Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 11T/87/2023 2323011343 28. 06. 2024 JUDr. Juraj Dziak ECLI:SK:OSGA:2024:2323011343.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jurajom Dziakom, v trestnej veci obžalovaného T. D., pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.06.2024, takto rozhodol: Obžalovaný T. G. S. V. N. D. V. U. I. P. B. Ý. , D.. D., M.. XX.XX.XXXX F. P., A. Q. F. F., G. A., P. D., sa uznáva za vinného, že dňa 15.03.2022 v čase o 03:39 hodine na rýchlostnej ceste R1 F., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky Škoda Fabia, evidenčné číslo A., kde v km 23,400 katastra obce U. sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla, následkom čoho zišiel s vozidlom mimo vozovku, kde následne narazil vozidlom do betónového piliera mosta, kde zostal s vozidlom stáť prevrátený na boku, pričom obvinenému bola v čase o 08:07 hodine dňa 15.03.2022 odobratá vo FN Nitra vzorka krvi v ktorej bola koncentrácia etanolu 1,44 g/kg (promile), pričom spätným prepočtom bola ustálená hladina alkoholu v krvi u obvineného v čase o 03:39 hodine na 1,98 g/kg (promile), teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím spáchal úmyselný prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Za to sa odsudzuje: Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a poukazom na § 36 písm. l) a § 37 písm. m) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona aj na trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 6 (šesť) rokov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú obchodnú spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., I.: XX XXX XXX, P. P. U. K. X, XXX XX Q. - L. Č. U., P. D.; s ňou v konaní uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 28.11.2023 podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku, pod č. k. X U. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 27.11.2023, obžalobu na obžalovaného pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom a právnom základe bližšie tam špecifikovanom, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného v prípravnom konaní a aplikujúc príslušné ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku. Súd po preskúmaní obžaloby a k nej pripojeného spisu vo veci rozhodol trestným rozkazom [§ 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku], voči ktorému podal obžalovaný riadne a včas odpor. Nakoľko súd nevidel priestor pre iný procesný postup, prejednal vec a aj o nej rozhodol na hlavnom pojednávaní (jeden termín - 28.06.2024). Na termíne hlavného pojednávania dňa 28.06.2024, po prednesení obžaloby, pred vykonaním akéhokoľvek dokazovania, učinil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku - vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, skutok oľutoval. Súd vzápätí, po splnení procesných podmienok a nakoľko tomu nasvedčoval obsah spisu, kedy obžalovaný v podstate takto zopakoval svoj postoj z prípravného konania, uvedené vyhlásenie obžalovaného prijal (§ 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku). Následne súd vykonal dokazovanie už len k ukladaniu trestu, náhrade škody či ochrannému opatreniu. Pred súdom vykonané dokazovanie. Za súhlasu procesných strán a splnenia procesných podmienok (§ 263 ods. 1 Trestného poriadku) boli v rámci dokazovania pred súdom prečítané zápisnice o výsluchu splnomocnenkýň poškodených z prípravného konania, a to T.. J. Š. za poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. (č. l. 26 a nasl.), T.. I. B. za poškodenú Sociálnu poisťovňu (č. l. 31 a nasl.), a tiež zápisnica o výsluchu poškodeného Š. D. z prípravného konania (č. l. 36 a nasl.). Z prečítaného pre súd vyplynulo, že - poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. v konaní uplatnila nárok na náhradu škody v sume 119.306,50 eur (suma uhradených liečebných nákladov obžalovaného); - poškodená Sociálna poisťovňa v čase výsluchu svojej splnomocnenkyne náhradu škody nežiadala (a v nadväznosti na to tak aj do skončenia prípravného konania; pre úplnosť súd uvádza, že 3 dni pred termínom hlavného pojednávania uplatnila poisťovňa nárok na náhradu škody v sume 817,70 eur z dôvodu obžalovanému vyplateného nemocenského); - poškodený F. (otec obžalovaného) v konaní nárok na náhradu škody neuplatnil. Súd oboznámil v rámci dokazovania nasledovné listiny: - na č. l. 90 až 94 evidenčná karta vodiča/obžalovaného; plynie z nej, že obžalovaný sa v minulosti dopúšťal priestupkov v doprave, boli mu ukladané pokuty a tiež aj zákaz činnosti. Taký zákaz mu bol uložený aj súdnou cestou v trestnom konaní (Okresný súd Trnava sp. zn. 1T/35/2008), kedy sa ako vodič dopravného prostriedku dopustil ohrozenia pod vplyvom návykovej látky; - na č. l. 95 výpis z evidencie priestupkov obžalovaného za obdobie 04/2023 až 11/2023; plynie z neho jeden záznam v cestnej premávke (pokuta 40,- eur); - na č. l. 99 až 100 odpis registra trestov obžalovaného z 11/2023; plynie z neho, že dosiaľ bol obžalovaný 8krát súdne trestaný, 3 záznamy má toho času zahladené (vrátane vyššie zmieneného odsúdenia za ohrozenie pod vplyvom návykovej látky z roku 2008; zahladenie odsúdení však samozrejme neznamená, že sa trestnej činnosti nedopustil), bol mu už ukladaný trest povinnej práce, podmienečný i nepodmienečný trest odňatia slobody, tu žalovaného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z VTOS (viď záznam č. 8 odpisu registra trestov); - na č. l. 116 až 119 písomné uplatnenie nároku na náhradu škody poškodenej zdravotnej poisťovne; uplatnila nárok na náhradu škody v sume 119.306,50 eur titulom nároku voči tretej osobe podľa § 9 ods. 7 písm. c) zákona o zdravotnom poistení (zák. č. 580/2004 Z. z. v príslušnom znení; podľa predmetného ustanovenia zákona, zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním); - na č. l. 121 až 122 pripojenie sa poškodenej Sociálnej poisťovne k trestnému konaniu písomným podaním zo dňa 20.07.2023; plynie z neho, že obžalovaný bol v rozhodnom období poistencom Sociálnej poisťovne, boli mu vyplatené dávky nemocenského poistenia formou nemocenského vo výške 817,70 eur, pričom podľa tam citovaného zákona o sociálnom poistení (§ 238 ods. 1 z. č. 461/2003 Z. z. v príslušnom znení) má Sociálna poisťovňa nárok na náhradu škody voči tretím osobám, ktorá škoda jej vznikla vyplatením dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; - na č. l. 175 podanie poškodenej Sociálnej poisťovne zo dňa 25.06.2024 (t. j. 3 dni pred hlavným pojednávaním); plynie z neho, že poškodená poisťovňa titulom § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (ako je uvedené v odrážke vyššie), teda titulom nároku voči tretím osobám, uplatňuje nárok na náhradu škody v sume 817,70 eur (suma nemocenského vyplatená obžalovanému ako poistencovi poisťovne); - aktuálny odpis registra trestov obžalovaného zo dňa 25.06.2024; v podstate bez zmeny oproti vyššie oboznámenému; - aktuálny výpis z databázy súdov ohľadne obžalovaného zo dňa 25.06.2024; plynie z neho pre súd informácia, že aktuálne niet takého súdneho konania, ktoré by bránilo rozhodnutiu súdu v tejto trestnej veci; - aktuálna lustrácia z agendy dopravno-správnych činností ohľadne osoby obžalovaného zo dňa 25.06.2024; plynú z nej informácie v podstate ako z vyššie oznámenej karty vodiča/obžalovaného; teda priestupky v doprave, vrátane súdneho zákazu činnosti v roku 2008 z dôvodu spáchania trestného činu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky; - aktuálna lustrácia z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov ohľadne osoby obžalovaného zo dňa 25.06.2024; oproti vyššie oboznámenej evidencii priestupkov bez zmeny (1 záznam v cestnej premávke z roku 2023, pokuta 40,- eur); - aktuálna lustrácia Zboru väzenskej a justičnej stráže ohľadne osoby obžalovaného zo dňa 25.06.2024; nie je v evidencii; - aktuálna lustrácia zo Sociálnej poisťovne ohľadne osoby obžalovaného zo dňa 25.06.2024; za ostatné cca 2 roky bol pracovne činný od 03/2022 do konca roka 2023, aktuálne nepoberá žiadne dávky. Iné návrhy na dokazovanie už neboli. K vine. Obžalovaný učinil pred súdom vyhlásenie viny, ktoré súd prijal (nakoľko tomu podľa názoru súdu nebránili žiadne procesné prekážky a nakoľko tomu nasvedčoval obsah spisu). Otázka viny bola pre súd takto vyriešená, tento rozsudok osobitné odôvodnenie v tomto smere neobsahuje. Pre úplnosť však súd uvádza, že v prípade tu žalovaného prečinu nevidel priestor pre aplikáciu § 10 ods. 2 Trestného zákona z dôvodu toho, že išlo o úmyselnú trestnú činnosť spáchanú v minulosti opakovane súdne trestanou osobou, tu navyše v skúšobnej dobe (v čase tu žalovaného skutku nedávneho) podmienečného prepustenia z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, kedy za daných okolností závažnosť stíhaného skutku rozhodne bola vyššia než nepatrná. K uloženému trestu. Pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd nesiahol po ukladaní alternatívneho trestu (peňažný trest, trest povinnej práce, trest domáceho väzenia), nakoľko s ohľadom na (i) povahu žalovanej trestnej činnosti (vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu) a (ii) trestnú minulosť obžalovaného (opakované odsúdenia, kedy už bol aj vo VTOS), kedy sa tu žalovanej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody (za zločin), mal súd za to, že prípadne uložené alternatívne tresty by nemuseli viesť k úplnému naplneniu účelu trestu podľa § 34 Trestného zákona (v rozsahu nie len individuálnej prevencie, ale i generálnej prevencie, t. j. odradenie iných od páchania takejto trestnej činnosti). Súd teda videl priestor pre aplikáciu trestu odňatia slobody, kedy musel rešpektovať aj zákonný imperatív zakotvený v § 49 ods. 2 Trestného zákona a siahnuť po nepodmienečnom treste odňatia slobody (tu žalovaného úmyselného trestného činu sa totiž obžalovaný dopustil relatívne krátko po podmienečnom prepustení z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, teda v skúšobnej dobe) - súd teda siahol po nepodmienečnom trestne odňatia slobody, a to v kombinácii s trestom zákazu činnosti (k tomu viď nižšie). Základná výmera tohto druhu trestu (t. j. trestu odňatia slobody) za žalovaný prečin bola až do 1 roka; súd vzhliadol u obžalovaného rovnováhu poľahčujúcich okolností (súd identifikoval jednu: doznanie sa k trestnej činnosti/jej úprimné oľutovanie) a priťažujúcich okolností (súd identifikoval jednu: trestná minulosť obžalovaného), nepristúpil teda k úprave základnej výmery trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom súd tak mohol ukladať trest odňatia slobody až do 1 roka. Súd
siahol nakoniec po výmere nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov (teda v hornej časti prvej polovice trestnej sadzby), ktorú výmeru považuje súd za primeranú na naplnenie účelu trestu, kedy prísnejšia sadzba podľa názoru súdu potrebná nie je - obžalovaný v rámci vlastnej sebareflexie sa k trestnej činnosti od počiatku trestného stíhania doznáva, ľutuje ju (zopakoval to aj pred súdom, kde vyhlásil vinu), a navyše prejavil pred súdom aj záujem nahradiť škodu zdravotnej poisťovni (napriek tomu, že už v prvotne vydanom trestnom rozkaze súdu túto poisťovňu odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces). Súd teda z daných dôvodov zvolil miernejšiu výmeru trestnej sadzby nepodmienečného trestu odňatia slobody (6 mesiacov v. 5 mesiacov), než v prvotne vydanom trestnom rozkaze tejto trestnej veci. Nakoľko obžalovaný bol v posledných 10tich rokoch pred tu žalovaným skutkom vo výkone trestu odňatia slobody (viď napr. nateraz posledný záznam v odpise registra trestov obžalovaného), zaradil ho súd na výkon tu ukladaného nepodmienečného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Nakoľko sa obžalovaný tu žalovanej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla v cestnej premávke, a nakoľko to podľa názoru súdu bolo dôvodné s ohľadom na potrebu naplnenia účelu trestu podľa § 34 Trestného zákona (ako je už uvedené i vyššie, v rozsahu nie len individuálnej prevencie, ale i generálnej prevencie, t. j. odradenie iných od páchania takejto trestnej činnosti), v kombinácii s tu ukladaným nepodmienečným trestom odňatia slobody uložil súd obžalovanému aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke. Základná výmera tohto druhu trestu je 1 rok až 10 rokov, pričom pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (ako je uvedené vyššie), bola plne aplikovateľná na tento prípad, avšak s tým, že s ohľadom na zákonný imperatív zakotvený v § 61 ods. 3, ods. 7 Trestného zákona musel súd ukladať tento druh trestu v hornej polovici danej trestnej sadzby (obžalovaný bol totiž v minulosti ako vodič dopravného prostriedku za tu žalovaný trestný čin odsúdený; k tomu viď záznam č. 1 v odpise registra trestov obžalovaného a tiež danému korešpondujúci záznam v evidenčnej karte vodiča/obžalovaného, kedy na zahladenie odsúdenia sa v tejto súvislosti neprihliada). Súd tak nakoniec siahol po výmere 6 rokov, ako výmere postačujúcej pre naplnenie účelu trestu. Súd vzal do úvahy, ako je už uvedené vyššie, najmä kontinuálne v konaní prejavovanú sebareflexiu a ľútosť obžalovaného nad vlastnou trestnou činnosťou, kedy v konaní pred súdom učinil i vyhlásenie viny, ktoré súd prijal, a prejavil aj záujem nahradiť poškodenej zdravotnej poisťovni škodu. Dlhšia výmera tohto druhu trestu preto potrebná podľa názoru súdu nie je a v kombinácii s tu ukladaným nepodmienečným trestom odňatia slobody je spôsobilá bezo zvyšku naplniť účel trestu u obžalovaného. Skrze tento rozsudok uložené tresty považuje súd za zákonné, primerané (nie príliš prísne, nie príliš benevolentné), spravodlivé, bezo zvyšku napĺňajúce vo svojom súhrne účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona (s prihliadnutím na zásady ukladania trestu), a to tak z pohľadu generálnej prevencie (odradenie iných od páchania takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej prevencie či prevýchovy obžalovaného na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať nebude (správnosť týchto záverov súdu, v prípade právoplatnosti tohto rozsudku, však preverí až budúci čas a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného). K náhrade škody. Poškodený Š. D. nárok na náhradu škody v konaní neuplatnil, preto tento rozsudok osobitný výrok v tomto smere neobsahuje. Poškodená Sociálna poisťovňa nárok na náhradu škody naposledy uplatnila písomným podaním doručeným súdu dňa 25.06.2024 (č. l. 175; v sume 817,70 eur), tento nárok ale nebol uplatnený riadne a včas v zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku, nakoľko v prípravnom konaní pri svojom výsluchu (resp. výsluchu svojho splnomocnenca v 11/2023) poškodená Sociálna poisťovňa uviedla, že náhradu škody nežiada (č. l. 35; nakoľko obžalovaný, v tom čase v procesnom podstavení obvineného, bol resp. je jej poistencom), a to evidentne napriek jej skoršiemu uplatneniu podaním na č. l. 121 z 07/2023. Pokiaľ teda do záveru (skráteného) vyšetrovania poškodená Sociálna poisťovňa uviedla, že nárok na náhradu škody neuplatňuje, akékoľvek neskoršie uplatnenie takého nároku v súdnom konaní (tu dňa 25.06.2024) nemožno považovať za uplatnenie včas v zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku. Z daného dôvodu súd v úvode hlavného pojednávania dňa 28.06.2024 poškodenú Sociálnu poisťovňu v rozsahu ňou uplatneného nároku na náhradu škody na hlavné pojednávanie uznesením nepripustil (§ 256 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku). Pre úplnosť súd v stručnosti dodáva, že s ohľadom na znenie § 238 ods. 1, ods. 2 zákona o sociálnom poistení (z. č. 461/2003 Z. z. v príslušnom znení) je daná pochybnosť, že ak by bol nárok poškodenej Sociálnej poisťovne na náhradu škody riadne a včas v tomto trestnom konaní uplatnený, či by vôbec mohol byť úspešný - nemocenská dávka bola totiž vyplatená obžalovanému ako poberateľovi dávky, a to v
dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania (ako plynie z tohto rozsudku). Poškodená obchodná spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. v konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody v sume ňou uhradených liečebných nákladov obžalovaného (v sume 119.306,50 eur). Tento nárok zdôvodnila (viď č. l. 30 v spojení s písomným uplatnením na č. l. 116 až 119) aplikáciou § 9 ods. 7 písm. c) zákona o zdravotnom poistení [z. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.), v príslušnom znení], v zmysle ktorého ustanovenia zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. V tomto prípade však k poškodeniu zdravia, ktoré vyžadovalo zdravotnú starostlivosť, došlo vlastným zavineným konaním poistenca tejto poškodenej zdravotnej poisťovne (teda obžalovaného), preto nárok na náhradu škody nebol uplatnený správne (podkladom mal byť iný právny dôvod). Nakoľko však podľa výsledku dokazovania pred súdom (aj v nadväznosti na vyhlásenie viny obžalovaným, ktoré vyhlásenie súdu prijal) nebol podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody resp. by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie [minimálne výsluchom tejto poškodenej zdravotnej poisťovne, v rozsahu tom, z akého právneho dôvodu je teda nárok na náhradu škody v tomto konaní žiadaný, či skutočne titulom uhradených nákladov liečby poškodenia zdravia, ktoré nastalo zavineným konaním tretej, rozumej od obžalovaného ako poistenca danej poškodenej zdravotnej poisťovne odlišnej osoby, alebo samotného obžalovaného - § 9 ods. 7 písm. b) zákona o zdravotnom poistení], ktoré dokazovanie by presiahlo potreby trestného stíhania (predĺžilo by ho), odkázal súd danú poškodenú zdravotnú poisťovňu s ňou v konaní uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces. Z dôvodov uvedených vyššie rozhodol v tejto veci súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku). Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste a náhrade škody možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 Trestného poriadku), - príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), - zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), - orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku), - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku), - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku). Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316 ods. 1 Trestného poriadku).