Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Dunajská Streda 0T/9/2024 2224010079 15. 05. 2024 JUDr. Dana Molitorys ECLI:SK:OSDS:2024:2224010079.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Dunajská Streda samosudkyňou JUDr. Danou Molitorys v trestnej veci obžalovaného: E. Q., Z.. XX.XX.XXXX V. L. Q., K. XXX, H. L. Q., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.05.2024 v Dunajskej Strede takto rozhodol: obžalovaný E. Q., Z.. XX.XX.XXXX V. L. Q., K. XXX, H. L. Q. sa uznáva za vinného, že dňa 26.01.2024 v čase okolo 11:19 hod. pred rodinným domom č. 3, po miestnej cestnej komunikácii v obci Trnávka v okrese Dunajská Streda, po predchádzajúcom požití nezisteného množstva alkoholu ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, evidenčného čísla: L.-XXXGV, pri čom bol kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ v Šamoríne a prostredníctvom elektronického meracieho prístroja AlcoQuant 6020 Plus, sériového čísla A409666, číslo merania 472 mu bola v čase o 11:19 hod. nameraná hodnota 1 mg/l alkoholu v dychu (2,08 ‰ alkoholu), teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Za to mu ukladá Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.
odôvodnenie: Na Okresný súd Dunajská Streda bola dňa 27.01.2024 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda č. X X. XX/XX/XXXX I. L. XX.XX.XXXX na obvineného E. Q., Z.. XX.XX.XXXX V. L. Q. (ďalej len „obvinený“ alebo „obžalovaný“) pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.05.2024 obžalovaný v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a ľutuje spáchanie činu. Obžalovaný na otázky súdu uviedol, že rozumie podstate skutku, ktorý je mu kladený za vinu; bol ako obvinený riadne poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, o možnosti radiť sa s obhajcom o spôsobe obhajoby; takisto uviedol, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ktorý bol kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona; rovnako bol v prípravnom konaní oboznámený s trestnou sadzbou a teda vedel, aký trest mu v prípade uznania viny hrozí. Jeho vyhlásenie bolo dobrovoľné a dobrovoľne uznal svoju vinu. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný odpovedal kladne na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, súd prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného, ktorému nasvedčujú aj ďalšie dôkazy zadovážené v prípravnom konaní. Z dôkazov zadovážených v prípravnom konaní vyplýva, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Vyhlásením o vine, ktoré súd prijal, sa obžalovaný vzdal práva na dokazovanie viny. Súd zároveň vyhlásil, že nevykoná dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom, čím sa rozsah dokazovania obmedzil iba na dokazovanie súvisiace s ukladaným trestom. Z hľadiska právnej kvalifikácie súd posúdil konanie obžalovaného ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona. Trestný čin podľa § 289 Trestného zákona je ohrozovací trestný čin, ktorý je dokonaný započatím vykonávania zakázaného konania v stave vylučujúcom spôsobilosť. Postačuje tu možnosť čo i len ohroziť chránený záujem, pričom nebezpečenstvo hroziace chráneným záujmom nemusí byť ohrozené bezprostredne a priamo, stačí vzdialená teoretická možnosť poruchy vyplývajúca z vykonávania takejto činnosti, no vôbec nemusí dôjsť k poruche na týchto chránených záujmoch, teda nevyžaduje sa spôsobenie následku v podobe skutočne vzniknutej ujmy na zdraví alebo materiálnej škody. Súd skúmal aj materiálnu stránku stíhaného trestného činu spočívajúcu v jeho závažnosti z hľadiska Trestným zákonom vyžadovaného stupňa (závažnosť vyššia než nepatrná) vychádzajúc z kritérií upravených v § 10 ods. 2 Trestného zákona. S poukazom na spôsob vykonania činu a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, následok ako aj zavinenie vo forme priameho úmyslu, má súd za to, že závažnosť spáchaného činu je nepochybne oveľa vyššia než nepatrná a konanie obžalovaného predstavuje konanie napĺňajúce zákonné znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, ktoré je potrebné postihovať aj prostriedkami trestného práva. Vo vzťahu k druhu a výmere trestu súd zdôrazňuje, že Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli. Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).
Pri úvahách aký druh a výmera trestu spravodlivo zohľadňujú konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy, súd vychádzal zo zásady proporcionality (trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu), z účelu trestu, podľa ktorého má pôsobiť na ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom ako potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Obžalovaný E. Q. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.05.2024 k svojim osobným, majetkovým a rodinným pomerom uviedol, že je ženatý, má dve deti a štyri vnúčatá, žije v rodinnom dome, ktorý vlastní s manželkou, je na dôchodku a poberá dôchodok. K pohnútke uviedol, že v tom čase tušil, aký je jeho zdravotný stav, urobil veľmi zlý skutok, že po požití alkoholu sadol za volant. Uviedol, že ho to veľmi mrzí, nevie sa s tým zmieriť, pokazil si týmto celý života a mal kvôli tomu aj rodinné problémy. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.05.2024 vykonal súd dokazovanie oboznámením podstatného obsahu listinných dôkazov. Z lekárskej správy zo dňa 13.02.2024 vyplynulo, že obžalovanému bol diagnostikovaný zhubný nádor prostaty. V odpise registra trestov nemá obžalovaný žiaden záznam. Z odpovede na lustráciu v Agende dopravno-správnych činností vyplynul jeden záznam vzťahujúci sa na konanie, za ktoré bol obžalovaný v tomto konaní odsúdený. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 14.05.2024 vyplynulo, že obžalovaný je od 08.01.2024 zamestnaný H. K., kde bol zamestnaný aj vo období od 03.01.2022 do 31.12.2022 a od 02.01.2023 do 31.12.2023, pričom v súčasnosti mu je vyplácaný starobný dôchodok. Z odpovede na lustráciu v registri generálnej prokuratúry zo dňa 14.05.2024 vyplynulo, že voči obžalovanému sa okrem prejednávanej veci nevedie žiadne iné trestné konanie. Súd vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú fakticky vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu, a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej vyhodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti ako aj pomery páchateľa a možnosti jeho nápravy. Súd zisťoval pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného prihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť, že k spáchaniu trestného činu sa obžalovaný priznal a skutok úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Trestného zákona). Súd žiadne priťažujúce okolnosti nezistil. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (1:0) súd pri stanovení trestu aplikoval § 38 ods. 3 Trestného zákona a znižoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu s tým, že základná trestná sadzba z ktorej súd vychádzal bola podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona 0 až 1 rok, a trest obžalovanému ukladal v rozmedzí 0 až 8 mesiacov a uložil obžalovanému trest pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere 3 mesiace. Takto uložený trest považuje súd za primeraný vzhľadom na generálnu aj individuálnu prevenciu. Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol odsúdený a za posledných 5 rokov nebol priestupkovo riešený, pred spáchaním trestného činu viedol usporiadaný život a riadne pracoval, preto s prihliadnutím na uvedené a so zreteľom na výsledky dokazovania považuje súd uložený podmienečný trest vo výmere 3 mesiace, za primeraný. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a pomery obžalovaného, ktorý nebol pred spáchaným stíhaného skutku súdne trestaný dospel súd k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody by bol pre obžalovaného neprimerane prísny, a preto využil ustanovenie o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody. Trest bol uložený vo výmere 3 mesiace prihliadajúc na postoj obžalovaného k súdenej trestnej činnosti, okolnosti spáchania skutku, spôsobený následok a minulosť obžalovaného. Súd dáva do pozornosti, že cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy, vychádzajúc zo zásady punitur, nepecce tur (trestá sa, aby nebolo páchané zlo). Trest (osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege (žiaden trest bez zákona) stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Primeranosť trestu je nevyhnutným
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/9/2010 zo dňa 16. apríla 2013). Súd rozhodol o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu odňatia slobody, nakoľko má za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Vzhľadom k tomu, že došlo k podmienečnému odkladu výkonu trestu odňatia slobody súd obžalovanému určil skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov, ktorú považuje za primeranú a spravodlivú vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného činu a okolnosti jeho spáchania. Podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace podľa názoru súdu zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby naďalej viedol riadny život, súčasne odradí aj iných od páchania trestných činov a zároveň (a nie v neposlednom rade) dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Uložený trest by mal byť pre obžalovaného postačujúci na to, aby si uvedomil nesprávnosť a protiprávnosť svojho konania, aby sa v budúcnosti nedopúšťal podobnej trestnej činnosti. Z pohľadu súdu na zabezpečenie ochrany spoločnosti výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Súd poukazuje na to, že zo strany obžalovaného došlo k hrubému porušeniu pravidiel v cestnej premávke, keď obžalovaný ako vodič svojím nezodpovedným konaním porušil záujem spoločnosti na tom, aby boli dodržiavané pravidlá v cestnej doprave, t. j. aby sa osobné motorové vozidlo neriadilo pod vplyvom alkoholických nápojov, čím môže dôjsť k ohrozeniu, resp. spôsobeniu zranení fyzickým osobám, resp. spôsobeniu škôd na majetku fyzických alebo právnických osôb. Keďže obžalovaný ako účastník cestnej premávky závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky, spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a svojim nezodpovedným konaním vážne ohrozil aj iných účastníkov cestnej premávky, súd rozhodol podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona aj o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 30 mesiacov. Súd dospel k záveru, že boli naplnené zákonné podmienky na uloženie trestu zákazu činnosti. Podľa názoru súdu hrubé porušeniu pravidiel cestnej premávky zo strany obžalovaného nemožno ponechať bez trestnoprávnej sankcie. Z pohľadu súdu takto uložený podmienečný trest odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného a splní aj svoj prevýchovný účel. S poukazom na všetky skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Dunajská Streda. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti osoby, ktorej treba rozsudok doručiť, oznámením je až doručenie rozsudku. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať. Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) - zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2) - štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1) - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.