Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Bardejov 2C/10/2026 8226200747 03. 08. 2026 JUDr. Diana Králiková ECLI:SK:OSBJ:2026:8226200747.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Dianou Králikovou v spore žalobkyne: A. B. C., D. E., F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, XXX XX G., právne zastúpená: JUDr. Peter Gabrik, PhD., advokát, IČO: 52 701 352, so sídlom Jilemnického 14, 040 01 Košice, proti žalovanému: H. E. - nezistený vlastník, v zastúpení: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava mestská časť Staré Mesto, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto rozhodol: I. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k pozemku, parcele registra „E“ č. 11 o výmere 1705 m2, druh pozemku: záhrada, zapísanom na LV č. XXX pre k.ú. F., obec F., I. C., sa z r u š u j e. II. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k pozemku, parcele registra „E“ č. 11 o výmere 1705 m2, druh pozemku: záhrada, zapísanom na LV č. XXX pre k. ú. F., obec F., I. C. sa vysporiadava tak, že ho p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne. III. Žalobkyňa je z titulu finančnej náhrady povinná vyplatiť žalovanému sumu 3.875,43,- eur na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žiadna zo strán sporu
nemá
nárok
na náhradu trov konania.
odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 12.03.2026 domáhala voči žalovanému, v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku, parcele registra „E“ č. 11 o výmere 1705 m2, druh pozemku: záhrada, zapísanom na LV č. XXX pre k.ú. F., obec F., I. C., s tým, že tento pozemok bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalobkyni bude zároveň uložená povinnosť zaplatiť titulom náhrady za prikázaný spoluvlastnícky podiel žalovanému sumu 3.875,43,- eur. Náhradu trov konania žiadala nepriznať žiadnej zo strán sporu. 2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že je spolu so žalovaným podielovou spoluvlastníčkou pozemku, parcely registra „E“ č. 11 o výmere 1.705 m2, druh pozemku: záhrada, evidovaný na LV č. XXX pre k.ú. F., obec Malcov, okres C., a to žalobkyňa pod B19 s podielom 259/324 (po prepočte podiel o výmere 1.362,95 m2) a žalovaný pod B6 s podielom 520/2592 (po prepočte podiel o výmere 342,05 m2). Žalobkyňa vlastní aj bezprostredne susediacu parcelu C-KN č. 625 o výmere 774 m2, orná pôda, zapísanú na LV XXXX k.ú. F., pričom zo severnej strany – od hlavnej cesty vlastní parcelu C-KN 371/2 dcéra žalobkyne H. F. K. s jej manželom F. K. (pričom tam majú aj postavený rodinný dom súp. č. XXX, kde bývajú). Žalobkyňa pôvode v roku 2020 kúpila celé územie od hlavnej cesty až po južný koniec predmetnej parcely E-KN č. 11 (na tejto parcele prvotne podiel, ako vyplynie nižšie, postupne ju má záujem vysporiadať celú). Časť pozemku pri hlavnej ceste darovala svojej dcére H. F. K. na výstavbu
rodinného domu. Ostatnú časť územia má záujem žalobkyňa vysporiadať a potenciálne tiež darovať svojej druhej dcére. Vzhľadom na faktické terénne a šírkové podmienky na mieste samom žalobkyňa má záujem na svojom výlučnom vlastníctve aj predmetnej parcely, aby ju nerušene užívala. Tiež z logických dôvodov starostlivosť a údržbu predmetnej parcely nevykonáva žalovaný, spoluvlastníctvo pozemku s neznámym vlastníkom nie je vhodné, pričom vyporiadaním spoluvlastníctva sa napraví aj táto skutočnosť. Predmetná parcela je v registri „C“ vedená druhom pozemku: orná pôda. Žalobkyňa sa po dlhší čas snažila vlastnícky vysporiadať predmetnú parcelu E-KN č. 11. Ako vyplýva z LV, postupne kupovala spoluvlastnícke podiely od známych vlastníkov. Finálne vyporiadanie aj so žalovaným ako neznámym vlastníkom sa žalobkyňa sa rozhodla realizovať práve s konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním predmetnej parcely do jej vlastníctva za finančnú náhradu. Mala za to, že prvá zákonná možnosť vyporiadania – reálna deľba nie je dobre možná vzhľadom na lokálne pomery rozmiestnenia a tvaru parcely, pričom tá sa nachádza obkolesená pozemkami žalobkyne a jej rodinných príslušníkov, pričom pre žalovaného alebo iného vlastníka neexistuje ani právny prístup na predmetnú parcelu. Parcela je naviac vo svahu, čo tiež sťažuje prípadne vytvorenie prístupu. Súčasťou znaleckého posudku ako prílohy žaloby sú tiež aktuálne fotografie pozemku ako aj informácia z Územného plánu obce Malcov, ktorý Parcelu definuje ako plochu bývania v rodinných domoch a ich záhrady. Účel možného využitia parcele aj na stavebné účely tak nie je sporný a žalobkyňa to transparentne deklaruje. Z vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla ako formu vyporiadania prikázanie parcely registra „E“ č. 11 k.ú. F. do výlučného vlastníctva žalobkyne (1/1) s povinnosťou vyplatiť spoluvlastníkovi – žalovanému finančnú náhradu. Tento spôsob je podľa žalobkyne jediným zmysluplným riešením situácie na parcele. Pokiaľ ide o výšku finančnej náhrady, žalobkyňa navrhla vychádzať zo znaleckého posudku A. F. G. č. 13/2026 zo dňa 19.02.2026, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu parcely E-KN č. 11 na úrovni 11,33,- eur/m2 (tento znalecký posudok obsahuje aktuálne fotografie ako aj informáciu z územného plánu obce Malcov v prílohe) a zo znaleckého posudku A. F. G. L. XX/XXXX zo dňa 12.09.2022, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu parcely E-KN č. 11 na úrovni 10,10,eur/m2 (tento znalecký posudok si žalobkyňa objednala v roku 2022 na účely budúceho vysporiadania, pričom však z dôvodu plynutia času si u znalca objednala nový znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý zohľadnil aj istý nárast v hodnote). Mala za to, že aktuálny znalecký posudok je vyčerpávajúci a poskytuje skutočne presné a nesporné podklady dokresľujúce trhovú cenu pozemku ku dňu podania návrhu. Žalobkyňa preto pri návrhu výšky finančnej náhrady vychádzala zo znaleckého posudku A. G. č. XX/ XXXX, a ceny 11,33,- Eur/m2 a žalovanému navrhla vyplatiť sumu 3.875,43,- eur. Žalobkyňa si náhradu trov konania neuplatnila. 3. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 09.04.2026 Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) zastupujúci žalovaného sa k žalobe vyjadril tak, že súhlasil so žalobou na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva formou prikázania spoluvlastníckeho podielu žalovaného do vlastníctva žalobkyne za odplatu za ustupujúce podiely, nakoľko reálna deľba pozemku nie je možná z dôvodu prístupu žalovaného podielového spoluvlastníka a nie je vhodná, ani účelná a ani v záujme strán sporu. Žalobkyňa je majoritným podielovým spoluvlastníkom. Podľa ortofoto snímok sa jedná o pozemok nachádzajúci sa v intraviláne obce Malcov okr. Bardejov vedený ako záhrada, polohou v rámci zastavaného územia obce v súvislej zástavbe rodinných domov s prístupom z nespevnenej poľnej cesty. Žalobkyňa vlastní bezprostredne susediacu parcelu C-KN č. 625 o výmere 774 m2, orná pôda, zapísanú na LV XXXX k.ú. F., pričom zo severnej strany – od hlavnej cesty vlastní parcelu C-KN 371/2 dcéra žalobkyne H. F. K. s jej manželom F. K. (pričom tam majú aj postavený rodinný dom súp. č. XXX, kde bývajú). Keďže priľahlé pozemky sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, resp. jej priamych príbuzných, je možné indikovať, že scelením jednotlivých pozemkov vzniknú pozemky s vyšším stupňom využitia, ako pozemky stavebné s priamym prístupom k hlavnej ceste vybavenej inžinierskymi sieťami. Ergo na základe umiestnenia pozemkov je možné ku dnešnému dňu považovať pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania za pozemky s vyšším stupňom využitia, teda za pozemky stavebné. Pokiaľ sa jedná o všeobecnú hodnotu pozemku, ktorý je predmetom tohto konania , vo vzťahu k umiestneniu pozemku súhlasili s predloženým ZP A. F. G. č. XX/XXXX zo dňa 19.02.2026, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu parcely E-KN č. 11 na úrovni 11,33,- eur/m2, ktorú považovali za primeranú. Pri preskúmaní realitných portálov SPF nenašli žiadnu ponuku pozemkov v obci Malcov. V súvislosti so spôsobom určenia výšky primeranej náhrady pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva poukázali na Stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR sp.zn. Cpj30/97 z 20.10.1997. 4. V replike zo dňa 04.05.2026 žalobkyňa uviedla, že víta vyjadrenie SPF, ktoré v zásade v celosti súhlasí s podanou žalobou. Ide o vecný a korektný prístup, nakoľko žalobkyňa mala záujem skutočne
transparentne vysvetliť všetky skutkové okolnosti prípadu, dôvody podania žaloby a to ak, aby sa to (pokiaľ možno) premietlo do rýchlosti a efektívnosti súdneho konania. Výška finančnej náhrady je tiež nesporná, a skutočne neexistujú iné objektívne dôkazné prostriedky, ktoré by v tomto smere mohli byť nápomocné. Vzhľadom na plné odsúhlasenie zo strany SPF aj pokiaľ ide o výšku finančnej náhrady, preto navrhli, aby súd postupoval podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP, teda pojednávanie nenariaďoval, nevykonával ďalšie dôkazy a napokon aby vyhlásil rozsudok v zmysle žalobného petitu. Návrh na tento postup podali obe strany konania. Takýto procesný postup sa prejaví v hospodárnosti a nenavyšovaní nákladov na súdne konanie pre obe strany. 5. Podľa § 177 ods. 2 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia. 6. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 7. Keďže žalobkyňa v žalobe navrhla, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP v prípade ak aj Slovenský pozemkový fond ako zástupca žalovaného vyjadrí súhlas s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a Slovenský pozemkový fond ako zástupca žalovaného vo vyjadrení k žalobe súhlasil s týmto procedurálnym návrhom žalobkyne, súd na prejednanie sporu v súlade s § 177 ods. 2 písm. b) CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 03.08.2026. 8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to: žaloba z č.l. 1-11, výpis z LV č. XXX pre k.ú. F. z č.l. 15-16, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. F. z č.l. 17, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. F. z č.l. 18-19, ortofotosnímok z č.l. 20, znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 19.02.2026 z č.l. 21-38, znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 12.09.2022 z č.l. 39-59, vyjadrenie zákonného zástupcu žalovaného zo dňa 09.04.2026 z č.l. 75-78, replikou žalobkyne zo dňa 04.05.2026 z č.l. 93, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: 9. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX, k.ú. F., obec Malcov, okres Bardejov vyplýva, že ako vlastníci pozemku parcely EKN č. XX, o výmere 1705 m2, záhrada (ďalej len „sporný pozemok“), sú vedení žalovaný v podiele 520/2592, tak ako je to uvedené pod B6 a žalobkyňa v podiele 259/324, tak ako je to uvedené pod B19 (č.l. 15-16 spisu). 10. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. F., obec Malcov, okres Bardejov vyplýva, že ako vlastník pozemku parcely CKN č. 625, o výmere 774 m2, orná pôda, je vedená žalobkyňa v podiele 1/1, tak ako je to uvedené pod B2 (č.l. 17 spisu). 11. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. F., obec Malcov, okres Bardejov vyplýva, že ako vlastníci pozemkov parcely CKN č. 371/1, o výmere 10 m2, zastavaná plocha a nádvorie, CKN č. 371/2, o výmere 1003 m2, záhrada, CKN č. 371/3, o výmere 92 m2, zastavaná plocha a nádvorie, CKN č. 371/4, o výmere 204 m2, zastavaná plocha a nádvorie, sú vedení K. F., D. C., H., bytom: Lenartov L. 3, XXX XX, nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/2, tak ako je to uvedené pod B1 a K. F., D. K., bytom: M. L. XXX, 086 04, nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/2, tak ako je to uvedené pod B2 (č.l. 18-19 spisu). 12. Z ortofotosnímku možno zistiť polohové určenie sporného pozemku, ktoré umožňuje identifikovať jeho polohu, priebeh hraníc a vzájomné priestorové vzťahy, pričom uvedený podklad korešponduje s evidenciou vedenou v katastri nehnuteľností (č.l. 20 spisu). 13. Zo znaleckého posudku č. 13/2026 zo dňa 19.02.2026 A. F. G., znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie – pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, vyplýva, že hodnotu ustupujúceho spoluvlastníckeho podielu (520/2592) stanovil znalec na 3.875,45 eur (č.l. 21-38 spisu).
14. Zo znaleckého posudku č. 75/2022 zo dňa 12.09.2022 A. F. G., znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie – pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác vyplýva, že hodnotu sporného pozemku stanovil znalec na 17.220,50 eur (č.l. 39-59 spisu). 15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu neboli sporné základné skutkové okolnosti rozhodné pre posúdenie veci. Za nesporné bolo medzi stranami považované, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. F., obec Malcov, okres C., a to pozemku parcely EKN č. 11, o výmere 1705 m2, záhrada. Taktiež nebolo sporným, že všeobecná hodnota podielu 520/2592 na spornej parcele bola určená znaleckým posudkom č. 13/2026 zo dňa 19.02.2026 na sumu 3.875,45 eur. Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný je osobou evidovanou ako nezistený vlastník, pričom v predmetnom konaní je v súlade s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov zastúpený zo zákona Slovenským pozemkovým fondom ako správcom majetku nezistených vlastníkov. Medzi stranami nebolo sporné ani zrušenie podielového spoluvlastníctva a ani spôsob jeho vysporiadania. Nespornou skutočnosťou ostala aj výška primeranej náhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel žalovaného, nakoľko SPF s navrhovanou výškou bez výhrad súhlasil. 16. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil: 17. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. 18. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 19. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. 20. Podľa § 34 ods. 18 zák.č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise,5) podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise23h) a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov.23haa) Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov23hab) vyžaduje súhlasné stanovisko fondu a fond sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom23hab) alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom,23hab) platí, že fond vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území23hac) a ku konaniu o stavebnom zámere. 21. Podľa § 16 ods.1 zák.č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, Fond (Slovenský pozemkový fond) nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13) c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca. 22. Podľa § 17 ods.1 a 2 zák.č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených v § 16 ods. 1 písm. b) a c). Prijatú náhradu vyplatí vlastníkovi, ak o ňu požiada; to platí aj pre náhrady prijaté fondom na základe
právoplatného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu. Náhradu nie je možné previesť na tretiu osobu. Náhrada je splatná najneskôr do dvoch rokov odo dňa podania žiadosti. 23. Podľa § 18 ods. 3 zák.č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, fond môže previesť vlastníctvo k pozemku najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu. 24. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykoná súd jedným z týchto troch spôsobov: a) reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov, b) prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov. 25. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania. Ani prípadný súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním nie je dôvodom, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Výnimka z uvedenej zásady sa súdnou praxou pripúšťa iba v prípade, keby sa pred súdom uzavrel súdny zmier (tak pred začatím konania, ako aj v jeho priebehu). V takom prípade by si sami spoluvlastníci mohli zvoliť spôsob vyporiadania formou zmieru, ktorý podlieha schváleniu súdu. 26. Rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov je uvedené na prvom mieste. Súd môže vykonať spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní veci jednému z viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu alebo v nariadení predaja a rozdelenia výťažku, len pokiaľ nie je rozdelenie veci dobre možné. 27. Hľadiská, ktorými sa musí súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva riadiť, uvádza § 142 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka. Je to predovšetkým veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci. 28. V prvom rade je teda súd povinný skúmať, či neprichádza do úvahy reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Tento spôsob vyporiadania súd zváži aj v tom prípade, keby návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva obsahoval iný spôsob vyporiadania. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania je reálna deliteľnosť veci, pričom nejde len o faktickú možnosť rozdelenia veci (napr. v prípade budovy nie je prípustné jej horizontálne rozdelenie podľa poschodí, ale len vertikálne delenie) a súlad s právnymi predpismi (napr. stavebnými predpismi). 29. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je judicium duplex. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie (1/ rozdelenie veci, 2/ prikázanie veci za náhradu, 3/nariadenie jej predaja), ktoré je pre súd záväzné (R 1/89, str.3, tiež Rc 54/73, obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 169/95, sp.zn. 2 M Cdo 3/2004). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia (2 Cz 47/70). Ďalej je potrebné zohľadniť polohu pozemkov, ich tvar i celkovú plochu (Rc 54/1973). Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho
rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či u novo vzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. Na rozdeľovaných pozemkoch možno zriadiť podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka vecné bremeno spočívajúce v práve cesty (R 1/89, str. 8). Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemku zastavaného stavbou, súd vždy prihliada k tomu, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby znemožnený prístup k stavbe, zabránené v jej riadnom užívaní vrátane bežného udržiavania. 30. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi sporného pozemku. Nikoho nemožno nútiť, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval a keďže žalobkyňa ako podielový spoluvlastník pozemku podala návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva, pričom k dohode o jeho zrušení nedošlo, súd v súlade s § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka I. výrokom rozsudku podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnostiam zrušil. 31. Podanou žalobou sa žalobkyňa voči žalovanému, zastúpeným Slovenským pozemkovým fondom, v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku evidovanému na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. F., obec F., okres C., a to pozemku parcely EKN č. 11, o výmere 1705 m2, záhrada, a to tým spôsobom, že tento pozemok bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne za finančnú náhradu. 32. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa v podiele 259/324 a žalovaný v podiele 520/2592 sú vedení ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, pozemku evidovaného na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. F., obec F., I. C., a to pozemku parcely EKN č. 11, o výmere 1705 m2, záhrada. Zároveň bolo preukázané, že žalovaný je nedosiahnuteľný, v evidencii katastra nehnuteľností označený len menom a priezviskom, bez iných identifikačných údajov, z ktorých by bolo možné zistiť, či skutočne žije, miesto jeho pobytu, jeho prípadných právnych nástupcov a podobne. Jediný údaj, ktorým by bolo možné identifikovať žalovaného je pri jeho mene pod B6 uvedený „Titul nadobudnutia“ K 1959, č.d. 747, PKV XXX, Rozhodnutie OÚ - katastrálneho odboru č. 110/19/98 z 20.10.1999, Z 1771/2000. Žalovaný je tak nezisteným vlastníkom v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 písm. d) v spojení § 13 a 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., ktorých v zmysle ustanovení § 16 ods. 2 a § 17 ods. 1 a 2 z. č.180/1995 Z.z. zastupuje zo zákona v konaní pred súdom a priznanú náhradu prijíma Slovenský pozemkový fond. 33. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže požiadať súd o zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalujúca strana nemusí tvrdiť ani preukazovať dôvody, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Ak žalovaná strana netvrdí a nepreukazuje existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, je namieste spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. K zrušeniu podielového spoluvlastníctva zákonný zástupca žalovaného, ktorého zastupoval ako neznámeho vlastníka, nemal v samotnej podstate žiadne výhrady. 34. So zreteľom na uvedené súd I. výrokom tohto rozsudku zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k pozemku evidovaného na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. F., obec F., okres C., a to pozemku parcely EKN č. 11, o výmere 1705 m2, záhrada, keďže nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by tomu bránili. 35. Pokiaľ ide o vyporiadanie zrušeného spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného súdom, tak z ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka vyplýva, že súd je viazaný záväzným poradím vyporiadania a to 1. rozdelením veci, 2. prikázaním veci jednému spoluvlastníkovi za primeranú náhradu, 3. nariadením predaja veci a rozdelení výťažku. Zároveň z tohto ustanovenia vyplýva, že súd pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliada jednak na veľkosť spoluvlastníckych podielov, a jednak na účelné využitie veci. 36. Z ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že rozdelenie veci je prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, pričom vec musí byť deliteľná
nielen z faktického hľadiska, ale aj z právneho. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že parcela EKN č. 11, záhrada, o výmere 1705 m2 evidovaná na LV č. XXX a nachádzajúca sa v kat. úz. F. je umiestnená v intraviláne obce, v zastavanom území obce. Súd riadiac sa poradím predpísaným v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka má za to, že reálne rozdelenie veci tu nie je dobre možné. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bezprostredne susediacej parcely registra C-KN č. 625 o výmere 774 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F., pričom zo severnej strany susedí sčasti sporná parcela s parcelou registra CKN č. 371/2 vo vlastníctve dcéry žalobkyne H. F. K. a jej manžela F. K., na ktorej je aj postavený rodinný dom súpisné číslo XXX, ako aj vzhľadom k tomu, že žalobkyňa má záujem zostávajúcu časť územia majetkovoprávne usporiadať s úmyslom jej budúceho využitia, prípadne darovania svojej druhej dcére, mal súd za to, že najúčelnejším spôsobom vysporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie spoluvlastníckeho podielu žalovaného žalobkyni z primeranú náhradu. Súd poukazuje na to, že vzhľadom na polohu, tvar a terénne pomery spornej parcely, ako aj absenciu samostatného prístupu pre žalovaného, nie je reálne rozdelenie pozemku dobre možné. Spoluvlastníctvo s neznámym vlastníkom je z hľadiska riadneho užívania, údržby a hospodárneho využitia pozemku neúčelné, keďže starostlivosť o pozemok zabezpečuje výlučne žalobkyňa. Žalobkyňa je zároveň majoritnou podielovou spoluvlastníčkou sporného pozemku. Vzhľadom na vlastníctvo susedných pozemkov aj žalobkyňou a jej rodinnými príslušníkmi možno ich scelením vytvoriť pozemky s vyšším stupňom využitia, určené na stavebné účely s možnosťou prístupu z hlavnej komunikácie vybavenej inžinierskymi sieťami. Na základe vyššie uvedeného je preto možné indikovať, že scelením jednotlivých podielov do výlučného vlastníctva žalobkyne vznikne pozemok s vyšším stupňom využitia. Okrem žalobkyne nikto spornú parcelu prikázať do svojho výlučného vlastníctva nežiadal a žalobkyňa má na nej pritom aj väčšinový spoluvlastnícky podiel. Žalovaný je spoluvlastníkom spornej parcely v podiele 520/2592 k celku, čo predstavuje výmeru 342,05 m2. Vzhľadom na uvedené, na umiestnenie, tvar a využitie sporného pozemku, javí sa ako účelný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornému pozemku práve jeho prikázanie do vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu, preto súd II. výrokom rozsudku prikázal sporný pozemok do vlastníctva žalobkyne. 37. Poslednou otázkou, s ktorou sa súd musel vysporiadať, tak ostala už len výška náhrady za spoluvlastnícky podiel ustupujúceho podielového spoluvlastníka. Súd má za to, že žalobkyňou navrhnutá výška náhrady v sume 11,33 eur/m2, ktorú aj zákonný zástupca žalovaného považoval za primeranú, je primeranou náhradou tak ako ju predpokladá § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide o sumu, zodpovedajúcu sume, ktorú za riadnych trhových podmienok by zaplatila pravdepodobne aj sama žalobkyňa ako kupujúci za kúpu spoluvlastníckeho podielu na spornej parcele. Pri určení všeobecnej ceny veci je potrebné zohľadniť viacero atribútov, ktoré v komplexnom spojení a posúdení sa stanú hodnoverným podkladom reálne odzrkadľujúcim skutočný stav. V prípade určenia všeobecnej ceny pozemku, je nutné vziať do úvahy lokalitu, možnosti terajšieho a budúceho funkčného využitia pozemku, s aspektom na jeho veľkosť, polohu, tvar, zasadenie v danej lokalite, samostatné využitie alebo v spojení s inými pozemkami a pod. Súd pri stanovení výšky primeranej náhrady vychádza z ceny, za ktorú by bolo možné danú parcelu reálne predať alebo kúpiť v danom mieste a čase, teda z trhovej ceny, pričom vychádza nielen zo znaleckých posudkov, ale aj realizovaných kúpnych zmlúv o prevode pozemkov v danej lokalite, rozsudkov súdov v obdobných veciach, vyjadrení obcí a pod. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctve k spoločnej veci sa prihliada nielen na záujmy žalobcu, ale na záujmy všetkých podielových spoluvlastníkov tak, aby zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nebol nikto zo spoluvlastníkov ukrátený na svojich právach, a to nielen čo sa týka výmery, ale aj hodnoty svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňa predložila dva znalecké posudky č. 75/2022 zo dňa 12.09.2022 a č. 13/2026 zo dňa 19.02.2026, vyhotovené A. F. G., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie – pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác. Znalec stanovil trhovú hodnotu sporného pozemku neskorším znaleckým posudkom vo výške 11,33 eur/ m2. Sporný pozemok sa nachádza v zastavanom území obce Malcov a nie je prístupný z verejnej komunikácie. Súd pri rozhodovaní o výške primeranej náhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel zohľadnil, že žalobkyňa sa o sporný pozemok dlhodobo stará a aj tú skutočnosť, že sporný pozemok môže do vlastníctva nadobudnúť výlučne žalobkyňa. Zákonný zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.04.2026 uviedol, že pri preskúmaní realitných portálov nenašiel žiadnu ponuku pozemkov v obci Malcov. Na základe vyššie uvedeného súd preto v III. výroku rozsudku rozhodol o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému náhradu vo výške zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu a naň pripadajúcej výmere pozemku, sumu 3.875,43 eur (342,05 m2 x 11,33 eur/m2). V súlade s ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd určil lehotu na plnenie tejto povinnosti
15 dní od právoplatnosti rozsudku žiadanú žalobkyňou, ktorú zástupca žalovaného nenamietal. Pokiaľ ide o zaplatenie primeranej náhrady, táto sa v prípade pozemkov nezistených vlastníkov uhrádza na depozičný účet SPF vedený v N. H., ktorý je uvedený v III. výroku rozsudku. 38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 39. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. postupom podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 41. Súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom, ktorý sa môže začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka, pričom nie je možné konštatovať, že úspech v konaní mal ten, kto podal návrh na začatie konania. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pokiaľ súd návrhu vyhovie, je rozhodnutím v záujme všetkých účastníkov. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa každému z podielových spoluvlastníkov dostane jeho podielu buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiadava podielové spoluvlastníctvo, alebo formou finančnej náhrady. Samotné zrušenie podielového spoluvlastníctva a spôsob jeho vyporiadania nebol medzi stranami sporný, spornou nebola ani výška primeranej náhrady za prikázanie spoluvlastníckeho podielu. Tak žalobkyňa, ako aj zástupca žalovaného navrhovali, aby súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Majetkovoprávne vysporiadanie vzťahov k spornej parcele je v prospech všetkých strán sporu, tak žalobkyne, ako aj žalovaného. Podľa ustálenej súdnej judikatúry konanie o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva je totiž osobitným druhom konania, kde žalobca a žalovaný majú zhodné postavenie žalobcu a žalovaného. Nejde tu o štandardné súdne sporové konanie, v ktorom proti sebe stoja protichodné záujmy strán sporu. Je preto spravodlivé, aby si každý niesol svoje náklady sám, ibaže by boli preto špeciálne dôvody (nález Ústavného súdu ČR, II. ÚS 572ú19 zo dňa 12.12.2019). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods.1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).