Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Dunajská Streda 15P/44/2025 2225201284 17. 06. 2025 JUDr. Lenka Evinová ECLI:SK:OSDS:2025:2225201284.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. C., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, v konaní zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor sociálnych vecí a rodiny deti, deti rodičov: matka - D. B., E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, D. G., a otec - H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, D. G., o návrhu matky na určenie výživného na maloleté deti, takto rozhodol: I. Súd s c h v a ľ u j e
rodičovskú dohodu tohto znenia:
„Maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. C., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. B. nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 150,- eur mesačne a na výživu maloletej A. C., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 150,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom schválenia rodičovskej dohody. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.“ II. Žiaden z účastníkov
nemá
nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Matka maloletých detí dňa 23.04.2025 doručila súdu návrh, ktorým sa domáha určenia výživného na maloleté deti voči otcovi. Vo svojom návrhu uvádza, že s otcom žili v partnerskom vzťahu, z ktorého sa im narodilo jedno spoločné dieťa, maloletá Vivien, pričom otec dobrovoľne uznal pred matričným úradom otcovstvo aj k maloletej A.. Po ukončení partnerského vzťahu otec opustil spoločnú domácnosť, momentálne nežije s matkou a s maloletými deťmi. Od tohto momentu otec neprispieva na výživu maloletých detí žiadnou formou, nekomunikuje s matkou ohľadom potrieb detí. Všetky výdavky spojené so starostlivosťou o maloleté deti znáša výlučne matka, vrátane nákladov na bývanie, stravu, školské potreby, voľnočasové aktivity a zdravotnú starostlivosť. Matka v návrhu žiada, aby súd zaviazal otca na platenie výživného na každé maloleté dieťa vo výške 150,- eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred, na účet matky, od dátumu podania návrhu, t.j. od 23.04.2025, a zaviazal otca na úhradu trov konania. 2. Dňa 11.06.2025 sa na tunajšom súde konalo informatívne stretnutie rodičov za prítomnosti matky, otca a kolízneho opatrovníka detí. Na tomto informatívnom stretnutí rodičia spísali rodičovskú dohodu v znení ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Žiadali, aby súd túto dohodu na pojednávaní schválil. S obsahom dohody súhlasil i kolízny opatrovník. Rodičia žiadali, aby súd na pojednávaní schválil uzatvorenú rodičovskú dohodu v ich neprítomnosti
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a jeho prílohami, obsahom záznamu z informatívneho stretnutia rodičov, obsahom Dohody o úprave práv a povinností rodičov spísanej dňa 11.06.2025, oboznámením ostatného obsahu spisového materiálu, lustrácií na rodičov detí, ďalej tiež listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, predloženými účastníkmi i zadováženými súdom. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 17.06.2025 v neprítomnosti riadne predvolaných, no ospravedlnených rodičov a v prítomnosti kolízneho opatrovníka, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutočný a právny stav veci: Rodičia maloletých detí na informatívnom stretnutí na tunajšom súde dňa 11.06.2025 spísali rodičovskú dohodu, ktorú žiadali súdom schváliť. Jej obsahom je úprava práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom. Rodičia spolu nežijú. Doposiaľ úprava práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom súdne riešená nebola. Maloleté deti sa nachádzajú vo faktickej osobnej starostlivosti matky, deti sa s otcom nestretávajú pre nezáujem otca. Rodičia zhodne navrhli styk otca s maloletými deťmi neupraviť. V zmysle dohody spísanej v tomto konaní dochádza k stanoveniu vyživovacej povinnosti otca k maloletým dcéram vo výške 150,- eur mesačne na maloletú A., a vo výške 150,- eur mesačne na maloletú Vivien, počnúc od schválenia rodičovskej dohody. Takto stanovená výška výživného je súladná so zistenými osobnými, majetkovými a príjmovými pomermi oboch rodičov ako aj s výdavkami maloletých detí poukazujúc na šetrenie vykonané súdom v Sociálnej poisťovni a tiež vzhľadom na listiny doložené účastníkmi a na obsah záznamu z informatívneho stretnutia rodičov. Zároveň matka si zameškané výživné neuplatňuje. 4. Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 5. Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 6. Podľa ust. § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 7. Podľa ust. § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 8. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. 9. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 10. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
11. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 12. V zmysle čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 13. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 14. Záujem dieťaťa je prezentovaný jeho právom na zachovanie totožnosti, rodinných zväzkov v súlade s jeho právom na starostlivosť svojich rodičov. 15. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je garantované právo rodičov vychovávať a starať sa o svoje deti, naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to rodiča, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Osobná starostlivosť sa poskytuje dieťaťu v rodine a predstavuje ju starostlivosť o stravu, bývanie, ošatenie, zabezpečenie lekárskej starostlivosti, školskej dochádzky, mimoškolských aktivít dieťaťa a iné. 16. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 17. Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 18. Podľa ust. § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 19. Podľa ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 20. Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 21. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rodičia maloletých detí, ktorí spolu nežijú, využili možnosť danú im citovaným ustanovením zákona o rodine a dohodli sa (za ingerencie súdu na uvedenom informatívnom stretnutí rodičov) o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, ako aj so záznamom z informatívneho stretnutia rodičov a tiež so samotným textom rodičovskej dohody a dospel k záveru, že táto je v súlade so zákonom a rešpektuje najlepší záujem maloletých detí. I kolízny opatrovník žiadal rodičovskú dohodu schváliť. Z týchto dôvodov, poukazujúc aj na citované ustanovenia zákona o rodine i dohovoru, súd túto rodičovskú dohodu schválil (výrok I.).
22. Súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Poučenie: Proti výroku rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, v súlade s ustanovením § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 122 Civilného mimosporového poriadku rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 C.s.p.). Kolízny opatrovník nie je oprávnený podať odvolanie proti tomuto rozsudku, nakoľko sa tohto svojho práva po vyhlásení rozsudku pred súdom účinne vzdal. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C.s.p.) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. C.m.p.. Rozsudok je v časti výživného vykonateľný doručením (§ 44 C.m.p.).