Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 11T/16/2023 2323010260 25. 10. 2024 JUDr. Juraj Dziak ECLI:SK:OSGA:2024:2323010260.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jurajom Dziakom, v trestnej veci obžalovaných: 1) Š. Y. I.., 2) Š. Y. G.., pre prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a v súbehu s prečinom nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, všetko spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.10.2024, takto rozhodol: Obžalovaní 1) Š. Y. I.., M.. Y., T.. XX.XX.XXXX D. Š.Z., R. U. C. D. Š., G. M., 2) Š. Y. G.., M.. Y., T.. XX.XX.XXXX D. D., Č. M., R.Ý. U. C. D.. Š. XXX/X, Š., G. M., sa uznávajú za vinných, že dňa 16.08.2017 v poobedných hodinách v obci G. T. O.. C. pred rodinným domom Č.. X/XX, spoločným konaním fyzicky napadli poškodeného I. Y., a to tým spôsobom, že ako vystúpil zo svojho auta, obžalovaný 2) Š. Y. G.. k nemu pristúpil s drevenou palicou v ruke a následne ho udrel päsťou do tváre, pričom ako poškodený I. Y. od neho ustupoval, tak k nim pribehol obžalovaný 1) Š. Y. I.., ktorý zobral predmetnú drevenú palicu od obžalovaného 2) Š. Y. G.., a začal poškodeného I. Y. uvedenou palicou udierať po celom tele, pričom obžalovaný 2) Š. Y. G.. zozadu pridržal poškodeného I. Y., aby ho mohol obžalovaný 1) Š. Y. I.. udierať, pričom sa mu neustále vyhrážali so zabitím, pričom ako sa poškodenému I. Y. podarilo vbehnúť do dvora rodinného domu, sa mu obaja uvedení obžalovaní vyhrážali so slovami: ,,aj tak ťa chytíme a zabijeme“, čím svojím konaním spôsobili poškodenému I. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H. G., Y. XXX/X, zranenia - pohmoždenie opuchom ľavého predlaktia, pohmoždenie s podliatinou pravého stehna, pohmoždenie driekovej oblasti s podliatinou na pravej strane a zlomeniny nechtových výbežkov s poškodením nechtov na II. a III. prste pravej ruky, s dobou liečenia od 16.08.2017 do 30.09.2017, pričom bol obmedzený bolestivosťou v trvaní najviac 4-5 dní, obmedzený bol tiež vo voľnočasových aktivitách odporujúcich režimu dočasnej práceneschopnosti počas celej doby jej trvania, ktorá je totožná z dobou liečenia, ako aj v činnostiach, pri ktorých bola používaná pravá ruka a ktoré boli limitované imobilizáciou na pravej ruke počas celej doby jej trvania (2 až 3 týždne), a to hlavne v činnostiach týkajúcich, resp. vyžadujúcich si spoluúčasť pravej ruky pri funkčných prácach, teda spoločným konaním - sa fyzicky dopustili na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného, a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, - inému úmyselne ublížili na zdraví,
- inému sa vyhrážali smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čím spáchali spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona - úmyselný prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, - v jednočinnom v súbehu s úmyselným prečinom ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, - a v jednočinnom súbehu s úmyselným prečinom nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, všetko Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Za to sa odsudzujú: Obžalovaný 1) Š. Y. I.. Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. h) Trestného zákona, tiež za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, všetko Trestného zákona účinného od 06.08.2024, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, všetko Trestného zákona účinného od 06.08.2024, určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky. Obžalovaný 2) Š. Y. G.. Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. h) Trestného zákona, tiež za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, všetko Trestného zákona účinného od 06.08.2024, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, všetko Trestného zákona účinného od 06.08.2024, určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obom obžalovaným spoločne a nerozdielne nahradiť - poškodenej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., G. G. J. XX, XXX XX H., G. M., V.: XX XXX XXX, škodu vo výške 376,91 eur (tristosedemdesiatšesť eur a deväťdesiatjeden eurocentov). - poškodenému subjektu Sociálna poisťovňa, G. G. O.. XX. Z. X Z. XX, XXX XX H., G. M., V.: XX XXX XXX, škodu vo výške 344,40 eur (tristoštyridsaťštyri eur a štyridsať eurocentov). odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 18.11.2020 podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku, pod č. k. 2 Pv 401/17/2202-58 zo dňa 10.11.2020, obžalobu v jej bode 1. na oboch obžalovaných (Š. Y. I.. ďalej len ako ,,obžalovaný 1“ a Š. Y. G.. ďalej len ako ,,obžalovaný 2“) pre prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, v súbehu s prečinom ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, a v súbehu s prečinom nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, všetko spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na skutkovom a právnom základe bližšie tam špecifikovanom (ďalej len ,,obžaloba“). Nakoľko súd nevzhliadol priestor pre iný procesný postup, prejednal vec vo vzťahu k týmto obžalovaným na hlavnom pojednávaní v konaní vedenom pod sp. zn. 11T/16/2023 (po vylúčení veci ohľadne bodu 1.
obžaloby zo spoločného konania vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. 2T/106/2020, viď č. l. 498 až 499), pričom dňa 25.10.2024 vyhlásil tento odsudzujúci rozsudok. Pre úplnosť súd uvádza, že niektoré termíny hlavného pojednávania vykonal súd v neprítomnosti obžalovaných, kedy mal súd za splnené procesné podmienky na taký postup v zmysle § 252 ods. 2 (podľa názoru súdu bolo možné vec spravodlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaných; obžaloba bola obžalovaným riadne doručená; termíny hlavného pojednávania buď brali na vedomie resp. boli riadne predvolaní a upozornení na možnosť konania hlavného pojednávania v ich neprítomnosti; o tom, čo im je kladené za vinu, sa mali možnosť vyjadriť v prípravnom konaní i pred súdom; podľa názoru súdu boli dodržané ustanovenia Trestného poriadku o vyšetrovaní; postup podľa § 208 Trestného poriadku prebehol v súlade s Trestným poriadkom), ods. 3 (podľa vždy aktuálnej lustrácie ZVJS neboli vo väzbe/VTOS, pričom tu nešlo o trestný čin, na ktorý by zákon ustanovoval trest odňatia slobody, ktorého horná hranica by prevyšovala 10 rokov) Trestného poriadku. Pred súdom vykonané dokazovanie. Obaja obžalovaní svoju vinu pred súdom popreli, uviedli, že sú nevinní (obžalovaný 1 uviedol, že to poškodený I. Y. napadol jeho sestru; obžalovaný 2 uviedol, že síce poškodeného I. Y. napadol, ale nie baseballovou pálkou a len ako otec brániaci svoju dcéru), nároky na náhradu škody neuznali. V rámci svojho výsluchu pred súdom obžalovaný 1 uviedol, že (zostručnené) pred tu žalovaným skutkom bol doma, pričom zbadal, že jeho otec (obžalovaný 2) odišiel rýchlo z domu preč. Následne mu matka povedala, že jeho sestru N. Y. napadol poškodený I. Y. s priateľkou Z. Y. a babkou. Sestra volala otcovi (obžalovanému 2) a ten šiel k svokre poškodeného, nakoľko mal byť tam. Obžalovaný 1 sa tam tiež vybral s bratom N. Y. a ako tam prišli, videli, že poškodený sa s obžalovaným 2 handrkujú, poškodený chcel obžalovaného 2 udrieť, ten sa ubránil a dal poškodenému facku, zapojil sa do toho aj N. Y., chcel ich rozdeliť (na čo sa s poškodeným aj on fackoval). Obžalovaný 1 nič poškodenému nespravil, do tej bitky sa on nezapojil. Ako to handrkovanie skončilo, poškodený išiel cez bránu do domu, pričom treskol bránkou a privrel si prsty. Poškodený klame. Pokiaľ ide o zapojenie sa obžalovaného 1, snažil sa ich rozdeliť. Zo strany poškodeného boli vyhrážky, z ich strany nie. Počas incidentu nemal nikto nič v ruke, ani žiadnu zbraň, prefackali sa medzi sebou, postrkali, pováľali. Na poškodenom obžalovaný 1 žiadne zranenia nevidel. Postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku boli pred súdom odstraňované rozpory so skoršou výpoveďou obžalovaného 1 z prípravného konania, pričom ten uviedol, že pre odstup času si už nespomína na každý detail, no nezvykne klamať. V rámci svojho výsluchu pred súdom obžalovaný 2 uviedol, že (zostručnené) pred tu žalovaným skutkom bol doma, bolo mu povedané resp. mu volala jeho dcéra, že ju napadla priateľka a babka poškodeného I. Y., preto vyrazil autom za ňou, ona mu popísala incident, on následne šiel autom až k domu poškodeného. Obžalovaný 2 k poškodenému pristúpil, pýtal sa ho, prečo napadli dcéru obžalovaného 2, na čo poškodený povedal, že si zaslúžila a zahnal sa na obžalovaného 2; v tom ho v sebaobrane obžalovaný 2 chytil za plecia a hodil o zem (možno mu dal aj facku). Svojich synov (obžalovaného 1 a Jozefa Y.) obžalovaný 2 zadržal, aby poškodenému nič nespravili. Poškodený následne vbehol do dvora domu a v bránke si privrel prsty. Obžalovaného 2 dcéra s kamarátkou to videli z druhej strany ulice. Nebola žiadna baseballová pálka, ani policajti žiadnu nenašli. Celé to bolo tak, že napadli jeho dcéru, on dal poškodenému pár faciek; žiadne vyhrážanie smrťou nebolo. Ako prvý zaútočil poškodený, obžalovaný 2 sa len bránil. Pri incidente bola poškodeného svokra, synovia obžalovaného 2 a jeho dcéra Janka. Po tom, čo poškodeného hodil o zem (poškodený padol na pravý bok), pribehli obžalovaného 2 synovia, poškodený sa asi zľakol, vbehol do bránky ich domu a privrel si tam prsty. Obžalovaného 2 synovia neudreli poškodeného, resp. syn Jozef mu možno dal facku, obžalovaný 1 sa poškodeného nijak nedotkol. Nikto nedržal v ruke žiaden predmet, ktorým by napadol poškodeného, obžalovaný 2 sa poškodenému nevyhrážal. Postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku boli pred súdom odstraňované rozpory so skoršou výpoveďou obžalovaného 2 z prípravného konania, pričom ten sa pridržal skôr vyjadrení učinených pred súdom (napr. ohľadne toho, že synovia obžalovaného 2 prišli až po tom, čo obžalovaný 2 naťahoval s poškodeným). Za súhlasu procesných strán boli pred súdom v rámci dokazovania prečítané zápisnice o skoršom výsluchu splnomocnencov poškodených - DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. a Sociálna poisťovňa. Z prečítaného vyplynulo, že sociálna poisťovňa eviduje v súvislosti so žalovaným skutkom náklady v sume
344,40 eur (suma nemocenských dávok vyplatená poškodenému I. Y.), ktorú škodu žiadajú v tomto trestnom konaní nahradiť, a zdravotná poisťovňa v danej súvislosti eviduje náklady v sume 376,91 eur (suma liečebných nákladov ohľadne poškodenia zdravia poškodeného I. Y.), ktorú škodu žiadajú v tomto trestnom konaní nahradiť. V rámci dokazovania bol pred súdom vyslúchnutý aj znalec I.. F. I. k ním vypracovanému znaleckému posudku č. 35/2017 (č. l. 159 a nasl.). Pred súdom uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava daného znaleckého posudku, kedy podrobne zrekapituloval znalecké zistenia, ku ktorým dospel na základe preštudovania kompletnej zdravotnej dokumentácie poškodeného a jeho osobného vyšetrenia na traumatologickej ambulancii (napr. aj to, že poškodený bol obmedzený bolestivosťou v trvaní najviac 4 až 5 dní, obmedzený bol tiež vo voľnočasových aktivitách odporujúcich režimu dočasnej práceneschopnosti počas celej doby jej trvania, ktorá je totožná z dobou liečenia, ako aj v činnostiach, pri ktorých bola používaná pravá ruka a ktoré boli limitované imobilizáciou na pravej ruke počas celej doby jej trvania, a to hlavne v činnostiach týkajúcich, resp. vyžadujúcich si spoluúčasť pravej ruky pri funkčných prácach). Zranenia predstavovali výsledok obranných mechanizmov voči nielen brachiálnemu násiliu, a pokiaľ ide o zlomeniny koncových článkov prstov, boli spôsobené skôr úderom tupého podlhovastého predmetu, nakoľko úderom, fackou či pádom by spôsobené byť nemohli. Aj keď pri prvotnom náleze dané zranenie nebolo detailne popísané, dá sa usudzovať podľa znalca s vysokou pravdepodobnosťou, že zlomeniny boli spôsobené úzkym, dlhým, tupým predmetom, nakoľko ak by išlo o širší predmet, zranenie by zasiahlo väčšiu časť prstov. Mohlo teda ísť o úder palicou. Liečba zlomenín celkovo trvala 4 až 5 týždňov, z toho 2 až 3 týždne sadrová imobilizácia a následne rehabilitácia. Poškodený I. Y. sa liečbe riadne podrobil. Liečba u neho trvala síce o pár dní dlhšie, avšak dané je možné podľa názoru znalca považovať ešte za dôvodné, resp. primerané, korektné. Svojou povahou išlo o ľahký úraz, ktorý nezanechá trvalé následky. Doba liečby od 16.08.2017 do 30.09.2017 ako je uvedené v znaleckom posudku je správna. Všetky tie zranenia, ktoré utrpel poškodený I. Y., boli spôsobené z rôznych smerov, a tak nemohli byť následkom jedného pádu z vlastnej výšky daného poškodeného. Znalec zotrval na ním v predmetnom znaleckom posudku uvádzaných/zistených zraneniach poškodeného I. Y. - t. j. (i) pohmoždenie opuchom ľavého predlaktia, (ii) pohmoždenie s podliatinou pravého stehna, (iii) pohmoždenie driekovej oblasti s podliatinou na pravej strane a (iv) zlomeniny nechtových výbežkov s poškodením nechtov na II. a III. prste pravej ruky. Na návrh a za súhlasu prokurátorky, kedy súhlas v danom procesnom čase na termíne hlavného pojednávania dňa 25.10.2024 bez ich ospravedlnenia neprítomných obžalovaných nebol potrebný (postup podľa § 252 ods. 5 Trestného poriadku v spojení s § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), a nakoľko súd nezistil procesné prekážky takého postupu (aj s ohľadom na návetie § 263 ods. 3 Trestného poriadku, pričom súd nepovažoval osobný výsluch za potrebný), boli v rámci dokazovania pred súdom prečítané zápisnice o skoršom výsluchu z prípravného konania, a to: - poškodeného I. Y., z ktorej vyplynulo, že (zostručnené) dňa 16.08.2017 bol u svojej priateľky, svedkyne Alexandry Y. D. G.. Popísal, ako sa Z. Y. stretla na ulici aj s Janou Y., pričom nevie, o čom sa rozprávali, on potiahol auto k nej a nabral ju do auta, išli preč k Alexandre domov; nevidel, že by si ženy nadávali/ bili sa, oni sa rozprávali. On sa pri tom nikoho nedotkol. Cestou autom im skrížilo cestu vozidlo zn. Opel bielej farby, šoféroval ho obžalovaný 2 a vykrikoval ,,zabijem ťa“, v aute s ním bol aj obžalovaný 1 a Jozef Y.. Poškodený zastavil pri dome, kde bývala Alexandra, a vystúpil. Zo svojho auta vystúpil aj obžalovaný 2, pričom mal v ruke baseballovú pálku resp. hrubú drevenú palicu. Poškodený začal ustupovať, obžalovaný 2 kričal, že ho zabije. V tom poškodeného udrel päsťou do tváre obžalovaný 2, následne obžalovaný 1 vzal obžalovanému 2 tú palicu a začal biť poškodeného hlava/nehlava (po rukách, chrbte, nohe), pričom ho zozadu držal obžalovaný 2. Poškodenému sa podarilo vyšmyknúť a utiekol do domu svedkyne Z. Y.. Počas útoku obaja obžalovaní vykrikovali, že poškodeného zabijú (ako zmyslov zbavení). Bol tam aj Jozef Y., ale len tam stál, pozeral sa (nezasiahol do bitky). Keď už bol poškodený v dome, stále počul zvonku, ako vykrikujú, že aj tak si ho chytia a zabijú. Prítomná počas incidentu bola svedkyňa Z. Y., aj jej mama F. Y.. Počas útoku poškodený utrpel zlomeninu 2. a 3. prsta pravej ruky, pomliaždenie na pravom stehne, na rukách a chrbte. Útočili na neho obžalovaní. Náhradu škody poškodený v konaní neuplatnil. - svedkyne Z. Y., z ktorej vyplynulo, že (zostručnené) je priateľkou poškodeného I. Y.. Popísala verbálny konflikt s Janou Y. (ktorá svedkyni hovorila resp. sa jej vyhrážala, že ju zbije). Svedkyňa nastúpila do auta k poškodenému a šli k nej domov (on sa ani verbálne ani fyzicky do daného konfliktu nezapojil). Ako vystúpili z auta, tak z bieleho auta, ktoré ich cestou začalo prenasledovať resp. im krížiť cestu, vystúpili obžalovaní a Jozef Y.. Obžalovaný 2 sa spýtal, prečo zbil jeho dcéru, následne obžalovaný
2 udrel poškodeného I. Y. päsťou do tváre, následne obžalovaný 2 vytiahol z auta nejakú drevenú palicu, ktorú mu potom vzal obžalovaný 1 a bil poškodeného, ktorý tým, že sa bránil, dostal po prstoch. Svedkyňa pozná obžalovaného 1 aj Jozefa Y., vie ich rozlíšiť. Svedkyňa videla, ako obžalovaný 1 bije poškodeného po celom tele, dostal aj po nohách a chrbte, pritom poškodeného obžalovaný 2 držal zozadu. Poškodenému sa podarilo vyšmyknúť a utiekol k svedkyni do domu, pričom obžalovaný 2 kľačiac prisahal, že za toto budú zabití. Na mieste incidentu sa nachádzal aj Jozef Y., ale stál pri aute a nič nerobil, Jana Y. tam nebola. - svedkyne D. K., z ktorej vyplynulo, že (zostručnené) bola svedkom hádky medzi Janou Y. a svedkyňou Alexandrou Y. (tá tam bola aj s poškodeným I. Y.), ktoré sa aj trochu sácali; potom niekto volal otcovi Jany Y., ktorý sa vybral za Michaelom Y., asi s ním boli aj obžalovaný 1 a Jozef Y.; táto svedkyňa a tiež aj Jana Y. išli domov Y. Y., a tam čakali (aj Jana Y.), kým sa obžalovaný 2 a jeho synovia nevrátili späť, ktorý obžalovaný 2 potom zavolal policajnú hliadku; bitku medzi obžalovanými a poškodeným I. Y. svedkyňa nevidela, pretože bola po celý čas s Janou Y. O. Y. doma. - svedkyne F. Y., z ktorej vyplynulo, že (zostručnené) bola doma, na dvore, na adrese trvalého bydliska (pozn. súdu: Pionierska 1/17, Selice), kedy následne bola svedkom toho, ako obžalovaný 2 kričí na poškodeného I. Y. a jej dcéru, svedkyňu Alexandru Y., že prečo ublížili jeho dcére; obžalovaný 2 udrel asi pravou rukou poškodeného do tváre, potom svedkyňa videla, ako obžalovaný 2 drží niečo ako baseballová palica, ona sa snažila brániť obžalovanému 2, aby poškodeného napádal, pričom v tom z auta vystúpili synovia obžalovaného 2, obžalovaný 1 vzal od obžalovaného 2 tú palicu, s ktorou začal udierať poškodeného po celom tele, pričom zozadu poškodeného pridŕžal obžalovaný 2; počas celého útoku na poškodeného vykrikovali, že ho zabijú a že teraz buď chlap; potom sa poškodenému podarilo vbehnúť dnu, krvácali mu prsty; poškodeného bili len obžalovaní. - svedka Jozefa Y., z ktorej vyplynulo, že (zostručnené) bol doma, okrem iných aj obžalovaní. Sestra Jana Y. zavolala otcovi, že ju napadli na ulici, na čo on, otec (obžalovaný 2) a brat (obžalovaný 1) išli na miesto autom. Tam im jeho sestra Jana Y. povedala, že dostala od poškodeného I. Y. facku. Odtiaľ otec (obžalovaný 2) šiel za poškodeným autom, on a obžalovaný 1 bežali. Otec (obžalovaný 2) prišiel k domu matky svedkyne Alexandry Y.. Svedok, ako tam prišiel prvý, dal poškodenému hneď dve facky (resp. dal mu aj dvakrát päsťou na tvár), poškodený z prvej spadol a utiekol dovnútra. Otec (obžalovaný 2) už komunikoval s poškodeným len cez bránu, a brat (obžalovaný 1) už nestihol nič. Nikto počas incidentu žiaden predmet nedržal. Svedok nepočul, že by sa niekto poškodenému vyhrážal. Jana Y. na mieste incidentu nebola. (nevidela to). V rámci dokazovania boli pred súdom oboznámené aj listinné dôkazy, z ktorých súd vychádzal pri kreovaní výrokovej časti tohto rozsudku, a to: - na č. l. 38 až 61 zápisnice o konfrontácii medzi tým ktorým obžalovaným a poškodeným I. Y. z 05/2019; plynie z nich, okrem iného, že · obžalovaný 2 priznal možno jednu či dve facky poškodenému, kedy následne prišli jeho synovia Štefan a Jozef, ktorí sa obaja pobili s poškodeným, palicu nemali žiadnu, počas incidentu tam prišla Jana Y.; · obžalovaný 1 uviedol, že to bol poškodený, kto skočil do obžalovaného 2, sotil ho, pričom následne Jozef raz udrel poškodeného, obžalovaní ich potom od seba oddelili, neboli žiadne vyhrážky, obžalovaný 1 sa s poškodeným vôbec nebil (už vôbec nie palicou), ani obžalovaný 2, na miesto incidentu o prišla aj Jana Y.; · vyjadrenia poškodeného v podstate korešpondujú so skutkovou vetou obžaloby, pričom Janu Y. tam on nevidel; - na č. l. 78 až 79 vyčíslenie nároku na náhradu škody zo strany Sociálnej poisťovne (suma nemocenských dávok vyplatená poškodenému I. Y., celkovo 344,40 eur); - na č. l. 86 až 87 vyčíslenie nároku na náhradu škody zo strany obchodnej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. (suma liečebných nákladov ohľadne poškodenia zdravia poškodeného I. Y., celkovo 376,91 eur); - na č. l. 157 až 158 uznesenie o pribratí znalca I.. F. I. do trestného konania na podanie znaleckého úkonu; - na č. l. 182 až 184 lekárske správy ohľadne poškodenia zdravia poškodeného I. Y. (prvotné dve zo dňa skutku, s popisom poškodeného zdravia a poškodeným udávaného spôsobu ich vzniku - napadnutie inými osobami, napadnutie baseballovou palicou); - na č. l. 185 až 189 zápisnica o rekognícii vykonanej s poškodeným I. Y.; podľa záveru zápisnice opoznal obžalovaného 1 ako osobu, ktorá ho napadla; - na č. l. 190 až 194 zápisnica o rekognícii vykonaná so svedkyňou Alexandrou Y.; podľa záveru zápisnice opoznala obžalovaného 1 ako osobu, ktorá poškodeného I. Y. napadla;
- na č. l. 195 až 199 zápisnica o rekognícii so svedkyňou Zuzanou Y.; podľa záveru zápisnice opoznala obžalovaného 1 ako osobu, ktorá poškodeného I. Y. napadla; - na č. l. 200 až 205 fotoalbumy s fotografiami k rekogníciam uvedeným v odrážkach vyššie; - na č. l. 206 až 220 zápisnica o previerke výpovede na mieste vykonaná so svedkom Janou Y. (vykonaná v 05/2019) spolu s jej odpisom a fotodokumentáciou; plynie z nej, okrem iného, že svedkyňa popísala miesto konfrontácie so svedkyňou Alexandrou Y. a poškodeným I. Y., tiež následne miesto tu žalovaného skutku (podľa jej vyjadrenia ulica I. pred domom č. 673, G.), ktorý skutok podľa jej tam uvedeného vyjadrenia videla, kedy s ňou bola Vanesa R. a svedkyňa Veronika K.; - na č. l. 223 až 232 správy ÚPSVaR ohľadne oboch obžalovaných z 2019; plynú z nich úradom evidované informácie (aj) o obžalovaných v danom čase (evidencia uchádzačov o zamestnanie, poberania pomoci v hmotnej núdzi za uplynulé obdobie); - na č. l. 236 až 237 správy zo Sociálnej poisťovne ohľadne oboch obžalovaných datované v 10/2019; plynú z nich poisťovňou evidované informácie) o obžalovaných v danom čase (ohľadne ich pracovnej činnosti); - na č. l. 240 až 243 správy o povesti obžalovaných z obce G. a mesta Š. datované v 09/2019; ohľadne obžalovaného 1 neevidujú záznam, ohľadne obžalovaného 2 celkovo 5 priestupkov (proti občianskemu spolunažívaniu, verejnému poriadku, riešené napomenutím) z rokov 2014 až 2018 (na obci záznam však nemá); - na č. l. 248 správa z oddelenia dokladov OR PZ Š. datovaná 09/2019; obžalovaní nie sú držiteľmi zbrojného preukazu (nedržia zbraň v legálnej držbe, nie je nich sa týkajúce konanie o vydanie zbrojného preukazu) v danom čase; - na č. l. 260 až 267 starší výpis z evidencie priestupkov (obdobie od 09/2013 do 09/2019) ako i aktuálna lustrácia z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov ohľadne obžalovaného 2 zo dňa 24.10.2024; aktuálne má obžalovaný 2 evidovaných 46 priestupkových záznamov za priestupky rôzneho druhu (v cestnej premávke, proti verejnému poriadku atď.); k priestupku proti majetku (krádež čriev v Tescu) obžalovaný 2 pred súdom sa vyjadril, že si vtedy zabudol peňaženku v aute a ako kričal na syna, nech mu ju prinesie, prekročil pokladničnú zónu, čo SBS riešila privolaním polície, no on tie črevá zaplatil a ešte aj pokutu; - na č. l. 268 až 270 starší výpis z evidencie priestupkov (obdobie od 08/2015 do 09/2019) ako i aktuálna lustrácia z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov ohľadne obžalovaného 1 zo dňa 24.10.2024; aktuálne má obžalovaný 1 evidovaných 31 priestupkových záznamov (v cestnej premávke); - na č. l. 274 až 276 starší odpis registra trestov obžalovaného 2 ako i aktuálny odpis registra trestov zo dňa 24.10.2024; obžalovaný 2 má aktuálne 8 záznamov, prvé 4 sú ešte z minulého tisícročia, všetky záznamy má toho času zahladené, až na záznam č. 3, ktorý je však skoro 40 rokov starý (uložený mu bol vtedy nepodmienečný trest odňatia slobody 6 mesiacov za trestný čin proti povinnosti konať vojenskú službu - svojmocné odlúčenie); posledné 3 záznamy z rokov 2008, 2009 a 2012 sa týkali úmyselnej trestnej činnosti (krádež a marenie výkonu úradného rozhodnutia; ukladané mu boli peňažné tresty, podmienečný trest odňatia slobody i tresty zákazu činnosti); - na č. l. 277 starší odpis registra trestov obžalovaného 1 ako i aktuálny odpis registra trestov zo dňa 24.10.2024; obžalovaný má toho času 2 záznamy, oba zahladené (za krádeže mu boli uložené podmienečný trest odňatia slobody i peňažný trest); - na č. l. 493 až 497 kópia zápisnice z hlavného pojednávania konaného pred tunajším súdom dňa 17.02.2023 vo veci vedenej pod sp. zn. 27/106/2020; súd uznesením podľa § 21 ods. 1 Trestného poriadku vylúčil konanie o tu žalovanom skutku na samostatné konanie (následne zaevidované pod sp. zn. 11T/16/2023 tunajšieho súdu); - aktuálne lustrácie ZVJS zo dňa 24.10.2024 ohľadne oboch obžalovaných; nie sú v evidencii; - aktuálne lustrácie z registra obyvateľov ohľadne oboch obžalovaných datované 24.10.2024; plynú z nich aktuálne štátom o oboch obžalovaných evidované osobné údaje o obžalovaných; - aktuálne lustrácie zo Sociálnej poisťovne ohľadne oboch obžalovaných datované 24.10.2024; obžalovaný 2 poberá invalidný dôchodok, obžalovaný 1 bol v roku 2022 krátkodobo (niečo vyše mesiaca) pracovne činný u zamestnávateľa; - aktuálne lustrácie z databázy súdov ohľadne oboch obžalovaných datované 24.10.2024; pre súd z nich plynie informácia, že aktuálne niet takého trestného konania, ktoré by bránilo rozhodnutiu súdu v tejto trestnej veci. Súd postupom podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol (na termíne hlavného pojednávania dňa 25.10.2024) vykonať dôkaz navrhnutý obžalovanými na termíne hlavného pojednávania dňa 13.09.2023
(viď č. l. 520), a to preverenie lekárskych správ resp. dodržiavanie ,,PN“ poškodeným I. Y., a tiež nimi navrhnutý osobný výsluch uvedeného poškodeného, nakoľko okolnosti dôležité pre rozhodnutie súdu bolo možné zistiť v danom procesnom čase už medzičasom vykonanými dôkazmi v ich súhrne (prečítané výpovede svedkov a poškodeného I. Y., výsluch znalca k poškodeniu zdravia poškodeného i jeho následnej liečby). Išlo z pohľadu súdu o nadbytočný návrh dôkazov (ostatne, ak žiadali obžalovaní osobný výsluch poškodeného I. Y., sami sa na posledné dva termíny hlavného pojednávania nedostavili, z pre súd neznámych dôvodov, čo malo za následky aj aplikáciu § 252 ods. 5 Trestného poriadku). V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 08.10.1997 sp. zn. I. ÚS 64/97 do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník konania pred všeobecným súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi a súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Pre úplnosť súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2020 sp. zn. 6Tdo/23/2019, podľa ktorého proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zásada voľného hodnotenia dôkazov, vybudovaná na vnútornom presvedčení orgánov činných v trestnom konaní a súdu, znamená myšlienkovú činnosť, ktorá vytvára pre súd možnosť dostatočného priestoru v rámci vlastnej úvahy k tomu, aby sám určil rozsah dokazovania a vykonal prípadnú selekciu navrhovaných dôkazov procesnými stranami v obsahovom kontexte významu navrhovaných dôkazov niektorou z procesných strán. Vychádzajúc z uvedeného bolo potrebné podľa názoru súdu návrhy obžalovaných na vykonanie uvedených dôkazov odmietnuť. Iné návrhy dôkazov po vyššie uvedenom už neboli. K výroku o vine. Vychádzajúc z vyhodnotenia vyššie uvedených dôkazov, a to jednotlivo ako aj v ich vzájomnom súhrne, súd dospel k záveru, že je jednoznačne (nad akúkoľvek pochybnosť) preukázané, že žalovaného skutku sa v spolupáchateľstve dopustili práve a jedine obaja obžalovaní, čím naplnili všetky znaky skutkových podstát tu žalovaných trestných činov, t. j. po tom, ako sa spoločne dostavili na miesto skutku, - fyzicky (fyzickým násilím - úder päsťou zo strany obžalovaného 2, údery drevenou palicou zo strany obžalovaného 1) sa dopustili na mieste verejnosti prístupnom (v obci G. na ul. C. pred rodinným domom Č.. X/XX - tu súd upravil skutkovú vetu, nakoľko vychádzal z výpovede svedkyne Zuzany Y., najmenej osobne zaujatej na skutku, keďže nebola pri ňom od počiatku, ktorá uviedla, že sa to udialo pred jej domom, bola doma, krátko pred skutkom na dvore) výtržnosti tým, že napadli iného (konkrétne poškodeného I. Y., ktorý im podľa názoru súdu ani žiaden dôvod na takú agresiu voči nemu nedal, nenasvedčuje tomu podľa názoru súdu vykonané dokazovanie, kedy omyl obžalovaných v tom, či takú príčinu poškodený dal, ide na ťarchu len a len obžalovaným, odhliadnuc od toho, že ani prípadné medziľudské nezhody sa nemajú riešiť ďalším násilím), a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - so zbraňou (drevenou palicou, ktorú najprv držal resp. do skutku priniesol obžalovaný 2, následne ju vzal a použil voči poškodenému obžalovaný 1 za asistencie obžalovaného 2; zo svedeckých výpovedí poškodeného I. Y., jeho priateľky Alexandry Y. či jej matky Zuzany Y. súd nevedel jednoznačne uzavrieť, že išlo o baseballovú pálku v zmysle športového náčinia, obžalovaní celkovo popierali prítomnosť predmetu pri bitke, preto súd skutkovo uzavrel, čo vypovedal v podstate aj samotný poškodený či svedkyne Y., že išlo o drevenú palicu). Z vykonaného dokazovania vidí pri tomto trestnom čine súd na strane obžalovaných priamy úmysel [§ 15 písm. a) Trestného zákona - obaja spolu chceli fyzicky na mieste verejnosti prístupnom napadnúť poškodeného, aj ho spolu napadli, za použitia drevenej palice]. - inému (konkrétne poškodenému I. Y.) úmyselne ublížili na zdraví (ako plynie nielen z výpovede samotného poškodeného ohľadne jeho zranení, či z lekárskych správ ohľadne ošetrenia poškodeného zo dňa skutku či neskôr, ale najmä zo znaleckého skúmania, ktorého závery súdu prezentoval znalec, poškodenému bolo poškodené zdravie, čo si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie/ošetrenie a tiež liečenie, počas ktorého bol na čas niekoľkých týždňov sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, najmä, no nielen, s ohľadom na fixáciu zlomeniny prstov a jej liečenie). Z vykonaného dokazovania vidí pri tomto trestnom čine súd na strane obžalovaných nepriamy úmysel [§ 15 písm. b) Trestného zákona - s ohľadom na spôsob vykonania činu, brachiálne/surové násilie a použitú zbraň v podobe drevenej palice, kedy ,,jeden obžalovaný pridŕžal poškodeného druhému obžalovanému“, obžalovaní museli vedieť a vedeli, že takým svojím konaním môžu poškodenému ublížiť na zdraví, a pre prípad, že ho spôsobia, s tým museli byť a boli uzrozumení, inak by sa takého skutku a takým spôsobom nedopustili; výsledok
v podobe nie len drobného poškodenia zdravia ale ublíženia na zdraví považovali obžalovaní podľa názoru súdu za možný a boli s ním uzrozumení, súd z vykonaného dokazovania nevidí žiadne opatrenie, ktoré by obžalovaní prijali, aby limitovali resp. zamedzili možnosť takého trestnoprávne relevantného výsledku na zdraví poškodeného]. - inému (konkrétne poškodenému) sa vyhrážali smrťou (vykrikovali po ňom, že ho zabijú, a to v podstate počas celého skutku) takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu (a to podľa názoru súdu najmä s ohľadom na priebeh skutku, fyzické násilie a použitie drevenej palice ako zbrane, kedy vyhrážky zabitím mohli u poškodeného, resp. objektívne u kohokoľvek v takej situácii, jednoznačne vzbudiť dôvodnú obavu o život/zdravie). Z vykonaného dokazovania vidí pri tomto trestnom čine súd na strane obžalovaných priamy úmysel [§ 15 písm. a) Trestného zákona - obaja spolu chceli sa vyhrážať poškodenému smrťou, aj sa tak vyhrážali]. Obaja obžalovaní sú plne spôsobilými subjektmi na spáchanie tu žalovaných trestných činov. Závery o vine obžalovaných súd prijal na základe informácií, ktoré plynuli najmä z vyššie popísaných výpovedí poškodeného I. Y., svedkýň Alexandry a Zuzany Y., znalca I.. F. I. ohľadne zranení/poškodenia zdravia poškodeného I. Y. (charakter poškodenia zdravia, ako i mechanizmus jeho možného vzniku, ako ho podal znalec, jednoznačne nasvedčuje skutkovému deju, ktorý predostrela obžaloba a poškodený I. Y., tiež svedkyne Alexandra a Zuzana Y., a to vrátane použitia nástroja/palice na poškodenie zdravia poškodeného I. Y.). Predmetné dôkazy sa logicky dopĺňajú resp. podporujú. Ostatne, ani samotní obžalovaní konflikt s poškodeným nepopreli, pričom obžalovaný 1 poprel svoje zapojenie sa do neho a obžalovaný 2 priznal možno facku resp. zhodenie poškodeného na zem. Ich tvrdenia, smerujúce k zbaveniu sa vlastnej viny za tu žalovaný skutok, však súd vyhodnotil ako nedôveryhodné a účelové, nenasvedčujúce ani poškodeným utŕženým zraneniam, kedy oni sami podávali (nielen pred súdom, ale napr. aj pri konfrontácii s poškodeným v prípravnom konaní) rozporné informácie (napr. o tom, kedy sa na miesto dostavil po obžalovanom 2 obžalovaný 1, tiež o prítomnosti dcéry obžalovaného 2 a zároveň sestry obžalovaného 1, Jany Y. na mieste skutku, nakoľko podľa pred súdom prečítanej výpovede svedkyne Veroniky K. či svedka Jozefa Y., Jana Y. na mieste skutku nebola a nemohla byť, nakoľko bola doma O. Y. v tom čase - preto je aj pre súd absolútne nedôveryhodná informácia podaná danou osobou ako svedkom na č. l. 206 až 220 v zápisnici o previerke výpovede na mieste, kde Jana Y. uvádzala v podstate aj to, že skutok videla, čo je podľa vykonaného dokazovania nepravda; obžalovaný pred súdom tiež uvádzali vzájomne odporujúce si tvrdenia o tom, či sa do konfliktu s poškodeným zapojil aj Jozef Y. alebo nie resp. v akom rozsahu, obžalovaný 1 tvrdil, že áno, bili/fackovali sa, obžalovaný 2, že nie resp. išlo len možno o jednu facku; zapojenie sa Jozefa Y. do konfliktu však vylučujú pre súd dôveryhodné výpovede poškodeného I. Y. a svedkýň Y.). Po vyhodnotení vykonaného dokazovania tak súd bez akýchkoľvek dôvodných pochybností uzatvára, že (i) obžalovaní sa v spolupáchateľstve dopustili žalovaného skutku tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čím naplnili všetky znaky tu žalovaných a vo výrokovej časti tohto rozsudku uvedených troch úmyselných prečinov, kedy súd (ii) neuveril tvrdeniam obžalovaných, že celý konflikt s poškodeným sa obmedzil v podstate len na nejakú facku a zhodenie na zem poškodeného zo strany obžalovaného 2 v rámci akejsi sebaobrany pred agresiou poškodeného. Pokiaľ ide o aplikáciu trestného práva hmotného, súd videl nutnosť aplikovať aktuálne znenie Trestného zákona účinné od 06.08.2024, vzhľadom na priaznivejší dopad na oboch obžalovaných (napr. v otázke ukladania trestu, modifikácie výmery trestnej sadzby pri prevahe priťažujúcich okolností atď.). Pre úplnosť súd uvádza, že v tu žalovanom skutku právne kvalifikovanom ako jednočinný súbeh troch úmyselných prečinov, nevidel ani u jedného z oboch obžalovaných závažnosť nepatrnú (§ 10 ods. 2 Trestného zákona), najmä s ohľadom na osobu obžalovaných (priestupkové záznamy z času pred tu žalovaným skutkom, tiež v takom čase u obžalovaného 2 zaznamenané odsúdenia), a tiež spôsob spáchania činu (použité verbálne i fyzické násilie, tiež s palicou, v spolupáchateľstve) a jeho následky (poškodenie zdravia poškodeného, ktorého liečenie si vyžiadalo niekoľko týždňov). K výroku o treste. Pokiaľ ide o týmto rozsudkom uložený trest, - súd nevidel priestor pre ukladanie alternatívnych trestov, s ohľadom na závažnosť tu žalovanej trestnej činnosti (súbeh úmyselných troch prečinov v spolupáchateľstve, ktoré cez verbálne a fyzické násilie rezultovali do poškodenia zdravia poškodeného), ako aj skutočnosť, že obžalovaní až do času vyhlásenia tohto rozsudku svoju vinu popierali, je spôsobilý naplniť účel trestu u oboch práve trest odňatia slobody (čo pri alternatívnom treste, t. j. peňažný trest, trest povinnej práce, trest domáceho väzenia, súd nie je presvedčený, že by bolo možné); súd teda siahol po treste odňatia slobody u oboch;
- ani u jedného z obžalovaných nebolo nutné siahnuť po nepodmienečnom treste odňatia slobody, kedy súd zohľadnil v ich prospech (i) dlhší čas uplynutý od spáchania tu žalovaného skutku (vyše 7 rokov), (ii) skutočnosť, že u obžalovaného 1 neskoršie dve odsúdenia po tu žalovanom skutku (predtým iné nemal) má už zahladené (osvedčil sa z podmienečného trestu odňatia slobody, zaplatil peňažný trest) a u obžalovaného 2 po tu žalovanom skutku žiadne iné odsúdenia evidované nie sú a tie predošlé má buď zahladené, a/alebo sú spred desiatok rokov (napr. záznam č. 3 v odpise registra trestov), t. j. podľa názoru súdu účel trestu naplní aj podmienečný trest odňatia slobody [§ 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona]; - súd teda zvolil ako adekvátny u oboch obžalovaných podmienečný úhrnný trest odňatia slobody. Z dôvodu súbehu trestnej činnosti (žalované úmyselné tri prečiny) bolo nutné siahnuť po najprísnejšej trestnej sadzbe (§ 41 ods. 1 Trestného zákona) čo do výmery jej dolnej i hornej hranice - súd tak mohol ukladať trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov až 3 roky (§ 364 ods. 2 Trestného zákona). Napriek tomu, že súd ani u jedného z obžalovaných nezistil prítomnosť poľahčujúcej okolnosti a zistil prítomnosť jednej priťažujúcej okolnosti (mnohosť trestnej činnosti), zvolil ako adekvátnu výmeru tu ukladaného podmienečného trestu odňatia slobody úplnú spodnú hranicu do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby 6 mesiacov, ako (i) výmeru postačujúcu na naplnenie účelu trestu u oboch obžalovaných (zohľadňujúc aj zásady ukladania trestov/sankcií) a ako (ii) výmeru vonkoncom nie zanedbateľnú. Súd pritom prihliadol na trestnú (u obžalovaného 2) i priestupkovú minulosť obžalovaných (tiež ich aktuálne priestupkové záznamy), ale tiež už vyššie uvedený časový rozmer (od skutku uplynulo už vyše 7 rokov, teda dvakrát viac, než je tu do úvahy prichádzajúca horná hranica výmery trestnej sadzby trestu odňatia slobody) a skutočnosť, že doterajšie odsúdenia majú obaja obžalovaní zahladené (resp. záznam č. 3 v odpise registra trestov obžalovaného 2 je spred skoro 40 rokov), t. j. v minulosti preukázali aj schopnosť dopracovať sa spôsobom života k zahladeniu odsúdení (za daného stavu nebolo podľa názoru súdu potrebné voliť prísnejšiu výmeru tu ukladaného podmienečného úhrnného trestu odňatia slobody). Cez aplikáciu § 42 ods. 3 Trestného zákona s ohľadom na skutočnosť, že skoršie odsúdenia obžalovaného 1 sú takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený, súd obžalovanému 1 neukladal súhrnný trest. Skrze tento rozsudok uložený trest (jednému i druhému obžalovanému) považuje súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, nie príliš benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona (po náležitom prihliadnutí na zásady ukladania trestov/sankcií), a to aj z pohľadu individuálnej prevencie či prevýchovy toho ktorého obžalovaného na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať nebude (správnosť týchto záverov súdu, v prípade právoplatnosti tohto rozsudku, však preverí až budúci čas a v ňom zaznamenané počínanie si toho ktorého obžalovaného). K náhrade škody. Poškodený I. Y. nárok na náhradu škody v konaní neuplatnil, výrok o náhrade škody uvedený v tomto rozsudku sa ho teda netýka. Poškodená obchodná spoločnosť DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. uplatnila nárok na náhradu škody v sume 376,91 eur (č. l. 84 a č. l. 86 až 87) titulom nákladov na zdravotnú starostlivosť (liečebné náklady) poskytnutú poškodenému I. Y., ktoré riadne zdokladovala. Poškodený subjekt Sociálna poisťovňa uplatnil nárok na náhradu škody v sume 344,40 eur (č. l. 76 a č. l. 78 až 79) titulom vyplatených dávok nemocenského poskytnutých poškodenému I. Y., ktoré riadne zdokladovala. Nakoľko mal súd za to, že uplatnené nároky na náhradu škody majú príčinný súvis s tu žalovaným skutkom, vinu za ktorý súd týmto rozsudkom pričítal obom obžalovaným (v spolupáchateľstve, jednočinný súbeh troch úmyselných prečinov), súd nezistil zánik či iné oslabenie vyššie uvedených uplatnených nárokov na náhradu škody, ktoré majú nielen skutkový ale i zákonný podklad [(i) § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.), v znení relevantnom z času tu žalovaného skutku; (ii) § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom z času tu žalovaného skutku], priznal týmto rozsudkom obom poškodeným subjektom (zdravotná a sociálna poisťovňa) nimi uplatnené nároky na náhradu škody v plnom rozsahu a na ich zaplatenie zaviazal oboch obžalovaných solidárne (t. j. spoločne a nerozdielne), keďže sa tu žalovaného skutku dopustili v spolupáchateľstve. Z dôvodov uvedených vyššie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 Trestného poriadku), - príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), - zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), - orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku), - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku), - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku). Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316 ods. 1 Trestného poriadku).