Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Dunajská Streda 5Pc/2/2022 2222200475 27. 05. 2025 JUDr. Mária Jačeková Sziegel ECLI:SK:OSDS:2025:2222200475.9
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou A. B. A. C. vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. D. E., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom : Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa matky: B. F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. G. XXX/X, voči domnelému otcovi. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, D. J., v zast.: JUDr. Zsolt Hodosi, advokát, IČO: 45014515, Veľkoblahovská 6750, Dunajská Streda, o návrhu navrhovateľky - matky malol. na určenie otcovstva, úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a na určenie výživného pre mal. dieťa, takto rozhodol: I. Malol. A. D. E., nar. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú zastupovať dieťa v bežných veciach a spravovať majetok maloletého. II. Otec je povinný platiť výživné na maloletého A. D. mesačne sumou 50,-€ vždy do 20-ho dňa tohoktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc od 20.09.2021 do 31.12.2024 a počnúc od 1.12025 sumou 90,-€ vždy do 20-ho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. III. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 20.09.2021 do 29.04.2025 v sume 866,70 € je otec povinný zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20,-€ až do vyrovnania počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. IV. Súd upravuje styk otca s malol. A. D. E. nasledovne : V. Počas školského roka každý párny týždeň v sobotu od 9:00 hod. nepretržite do nedele 19:00 hod. , a každý nepárny týždeň utorok a štvrtok vždy do 15:30 hod. do 19:00 hod. Počas letných prázdnin v roku 2025 od prvého pondelka v mesiaci júl od 9:00 hod. do nedele tohto týždňa do 19:00 hod. , ďalej od štvrtého týždňa pondelka v mesiaci júl od 9:00 hod. do nedele tohto týždňa 19:00 hod. od druhého pondelka v mesiaci august od 9:00 hod. do nedele tohto týždňa do 19:00 hod. , od štvrtého pondelka v mesiaci august od 9:00 hod. do nedele tohto týždňa 19:00 hod., počnúc od roku 2026, styk otca s dieťaťom počas letných prázdnin bude od prvého pondelka v mesiaci júl od 9:00 hod. do nedele tohto týždňa do 19:00 hod. , ďalej od tretieho pondelka v mesiaci júl od 9:00 hod. do nedele tohto týždňa 19:00 hod. od prvého pondelka v mesiaci august od 9:00 hod. do nedele tohto týždňa do 19:00 hod. , od tretieho pondelka v mesiaci august od 9:00 hod. do nedele tohto týždňa 19:00 hod., VI. Počas Vianočných sviatkov každý párny rok 24.12. od 9:00 hod. do 19:00 hod,. a každý nepárny rok od 25. 12. od 9:00 hod. nepretržite do 26.12 do 19:00 hod., každý rok od 5.1. od 9:00 hod. nepretržite do 6.1. do 19:00 hod. , a počas Veľkonočných sviatkov od Veľkonočného piatku od 9:00 hod. do Veľkej soboty do 19:00 hod. VII. Otec prevezme dieťa pred bytom matky v stanovenom čase a odovzdá dieťa matke v stanovenom čase styku.
VIII. Matka je povinná pripraviť dieťa na styk, odovzdať otcovi a po ukončení styku dieťa prevziať. IX. Otec maloletého je povinný zaplatiť trovy konania titulom súdneho poplatku 66,-euro, na účet Okresného súdu Dunajská Streda, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. X. Otec je povinný doplatiť trovy konania titulom znaleckého dokazovania v sume 88,32 €, na účet Okresného súdu Dunajská Streda, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. XI. Navrhovateľke sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. XII. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa návrhom dňa 11.02.2022 domáhala určenia otcovstva H. D., nar. XX.XX.XXXX k malol. A. D. E., nar. XX.XX.XXXX, s odôvodnením, že v rozhodnom čase v období od decembra 2020 do mája 2021 žil s uvedeným mužom v spoločnej domácnosti. Tvrdila, že za ten čas nemala žiadnu inú známosť a s nikým nemala ani pohlavný styk. Bola presvedčená, že aj domnelý otec zdieľa jej presvedčenie, keď v máji 2021 v dôsledku trestného oznámenia, pre jej znásilnenie, bol vzatý do väzby, kde je doteraz, keď žiadosť sociálneho pracovníka o uznanie otcovstva zamietol s tvrdením, že nie je otcom dieťaťa. 2. Rozsudkom tunajší súd výrokom I. určil, že H. D. je otcom maloletého A. D. z matky B. F. E.. Výrokom II. zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú zastupovať maloletého v bežných veciach a spravovať jeho majetok. Výrokom III. určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého sumou 50,- eur mesačne vždy do 20-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc od 20.09.2021. Výrokom IV. zaviazal otca zaplatením dlhu na zročnom výživnom za obdobie od 20.09.2021 do 22.02.2024 v sume 866,70 eur spolu s bežným výživným, ktorý je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur až do vyrovnania počnúc od právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. Výrokom V. určil povinnosť otcovi zaplatiť trovy konania titulom súdneho poplatku 66,- eur na účet Okresného súdu Dunajská Streda, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Výrokom VI. určil povinnosť otcovi doplatiť trovy konania titulom znaleckého dokazovania v sume 88,32 eur na účet Okresného súdu Dunajská Streda, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Výrokom VII. navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške 100%. Výrokom VIII. rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku v samostatnom uznesení. V dôsledku včas podaného odvolania domnelého otca proti výrokom II. až VII., bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. V časti výroku o určenie otcovstva, nadobudol právoplatnosť ku dňu. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní doplniť dokazovanie smerujúce k odstráneniu uvedených pochybení tak ako ich vyššie naznačil odvolací súd za účelom zistenia vhodnosti spôsobu zabezpečenia starostlivosti o maloletého, najmä sa vysporiada s relevantnými námietkami otca ohľadom náhradnej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na uplynulý čas súd prvej inštancie zistí osobné, príjmové a majetkové pomery otca a matky za obdobie aspoň 12 mesiacov pred narodením maloletého, tiež výdavky účastníkov konania a posúdi ich opodstatnenosť, zistí počet vyživovacích povinností matky a otca. Následne bude povinnosťou súdu prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania komplexne vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty otca, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné v každom jednotlivom výroku náležite odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku. Súd vo veci doplnil dokazovanie vypočutím právneho zástupcu otca malol, matky, kolízneho opatrovníka a oboznámil sa s listinnými dôkazmi, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav vo veci:
Z výpovede matky vyplynulo, že od kedy je otec prepustený z výkonu trestu, realizuje sa pravidelne styk s dieťaťom. Žiadala prihliadnuť pri návrhu na úpravu styku počas prázdnin na jej možnosti uvoľniť sa z práce v tomto roku, keďže už dopredu si museli dohodnúť termíny čerpania dovoleniek. Potvrdila, že otec pravidelne platí výživné na dieťa a 50€ mesačne a to od 22.2.2024. Od januára 2025 platí výživné 90€ mesačne. Zatiaľ nedoplatok podľa posledného rozhodnutia zaplatené otcom nebolo.. Dieťa navštevuje predškolské zariadenie, kde matka platí 40€ mesačne. Z výpovede práv zástupcu otca vyplynulo, že otec bol prepustený z výkonu trestu, avšak naďalej si odpykáva podmienečný trest. Bol povinný sa zamestnať, keď v deň konania pojednávania mal termín nástupu do zamestnania, z dôvodu ktorého sa na pojednávanie nemohol dostaviť. Jeho príjem má byť 900€ mesačne. Súhlasil so zverením dieťaťa matke a výškou výživného 90€ mesačne. S dieťaťom sa pravidelne stretáva za sprostredkovania styku v súčinnosti so starými rodičmi dieťaťa zo strany otca. Navrhol rozsah styku upraviť tak aby sa mohol stýkať s dieťaťom počas letných prázdnin v roku 2025 od prvého pondelka v mesiaci júl od 9.00 hod. do nedele tohto týždňa do 19.00 hod., ďalej od štvrtého týždňa pondelka v mesiaci júl od 9.00 hod. do nedele tohto týždňa 19.00 hod. od druhého pondelka v mesiaci august od 9.00 hod. do nedele tohto týždňa do 19.00 hod., od štvrtého pondelka v mesiaci august od 9.00 hod. do nedele tohto týždňa 19.00 hod., počnúc od roku 2026, styk otca s dieťaťom počas letných prázdnin bude od počas letných prázdnin od prvého pondelka v mesiaci júl od 9.00hod. do nedele tohto týždňa do 19.00 hod., ďalej od tretieho pondelka v mesiaci júl od 9.00hod. do nedele tohto týždňa 19.00 hod. od prvého pondelka v mesiaci august od 9.00 hod. do nedele tohto týždňa do 19.00 hod., od tretieho pondelka v mesiaci august od 9.00hod. do nedele tohto týždňa 19.00 hod.. Súčasne mal záujem o zmene priezviska dieťaťa na Doboš. Kolízny opatrovník zhodne navrhol dieťa ponechať v starostlivosti matke, určiť výživné podľa možností a schopností otca a upraviť styk súlade s návrhom rodičov. 16. Podľa § 62 Zákona o rodine , Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 17. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 18. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) 19. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 20. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 21. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 22. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na
účet tohto maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. 23. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. 24.Na strane dieťaťa je nutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa ak ide o domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to čo je objektívne možné, aby zarobil s pohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. 25.Okrem uvádzané je potrebné pri rozhodovaní brať zreteľ na pravidlo priority výživného patriace dieťaťu pred všetkými inými dávkami jeho rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine), teda aj na ich výdavky, ako i na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej výživné zamestnaného rodiča by sa malo pohybovať v rozpätí 20 - 25 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme, s možnosťou rôznych modifikácií, tu potom i najmä v závislosti na počte vyživovacích povinnosti , či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb). 26.Otec dieťaťa bol obmedzený na slobode keď v súčasnosti už bol prepustený. Odpykáva si podmienečný trest, keď sa zamestnal s príjmom 900€ mesačne. V zmysle citovaného ustanovenia § 62 ods.3 Zákona o rodine, má každý rodič povinnosť platiť výživné, bez ohľadu na jeho možnosti a schopnosti aspoň v minimálnej výške. Dieťa je v stálej starostlivosti matky, keď od roku 2025 dieťa už navštevuje predškolské zariadenie, kde matka platí 40€ mesačne. Na dieťa boli do tejto doby len len bežné výdavky. Matka má ďalšie dve deti. Žije z rodičovského príspevku od januára 2023 301,-€ do júla a následne 345,20€ a poberá prídavky na dve deti 120,-€ a na malol. Frederiku 190,-€ z Rakúska. Na dve deti poberá výživné po 100,-€ mesačne. S malol. deťmi býva v prenajatom byte, kde platí nájomné 320,€ mesačne s nákladmi za služby s užívanie bytu 80,-€ mesačne., príjem televíznych programov 26,90€, internet 15,-€ mesačne, komunálny odpad ročne na osobu 26,-€ Elektrinu v sume 46,50€ uhrádza teta matky. Celkové výdavky matky mesačne predstavujú sumu 441,90€, ak nezapočítame výdavky na elektrinu 46,60€. Suma pripadajúca na jednu osobu predstavuje 110,476€. V prípade malol. Patrika matka má výživné 100,-€, mimosúdna dohoda rodičov, a rodinné prídavky 60,-€ a v prípade malol. Frederiky výživné 100,-€ stanovené schválenou dohodou K. C. L. C..XXXXX/XXXX M. rodinné prídavky 190,-€, celkom 290,-€. Celkom príjem matky mesačne rodičovský príspevok, výživné a rodinné prídavky predstavujú sumu 855,20€, z čoho suma 450,-€, prislúcha malol. N. a H.. Po odpočítaní nákladov na bývanie z uvedených súm, ostáva mate v prípade Patrika 50,-€ a v prípade H. 180,-€, na zabezpečenie výživy, kde sa jedná o deti už školopovinné, pričom malol. H. má zdravotné problémy. Matka dokladovala výdavky na deti v škole poplatok na ZRPŠ 45,-€, zošity 20,-€.Obedy na dve deti poplatok po 10,-€ mesačne Okrem toho nepravidelné výdavky na akcie organizované školou u N. návšteva hvezdárne v Hurbanove 15,-€ u H. aj N. návšteva divadla po 5,-€. Maloletý A. D., je dieťa vo veku dvoch rokov, zatiaľ v osobnej starostlivosti navrhovateľky. Okrem bežných výdavkov na ošatenie obuv, sú zvýšené náklady na plienky 20,-€ mesačne. So zabezpečením domácnosti jej vypomáhajú jej rodičia a starí rodičia. Vlastní motorové vozidlo Fiat Punto od roku 2008. S deťmi býva sama. Otec dieťaťa do predchádzajúceho rozhodnutia výživné na dieťa nepoukázal. Platí výživné od 22.2.2024 sumou 50€ a od 01.01.2025
sumou 90€ mesačne. Otec dieťaťa bol na základe obžaloby, pre podozrenie zo zločinu sexuálneho znásilnenia vzatý do väzby, kde poškodenou bola navrhovateľka. Konanie doposiaľ podľa prednesu právneho zástupcu otca, nebolo ukončené. Z evidencie zo sociálnej poisťovne bol uvedený jediný zamestnávateľ od 03.05.2021 do 13.06.2021 C. O. C., L. mal príjem v hrubom 130,43€ mesačne. Inak bol nemajetný. Inú vyživovaciu povinnosť nemal. Pred vzatím do väzby mal bývať u rodičov. Skutočnosť, že otec dieťaťa je vo väzbe, kde je podozrivý zo zločinu sexuálneho zneužívania, dokonaný trestný čin, kde oznámenie podala matka dieťa, tento stav obmedzenia na osobnej slobode, si zavinil otec dieťaťa svojim správaním. Súd nemohol preto brať do úvahy prekážku na strane otca, ktorý v opačnom prípade rovnako nemal dlhodobo trvalý príjem, keď jediný zamestnávateľ bol uvedený v roku 2021, aj to pracoval len mesiac. Matka nie je schopná z príjmu 345,-€ a rodinných prídavkov na dieťa 60,-€, hradiť všetky len nevyhnutné výdavky, na zabezpečenie stravy, ošatenia , obuvi a hygieny dieťaťa. Súd ustálil výživné v sume 50€ na čas od narodenia dieťaťa do 31.12.2024, ktorým výživným prispieval na dieťa od februára 2024 a naďalej bol vo výkone trestu odňatia slobody a následne od 01.01.2025 sumou 90,-€, ktorou otec na dieťa pravidelne prispieva. K uvedenej sume treba pripočítať rodinné prídavky 60€ a tretinu zvyšky stanoveného výživného 30€. Celom je to suma 180€ mesačne na dieťa vo veku troch rokov. Inak matka zabezpečuje väčšej miere osobnú starostlivosť o dieťa, čo bolo potrebné rovnako zohľadniť pri stanovení výšky výživného, že zabezpečuje vo väčšej miere osobnú starostlivosť o dieťa v tak útlom veku. 27. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 28. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 29. Súd ustáli výšku dlžného výživného za obdobie od narodenia dieťaťa 20.09.2021 až do rozhodnutia vo veci v celkovej výške 866,70€, (10 dní v mesiaci september 50,-€ : 30 dní =1,67 € x 10 = 16,70 €, 17 mesiacov krát 50 euro = 850 €), ktoré povolil splácať v mesačných splátkach po 20€ s poukazom na ust.§ 232 ods.2 Civilného sporového poriadku, čo znamená, že týmto spôsobom otec bude hradiť nedoplatok na výživnom spolu s výživným až do vyrovnania. Súd pritom zohľadnil majetkové pomery otca dieťaťa, ktorý nastúpil do zamestnania, s predpokladaným príjmom 900€. 12.V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 13.Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadenia sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 14.Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 15.Podľa § 25 ods.1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 16. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 17. Zákon o rodine zasahuje do úpravy styk s maloletým dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách s tým, že uprednostňuje dohodu o úprave styku s maloletým dieťaťom a rozhodovanie súdu prichádza do úvahy až po zistení, že takáto dohoda nie je možná. Ak dohody niet, súd upraví styk s maloletým dieťaťom rodičov, ktorí spolu nežijú. Zákon o rodine umožňuje, aby súd upravil styk rodiča s maloletým dieťaťom, keďže kontakt a stretávanie sa maloletého dieťaťa s
rodičom, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je prirodzeným a bežným prostriedkom upevňovania a udržiavania ich vzťahov, ak sa rodičia nedohodnú na styku s maloletým dieťaťom alebo rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je obmedzovaný a minimalizovaný zásahom iných osôb, s ktorými maloleté dieťa žije. Pri určovaní rozsahu, časového vymedzenia a miesta, musí súd posudzovať všetky okolnosti veľmi starostlivo. Musí mať na zreteli záujem dieťaťa a dbať na to, aby sa pri rozhodovaní o styku rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a tiež práva druhého rodiča, ktorý nebude mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti. Povinnosťou súdu je, aby zistil vždy spoľahlivý podklad k všestrannému objasneniu skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a prostredia, v ktorom rodičia žijú. Ide najmä o objasnenie osobných a povahových vlastností rodičov, ich zdravotného stavu (telesného i duševného), ich vzťah k rodine, deťom a starostlivosti o ne, ich životných podmienok (povaha zamestnania, hospodárskych a bytových pomerov, faktických možností venovať sa deťom), ich spoločenského uplatnenia, ich postoja k práci, ich vzťah k osobám, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti, ich spôsobilosti viesť deti k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. Súčasťou výchovného prostredia, ktoré obklopuje maloleté dieťa a pôsobí na ne, sú aj osoby, s ktorými rodičia žijú v spoločnej domácnosti, preto je potrebné primerane skúmať ich osobné a povahové vlastnosti, zdravotný stav, vzťah k maloletým deťom a pod.. Rovnako treba zohľadniť aj vzdialenosť bydliska rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, od bydliska maloletého dieťaťa. V každom prípade musí súd pri rozhodovaní o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom skúmať, či takáto úprava styku je v záujme maloletého dieťaťa, či to vyžadujú pomery v konkrétnej rodine, či by nedošlo k citovej ujme, a či by bol rozvoj maloletého dieťaťa najmä z citovej, rozumovej a mravnej stránke ohrozený. Ak potom možnosti rodiča dieťaťa nemajúceho dieťa v osobnej starostlivosti sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku dieťaťa s takýmto rodičom a majú spravidla charakter len doplnkového pôsobenia na dieťa vo vzťahu k výchove realizovanej tým rodičom, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, žiadúcou je taká úprava, ktorá na jednej strane bude rešpektovať i konkrétne okolnosti prípadu a potreby dieťaťa, na druhej strane však bude schopná eliminovať, či aspoň minimalizovať všetky potenciálne rušivé vplyvy. V priebehu konania sa zmenili pomery na strane otca, ktorý bol prepustený z výkonu trestu a prejavil záujem o dieťa. Matka potvrdila na pojednávaní, že otec sa dieťaťom stretáva za súčinnosti starých rodičov zo strany otca dieťaťa. Rodičia sa v podstate dohodli na úprave styku, okrem letných prázdnin 2025, keď už matka mala vopred určený termín čerpania dovolenky. V tomto smere súd vyšiel v ústrety obom rodičom, keď v tomto roku určil termín pobytu dieťaťa u matky a u otca v závislosti s dobou čerpania dovolenky matkou, kde už mali vopred zaplatený aj pobyt a od nasledujúceho roku 2026 už sa bude styk riadiť v súlade s návrhom otca.
30. Podľa § 53 Civilného nesporového poriadku v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. V danom prípade súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust.§ 52 Civilného mimosporového poriadku. 31. Súd uložil v zmysle 54 C.m.p. matke zaplatiť trovy konania titulom súdneho poplatku z návrhu 66€, potom čo navrhovateľ bol úspešný v konaní, ktoré trovy konania by neboli vznikli, pokiaľ by otec matke vyšiel v ústrety a uznal otcovstvo súhlasným vyhlásením. 32. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 33. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 34. Navrhovateľka zaplatila zálohu na znalecký úkon v sume 400,-€, vzhľadom na úspešnosť v konaní, súd uložil otcovi dieťaťa nahradiť takto vzniknuté trovy, ktorý v konaní nebol úspešný.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP) Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP) Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať.