Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 17T/60/2022 2322011249 19. 06. 2024 JUDr. Marianna Hosťovecká ECLI:SK:OSGA:2024:2322011249.21
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU v trestnej veci proti obžalovanému R. T. pre obzvlášť závažný zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (účinného do 30. 04. 2022), na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 19. 06. 2024, takto rozhodol: Podľa § 166 Trestného poriadku s poukazom na rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/60/2022 zo dňa 10. 02. 2023 a uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/97/2023 zo dňa 19. 09. 2023, ktorým bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/60/2022 zo dňa 10. 02. 2023, obžalovanému R. T., nar. XX. XX. XXXX v I., trvale bytom I., M. XXXX/X, UKLADÁ TREST: Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. d) a § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam, trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov. Podľa § 48 ods. 5 Trestného zákona per analogiam ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd ukladá aj trest prepadnutia veci: a) zaistených pri domovej prehliadke na adrese M. X, I. u obžalovaného R. T.: - strieborná mikrováha zn. Diamond s pinzetou v tmavomodrej krabici (stopa č. 1), - občiansky preukaz na meno G. U., č. Y. XXXXXX (stopa č. 3), - mikrováha čiernej farby (stopa č. 4), - improvizovaná násada na fajku (stopa č. 6), - očadená sklená vodná fajka v krabici (stopa č. 7), - plastová uzatvárateľná nádoba „canvit chondro“ s obsahom zbytkov zelenej sušenej rastliny (stopa č. 8), - očadená sklená fajka (stopa č. 9), - 2 ks očadených sklených fajok (stopa č. 10), - krabica s obsahom potrieb na pestovanie rastlín (stopa č. 11), - krabica s obsahom fólie s konštrukciou s označením „domáce laboratórium“ (stopa č. 12), - 19 ks malých plastových uzatvárateľných sáčkov (stopa č. 15),
b) zaistených v osobnom motorovom vozidle Škoda Fabia, EČ: I., farba: biela, VIN: F., u obžalovaného R. T.: - 69 ks plátov tabliet Modafine, 1 ks necelého pláta Modafine, 17 ks plátov tabliet Armodafinil, 1 ks necelého plátu Armodafinil (stopa č. 1), c) zaistených v osobnom motorovom vozidle Audi Q7, EČ: R., farba: hnedá metalíza, VIN: X., u obžalovaného R. T.: - strieborná digitálna váha, na povrchu so stopami po neznámej kryštalickej látke (stopa č. 1). Podľa § 73 ods. 2 písm. d) a § 74 ods. 1 Trestného zákona mu súd ukladá ochranné opatrenie - ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu súd ukladá ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal na Okresný súd Galanta dňa 19. 10. 2022 obžalobu pod sp. zn. XPv XX/XX/XXXX zo dňa 18. 10. 2022 na skutkovom a právnom základe uvedenom vo výroku rozsudku č. k. 17T/60/2022 - 4440 zo dňa 10. 02. 2023, ktorým súd uznal obžalovaného za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona (v znení účinnom do 30. 04. 2022) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Rozsudok tunajšieho súdu pod č. k. 17T/60/2022 - 4440 zo dňa 10. 02. 2023 nadobudol právoplatnosť dňa 10. 02. 2023. Voči výroku o treste obžalovaný podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 19. 09. 2023 pod č. k. 5To/97/2023 - 4741, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 09. 2023 a ktorým napadnutý rozsudok zrušil v časti výroku o treste obžalovaného R. T. a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd o svojom uznesení konštatoval, že „Za vzniknutej situácie nie je vylúčené, že až po znaleckom skúmaní obžalovaného (ktoré prebehlo), ktoré je súčasťou dokazovania v prejednávanej trestnej veci, prišlo k zmene duševného stavu obžalovaného T., a teda stavu (štádia) duševnej choroby. Na vzniknuté pochybnosti však možno dať odpoveď len postupom podľa § 146 a nasl. Trestného poriadku, a teda najskôr požiadať znalca (ktorý znalecky skúmal duševný stav obžalovaného v tomto konaní) o vysvetlenie, prípadne doplnenie znaleckého posudku, práve s poukazom na iné závery znaleckého skúmania súčasného duševného stavu obžalovaného. Až po vyriešení otázky, či obžalovaný ako subjekt trestného konania, je schopný chápať zmysel trestného stíhania, a to pre duševnú poruchu, ktorá nastala až po spáchaní činu, možno odpovedať na dôvodnosť odvolacích námietok. V prípade, že súd vyrieši túto otázku, a dospeje k záveru, že obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného stíhania, môže rozhodnúť o treste obžalovaného. Je potrebné v prvom rade vyriešiť otázku spôsobilosti obžalovaného chápať zmysel trestného stíhania a oprávnenosť ďalšieho vedenia trestného konania voči nemu. Následne, ak to bude umožňovať výsledok doplneného dokazovania (znalecké skúmanie) sa bude musieť okresný súd správnym spôsobom vysporiadať so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie o treste obžalovaného T..“ Postupujúc v zmysle pokynu odvolacieho súdu, tunajší súd nariadil doplniť znalecký posudok vypracovaný MUDr. Ľ. E. č. 30/2022 a č. 44/2022. Po vrátení veci okresný súd opätovne vykonal dokazovanie podľa § 257 ods. 8 Tr. por. súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení. Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák., Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Súd poukazuje na to, že od 01. 05. 2022 nadobudla účinnosť novela ust. § 172 Tr. zák., avšak v prípade inej omamnej látky alebo psychotropnej látky ako je omamná látka alebo psychotropná látka z rastliny rodu konopa, sa trestná sadzba nemenila v prospech obžalovaného, preto súd v prejednávanej veci ROZHODOVAL O TRESTE PODĽA PREDPISU ÚČINNÉHO DO 30. 04. 2022. Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák., Súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Podľa § 39 ods. 4 Tr. zák., V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák., (1) Súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu. Podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák., (1) Súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. (2) Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., Ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák., Ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky. Podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák., (1) Kto neoprávnene c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov. (2) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania. U obžalovaného súd z odpisu z registra trestov zistil nasledovné: - obž. T. má 4 záznamy, prvé dve odsúdenia má zahladené, preto sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený; okrem toho bol odsúdený nasledovne: 1. Okresný súd Bratislava 2 - trestný rozkaz 12. 08. 2019; spis. značka 0T/225/19; právoplatnosť 12. 08. 2019; § 289/2, prečin; §348/1d Tr. zák., odňatie slobody podmienečne na 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky do 12. 08. 2022; nariadený výkon trestu 09. 09. 2022 v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia; zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na 5 rokov a 2. Okresný súd Bratislava 1 - trestný rozkaz 28. 10. 2019; spis. značka 0T/144/19; právoplatnosť 28. 10. 2019; § 348/1d Tr. zák., prečin, odňatie slobody nepodmienečne na 9 mesiacov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia; zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na 5 rokov; Z výpisu CESDAP vyplýva, že obžalovaný spáchal 8 priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke, vrátane jazdy pod vplyvom omamných a psychotropných látok (2 priestupky zo dňa 16. 03. 2017 a 26. 01. 20217). Zo záverov znaleckého posudku č. 30/2022 MUDr. Ľ. E., znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a jej výsluchu vyplýva: Znalkyňa na hlavnom pojednávaní zhrnula závery ZP č. 30/2022 a 44/2022 /ĽS/, 18/2022 /JM/ a uviedla, že obž. T. trpí psychotickou poruchou nejaskej etiológie, jedná sa nielen o poruchu vzniknutú užívaním psycho-aktívnych látok. Môže sa jednať aj o ochorenie zo schizofrénneho okruhu. Nevie to však potvrdiť. Niektoré prvky ochorenia tomu nasvedčujú, nie je možné však uviesť tento záver s úplnou istotou. Obžalovaný mal schopnosť ovládať svoje konanie významným spôsobom, jedná
sa o to, že má túto schopnosť narušenú, nie však vymiznutú, pričom rozpoznávacie schopnosti má zachované, teda vie, že to, čo pácha je nesprávne, avšak pod vplyvom psychózy nevie ovládať svoje konanie dostatočne. V čase vyšetrenia obžalovaný chápal zmysel trestného konania v základných rysoch, dokázal dostatočne komunikovať, hoci trpí halucináciou. Chápe protiprávnosť skutku, pre ktorý je obžalovaný a aktuálne by jeho stav mal byť zlepšený ak abstinuje od psychoaktívnych látok. Ak sa však jedná o procesuálne ochorenie (schizofrénia), jeho stav by mohol byť aj zhoršený. V čase vyšetrenia obžalovaný trpel 2 duševnými chorobami, a to akútnou a prechodnou psychotickou poruchou bližšie neurčenou a syndrómom závislosti od viacerých psychoaktívnych látok (THC, pervitín). Na strane 24 posudku č. 44/2022 /ĽS/, 18/2022 /JM/ (č. l. 1155) uviedla (pozn.: v riadku 8, 9, 10) možnosť prítomnosti ochorenia zo schizofrénneho okruhu. Znalkyňa ďalej uviedla, že na hlavnom pojednávaní dňa 16. 12. 2022 vypovedala v súlade s písomným vyhotovením posudku a nie sú jej známe žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zmene záverov, ku ktorým v posudku dospela. Vplyvom psychózy boli u obžalovaného T. forenzne významne znížené len ovládacie schopnosti, kedy uňho chýbali brzdné systémy, rozpoznávacie schopnosti mal plne zachované, uvedomoval si, čo koná, avšak nevedel to dostatočne ovládať. V jeho prípade nie je možné skúmať deň po dni. Je možné vychádzať len z lekárskej správy z apríla 2022, kedy bol psychiatricky hospitalizovaný v Nových Zámkoch a z toho, že rodina udávala uňho pozorované prejavy halucinácií. Halucinácie sa dajú preukázať psychodiagnosticky, teda psychologickým vyšetrením, ktorý v auguste 2022 aj realizovali. Toto vyšetrenie potvrdilo prítomnosť psychózy. Pokiaľ by klient simuloval halucinácie a bludy, toto vyšetrenie by to odhalilo. Tým, že obžalovaný má narušené ovládacie schopnosti, má narušený kontakt s realitou, teda on si plne uvedomoval protiprávnosť svojho konania, ale v dôsledku narušenia ovládacích schopností, neprihliadal na dôsledky svojho konania dostatočne. Absentuje uňho motivácia k liečbe, čo je jedným zo základných predpokladov jej účelnosti, preto znalec nenavrhol uloženie ochranného opatrenia vo forme nariadenej protitoxikomanickej liečby. Znalkyňa ďalej zhrnula, že z psychiatrického hľadiska je obžalovaný pre spoločnosť nebezpečný. Vzhľadom k predpokladu, že v ambulantných podmienkach by od drog neabstinoval /čo je nevyhnutným predpokladom pre zaliečenie psychózy/, znalec odporučil nariadenie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou; charakter skutku i jeho priebeh nepotvrdzujú, že sa jednalo o možný chorobný či náhodný prejav. Zo záverov doplnku k znaleckému posudku č. 44/2022 a 30/2022 pod č. 10/2024 /ĽS/ a 5/2024 /JM/ zo dňa 13. 12. 2023 vyplýva, že obžalovaný trpí závislosťou od viacerých psychoaktívnych látok a trpel ňou aj v čase predmetného skutku. Samotná závislosť, ani prípadná intoxikácia ním konzumovaných psychoaktívnych látok nemala forenzne významný vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase skutku. V súčasnosti trpí psychotickou poruchou nejasnej etiológie. Nie je objektivizovaná dĺžka je trvania. Aj keby táto trvala aj počas celej doby skutku, charakter a trvanie popisovaného skutku, schopnosť fungovania v sociálno-pracovnej sfére, absentujúci popis zásadných porúch správania svedkami, vylučujú jej závažný dopad na konanie obžalovaného v inkriminovanom čase. Schopnosť obžalovaného rozpoznať protiprávnosť a nebezpečnosť svojho konania bola zachovaná. Schopnosť svoje konanie ovládať mal zníženú forenzne významným spôsobom, nie však vymiznutú. Obžalovaný v súčasnosti chápe zmysel trestného konania v základných rysoch. Obžalovaný je z psychiatrického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť. Vzhľadom k predpokladu, že v ambulantných podmienkach by od drog neabstinoval (čo je nevyhnutným predpokladom pre zaliečenie psychózy), znalec odporučil nariadenie psychiatrického liečenia ústavnou formou. U obžalovaného sa znaleckým šetrením potvrdila plne rozvinutá závislosť od marihuany a metamfetamínu. CHARAKTER SKUTKU AJ JEHO PRIEBEH NEPOTVRDZUJÚ, ŽE SA JEDNALO O MOŽNÝ CHOROBNÝ ČI NÁHODNÝ JAV. Po vypracovaní uvedených znaleckých posudkov bol obžalovaný podrobený znaleckému skúmaniu / MUDr. G. Z., ZP č. 108/2022, 30.12. 2022/ v súvislosti s marením výkonu úradného rozhodnutia, ktorého sa mal R. T. dopustiť v čase od 28. 03. 2022 do dňa 14. 04. 2022 tým, že nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody. Znalec vo svojom posudku konštatuje, že uvedený skutok sa udial približne v období, kedy bol menovaný psychiatricky hospitalizovaný pre psychózu nasadajúcu na konzum psychoaktívnych látok. Znalec dospel k záveru, že v čase predmetného skutku trpel R. T. toxickou psychózou (poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím viacerých drog a iných psychoaktívnych látok - psychotická porucha, F19.5) a závislosťou od viacerých psychoaktívnych látok (poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím viacerých drog a iných psychoaktívnych látok - syndróm závislosti, F19.2). Následkom toxickej psychózy boli podľa znalca rozpoznávacie a ovládacie schopnosti probanda forenzne podstatne znížené, nie však úplne vymiznuté. Znalec MUDr. Z. vo svojom posudku uvádza, že v čase znaleckého vyšetrenia bola táto duševná porucha z forenzne podstatnej časti zaliečená. MUDr. G. Z. vo svojom znaleckom posudku posudzoval krátke časové obdobie /28. 03. 2022 - 14. 04. 2022, t. j. 16 dní/, kedy
sa predmetný skutok udial a R. T. bol od 08. 04. 2022 hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FNsP U. Q. s prebiehajúcou toxickou psychózou, pri prijatí k hospitalizácii bola zistená pozitívna toxikológia / metamfetamín, amfetamín, THC, extáza/, v klinickom obraze boli prítomné halucinácie, štrukturálne a obsahové poruchy myslenia s masívnym dopadom na správanie vo forme heteroagresivity voči osobám a veciam. Naproti tomu skutok, kedy bol R. T.algas znalecky posudzovaný znalkyňou v tomto konaní /ZP č. 30/2022 a 44/2022/ trval od presne nezistenej doby roku 2021 do vznesenia obvinenia v apríli 2022/ u menovaného pravdepodobne do dátumu psychiatrickej hospitalizácie 08. 04. 2022/. Teda tento skutok trval rádovo v mesiacoch. A tak, ako znalkyňa uviedla v znaleckom posudku 44/2022 vo výpovediach svedkov v rámci predmetného skutku nenašla popis bizarností, či zvláštností v rámci ich kontaktu s obžalovaným. Samotný skutok, z ktorého je R. T. obžalovaný nevykazuje v rámci priebehu, ani v rámci charakteru chorobné prvky. Jeho onánie je pochopiteľné, nejde o jednorazový čin, ale o konanie trvajúce v dlhom časovom úseku, vyžadujúce dobré zachovanie praktického fungovania. Aj pretrvávanie udávaných porúch vnímania /halucinácií/, nenarušili fungovanie menovaného tak, že by to okolie zaznamenalo. V civilnom konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony bol R. T. vyšetrený znalcom MUDr. G. E. /ZP č. 183/2022 zo dňa 21. 12. 2022/. Znalec dospel k záveru, že menovaný trpí viac rokov trvalou, nevyliečiteľnou duševnou poruchou - špecifikovanou schizofrénnou poruchou. Znalec v posudku uvádza, že 29. 11. 2022 kontaktoval MUDr. Z., ktorý vypracovával znalecky posudok vo vyššie zmienenej veci, a ktorý zistil, že R. T. trpí závažnou psychotickou procesuálnou poruchou /to znamená poruchou zo schizofrénneho spektra/. K takémuto diagnostickému záver ale MUDr. Z. nedospel, záveroval predsa toxickú psychózu v čase skutku, ktorá v čase znaleckého skúmania už bola z forenzne podstatnej časti zaliečená a polymorfnú drogovú závislosť. MUDr. Z. v rámci rozboru len konštatuje možnosť vývoja smerom procesuálnemu (schizofrénnemu) ochoreniu, podobne, ako je konštatované aj znalkyňou v ZP č. 44/2022. V rámci vypracovávania znaleckého posudku č.44/2022 bol prizvaný i znalec z odvetvia psychológia. Ten s oporou v psychodiagnostickom vyšetrení konštatoval u R. T., že ukazovatele sch. znakov sú zmnožené, ale nie sú prítomné prominentné ukazovatele. Mohlo sa jednať o úvodné štádium schizofrénnej poruchy. Čo sa však nedalo v tom čase skonštatovať, ale ani vylúčiť. Diagnostický záver, že sa jedná u R. T. o roky trvajúcu schizofrénnu poruchu znalkyňa NENACHÁDZA v žiadnom inom diagnostickom závere /ani v rámci zdravotnej dokumentácie, okrem správy z denného stacionára, ktorý obžalovaný t. č. navštevuje/, len v posudku a záznamoch MUDr. G.. E.. Znalecký posudok /ĽS, č. 44/2022/ sa vo svojich záveroch opiera o klinický obraz, zdravotnú dokumentáciu a psychodiagnostické vyšetrenie a vylučuje prítomnosť roky trvajúcej rozvinutej duševnej poruchy z okruhu schizofrénií v čase skutku. Mohlo sa nanajvýš jednať o prodromálne štádium (pozn. súbor nešpecifických príznakov ohlasujúcich príchod choroby, alebo aj predchorobné štádium). Na základe vyššie uvedeného znalkyňa skonštatovala, že nedošlo k novým skutočnostiam, ktoré by mali vplyv na závery ňou vypracovaného znaleckého posudku č. 30/2022 a č.44/2022, trvá naďalej na predmetných záveroch. Na zodpovedanie zadanej otázky, aký je súčasný zdravotný stav obžalovaného R. T., bolo zrealizované súčasné znalecké skúmanie, za účasti konzultanta z odvetvia psychológia. V rámci vyšetrenia bolo prítomné spomalené psychomotorické tempo, v.s. následkom arteficiálneho liekového útlmu, úzkostné depresívne ladenie s udávaným dopadom na bežné fungovanie obžalovaného. Ten udával aj poruchy vnímania a obsahové poruchy v myslení v zmysle paranoidných bludných obsahov. Na objektivizáciu duševného stavu obžalovaného bol prizvaný konzultant z odvetvia psychológia, ktorý zrealizoval opakované psychodiagnostické vyšetrenie, na základe ktorého bolo zistené, že obžalovaný je v súčasnosti plne v kontakte s realitou, nie sú u neho prítomné známky psychotickej kvality stavu, ani procesuálneho ochorenia, či postprocesuálneho defektu osobnosti. Dominuje u neho neurotická dekompenzácia osobnosti, s masívnou úzkosťou. Prítomné sú i známky organického poškodenia / suspektne na vrub užívania drog/. Keď sa v tomto bode znovu vrátime k možnej diagnóze „roky trvajúcej schizofrénie“, uskutočnená psychodiagnostika tento konštrukt nepotvrdzuje. Treba prihliadnuť aj na klinicky vývoj - pokiaľ by R. T.algas trpel takouto poruchou, ktorá bola roky neliečená, prípadne s nedostatočným zaliečením, bol by u menovaného prítomný pravdepodobne postprocesuálny defekt osobnosti. Tento sa však psychodiagnosticky nepotvrdil. V súčasnosti možno u obžalovaného R. T. konštatovať, že sa uňho jedná o úzkostne-depresívnu poruchu, ktorá vznikla na reaktívnej báze, ako následok pobytu vo výkone trestu, kde sa na prostredie nedokázal adaptovať a aktuálne hroziaceho justičného postihu. To všetko na podklade ABNORMNE štruktúrovanej EGOCENTRICKV A SENZITÍVNE DISPONOVANEJ OSOBNOSTI. Úzkostne-depresívna
porucha nemá vplyv na chápanie zmyslu trestného stíhania. Psychodianostickv potvrdené organické poškodenie CNS /o tri intelektové pásma do pásma hlbokého podpriemeru/ taktiež nemá forenzne významný dopad na chápanie zmyslu trestného konania /toto pravdepodobne ale vysvetľuje pretrvávajúce poruchy vnímania a myslenia, bez forenzne významného dopadu na správanie a konanie obžalovaného/. Vzhľadom na závery znaleckého posudku a jeho doplnku, súd potom odmietol doplniť dokazovanie na základe návrhu obhajoby a oboznámiť sa so znaleckým posudkom MUDr. Č. (resp. vypočutím tohto lekára ), ktorý si obžalovaný dal sám vyhotoviť ako aj doplniť dokazovanie postupom podľa § 147 ods. 1 Tr. por. - pribrať znalecký ústav na skúmanie duševného stavu obžalovaného. Čo sa týka znaleckého posudku MUDr. Č., tento znalec nemal jednak k dispozícii celý spisový materiál, navyše obhajoba predložila posudok predtým, ako sa súd oboznámil s doplnkom k znaleckého posudku č. 44/2022 a 30/2022 pod č. 10/2024 /ĽS/ a 5/2024 /JM/ zo dňa 13. 12. 2023, obhajoba nenavrhla predvolať znalkyňu, ktorá vypracovala doplnok a obhajoba navyše súhlasila s čítaním doplnku s poukazom na § 268 ods. 2 Tr. por., teda namiesto výsluchu znalca bolo možné čítať písomný znalecký posudok, pretože neboli pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i obžalovaný s tým súhlasili. Čo sa týka postupu podľa § 147 ods. 1 Tr. por., vo výnimočných a obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie alebo na preskúmanie posudku znalca môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd pribrať na podanie znaleckého posudku znalecký ústav. K pribratiu iného znalca, prípadne k vyžiadaniu posudku ústavu podľa § 147 Tr. por. pristúpi orgán činný v trestnom konaní alebo súd až po vyčerpaní postupu podľa § 146 Tr. por., t. j. až vtedy, keď nejasnosti alebo neúplnosti posudku neboli odstránené ani osobným výsluchom znalca a vysvetlením, ktoré sa od neho vyžiadalo. O posudok ústavu možno žiadať iba pri splnení zákonných podmienok uvedených v § 147 ods. 1 Tr. por., t.j. keď ide o prípad, ktorý si vyžaduje osobitné vedecké posúdenie. Keďže súd nemal pochybnosti o správnosti doplnku k znaleckému posudku č. 10/2024 /ĽS/ a 5/2024 /JM/ zo dňa 13. 12. 2023 a nejedná sa ani o prípad, ktorý si vyžaduje osobitné vedecké posúdenie, súd odmietol vykonať aj tento dôkaz, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky podľa § 147 ods. 1 Tr. por. Tieto návrhy na doplnenie dokazovania súd považoval len za účelné v snahe oddialiť rozhodnutie vo veci samej, navyše obhajoba nepriniesla žiadne relevantné skutočnosti spochybňujúce závery znalkyne, súd to vníma len tak, že sa jej „nepáčili“ tieto závery, ktoré by potvrdili nutnosť mimoriadne znížiť trest odňatia slobody podľa § 39 ods. 2 písm. c) Tr. por. Závery uvedené ako v ZP č. 44/2022 a 30/2022 ako aj v jeho doplnku pod č. 10/2024 /ĽS/ a 5/2024 /JM/ súd považoval za jednoznačné, nepochybné a odrážajúce aktuálny zdravotný stav obžalovaného. Zo zápisnice o vykonaní domových prehliadok, prehliadok iných priestorov alebo pozemkov a osobných prehliadok vyplýva, že u obžalovaného boli zaistené, resp. obžalovaný vydal veci tak, ako vyplývajú z trestu prepadnutia veci (uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku). Všetky strany zhodne uviedli, že nežiadajú, aby im vecné dôkazy boli predkladané podľa § 270 ods. 1 Tr. poriadku a tieto sa oboznamovali čítaním zápisníc z domových prehliadok, prehliadok iných priestorov a osobných prehliadok. K TRESTU ODŇATIA SLOBODY: Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd obligatórne skúmal pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. U obžalovaného súd zároveň dospel k záveru, že je možné mimoriadne znížiť trest odňatia slobody podľa § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Tr. zák. s poukazom na jeho vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.
U obžalovaného T., pre obzvlášť závažný zločin podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, je základná trestná sadzba 10 - 15 rokov, podľa § 39 ods. 2 a ods. 4 potom súd rozhodol o výške trestu odňatia slobody v rozmedzí 6 rokov 8 mesiacov až 13 rokov 4 mesiace. V rámci záverečnej reči obhajoba navrhovala u obž. T. určiť trest odňatia s poukazom na § 39 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. a to s poukazom na duševnú chorobu obžalovaného. Súd poukazuje na to, že obžalovaný sa dopustil obzvlášť závažného drogového zločinu, ktorým zničili životy ľudí, ktorým drogy zaobstarával a tým sú spojené aj zničené životy ich rodín. Obžalovaný priamo ohrozil zdravie týchto ľudí (najmä psychické, u niektorých možno aj fyzické). Pri takto závažnej trestnej činnosti súd nezdieľa jeho názor, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania (rozumej 5 rokov). Obžalovaný nebral ohľad na ľudí ani na ich rodiny, keď konzumentom zaobstarával drogy a výrazne negatívne ovplyvnil týmto ľuďom ich ďalšiu existenciu. Tieto dopady spáchanej trestnej činnosti súd nemôže a nechce opomenúť. Súd však poukazuje na to, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici určenej podľa § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Tr. zák., t. j. 7 rokov s poukazom na to, že už v minulosti bol súdne trestaný a neviedlo to k jeho náprave, preto trest na dolnej hranici by súd nepovažoval za spravodlivý a účelný. Súd poukazuje na to, že ak možno páchateľovi trestného činu, pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste, mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno ust. § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody použiť aj v prípade priznania viny podľa § 257 ods. l písm. b), písm. c) Tr. por. (po prijatí takéhoto vyhlásenia súdom), keďže páchateľ neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny, dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výmere uloženého trestu" (S 44/2017). V zmysle vyššie uvedeného, už samotné priznanie viny podľa § 257 ods. l písm. b/, písm. c) Tr. por. možno považovať za okolnosť prípadu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný priznaním viny (§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku) významným spôsobom „uľahčuje“ prácu prokurátorovi a súdu v ďalšom procesnom postupe, najmä ak ide o rozsiahlu vec, náročnú na dĺžku konania a rozsah predpokladaného dokazovania. Čo sa týka postupu podľa § 39 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, súd dodáva, že obžalovaný sa dopustil spáchania obzvlášť závažného zločinu podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, išlo o opakovaný predaj metamfetamínu iným osobám s pohnútkou obstarať si neoprávnený výnos trestnou činnosťou. Obžalovanému nebol dôvod mimoriadne znižovať trest odňatia slobody inak, ako podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam (a to aj s poukazom na závery znaleckého posudku). Mimoriadne zníženie trestu nemôže byť u obžalovaného mechanicky uplatňované len na základe vyhlásenia viny. Samotné vyhlásenie o vine nie je dôvodom na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Ide o fakultatívnu možnosť, pri ktorej musí súd vychádzať z okolností prípadu a osoby páchateľa. Súd zohľadnil pomery páchateľa, jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, poľahčujúce a priťažujúce okolností, a práve s ohľadom na uvedené skutočnosti považuje za zákonné pristúpenie k tej možnosti, že pri urobení vyhlásení o vine a ich prijatí súdom, je možné ukladať trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Bez uvedených skutočností, zahŕňajúcich tak postoj obžalovaného, oľutovanie trestnej činnosti, predchádzajúci život, by trest odňatia slobody vo výmere pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby neukladal, napriek urobenému a prijatému vyhláseniu o vine obžalovaného. V prípade, že nie sú splnené podmienky na zníženie trestu podľa § 39 ods. 1, 2 Trestného zákona, trest kratšieho trvania uložený podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam predstavuje najpriaznivejšiu možnú eventualitu (najväčší možný benefit). Preto je namieste ukladať ho spravidla páchateľom, ktorí pred spáchaním trestného činu viedli riadny život, k trestnej činnosti sa priznávajú od počiatku, túto ľutujú, prípadne sú u nich dané aj ďalšie poľahčujúce okolnosti predpokladané ustanovení § 36 Trestného zákona. Ďalšie mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody by súd nepovažoval za spravodlivé a dostatočné na nápravu páchateľa. Súd poukazuje na závery vyššie uvedeného a citovaného znaleckého posudku a jeho doplnku. V krátkosti je potrebné zdupľovať, že v súčasnosti možno u obžalovaného R. T. konštatovať, že sa uňho jedná o úzkostne-depresívnu poruchu, ktorá vznikla na reaktívnej báze, ako následok pobytu vo výkone trestu, kde sa na prostredie nedokázal adaptovať a aktuálne hroziaceho justičného postihu. To všetko na podklade ABNORMNE štruktúrovanej EGOCENTRICKV A
SENZITÍVNE DISPONOVANEJ OSOBNOSTI. Úzkostne-depresívna porucha nemá vplyv na chápanie zmyslu trestného stíhania. Psychodianostickv potvrdené organické poškodenie CNS /o tri intelektové pásma do pásma hlbokého podpriemeru/ taktiež nemá forenzne významný dopad na chápanie zmyslu trestného konania /toto pravdepodobne ale vysvetľuje pretrvávajúce poruchy vnímania a myslenia, bez forenzne významného dopadu na správanie a konanie obžalovaného/. Celú obranu obžalovaného súd vníma len ako snahu vyhnúť sa nepodmienečnému trestu odňatia slobody, resp. tento minimalizovať na čo najmenšiu možnú výmeru. K obž. T. súd ďalej uvádza, že pokiaľ poukazoval na závery psychodiagnostického vyšetrenia, súd je toho názoru, že na jednej strane spáchal priestupky na úseku dopravy a to aj pod vplyvom omamných a psychotropných látok, kedy sám uznal, že je spôsobilý viesť motorové vozidlá a vtedy mu jeho diagnóza „neprekážala“, na druhej strane v trestnom konaní sa snaží svoje konanie ospravedlniť tou istou diagnózou, teda už pred trestom je jeho spôsobilosť akoby „obmedzená“. Pokiaľ v bežnom živote vykonáva úkony, ktoré ho nijako neobmedzujú, súd je toho názoru, že musí niesť aj dôsledky svojho konania. Navyše, súd mu mimoriadne znížil trest o 3 roky pod dolnú základnú sadzbu, čo považuje za dostatočné a aj veľkorysé. Navyše, obžalovaný sa dopustil trestného činu v čase podmienečného odsúdenia, čo je ďalšia dôležitá skutočnosť, ktorá vplývala na výšku uloženého trestu (odsúdenie Okresným súdom Bratislava 2 - trestný rozkaz z 12. 08. 2019; spis. značka 0T/225/2019). Úplné zistenie všetkých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj zhodnotenie stupňa ich intenzity vo vzťahu k ostatným okolnostiam, ktoré sa týkajú činu a osoby páchateľa a v súhrne tvoria stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4 TZ), je nevyhnutnou podmienkou na určenie druhu a výmery trestu. Takto uložený trest považuje súd za dostatočný s poukazom na potrebu individuálnej i generálnej prevencie a najmä ochranu spoločnosti a to aj napriek tomu, že bol uložený na dolnej hranici trestnej sadzby. K STUPŇU STRÁŽENIA: U obž. T. súd postupoval podľa § 48 ods. 5 Tr. zák. per analogiam, kedy pri zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia nie je súd viazaný ustanoveniami odsekov 2 a 3 ani vtedy, ak schvaľuje dohodu o uznaní viny a prijatí trestu. Súd prihliadol na celkové správanie obžalovaného počas súdneho konania, na jeho hodnotenie vypracované ÚVV a ÚVTOS a dospel k záveru, že je možné ho umiestniť do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, hoci by mal byť zaradený do maximálneho stupňa stráženia, pretože s poukazom na stupeň kriminálneho narušenia u obžalovaného predpokladá, že jeho náprava bude dostatočne zabezpečená aj v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia (teda obdobne ako u spoluobžalovaných L. a T.). U obžalovaného jeho argumenty a skutočnosti, ktoré uvádzal, je možné zohľadniť len pri rozhodovaní o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody, a to práve s ohľadom na urobené a prijaté vyhlásenie o vine. Súd dospel k záveru, že stupeň kriminálneho narušenia u obžalovaného predpokladá, že jeho náprava bude dostatočne zabezpečená aj v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. K OCHRANNÉMU LIEČENIU: Súd uložil obž. T. psychiatrické liečenie ústavnou formou v súlade so znaleckým dokazovaním, nakoľko v tejto časti nenamietal závery znaleckého posudku a neprodukoval a nenavrhoval dôkazy, ktoré by preukázali, že ochranné opatrenie nie je potrené uložiť, dokonca s jeho uložením výslovne súhlasil. Ustanovenie § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. umožňuje uložiť ochranné liečenie osobám, ktoré spáchali trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním. Uvedené podmienky potrebné na nariadenie liečenia boli preukázané znaleckým dokazovaním. Znalecké dokazovanie preukázalo, že obžalovaný je pre spoločnosť nebezpečný a že ambulantná forma liečenia by nesplnila svoj účel. K OCHRANNÉMU DOHĽADU:
Obž. T. súd uložil aj ochranný dohľad v trvaní 1 rok. Ide o ochranné opatrenie, ktoré je súčasťou tzv. nútenej postpenitenciárnej starostlivosti, ktorá je nevyhnutná na dovŕšenie nápravy páchateľov obzvlášť závažných zločinov. Dohľad počas výkonu tohto ochranného opatrenia sa zveruje probačným a mediačným úradníkom. Ochranné opatrenie podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. zákon umožňuje uložiť páchateľovi, ktorého súd odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. K TRESTU PREPADNUTIA VECI: Zaistené veci boli oboznamované čítaním zápisníc z prehliadok, ako je uvedené vyššie. Účelom trestu prepadnutia veci je buď zamedziť páchaniu ďalšej trestnej činnosti, a to tak, že sa páchateľovi trestného činu odnímu nástroje, ktorými túto trestnú činnosť páchal, alebo postihnúť a odčerpať výnosy z trestnej činnosti, pričom za splnenia zákonných podmienok súd ukladá tento trest obligatórne. Obžalovaný T. potvrdil, že veci uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku boli podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. použité na spáchanie trestného činu, súd mu preto uložil trest prepadnutia vecí, ako sú uvedené vo výrokovej časti. Súd nemal pochybnosti o ich použití na páchanie trestnej činnosti, nakoľko to potvrdil samotný obžalovaný, ako aj vykonané dokazovanie. Nemal výhrady voči vlastníctvu a použitiu či získaniu vecí, pre ktoré prokurátor navrhol uložil trest prepadnutia veci. Namietal však použitie niektorých stôp na použitie pre účely páchania trestnej činnosti, resp. ich vlastníctvo a to: 11 balení modalert (stopa č. 2), USB kľúč čiernej farby (stopa č. 5), notebook zn. Lenovo, striebornej farby, NO:D., model: 81N3 (stopa č. 13) a zariadenie na ukladanie kamerového záznamu zn. Hikvision s napájacím káblom (stopa č. 14). K týmto stopám uviedol, že stopa č. 2 a stopa č. 5 nepochádzajú z trestnej činnosti a ani s ňou nesúvisia. Modalert sú lieky, ktoré si kupoval v lekárni a slúžia na zbystrenie pozornosti. Užíval ich podľa potreby. USB na trestnú činnosť nepoužíval, bol prázdny. Súdu predložil čestné vyhlásenie svojej matky O. T., že stopy č. 13 a 14 patrili jej. Zodpovedá pravde, že Modalert obsahuje 200 mg čistého vysokokvalitného Modafinulu, ktorý znižuje únavu, pomáha udržiavať bdelosť, zlepšuje pamäť, reakčný čas, a taktiež prispieva k vyššej motivácii a lepšej nálade a je určený každému. Je voľnopredajný a úplne bezpečný, bez výraznejších vedľajších účinkov. V konaní pred súdom nebolo preukázané, že tieto lieky si obžalovaný zadovažoval z financií získaných trestnou činnosťou, ani že by lieky boli používané na páchanie trestnej činnosti (napr. ich miešaním do drog a pod.). Čo sa týka stôp č. 5, 13, 14, obžaloba ani znaleckým posudkom KEÚ PZ č. D.-L.-R.-Y.-XXXX/XXXX (č. l. 1058) ani iným dôkazom nepreukázala, že boli používané na páchanie trestnej činnosti, navyše obžaloba nevyvrátila ani tvrdenie obžalovaného, že stopy 13 a 14 patria matke obžalovaného a nie obžalovanému, preto trest prepadnutia veci v ich prípade nepripadá do úvahy, a rovnako tak ani zhabanie veci, pretože nebolo preukázané ich použitie na páchanie trestnej činnosti. Vzhľadom na uvedené po vykonanom dokazovaní, keď súd posúdil všetky dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.), - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.), - príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.), - zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.), - štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.), - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.