Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Dunajská Streda 17Csp/87/2024 2224203409 23. 12. 2024 JUDr. Péter Nagy ECLI:SK:OSDS:2024:2224203409.3
Uznesenie Okresný súd Dunajská Streda vo veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, E. F., proti odporcovi: Zinc Euro, a.s., IČO: 47 918 551, so sídlom Karpatská 3256/15, Poprad, o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Odporca j e p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy XXXXXXXXXX uzavretej dňa 06.06.2024 medzi navrhovateľkou a odporcom.
č.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia amieta.
z
III. Súd p o u č u je odporcu, že môže podať proti navrhovateľke na tunajšom súde žalobu o zaplatenie dlžných splátok zo zmlúv o pôžičkách, ktorých uzavretie s navrhovateľkou odporca obstaral na základe rámcovej zmluvy - dlžník č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.06.2024 a ktoré v mene navrhovateľky na základe jej záväznej žiadosti o pôžičku č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.06.2024 odporca uzavrel s investormi. IV. Navrhovateľke sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Dňa 28.10.2024 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľka navrhla uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.06.2024 uzavretej medzi ňou ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom, ako aj uložiť odporcovi povinnosť oznámiť zamestnávateľovi navrhovateľky - Zeleninárska s.r.o., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Keďže uvedené listinné podanie nebolo navrhovateľkou podpísané, tunajší súd ju uznesením zo dňa 28.10.2024 vyzval na doplnenie podpisu, čo navrhovateľka splnila predložením podpísaného návrhu dňa 05.11.2024. 2. Navrhovateľka odôvodnila svoj návrh tým, že dňa 04.06.2024 uzavrela s odporcom úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o „rámcovú zmluvu dlžník“ zo dňa 04.06.2024, ktorá okrem iného stanovovala, že predmetom tejto zmluvy je záväzok odporcu vyhľadávať pre navrhovateľku investorov a obstarať v mene a na účet navrhovateľky uzatvorenie zmluvy o pôžičke s investorom. Navrhovateľka prostredníctvom tejto zmluvy splnomocnila odporcu, aby uzatvoril v jej mene a na jej účet s jedným alebo viacerými investormi zmluvy o pôžičke podľa záväzného pokynu udeleného navrhovateľkou. Túto zmluvu však navrhovateľka považuje pre rozpor s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“) za absolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa návrhu mala navrhovateľka uzavrieť s investormi zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 2.400,- € s dobou splácania 5 rokov s mesačnou splátkou 90,79 €. Spolu s touto zmluvou uzavrela navrhovateľka s odporcom aj dohodu
o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, ktorú však navrhovateľka nepovažuje za platne dohodnutú, keďže sa na jej základe môžu vykonávať zrážky zo mzdy na uspokojenie pohľadávky v neoprávnenej výške. V dohode o zrážkach zo mzdy nie je podľa navrhovateľky dojednaná presná výška pohľadávky odporcu, pričom dohoda nespĺňa ani podmienky určitosti pri označení subjektov na strane veriteľov, v dohode sú totiž investori identifikovaní iba tzv. identifikačným kódom investora, ktorý je iba kombináciou viacerých číslic, nie je však vo forme mena a priezviska konkrétnej fyzickej osoby a tak identifikácia týchto osôb nie je možná. Odporca listom zo dňa 23.09.2024 oznámil zamestnávateľovi navrhovateľky, že žiada o vykonávanie zrážok z jej mzdy na základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľka ako dlžníčka tieto zrážky nedokáže zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah, pričom moc nad majetkom navrhovateľky je koncentrovaná v rukách veriteľa, t.j. odporcu, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzatvorená zmluva poskytuje odporcovi ako veriteľovi právny priestor na postihovanie majetku navrhovateľky ako spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Podľa návrhu tým, že odporca už zamestnávateľa navrhovateľky vyzval, aby vykonával zrážky z jej mzdy a zamestnávateľ oznámil, že k zrážkam pristúpi, reálne sa naplnila obava, že odporca uskutoční zásah do majetku navrhovateľky bez súdneho prieskumu zmluvných podmienok, pričom pokiaľ je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore so zákonom, je neprípustné, aby sa použil tento zabezpečovací inštitút. Pre právne posúdenie je nevyhnutné definovať postavenie navrhovateľky a odporcu, ako aj definovať činnosť odporcu, ktorý na jednej strane vystupuje ako poskytovateľ služby v prospech navrhovateľky na základe rámcovej zmluvy, a na druhej strane háji záujmy tretej strany investorov, ako aj svoje ekonomické záujmy ako prevádzkovateľa. Avšak záujmy uvedených osôb sú protichodné. Podľa názoru navrhovateľky rámcovou zmluvou - dlžník vznikol medzi ňou a odporcom dodávateľsko-spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52 a nasl. OZ. V predmetnom právnom vzťahu navrhovateľka vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ a odporca koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (poskytuje služby). Na základe rámcovej zmluvy mal odporca ako prevádzkovateľ poskytovať navrhovateľke služby súvisiace s kolektívnym požičiavaním prostredníctvom webovej platformy. Služby mali byť poskytované odplatne. Dohoda o zrážkach definuje jednotlivé pohľadávky, ktoré majú byť ňou zabezpečené, medzi ktorými sa nachádza aj pohľadávka odporcu predstavujúca poplatok za obstaranie príležitosti uzavrieť zmluvu o pôžičke, ktorý bude splatný v 6 ZincSplátkach a ktorého výška bude maximálne vo výške súčtu týchto splátok a poplatku za správu Pôžičiek za spracovanie ZincSplátok najviac vo výške 1,57 %, ako aj pohľadávka odporcu predstavujúca mesačné náklady, ku ktorým sa dlžník zaviazal v súlade s pristúpením k poisteniu schopnosti splácať pôžičku Zinc č. XXXXXXXXXX vo výške 0,36 % zo schválenej pôžičky. Navrhovateľka je toho názoru, že všetky dojednania poplatkov, ktoré sa týkajú zrejme správy úveru (hoci v zmluve nikde nie je definované, čo zahŕňa správa úveru) predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko neslúžia potrebám ani záujmom spotrebiteľa, ale slúžia výlučne záujmom odporcu. Navrhovateľka uviedla, že zo žiadosti o pôžičku, ani iných listín nie je možné určiť aký poplatok ostáva odporcovi a akú čiastku činí úrok pre investora. Odporca navonok vystupuje ako sprostredkovateľ, ale od počiatku zmluvného vzťahu nevystupuje nezávisle, ale ako zainteresovaná strana, ktorá uskutočňuje úkony nie v prospech dlžníka, ale buď v záujme investora, alebo vo vlastnom záujme. Navrhovateľka mala za to, že pokiaľ je odporca jediným subjektom, ktorý pozná skutočnú totožnosť investora a rámcovou zmluvou s dlžníkom si voči dlžníkovi v tejto otázke de facto zabezpečil mlčanlivosť, je nepochybné, že chráni totožnosť investora pred dlžníkom, čo podľa názoru navrhovateľky nemožno vyhodnotiť tak, že koná v záujme dlžníka. Rámcová zmluva - dlžník je podľa navrhovateľky absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu porušenia zmyslu a účelu § 22 OZ (neplatnosť podľa § 39 OZ), alternatívne pre jej zmätočnosť, neurčitosť a zásadnú nerovnosť medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ale aj pre jej rozpor s dobrými mravmi (neplatnosť podľa § 37 OZ v spojení s § 39 OZ). Navrhovateľka mala za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je tiež absolútne neplatným právnym úkonom pre neurčitosť a absenciu obligatórnych náležitostí (označenie strán dohody) a z vyššie uvedených dôvodov nemôže byť právne záväzná pre zamestnávateľa navrhovateľky a ani pre navrhovateľku. Za zásadný nedostatok predkladanej dohody o zrážkach zo mzdy považovala navrhovateľka, že v nej nie sú reálne označení investori, čiže osoby, v prospech ktorých má byť plnená povinnosť. Je v nej označený iba ich zástupca - odporca v tomto konaní, ktorý koná v ich mene a na ich účet. Konanie odporcu sa opäť vyznačuje konfliktom záujmov, keď na jednej strane je splnomocnený navrhovateľkou na správu úverového účtu a na druhej strane je splnomocnený „utajenými“ investormi na
uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, kde ako povinná osoba má vystupovať navrhovateľka. Dohoda tiež neobsahuje presnú výšku zabezpečenej pohľadávky. Jediným účinným prostriedkom ochrany pre navrhovateľku je vydanie neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Prípadným zachovávaním doteraz nastoleného stavu by sa čoraz viac mohla prehĺbiť intenzita nedôvodného zásahu do majetkových práv navrhovateľky. Za daného stavu je možné tento nezákonný proces voči navrhovateľke zastaviť iba vydaním neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľka podľa obsahu dohody o zrážkach zo mzdy nemá oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť. Navrhovateľka pritom mala za to, že prípadné práva veriteľa vydaním neodkladného opatrenia nebudú nijako dotknuté, pretože je namieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže z vyššie uvedeného sa javí, že predmetná rámcová zmluva by mala byť považovaná v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľskú zmluvu. Veriteľovi nič nebráni v tom, aby sa domáhal uspokojenia svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. 3. Navrhovateľka k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila nasledujúce listinné dôkazy: rámcová zmluva - dlžník č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.06.2024, žiadosť o pôžičku zo dňa 04.06.2024, predloženie dohody o zrážkach zo mzdy z 23.09.2024 adresované zamestnávateľovi navrhovateľky, dohoda o zrážkach zo mzdy č. 2000452010 zo dňa 06.06.2024. 4. Tunajší súd uznesením zo dňa 13.11.2024 vyzval navrhovateľku, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy predložila súdu zmluvu (zmluvy) o pôžičke č. XXXXXXXXX, na ktorú(é) sa navrhovateľka odvoláva, avšak ju (ich) opomenula pripojiť ako dôkaz a súčasne ju vyzval aj na predloženie všetkých príloh dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 06.06.2024. Na uvedenú výzvu navrhovateľka reagovala podaním zo dňa 19.11.2024 (doručeným súdu dňa 25.11.2024), v ktorom predložila nasledovné listiny: rámcová zmluva uzavretá dňa 04.06.2024 s navrhovateľkou, informačné povinnosti predávajúceho (poskytovateľa služieb), žiadosť o pôžičku zo dňa 04.06.2024, záväzná žiadosť o pôžičku zo dňa 06.06.2024 a poistenie schopnosti splácať pôžičku č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.06.2024, informácie pred uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy, dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 06.06.2024 bez príloh a súhlas s poskytnutím a spravovaním osobných údajov zo dňa 04.06.2024. Navrhovateľka súčasne uviedla, že žiadne ďalšie dokumenty jej odporca pri poskytnutí úveru neodovzdal. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 325 ods. 1 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
5. Inštitút neodkladného opatrenia má predbežnú povahu a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (uvedené bolo v danom prípade vylúčené, keďže v predmetnom zmluvnom vzťahu odporca nie je dlžníkom navrhovateľky). 6. Súd s poukazom napr. na uznesenie č.k. 10Co/23/2022-61 z 31.03.2022 v danej súvislosti uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, t.j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká akonáhle pohľadávka veriteľa je splnená alebo keď dlžník prestane poberať mzdu. Pozastaviť výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže len súd vydaním predbežného opatrenia ukladajúceho takú povinnosť (k tomu viď R 47/1974). 7. Tunajší súd mal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z jeho príloh (rámcová zmluva zo dňa 04.06.2024 a dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 06.06.2024, predloženie dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi zo dňa 23.09.2024), ako aj z doplnenia návrhu zo dňa 19.11.2024 a jeho príloh (záväzná žiadosť o pôžičku zo dňa 06.06.2024) za osvedčené, že navrhovateľka ako dlžník a odporca uzavreli dňa 04.06.2024 rámcovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa odporca zaviazal vyhľadávať pre dlžníka jednotlivých investorov a obstarať v mene a na účet dlžníka uzatvorenie zmluvy o pôžičke s investormi za podmienok stanovených v tejto zmluve a navrhovateľka sa zaviazala platiť za poskytnuté služby odplatu a plniť ďalšie povinnosti v zmysle tejto zmluvy. Zo záväznej žiadosti o pôžičku zo dňa 06.06.2024 vyplýva, že táto znela na celkovú výšku žiadanej pôžičky v sume 2.400,- € s dĺžkou jej splácania 5 rokov, a to mesačnými splátkami 82,15 € (s poistením 90,79 €) pri Zinc úrokoch 38,50 % ročne. V osobitnom dokumente bola medzi stranami uzavretá podľa § 551 Občianskeho zákonníka dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 06.06.2024, ktorou sa zabezpečil záväzok navrhovateľky voči veriteľom zo zmlúv o pôžičke a z rámcovej zmluvy zo dňa 04.06.2024 /bod 2.1 písm. a), b) dohody/. Na základe tejto dohody požiadal odporca listom zo dňa 23.09.2024 zamestnávateľa navrhovateľky o vykonávanie zrážok z jej mzdy a o ich poukazovanie odporcovi s uvedením aktuálnej výšky dlhu dlžníka 177,58 € ku dňu 23.09.2024, ako aj s uvedením celkovej výšky pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach zabezpečuje 5.352,61 €. 8. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu mal tunajší súd za to, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Navrhovateľka v ňom dostatočne opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie jej práva na ochranu pred uplatňovaním takej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je neplatným právnym úkonom pre vyššie uvedené dôvody (viď odsek 2 odôvodnenia tohto uznesenia), resp. pre niektorý z nich a v dôsledku toho je nespôsobilým zabezpečovacím prostriedkom vo vzťahu k pohľadávkam podľa bodu 2.1 písm. a), b) dohody o zrážkach. V konaní bolo osvedčené, že medzi stranami sporu existuje vzťah z vyššie popísanej rámcovej zmluvy zo dňa 04.06.2024 č. XXXXXXXXXX, ako aj z uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 06.06.2024, na základe ktorej už zamestnávateľ na výzvu odporcu vykonáva zrážky zo mzdy navrhovateľky. Dohoda o zrážkach zo mzdy v predmetnom prípade síce bola uzatvorená vo forme samostatnej listiny, avšak po preskúmaní jej obsahu v bode 2.1 písm. a) súd dospel k záveru, že táto dohoda je neurčitá, a teda neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z obsahu dohody totiž nie je možné určiť, na uspokojenie akej konkrétnej pohľadávky odporcu vrátane jej konkrétnej výšky majú byť vykonávané zrážky zo mzdy navrhovateľky. Podľa názoru súdu v tejto súvislosti nepostačuje iba uvedenie, že veriteľ 1 (odporca) má voči dlžníkovi pohľadávku z rámcovej zmluvy predstavujúcu: - poplatok za obstaranie príležitosti uzavrieť zmluvu o pôžičke vo výške rovnajúcej sa poplatku za obstaranie príležitosti uzatvoriť zmluvu o pôžičke (poplatok za sprostredkovanie pôžičky), ktorý bude splatný v prvých 6 zincsplátkach a ktorého výška bude maximálne vo výške súčtu týchto splátok a poplatku za správu pôžičiek a za spracovanie zincsplátok najviac vo výške 1,57 %, - mesačné náklady, ku ktorým sa dlžník zaviazal v súlade s pristúpením k poisteniu schopnosti splácať pôžičku vo výške 0,36 % zo schválenej pôžičky,
pretože zabezpečovaná pohľadávka odporcu vrátane jej výšky v uvedenom znení nie je dostatočne konkretizovaná alebo inak jednoznačne určiteľná. Keďže zrážky sa vykonávajú spolu pre celú zabezpečovanú pohľadávku bez jej rozloženia na jednotlivé čiastkové pohľadávky veriteľa 1 a investorov podľa bodu 2.1 písm. a), b) dohody o zrážkach, vyššie uvedený dôvod neplatnosti je nevyhnutné vzťahovať na celé vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky podľa bodu 2.1 písm. a), b) dohody o zrážkach, t.j. na celú dohodu o zrážkach zo dňa 06.06.2024. Okrem absencie určitosti právneho úkonu pritom zároveň nemožno vylučovať ani to, že zrážky zo mzdy, a to tak pri bode 2.1 písm. a) dohody o zrážkach, ako aj pri jej bode 2.1 písm. b) by sa mali vzťahovať aj na také zložky pohľadávok, na ktoré veritelia nemajú nárok. Keďže navrhovateľka v konaní nepredložila prílohu č. 1 k uzavretej dohode o zrážkach (hoci má ísť o jej neoddeliteľnú súčasť), ako ani zmluvu o pôžičke, nebolo možné s istotou posúdiť všetky námietky navrhovateľky v zmysle odseku 2 odôvodnenia uznesenia v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení a spoľahlivo vysloviť záver, že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah. Avšak už aj z obsahu predložených listín možno predbežne konštatovať, že s najväčšou pravdepodobnosťou nie sú všetky zložky pohľadávok oprávnené, a to s poukazom na to, že v prípade skutočnej existencie dôvodu porušenia zmyslu a účelu § 22 OZ pri uzavieraní rámcovej zmluvy pre konflikt záujmov odporcu, a to pri súčasnom zastupovaní tak veriteľov, ako aj navrhovateľky ako dlžníka (čo by malo za následok neplatnosť tejto dohody podľa § 39 OZ) by prijatím peňažného plnenia (bez právneho dôvodu) mohol vzniknúť len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. OZ), nie však aj nárok na zaplatenie akýchkoľvek zmluvných úrokov alebo poplatkov či už na strane odporcu alebo na strane jednotlivých investorov (ktoré by podľa predmetnej časti dohody mali byť súčasťou v dohode zabezpečovaných nárokov). Takéto posúdenie nárokov by pritom viedlo k tomu, že zrážkami zo mzdy by sa bez súdneho prieskumu mohli vymáhať aj neoprávnené zložky nárokov odporcu a investorov, čím by dochádzalo k ich uspokojovaniu v neoprávnenom rozsahu. Uvedené by potom aj bez ohľadu na vyššie vyslovenú neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy zakladalo samostatný dôvod na pozastavenie vykonávaných zrážok. 9. Rovnaký následok by malo aj posúdenie predmetného vzťahu ako vo svojej podstate spotrebiteľského (aj keď sa odporcom, resp. investormi zvolenými právnymi nástrojmi a metódami sa má zjavne obchádzať práve spotrebiteľský režim vzťahov), kde by platilo, že spotrebiteľovi je potrebné poskytnúť ochranu, pokiaľ existuje nebezpečenstvo, že by v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy mohlo byť umožnené uhrádzanie plnení aj z prípadných neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal), resp. plnení, na ktoré by odporca a investori nemali nárok z dôvodu prípadnej neplatnosti rámcovej zmluvy a zmluvy o pôžičke, ktorú by poskytla osoba bez povolenia, hoci inak by sa malo jednať o spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (zmluvné úroky a rôzne poplatky, ktoré by podľa predmetnej časti dohody mali byť súčasťou v dohode zabezpečovaných nárokov). 10. Naplnený bol tiež ďalší predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a síce potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. V konaní bolo osvedčené, že odporca predložil zamestnávateľovi navrhovateľky žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, na základe ktorej je zamestnávateľ navrhovateľky povinný v zmysle § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykonávať odporcovi zrážky zo mzdy, z čoho vyplýva navrhovateľkou osvedčovaná nutnosť neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. V prípade výkonu práva na zrážky zo mzdy odporcom a vykonávania zrážok zo mzdy zamestnávateľom navrhovateľky by totiž vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mohlo dôjsť k postihnutiu majetku navrhovateľky bez súdneho rozhodnutia nezákonným spôsobom a v nezákonnom rozsahu, čím jej reálne hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Z uvedených dôvodov teda tunajší súd mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, keďže navrhovateľka dostatočne osvedčila, že ňou tvrdené skutočnosti a konanie odporcu odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravu pomerov strán sporu, uložením požadovanej povinnosti objektívne možno dosiahnuť trvalú ochranu, ktorej sa navrhovateľka domáha, pričom trvalé účinky tohto neodkladného opatrenia vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a odporcovi i naďalej zostáva zachované právo domáhať sa svojich nárokov zabezpečených predmetnou dohodou o zrážkach súdnou cestou. Súd preto v zmysle ust. § 328 ods. 1 CSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I tohto uznesenia.
11. Nakoľko má súd za to, že je možné týmto neodkladným opatrením dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd zároveň navrhovateľke neuložil povinnosť podľa § 336 ods. 1 C.s.p. podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, avšak odporcu zároveň o tejto možnosti poučil podľa § 337 ods. 1 CSP (výrok III). 12. Pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti odporcovi oznámiť zamestnávateľovi navrhovateľky, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v prospech odporcu, v tejto časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II), keďže návrh v tejto časti nebol dôvodne podaný z nasledovných dôvodov. Súd má za to, že ukladanie takejto povinnosti odporcovi je nadbytočné poukazujúc na to, že rozhodnutie súdu, ktorým je nariadené neodkladné opatrenie odporcovi, aby sa zdržal práva vykonávať zrážky zo mzdy tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, sa doručuje aj zamestnávateľovi navrhovateľky, a teda je mu dané na vedomie, že odporca sa má zdržať výkonu práva na zrážky zo mzdy, t.j. zamestnávateľ nemôže v prospech odporcu ďalej vykonávať žiadne zrážky vyplývajúce z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Vzhľadom k uvedenému považoval súd za nadbytočné, aby ukladal odporcovi povinnosť vykonať oznámenie zamestnávateľovi, aby upustil od vykonávania predmetných zrážok zo mzdy navrhovateľky a v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (§ 328 ods. 1 CSP - porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/235/2017 zo dňa 29. 9. 2017). 13. Navrhovateľka bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu úspešná, preto by bolo namieste priznanie nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu (§ 255 ods. 1 v spojení s § 354 CSP). V prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že navrhovateľke v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (v pochybnostiach sa u nej uplatní osobné oslobodenie od platenia súdneho poplatku), a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 CSP s prihliadnutím na zásadu procesnej ekonómie podľa ust. čl. 17 CSP rozhodol tak, že navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok IV). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde. Odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.