Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 11T/90/2023 2323011399 18. 09. 2024 JUDr. Juraj Dziak ECLI:SK:OSGA:2024:2323011399.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jurajom Dziakom, v trestnej veci obžalovaných: X. P. C. S. X. E. T., u obžalovaného 1. pre prečin krádež podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, a u obžalovaného 2. pre prečin krádež podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.09.2024 postupom podľa § 238 ods. 3 Trestného poriadku vo vzťahu k obžalovanému 2., takto rozhodol: Obžalovaný 2. E. S. E. O. W. L. R. Q. T. B. W. C. S. , O.. T., L.. XX.XX.XXXX E. J., Y. P. G. E. G., M.. G., D. O., P. Č. E. E. E. Ú. Ž.R., sa uznáva za vinného, že dňa 03.05.2023 v čase od 01:00 hod. do 05:30 hod. v obci E. N. z areálu družstva a spoločnosti AGROPEK-TEAM, spol. s r.o. na adrese E. N. Č.. XXX, po predchádzajúcej dohode s obžalovaným P. C., ktorého prítomnosť na skutku či vina zaň nebola dosiaľ vyslovená žiadnym právoplatným súdnym rozhodnutím, bez použitia násilia vnikli do neuzamknutej haly cez zadné dvere, z ktorej odcudzili z používanej zváračky zn. MEZ Brumov typ WTL 315-30 prívodný el. kábel dlhý 10 m a zváracie káble o dĺžke 20 m, 1 ks zváračka ČKD Praha typ KS 250-R, zo zváračky rovnakého typu odcudzili medený transformátor, následne obžalovaný 2. E. T. poškodil zámok na plechových dverách šatne, z ktorej neboli odcudzené žiadne veci, z budovy č. 14 v rovnakom areály, ktorá je schátraná a neuzamknutá následne odcudzili zo starých svetiel 4 ks malých medených transformátorov a 1 ks transformátor zo starej telefónnej ústredne, z tehlovej budovy za maštaľami odcudzili 1 ks veľký deónový istič a 2 ks malé deónové ističe, na hale s obilím poškodil obžalovaný 2. E. T. plechovú výplň na bráne, cez ktorú sa následne dostali dovnútra haly, kde z palety odcudzili cca 500 m medeného trojžilového káblu 3xl,5 mm, z miešačky a stroja na pelety odcudzili prívodný kábel, z neuzamknutej miestnosti, ktorá sa nachádza v hale s obilím odcudzili 1 ks akumulátorový fukár zn. LUX TOOLS typ: A-LS-2X20/15A a 1 ks malá gola sada 1/2 col, následne prešli do zadnej haly, ktorá je predelená pletivovým plotom, kam sa dostali takým spôsobom, že obžalovaný 2. E. T. do pletivového plotu vystrihol dieru, následne z tejto zadnej haly odcudzili medený transformátor so zváračky typu ČKD Praha typ KS - 250R,1, ktorým konaním bola spôsobená spoločnosti AGROPEK-TEAM, spol. s r.o., W.: XX XXX XXX, D. D. E.Ý. N. Č.. XXX, škoda odcudzením predmetných vecí vo výške 1.585,60 eur a škoda poškodením vecí - 1 ks visiaci zámok, 1 ks plechová výplň a 5m pletivový plot, vo výške 270,- eur podľa odborných vyjadrení, teda obžalovaný 2. E. T. - spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, a čin spáchal vlámaním;
čím spáchal obžalovaný 2. E. T. - úmyselný prečin krádež podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, všetko Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Za to sa odsudzuje: obžalovaný 2. E. T. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uloženom obžalovanému 2. rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 46T/59/2023-217 zo dňa 10.01.2024, právoplatný toho dňa, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona, tiež za použitia § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, a taktiež za použitia § 39 ods. 5 Trestného zákona, všetko Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na aplikáciu § 2 ods. 1 Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 10 (desať) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu súd ukladá nahradiť poškodenej obchodnej spoločnosti AGROPEK-TEAM, spol. s r.o., W.: XX XXX XXX, D. D. Č.. XXX, XXX XX E.Ý. N., D. O., (i) škodu vo výške 1.585,60 eur (slovom jedentisícpäťstoosemdesiatpäť eur a šesťdesiat eurocentov) za skutkom odcudzené veci a (ii) škodu vo výške 270,- eur (slovom dvestosedemdesiat eur) za skutkom poškodené veci. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal na tunajší súd dňa 12.12.2023 obžalobu Č.. X G. XXX/ XX/XXXX - X, datovanú 12.12.2023, aj na obžalovaného 2., u ktorého pre prečin krádež podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, v súbehu s prečinom poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného v prípravnom konaní a aplikujúc príslušné ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku. Súd vykonal nateraz vo veci hlavné pojednávanie v rozsahu dvoch termínov - 10.05.2024 a 18.09.2024, pričom z dôvodu vyhlásenej viny obžalovaným 2. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku na termíne hlavného pojednávania dňa 10.05.2024, a kedy obžalovaný 1. sa hlavného pojednávania z vlastného rozhodnutia dosiaľ nezúčastňuje (bol riadne prevolaný, no z pre súd neznámych dôvodov sa nedostavil), súd postupom podľa § 238 ods. 3 Trestného poriadku na termíne hlavného pojednávania dňa 18.09.2024 vyhlásil rozsudok vo vzťahu k obžalovanému 2., za súčasného rešpektovania zásad trestného konania vo vzťahu k obžalovanému 1. (najmä prezumpcia neviny v zmysle § 2 ods. 4 Trestného poriadku; po vyhlásení rozsudku vo vzťahu k obžalovanému 2. súd hlavné pojednávanie odročil na ďalší termín dňa 26.02.2025 na ďalšie prejednanie veci vo vzťahu k obžalovanému 1.). Ako je naznačené vyššie, na termíne hlavného pojednávania dňa 10.05.2024, po prednesení obžaloby, pred vykonaním akéhokoľvek dokazovania, učinil obžalovaný 2. vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku - vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, pričom tiež uviedol, že veľmi skutky ľutuje; uznal tiež uplatnený nárok na náhradu škody. Súd vzápätí, po splnení procesných podmienok a nakoľko tomu nasvedčoval obsah spisu (kedy obžalovaný 2. takto v podstate zotrval na svojom postoji
k celej veci už z času prípravného konania), uvedené vyhlásenie obžalovaného 2. prijal (§ 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku). Následne súd vykonal dokazovanie ohľadne obžalovaného 2. k ukladaniu trestu, k náhrade škody, eventuálne k ukladaniu ochranného opatrenia. Pre úplnosť súd uvádza, že (i) na hlavnom pojednávaní medzičasom vykonal z veľkej miery dokazovanie aj k otázke viny obžalovaného 1., avšak zhrnutie takého dokazovania nateraz súd ponecháva pre rozhodnutie súdu vo veci samej ohľadne obžalovaného 1., pričom (ii) z dôvodu neprítomnosti obžalovaného 1. vykonal dosiaľ oba termíny hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného 1., k čomu súd videl splnené procesné podmienky v zmysle § 252 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku (zhrnutie splnenia daných procesných podmienok na konanie v neprítomnosti obžalovaného 1. však nateraz súd taktiež ponecháva pre rozhodnutie súdu vo veci samej ohľadne obžalovaného 1.); z dôvodu ku dňu 18.09.2024 existujúceho právoplatne neskončeného súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 17T/37/2024 voči obžalovanému 1., kde súd dňa 03.09.2024 rozhodol trestným rozkazom voči obžalovanému 1., ktorý je v štádiu doručovania (č. l. 157 až 159), nebolo možné dňa 18.09.2024 rozhodnúť vo veci samej vo vzťahu k obžalovanému 1. z dôvodu potreby vyčkať na doriešenie procesného osudu daného trestného rozkazu v danej eventuálne súbehovej trestnej veci. Pred súdom vykonané dokazovanie vo vzťahu k obžalovanému 2. Obžalovaný 2. pred súdom v rámci svojho výsluchu (po učinenom vyhlásení viny a jeho prijatí súdom) v podstate popísal svoju prítomnosť na žalovanom skutku, i keď sa istým spôsobom snažil svoju vinu relativizovať (uvádzal, že bol v tom, že veci kupuje); napokon však dodal, že uznáva uplatnený nárok na náhradu škody. Splnomocnenkyňa poškodenej obchodnej spoločnosti, C.. D. K., v rámci svojho výsluchu pred súdom v stručnosti uviedla, že ku skutku sa vyjadriť nevie, vedomosti o ňom má len zo spisu, pričom poškodená obchodná spoločnosť riadne uplatnila v konaní nárok na náhradu škody. Za splnenia procesných podmienok (a súhlasu prítomných procesných strán) bola pred súdom prečítaná zápisnica o skoršom výsluchu splnomocnenca poškodenej obchodnej spoločnosti z prípravného konania (p. C. Š.). Z prečítaného pre súd vyplynulo, že tento splnomocnenec poškodeného si dňa 03.05.2023 v ranných hodinách všimol na kamerovom zázname, že v areáli poškodenej obchodnej spoločnosti sa pohybujú dve neznáme osoby, pričom z prezretia kamerových záznamov zistil ich protiprávne konanie, ktoré podrobne popísal, vrátane odcudzených a poškodených vecí, čo bolo následne pretavené do skutkovej vety obžaloby. Uviedol, že poškodená obchodná spoločnosť si v trestnom konaní uplatňuje nárok na náhradu škody v celkovej sume 1.855,60 eur. Za splnenia procesných podmienok (a súhlasu prítomných procesných strán, najmä prokurátorky a obžalovaného 2.) boli pred súdom prečítané odborné vyjadrenia ohľadne hodnoty odcudzených vecí uvedených v skutkovej vete obžaloby (č. l. 73; celková suma 1.585,60 eur) a ohľadne hodnoty poškodených vecí uvedených v skutkovej vete obžaloby (č. l. 74, celková suma 270,- eur). Súd v rámci dokazovania ohľadne trestu/náhrady škody/ochranného opatrenia vo vzťahu k obžalovanému 2. oboznámil nasledovné listinné dôkazy: - na č. l. 80 až 81 odpis registra trestov obžalovaného 2. datovaný 16.09.2023; plynie z neho, že k danému dátumu bol obžalovaný 2. 9krát súdne trestaný za rôznorodú aj úmyselnú trestnú činnosť (vrátane krádeží či lúpeže, viď záznamy č. 7 až 9), boli mu ukladané už aj nepodmienečné tresty odňatia slobody; pokiaľ sa pri niektorých záznamoch na neho hľadí, akoby odsúdený nebol (napr. záznamy č. 1, 2, 4 a 6), dané neznamená, že sa danej trestnej činnosti nedopustil; - na č. l. 82 výpis z evidencie priestupkov obžalovaného 2. ku dňu 06.11.2023; bez záznamu; - na č. l. 87a posudok na obžalovaného 2. z ÚZVJS Bratislava ku dňu 03.11.2023 spolu s tzv. skráteným výpisom klienta; plynie z neho, že správanie obžalovaného 2. počas výkonu väzby v inej trestnej veci nebolo vždy na požadovanej úrovni, nakoľko bol 1krát disciplinárne potrestaný (za nešetrné zaobchádzanie s majetkom ústavu), inak správa vyznieva neutrálne až pozitívne (konflikty nevyvolával, poriadok/čistotu udržiaval, príkazy/nariadenia plnil/rešpektoval atď.); - na č. l. 136 odpis registra trestov obžalovaného 2. datovaný 06.05.2024; plynie z neho už uvedené vyššie, avšak s tým, že mu pribudol 10ty záznam v podobe odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Pezinok pod sp. zn. 46T/59/2023 zo dňa 10.01.2024 (právoplatný v ten deň) za zločin lúpeže, kedy mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 8 mesiacov; - na č. l. 137 lustrácia z databázy súdov ohľadne obžalovaného 2. ku dňu 06.05.2024; neplynie z daného informácia, ktorá by bola prekážkou vyhlásenia tohto rozsudku;
- na č. l. 138 lustrácia Zboru väzenskej a justičnej stráže ohľadne obžalovaného 2. ku dňu 06.05.2024; k danému dátumu vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody uložený v konaní pred Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 46T/59/2023; - na č. l. 140 lustrácia zo Sociálnej poisťovne ohľadne obžalovaného 2. ku dňu 06.05.2024; plynie z nej, že obžalovaný 2. bol na slobode v podstate krátkodobo pracovne činný v roku 2022 (cca 2 mesiace v súhrne) a necelé 2 mesiace vo VTOS v roku 2024; - na č. l. 141 lustrácia z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov ohľadne obžalovaného 2. ku dňu 06.05.2024; bez záznamu; - na č. l. 150 odpis registra trestov ohľadne obžalovaného 2. ku dňu 16.09.2024; bezo zmeny oproti vyššie uvedenému; - na č. l. 151 lustrácia z databázy súdov ohľadne obžalovaného 2. ku dňu 16.09.2024; neplynie z daného informácia, ktorá by bola prekážkou vyhlásenia tohto rozsudku; - na č. l. 153 lustrácia zo Sociálnej poisťovne ohľadne obžalovaného 2. ku dňu 16.09.2024; plynie z nej, že obžalovaný 2. bol vo VTOS v roku 2024 pracovne činný; - na č. l. 156 lustrácia Zboru väzenskej a justičnej stráže ohľadne obžalovaného 2. ku dňu 16.09.2024; bezo zmeny oproti vyššie uvedenému; - pripojený spis Okresného súdu Pezinok sp. zn. 46T/59/2023 (podstatný obsah) - vyplynulo z neho najmä to, že obžalovaný 2. bol rozsudkom daného súdu zo dňa 10.01.2024 (právoplatný dňa 10.01.2024) uznaný vinným za skutok z mesiaca 08/2023 právne kvalifikovaný ako zločin lúpež podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 8 mesiacov (resp. 56 mesiacov; so zaradením na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia), a to za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona (rovnovážny stav poľahčujúcich a priťažujúcich okolností) v spojení s § 36 písm. l) Trestného zákona (poľahčujúca okolnosť v podobe priznania a úprimného oľutovania trestnej činnosti) a § 37 písm. m) (priťažujúca okolnosť v podobe trestnej minulosti obžalovaného) Trestného zákona, tiež za použitia § 39 ods. 4 Trestného zákona (mimoriadne zníženie trestu po vyhlásení viny pred súdom), ďalej ,,aj odsúdenie OS PK“; s ohľadom na časové súvislosti v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona bolo nutné ukladať súhrnný trest v tu žalovanej trestnej veci. Vykonanie iných/ďalších dôkazov nebolo už procesnými stranami navrhované [po vyhlásení obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku]. Pre úplnosť súd uvádza, že vyššie nie je uvedený vyčerpávajúci prehľad/súhrn pred súdom na hlavnom pojednávaní medzičasom vykonaných dôkazov, v tomto rozsudku súd uvádza len prehľad/súhrn pred súdom vykonaných dôkazov vo vzťahu k obžalovanému 2. a jeho sa v tomto rozsudku týkajúceho výroku o treste/náhrade škody; zhrnutie dokazovania vykonaného pred súdom ohľadne otázky viny obžalovaného 1. nateraz súd ponecháva pre rozhodnutie súdu vo veci samej ohľadne obžalovaného 1. (uvádzanie takého zhrnutia pred súdom vykonaného dokazovania v tomto rozsudku by bolo nateraz nadbytočné). K vine a uloženému trestu obžalovanému 2. Obžalovaný 2. učinil na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby a pred vykonaným dokazovaním vyhlásenie viny, ktoré súd prijal (k danému postupu nevidel súd žiadne prekážky, a to aj s ohľadom na obsah spisu, ktorý jednoznačne nasvedčoval možnosti prijatia takého vyhlásenia obžalovaného 2.). Otázku viny mal teda súd takto za vyriešenú. Nakoľko však dňa 06.08.2024 bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 215/2024 Z. z. zverejnený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024-761 zo dňa 03.07.2024 (ďalej len ,,nález“), v spojení so zverejnením ktorého nadobudol (v rozsahu s ohľadom na právne účinky predmetného nálezu) účinnosť zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len ,,novela TZ“), súd v tomto prípade, za účelom zachovania práv obžalovaného 2., aplikoval § 2 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, kedy s ohľadom na skutkovú vetu obžaloby a vykonané dokazovanie (najmä k výške tu žalovaným skutkom spôsobenej škody), nebolo možné, napriek vyhláseniu viny obžalovaným 2. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré vyhlásenie súd prijal, uznať obžalovaného 2. vinným v zmysle podanej obžaloby, nakoľko skutok, ku ktorému obžalovaný 2. dňa 10.05.2024 vyhlásil pred súdom vinu, už od 06.08.2024 (pri aplikácii § 2 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024) nebolo možné právne kvalifikovať ako prečin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona (s ohľadom na výšku spôsobenej škody; § 125 ods. 1 Trestného zákona); ostatne, v tomto smere aj prokurátorka v záverečnej reči pred súdom dňa 18.09.2024 upravila právnu kvalifikáciu voči obžalovanému 2. žalovaného skutku, kedy vypustila právnu kvalifikáciu podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona. Súd tak uznal obžalovaného 2. týmto rozsudkom za vinného zo skutku, ku ktorému obžalovaný
2. učinil vyhlásenie viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré vyhlásenie súd prijal, pri právnej kvalifikácii skutku ,,len“ podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, všetko Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd (berúc do úvahy vykonané dokazovanie a aplikujúc cez § 2 ods. 1 Trestného zákona znenie Trestného zákona účinné od 06.08.2024, ako je uvedené vyššie) nevidel priestor pre ukladanie alternatívnych trestov či podmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko v minulosti k náprave obžalovaného 2. evidentne neviedli ani už ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody (okrem toho, tu ukladal súd trest za súbeh zločinu a prečinu, kedy súd nevidel priestor pre uloženie iného, než nepodmienečného trestu odňatia slobody - § 42 ods. 2 Trestného zákona vyžadoval ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody ako trestu nie miernejšieho, než je skorší trest uložený v konaní pred Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 46T/59/2023). Súd preto siahol po nepodmienečnom treste odňatia slobody. Pri zistenom rovnovážnom pomere poľahčujúcich okolností (obžalovaný 2. sa ku skutkom doznal, trestnú činnosť, aj tú zbiehajúcu sa, ako plynie z oboznámeného pripojeného súdneho spisu, úprimne oľutoval) a priťažujúcich okolností (trestná minulosť obžalovaného 2.), bol z dôvodu opätovne spáchaného zločinu (viď súvislosť záznamu č. 9 a č. 10 v odpise registra trestov obžalovaného 2.) v tomto prípade zákonný dôvod na úpravu základnej výmery trestnej sadzby v tomto ohľade, ktorá je u trestného činu zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti najprísnejšie trestného (§ 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona; zločin podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona) 7 rokov až 12 rokov, a to tak, že dolná hranica musela byť zvýšená o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024) - takto upravená trestná sadzba tak bola v rozmedzí 8 rokov a 8 mesiacov až 12 rokov. Avšak taktiež z dôvodu aplikácie § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (zbiehajúca sa úmyselná trestná činnosť - viacčinný súbeh prečinu a zločinu), bolo však potrebné upraviť (zvýšiť) aj hornú hranicu uvedenej trestnej sadzby na úroveň 16 rokov (tzv. asperačná zásada). Súd tak mohol ukladať obžalovanému 2. nepodmienečný trest odňatia slobody od 8 rokov a 8 mesiacov do 16 rokov (súd neaplikoval § 38 ods. 5 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, nakoľko s ohľadom na osobu obžalovaného 2. ako recidivistu, aj čo do zločinu lúpeže, kedy k jeho náprave dosiaľ neviedol ani výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, nevidel súd súčasnú aplikáciu § 38 ods. 3, § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 ako pre obžalovaného 2. neprimerane prísnu). Súd nezistil (napriek názoru obhajoby) naplnenie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, nakoľko tomu nenasvedčoval obsah spisu (obžalovaný 2. sa k trestnej činnosti síce doznal a oľutoval ju, no k naplneniu tejto poľahčujúcej okolnosti je nutné aj aktívnejšie napomáhanie objasňovaniu trestnej činnosti, než len vypovedanie o stíhanej trestnej činnosti, čo však súd zo spisu nezistil; okrem toho, pri svojom výsluchu pred súdom dňa 10.05.2024, po vyhlásení viny, ktoré súd prijal, obžalovaný 2. mal tendenciu relativizovať svoju vinu tvrdeniami o tom, že mal záujem predmetné veci kúpiť a nie ich odcudziť - nemožno sa tak stotožniť s tým, že by obžalovaný 2. bezvýhradne napomáhal objasniť trestnú činnosť). Súd (napriek názoru obžaloby) neaplikoval (i keď je zrejmé, že je u obžalovaného 2. pre súbeh trestnej činnosti prítomná mnohosť trestnej činnosti) priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (mnohosť trestnej činnosti), a to s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave k otázke ne/možnosti súbežnej aplikácie § 37 písm. h) Trestného zákona a asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, ktorej aktuálnej praxe sa súd v tejto trestnej veci pridržal - viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 03.11.2022 sp. zn. 5To/81/2022, v zmysle ktorého (okrem iného): ,,Krajský súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou prokurátora k použitiu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona pri ukladaní úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Za súčasného použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona (asperačná zásada použitá pri spáchaní dvoch alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami), sa priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (spáchanie viacerých trestných činov) u obžalovaného neaplikuje, nakoľko uvedená okolnosť už podmienila použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Krajský súd totiž v tomto smere postupuje v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1/2011, podľa ktorého spáchanie druhého trestného činu ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona. Spáchanie druhého trestného činu je totiž okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa citovaného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona (jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona (§
41 ods. 2). Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 Trestného zákona. Treba totiž uviesť, že aj keď už neprichádza v zmysle ustanovenia § 42 ods. 2 Trestného zákona k zvyšovaniu dolnej hranice trestnej sadzby, úprava hornej hranice trestnej sadzby zostala bezo zmeny. Možno konštatovať, že povinné zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby je radikálne v tom rozsahu, ktorý odôvodňuje aplikáciu spomínaného stanoviska Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj 104/2009 zo dňa 14.6.2010, a teda vylučuje súčasné použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona a ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona.“ Súd napokon zvolil výmeru trestnej sadzby nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 10 mesiacov, t. j. po súčasnej aplikácii § 39 ods. 5 Trestného zákona (účinného od 06.08.2024) a mimoriadnom znížení trestu o bez mála celú jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej (a súdom z dôvodu § 38 ods. 3 Trestného zákona upravenej) do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Podľa názoru súdu, ako už v prípade odsúdenia OS PK, bolo možné siahnuť po takomto mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody a uložiť obžalovanému 2. takto mimoriadne znížený trest odňatia slobody ako výmeru postačujúcu na naplnenie účelu trestu u obžalovaného 2. (zohľadňujúc aj zásady ukladania sankcií/trestov) - súd totiž prihliadol (i) na jednej strane na trestnú minulosť obžalovaného 2., ktorá by sama osebe odôvodňovala uloženie aj výrazne vyššej výmery trestnej sadzby (obžalovaný 2. je recidivista, aj pokiaľ ide o úmyselnú trestnú činnosť, ktorá aktuálne vygradovala u neho do opätovného spáchania zločinu a tiež prečinu v rámci súbehu trestnej činnosti; tieto skutočnosti vylúčili aktuálne tiež možnosť aplikácie upustenia od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Trestného zákona, ako žiadala obhajoba), no tiež (ii) na druhej strane na skutočnosť, že obžalovaný 2. pred súdom učinil vyhlásenie o svojej vine, úprimne trestnú činnosť oľutoval (doznal sa a úprimne oľutoval aj zbiehajúcu sa trestnú činnosť, ako plynie z pripojeného a pred súdom oboznámeného súdneho spisu Okresného súdu Pezinok), uznal tu uplatnený nárok na náhradu škody [pozn. súdu: pre úplnosť však súd uvádza, že nepriznal obžalovanému 2. poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa dosiaľ obžalovaný 2. nejako pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu resp. už dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, i keď on sám pred súdom tvrdil, že sa medzičasom snažil o aspoň čiastočné uhradenie tu žalovaným skutkom spôsobenej škody; dôkaz o tom však nepredložil]. Podľa názoru súdu je tak postačujúca na naplnenie účelu trestu u obžalovaného 2., ktorý v konaní prejavil vlastnú sebareflexiu k ním spáchanej trestnej činnosti, výmera súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 10 mesiacov (ako vonkoncom nie zanedbateľná). Skrze tento rozsudok uložený trest považuje súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, nie príliš benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona (zohľadňujúc zásady ukladania sankcií/trestov), a to tak z pohľadu generálnej prevencie (odradenie iných od páchania takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej prevencie či prevýchovy obžalovaného 2. na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať nebude (správnosť týchto záverov súdu, v prípade právoplatnosti tohto rozsudku, však preverí až budúci čas a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného 2.). Nakoľko obžalovaný 2. bol v uplynulých 10 rokoch pred tu žalovaným skutkom vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (viď napr. záznam č. 9 odpisu registra trestov obžalovaného 2.), zaradil ho súd na výkon tu ukladaného nepodmienečného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Pre úplnosť súd uvádza, že v prípade tu žalovaného prečinu nevidel priestor pre aplikáciu § 10 ods. 2 Trestného zákona z dôvodu toho, že išlo o úmyselnú trestnú činnosť opakovane už súdne trestanej osoby (spočívajúce v spôsobení majetkovej škody), kedy za daných okolností závažnosť stíhaného skutku rozhodne bola vyššia než nepatrná, berúc do úvahy aj súbeh trestnej činnosti. K náhrade škody. V čase rozhodovania súdu bol uplatnený nárok na náhradu škody zo strany poškodenej obchodnej spoločnosti AGROPEK-TEAM, spol. s r.o. Nakoľko obžalovaný 2. pred súdom uviedol, že uznáva predmetný nárok na náhradu škody v plnej výške, a informácie k spôsobenej škode vyplynuli aj z dokazovania pred súdom (prečítaná zápisnica o výsluchu splnomocnenca poškodenej obchodnej spoločnosti, prečítané odborné vyjadrenia k výške škody), súd zaviazal obžalovaného 2. výrokom tohto
rozsudku na úhradu danej škody (v sume 1.585,60 eur za tu žalovaným skutkom odcudzené veci a vo výške 270,- eur za tu žalovaným skutkom poškodené veci). Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol vo vzťahu k obžalovanému 2. postupom podľa § 238 ods. 3 Trestného poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine obžalovaného 2. E. T. nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku). Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste a náhrade škody možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 Trestného poriadku), - príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), - zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), - orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku), - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku), - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku). Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316 ods. 1 Trestného poriadku).