Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Dunajská Streda 11Er/66/2010 2210201037 18. 03. 2025 JUDr. Andrej Kolárik ECLI:SK:OSDS:2025:2210201037.2
Uznesenie Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Jessica Lara Méhesová (predtým A.), nar. XX.XX.XXXX, bytom B. B. C. XXX, D., proti povinnému: D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. B. A. XX, XXX XX E., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Kapronczai, Exekútorský úrad so sídlom Švermova 273, 924 01 Galanta, IČO: 42 133 882, nástupca súdnej exekútorky Mgr. Zuzany Ritter, nástupkyni súdnej exekútorky F. G. H., predtým I., pod sp.zn. EX 323EX 10011/10 (predtým EX 11/10), o vymoženie zaostalého výživného v sume 373,30 EUR, bežného výživného od mesiaca február 2010 a trov exekúcie takto rozhodol: I. Súd exekúciu zastavuje. II. Súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a náhradu trov exekúcie. odôvodnenie: 1/ Oprávnená cestou zákonnej zástupkyne dňa 26.01.2010 podala u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhala vymoženia pohľadávky na zročnom výživnom a bežnom výživnom, ktoré jej bolo priznané Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 12.03.2008, sp.zn. 4P/112/2007 vykonateľný dňa 04.04.2008. 2/ Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučných titulov tunajší súd vydal dňa 10.02.2010 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného. 3/ Na výzvu súdu súdny exekútor preveril majetkové pomery povinného a v podaní doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.11.2023 a dňa 17.02.2025, súdny exekútor skonštatoval, že povinný nie je zamestnaný, nepoberá dávky zo soc.zabezpečenia, nevlastní majetok ktorý by sa dal postihnúť exekúciou (č.l. 13 a 20). Dňa 16.02.2025 súdny exekútor predložil súdu listinné dôkazy o tom, že sú vykonané lustrácie majetku povinného, pričom bolo zistené, že povinný je nezamestnaný, nevlastní žiaden majetok, má hlásený pobyt bezdomovca a z uvedených dôvodov nie je možné vydať exekučný príkaz. Súdny exekútor dospel k názoru, že konanie nespĺňa podmienky na zastavenie exekúcie, pričom predložil súdu ak listinné dôkazy o lustrácii príjmov a majetku povinného súd pristúpil k preskúmaniu podmienok uvedených v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení do 31.03.20217. Z predloženého listinného dôkazu ( č.l. 28) a z vlastnej lustrácie zamestnávateľa v Soc.poisťovni (č.l. 34) súd zistil, že povinný mal naposledy príjem z pracovnej odmeny vo výkone trestu odňatia slobody za mesiac október 2015 a jeden deň bol zamestnaný v apríli roku 2016. Jeho vymeriavací základ z pracovnej odmeny na odvod poistného do Soc.poisťovne bol od začatia exekúcie do roku 2016 v sumách od 11,64 EUR do 172,68 EUR mesačne z ktorej sumy nebolo možné vykonávať zrážky. Súdny exekútor do súdneho spisu uviedol, že oprávneného vyzval na podanie správy, či povinný platí zaostalé výživné a dňa 25.10.2023 zákonná zástupkyňa oprávnenej exekútorovi oznámila, že od roku 2016 povinný neuhradil na výživnom žiadnu sumu, navýživnom dlží 4.735,61 EUR (č.l. 21).
4/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 5/ Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 6/ Súd po preštudovaní súdneho aj exekučného spisu, po lustrácii príjmov povinného v Sociálnej poisťovni od roku 2010 a vyjadrenia súdneho exekútora zistil, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodné. Povinný od začiatku exekúcie mal príjem zuo závislej činnosti iba v rokoch 2010, v mesiaci 8/2014, a za jeden deň v roku 2016. Najpravidelnejší príjem mal z pracovnej odmeny vo výkone trestu odňatia slobody v rokoch 2012, 2013 a 2015 od toho času nemá oficiálny príjem na území SR. Dobrovoľne výživné k rukám oprávnenej neplatil. V súčasnosti povinný nemá príjem, nepoberá dávky zo soc.zabezpečenia. Z lustrácie v bankách má súd preukázané, že povinný nemá vedený účet v banke, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, povinný nevlastní nehnuteľnosti. Súd teda po vykonanom dokazovaní dospel k názoru že povinný je nemajetný, nemá preukázané, že by povinný dobrovoľne splácal zaostalý dlh na výživnom, teda nevlastní majetok z ktorého by sa dali uspokojiť aspoň trovy exekúcie. Na strane oprávnenej súd lustráciou v Soc.poisťovni súd zistil, že oprávnená pod novým priezviskom nie je evidovaná ako poistenec v Soc. poisťovni. To, že povinný je v súčasnosti nemajetný, nespôsobuje zánik práva oprávnenej na výživné, právo na výživné sa nepremlčuje. Oprávnená môže aj v budúcnosti sa domáhať zaplatenia výživného a to okamihom, keď sa zistí majetok, alebo príjem povinného. 7/ Po vykonanom dokazovaní súd teda konštatuje, že exekúcia neplní účel pre ktorý bola vedená. Majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a preto pokračovanie v exekúcii je nehospodárne, neefektívne, nevedie k sledovanému výsledku a teda je aj pre oprávnenú nehospodárne. V danom konaní exekútor nemá iné zákonné možnosti ako vymôcť od povinného pohľadávku na výživnom, nemožno vydať exekučný príkaz a preto nemožno hovoriť o výkone exekúcie. Pokračovaním v konaním sa iba navyšujú trovy exekútora. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že sú splnené zákonom predpokladané podmienky na to aby súd rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 a exekúciu zastavil (výrok I.). 8/ Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 9/ Súd o trovách exekúcie rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II, nakoľko súdny exekútor výslovne uviedol, že si náhradu trov neuplatňuje (č.l. 27 ), preto mu súd náhradu trov ani nepriznal. 10/ Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 11/ Podľa ustanovenia § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie. Poučenie: Proti výroku I tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 58 ods.5 EP v spojitosti s § 355 ods. 2 CSP). Proti výroku II tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania(§ 364 CSP) (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).