Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Dunajská Streda 17Csp/62/2020 2220203391 30. 04. 2025 JUDr. Péter Nagy ECLI:SK:OSDS:2025:2220203391.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Dunajská Streda sudcom: JUDr. Péter Nagy v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, IČO: 37 927 795, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/XX, E., právne zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., IČO: 47 445 092, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, o zaplatenie 1.747,95 € s prísl., takto rozhodol: I. Súd žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 1.105,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.466,- € od 05.01.2021 do 15.02.2021, zo sumy 1.403,52 € od 16.02.2021 do 27.04.2021, zo sumy 1.329,80 € od 28.04.2021 do 19.05.2021, zo sumy 1.292,09 € od 20.05.2021 do 18.06.2021, zo sumy 1.256,06 € od 19.06.2021 do 14.07.2021, zo sumy 1.215,76 € od 15.07.2021 do 17.08.2021, zo sumy 1.160,38 € od 18.08.2021 do 22.09.2021 a zo sumy 1.105,- € od 23.09.2021 do zaplatenia, z a m i e t a . II. Žalovanému s a p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava) sa pôvodnou žalobou zo dňa 30.09.2020 domáhal vydania rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 1.747,95 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 28.02.2018 do zaplatenia a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru poskytnutého vo výške 3.000,- €. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že dňa 24.10.2016 uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 6242971/7600504082, žalovaný mal úver splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach po 76,64 € (celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť: 4.598,40 €), avšak si svoj záväzok riadne a včas neplnil a do podania žaloby uhradil z vyššie uvedenej zmluvy len sumu 2.026,67 €. Jeho dlh ku dňu podania žaloby predstavoval žalobný nárok. Pôvodný veriteľ predmetnej pohľadávky Consumer Finance Holding, a.s. sa pred začatím konania zlúčil so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. projektom rozdelenia, pričom tento právny nástupca pôvodného veriteľa v rámci rámcovej zmluvy postúpil ku dňu 23.03.2021 svoju pohľadávku voči žalovanému žalobcovi. 2. Súd vyhovel žalobe žalobcu platobným rozkazom zo dňa 15.12.2020, proti ktorému však žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu neuznáva uplatnený nárok. Podľa žalovaného A/ žalobca v žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta, t.j. žalovaného, tak ako to vyplýva z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (aj ako „ZoSÚ“). Žalovaný ďalej tvrdil, že B/ žalobca nepreukázal, že by nárok na zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky označený v prehľade úhrad a splátok ako MP3 bol v súlade so zákonom. Žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali vznik
nákladov na vymáhanie pohľadávky a v tejto časti žalobného návrhu neuniesol dôkazné bremeno. Podľa názoru žalovaného C/ zo strany žalobcu taktiež neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca nepredložil doručenku k oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti. Keďže žalobca nepredložil listinný dôkaz o tom, že sa oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dostalo do sféry dispozície žalovaného, žalobca nepreukázal, že by žalovaný mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej a preto neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd zamietol žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 3. V dôsledku podaného odporu súd platobný rozkaz uznesením zo dňa 29.01.2021 zrušil. Žalobca vo svojej replike zo dňa 22.02.2021 A/ vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného poukazoval na tú skutočnosť, že občiansky preukaz žalovaného nebol žiadnym spôsobom odcudzený a klient spĺňal štandardné riskové podmienky. Klient podpisom danej zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaný taktiež prehlásil, že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Žalovaný ako zamestnanec zároveň preukázal výšku jeho mesačného príjmu a na druhej strane aj jeho mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalovaný žiadnym spôsobom neinformoval žalobcu o zmene finančných pomerov, ktoré by znemožnili žalovanému riadne splácanie poskytnutého úveru. Rovnako tak zo strany žalovaného nebola prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky, ktorú by žalobca posúdil a so žalovaným by dohodol nové podmienky splácania. B/ Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v zmluve svojím podpisom súhlasil so zmluvnými podmienkami aj čo sa týka všetkých nákladov. V zmysle čl. 10 bod 10.4 Zmluvných podmienok sú súčasťou pohľadávky aj náklady, ktoré navrhovateľovi vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré sa označujú ako MP3. Žalobca uviedol, že sa jedná o náklady spojené s úkonmi počas mimosúdneho vymáhania danej pohľadávky, pričom ich výška je daná percentuálnym podielom zo sumy vymoženej pohľadávky na základe čiastkových úhrad poukazovaných žalovaným po dátume zosplatnenia pohľadávky. V zmysle repliky C/ žalobca v danom prípade dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na existenciu dohody o zosplatnení dlhu v zmysle čl. 10 bod 10.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením, ktorú žalovaný prevzal 09.01.2018 a dodržanie zákonnej 90-dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním žalovaného. K námietke žalovaného k nesplneniu podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu ku dňu 19.02.2018 bolo zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. K otázke zosplatnenia žalobca tiež uviedol, že žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Žalobca v tejto súvislosti argumentoval, že predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom. Na základe uvedených skutočností žalobca naďalej trval na žalobe v celom rozsahu. 4. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 05.05.2021 poznamenal, že A/ zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti., čo treba vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Pri získavaní relevantných informácií pritom veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (ktoré majú byť aj preukázané relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov, tak aby získal objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa. Veriteľ vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval, keď napriek značnej úverovej zaťaženosti poskytol žalovanému úver, čím hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti stanovené v § 7 ods. 1 ZoSÚ. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov a zároveň veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. B/ Žalovaný ďalej argumentoval, že zo strany žalobcu nebol predložený žiadny listinný dôkaz o oprávnenosti nákladov na vymáhanie pohľadávky a preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania tohto nároku. C/ Podľa žalovaného žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti dlhu do dispozičnej sféry žalovaného pred doručením žalobného návrhu, preto neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu. 5. Žalobca podaním zo dňa 22.06.2021 zobral svoju žalobu čiastočne späť jednak v časti o zaplatenie istiny 348,21 € s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby zaplatil dňa 18.08.2020 sumu 58,10 €, dňa 29.12.2020 sumu 116,20 €, dňa 15.02.2021 sumu 62,48 €, dňa 27.04.2021 sumu 73,72 € a dňa 19.05.2021 sumu 37,71 €, ako aj v časti o zaplatenie nákladov na vymáhanie v sume 107,65 € s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania a navrhol konanie v týchto častiach zastaviť. Žalobca A/ za účelom preukázania schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver odkazoval na údaje o výške jeho mesačného príjmu uvedené v úverovej zmluve, ktorých pravdivosť žalovaný potvrdil svojim vlastnoručným podpisom. Taktiež doložil výpisy zo svojho bankového účtu. Z uvedeného vyplýva, že v čase uzavretia zmluvného vzťahu mal žalovaný riadny príjem. Právny predchodca žalobcu prostredníctvom svojho interného schvaľovacieho systému overil pravdivosť údajov uvedených klientom v jeho žiadosti, resp. zmluve o úvere. Pred poskytnutím úveru skúmal prostredníctvom sociálnej poisťovne príjmy, výdavky (zrážky) a trvanie zamestnania. Taktiež sa overil počet úverov klienta v nebankových registroch. Žalobca podaním zo dňa 24.01.2022 zobral svoju žalobu čiastočne späť v ďalšej časti istiny spolu vo výške 187,09 € s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby zaplatil dňa 18.06.2021 sumu 36,03 €, dňa 14.07.2021 sumu 40,30 €, dňa 17.08.2021 sumu 55,38 € a dňa 22.09.2021 sumu 55,38 €. 6. Súd prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 17Csp/62/2020-318 zo dňa 20.04.2022, ktorým vo výroku II žalobu čiastočne zamietol v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.640,30 € od 28.02.2018 do 18.08.2020, zo sumy 1.582,20 € od 19.08.2020 do 29.12.2020 a zo sumy 1.466,- € od 30.12.2020 do 04.01.2021 a vo výroku III súd na čiastočné späťvzatia žaloby v zmysle odseku 5 odôvodnenia tohto rozsudku konanie čiastočne zastavil podľa § 144 a § 145 ods. 2 C.s.p. v časti žaloby o zaplatenie istiny 348,21 € + 107,65 € + 187,09 € (t.j. spolu 642,95 €) s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania. Tieto výroky rozsudku č.k. 17Csp/62/2020-318 zo dňa 20.04.2022 nadobudli právoplatnosť. Keďže námietka B/ sa týkala nákladov na vymáhanie, v ktorej časti žalobca bez uvedenia dôvodu vzal svoju žalobu späť, táto časť nároku a súvisiaca námietka sa nestali predmetom súdneho prieskumu. Keďže rozsudok tunajšieho súdu č.k. 17Csp/62/2020-318 zo dňa 20.04.2022 bol vo vyhovujúcom výroku I v časti žaloby o zaplatenie sumy 1.105,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.466,- € od 05.01.2021 do 15.02.2021, zo sumy 1.403,52 € od 16.02.2021 do 27.04.2021, zo sumy 1.329,80 € od 28.04.2021 do 19.05.2021, zo sumy 1.292,09 € od 20.05.2021 do 18.06.2021, zo sumy 1.256,06 € od 19.06.2021 do 14.07.2021, zo sumy 1.215,76 € od 15.07.2021 do 17.08.2021, zo sumy 1.160,38 € od 18.08.2021 do 22.09.2021, zo sumy 1.105,00 € od 23.09.2021 do zaplatenia, a v závislom výroku IV o nároku na náhradu trov konania zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 26CoCsp/27/2023-383 zo dňa 04.12.2024 a vec bola v rozsahu zrušenia vrátaná tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd predmetný nárok opätovne prejednal v intenciách záverov odvolacieho súdu (odseky 30 až 48 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia). 7. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, ktoré súd v termíne 30.04.2025 vykonal v súlade s príslušnými ustanoveniami C.s.p. v neprítomnosti strán, resp. ich právnych zástupcov, ktorí sa vopred ospravedlnili z pojednávania a súhlasili s jeho vykonaním v neprítomnosti strán sporu. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a s podstatným obsahom spisu (žaloba č.l. 1-43, jej prílohy: notárska zápisnica o rozdelení spoločnosti, zmluva o spotrebiteľskom úvere z 24.10.2016 s prílohami, predžalobná upomienka z 29.12.2017 s doručenkou, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru datované 22.02.2018, prehľad splátok a úhrad, odpor žalovaného s prílohami z 11.01.2021 č.l. 79-81, replika žalobcu s prílohami z 23.02.2021 č.l. 97-100, návrh na pripustenie zmeny žalobcu a jeho prílohy č.l. 105-120, duplika žalovaného s prílohami z 05.05.2021 č.l. 144-147, vyjadrenia žalobcu s prílohami z 22.06.2021 č.l. 159-181, z 25.01.2022 č.l. 205-283 a z 07.04.2022 č.l. 302-305, odvolanie žalovaného proti rozsudku zo dňa 20.04.2022 č.l. 326-328, vyjadrenie žalobcu k odvolaniu z 07.11.2022 č.l. 335-336, vyjadrenie žalovaného z 29.08.2023 č.l. 352-356 + 369-371, vyjadrenie žalobcu z 05.02.2025 s prílohou č.l. 401-405, vyjadrenie žalovaného z 04.03.2025 č.l. 414-415 - žalovaný a aj žalobca vo svojich ďalších vyjadreniach po rozsudku č.k. 17Csp/62/2020-318 zo dňa 20.04.2022 v podstate zotrvali na svojich vyššie uvedených stanoviskách a tieto iba viac precizovali, avšak nezmenili ich podstatu a význam) a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.s. poskytol žalovanému zmluvou o pôžičke č. XXXXXXX/ XXXXXXXXXX zo dňa 24.10.2016 spotrebiteľský úver vo výške 3.000,- €, a to za podmienok bližšie uvedených v odseku 1 odôvodnenia tohto rozsudku a v č.l. V zmluvy (obsahové náležitosti zmluvy). Z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného splácať poskytnutý úver riadne a včas v pravidelných mesačných splátkach pristúpil žalobca v zmysle písomného oznámenia datovaného 22.02.2018 k predčasnému zosplatneniu úveru podľa bodu 10.2 zmluvy a vyzval žalovaného na okamžité splatenie celého zostatku úveru, čo žalovaný neurobil. Žalobca sa preto obrátil so svojim nárokom na súd. Žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu o úvere podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obch. zák.“) ako spotrebiteľ, preto na daný právny vzťah sa vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené pod písm. a) až aa). Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. (pozn. sudcu: Žalovaný vo svojich vyjadreniach citoval neskoršie znenie tohto zákonného ustanovenia so širším obsahom !) Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu (zákona č. 483/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov), a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol po 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba F. G. H. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 8. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade pôvodný veriteľ a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca sa domáhal svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky s tým, že žalovaný sa zaviazal vrátiť ich zvýšené o úroky. Pretože pôvodný veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú tieto osoby definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva z 24.10.2016 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom. 9. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi pôvodným žalobcom Všeobecná úverová banka a.s., IČO: 31 320 155, ako postupcom (tento nadobudol pohľadávku v dôsledku zlúčenia s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding a.s. projektom rozdelenia) a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, ako postupníkom, bola pohľadávka pôvodného žalobcu voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, ku dňu 23.03.2021 postúpená na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o (č.l. 105-120 spisu). Na základe tejto skutočnosti bola na návrh pôvodného žalobcu formálne pripustená v predmetnom konaní uznesením súdu zmena žalobcu na Intrum Slovakia s.r.o. s poukazom na ust. § 524, § 526 Občianskeho zákonníka. Pri meritórnom prejednávaní veci bolo však potrebné otázku existencie vecnej legitimácie tohto žalobcu vyriešiť aj v nadväznosti na ust. § 11 ods. 2 a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. 10. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva bola uzatvorená platne, má písomnú formu, ako aj všetky náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré sú na listinách tvoriacich súčasť zmluvy. V predmetnej veci nebol zistený žiadny dôvod spôsobujúci bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a to ani podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, a ani podľa ust. § 11 ods. 2 uvedeného zákona. V konaní nebolo potvrdené také konanie dodávateľa (pôvodného veriteľa), ktoré by bolo možné považovať za hrubé porušenie jeho povinností podľa vyššie citovaného znenia ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. s následkami podľa ust. § 11 ods. 1 veta druhá a tretia uvedeného zákona, a to s poukazom na predložené listinné dôkazy založené napr. na č.l. 19-36 spisu, obsahujúce predovšetkým údaje o zamestnaní žalovaného (zamestnávaný od 4/2001 na dobu neurčitú, zamestnávateľ Rajo a.s.), ďalej o jeho príjmoch (priemerný čistý mesačný príjem: 1.100,- €), o rodinnom stave (ženatý), o počte vyživovaných osôb (2), o spôsobe bývania (vlastný dom/byt) a o jeho pravidelných výdavkoch (mesačné finančné náklady napr. na splácanie iných záväzkov: 500,- €, iné mesačné výdavky napr. Sipo, náklady na bývanie, telefón: 0,- €), ktoré boli od žalovaného vyžiadané pri uzavieraní zmluvy, ako aj s poukazom na žalovaným pôvodnému veriteľovi predložený výpis z jeho osobného účtu za septemberoktóber 2016 obsahujúci uvedený príjem žalovaného zo zamestnania, ako aj niektoré jeho paušálne mesačné výdavky. Postup pôvodného veriteľa ale súd v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci posúdil podľa ustanovenia § 11 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako nehrubé porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti dlžníka splácať spotrebiteľský úver s dôsledkom spočívajúcim v zániku jeho oprávnenia vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. 11. Zákon o spotrebiteľských úveroch je transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej aj „smernica“), ktorou sa v článku 8 uložilo členským štátom zabezpečiť, aby veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak
je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Zmyslom úpravy je predovšetkým ochrana spotrebiteľa, vychádzajúc z cieľov smernice sa touto úpravou ale sleduje aj širšia spoločenská ochrana. Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy bonitu spotrebiteľa predstavuje pre spotrebiteľa aj určitú záruku, že veriteľ bude pri poskytovaní úveru postupovať tak, aby ho do určitej miery chránil pred neschopnosťou splácať. Primárnym chráneným záujmom je tu ochrana spotrebiteľa pred nezodpovedným poskytnutím úveru, ktoré by viedlo k jeho insolvencii so všetkými negatívnymi následkami, a to ako ekonomickými v podobe straty majetku, tak spoločenskými v podobe spoločenskej stigmatizácie (Wachtlová, Slanina: Zákon o spotřebitelském úvěru, Komentář, Praha, C.H.Beck, 2011, s. 99). Sekundárne sa ochranou spotrebiteľa dosiahne aj ochrana veriteľa a docieli sa tým želaný stav zodpovedného úverovania. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-449/13, CA Consumer Finance proti I. H., G. H., D. J., K. H. z 18.12.2014 uviedol, vykladajúc článok 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, okrem iného to, že poskytovateľ úveru musí v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam zvážiť, či sa jedná o príslušné informácie a či sú tieto informácie dostatočné pre posúdenie úveruschopnosti spotrebiteľa. V tomto ohľade sa dostatočnosť uvedených informácií môže líšiť podľa okolností, za ktorých dôjde k uzavretiu úverovej zmluvy podľa osobnej situácie spotrebiteľa alebo podľa čiastky úveru uvedenej v tejto zmluve. Toto posúdenie je možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácii spotrebiteľa, ale nie je možné vylúčiť, aby poskytovateľ úveru zohľadnil prípadne skôr získané znalosti o finančnej situácii záujemcu o úver. Avšak len ničím nepodložené prehlásenia spotrebiteľa nemôžu byť samé o sebe kvalifikované ako dostatočné, pokiaľ nie sú podopreté žiadnymi dokladmi. V rozsudku vo veci C-303/20, Ultimo Portfolio Investment (Luxembourg) SA proti KM z 10.6.2021 Súdny dvor Európskej únie k čl. 8 smernice 2008/48/ES uviedol, že veriteľ je povinný posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do príslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu úveru nebonitným spotrebiteľom. 12. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk v kontexte s dôkazmi, ktoré súdu predložil žalobca, je možné konštatovať, že pôvodný veriteľ sa pri poskytovaní úveru žalovanému, posudzujúc jeho úverovú schopnosť, uspokojil len s overením príjmu na základe obratov na účte žalovaného v banke, a to bez akéhokoľvek dopytu do príslušnej databázy alebo registra za účelom posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Pôvodný veriteľ mal pritom, ako zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, pri posúdení schopnosti dlžníka splácať úver konať s odbornou starostlivosťou. Súd má za to, že odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Nie odbornou je aj vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené taktiež. Aj keď totiž zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho schopnosť splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v rámci možností preveriť a následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a požadovať doklady k jeho tvrdeniam. Veriteľ by mal úverovú bonitu dlžníka aktívne zisťovať a preverovať. Súd s poukazom na uvedené v kontexte so skutkovým stavom zisteným z dôkazov vykonaných v priebehu konania dospel k záveru, že pôvodný veriteľ porušil svoje povinnosti overiť úverovú schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa, keďže žalovanému poskytol úver bez dostatočného overenia údajov o jeho ekonomickej situácii, uspokojil sa s len s overením príjmu na základe obratov na účte žalovaného bez dopytu do úverového registra, t.j bez akéhokoľvek ďalšieho preverenia a aktívneho zisťovania jeho bonity so skúmaním jeho výdavkov (na zabezpečenie ubytovania, domácnosti, stravy, dopravy, v súvislosti s uvádzanou vyživovacou povinnosťou voči dvom osobám a pod.). Dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Už len z toho, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere v článku II. pri Iných mesačných výdavkoch (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón) je uvedená suma nulových výdavkov (t.j. 0,- €), možno vyvodiť záver, že k posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil pôvodný veriteľ len formálne, nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovaného a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný ustanovením § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd poukazuje na to, že pre posúdenie splnenia povinnosti v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia
spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (pôvodný veriteľ) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa. Podľa dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu by toto ustanovenie malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov. 13. S nesplnením tejto povinnosti veriteľa sa spája predovšetkým sankcia v podobe straty oprávnenia veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, keďže sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa ustanovenia § 11 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V takom prípade bolo potom potrebné posúdiť platnosť právnych úkonov, ktorými došlo najprv k predčasnému zosplatneniu úveru ku dňu 19.02.2018 a následne k postúpeniu úverovej pohľadávky ku dňu 23.03.2021, čo malo vzhľadom na dohodnutú konečnú splatnosť úveru 20.10.2021 podstatný význam pre rozhodnutie vo veci a posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s prihliadnutím na § 11 ods. 2 prvá veta v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je možné postúpenie pohľadávky buď po konečnom termíne splatnosti (čo nebol prejednávaný prípad) alebo pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Splatnosť pred termínom konečnej splatnosti nastáva v dôsledku zosplatnenia úveru podľa ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, pričom však v tomto prípade bolo takéto predčasné zosplatnenie úveru, ktoré bolo pôvodným veriteľom vykonané ku dňu 19.02.2018 (podľa oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 22.02.2018 na č.l. 39 spisu) neplatné v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že sa priečilo zákonu, a to citovanému ustanoveniu § 11 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže predmetný úver nebol platne predčasne zosplatnený a jeho konečná splatnosť bola 20.10.2021, postúpenie úverovej pohľadávky ku dňu 23.03.2021 (t.j. pred jeho konečnou splatnosťou - pri neplatnom predčasnom zosplatnení) je taktiež potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že sa priečilo zákonu, a to druhému citovanému ustanoveniu § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže v dôsledku uvedeného na žalobcu neprešlo platne žalované právo, súd ustálil, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore a žalobu z tohto dôvodu v celej dosiaľ nerozhodnutej časti zamietol (výrok I rozsudku). Z uvedeného dôvodu už nebolo potrebné preskúmať aj iné sporné otázky medzi stranami sporu, napr. ohľadom nepreukázania doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovanému, atď. 14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, keďže žalovaný mal v konečnom dôsledku plný úspech vo veci /do jeho úspechu patrí aj časť žalovanej istiny (107,65 €), pri ktorej bolo konanie čiastočne zastavené pre čiastočné späťvzatie žaloby uskutočnené bez uvedenia dôvodu a aj tá časť žalovanej sumy (535,30 €), pri ktorej vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu nie je možné úhrady žalovaného vykonané počas konania považovať za plnenia, ktoré by žalobcovi prislúchali, a preto tieto úhrady zároveň nemohli predstavovať ani dôvod procesného zavinenia žalovaného na následnom čiastočnom späťvzatí žaloby v uvedenej časti a v konečnom dôsledku bolo potrebné z procesného hľadiska vychádzať z toho, že celá žaloba bola nedôvodná/. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (výrok II rozsudku). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).