Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Dunajská Streda 28T/28/2026 2226010472 01. 07. 2026 JUDr. Silvia Csákyová ECLI:SK:OSDS:2026:2226010472.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Dunajská Streda samosudkyňou JUDr. Silviou Csákyovou, v trestnej veci obžalovaného: A. A., narodený dňa XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. D. XXXX/X, E. F., toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Bratislava, pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2, písm. b), ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.07.2026, takto rozhodol: obžalovaný A. A. G. XX.XX.XXXX H. B., trvale bytom C. D. XXXX/X, E. F., toho času v I. G. H. H. B., sa uznáva za vinného, že „od presne nezisteného dňa mesiaca máj roka 2025 až do 11:35 hod. dňa 10.02.2026, v okrese Dunajská Streda, prípadne na iných miestach, si bez povolenia príslušného štátneho orgánu v presne nezistených intervaloch, z doposiaľ nezistených zdrojov, najčastejšie však od osôb s prezývkou „F." J. „K.", zadovažoval a následne na adrese trvalého pobytu L. C. D. XXXX/X, E. F. prechovával v presne nezistených množstvách, za účelom následnej distribúcie omamnú a psychotropnú látku metamfetamín a sušenú rastlinu z rodu Cannabis, ktoré bez povolenia príslušného štátneho orgánu predával vo vopred dohodnutých množstvách, po predchádzajúcej ústnej alebo telefonickej dohode, hlavne s využitím mobilných aplikácii ako Messenger, Signál, Whatsapp a taktiež bezodplatne ponúkal v rôznych časoch, na rôznych miestach v meste Dunajská Streda, prevažne na vyššie uvedenej adrese, ale aj všade kde sa pohyboval a zdržiaval, a to minimálne osobám: · J. M., ktorému v lete 2025 prvý krát predal drogu zvanú „pervitín", následne mu opakovane v letnom období asi 5 krát týždenne a v období mesiaca november a december v menej pravidelných intervaloch a od 12.01.2026 približne každý druhý deň vo svojom byte na adrese svojho trvalého bydliska predal „pervitín" väčšinou za sumu 60,-Eur až 80,- Eur, · J. M., ktorému v mesiaci august 2025 prvý krát predal „pervitín" následne v pravidelných intervaloch týždenne raz alebo dvakrát v byte na adrese svojho trvalého bydliska alebo na ulici v blízkosti uvedeného bytu predal „pervitín" v rôznych sumách od 60,- Eur až do 200,- Eur, · A. N., ktorej v presne nezistenom čase v letnom mesiaci roka 2025 prvý krát predal „pervitín" následne v pravidelných intervaloch každý tretí alebo štvrtý deň predával v byte na adrese svojho trvalého bydliska ako i na iných miestach v meste Dunajská Streda predal „pervitín" v množstve 3 - 4 gramy v sume za 100,- Eur, pričom v nepravidelných intervaloch jej „pervitín" i bezodplatne dal a taktiež bezodplatne jej dal asi tri krát i rastlinu rodu Cannabis,
· O. H., ktorému pravdepodobne v mesiaci november 2025 prvý krát predal „pervitín" v množstve 3 gramy za sumu 200,- Eur, následne v pravidelných intervaloch týždenne raz v byte na adrese svojho trvalého bydliska predal „pervitín" v množstve 2 dávky za sumu 15,- Eur až 20,- Eur, · M. D., ktorému v presne nezistenom čase niekedy v druhej polovici roku 2025 prvý krát predal „pervitín" a následne v nepravidelných intervaloch maximálne 7 krát naposledy v januári 2026 v byte na adrese svojho trvalého bydliska alebo predal „pervitín" v množstve 0,5 gramov za sumu 20,- Eur až 30,- Eur, · M. F., ktorému v presne nezistenom čase od mesiaca september alebo október 2025 pravdepodobne do mesiaca január 2026 v nepravidelných intervaloch na adrese svojho trvalého bydliska celkom asi 3 krát predal rastlinu rodu Cannabis za sumu 10,- Eur a „pervitín" za sumu 10,- Eur celkom 3 - 4 krát, pričom dňa 10.02.2026 v čase o 12:05 hod. na adrese trvalého bydliska na L. C. D. XXXX/X, E. F. u seba neoprávnene prechovával 2 umelohmotné sáčiky s tlakovým uzáverom, pričom v jednom sáčiku sa nachádzal metamfetamín s hmotnosťou 2,070 gramov s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 71 % hmotnostných, obsahujúci 1470 mg absolútneho metamfetamínu a v druhom sáčku sa nachádzal metamfetamín s hmotnosťou 0,618 gramov s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 72 % hmotnostných, obsahujúci 445 mg absolútneho metamfetamínu a na adrese trvalého pobytu neoprávnene prechovával očadenú sklennú fajku Remo, v ktorej sa nachádzal natavený metamfetamín s hmotnosťou 0,017 gramov s koncentráciou účinnej látky metamfetamín 62,3 % hmotnostných, obsahujúci 11 mg absolútneho metamfetamínu, sklennú fajku s ružovým koncom, v ktorej sa nachádzal natavený metamfetamín s hmotnosťou 0,007 gramov s koncentráciou účinnej látky metamfetamín 69,8 % hmotnostných, obsahujúci 5 mg absolútneho metamfetamínu a poskladaný fragment reklamného letáku, v ktorom sa nachádzalo sušené konope (marihuana) s hmotnosťou 0,066 gramu a priemerným zastúpením dostupného THC 7,6 % hmotnostných, obsahujúce 5 mg celkovo dostupného THC, pričom takto za uvedené obdobie predal vyššie uvedeným osobám metamfetamín minimálne v množstve presahujúcom 1 gram, pričom rastlina rodu Cannabis je podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny omamných látok, účinná látka tetrahydrokanabinol THC je zaradená do II. skupiny psychotropných látok a látka metamfetamín je podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny psychotropných látok, a to napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp zn. 2T/21/2015 zo dňa 04.05.2015, právoplatným dňa 04.05.2015 bol uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výrony omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.“ teda neoprávnene obchodoval s omamnou a s psychotropnou vo väčšom množstve, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách a už bol za taký čin právoplatne odsúdený, čím spáchal zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona Za to mu ukladá Podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 39 ods. 5 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie: Na Okresný súd Dunajská Streda bola dňa 02.06.2026 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda č. 2 Pv 628/25/2201-38 zo dňa 02.06.2026 na obžalovaného A. A., narodeného dňa XX.XX.XXXX v Bratislave, toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Bratislava (ďalej len „obžalovaný“) pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2, písm. b), ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 01.07.2026, na ktorom obžalovaný po zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku obžalobou mu kladeného za vinu. Následne samosudkyňa postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku zistila otázkami či obžalovaný: · rozumie z čoho je obžalovaný, · bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, · rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, · bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu, · sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe právne kvalifikuje ako zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona. Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora jeho vyhlásenie prijal a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy relevantné pre rozhodnutie o treste. S poukazom na uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného za vinného pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku, teda tým, že neoprávnene obchodoval s omamnou a s psychotropnou vo väčšom množstve, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to tak, že skutok páchal po dlhší čas a na viacerých osobách, pričom za taký čin už bol právoplatne odsúdený. Za účelom rozhodnutia o druhu a výmere trestu súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a oboznámením listinných dôkazov. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pri výsluchu k svojim osobným, rodinným a majetkovým pomerom uviedol, že je ženatý a je otcom maloletej dcéry, o ktorú sa pred vzatím do väzby osobne staral. Poukázal na to, že po úmrtí svojej matky prestal chodiť do zamestnania a dostal sa do kontaktu s osobami, ktoré podľa jeho slov negatívne ovplyvnili jeho spôsob života. Zároveň uviedol, že pred uvedenými udalosťami bol nepretržite päť rokov zamestnaný, pričom maloletú dcéru si v prípade potreby brával aj do zamestnania. Ďalej uviedol, že jeho bývalý zamestnávateľ je pripravený po skončení výkonu trestu opätovne ho zamestnať a zároveň mu zabezpečiť aj ubytovanie. Rovnako aj jeho strýko mu ponúkol možnosť bývania s cieľom vytvoriť mu podmienky na návrat k riadnemu spôsobu života, výkonu zamestnania a starostlivosti o maloletú dcéru. Z uvedených dôvodov požiadal súd o uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v maximálnej zákonom prípustnej výmere skúšobnej doby. Vyjadril presvedčenie, že po prepustení na slobodu si usporiada svoje životné pomery, nájde si zamestnanie a vytvorí podmienky na opätovné zverenie dcéry do svojej starostlivosti. Uviedol, že maloletá dcéra je v súčasnosti umiestnená v zariadení ústavnej starostlivosti, pričom sú v pravidelnom telefonickom kontakte prostredníctvom aplikácie WhatsApp. Súd následne vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov, a to konkrétne aktuálneho výsledku lustrácie obžalovaného v Agende dopravno-správnych činností zo dňa 09.06.2026 na čl. 378, aktuálneho
výsledku lustrácie obžalovaného v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov zo dňa 09.06.2026 na čl. 380, aktuálneho výsledku lustrácie obžalovaného v Zbore väzenskej a justičnej stráže zo dňa 09.06.2026 na čl. 385, aktuálneho výsledku lustrácie obžalovaného v registri obyvateľov zo dňa 09.06.2026 na čl. 390, aktuálneho výsledku lustrácie obžalovaného v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 09.06.2026 na čl. 386, aktuálneho výsledku lustrácie obžalovaného v registri trestov zo dňa 09.06.2026 na čl. 384, ako aj správy Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania o svedeckej výpovedi obžalovaného zo dňa 26.05.2026. Z odpisu registra trestov obvineného vyplýva, že obvinený bol doposiaľ celkovo 4 - krát súdne trestaný, pričom 1 odsúdenie má zahladené. Takisto bolo ustálené, že do konfliktu zo zákonom pre drogovú trestnú činnosť už v minulosti došiel, nakoľko bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava 3, sp. zn. 2T/21/2015 zo dňa 04.05.2015, právoplatným toho istého dňa uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, z ktorého bol podmienečne prepustený. V tejto trestnej veci mu bol kladený za vinu takisto predaj metamfetamínu, ktorý mal distribuovať v meste Senec viacerým konečným spotrebiteľom. Zároveň bolo ustálené, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 26T/34/2025 zo dňa 23.09.2025, právoplatným dňa 21.01.2026 uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov a skúšobnou dobou v trvaní 2 roky. Predmetného trestného činu sa teda dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že sa obžalovaný jedenkrát dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990b Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a dopustil sa i dvoch priestupkov na úseku cestnej premávky. Zo správy Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave zo dňa 26.05.2026, súd zistil, že obžalovaný významnou mierou prispel k usvedčovaniu páchateľov závažnej drogovej činnosti, pričom obžalovaný dobrovoľne a z vlastnej iniciatívy spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní na objasnení trestnej činnosti. Prokurátorka v záverečnej reči uviedla, že vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine za žalovaný trestný čin navrhuje, aby súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku na skutkovom a právnom základe tak, ako je uvedené v obžalobe Okresnej prokuratúry zo dňa 02.06.2026. Zároveň navrhla, aby súd obžalovanému podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 a § 39 ods. 5 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Obhajkyňa obžalovaného v záverečnej reči uviedla, že vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine navrhuje, aby súd uznal obžalovaného za vinného v zmysle podanej obžaloby. Pri ukladaní trestu navrhla aplikovať § 39 ods. 1 Trestného zákona, keďže vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa považuje zákonnú trestnú sadzbu ustanovenú v § 173 ods. 3 Trestného zákona vo výmere 7 až 15 rokov za neprimerane prísnu a na zabezpečenie ochrany spoločnosti podľa jej názoru postačuje uloženie trestu kratšieho trvania. Zároveň navrhla s poukazom na § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici mimoriadne zníženej trestnej sadzby a podľa § 49 Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odložiť s určením primeranej skúšobnej doby. Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že svoj skutok úprimne ľutuje. Poukázal na to, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v roku 2016 ho postihli závažné životné okolnosti, keď prišiel o oboch rodičov. Zdôraznil, že dovtedy viedol riadny a plnohodnotný život a do drogovej problematiky sa dostal vplyvom osôb, ktoré túto situáciu zneužili. Ďalej uviedol, že si je plne vedomý protiprávnosti svojho konania, svoj skutok úprimne ľutuje a je rozhodnutý už nikdy sa obdobného konania nedopustiť. Zdôraznil, že nie je osobou, ktorá by celý život páchala trestnú činnosť alebo sa opakovane dostávala do konfliktu so zákonom. Poukázal tiež na skutočnosť, že jeho bývalý zamestnávateľ je pripravený opätovne ho zamestnať a že po prepustení z výkonu trestu chce obnoviť vzťah so svojou maloletou dcérou a opätovne viesť riadny život. Podľa § 34 ods. 1 Tresného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 veta prvá Tresného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Podľa § 38 ods. 2 Tresného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov. Podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu dôsledne vychádzal z kritérií ustanovených v § 34 a nasl. Trestného zákona, pričom ich aplikoval v kontexte konkrétnych skutkových okolností veci a individuálnych charakteristík obžalovaného. V rámci hodnotenia prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku, jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, ako aj na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, osobné a rodinné pomery a správanie po spáchaní trestného činu. Podľa Trestného zákona za zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2, písm. b), ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného zákona môže byť uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 až 15 rokov. Pri posudzovaní okolností významných pre určenie druhu a výmery trestu súd zistil existenciu dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, spočívajúcej v tom, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a svoje konanie úprimne oľutoval, ako aj podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, ktorá okolnosť vyplýva zo správy Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave zo dňa 26.05.2026. Na strane priťažujúcich okolností súd identifikoval jednu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, keďže obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný. Pri hodnotení tejto okolnosti však súd prihliadol na povahu predchádzajúcich odsúdení, keďže išlo o prečiny, čo z hľadiska stupňa závažnosti neodôvodňuje prísnejší postup pri ukladaní trestu. Kľúčovým momentom pre úvahu súdu o výmere trestu bolo vyhlásenie obžalovaného o vine podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Súd zdôrazňuje, že význam tohto inštitútu nespočíva len v procesnej ekonomike konania, ale aj v jeho materiálnom rozmere, keďže predstavuje relevantný indikátor postoja obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti a jeho ochoty niesť za ňu zodpovednosť. V nadväznosti na uvedené súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na aplikáciu § 39 ods. 5 Trestného zákona, teda na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V danom prípade súd považoval za rozhodujúce, že priznanie obžalovaného bolo úplné, konzistentné a korešpondujúce s ostatnými vykonanými dôkazmi, pričom bolo sprevádzané prejavom úprimnej ľútosti. Uvedené skutočnosti v spojení s celkovým hodnotením osoby obžalovaného odôvodňujú záver, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Súd sa zároveň zaoberal návrhom obhajoby na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona. Takémuto návrhu však nevyhovel, keďže v posudzovanej veci nezistil existenciu takých výnimočných okolností prípadu ani mimoriadnych pomerov na strane obžalovaného, ktoré by odôvodňovali záver, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to ani po jej znížení podľa § 39 ods. 5 Trestného
zákona, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Skutočnosti, na ktoré poukazovala obhajoba, spočívajúce najmä v priznaní obžalovaného, jeho úprimnej ľútosti, spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní, rodinných pomeroch, záujme o maloletú dcéru, ako aj v možnosti opätovného zamestnania po výkone trestu, súd pri rozhodovaní o treste zohľadnil. Tieto okolnosti však samy osebe nepredstavujú mimoriadne okolnosti prípadu ani mimoriadne pomery páchateľa v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona. Ide o okolnosti, ktoré sú buď zákonnými poľahčujúcimi okolnosťami podľa § 36 Trestného zákona, alebo o skutočnosti významné pri individualizácii trestu, pričom ich význam bol v prospech obžalovaného už plne zohľadnený aplikáciou § 39 ods. 5 Trestného zákona. Na druhej strane súd nemohol opomenúť charakter a závažnosť spáchaného zločinu. Obžalovaný sa dopustil dlhodobého obchodovania s omamnými a psychotropnými látkami vo väčšom rozsahu, pričom trestnú činnosť páchal počas dlhšieho časového obdobia a vo vzťahu k viacerým osobám. Zároveň nejde o jeho prvý konflikt so zákonom pre drogovú trestnú činnosť, keďže už v minulosti bol právoplatne odsúdený za drogovú trestnú činnosť. Táto skutočnosť významným spôsobom oslabuje záver o potrebe ďalšieho mimoriadneho zmiernenia trestnej represie a svedčí o tom, že predchádzajúci výkon trestu odňatia slobody ani následná možnosť viesť riadny život po prepustení neodradili obžalovaného od opätovného páchania obdobnej trestnej činnosti. Súd preto dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 Trestného zákona je v danom prípade primerané mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona, ktoré predstavuje zákonom predpokladané zvýhodnenie obžalovaného za jeho procesný postoj spočívajúci vo vyhlásení viny na hlavnom pojednávaní. Ďalšie mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona by už nezodpovedalo povahe a závažnosti spáchaného zločinu, osobe obžalovaného ani potrebe ochrany spoločnosti a bolo by v rozpore so zásadou primeranosti trestu. Pri konkretizácii výmery trestu súd prihliadol aj na intenzitu a charakter konania obžalovaného v rámci zákonných znakov skutkovej podstaty, pričom dospel k záveru, že konkrétna miera spoločenskej škodlivosti posudzovaného skutku nedosahuje horné hranice typovej závažnosti predpokladanej zákonodarcom pri ustanovení predmetnej trestnej sadzby. Tento záver však súd nevyvodzuje v rozpore s právnou kvalifikáciou skutku, ale výlučne v rovine individualizácie trestu. Z hľadiska individuálnej prevencie súd vyhodnotil, že u obžalovaného existuje reálna prognóza jeho nápravy, a to aj bez potreby uloženia trestu v rámci nezníženej zákonnej sadzby. Tento záver opiera najmä o jeho procesný postoj, priznanie, ľútosť a absenciu takých negatívnych osobnostných charakteristík, ktoré by odôvodňovali potrebu jeho dlhodobej izolácie. Uloženie prísnejšieho trestu by za týchto okolností nezodpovedalo zásade primeranosti a nebolo by v súlade s princípom individualizácie trestu. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov. Takto určená výmera trestu podľa názoru súdu primerane reflektuje pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, závažnosť spáchaného skutku, ako aj osobu obžalovaného. Uložený trest zároveň predstavuje dostatočne citeľný zásah do základných práv obžalovaného, aby plnil represívnu funkciu trestu, pričom súčasne vytvára priestor pre jeho resocializáciu a naplnenie individuálno-preventívneho účelu trestu. Súd je zároveň presvedčený, že takto uložený trest je spôsobilý naplniť aj požiadavky generálnej prevencie, keďže dostatočne zreteľne vyjadruje negatívne hodnotenie konania obžalovaného zo strany spoločnosti. Pokiaľ ide o návrh obhajoby na uloženie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, súd uvádza, že takýto spôsob výkonu trestu v posudzovanom prípade neprichádzal do úvahy. Predovšetkým uložený trest odňatia slobody prevyšuje štyri roky, a preto už z tohto dôvodu nie sú splnené zákonné podmienky na jeho podmienečný odklad. Navyše súd poznamenáva, že ani v prípade hypotetického ďalšieho mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona pod hranicu štyroch rokov by podmienečné odsúdenie nebolo možné uložiť. Obžalovaný sa totiž posudzovaného zločinu dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 26T/34/2025 zo dňa 23.09.2025, právoplatným dňa 21.01.2026. Za tejto situácie podmienečný odklad výkonu trestu vylučuje už samotné ustanovenie § 49 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého súd nemôže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, ak páchateľ spáchal úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok (s výnimkou výrokov o vine § 257 TP), ktoré možno podať na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (t.j. na Okresnom súde Dunajská Streda), a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku - § 309 ods. 1 TP. Odvolanie má odkladný účinok (to znamená, že podaním odvolania rozsudok v napadnutej časti nenadobudne právoplatnosť) - § 306 ods. 2 TP. Osoby oprávnené podať odvolanie: prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Trestného poriadku), obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Trestného poriadku), príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), poškodený: ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy (§ 311 ods. 1, ods. 4 Trestného poriadku).