Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Dunajská Streda 15P/26/2025 2225200726 03. 04. 2025 JUDr. Lenka Evinová ECLI:SK:OSDS:2025:2225200726.2
Uznesenie Okresný súd Dunajská Streda vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov – matka: C. A. A., D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, E., t.č. bytom F. XX, G. a otec: H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, E., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: „Otec je dočasne p o v i n n ý platiť na maloletého A. B. A., nar. XX.XX.XXXX výživné v nevyhnutnej miere vo výške 250,- eur mesačne, vždy do 15. dňa aktuálneho kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.“ II. V prevyšujúcej časti súd návrh matky III. Žiaden z účastníkov
nemá
z a m i e t a.
nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa podala dňa 04.03.2025 na Mestskom súde Bratislava II návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. B. sumou 2.490,- eur mesačne, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Uvedený návrh bol postúpený tunajšiemu súdu dňa 07.03.2025 z dôvodu, že na Okresnom súde Dunajská Streda prebieha konanie o rozvode manželov (rodičov maloletého) a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom a tunajší súd rozhodoval aj o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia (sp.zn. 15P/196/2023), pozná účastníkov konania a ich pomery. Z uvedeného dôvodu Mestský súd Bratislava II mal za to, že na konanie je príslušný Okresný súd Dunajská Streda, ktorý vec pozná a ktorý už vo veci starostlivosti o maloleté dieťa A. B. A., nar. XX.XX.XXXX koná. 2. Z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že matka s otcom uzatvorili manželstvo dňa 30.04.2011. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX a I. A., nar. XX.XX.XXXX. V súčasnosti je vedené konanie na Okresnom súde Dunajská Streda vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania pod sp.zn. 15P/191/2023. Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 15P/196/2023-210 zo dňa 27.02.2024 (právoplatné dňa 19.03.2024) súd rozhodol tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne, do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, zveril maloletého A. B. A. do osobnej starostlivosti matky s tým, že otcovi uložil oprávnenie stýkať sa s maloletým v nepárnom kalendárnom týždni v roku, a to v čase od soboty od 10:00 hod do nedele
17:00 hod., a zveril maloletú I. do osobnej starostlivosti otca, s tým, že matke uložil oprávnenie stýkať sa s maloletou v párnom kalendárnom týždni v roku v čase v utorok od 15:00 hod. do 17.00 hod. a v nepárnom kalendárnom týždni v roku v stredu v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod. v priestoroch nákupného centra Eurovea v Bratislave, s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia spoločne. Matka vo svojom návrhu uvádza, že otec spoločne s matkou uzatvorili Zmluvu o podnájme nehnuteľnosti - bytu na adrese F. XX, G., v ktorom súčasnosti žije matka s maloletým A.. Všetky náklady spojené s podnájmom znáša od marca 2024 len matka a to napriek tomu, že otec prisľúbil hradiť náklady za predmetný byt nad rámec jeho záväzku ako zmluvnej strany. Matka v návrhu uvádza, že tento prísľub otec dal z dôvodu „zhojenia“ jeho konania voči matke, ktorú dňa 02.12.2023 vyhodil z rodinného domu, kde viedli spoločnú domácnosť. Otec následne ihneď vymenil zámky od všetkých vstupných dverí, čím úplne zamedzil vstup matke a obmedzil tak prístup k jej osobným a aj pracovným veciam. Matke dovolil vstúpiť do predmetného rodinného domu dva razy, z toho raz po výzve konajúcej sudkyne, kedy si matka mohla zobrať aspoň zopár osobných vecí pre seba a maloletého A.. V tomto rodinnom dome otec naďalej žije aj s ich spoločnou maloletou dcérou. Matka ďalej uvádza, že otec v očividnej snahe sťažiť matke životnú situáciu bez opodstatneného dôvodu odňal matke osobný automobil zn. F. J.. Toto vozidlo matka používala posledných sedem rokov tak k výkonu svojej práce, ako aj na súkromné účely, najmä odvoz detí do škôl, na mimoškolské krúžky, nákupy, k lekárom, ako aj na výlety s maloletými deťmi, či návštevy blízkej rodiny. Týmto krokom podľa zdôvodnenia návrhu otec výrazným spôsobom zhoršil životnú úroveň tak matke, ako aj v prvom rade samotnému maloletému. Matka uvádza, že je možné sa oprávnene domnievať, že takýmto spôsobom sa otec snažil ovplyvniť postoj maloletého A. vo vzťahu k matke, keďže cielene svojím konaním obmedzuje životnú úroveň matky, ktorá má automaticky vplyv aj na životnú úroveň maloletého. Maloletý navštevuje K. ročník Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským na I. XX, L. G.. Maloletá I. navštevuje od septembra 2024 M. ročník Základnej školy v I. M.. Otec je spoločníkom a konateľom, okrem iných obchodných spoločností, aj v obchodnej spoločnosti D. F. M., so sídlom F. XXX/X, I. M., IČO: XX XXX XXX, v obchodnej spoločnosti D. F. M., M. M. F. XXX/X, I. M.. Zároveň je spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti A. A. N. H., M., so sídlom na O. XX, I. M., v ktorej je stále zamestnaná aj matka. Situácia otca, čo sa týka spoločností, sa podľa matky mení zo dňa na deň, podľa matky niet pochýb, že otec sa úmyselne snaží majetok skryť pred súdom. Napriek úspechom, ktoré matka dosiahla vo svojom zamestnaní jej doteraz nebola vyplatená žiadna mzda od septembra 2022 do dnešného dňa a matka sa jej musí domáhať výzvami, ktoré sa zrejme vzhľadom na postoj otca, minú účinku. Na dôvažok dala matka do povedomia súdu, že práve matka bola v roku 2005 jedinou zakladateľkou spoločnosti A. A. N. H., M.. Spoločnosť nesie meno matky, nakoľko tá pôsobila ako znalkyňa umenia s medzinárodnými skúsenosťami v oblasti ohodnocovania umeleckých diel. Túto spoločnosť neskôr, už počas manželstva, matka mala prepísať na otca na jeho naliehanie. Podľa matky je nutné poukázať na to, že účastníci konania sú výlučnými vlastníkmi dvoch nehnuteľností: a to bytu č. XX a bytu č. XX, evidovaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území I. M.. Obe tieto nehnuteľnosti využíva vo svoj prospech len otec. Matka nemá z predmetných nehnuteľností žiaden finančný ani iný prospech, napriek tomu že je ich 50% vlastníčkou, byty sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a potenciálny príjem z prenájmu takýchto nehnuteľností, s ohľadom na priemerné ceny v danej lokalite, je možné odhadovať na 1.300,- až 1.500,- eur mesačne. Podľa matky niet pochybností, že otec úmyselne zhoršuje životnú situáciu matky, nakoľko jej zrušil prístup k spoločnému účtu, vyhodil ju z rodinného domu, zobral jej bez dôvodu užívanie osobného automobilu, aby tak mohol zneužiť jej postavenie ako slabšej strany, ktorú sa vehementne snaží dostať do stavu tiesne, a nebyť priateľov a rodiny matky, ktorí sa ju snažia podporovať, preklenúť toto neospravedlniteľné správanie otca, by bola matka a tak aj ich spoločný maloletý syn A. v životnej tiesni. Matka uvádza, že spôsob, akým otec koná voči matke, priamo úmerne zasahuje aj maloletého A.. Aktuálne je maloletý A. vo faktickej starostlivosti matky a maloletá I. vo faktickej starostlivosti otca. Nakoľko na tunajšom súde aktuálne prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode matka žiada, aby konajúci súd do času rozvodu manželstva zaviazal otca prispievať na výživu maloletého A.. Matka v návrhu uviedla výdavky na maloletého A. mesačne nasledovne: na bývanie: X.XXX,- eur a X.XXX,- eur (podľa zmluvy od decembra 2024), na školské potreby: 50,- eur, na lieky: 200,- eur, na oblečenie: 500,- eur, na krúžky: 500,- eur, na stravu: 1.000,- eur, na cestovné: 200,- eur, na drogériu: 100,- eur, na športové potreby: 100,- eur, na voľnočasové aktivity: 250,- eur, čo spolu predstavuje sumu 4.980,- eur mesačne. Vzhľadom na matkou uvádzané skutočnosti matka navrhuje, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým otca zaviaže k plateniu výživného na maloletého A. v sume 2.490,- eur mesačne, do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Matka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 04.03.2025 nepriložila žiadne listiny.
3. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda (ďalej len ako „ÚPSVaR DS“ alebo „úrad práce“), napriek výzve súdu o podanie správy zo šetrenia výchovného prostredia maloletého A. a o vyjadrenie sa k návrhu zo dňa 11.03.2025, ako aj opakovaným urgenciám, nepodal k veci správu. Z obsahu spisu vyplýva, že ÚPSVaR DS zaslal dožiadaním výzvu tunajšieho súdu o podanie správy zo šetrenia výchovného prostredia maloletého príslušnému úradu práce v G., avšak do dnešného dňa nedostali odpoveď na dožiadanie. 4. Súd na tomto mieste uvádza, že dňa 29.11.2023 bol podaný na tunajšom súde návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktorý podal otec maloletých. Konanie prebieha na tunajšom súde pod sp.zn. 15P/191/2023. Otec navrhuje manželstvo s matkou rozviesť a maloleté deti navrhuje zveriť do jeho osobnej starostlivosti, pričom žiada, aby matka bola povinná prispievať na výživu maloletých mesačne sumou v zákonom dovolenej minimálnej výške podľa úvahy súdu. Zároveň navrhuje, aby styk maloletých s matkou prebiehal 3x do týždňa a to v pondelok, štvrtok a v sobotu v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod., v mieste bydliska maloletých detí za prítomností otca maloletých. V tomto konaní súd uznesením zo dňa 08.02.2024, č.k. 15P/191/2023-169 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil rodičom a maloletým deťom výchovné opatrenie, spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu v trvaní 6 mesiacov odo dňa doručenia daného rozhodnutia, ktoré poradenstvo sa malo realizovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, na Referáte poradensko-psychologických služieb. Zároveň súd uložil kolíznemu opatrovníkovi povinnosť každý mesiac predkladať súdu priebežné správy z výchovného opatrenia a po skončení výchovného opatrenia zaslať súdu záverečnú správu. Uznesením zo dňa 07.06.2024, č.k. 15P/191/2023-347 súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, odvetvie poradenská psychológia. 5. Z úradnej činnosti je súdu známe, že uznesením zo dňa 27.02.2024, č.k. 15P/196/2023-210 bolo na návrh matky a čiastočne aj ex offo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd maloletého A. dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky, a upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým A. L. nepárnom kalendárnom týždni v roku a to v čase od soboty od 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod., s tým, že otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloletého odovzdá matke v mieste bydliska matky, a to až právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Uvedeným uznesením súd nariadil neodkladné opatrenie aj vo vzťahu k maloletej I. a to tak, že maloletú I. dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca, a zároveň upravil styk matky s maloletou I. tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletou v párnom kalendárnom týždni v roku v utorok v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod., v nepárnom kalendárnom týždni v roku v stredu v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod. v priestoroch nákupného centra P. L. G., s tým, že otec maloletú odovzdá matke v čase začatia styku v priestoroch nákupného centra P. L. G. a po ukončení styku matka odovzdá maloletú otcovi na rovnakom mieste, a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Predmetné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.03.2024. 6. Na tomto mieste súd uvádza, že z úradnej činnosti mu je známe, že na tunajšom súde prebieha aj konanie na uloženie informačnej povinnosti otcovi, ktorý návrh bol predostretý matkou v konaní sp.zn. 15P/196/2023. Tunajší súd uznesením zo dňa 12.04.2024, č.k. 15P/191/2023-312 rozhodol o vylúčení veci o uloženie informačnej povinnosti otcovi na samostatné konanie, vec je evidovane pod sp.zn. 15P/62/2024. 7. Na tunajšom súde prebieha aj konanie o výkon rozhodnutia vedené pod sp.zn. 15Em/1/2025, začaté na návrh matky zo dňa 09.01.2025. Matka navrhuje výkon rozhodnutia tunajšieho súdu – uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 27.02.2024, č.k. 15P/196/2023-210 v časti styku matky s maloletou I.. 8. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 11. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 C.s.p., nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 12. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania. 13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. o Civilnom mimosporovom poriadku (CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, ktorý sa použije aj v civilnom mimosporovom konaní (§ 2 ods. 1 CMP), môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Môže tak urobiť na návrh alebo bez návrhu (§ 324 ods. 1 CSP a § 360 ods. 1 CMP). Podľa osobitnej úpravy obsiahnutej v CMP môže súd neodkladným opatrením nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, odovzdal ho do starostlivosti určenej osoby alebo do striedavej starostlivosti (§ 367 ods. 1), alebo aby povinný platil výživné v nevyhnutnej miere (§ 366). Neodkladné opatrenie je tak v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery alebo obave, že exekúcia bude ohrozená. V konaní o neodkladnom opatrenie nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej; na jeho nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej a neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov. Bezodkladná úprava pomerov znamená, že bez takejto úpravy by došlo k nezvratnému alebo aspoň ťažko zvrátiteľnému zásahu do práv ohrozeného subjektu alebo do existujúceho stavu, takže konanie vo veci samej by stratilo ďalší zmysel, resp. by bolo neúčelné. Pri rozhodovaní vo veciach maloletých, vrátane rozhodovania o neodkladnom opatrení, je podľa čl. 5 Zákona o rodine prvoradým hľadiskom záujem maloletého dieťaťa, pri ktorom sa zohľadňuje okrem iného úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou. 16. Podľa § 28 ods. 2 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 17. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
18. V zmysle § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). 19. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). 20. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 21. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o dočasnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. 22. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba neodkladnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Neodkladné opatrenie v zásade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a je dôvodné ho nariadiť vtedy, ak má súd osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa, alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné ho uplatniť teda len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. 23. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré vyžadujú bezodkladnú úpravu. Neodkladným opatrením súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov a zabezpečuje úpravu stavu pomerov tak, aby svojim rozhodnutím sledoval ako prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorého sa toto rozhodnutie bezprostredne dotýka. 24. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola
doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená, a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, finančne podieľal na jeho výžive. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v kontexte potreby uloženia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere. Pod pojmom nevyhnutná miera treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Ako už bolo uvedené, súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje na základe neúplného dokazovania, resp. na základe tvrdení navrhovateľa. 25. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 366 CMP, ktorým súd povinnému rodičovi nariadi platiť výživné v nevyhnutnej miere, je existencia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorú si povinný rodič napriek svojím pomerom v dostatočnom rozsahu či vôbec neplní, a zároveň procesný základ spočívajúci v potrebe okamžitej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP. V zmysle daného ustanovenia výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb maloletého dieťaťa a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie sumy výživného. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 366 CMP prichádza do úvahy vtedy, ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o určení výživného na maloleté dieťa neodkladným opatrením treba vychádzať z individuálnych okolností každého prípadu tak, aby dieťa malo dočasne zabezpečené základné potreby ako je strava, zdravotná starostlivosť, ošatenie, bývanie. 26. Z podaného návrhu, ako aj z obsahu vyššie uvedených spisov je zrejmé, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2023. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdí, že otec úmyselne zhoršuje životnú úroveň matky, čo má priamy vplyv aj na maloletého, a bez pomoci rodiny a priateľov matky by bola ona, ako aj maloletý v životnej tiesni. Matka neodkladným opatrením žiada určiť výživné na maloletého v sume 2.490,- eur mesačne a to na čas do právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností k maloletým deťom a tvrdiac, že otec ako spoločný podnájomca bytu, v ktorom matka s maloletým momentálne žije, od marca 2024 neplatí podnájomné a to napriek tomu, že otec mal prisľúbiť, že náklady za predmetný byt bude platiť v plnom rozsahu. Zo spisu sp.zn. 15P/191/2023 a tam doložených listinných dôkazov - zmluvy o podnájme nehnuteľnosti zo dňa 15.11.2023 je súdu zrejmé, že výška podnájomného na byt v G., Q. H. F. R. bola vo výške X.XXX,- eur. 27. Súd s prihliadnutím k okolnostiam danej veci má za to, že v danom prípade je potrebné v zmysle § 366 CMP otcovi maloletého dieťa nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, nakoľko bez úhrady výživného aspoň v nevyhnutnej miere zo strany otca by mohla byť riadna výživa maloletého ohrozená. Z ostatných poručenských spisov maloletého vedeného na tunajšom súde, najmä zo spisu sp. zn. 15P/191/2023 je súdu známe, že rodičia maloletého počas spolužitia mali vysokú životnú úroveň, obývali s maloletými deťmi striedavo dve nehnuteľnosti – cez víkend rodinný dom v E., a cez týždeň lukratívny byt v centre G.. Rodičia majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov viacero nehnuteľností. Otec je spoločníkom vo viacerých obchodných spoločnostiach. Podľa tvrdení matky, od rozchodu rodičov otec postupne znižuje životnú úroveň matky tým, že jej odňal používané motorové vozidlo, zamedzil prístup k bankovému účtu, ako aj zamedzil prístup do rodinného domu v E. a od marca 2024 neplatí podnájomné za byt v G., kde je spoločným podnájomcom s matkou. 28. Po preskúmaní návrhu, riadiac sa vyššie citovanými ustanoveniami právnych predpisov tunajší súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný, nakoľko je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, a to tak, aby výživa maloletého dieťaťa nebola ohrozená, a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, t.j. otec, finančne podieľal na jeho výžive. Výživné súd určil v nevyhnutnej miere, pričom takto určené výživné je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, t.j. maloletého dieťaťa, nakoľko v prípade nevyhnutnej miery ide o mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Riadiac sa uvedenými úvahami je preto zrejmé, že na návrh matky nebolo možné nariadiť otcovi povinnosť platiť výživné v takom rozsahu ako navrhovala matka, ale ani v inom než určil súd, pretože v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd podrobne nepreskúmava odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a majetkové pomery rodičov, môže len uložiť povinnému rodičovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, pokiaľ tento rodič buď výživné neplatí vôbec alebo platí výživné
v takej výške, ktorá celkom zjavne nezodpovedá potrebám dieťaťa. S poukazom na skutočnosť, že matka uvádza, že jej finančné prostriedky nepostačujú na pokrytie jej výdavkov týkajúcich sa výživy maloletého a jeho bývania, vychádzajúc pri tom z toho, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd na základe neúplného dokazovania, resp. na základe tvrdení navrhovateľa, súd považoval za dôvodné, aby bol otec súdnym rozhodnutím zaviazaný platiť výživné v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP). Keďže v konaní o neodkladnom opatrení nie je možné komplexne preukázať možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, nebolo možné pri nariadení neodkladného opatrenia o určení výšky výživného prihliadať na skutočné pomery rodičov. Súd však v tejto súvislosti vychádzal zo skutočnosti, že neodkladným opatrením určená suma výživného môže reálne predstavovať základné výdavky na maloleté dieťa, a keďže matkine finančné prostriedky nepostačujú na pokrytie týchto výdavkov, súd má za to, že je v záujme zabezpečenia základných potrieb maloletého, aby bola upravená vyživovacia povinnosť otca, keďže je zákonnou povinnosťou otca, ako rodiča, podieľať sa na výžive maloletého a zabezpečovať jeho potreby. Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné v nevyhnutnej miere vo výroku uvedenej výške zdôrazňujúc, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodiča. Výživné priznané neodkladným opatrením predstavuje nevyhnutnú mieru jeho plnenia pre oprávnenú osobu. 29. Súd na tomto mieste uvádza, že účelom neodkladného opatrenia nie je upraviť pomery účastníkov s konečnou platnosťou, ale ich len dočasne vyriešiť určením výživného, ktoré je povinná osoba zaviazaná platiť v nevyhnutnej miere. Súdom určené výživné je otec povinný platiť počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia, a to pravidelne k 15. dňu každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Žiada sa tiež opätovne zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí, a pre krátkosť času ani nemôže, vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu, ako pri rozhodovaní vo veci samej. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal otca na platenie výživného na maloleté dieťa v nevyhnutnej miere, a to v sume, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. 30. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa 366 CMP je teda rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, nakoľko sa výživné určuje v nevyhnutnej miere. Súd, s poukazom na existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, dospel v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je v tomto prípade dôvodný iba sčasti a preto, z dôvodu potreby ochrany práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, najmä aby jeho výživa a bývanie, ako aj ďalšie základné potreby neboli ohrozené, nariadil neodkladné opatrenie podľa § 366 CMP, ktorým uložil otcovi povinnosť, prihliadnuc na horeuvedené zásady, platiť výživné v nevyhnutnej miere a to vo výške 250,- eur mesačne na maloleté dieťa, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 15P/191/2023, prihliadnuc na vek maloletého a od neho sa odvíjajúce základné potreby. 31. Keďže súd mal za to, že výška výživného na maloleté dieťa, ktorej platenie matka navrhla nariadiť neodkladným opatrením otcovi, nezodpovedá zákonnému kritériu ustanovenému v § 366 CMP, vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol (výrok II.). Matka výdavky na maloletého Keneseho vyčíslila na sumu 4.980,- eur mesačne, pričom neodkladným opatrením sa domáha určenia výživného na maloletého v sume 2.490,- eur mesačne. Žiadne zo svojich tvrdení ohľadne výdavkov na maloletého v takej výške (4.980,- eur) nepreukázala a zároveň nebolo preukázané žiadne, ani potenciálne ohrozenie maloletého, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne výživného - v takom rozsahu, ako žiada matka - na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo. 32. Vzhľadom k tomu, že toto konanie sa týmto rozhodnutím končí, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol postupujúc podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súd, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Toto uznesenie je vykonateľné doručením.