Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Dunajská Streda 8P/31/2025 2225201130 20. 06. 2025 JUDr. Antónia Salayová ECLI:SK:OSDS:2025:2225201130.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, Ádorská 41, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 30794536, dieťa rodičov: matka – C. D. B., nar.XX.XX.XXXX, Ružový háj. 1375/22, 929 01 Dunajská Streda, doručovacia adresa: E. F. XXX, XXX XX E. F. a otec – A. A., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX/X, XXX XX H., o návrhu matky maloletého dieťaťa o určenie výživného a o úpravu výkonu zvyšných rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, začatú bez návrhu, takto rozhodol: I. Maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX sa. zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obidvaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. II. Styk otca s maloletou sa neupravuje. III. Otec maloletej je povinný platiť výživné na maloletú v sume 138 eur mesačne, vždy do 15 – tého dňa toho ktorého mesiaca vopred, prostredníctvom matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom 03.04.2025. IV. Za obdobie od 03.04.2025 do 31.07.2025 má otec dlh na zročnom výživnom v sume 542,80 eur. V. Otec maloletej je povinný zaplatiť dlh na zročnom výživnom v mesačných splátkach po 25,00 eur, spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, prostredníctvom matky maloletej tak, že omeškanie s platením jednej splátky, má za následok splatnosť celého zročného výživného. odôvodnenie: Matka maloletého dieťaťa sa návrhom, podaným dňa 29.03.2025, domáhala určenie výživného na maloleté dieťa. Uviedla, že jej dcéra má 13 rokov. Otec na ňu platil výživné len sporadicky. Opakovane sľuboval, že pošle 1000,00 eur. Výživné navrhovala sume 600,00 eur. Výživné žiadala aj spätne aspoň za posledné dva roky. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 8P/31/2025 – 14 zo dňa 03.04.2025 bolo začaté konanie bez návrhu úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťa, okrem výživného, keď o tom návrh matka podala. Na pojednávaní potom navrhovala maloletú zveriť styk neupraviť (návrh, č.l. 1; uznesenie sp. zn. 8P/31/2025 – zápisnica o pojednávaní, č.l. 126). Otec maloletého dieťaťa súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky. Styk navrhoval neupraviť. Výživné navrhol určiť maximálne v 120,00 eur, pretože nemá príjme, nie je zamestnaný a podieľa sa aj na výžive plnoletého syna, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku (zápisnica o pojednávaní, č.l. 126).
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky. Styk navrhli neupraviť. Výživné navrhli určiť so zreteľom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa s prihliadnutím na možnosti a schopnosti povinného Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením súdom zadovážených účastníkmi konania predloženými listinnými dôkazmi (§ 204 CSP a § 2 ods. 1/ CMP) a návrh – č.l. 1, rodný list maloletého dieťaťa – č.l. 2, rozpis priemerných mesačných výdavkov na maloletú – č.l. 3, potvrdenie o návšteve školy – č.l. 4, správa mesta – č.l. 47, správa sociálnej poisťovne – č.l. 50, správa obce – č.l. 54, správa sociálnej poisťovne a potvrdenie – č.l. 57 59, zárobkový výkaz od zamestnávateľa matky – č.l. 66 – 67, odpoveď bývalého zamestnávateľa otca – č.l. 72, doplnenie matky – č.l. 77, potvrdenie o príjme matky – č.l. 79, fotokópia z pracovných miestach obchodné zástupcu – č.l. 80 – príjme matky – č.l. 85, potvrdenie o zaplatení dane matkou – č.l. 86, ročné zúčtovanie preddavkov – č.l. 87, pokladničné doklady a faktúry predložené matkou – č.l. 88 – 94, výpis z účtu matky – č.l. 95 – 98, čestné prehlásenie – č.l. 99, čestné prehlásenie – č.l. 100, zápisnica o pojednávaní – č.l. 102, potvrdenie zamestnávateľa pre sociálnu poisťovňu – č.l. 120, 121, výpoveď zamestnávateľa – č.l. 122, potvrdenie o príjme – č.l. 123, dohoda skončení pracovného pomeru – č.l. 124, potvr príjme – č.l. 125, potvrdenie o príjme – č.l. 125, zápisnica o pojednávaní – č.l. 126, výsluchom účastníkov konania (zápisnica pojednávaní – č.l. 102 a č.l. 125 (§ 195 CSP a § 2 ods. 1/ CMP) a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený skutočný stav veci a jeho právne posúdenie. Maloletá mala v tomto roku 13 rokov ako to vyplýva z jeho rodného listu (č.l. 2). Maloletá chodí do základnej školy, o čom matka predložila potvrdenie o návšteve školy maloletou na č.l. 4. Výdavky n škole, kde sa stravuje, predstavujú 29,00 eur mesačne. Okrem toho chodí maloletá na výtvarnú a polročne. Maloletá má bežné zdravotné problémy, až na to, že musí nosiť dioptrické okuliare. Výdavky na oblečenie sú v prepočte 100,00 eur. Na mobilný telefón približne 10,00 eur mesačne. Hygiena a drogéria okolo 50,00 eur mesačne. Vreckové pre maloletú 10,00 eur mesačne. Lieky, vitamíny a zubár v priemer 25,00 eur mesačne. Potom sú to výdavky na dovolenku raz ročne okolo 150,00 eur a tábor približne 150,00 eur ročne. Na rodinné aktivity výlety v priemere 75,00 eur mesačne. Spolu to predstavuje 557,34 eur mesačne. Uvedené vyplýva z návrhu (č.l. 1), z výpovede matky maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa č.l. 102), a tiež z rozpisu výdavkov vystaveného matkou maloletého dieťaťa (č.l. Matka maloletého dieťaťa je zamestnaná. Mesačne má príjem okolo 1.100,00 eur. Výška jej príjmu je zdokladovaná potvrdením zamestnávateľa ako aj potvrdením zaplatení príjmov a ročným zúčtovaním preddavkov na daň za rok 2024 (č.l. 67, č.l. 79, 85, č.l. 86 a 87). Iný príjem nemá. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na druhú maloletú dcéru, ktorá má 11 rokov. Jej otec na ňu platí výživné v dcérami býva byte brata, kde sú výdavky okolo 450,00 eur na všetky tri. Spláca hypotéku 216,00 eur mesačne. Deťom platí poistné 85,00 eur spolu. Okrem toho sú to výdavky na mobilné telefóny pre dcéry. Ak jej to vyjde tak má ešte sporenie okolo 150.00 eur mesačne. Zo správy mesta na č.l. 47 vyplýva, že matka má vo vlastníctve nehnuteľnosť na území mesta. S nebola riešená žiadna sociálna situácia. Zo správy sociálnej poisťovne vyplýva, že posledných 12 mesiacoch nepoberala dávku v nemocenské dávky v mesiaci november 2024 (čl. 50). O výdavkoch na nákladoch na dieťa predložila faktúry a pokladničné doklady (č.l. 88 – 94). Na č.l. 95 – 98 predložila kópie z jej účtu úhradách sporenia, splátky hypotéky, poistenia, školného a ZUŠ ). Na č.l. 99 predložila čestné prehlásenie o zakúpení výbavy do detskej izby. Na č.l. 100 predložila čestného prehlásenie brata o tom, že mu platí mesačne 450,00 eur za nájom, vrátane energií. Matka na pojednávaní dňa 26.05.2025 na otázku, čo jej bránilo podať návrh na výživné skôr, keďže žiadala výživné dva roky spätne, uviedla, že nič. Na č.l. 80 – 84 matka predložila inzerciu – ponuky od zamestnávateľov na miesto obchodného zástupcu, s tým, že plat na danú pracovnú pozíciu sa tam pohybuje od 1.500 do 2.500 eur (č.l. 77). Na pojednávaní dňa 20.06.2025 uviedla, že otec maloletej od 03.04.2025 na výživu maloletej nezaplatil žiadnu sumu (zápisnica o pojednávaní, č.l. 126). Maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 20.06.2025 uviedol, že si je vedomý toho, že zanedbal vyživovaciu povinnosť, ale nemá príjem. Príjem mal okolo 600,00 700, 00 eur mesačne. Z toho platí nájomné 300,00 eur mesačne. Uviedol, že navrhuje výživné v sume maximálne 120,00 eur mesačne. Uviedol, že má plnoletého syna, ktorý má berateľom invalidného dôchodku v sume 180,00 eur. Býva s ním v byte, ktorý majú v podnájme. Nájomné s réžiou je 300,00 eur mesačne. Nemá žiadne pôžičky, úvery, splátky. Platí si úrazovú poistku 40,00 eur mesačne. Nemá úspory. Je nemajetný. Inú vyživovaciu už nemá. Uviedol, že je asi 7 mesiac nezamestnaný. Má príležitostné práce, chodí pomáhať kamarátovi a – 250,00 eur mesačne. Hľadal si prácu v Rožňave – Košiciach. Snaží sa nájsť si prácu v zahraničí,
napr.Taliansku. Na stravu má okolo 150,00 eur mesačne. Jeho syn tých 180,00 eur z invalidného dôchodku. Na ošatenie a obuv minie asi 20.00 eur mesačne (zápisnica o pojednávaní, č.l. potvrdenia zamestnávateľa otca pre sociálnu poisťovňu na č.l. 120 vyplýva, že otec období od januára 2023 do 22.07.2024 vymeriavací základ okolo 700,00 eur mesačne. potvrdenia zamestnávateľa otca pre sociálnu poisťovňu na č.l. 121 vyplýva, že od 23.07.2024 do 31.10.2024 otec mal vymeriavací základ okolo 750,00 eur mesačne. písomnej výpovede zamestnávateľa zo dňa 22.07.2024 vyplýva, že zamestnávateľ otca dal otcovi výpoveď z dôvodu prechodu firmy zo živnostníka na právnickú osobu. Z príjme na č.l. 123 vyplýva, že otec mal v období od januára 2024 do júla 2024 čistú mesačnú mzdu okolo 630,00 eur. Na č.l. 124 otca maloletého dieťaťa predložil dohodu skončení pracovného pomeru ku dňu 31.10.2024 bez uvedenia dôvodu. Z zamestnávateľa na č.l. 125 vyplýva, že otec mal od 23.07.2024 do 31.10. priemerný mesačný príjem 630,00 eur. Zo správy sociálnej poisťovne vyplýva, že otec maloletej období od 01.04.2024 nepoberal dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia ani dávky úrazového poistenia. Má nárok na dávku v 30.04.2025, resp. do vyradenia vo výške 50,00 % denného vymeriavacieho základu 24,3731 eur (č.l. 50). Z druhej správy sociálnej poisťovne na č.l. 57 a pripojeného potvrdenia sociálnej poisťovne z č.l. 58 vyplýva, že otec maloletej poberal dávky 01.11.2024 vo výške okolo 370,00 eur. Z vyjadrenia bývalého zamestnávateľa otca predloženej dohody o skončení pracovného pomeru vyplýva, že otec nie je ich zamestnancom od 31.10.2024, pričom pracovný pomer bol ukončený dohod bývalého zamestnávateľa, č.l.72 skončení pracovného pomeru, č.l. 124). Zo správy č.l. 54 vyplýva, že otec maloletej nie je vlastníkom nehnuteľnosti v osobných a majetkových pomeroch nemajú vedomosti. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1/ zák. rodine č.36/200 z., ďalej len „zák. o Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2/ zák. o Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia (§ 30 ods. 1/ zák. Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé (§ 31 ods. 1/ zák. o Rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou (§ 32 ods. 1/ zák. o Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 26 sa použijú primerane (§ 36 ods. 1/ zák. o rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do rostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, bo schváli dohodu rodičov o výške výživného (§ 24 ods. 1/ zák. o Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu obidvom rodičom a ždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi ä § 24 ods. 5/ zák. o Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné maloletom dieťati domáhať na súde (§ 24 ods. 6/ zák. o Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; do styku rodičov maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode ( § 25 ods. 1/ zák. o Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (§ 25 ods. 2/ zák. o rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti (§ 25 ods. 4/ zák. o Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1/ zák Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2/ zák. o Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4/ zák. o Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5/ zák. o Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej váli ich dohodu o výške výživného (§ 65 ods. 1/ zák. o určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1/ zák. o Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa (§ 75 ods. 2/ zák. o Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu (§ 76 ods. 1/ zák. o Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1/ zák. o súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 ods. 1/ zák. o Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu už niekoľko rokov. Maloletá je v maloletou asi 10 rokov. Otec na jej výživu platil výživné veľmi sume okolo 100,0 eur. Od podania návrhu na maloletú nezaplatil na výživné nič. Práva a povinnosti rodičov k maloletej doteraz neboli upravené rozhodnutím súdu. Matka podala návrh na učenie výživného. Keďže však rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, uznesením zo dňa 03.04.2025 (č.l. 14) bolo bez návrhu začaté konanie aj o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, okrem úpravy výživného, vzhľadom na návrh matky v tomto smere podaný. V konaní tak muselo byť rozhodnuté o ktorému z rodičov bude maloleté dieťa é, ktorý rodič a akej výške bude platiť výživné na maloleté dieťa tiež to, či je styk potrebné upraviť a neupraviť (§ 36 ods. 1/ a § 24, 25, 26 zák. o
Podľa návrhu matky, vyjadrenia otca a tiež podľa vyjadrenia kolíz opatrovníka, maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju poskytovala od narodenia maloletej až doteraz (§ 36 ods. 1/, § 24 ods. 1/ a § 34 ods. 5/, 6/ zák. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok ale budú obidvaja rodičia, pretože nebol zákonný dôvod na iné rozhodnutie v tomto smere (§ 31 ods. 1/ a § 32 ods. 1/ zák. o rodine). Maloleté dieťa je vo veku, ktorý so vyžaduje celodennú osobnú starostlivosť. Osobnú starostlivosť bude vykonávať matka maloletého dieťaťa, ktorej bolo týmto rozhodnutím maloleté dieťa zverené (bod 32). Otec maloletého dieťaťa, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, je zasa povinný podieľať sa na jeho výžive (§§ 62, 75 a zák. o rodine). Pri určení výšky výživného je súd povinný zohľadniť podľa § 75 zák. o odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ale aj možnosti a schopnosti povinného rodičia, danom prípade otca maloletého dieťaťa, pretože mu dieťa nebolo zverené do starostlivosti. Maloletá má bežné výdavky súvisiace s povinnou školskou dochádzkou a so záujmovou činnosťou. Má bežné zdravotné problémy až na to, že nosí dioptrické okuliare a tým sa spájajú o niečo vyššie odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Matka na ňu aj na druhú maloletú, poberá prídavky na deti, po 60,00 eur mesačne na jedno dieťa a okrem toho daňový bonus na deti. Otec maloletého dieťaťa je momentálne nezamestnaný. Poberá dávku nezamestnanosti. Naposledy mal príjem z pracovnému pomeru, ktorý sa skončil medzi jeho zamestnávateľom a ním dohodou, bez uvedenia dôvodu. Od 01.11.2024 až doteraz je poberateľom dávky v nezamestnanosti, pričom má príjem z príležitostných prác k – 250,00 eur mesačne. Hodnotiac obsah dohody o skončení pracovného pomeru otca posledného zamestnávateľa, musel súd uzavretú dohodu pre účely tejto veci vyhodnotiť podľa § 75 ods. 1/ zák. o rodine tak, že otec maloletej sa sám vzdal výhodnejšieho príjmu, ktorý mal u posledného zamestnávateľa, teda príjmu okolo sumy 615,00 eur. Z týchto dôvodov súd vychá predpokladu, že otec maloletého dieťaťa mohol mať príjem 630,00 tohto príjmu musí súd vychádzať pri určení výživného na maloleté dieťa. Pri jednej vyživovacej povinnosti podľa metodickej tabuľky MS SR by mala výška výživného predstavovať na dieťa v príjmu povinného rodiča. Zo sumy 630,00 eur predstavuje 22,00 % sumu 138,00 eur. Maloleté dieťa bude mať z výživného, prídavkov na dieťa a daňového bonusu v sume 100,000 eur sumu po 298,00 eur mesačne. y jej podiel na výživnom bude formou celodennej osobnej starostlivosti maloleté dieťa, vzhľadom na jeho vek a poukazom na ust. § 62 ods. 45/ zák. o otec maloletého dieťaťa zo svojho príjmu zaplatí sumu 138,00 eur, zostane mu stále dostatok inančných prostriedkov, aby si zabezpečil svoje živobytie v primeranom rozsahu. Podľa zák. ust. § 62 ods. 2/ zák. o rodine, maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni nielen uvedeného však vyplýva tiež to, že deti sa podieľajú nielen na dobrej životnej úrovni svojich rodičov, ale ich výdavky a odôvodnené potreby sú limitované možnosťami a schopnosťami ich rodičov. Z týchto dôvodov preto nebolo možné vyhovieť návrhu matky maloletého dieťaťa o výške výživného 600,00 eur. Vzhľadom na preukázané jeho preukázaný príjem, ktorý by mohol mať, ak by neskončil zatiaľ ostatný pracovný pomer dohodou by suma nad 138,00 eur bola už neprimeranou jeho pomerom. Matka tvrdila, že otec pracoval ako obchodný zástupca a ejto pracovnej pozícii je na stránke ohľadne platu obchodného zástupcu od 1.500 do 2.500, 00 eur mesačne. Uvedenú argumentáciu matky súd nemohol brať do úvahy pri určení výšky výživného. S poukazom na vyššie uvádzané zák. ust. § 75 ods. 1/ zák. ovychádzať z ostatného zamestnania, ktoré otec mal pred skončením pracovného pomeru, pretože toho príjmu sa vzdal. V konaní nebolo možné však akceptovať ani návrh otca maloletého dieťaťa ním navrhovanej výške výživného v sume maximálne 120,00 eur. Pomery otca sú lepšie, ako ich preukazuje. Takto navrhovaná suma nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam, ktorých sa sám zbavil a dôvodov vyššie uvedených. Opäť tak súd musel aj v to smere vychádzať zo zák. ust. § 75 ods. 1/ zák. o Vyživovacia povinnosť bola určená dňom podania návrhu zo strany matky maloletého dieťaťa, t.j. dňom 03.04.2025. Rozsudok bol vo veci vyhlásený dňa 20.06.2025 (§ 77 ods. 1/ zák. o rodine). Výživné podľa zák. ust. § 76 ods. 1/ zák. o rodine je splatné mesiac čase vyhlásenia rozsudku bolo splatné už aj výživné za mesiac júl 2025, lebo bolo splatné 16 – tym dňom mesiaca vopred, teda 16.06.2025. Otec maloletého dieťaťa od podania návrhu, t.j. od 03.04.2025 nezaplatil na výživnom na maloletú žiadnu sumu. Z týchto dôvodov má dlh na zročnom výživnom od podania návrhu t.j. od 03.04.2025 do 31.07.2025. 28 dní v mesiaci apríl 2025 (138, 00 eur : 30 dní, x 28 dní = 128,80) eur). K prirátať dlh na zročnom výživnom za mesiace máj, jún a júl 2025, t.j. 3 x 138,00 eur. Celková výška dlhu na zročnom výživnom predstavuje 542,80 eur. Vzhľadom na výšku určeného výživného, výšku dlhu s prihliadnutím na oprávnené záujmy maloletého dieťaťa bola výška splátky na úhradu dlhu na zročnom výživnom na dieťa určená v určenej výške mesačnej splátky, pri dodržaní povolených mesačných splátok, otec by
mal zaplatiť dlh na zročnom výživnom do dvoch odo dňa právoplatnosti t obdobie primerané najmä možnostiam a Matka maloletého dieťaťa žiadala určiť výživné dva roky spätne. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedla, že jej nebránilo nič na podanie návrhu skôr, ale otec jej stále sľuboval. Podľa § 77 ods. 1/ zák. o rodine výživné na maloleté dieťa je možné určiť aj 3 roky spätne, ale len ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade takéto dôvody v konaní preukázané neboli, čo vyplýva aj z vyjadrenia matky maloletéh dieťaťa. Samotná okolnosť, že jej otec sľuboval, nie je takým dôvodom, ktorý by bolo možné chápať ako dôvod hodný osobitného zreteľa. Z týchto dôvodov tak bolo výživné určené len od podania návrhu, t.j. od 03.04.2025, pretože na spätné výživné neboli naplnené zákonné Rodičia a kolízny opatrovník sa zhodne vyjadrili, že styk otca s maloletým dieťaťom navrhujú neupraviť. Vychádzajúc z tým, že záujmy maloletého dieťaťa sú prvoradé, pričom otec sa s 0 rokov, súd akceptoval tom, že styk sa neupraví (§ 36 ods. 1 a § 25 ods. 2/ zák. o časti trov konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá v danej veci právo na náhradu trov konania, pretož úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom a nebol dôvod na aplikáciu zák. ust. § 55 CMP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu (§ 362 ods. 1/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Nie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1/ CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2/CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 362 ods. 1) CSP). Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 2 ods. 1/ zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1/ CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 3/ CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP). časti výroku o výživnom je predbežne vykonateľný dňom doručenia (§ 44 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) alebo návrh na výkon rozhodnutia podľa CMP.