Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Dunajská Streda 5Ps/1/2025 2225200026 01. 07. 2025 JUDr. Mária Jačeková Sziegel ECLI:SK:OSDS:2025:2225200026.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v mimosporovej veci navrhovateľa : A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, zast. Centrum právnej pomoci - kancelária Komárno, o so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, o návrhu na obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby : D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, v zast. procesným opatrovníkom E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, na právne úkony, takto rozhodol: Súd obmedzuje spôsobilosť na právne úkony D. B., nar. XX.XX.XXXX v nasledovnom rozsahu: - nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom v žiadnej miere - disponovať financiami , uzatvárať majetkové zmluvy, závety, prevody úverové, mandátne a iné zmluvy, vystupovať v súdnych konaniach - rozhodovať o svojej medicínskej liečbe, zdravotnej, či sociálnej detencií. - rozhodovať o mieste svojho trvalého, či prechodného pobytu - vo vlastnom mene ako aj v mene obchodných spoločností, v ktorých by bola štatutárnym orgánom a spoločníkom, podpisovať listiny, podávať vysvetlenia, činiť vyhlásenia rôzneho druhu voči fyzickým osobám, právnickým osobám. prijímať plnenia nárokov a ich plnenia potvrdzovať, nakladať s finančnými prostriedkami nachádzajúcich sa na peňažných účtoch, vedených na jeho meno. - vystupovať samostatne pred orgánmi štátnej a miestnej samosprávy, pred orgánmi špecializovanej štátnej správy, a súdnych sporoch ako aj na dopravných inšpektorátoch. - preberať peňažné a nepeňažné poštové zásielky, doporučené listové zásielky adresované svojej osobe, zásielky do vlastných rúk ako aj iné zásielky na finančné prostriedky doručované šekmi, poštou, alebo vo vlastnom mene podával a preberal žiadosti o výpis alebo odpis z registra trestov. - konal v právnych záležitostiach, podával návrhy, žiadosti, uzatváral zmluvy, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky, a vzdával sa ich, vymáhal nároky, prijímal plnenia nárokov aj ich plnenie potvrdzoval, byť držiteľom oprávnenia riadiť motorové vozidlá, držiteľom zbrane, uzatvárať manželstvo, či iné vzťahové zväzky. - kandidovať do volieb Národnej rady, vyššieho územného celku a miestnej samosprávy. - činiť vyhlásenia rôzneho druhu voči fyzickým osobám, právnickým osobám, orgánu štátnej správy, a samosprávy, ako aj voči peňažným ústavom, sociálnej poisťovni, a zdravotnej poisťovni, a ktorými by s nimi osobne konal v právnych záležitostiach. II. Za opatrovníka pre D. B., nar. XX.XX.XXXX súd ustanovuje E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. F. C. XXX/XX, G. H., prechodný pobyt, bytom C. X, ktorá bude zastupovať ho v bežných veciach a spravovať jeho majetok.
III. Ukladá sa opatrovníkovi podať správu o stave majetku probanta raz ročne, vždy k 30.06. toho ktorého roka. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľ sa návrhom dňa 08.01.2025 domáhal rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony brata, D. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý v dôsledku mozgovej príhody nie je schopný sa sám o seba postarať. Je pripútaný na lôžko, úplne odkázaný na pomoc druhých. Má poruchy prehltania, motoriky a obrnu pravej strany končatín. V dôsledku tejto skutočnosti nie je schopný robiť právne úkony vo vzťahu k tretím osobám a uvedomovať si následky a niesť za ne plnú zodpovednosť. Tvrdil, že táto osoba nie je schopná si zabezpečiť ani základné potreby pre každodenný život. Nie je schopná nakladať s majetkom ani v minimálnej miere. V uvedenom smere žiadal obmedziť ju voči tretím osobám a úradom. Navrhol E. E., procesnú opatrovníčku, ustanoviť do budúcna za opatrovníka D. B.. 2. V zmysle § 240 ods. 1 Civilného mimo sporového poriadku súd ustanovil pre osobu, o ktorej spôsobilosti na právne úkony ide, procesného opatrovníka v osobe družky E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H., B. F. C. XXX/XX, uznesením dňa 17.03.2025. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, nariadením znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatrie E. E. I., vypočutím znalca, oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe ,ktorých zistil nasledovný skutkový stav vo veci: 4. Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu, odvolávajúc sa aj na závery znaleckého posudku, majúc za to, že brat naďalej nie je schopný , pre trvalú immobilitu, zabezpečiť si základné potreby. Navrhol ho obmedziť na právach v rozsahu záverov znaleckého posudku a ustanoviť za opatrovníka jeho družku E. E.. 5. Procesná opatrovníčka, sa vyjadrila rovnako, dôverne poznajúc situáciu, keď ona zabezpečuje osobnú starostlivosť o probanta. Nie je schopný chápať a vnímať svoje okolie, ktorý stav je nezvratný. 6. Z výpovede znalca E. E. I. vyplynulo, že v celom rozsahu sa pridržiava svojho znaleckého posudku kde po preskúmaní spisovej dokumentácie osobne vyšetril pána D. B.. Zistil, že menovaný trpí od júna 2024 organickou poruchou osobností, ťažkého stupňa, spôsobenou poškodením mozgového tkanivá pri vnútro mozgovou krvácaní pri hypertenzen kríze, toto krvácanie spôsobilo enermozgu s následným nezvratným poškodením mozgového tkaniva. Menovaný je imobilný, inkontinentný verbálnej komunikácie a nie je schopný , vyžaduje kontinuálny dohľad, dozor, opatrovanie, vo všetkých aj naj základnejších oblastiach svojej osobnej existencie. Ohľadne spôsobilosti vykonávať právne úkony prakticky nie je schopný vykonať žiaden právny úkon, odporučil súdu obmedziť ho aspoň v takom rozsahu, ako uviedol v odpovedi na otázku číslo 4/ v posudku. Menovaný nechápe zmysel konania, jeho výsluch je možný formálne, doručovať mu z konania písomnosti nie je potrebné, nepochopí ich zmysel a význam. 7. Znalecký posudok podaný znalcom dňa 28.05.2025 pod C. XX/XXXX potvrdil dôvody uvádzané v návrhu ako aj aj procesného opatrovníka, keď znalec dospel k záveru, že je potrebné probanta obmedziť na právach v rozsahu konštatované v ods.4 posudku Vyšetrovaní nie je schopný vnímať dôsledky svojho správania a konania vo vzťahu ku viazanosti svojich právnych úkonov. Nie je schopný cieľavedome konať a rozhodovať sa. Nevie ani v podstatnej časti svojim vlastným konaním spravovať svoje záležitosti. Vyšetrovaný nie je schopný spravovať svoje záležitosti svojim vlastným konaním pre prítomnosť duševnej poruchy. Toto duševné ochorenie interferuje s jeho bazálnym denným fungovaním a existenciou, s jeho sociálnou (vrátane právnou) existenciou. Nie je schopný si obstarať autonómne ani základné potreby bežného dňa, nie je schopný obstarávať si predmety dennej potreby, stravu, ošatenie, ubytovanie. nie je schopný vykonávať žiadne právne úkony, nakladať s hnuteľným a nehnuteľným
majetkom v žiadnej miere, disponovať finančnou hotovosťou, bankomatovou (kreditnou) kartou, čiže v žiadnom rozsahu disponovať. financiami, uzatvárať majetkové zmluvy, prevody, kúpnopredajné zmluvy, úverové, mandátne a iné zmluvy, vystupovať v súdnych konaniach, samostatne vystupovať pred orgánmi štátnej a miestnej samosprávy, pred, orgánmi špecializovanej štátnej správy (napr. zdravotné poisťovne)byt' držiteľom oprávnení riadiť motorové vozidla, byt' držiteľom zbrane, uzatvárať manželstvo či iné vzťahové zväzky, rozhodovať o svojej medicinskej liečbe, či sociálnej detencii, kandidovať do volieb národnej rady, VÚC a miestnej samosprávy, nie je schopný rozhodovať o mieste svojho trvalého, či prechodného pobytu. Tieto právne výkony nie je schopný vykonával', mal by byť súdom v tomto zmysle obmedzená jeho právna spôsobilosť. 8. Podľa článku 5 Listiny základných práva a slobôd stanovil, že každý je spôsobilý mať práva. 9. Podľa § 10 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ho pozbaví spôsobilosti na právne úkony. 10. Podľa § 249 ods.1 Civilného mimosporového poriadku ,ak sú dôvody na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozsudkom skôr vydaný rozsudok zmení alebo zruší. 11. Dôvodom na pozbavenie spôsobilosti je to, že osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodného charakteru, a v dôsledku toho nie je schopná robiť žiadne právne úkony. 12. Ak fyzická osoba pozbavená v spôsobilosti na právne úkony urobí právny úkon, pôjde o absolútne neplatný právny úkon podľa § 38 ods. 1. 13. Spôsobilosť na právne úkony môže byť obmedzená. Môže ju obmedziť iba súd a iba z dôvodov ustanovených v zákone (odsek 2). 14. Obmedzenie fyzickej osoby v jej spôsobilosti na právne úkony môže súd vysloviť za predpokladu, že osoba v dôsledku duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná, alebo v dôsledku nadmerného požívania alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony. O obmedzení spôsobilosti na právne úkony rozhoduje súd, ktorý postupuje podľa § 233 až 251 C.m.p. V rozhodnutí, ktorým súd vyslovuje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, musí uviesť rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony (pozri R 34/1985). Spravidla ide o negatívny výpočet úkonov týkajúcich sa určitých vecí, ktoré fyzická osoba nemôže vo vlastnom mene robiť. Rozsah obmedzenia však súd môže určiť aj pozitívnym výpočtom, a to tak, že vo výroku rozsudku presne určí, na ktoré právne úkony má fyzická osoba potrebnú spôsobilosť, a teda ktoré môže robiť. Obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je rozhodnutím o osobnom stave a preto je záväzné nielen pre súd, ale aj pre ostatné štátne orgány a má svoj dosah aj voči iným právnickým osobám a fyzickým osobám. 15. Inštitútov obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je determinovaná medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer zbavovania, alebo obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorými je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby v medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení a z týchto cielené primárne nesleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmov dotknutej osoby. K zbaveniu alebo obmedzeniu človeka spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky - menej depresívne prostriedky, opatrenia alebo, ak sa iné obmedzenia nedajú použiť. Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. Tieto súd skúma ex offo, teda aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne. Uvedené platí o to viac, ak sa dotknutá osoba bráni tvrdením, že nie sú dôvody pre obmedzenie spôsobilosti. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vtedy, ak z objektívneho hľadiska je nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť skočne mať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti však nestačí. Ďalším predpokladom je preukázanie skutočností, že
zistené dôvody vylučujú schopnosť človeka samostatne konať, kde sa vyžaduje vychádzať17.Inštitútov obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je determinovaná medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer zbavovania, alebo obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorými je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby v medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení a z týchto cielené primárne nesleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmov dotknutej osoby. K zbaveniu alebo obmedzeniu človeka spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky - menej depresívne prostriedky, opatrenia alebo, ak sa iné obmedzenia nedajú použiť. Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. Tieto súd skúma ex offo, teda aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne. Uvedené platí o to viac, ak sa dotknutá osoba bráni tvrdením, že nie sú dôvody pre obmedzenie spôsobilosti. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vtedy, ak z objektívneho hľadiska je nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť skočne mať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti však nestačí. Ďalším predpokladom je preukázanie skutočností, že zistené dôvody vylučujú schopnosť človeka samostatne konať, kde sa vyžaduje vychádzať zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania výsluchom postihovaného človeka, skúmať vzťahy medzi postihovanou osobou a inými osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k osobe, ktorá iniciovala konanie o spôsobilosti na právne úkony, majetkových, rodinných a podobných vzťahov. Rovnako nevyhnutné posudzovať schopnosti uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. 16. Ustanovenie § 249 ods.1 umožňuje v prípade zistenia zmeny pomerov oproti predchádzajúcemu stavu v čase vyhlásenia rozsudku, tento zmeniť alebo zrušiť, ak sú dané dôvody na zmenu obmedzenia alebo navrátenia spôsobilosti na právne úkony. 17. N základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony probanta, ktorý v dôsledku mozgovej príhody, ochrnul na celú pravú stranu, pre ktorú nie je schopný si zabezpečiť základné životné potreby samostatne. Ide o ochorenie trvalé. Znalec ohraničil najnevyhnutnejšie úkony, ktoré nie je schopný samostatne vykonávať a v ktorom rozsahu ho navrhuje obmedziť voči fyzickým osobám aj úradom a právnickým osobám. 18. Súd ustanovil pre probanta opatrovníka v osobe družky navrhovateľa, ktorá aj doposiaľ osobne sa stará o neho, na zastupovanie v rozsahu úkonov , v ktorých je určené obmedzenie na jeho právach . Opatrovník je povinný ročne podať správu o majetku probanta. 19. Podľa § 52 ods.2 C.m.p. súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, keďže trovy konania v súvislosti so znaleckým posudkom hradí štát a iné trovy týmto konaním účastníkom nevnikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP) Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP) Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)