Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6C/26/2025 z 22. 10. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Bardejov 6C/26/2025 8225201493 22. 10. 2025 JUDr. Milan Majerník, PhD. ECLI:SK:OSBJ:2025:8225201493.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. F. XXXX/ XX, XXX XX C., 3/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., všetci žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Stanislav Súlety, advokát, so sídlom Nám. SNP 1, 085 01 Bardejov, IČO: 36 150 665, proti žalovanej: D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX H. XXX, právne zastúpená: JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, advokát, so sídlom Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, IČO: 42 342 546, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, takto rozhodol: I. Súd u r č u j e, že do dedičstva po nebohom I. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, patrí geometrickým plánom č. 11/2024 zo dňa 19. 02. 2024, úradne overeným Katastrálnym odborom Okresného úradu Bardejov dňa 13. 03. 2024 pod číslom: G1 - 230/2024 novovytvorená parcela CKN č. 77/4 - orná pôda o výmere 263 m2, k.ú. C. v podiele 1/1. II. Žalobcom v 1. až 3. rade oprávneným spoločne a nerozdielne p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Žalobcovia sa žalobou podanou na Okresnom súde Bardejov (ďalej aj „súd“) dňa 4.6.2025 voči žalovaným domáhali určenia, že do dedičstva po I. B., narodenom dňa XX.XX.XXXX, zomrelom dňa 25.11.2004 patrí geometrickým plánom č. 11/2024 zo dňa 19.2.2024 úradne overeným katastrálnym odborom Okresného úradu Bardejov dňa 13.3.2024 pod č. G1-230/2024 novovytvorená parcela CKN č. 77/4 - orná pôda o výmere 263 m2, k.ú. C. v podiele 1/1 a náhrady trov konania. 2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že sú právnymi nástupcami po nebohom I. B.. Žalobca v 1.rade je jeho synom a žalobkyňa v 2. a 3.rade sú jeho vnučky. Žalobca v 1.rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. C. zapísanej na LV č. XXX, parcela CKN č. 78/1 - orná pôda o výmere 1.890 m2 v celosti. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v k.ú. C. zapísaná na LV č. XXXX, parcela CKN č. 77/1 - orná pôda o výmere 3.222 m2 v celosti. Obe tieto parcely bezprostredne susedia. Užívanie parcely CKN č. 78/1 žalobcom v 1.rade v reálnych hraniciach bolo po celé desaťročia bezproblémové až do roku 2024, kedy sa žalovaná ako vlastníčka susednej parcely CKN č. 77/1 rozhodla postaviť na hranici uvedených parciel oplotenie. Žalovanou oslovený geodet vytýčil hranicu medzi parcelami CKN č. 78/1 a 77/1 podľa teraz evidovaných geodetických údajov katastra. Z vykonaného zamerania hranice medzi spornými parcelami vyplynul nesúlad medzi skutočným dlhoročným užívacím stavom a stavom teraz evidovaným v katastri nehnuteľností spočívajúci v tom, že podľa stavu teraz evidovaného v katastri nehnuteľností žalobca v 1.rade užíva aj časť parcely žalovanej CKN č. 77/1. S takýmto priebehom hranice sa žalobca v 1.rade nestotožnil a požiadal znalca z odboru geodézie, kartografie a

katastra B. J. o preskúmanie a prešetrenie všetkých okolností týkajúcich sa priebehu spornej hranice. Z obsahu odborného vyjadrenia tohto znalca č. 02/2024 je zrejmé, že parcela žalobcu v 1.rade CKN č. 78/1 zodpovedá časti parcely EN 202/2 a parcely žalovanej CKN č. 77/1 má zodpovedať časti parcely EN č. 202/3. Obe parcely EN č. 202/2 a EN č. 202/3 boli vytvorené znalcom B. K. geometrickým plánom zo dňa 30.6.1973, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie Okresného súdu Bardejov vo veci vedenej pod sp.zn. 6C/569/72. Na základe rozhodnutia v tomto konaní právny predchodca žalobcov I. B. nadobudol do výlučného vlastníctva aj parcelu EN 202/2 o výmere 4894 m2 a právny predchodca žalovanej B. B. nadobudol do výlučného vlastníctva okrem iného aj parcelu EN č. 202/3. Závery znalca B. J. svedčia o tom, že vykonávateľ prác pri technicko-hospodárskom mapovaní (ďalej len „THM“) nedôsledným šetrením právnych listín v archíve katastra nehnuteľností chybne zameral a aj chybne zakreslil v katastrálnej mape hranice medzi parcelami EN č. 202/ a 202/3. V dôsledku chybne zameranej hranice medzi parcelami EN č. 202/ a 202/3 vznikol nesúlad medzi skutočným užívacím stavom trvajúcim od roku 1973 a stavom evidovaným v platnej katastrálnej mape. K pôvodnej parcele EN č. 202/2, ktorej časti teraz zodpovedá parcela žalobcu v 1.rade CKN č. 78/1 má patriť časť parcely žalovanej CKN č. 77/1, ktorej podľa GP č. 11/2024 zo dňa 19.2.2024 zodpovedá novovytvorená parcela CKN č. 77/4 orná pôda o výmere 263 m2. Ide o časť parcely žalovanej CKN č. 77/1 vyznačená v odbornom vyjadrení modrou farbou a ohraničená B, C, D, E. Žalobca v 1.rade a žalobkyňa v 3.rade nadobudli každý z nich spoluvlastnícky podiel 1 k parcele CKN č. 78 (podľa znaleckého posudku vytvorená z parcely EN 202/2) od darcu I. B., nar. XX.XX.XXXX na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.5.1999. Žalobca v 1.rade nadobudol do výlučného vlastníctva parcelu CKN č. 78/1, ktorá bezprostredne susedí s parcelou žalovanej CKN č. 77/1 na základe zmluvy o zrušení podielového spoluvlastníctva z 18.11.2021. K prevodu parcely CKN č. 78 na žalobcov v 1. a 3.rade došlo v rozsahu tak, ako táto parcela bola evidovaná v súbore geodetických a popisných informácií katastra k 26.5.1999, kedy bola uzatvorená darovacia zmluva. Predmetom prevodu tak nebola tá časť pôvodnej parcely právneho predchodcu žalobcov EN 202/, ktorá bola pochybením pri THM v rokoch 1989-1990 pričlenená k parcele EN 202/3, teraz evidovanej ako parcela CKN č. 77/1. Ide o tú časť pôvodnej parcely EN 202/2, ktorej podľa GP č. 11/2024 zo dňa 19.2.2024 zodpovedá novovytvorená parcela CKN č. 77/4 - orná pôda o výmere 263 m2. Pri THM tak došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcov, nebohého I. B.. Ďalej žalobcovia uviedli, že na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 1C/44/2024 bolo vedené konanie, v ktorom sa žalobca v 1.rade domáhal voči žalovanej určenia vlastníckeho práva, žaloba však bola zamietnutá z dôvodu, že nápravy spočívajúcej v zosúladení právneho stavu so stavom užívacím sa môže s úspechom domáhať výhradne osoba, ktorá bola zapísaná ako vlastník chybným zameraním ukrátenej parcely v čase zápisu THM do katastra nehnuteľností, resp. sa jej dedičia môžu domáhať určenia, že sporná časť parcely patrí do dedičstva po pôvodnom vlastníkovi nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem na určení preukazovali žalobcovia jednak tým, že bez požadovaného určenia je ich vlastnícke právo, resp. vlastnícke právo ich predchodcu ohrozené, ako aj tým, že bez požadovaného určenia by sa stalo ich právne postavenie neistým. Požadovaným určením tak možno dosiahnuť odstránenie spornosti práva i právnej neistoty. 3. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 16.7.2025 k žalobe žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, pozemku registra CKN č. XX/X - orná pôda o výmere 3222 m2 v katastrálnom území C., ktorý je evidovaný na LV č. XXXX. Vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti nadobudla na základe darovacej zmluvy zo dňa 8.10.1992 v podiele 1. Vlastnícke právo bolo evidované na LV č. XX. Predmetom prevodu prostredníctvom tejto zmluvy bola dotknutá nehnuteľnosť označená ako pozemok EN, parc. č. 77 - orná pôda o výmere 7567 m2. Následne bola nehnuteľnosť rozdelená a z pozemku L. M. 77 - orná pôda o výmere 7567 m2 bol vytvorený pozemok CKN č. XX/X - orná pôda o výmere 3222 m2 a pozemok CKN e. 77/2 - orná pôda o výmere 3848 m2. Výlučné vlastníctvo k nehnuteľnosti pozemku CKN č. 77/1 - orná pôda o výmere 3222 m2 žalovaná nadobudla prostredníctvom zmluvy o prevode nehnuteľnosti zo dňa 14.4.2024, predmetom ktorej bolo zrušenie a rozdelenie podielového spoluvlastníctva aj dotknutej nehnuteľnosti, ktorej výlučné vlastníctvo nadobudla. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná bola od roku 1992 najskôr podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, pozemku L. M. 77 a od roku 2014 výlučnou vlastníčkou pozemku CKN č. 77/1. Ďalej žalovaná poukázala na to, že v roku 1964 bola prijatá nová legislatíva, zákon č. 22/ 1964 Zb. o evidencii nehnuteľností a vykonávacia vyhláška č. 23/ 1964 Zb. s platnosťou od 01.04.1964, prostredníctvom ktorej sa zlúčili pozemkové knihy a pozemkový kataster do jedného celku a vytvorila sa evidencia nehnuteľností a jednotlivým vzťahom k nehnuteľnostiam sa zakladali listy vlastníctva, buď prostredníctvom dostupných listín alebo miestnym vyšetrovaním v obci. Celá činnosť prebiehala v rokoch 1964 až 1990, v rámci ktorej bolo vykonané technicko-hospodárske mapovanie, výsledkom ktorého bola technicko-hospodárska

mapa. Vyhlásením platnosti nového operátu evidencie nehnuteľností (dnes katastra nehnuteľností) dovtedy platný operát evidencie nehnuteľností sa stal neplatným, podľa § 5 odsek 4 vyhlášky č. 23/ 1964 Zb., ktorou sa vykonával zákon č. 22/ 1964 Zb. o evidencii nehnuteľností. Činnosti sa uskutočňovali v spolupráci s národnými výbormi, štátnymi notárstvami, organizáciami a občanmi, ktorí sa preukazovali platnými právnymi listinami k užívaným nehnuteľnostiam, čiže aj za prítomnosti vlastníkov a užívateľov reálnych pozemkov, ktorí mali možnosť podávať námietky a vyjadriť sa k daným výsledkom činností. Účelom technicko-hospodárskeho mapovania bolo porovnať stav evidovaný vo vtedajšej evidencii nehnuteľností (ďalej len „EN”) so stavom skutočným. Tieto činnosti prebiehali aj za prítomnosti vlastníkov a užívateľov reálnych pozemkov. Vtedajší vlastníci mohli namietať priebeh hranice, ktorý bol realizovaný v rámci technicko-hospodárskeho mapovania, a s ktorým nesúhlasili. Zároveň súhlas vlastníkov nehnuteľností je súčasťou protokolov a denníkov vyhotovovaných pri jednotlivých činnostiach v rámci tvorby katastrálneho operátu, a preto neexistuje pochybnosť o ich aktívnej účasti pri týchto činnostiach. Žalovaná nadobudla vlastnícke právo po THM, v čase, kedy objektívne nemala a ani nemohla mať vedomosť a pochybnosti o rozsahu nadobúdaného vlastníckeho práva, ktoré nadobudla v súlade s listinami a s údajmi, evidovanými v operáte katastra nehnuteľností, a preto toto vlastnícke právo nadobudla dobromyseľne a v dobrej viere. Po uplynutí tak dlhého obdobia, t.j. od roku 1973 nemôže spôsobiť zásah do vlastníckeho práva nadobudnutého žalovanou, ktorá je chránená dobromyseľnosťou a dobrou vierou nadobudnutého vlastníckeho práva. Aj v prípade, keby súd dospel k záveru, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov má výmeru menšiu ako pred THM, k jej zmenšeniu bezpochyby nedošlo konaním zo strany žalovanej, resp. jej právnych predchodcov a stav, ktorý v súčasnosti je evidovaný v operáte katastra nehnuteľností, vychádza z THM uskutočneného v rokoch 1964 až 1990, a teda ide o dlhodobý a akceptovaný stav existujúci už v čase nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou v roku 1992, čím žalovaná vstúpila do držby nehnuteľnosti v takom stave, ako je existujúci dodnes (viď uznesenie NS SR sp.zn. 1Cdo/52/2019 zo dňa 30.10.2019). Vykonávanie činnosti v rámci THM bolo realizované nariadením miestneho prešetrenia, pri ktorom museli byť prítomní zástupcovia vtedajších jednotlivých orgánov, vlastníci aj užívatelia reálnych pozemkov, nakoľko prebiehalo rozlohové mapovanie a preverovanie druhov pozemkov, pričom prítomné osoby mohli namietať realizované zameranie priamo na mieste. Zároveň údaje, ktoré sa v rámci konania o obnove katastrálneho operátu získali, boli pre príslušný kataster záväzné, akceptované a zaznamenané v operáte katastra nehnuteľností, a preto o ich správnosti neexistovala pochybnosť. K dobromyseľnosti nadobúdateľa žalovaná poukázala na uznesenie NS SR zo dňa 27.2.2023, sp.zn. 6 Cdo/71/2011. Vlastnícka hranica medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcov a žalovanej nebola nikdy v teréne v minulosti vytýčená oplotením, resp. iným spôsobom. Pozemky boli v užívaní družstva, pričom užívacia hranica pozemkov v žiadnom prípade nevytvára, resp. nepopiera hranicu vlastnícku. Práve u žalovanej existuje od roku 1992 dobrá viera o priebehu hranice medzi spornými nehnuteľnosťami v súlade s priebehom hranice vyznačenej v katastrálnej mape, ktorá sa od vyhotovenia THM nezmenila, ako aj dobromyseľnosť o stave dotknutej nehnuteľnosti a jej polohového a geometrického určenia v katastrálnej mape. V zmysle § 70 zákona č. 192/1995 Z.z. platí zásada materiálnej publicity katastra. Keďže hranice medzi spornými nehnuteľnosťami boli súčasťou grafickej evidencie operátu katastra nehnuteľností, a teda bolo zrejmé ich geometrické a polohové určenie, nemohla existovať pochybnosť o inom priebehu hranice. Žalovaná v čase nadobudnutia vlastníckeho práva objektívne nemala a ani nemohla mať vedomosť alebo dôvodnú pochybnosť o svojom vlastníctve, pretože došlo k platnému prevodu vlastníckeho práva na žalovanú v súlade s údajmi evidovanými v katastri. 4. Žalobcovia v 1.-3.rade v replike zo dňa 4.8.2025 uviedli, že výsledky znaleckého dokazovania svedčia aj o tom, že pred THM bola hranica medzi dotknutými parcelami EN 202/2 a 202/3 určená geometrickým plánom zo dňa 30.6.1973, ktorý vyhotovil znalec B. K., a ktorý geometrický plán bol technickým podkladom, na základe ktorého Okresný súd Bardejov rozhodol v konaní pod sp.zn. 6C/569/72 o zrušení spoluvlastníctva aj k parcelám EN č. 202/1 (78/1) a 202/3 (77/1). Súdom určenú hranicu podľa GP z 30.6.1973 vyznačil znalec na obr. č. 7 na str. 6 znaleckého posudku bodmi A, E, B. K zmene súdom určenej hranice medzi spornými parcelami došlo až v rokoch 1989- 1990 v rámci THM, pričom znalec k výsledkom THM zaujal jednoznačný záver, podľa ktorého vykonávateľ THM nedostatočným vyšetrením priebehu spornej hranice medzi parcelami EN 202/2 a EN 202/3 presunul dotknutú hranicu z polohy označenej bodmi A, E, B do nesprávnej polohy označenej bodmi A, D, C. Znalcom zistený posun predmetnej hranice je grafický vyznačený na obr. č. 7 jeho znaleckého posudku. Chybným zameraním hranice medzi parcelami EN 202/2 a EN 202/3 pri THM tak v konečnom dôsledku, čo do súčasného stavu evidencie nehnuteľností, došlo k tomu, že hranica medzi parcelami CKN č. 77/1 a 78/1 bola posunutá z polohy označenej na obr. č. 7 znaleckého posudku bodmi B, E do chybnej polohy označenej bodmi C, D, čím sa zmenili aj výmery predmetných parciel. V čase vykonania THM v k.ú. C. bol výlučným

vlastníkom parcely EN č. 202/2 právny predchodca žalobcov I. B.. Znalec vyslovil názor, že pri THM sa nemôžu meniť vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam, a zároveň nemôže byť narušený už existujúci rozsah vlastníctva. V tejto súvislosti poukázali žalobcovia na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 9.10.2013, sp.zn. 3Co/125/2012-248, v ktorom tento súd v obdobnej právnej veci vyslovil názor, že akékoľvek nové mapovanie, či technicko-hospodárske mapovanie nemôže mať za následok zmenu vlastníckeho práva oproti pôvodnému rozsahu, kedy bolo vlastnícke právo nadobudnuté. 5. Žalovaná v duplike zo dňa 26.8.2025 poukázala na to, že THM sa uskutočňovalo aj v spolupráci s občanmi, ktorí sa preukazovali platnými listinami, a ktorí mali možnosť podávať námietky a vyjadrovať sa k jednotlivým činnostiam v prípade nesúhlasu s ich priebehom alebo výsledkom, a preto namietanie hraníc dotknutých nehnuteľností po uplynutí tak dlhého časového obdobia, nemôže spôsobiť zásah do vlastníckeho práva nadobudnutého žalovanou, ktorá je chránená dobromyseľnosťou a dobrou vierou nadobudnutého vlastníckeho práva. K odbornému vyjadreniu znalca nemal za potrebu za bližšie vyjadrovať. Žalovaná nadobudla vlastnícke právo dobromyseľne a v dobrej viere až po zápise výsledkov THM, a to tak, ako boli údaje k predmetnej nehnuteľnosti evidované v operáte katastra nehnuteľností a aj pri najväčšej opatrnosti nemohla mať vedomosť o prípadnom žalobcami namietanom chybnom, nesprávnom vyhotovení THM alebo akomkoľvek inom mapovaní, nakoľko stav predmetnej nehnuteľnosti v čase nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou bol právoplatne a bez pochybností evidovaný v operáte katastra nehnuteľností. Aj v prípade, ak by výsledky THM boli nesprávne, daná skutočnosť nemôže mať vplyv na dobromyseľne a v dobrej viere nadobudnuté vlastnícke právo žalovanou, ktorá jednak nebola prítomná pri jeho vyhotovovaní a ani v tom čase nebola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, pričom vlastnícke právo nadobudla až po tom, čo údaje THM boli prenesené do operátu katastra nehnuteľností. Žalovaná mala zato, že v jej prípade sú splnené aj podmienky inštitútu vydržania, a teda bez ohľadu na výsledky THM nemôže dôjsť k zásahu do nadobudnutého vlastníctva. Žalovaná je aj oprávneným držiteľom, nakoľko je a bola s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľná o tom, že jej vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti patrí v nadobúdanom rozsahu. Ďalej žalovaná uviedla, že podľa návrhu žalobcu v 1.rade by mu mala patriť aj časť parcely žalovanej - novovytvorená parcela CKN č. 77/4 - orná pôda o výmere 263 m2, v dôsledku čoho žalovaná bude ukrátená čo do výmery svojho vlastníckeho práva a jej parcela bude mať výmeru len 2959 m2 namiesto 3222 m2. Z uvedeného vyplýva, že by sa v podstate vytvoril nezákonný stav, ktorý by nezodpovedal právnym listinám o nadobudnutí vlastníckeho práva ako žalobcu v 1.rade tak aj žalovanej. Zo znaleckého posudku žiadnym spôsobom nevyplýva, že by žalovanej v skutočnosti nemala prináležať výmera pozemku 3222 m2 resp. že by rozsah jej vlastníckeho práva čo do výmery pozemku v skutočnosti mal predstavovať výmeru 2959 m2, teda že by žalovaná bola aktuálne vlastníčkou nad rámec resp. vo väčšom rozsahu vlastníckeho práva oproti pôvodnému stavu, ako ho žalovaná nadobudla. Nie je možné preukázať, že by právni predchodcovia žalovanej previedli na žalovanú viac práv ako sami mali. Poukaz žalobcov na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 9.10.2013 sp.zn. 3Co/125/2012 je právne bezvýznamné. Z tohto dôvodu žalovaná namietala i správnosť záverov odborného vyjadrenia znalca, pretože jeho výsledky nemožno aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko neodôvodnene a v rozpore s legálne nadobudnutými právami žalovanej zasahuje do jej vlastníckeho práva. Takého závery nemôžu byť ani podkladom na vydanie súdneho rozhodnutia, nakoľko by došlo k odňatiu vlastníckeho práva, čo by bolo v rozpore s článkom 20 Ústavy SR. 6. Na pojednávanie vo veci nariadené na deň 22.10.2025 sa nedostavila žalobkyňa v 2.rade a žalobkyňa v 3.rade, ktorých neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil ich právny zástupca. Preto súd v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) vec prejednal v neprítomnosti žalobkýň v 2. a 3.rade. 7. Súd v tomto spore vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby (čl. 1-3), osvedčením o dedičstve (čl. 10 a čl. 12), výpisom z LV č. XXX A. M. XXXX (čl. 16 -17), s obsahom rozsudku Okresného súdu Bardejov sp.zn. 1C/44/2024 (čl. 31) a s obsahom celého pripojeného spisu sp.zn. 1C/44/2024, emailovou komunikáciou (čl. 38), notárskou zápisnicou, ktorej obsahom je darovacia zmluva (čl. 28), notárskou zápisnicou, ktorej obsahom je zmluva o zrušení podielového spoluvlastníctva (čl. 30), vyjadrením žalovanej (čl. 51), s obsahom darovacej zmluvy (čl. 55), zmluvy o prevode nehnuteľnosti (čl. 56), vyjadrením žalobcov a vyjadrením žalovanej, oboznámením sa s obsahom odborného vyjadrenia znalca B. J. č. 02/2024 (čl. 18 -27) a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav: 8. Z PKV č. XXX, ktorá je prílohu č. 4 odborného vyjadrenia č. 02/2024 vyplýva, že spoluvlastníkom pôvodných pozemkovoknižných parciel mpč. 201 - lúka „Hlboka“ o výmere 7656 m2, mpč. 202 - roľa „Hlboka“ o výmere 11.939 m2 a mpč. 203 - roľa „Hlboka“ o výmere 3184 m2 v podiele 1 bol I. B. (otec bol Pavel).

9. Z uznesenia Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.11.1973 v konaní vedenom pod sp.zn. 6C/569/72 vyplýva, že týmto rozhodnutím súd zrušil spoluvlastníctvo nehnuteľností vedených vo vložke č. 213, mpč. 201, 202, 203, k.ú. C. takto: 1/ novovytvorené parcely č. EN 202/1 vo výmere 8 árov a novovytvorená parcela č. EN 202/2 vo výmere 48,94 árov sa prideľuje do výlučného vlastníctva I. B.. Výkaz výmer týchto parciel je zrejmý z prílohy č. 5 odborného vyjadrenia č. 02/2024. 10. Darovacou zmluvou zo dňa 26.05.1999 uzatvorenou vo forme notárskej zápisnice sp.zn. N XXX/XX, N. XXX/XX nadobudol žalobca v 1.rade od darcu I. B. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. C., zapísanej na LV č. XXX ako parcela KN č. 78 - orná pôda o výmere 3701 m2. Spoluvlastnícky podiel v rovnakej veľkosti predmetnou zmluvou nadobudla od darcu obdarovaná žalobkyňa v 3.rade B. B.. 11. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 14.7.1999 vyplýva, že žalobca v 1.rade a žalobkyňa v 3.rade sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. 78 - orná pôda o výmere 3701 m2, každý v podiele 1. 12. Zmluvou o zrušení podielového spoluvlastníctva uzavretou dňa 18.11.2021 formou notárskej zápisnice sp.zn. N 532/2021, Nz 40771/2021, NCRIs 41653/2021 medzi žalobcom v 1.rade a žalobkyňou v 3.rade nadobudol žalobca v 1.rade do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. C., zapísanú na LV č. XXX ako parcela CKN č. 78/1 - orná pôda o výmere 1890 m2 a žalobkyňa v 3.rade predmetnou zmluvou nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. C., zapísanú na LV č. XXX ako parcela CKN č. 78/2 - orná pôda o výmere 1592 m2. 13. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalobca v 1.rade je výlučným vlastníkom parcely CKN č. 78/1, orná pôda o výmere 1890 m2. 14. Z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Bardejov zo dňa 11.4.2005 sp.zn. 3D/203/2004, Dnot. 292/2004 vyplýva, že dedičmi, teda právnymi nástupcami po poručiteľovi I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XX je jeho manželka A. B. a jeho deti B. B.,nar. X.X.XXXX (žalobca v 1.rade) a A. B., nar. X.XX.XXXX. 15. Z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Bardejov zo dňa 3.11.2014 sp.zn. 4D/96/2014 vyplýva, že dedičmi, teda právnymi nástupcami po B. B., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX (synovi poručiteľa I. B., nar. XX.XX.XXXX) sú jeho deti E. F., nar. X.X.XXXX (žalobkyňa v 2.rade) a B. B., nar. XX.X.XXXX (žalobkyňa v 3.rade). 16. Žalovaná darovacou zmluvou zo dňa 08.10.1992 nadobudla od darcu B. B. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. C., ktorá je zapísaná na LV č. XX ako parcela EN č. 77 - orná pôda o výmere 7567 m2. 17. Žalovaná zmluvou zo dňa 14.04.2014 uzavretou s E. O. a P. B. nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. C., zapísané na LV č. XXXX ako parcela EKN č. 201 trvalý trávny porast o výmere 198 m2, parcela EKN č. 202/100 orná pôda o výmere 188 m2 a nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XX ako parcela CKN č. 77/1 orná pôda o výmere 3222 m2. 18. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou parciel CKN č. 77/1 - orná pôda o výmere 3222 m2 a parciel EKN č. 201 - trvalý trávny porast o výmere 198 m2 a EKN č. 202/100 - orná pôda o výmere 188 m2. 19. Z odborného vyjadrenia znalca B. J. č. 02/2024, ktorého úlohou bolo vypracovať znalecký posudok z dôvodu zistenia nesúladu medzi terajším stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a skutočným užívacím stavom v teréne na styku parciel CKN č. 77/1 a č. 78/1 v k.ú. C. vyplýva, že parcely CKN č. 77/1 a č. 78/1 boli vytvorené z pôvodných pozemnoknižných parciel mpč. 201 - lúka o výmere 7656 m2 a parcela mpč. 203 - roľa s výmerou 3184 m2, zapísaných v pozemnoknižnej vložke (PKV) č. 213 k.ú. C.. Spoluvlastníkmi týchto parciel o celkovej výmere 22779 m2 boli: a) Q. B., H. R. (E. I.) s podielom 2/4, b) B. B. (ž. A. J.) s podielom 1 a c) I. B. (otec bol I.) s podielom 1. Podaním žaloby sa I. B. domáhal zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Okresný súd Bardejov v konaní pod sp.zn. 6C/569/72 zo dňa 16.11.1973 zrušil spoluvlastníctvo k parcelám mpč. 201, 202, 203 vedených v PKV č. XXX, k.ú. C. a technickým podkladom k zrušeniu spoluvlastníctva bol geometrický plán vyhotovený znalcom B. K. zo dňa 30.6.1973. Týmto plánom boli zrušené parcely mpč. 201, 202 a 203 z PKV č. XXX k.ú. C. a boli vytvorené nové parcely EN č. XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX A. XXX/X,XXX/X A. XXX/X. Novovytvorené parcely EN č. 202/1 vo výmere 800 m2 a EN č. 202/2 vo výmere 4894 m2 - spolu vo výmere 5694 m2 pridelil do výlučného vlastníctva I. B.. Tento stav bol v katastri nehnuteľností platný do roku 1990, kedy bola vykonaná pri THM obnova katastrálneho operátu v intraviláne obce Bartošovce. Účelom THM je vytvoriť nový mapový a písomný operát katastra nehnuteľností, ktorý by odpovedal skutočnému stavu v prírode, pričom touto činnosťou sa nemôžu meniť

vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam, a zároveň nemôže byť narušený už existujúci rozsah vlastníctva. V novom operáte došlo k prečíslovaniu parciel a parcela EN č. 202/3 je identická s parcelami zapísanými na LV č. XXXX - CKN č. 77/1, EKN č. 201, 202/100. Znalec v rámci záverov odborného vyjadrenia uviedol, že priestorová poloha pôvodných parciel EN č. 202/2 a č. 202/3 ako aj sporná hranica medzi týmito novovytvorenými parcelami bola zadefinovaná geometrickým plánom zo dňa 30.06.1973 vyhotoveným znalcom B. K.. Geometrický plán bol podkladom pre rozhodovanie Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp.zn. 6C/569/72, ktorý zrušil spoluvlastníctvo k parcelám mpč. 201, 202 a 203 vedených v PKV č. XXX kat. úz. C.. Hranica medzi parcelami EN č. 202/2 a č. 202/3 je na obrázku č. 7 bodmi „A, E, B“. V rokoch 1989 - 1990 bola vykonaná obnova katastrálneho operátu v intraviláne obce Bartošovce. Nedôsledným prešetrením právnych listín v archíve katastra nehnuteľností ako aj skutočného priebehu vlastníckej hranice medzi parcelami EN č. 202/2 a 202/3 v prírode bola sporná hranica vykonávateľom prác pri THM chybne zameraná a aj chybne zakreslená v katastrálnej mape na spojnici bodov „A, D, C. Geometrickým plánom z roku 1973 bola parcela EN č. 202/2 vytvorená v rovnakej šírke - 25,80 m s hranicou na spojnici bodov „A, E, B“. V dôsledku chybne zameranej hranice medzi parcelami EN č. 202/2 a č. 202/3 vznikol nesúlad medzi skutočným užívacím stavom trvajúcim od roku 1973 a stavom v platnej katastrálnej mape. V priestore parciel CKN č. 78/1 a 77/1 vznikol priestor odlíšený modrou výplňou a označený bodmi „B, C, D, E, B“ o výmere 263 m2, vytvorený z parcely EN č. 202/2. Túto plochu užíva A. B. a jeho právni predchodcovia už od roku 1973, do roku 1990 aj ako vlastníci. K odstráneniu existujúceho nesúladu v operátoch katastra nehnuteľností znalec vyhotovil úradne overený geometrický plán, v ktorom je sporná plocha o výmere 263 m2 označená ako parcela CKN č. 74/4. Geometrický plán č. 11/2024 tvorí samostatnú prílohu odborného vyjadrenia. 20. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bardejov vedeného pod sp.zn. 1C/44/2024 vyplýva, že v tomto spore sa žalobca A. B., nar. X.XX.XXXX voči žalovanej D. G., nar. XX.X.XXXX domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v k. ú. C., parcely CKN č. 77/4 - orná pôda o výmere 263 m2 tak, ako bola táto parcela vytvorená geometrickým plánom č. 11/2024 zo dňa 19.2.2024, úradne overeným katastrálnym odborom Okresného úradu Bardejov dňa 13.3.2024 pod číslom: G1-230/2024. Súd v tomto spore rozsudkom zo dňa 16.1.2025 č.k. 1C/44/2024-77 žalobu zamietol z dôvodu, že: „žalobca v konaní nepreukázal, že by bolo jeho výlučné vlastníctvo ukrátené o časť parcely vo výmere 263 m2 v dôsledku nesprávne vykonaného THM, nakoľko veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu a neskôr rozsah parcely v jeho výlučnom vlastníctve zodpovedal v tom čase platným zapísaným údajom katastra nehnuteľností. Žalovaná ale ani súd nespochybňuje závery predloženého znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo nesprávne zameranie parciel v období rokov 1989 - 1990, avšak podľa názoru súdu nápravy spočívajúcej v zosúladení právneho stavu so stavom užívacím sa môže na podklade argumentácie zvolenej žalobcom s úspechom domáhať výhradne osoba, ktorá bola zapísaná ako vlastník chybným zameraním ukrátenej parcely v čase zápisu údajov THM do katastra nehnuteľností, resp. sa jej dedičia môžu domáhať určenia, že sporná časť parcely patrí do dedičstva po pôvodnom vlastníkovi nehnuteľnosti.“ (bod 33 odôvodnenia). 21. Žalobcovia prostredníctvom ich právneho zástupcu na pojednávaní dňa 22.10.2025 trvali na podanej žalobe v celom rozsahu a nemali už návrhy na doplnenie dokazovania. 22. Žalovaná prostredníctvom jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 22.10.2025 trvala rovnako v celom rozsahu na svojich vyjadreniach s poukazom na to, že sa riadne uchopila držby, a pokiaľ by boli žalobcovia bdelí, mali množstvo príležitostí dať stav na správnu mieru. Chybné zameranie THM rešpektovali až do podania žaloby. Uviedla, že oslovili znalca E. B., aby vypracoval znalecký posudok a vyjadril sa aj k nezodpovedaným otázkam v znaleckom posudku B. J., a to k chybnému THM a k tomu, že nedošlo k objasneniu výmer, avšak tento posudok bude môcť byť hotový najskôr v novom roku. 23. Žalobca v 1.rade na tomto pojednávaní poukázal na to, že pri užívaní vychádzal z geometrického plánu z roku 1973, tak ako to aj znalec, aj geometrický plán uvádza v šírke 25,8 m. Užívali ho 51 rokov. Až po zameraní už tento neužíva dva roky, keďže syn žalovanej tam bez oznámenia obecnému úradu zabetónoval 16 stĺpov, ktoré mu užívanie znemožňujú. Pozemok bola orná pôda a oni to využívali tak, že na polovicu siali zrno a na polovicu zemiaky. Až teraz vo vyššom veku, tak na polovicu stále sadia zemiaky a druhú polovicu nechali trávny porast. Geometrický plán si dal otec vyhotoviť pri stavbe rodinného domu. Hranice medzi parcelami boli určené tak, že jedna strana od suseda tam bol plot, takže tam bola hranica vždy, a keď išli orať, približne namerali tých 25,8 m. Ďalej uviedol, že pozemok žalovanej je vedľajší, je neužívaný, je 51 rokov zarastený trávou. 24. Žalovaná na tomto pojednávaní uviedla, že každý rok si svoj pozemok dáva mulčovať. Nie je pravdou, čo tvrdí žalobca v 1.rade. Oni užívali len kraj a vždy zaorali ďalej. Potom to užívalo družstvo, a následne po užívaní družstva to užíva tam, kde mu bola pridelená záhumienka, a tak to ostalo.

25. Ako už bolo spomenuté konaniu vedenému Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 6C/26/2025 predchádzalo konanie žalobcu v 1. rade a žalovanej vedené pod sp. zn. 1C/44/2024, v ktorom predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k totožnej nehnuteľnosti a to geometrickým plánom č. 11/2024 zo dňa 19. 02. 2024, úradne overeným Katastrálnym odborom Okresného úradu Bardejov dňa 13. 03. 2024 pod číslom: G1 - 230/2024 novovytvorenej parcele CKN č. 77/4 - orná pôda o výmere 263 m2, k.ú. C. v podiele 1/1. Z rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1C/44/2024 zo dňa 16.1.2025 plynie, že súd žalobu žalobcu zamietol. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby nadobudol právoplatnosť dňa 18.3.2025. Z odôvodnenia spomenutého rozsudku plynie, že žaloba bola zamietnutá len z procesného dôvodu, a to nesprávne zvoleného procesného nástroja na ochranu práv, keďže napriek tomu, že žalovaná a ani súd nespochybňujú závery znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo chybné zameranie parciel v období rokov 1989-1990, avšak podľa názoru súdu sa nápravy spočívajúce v zosúladení právneho stavu so stavom užívacím môže domáhať na podklade zvolenej argumentácie žalobcom s úspechom domáhať len osoba, ktorá bola ako vlastník chybným zameraním ukrátenej parcely v čase zápisu údajov THM do katastra nehnuteľností, resp. sa jej dedičia môžu domáhať určenia, že sporná časť parcely patrí do dedičstva po pôvodnom vlastníkovi nehnuteľnosti. Keďže rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1C/44/2024 sa síce týkal obdobného predmetu konania, avšak žaloba bola zamietnutá len z procesných dôvodov, uvedené nezakladá prekážku rei iudicata. 26. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Úvodom súd zdôrazňuje, že do práva spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11ods. 4 CSP) a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP). Ďalej konajúci súd upriamuje pozornosť aj na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (vtom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. 27. Súd zdôrazňuje, že v civilnom sporovom konaní sa neuplatňuje vyšetrovací princíp. Objem informačného základu, z ktorého súd vychádza pri tvorbe meritórneho rozhodnutia vychádza výlučne z dôkazov navrhnutých stranami (formálna pravda). Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. 28. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

29. Podľa § 126 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. 30. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. 31. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 32. Podľa § 132 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. 33. Podľa § 134 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. 34. Podľa § 137 písm. c) OSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 35. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 36. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 37. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 38. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 39. Predtým ako súd pristúpil ku skúmaniu vecnej opodstatnenosti žaloby žalobcov v 1. až 3. rade, neopomenul zaoberať sa splnením podmienok vecnej legitimácie na strane subjektov súdneho sporu a či boli splnené podmienky určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žaloby o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, teda či na požadovanom určení existuje naliehavý právny záujem. 40. Podľa ustálenej judikatúry (viď okrem iných rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/222/2010 zo dňa 14.03.2011) vyplýva, že určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, resp. že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) subjekt, ktorého práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť subjekt, ktorý je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. Rozhodnutie, či určitá vec patrí do dedičstva po nebohom poručiteľovi sa musí vzťahovať na všetkých dedičov, pretože právna úprava dedičského práva je založená na princípe štátnej ingerencie pri nadobúdaní dedičstva, ktorý predpokladá, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda ku dňu smrti poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka). V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu, nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú dedičia oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 77 Civilného sporového poriadku. Nesprávny alebo neúplný okruh subjektov súdneho konania (sporných strán) v konaní o určenie, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva má za následok nedostatok vecnej legitimácie, pre ktorý súd žalobe nemôže vyhovieť. Nie je pritom vôbec dôležité, s akým výsledkom skončilo dedičské konanie po poručiteľovi, do ktorého neboli zahrnuté sporné nehnuteľnosti, pretože v prípade kladného vyhovenia žalobe bude prebiehať nové dedičské konanie o novoobjavenom majetku a jeho účastníci - dedičia dopredu nemôžu vedieť, s akým výsledkom sa skončí. Preto je vždy potrebné, aby boli účastníkmi súdneho konania, ktorého výsledky

budú podkladom následného dedičského konania, všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, v opačnom prípade by sa účinky takéhoto rozhodnutia nemohli vzťahovať na všetkých dedičov. Je teda nepochybné, že pre účinnosť rozsudku v takomto prípade je nutná účasť všetkých dedičov v konaní, resp. ich právnych nástupcov, pretože oni všetci spoločne sú subjektmi práv a povinností, ktoré sú predmetom konania o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. 41. Podľa listín, ktoré boli pripojené k žalobe bola dostatočným spôsobom preukázaná aktívna vecná legitimácia na strane žalobcov v 1. až 3. rade, keďže z výsledkov dedičského konania, ktoré sa viedlo pod sp.zn. 3D/203/2004 (osvedčenie o dedičstve notárky B. S. D., súdnej komisárky so sídlom v Bardejove) po nebohom I. B. narodenom 26.10.1916, naposledy bytom C. XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, je zrejmé, že žalobca v 1. rade je jeho synom a žalobkyne v 2. a 3. rade jeho vnučky po nebohom synovi B. B., nar. X.X.XXXX, ktorý zomrel dňa X.X.XXXX (viď osvedčenie o dedičstve notárky B. E. T., ako súdnej komisárky so sídlom v Bardejove, sp. zn. 4D/96/2014). 42. Z oboznámeného listov vlastníctva spornej nehnuteľnosti a tiež zo skutkových tvrdení, ktoré neboli účinne popreté, bola preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovanej, keďže žalovaným subjektom majú byť tí, ktorí sú ako vlastníci, resp. spoluvlastníci sporných nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností na príslušných listoch vlastníctva. 43. Ďalej sa súd zaoberal procesnou podmienkou určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) C.s.p., teda, či na navrhovanom určení existuje naliehavý právny záujem. 44. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení je nepochybne daný skutkovému stavu nezodpovedajúcim zápisom vlastníctva nehnuteľností žalovanej, pričom platí, že v prípade, ak je žalovaná zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetu sporu, je bez ďalšieho vždy daný naliehavý právny záujem na takomto určení, lebo len súdne rozhodnutie môže viesť k zmene zapísaného stavu, byť podkladom na vykonanie takéhoto zápisu v katastri nehnuteľností a dosiahnuť tak súlad zapísaného stavu so skutočným. Tak je tomu aj v tomto prípade. 45. Vzhľadom na to, že v katastri nehnuteľností je ako vlastník spornej parcely zapísaná žalovaná, táto skutočnosť obmedzuje žalobcov vo výkone ich práv ako dedičov vlastníka sporných parciel. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci takejto žalobe, je bez ďalšieho podkladom pre zmenu zápisu ohľadom vlastníckeho práva žalobcu k spornej parcele do katastra nehnuteľnosti. Právne postavenie žalobcov je bez tohto určenia ohrozené a neisté. Podanou žalobou na určenie vlastníckeho práva sa môže odstrániť právna neistota a zosúladí stav v katastri nehnuteľností zo stavom právnym. Týmto žalobcovia preukazujú naliehavý právny záujem na podanej žalobe na určení vlastníctva k sporným parcelám.

46. Žiada sa konštatovať, lebo uvedené je zásadnou pripomienkou vo vzťahu k námietkam zo strany žalovanej, ktorá rozporuje nárok žalobcov, že predmetom konania je určenie hranice medzi pozemkami, čo vždy znamená vyriešenie vlastníckeho práva k určitej časti pozemku, v danom konaní vo vzťahu ku geometrickým plánom č. 11/2024 zo dňa 19. 02. 2024, úradne overeným Katastrálnym odborom Okresného úradu Bardejov dňa 13. 03. 2024 pod číslom: G1 - 230/2024 novovytvorenej parcele CKN č. 77/4 - orná pôda o výmere 263 m2, k.ú. C. v podiele 1/1, teda nie iných častí pozemkov vo vlastníctve žalovanej a súd zdôrazňuje, že ani nie iných hraníc medzi ďalšími vlastníkmi susediacich parciel, ktoré nie sú predmetom tohto sporu. Spôsobilým predmetom vydržania vlastníckeho práva je aj pozemok, ktorý je časťou parcely. 47. Súd zistením vecnej legitimácie subjektov konania a právneho záujmu žalobcov na určovacej žalobe v rozsahu § 137 písm. c) C.s.p. sa zaoberal vecnou opodstatnenosťou žaloby a dospel k záveru o jej dôvodnosti. 48. Každý z účastníkov konania nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Žalobca musí hodnoverne preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať a to aj vtedy, keď je druhý účastník v konaní nečinný. Taktiež žalovaný nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v rámci obrany proti žalobe. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva

v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu. Ak súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie, v takomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Súd v rámci dokazovania vykonal všetky dôkazy, ktoré boli navrhnuté účastníkmi konania na zistenie skutkového stavu. 49. Žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo od rozhodnutia Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6C/569/72 zo dňa 16.11.1973, ktorým okresný súd zrušil podielového spoluvlastníctvo I. B. (právneho predchodcu žalobcov) a B. B. k parcelám mpč. 201,202 a 203 vedených v pozemnoknižnej vložke č. XXX v katastrálnom území C., pričom technickým podkladom k zrušeniu ich podielového spoluvlastníctva bol geometrický plán vyhotovený znalcom B. K. zo dňa 30.6.1973 a v ňom zakreslené novoutvorené parcely. Odvtedy predmet sporu právni predchodcovia strán sporu užívali nepretržite bezproblémovo až do času, kedy sa v roku 2024 žalovaná rozhodla na hranici uvedených parciel postaviť oplotenie. 50. Obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať (ius possidendi), užívať (ius utendi), požívať jej plodu a úžitky (ius fruendi) a má právo s vecou nakladať (ius disponendi). Právo vec držať, nazývané tiež právom držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych oprávnení. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod teda, ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. 51. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. 52. Oprávnená držba predpokladá dobromyseľnosť. Alfou a omegou v otázke vydržaní je teda existencia tzv. dobromyseľnosti držiteľa (užívateľa). Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva resp., že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Práve dobromyseľnosť, resp. jej nedostatok je rozlišovacím kritériom medzi oprávneným držiteľom a držiteľom neoprávneným. Dobromyseľnosť je psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, preto sama osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Týmito sú, ale skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorým sa toto vnútorné presvedčenie prejavuje navonok. Sú to skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých je možné vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, t.j. že mu vec patrí. 53. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobcovia sú právnymi nástupcami po neb. I. B., nar. XX. XX. XXXX,naposledy bytom C. XX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Žalobca v 1. rade je synom neb. I. B. a žalobkyňa v 2. a 3. rade jeho vnučky po neb. synovi B. B., nar.XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. C., zapísanej na LV č. XXX, parcela CKN č. 78/1 - orná p. o výmere 1890 m2 v celosti, tak ako je to vedené pod B1 tohto

LV. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v k.ú. C., zapísanej na LV č. XXXX, parcela CKN č. 77/1 - orná p. o výmere 3222 m2 v celosti, tak ako je to vedené pod B3 tohto LV. Ide o susedné parcely. 54. Preukázané bolo aj to, že parcely CKN č. XX/X A. M. XX/X boli vytvorené z pôvodných pozemnoknižných parciel mpč. 201 - lúka o výmere 7656 m2 a parcela mpč. 203 - roľa s výmerou 3184 m2, zapísaných v pozemnoknižnej vložke (PKV) č. 213 k.ú. C.. Spoluvlastníkmi týchto parciel o celkovej výmere 22779 m2 boli: a) Q. B., H. R. (E. I.) s podielom 2/4, b) B. B. (ž. A. J.) s podielom 1 a c) I. B. (otec bol I.) s podielom 1. Podaním žaloby sa I. B. domáhal zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Okresný súd Bardejov v konaní pod sp.zn. 6C/569/72 uznesením zo dňa 16.11.1973 schválil zmier, ktorým spoluvlastníctvo k parcelám mpč. 201, 202, 203 vedených v PKV č. XXX, k.ú. C. a technickým podkladom k zrušeniu spoluvlastníctva bol geometrický plán vyhotovený znalcom B. K. zo dňa 30.6.1973. Týmto plánom boli zrušené parcely mpč. 201, 202 a 203 z PKV č. XXX k.ú. C. a boli vytvorené nové parcely EN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX A. XXX/X,XXX/ X A. XXX/X. Novovytvorené parcely EN č. 202/1 vo výmere 800 m2 a EN č. 202/2 vo výmere 4894 m2 spolu vo výmere 5694 m2 pridelil do výlučného vlastníctva I. B. a novovytvorené parcely EN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X A. XXX (spolu vo výmere 17.085 m2) pridelil do výlučného vlastníctva B. B.. 55. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že parcely boli riadne zakreslené v geometrickom pláne zo dňa 30.6.1973 vytvorenom znalcom B. K. a tvorili technický podklad k zrušeniu spoluvlastníctva. Rozhodnutím súdu v spojení s pripojeným geometrickým plánom boli zrušené parcely mpč. 201,202 a 203 z pozemnoknižnej vložky č. XXXX katastrálne územie C. a boli vytvorené nové parcely EN č. XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X. Výmery jednotlivých parciel boli uvedené vo výkaze výmere (čl. 24 spisu). 56. Ďalej mal súd vychádzajúc aj zo znaleckého posudku znalca B. J. za preukázané, že tento stav bol v katastri nehnuteľností platný do roku 1990, kedy bola vykonaná pri THM obnova katastrálneho operátu v intraviláne obce Bartošovce. Účelom THM je vytvoriť nový mapový a písomný operát katastra nehnuteľností, ktorý by odpovedal skutočnému stavu v prírode, pričom touto činnosťou sa nemôžu meniť vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam, a zároveň nemôže byť narušený už existujúci rozsah vlastníctva. V novom operáte došlo k prečíslovaniu parciel a parcela EN č. 202/3 je identická s parcelami zapísanými na LV č. XXXX - CKN č. 77/1, EKN č. 201, 202/100. 57. Ešte poukazujúc na závery znaleckého posudku znalca B. J., ktoré nerozporovala žalovaná plynie, že priestorová poloha pôvodných parciel EN č. XXX/X A. M. XXX/X, ako aj sporná hranica medzi týmito novovytvorenými parcelami bola zadefinovaná geometrickým plánom zo dňa 30.06.1973 vyhotoveným znalcom B. K.. Geometrický plán bol podkladom pre rozhodovanie Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp.zn. 6C/569/72, ktorý zrušil spoluvlastníctvo k parcelám mpč. 201, 202 a 203 vedených v PKV č. XXX kat. úz. C.. Hranica medzi parcelami EN č. XXX/X A. M. XXX/X je na obrázku č. 7 bodmi „A, E, B“. V rokoch 1989 - 1990 bola vykonaná obnova katastrálneho operátu v intraviláne obce Bartošovce. Nedôsledným prešetrením právnych listín v archíve katastra nehnuteľností ako aj skutočného priebehu vlastníckej hranice medzi parcelami EN č. XXX/X A. XXX/X v prírode bola sporná hranica vykonávateľom prác pri THM chybne zameraná a aj chybne zakreslená v katastrálnej mape na spojnici bodov „A, D, C. Geometrickým plánom z roku 1973 bola parcela EN č. XXX/X vytvorená v rovnakej šírke - 25,80 m s hranicou na spojnici bodov „A, E, B“. V dôsledku chybne zameranej hranice medzi parcelami EN č. XXX/X A. M. XXX/X vznikol nesúlad medzi skutočným užívacím stavom trvajúcim od roku 1973 a stavom v platnej katastrálnej mape. V priestore parciel CKN č. XX/X A. XX/X vznikol priestor odlíšený modrou výplňou a označený bodmi „B, C, D, E, B“ o výmere 263 m2, vytvorený z parcely EN č. XXX/X. Túto plochu užíva A. B. a jeho právni predchodcovia už od roku 1973, do roku 1990 aj ako vlastníci. K odstráneniu existujúceho nesúladu v operátoch katastra nehnuteľností znalec vyhotovil úradne overený geometrický plán, v ktorom je sporná plocha o výmere 263 m2 označená ako parcela CKN č. 74/4. Geometrický plán č. 11/2024 tvoril samostatnú prílohu odborného vyjadrenia. 58. Súd, vzhľadom na označené dôkazy a vykonané dôkazy, ktoré boli navrhnuté žalobcami na preukázanie ich tvrdenia, má za to, že boli takými dôkazmi, ktoré preukázali uplatnený nárok na určenie vlastníckeho práva. Ako už súd spomenul, iný záver ako ten, že sporná plocha novovytvorená parcela CKN č. 77/4, orná pôda o výmere 263 m2, vytýčená geometrickým plánom č. 11/2024 zo dňa 19.2.2024, úradne overeným Katastrálnym odborom Okresného úradu Bardejov dňa 13.3.2024 pod č. G1-203/2024, vlastnícky patrí právnemu predchodcovi žalobcov, resp. do dedičstva po ňom (I. B.

nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX), tak ako ich nadobudol podľa geometrického plánu č. zo dňa 30.6.1973, ktorým sa vytvorili parcely EN č. 202/1 a EN č. 202/2, nemožno vyvodiť. Aj zo záverov znalca B. J. plynie, že vykonávateľ prác pri technickohospodárskom mapovaní nedôsledným šetrením právnych listín v archíve katastra chybne zameral a zakreslil v katastrálnej mape hranice medzi parcelami EN 202/2 a 202/3. V dôsledku chybne zameranej hranice tak vznikol nesúlad medzi skutočným užívacím stavom trvajúcim od roku 1973 a stavom evidovaným v platnej katastrálnej mape. 59. Žalobcovia teda uniesli dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v žalobe a preukázali, že v časti určenia spornej hranice, lebo len táto časť bola predmetom konania, vlastnícky patrí ich právnemu predchodcovi (do ktorého dedičstva žiadajú určiť, že nehnuteľnosť patrí) a že vzhľadom na uvedený právny titul (uznesenie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6C/569/72 zo dňa 16.11.1973 s odkazom na geometrický plán vyhotovený znalcom B. K. zo dňa 30.6.1973) sa oprávnene domnievali, že uvedené sporné časti pozemkov vymedzené vo výrokovej časti rozsudku ich právnemu predchodcovi vlastnícky patria. Uvedená hranica podľa znaleckého posudku znalca B. J. je hranicou podľa geometrického plánu zo dňa 30.6.1973 a z výsluchu tak žalobcu, ako aj žalovanej, vyplýva, že užívací stav, tak ako bol vymedzený, trval až do roku 2024, kedy si žalovaná nechala zamerať pozemok podľa teraz evidovaných geodetických údajov katastra a mienila vybudovať plot tým, že umiestnila kolíky podľa tohto zamerania. Žalobcom teda svedčí titul nadobudnutia vlastníckeho práva, ako aj samotné nerozporované užívanie nehnuteľnosti, kedy aj žalovaná na doplnenie skutkových tvrdení na výzvu súdu a špecifikáciu, či žalobcovia užívali za líniu teraz vyznačenú kolíkmi (vybudovanými jej synom v roku 2024) potvrdila svojou výpoveďou, že žalobcovia, ich predchodca „vždy si prioral a užíval viac ako bola pridelená záhumienka“. Uvedené len utvrdilo súd v závere v tom, že žalovaná si bola vedomá toho, že došlo k užívaniu uvedenej parcely žalobcami, ich predchodcom a naopak potvrdila, že ho neužívala ona. 60. Žalovaná síce uvádza, že v roku 1992 nadobudla vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti darovacou zmluvou, preto u nej existuje dobrá viera o priebehu hranice medzi spornými nehnuteľnosťami v súlade s priebehom vyznačeným v katastrálnej mape, avšak na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že u žalovanej neboli naplnené zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k dotknutej parcele vydržaním, nakoľko jednou z podmienok je oprávnená držba, ktorá predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto viere so zreteľom ku všetkých okolnostiam. Súd má za to, že jednak absentoval platný právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva, od ktorého mohla odvodzovať svoje vlastnícke právo, keďže z uznesenia Okresného súdu Bardejov sp. zn.6C/569/72 zo dňa 16.11.1973 plynie, že parcelu nadobudol do vlastníctva právny predchodca žalobcu, a ak by aj odvodzovala dobromyseľnosť od putatívneho titulu, ktorým mala byť darovacia zmluva zo dňa 8.10.1992, absentovalo v danom prípade užívanie nehnuteľnosti, ako predpoklad oprávnenosti držby, keď sama potvrdila, že dotknutý pozemok užívali žalobcovia, resp. ich predchodca a teda aj svojím tvrdením, že zaorávali a uvedené nesporila, narúša jej námietky o dobromyseľnosti, pokiaľ mala vedomosť, že je zasahované do jej pozemku. Žalovaná nepreukázala, že by sa jej právny predchodca chopil oprávnenej držby a nadobudol vlastnícke právo na základe platného právneho titulu aj s odkazom na zásadu nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet. 61. Právny predchodca žalobcov spornú nehnuteľnosť nadobudol na základe súdneho rozhodnutia 6C/569/72 a nepreviedol ani iným spôsobom neprešla na žiadnu inú osobu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru vyšších súdnych autorít, v tomto prípade Ústavného súdu SR v zmysle ktorej, len osobe, ktorá nadobudla vlastnícke právo (majetok) v súlade so zákonom (v súlade s platným právnym poriadkom) patrí ústavnoprávna ochrana podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Súd dospel k záveru, že u žalovanej neboli naplnené zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Ochrana dobrej viery chrániacej účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu dôvery a právnej istoty, odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Táto ochrana môže vylúčiť ochranu vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Poskytnutie prednosti jednej z obidvoch požiadaviek však musí vyjsť zo starostlivého skúmania individuálnych okolností každého prípadu as ohľadom na zásadu „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“ s náležitým a prísnym hodnotením dobrej viery nadobúdateľa vlastníckeho práva. Je pritom potrebné nájsť praktickú konkordanciu medzi obidvoma protikladne pôsobiacimi princípmi tak, aby zostalo zachované maximum z obidvoch, a ak to možné nie je, potom dať prednosť tomu riešeniu, ktorému svedčí ešte ďalší princíp, či všeobecne uznávaná predstava spravodlivosti“ . (Nález Ústavného súdu SR z 20. decembra 2017,sp. zn. I. ÚS 460/2017).

62. Len osobe, ktorá nadobudla vlastnícke právo (majetok) v súlade so zákonom (v súlade s platným právnym poriadkom), patrí ústavnoprávna ochrana podľa článku 20 ods. 1 ústavy (k tomu viď aj PL.ÚS 33/95). Taktiež platí, že „rovnaká ústavná ochrana sa priznáva všetkým vlastníkom, ktorí nadobudli vlastníctvo v súlade s právnym poriadkom. Protiprávne nadobudnutie vlastníctva nie je predmetom ochrany prvou vetou článku 20“ (k tomu viď aj DRGONEC, J. Ústava Slovenskej republiky. 2. vydanie.C. H. BECK: Bratislava, 2019, s. 517 a nasl.). Predmetnými východiskami je nevyhnutné riadiť sa aj pri posudzovaní možnosti prelomenia zásady nemo plus iuris a prípadnej možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka s odkazom na dobrú vieru nadobúdateľa, pričom v tomto prípade súd nevzhliadol také výnimočné okolnosti pre prelomenie tejto zásady. 63. Slovenská právna úprava nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka vo všeobecnosti neupravuje, keďže vlastnícke právo možno nadobudnúť len zákonom predpísaným spôsobom. To platí tak v prípade derivatívneho nadobúdania vlastníckeho práva, ako aj v prípade originárneho nadobúdania vlastníckeho práva. Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka právna úprava umožňuje len v zákonom upravených prípadoch predstavujúcich výnimku zo zásady, že vlastnícke právo možno nadobudnúť len od vlastníka, a len v týchto prípadoch zákon uprednostňuje ochranu dobromyseľného nadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie zásady nemo plus iuris. Z predmetného konštatovania tak vyplýva, že neprichádza do úvahy, aby súd bez toho, aby existoval zákonný podklad, rozširujúco vyvodzoval možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa tým spôsobom, že samotná dobrá viera nadobúdateľa postačuje na priznanie jej vlastníckeho práva, t. j. že by nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka bolo prípustné vo všeobecnosti. Uvedené platí bez ohľadu na to, že zotrvanie na zásade nemo plus iuris môže pôsobiť v subjektívnej rovine nespravodlivo voči nadobúdateľovi veci. 64. V predmetnej veci sa teda súd riadil starou rímskou právnou zásadou „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ ktorá sa dá vyjadriť aj slovami t.j., že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má on sám. V zmysle tejto zásady platí, že ak právny predchodca žalovanej, teda subjekt, od ktorého žalovaná svoje vlastnícke právo odvodzuje, toto právo k predmetným nehnuteľnostiam nikdy nenadobudol (sama žalovaná nerozporuje závery znaleckého posudku ani skutkové tvrdenia žalobcov, že došlo k nedostatočnému vyšetreniu spornej hranice medzi parcelami EN č. 202/2 a č. 202/3 pri THM, až pri prednese právneho zástupcu žalovanej tento na pojednávaní uviedol, že si dávajú preveriť odborné vyjadrenie znalca B. J. znalcom K. E. B.), nemohlo toto vlastnícke právo ani na žalovanú následnou darovacou zmluvou zo dňa 8.10.1992 platne prejsť. 65. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že do dedičstva po nebohom I. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, patrí geometrickým plánom č. 11/2024 zo dňa 19. 02. 2024, úradne overeným Katastrálnym odborom Okresného úradu Bardejov dňa 13. 03. 2024 pod číslom: G1 230/2024 novovytvorená parcela CKN č. XX/X - orná pôda o výmere 263 m2, k.ú. C. v podiele 1/1, pričom žiadny iný titul, ktorým by bola táto nehnuteľnosť prevedená na žalovanú, resp. jej právneho predchodcu a na základe ktorého by túto nehnuteľnosť nadobudla žalovaná preukázaný nebol a žalovanej nesvedčí ani iný nadobúdací titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva a pokiaľ ide o vydržanie, žalovaná nepreukázala užívanie tejto nehnuteľnosti, práve naopak až po zameraní podľa nového podľa stavu evidovaného v katastri sa dožadovala tejto parcely, čo svedčí o tom, že dovtedy sporu o užívanie nebolo. Uvedený užívací stav zapadá do logickej súvislosti s podaním žaloby žalobcami, kedy žalobcovia nerušene užívali predmetný pozemok až do času, kedy si žalovaná začala vymeriavať plot na dotknutom pozemku. 66. Súd má preto za to, že v danom prípade je potrebné poskytnúť ochranu žalobcom, pretože v opačnom prípade by bolo popreté ústavné právo o nedotknuteľnosti vlastníctva, ale aj princíp spravodlivosti a žalobe vyhovel. Spravodlivosť v rámci súdneho konania znamená, že každé rozhodnutie by malo byť nielen zákonné, ale aj spravodlivé. 67. Pokiaľ sa jedná o navrhované dokazovanie právnym zástupcom žalovanej až na pojednávaní dňa 22.10.2025 s tým, že predloží po novom roku (2026) znalecký posudok K. E. B., treba uviesť, že nielen v lehote určenej súdom v uznesení č.k. 6C/26/2025-70 zo dňa 6.8.2025, ale ani do pojednávania dňa 22.10.2025 žiaden takýto návrh neoznačila, ani ho súdu nepredložila (pre korektnosť treba uviesť, že už v konaní vedenom pred súdom pod sp. zn. 1C/44/2024 vo vyjadrení zo dňa 3.9.2024 k žalobe uviedla, že ho predloží bezodkladne a k jeho predloženiu nedošlo ani v tomto, ani v predchádzajúcom konaní), preto súd s poukazom na koncentráciu konania, ako aj zásadu hospodárnosti konania, návrh zamietol.

68. Nakoniec súd dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument účastníka konania. Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobcu súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“. 69. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 70. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 71. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 72. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 73. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 74. Pokiaľ ide o trovy konania súd priznal nárok na náhradu trov konania úspešným žalobcom v 1. až 3. rade podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalovanej v celom rozsahu. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa (§ 257 CSP) pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania a ani takýto dôvod nikto netvrdil. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.). V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.