia si povinnosti Klienta alebo Spoludlžníka podľa tohto bodu OP je Poštovka oprávnená účtovať Klientovi zmluvnú pokutu vo výške stanovenej v Sadzobníku poplatkov, pričom zaplatením tejto zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok Poštovky na náhradu škody vo výške prevyšujúcej zmluvnú pokutu.“ Táto zmluvná podmienka bola tiež už vyhlásená za neprijateľnú a to napríklad rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/74/2022 zo dňa 28.11.2022, pričom aj v tomto prípade súd z dôvodu hospodárnosti na uvedené rozhodnutie stotožniac sa s ním odkazuje, pričom žalovaný nepreukázal, aby sa nejakým spôsobom vytýkané neprijateľné zmluvné podmienky v priebehu úverového vzťahu snažil odstrániť. VIII. zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku poplatkov, platnosť od 10.06.2013 k Zmluve o úvere dostupnápôžička, č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2013, v čl. 3.1. Úvery pre obyvateľstvo, v časti Zasielanie upomienok, v znení: „ Upomienka po omeškaní splátky 1. upomienka 9,96 € 2. upomienka 24,90 €.“ Pokiaľ ide o túto zmluvnú podmienku, táto opäť naoktrojovaná veriteľom umožňuje uložiť spotrebiteľovi neprimerané plnenie v nepreukázanej výške nákladov za spomenuté upomienky a má predovšetkým za úlohu sankcionovať v uvedenej výške spotrebiteľa, pričom okrem zákonnej sankcie mu pridáva aj ďalšie sankcie za omeškanie bez toho, aby sa spotrebiteľka v tomto prípade podieľala na príprave zmluvnej podmienky. Viď tiež rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/1/2023 zo dňa 27.4.2023 a rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 32 Csp/148/2020.“
8. Rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 6Csp/26/2024 zo dňa 10.10.2024 nadobudol právoplatnosť dňom 07.11.2024. 9. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024. 10. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky. 11. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 12. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom uvedené ustanovenie je potrebné aplikovať v zmysle aktuálne platného a účinného zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže k porušeniu spotrebiteľských práv žalobkyne došlo zmluvou zo dňa 09.12.2013, pričom podľa § 53 ods. 1 aktuálneho zákona o ochrane spotrebiteľa sa nároky z uvedenej zmluvy posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30.06.2024, t.j. podľa zákona č. 250/2007 Z. z. Citované ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. 13. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce. 14. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie svojich práv ustanovených osobitným predpisom v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov sp.zn. 6Csp/26/2024. V predmetnom konaní sa žalobkyňa voči žalovanému domohla určenia ôsmich neprijateľných zmluvných podmienok tak ako to vyplýva z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 10.10.2024. Žalobkyňa teda relevantným spôsobom preukázala porušenie zákonnej povinnosti dodávateľa poskytnúť spotrebiteľský úver v súlade s právnymi predpismi, predovšetkým v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a bez neprijateľných a teda neplatných zmluvných podmienok a od
spotrebiteľa nevyžadovať tú časť plnenia, na ktoré pre neplatnosť konkrétnych zmluvných podmienok nemá nárok. Žaloba je preto čo do základu nároku žalobkyne dôvodná. 15. Keďže výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je predmetom žiadnej právnej úpravy, súd v rámci voľnej úvahy vyhodnocuje primeranosť s ohľadom na konkrétne okolnosti veci. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Z hypotézy právnej normy v časti, na základe ktorej možno priznať spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom (zákonom č. 250/2007 Z. z.) a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva, alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z. z., alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká konkrétna majetková ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. 16. Vyhodnotiac všetky okolnosti prípadu súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400,00 Eur v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. a to za každé určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky vo výške 50,00 Eur (t.j. 8 x 50). Súd bral do úvahy tú skutočnosť, že dodávateľ pripravil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá obsahovala celkovo osem neprijateľných podmienok. Žalobkyňa sa v základnom konaní súdnou cestou domohla voči žalovanému ochrany svojich práv a to určením ôsmich neprijateľných zmluvných podmienok. Preto pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ako nemajetkovej ujmy súd považoval za dôvodné zohľadňovať satisfakčnú, ale hlavne tiež sankčnú funkciu primeraného finančného zadosťučinenia, ktorej podstatou je odradiť dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči spotrebiteľovi. Súd je tak toho názoru, že celková suma 400,00 Eur ako finančné zadosťučinenie (t.j. 50,00 Eur za každú z ôsmich určených neprijateľných zmluvných podmienok), je primeraná pre dovŕšenie satisfakcie porušených práv žalobkyne ako spotrebiteľa tak, že svojím účinkom prispieva k upusteniu od uplatňovania obdobných nekalých praktík voči iným spotrebiteľom. Vzhľadom na konkrétne okolnosti súdenej veci tak priznaná suma 400,00 Eur zodpovedá zákonom akcentovanej ochrane spotrebiteľa a má aj dostatočnú sankčnú funkciu, aby žalovaný od obdobného konania v budúcnosti upustil. S poukazom na uvedené súd prvým výrokom rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 400,00 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia a v prevyšujúcej časti o zaplatenie 1.200,00 Eur žalobu II. výrokom ako nedôvodnú zamietol. Súd záverom zdôrazňuje, že predmetom tohto konania bol nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie s poukazom na úspech žalobkyne v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 6Csp/26/2024, v ktorom sa domohla určenia neprijateľnosti ôsmich zmluvných podmienok. V tomto základnom konaní súd posudzoval platnosť, resp. neprijateľnosť zmluvných podmienok, teda súd neposudzoval otázku, či poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k predmetu základného konania súd nepovažoval za dôvodné vychádzať pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia zo sumy, o ktorú sa mal veriteľ bezdôvodne obohatiť vykonaním zrážok zo mzdy žalobkyne. Predmetom základného konania nebolo posudzovanie výšky pohľadávky veriteľa voči žalobkyni ako dlžníčky z titulu zmluvy o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.12.2013. 17. Žalovaný navrhoval vykonať výsluch žalobkyne a to k okolnostiam priebehu kontraktačného procesu a konaniu žalobkyne pred iniciovaním súdneho konania. Súd uvedený dôkaz nevykonal, keďže vzhľadom ku skutkovým tvrdeniam, na základe ktorých si žalobkyňa uplatňovala nárok na primerané finančné zadosťučinenie uvedený dôkaz nepovažoval za potrebný. Uplatnený nárok žalobkyne bol založený na skutočnosti, že v základnom konaní sa domohol určenia ôsmich neprijateľných zmluvných podmienok a iba na tomto skutkovom základe odôvodňovala výšku primeraného finančného zadosťučinenia. Vzhľadom k uvedenému súd pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal iba z uvedenej skutočnosti, žiadne ďalšie okolnosti, ktoré by odôvodňovali prípadnú vyššiu výšku finančného zadosťučinenia neposudzoval, a preto výsluch žalobkyne nepovažoval za účelný a hospodárny. 18. Záverom súd uvádza, že už podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). 19. Podľa § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 20. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v konaní čo do základu nároku úspešná v plnom rozsahu, pričom výška priznaného finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu, preto súd priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. Žalobkyňa má ústavné právo domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou, rovnako tak má ústavné právo nechať sa v uvedenom konaní zastupovať kvalifikovaným právnym zástupcom, pričom o náhrade trov konania sa primárne rozhoduje podľa zásady úspechu v spore. Ak by žaloba žalobkyne bola v celom rozsahu zamietnutá, v zmysle zásady úspechu v spore by mal žalovaný, ktorý je taktiež zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa na základe výsledku základného konania, v ktorom sa domohla voči žalovanému určenia neprijateľnosti ôsmich zmluvných podmienok, sa v tomto konaní domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia, pričom žalovaný napriek ustálenej rozhodovacej činnosti súdov o obdobných nárokoch spotrebiteľov voči dodávateľom, uplatnený nárok žalobkyne popieral i čo do základu v celom rozsahu, čo neodôvodňuje postup podľa § 257 C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).