Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 26C/120/2023 2323204149 14. 11. 2024 JUDr. Naďa Pethöová ECLI:SK:OSGA:2024:2323204149.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou, v právnej veci žalobcu: Tatra banka, a.s., IČO: 00686930, so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, zastúpený: RASLEGAL, s.r.o., IČO: 36855561, so sídlom Carlton Savoy Building, Mostová 2, Bratislava, proti žalovaným: 1/ A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E. a 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, obaja zastúpení: Mgr. Peter Magdálik, advokát, so sídlom Vajanského 1520, Galanta, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto rozhodol: I. Súd určuje, že právny úkon – darovacia zmluva, zapísaný v katastri nehnuteľností v rámci konania č. V 2902/2022 zo dňa 13.06.2022, predmetom ktorého je prevod spoluvlastníckeho podielu 1 k celku: rodinného domu, súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parc. č.: XXXX/XXX; o pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 349 m2, zastavaná plocha a nádvorie; o pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 267 m2, záhrada; o pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 176 m2, zastavaná plocha a nádvorie; to všetko zapísané na liste vlastníctva č.: XXXX, vedenom pre k.ú. E., v obci Galanta, v okrese Galanta, a to Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, v prospech žalovanej 1/, je voči žalobcovi právne neúčinný. II. Súd určuje, že právny úkon – zmluva o zriadení vecného bremena, zapísaný v katastri nehnuteľností v rámci konania č. V 2902/2022 zo dňa 13.06.2022, predmetom ktorého je zriadenie vecného bremena v celosti v prospech žalovaného 2/ spočívajúceho v bezodplatnom doživotnom práve užívania: rodinného domu, súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parc. č.: XXXX/XXX; pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 349 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 267 m2, záhrada; pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 176 m2, zastavaná plocha a nádvorie; to všetko zapísané na liste vlastníctva č.: XXXX, vedenom pre k.ú. E., v obci Galanta, v okrese Galanta, a to Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, je voči žalobcovi právne neúčinný. III. Súd žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ priznáva 100% náhrady trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou súdu dňa 28.11.2023 sa žalobca domáhal, aby súd (I.) určil, že právny úkon – darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, zapísaný v katastri nehnuteľností v rámci konania č. V 2902/2022 zo dňa 13.06.2022, predmetom ktorého je prevod spoluvlastníckeho podielu 1 k celku: o rodinného domu, súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parc. č.: XXXX/XXX; o pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 349 m2, zastavaná plocha a nádvorie; o pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 267 m2, záhrada; o pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 176 m2, zastavaná plocha a nádvorie; to všetko zapísané na liste vlastníctva č.: XXXX, vedenom pre k.ú. E., v obci Galanta, v okrese Galanta, a to Okresným úradom
Galanta, katastrálnym odborom, je voči žalobcovi právne neúčinný; a (II.) právny úkon – darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, zapísaný v katastri nehnuteľností v rámci konania č. V 2902/2022 zo dňa 13.06.2022, predmetom ktorého je zriadenie vecného bremena v celosti v prospech žalovaného v 2. rade spočívajúceho v bezodplatnom doživotnom práve užívania: - rodinného domu, súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parc. č.: XXXX/XXX; - pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 349 m2, zastavaná plocha a nádvorie; - pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 267 m2, záhrada; - pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 176 m2, zastavaná plocha a nádvorie; to všetko zapísané na liste vlastníctva č.: XXXX, vedenom pre k.ú. E., v obci Galanta, v okrese Galanta, a to Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, je voči žalobcovi právne neúčinný.; ako aj rozhodol že (III.) žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. 2. Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných 1/ a 2/, výsluchom svedka, zmluvou o splátkovom úvere, vyhlásením dlžníka, fotodokumentáciou, LV č. XXXX, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, výzvou na zaplatenie, poštovým podacím hárkom, správou o stave účtu, ďalšími listinnými dôkaznými prostriedkami súvisiacimi s prejednávanou vecou, na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci: 4. Zo žaloby a vyjadrení právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že dňa 24.07.2020 žalobca ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou FriTom GROUP s.r.o., IČO: 44 674 210 ako hlavným, resp. obligačným dlžníkom a žalovaným 2/ako ručiteľom v zmysle ustanovení §§ 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník Zmluvu o splátkovom úvere č. 8080124681 a súvisiacu Dohodu o ručení v spojení so Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky, a.s. Vychádzajúc z údajov o trvalom pobyte, dátumov narodenia žalovaných a dostupných sociálnych sietí sa domnieval, že títo sú navzájom blízkymi osobami (ide o vzťah druha a družky, žijúcich v spoločnej domácnosti so spoločným dieťaťom). Priložil zverejnené informácie z profilu žalovaného 2/ (Facebook), z ktorého vyplýva, že tvoria rodinu. Obligačnému dlžníkovi v zmysle Zmluvy poskytol žalobca splátkový úver vo výške 30.000 eur. Nakoľko obligačný dlžník povinnosti vyplývajúce pre neho zo Zmluvy a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas, pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Obligačného dlžníka a rovnako aj žalovaného 2/ ako ručiteľa osobitnými výzvami vyzval na vrátenie dlžnej sumy (24.269,63 eur). FriTom Group ani žalovaný 2/ napriek tomu svoj dlh nesplnili, a to ani v dodatočnej lehote, ktorú im poskytol. Vzhľadom na tieto okolnosti nároky uplatnil súdnou cestou, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu, resp. žalobou. V súčasnosti čaká na vydanie platobného rozkazu. V tejto súvislosti v rámci prípravy žaloby na portáli katastra nehnuteľností zaevidoval skutočnosti, ktoré v ňom vyvolali presvedčenie o tom, že žalovaný 2/ (ktorý je zároveň jeden zo spoločníkov obligačného dlžníka) sa v nadväznosti na nepriaznivé a neúspešné podnikanie, následne spojené s neuhrádzaním poskytnutého úveru, pravdepodobne zbavil svojho nehnuteľného majetku, a to v prospech svojej partnerky, žalovanej 1/. Poukázal na list vlastníctva č. XXXX, na ktorom je žalovaná 1/ uvedená ako výlučný vlastník dvoch spoluvlastníckych podielov o veľkosti 1/2 k celku – teda je vlastníčkou celého rodinného domu s pozemkami a ako právny titul nadobudnutia jednej polovice je zaznamenaný: „V 2902/2022, vklad povolený dňa 13.06.2022, Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena – č.z. 1439/2022“. Ide o nehnuteľnosti, ktoré žalovaný 2/ podľa všetkého bezodplatne previedol na žalovanú 1/, a to konkrétne: o rodinný dom, súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parc. č.: XXXX/XXX; o pozemok parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 349 m2, zastavaná plocha a nádvorie; o pozemok parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 267 m2, záhrada; o pozemok parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 176 m2, zastavaná plocha a nádvorie; to všetko zapísané na liste vlastníctva č.: XXXX, vedenom pre k.ú. E., v obci Galanta, v okrese Galanta, a to Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom. Zároveň sme z predmetného listu vlastníctva zistili, že na základe totožnej zmluvy označenej ako V 2902/2022 (teda zjavne spísanej súbežne s prevodom na žalovanú 1/) bolo na rodinnom dome s pozemkami zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bezodplatného užívania týchto nehnuteľností, a to v prospech žalovaného 2/. Na základe týchto skutočností mal za to, že išlo o prevod, ktorým ručiteľ zámerne vyňal rodinný dom s pozemkami zo svojej dispozičnej sféry, a to tak, aby naň nemali dosah veritelia, vrátane žalobcu a aby sa z nich veritelia nemohli uspokojiť. To všetko v úmysle, aby rodinný dom s pozemkami zostal v dispozícii žalovaných ako partnerov spoločne žijúcich v prevedenej nehnuteľnosti. Voči obligačnému dlžníkovi, spoločnosti FriTom Group, je len k dnešnému dňu vedených celkovo päť (5) exekúcií na vymoženie pohľadávok tretích osôb. Najskoršia
exekúcia začala v máji 2022, čiže práve v čase bezodplatného prevodu. Reálna vymožiteľnosť nárokov voči FriTom Group je tak v súčasnosti nepravdepodobná. O to viac považuje za nutné vymáhať nároky po žalovanom 2/ (ktorý je konečným užívateľom výhod spoločnosti FriTom Group) a ktorý evidentne skrýva svoj hodnotný majetok, aby veriteľ naň nemal dosah pri uspokojení splatných nárokov. V danom prípade išlo o účelový prevod rodinného domu s pozemkami s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávky ako žalobcu, tak i ďalších veriteľov ručiteľa, žalovaného 2/.Možno dôvodne predpokladať, že žalovaný v 2/ je blízkou osobou žalovanej 1/ (podľa popísaných okolností a v nadväznosti na účel prevodu). Neúčinnosť darovacej zmluvy voči žalovanej 1/, aj s ohľadom na bezodplatnosť spornej transakcie, je tak možné odporovať podľa ust. § 42a ods. 3 písm. a) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Do pozornosti dal aj časové hľadisko a výpis z úverového účtu obligačného dlžníka s prehľadom splácania úveru poskytnutého obligačnému dlžníkovi. Z neho vyplýva, že tento si neplnil svoje finančné povinnosti riadne a včas v zmysle dohodnutých podmienok v Zmluve. Spoločnosť FriTom Group prestala úver splácať riadne a včas v máji 2022, pričom následne si prestala plniť svoje finančné povinnosti úplne v mesiaci november 2022. Bezprostredne po tom, čo nastali účinky sporného prevodu, dlžníci neplnili svoje záväzky riadne a včas. Účinky prevodu ukracujúceho úkonu nastali v júni 2022. V tomto čase nastalo rovnako omeškanie obligačného dlžníka a žalovaného 2/ so zaplatením pohľadávky o viac ako 10 dní. Omeškanie obligačného dlžníka s riadnym splácaním úveru o viac ako 10 dní je v zmysle článku VIII. Zmluvy, resp. ust. bodu 13.1 Všeobecných úverových podmienok Tatra banky, a.s. kvalifikovateľné aj ako Prípad neplnenia, pre ktorý možno vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný 2/ má na prevedenej nehnuteľnosti do súčasnosti vedený trvalý pobyt. Nekalý úmysel žalovaného 2/ je preto evidentný. Jeho zámer nespočíval svoj podielu k Rodinnému domu s pozemkami darovať partnerke, ale tento chcel ukryť pred veriteľmi, aby eliminoval možný dôsledok exekúcie majetku, ktorí nadobudli počas svojho spolunažívania do podielového spoluvlastníctva. Do dnešného dňa sú spoločnosť FriTom Group a žalovaný 2/ i naďalej v rozsiahlom omeškaní s plnením si svojich povinností. Vo svetle vyššie uvedených skutočností vyjadril presvedčenie, že jediným zámerom a účelom prevodu rodinného domu s pozemkami do vlastníctva žalovanej 1/ bolo znemožniť uspokojenie nárokov veriteľov, o čom mohla a mala mať priamu vedomosť. Na základe vyššie uvedených okolností preukázal úmysel žalovaného 2/ ukrátiť uspokojenie žalobcu, ako aj (prezumovanú) vedomosť žalovanej 1/ o úmysle zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu či iných veriteľov ručiteľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti domáha sa neúčinnosti darovacej zmluvy voči žalobcovi súdnou cestou. Právnou doktrínou všeobecne akceptovaným účelom odporovateľnosti právnych úkonov je ochrana veriteľa voči úkonom dlžníka, ktorými dlžník podstatne sťažuje uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa a teda napraviť ujmu, ktorú zákon označuje ako ukrátenie veriteľa a opätovne umožniť jeho uspokojenie. Právne úkony, ktoré možno odporovať, sú svojou povahou nielen právnymi úkonmi, na základe ktorých dochádza k scudzeniu majetku, ale každý úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľov vymáhanej pohľadávky. Tento názor prezentoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 01.07.2011 vo veci sp. zn.: 5 Cdo/181/2010. Vzhľadom na uvedené odporovať možno aj úkony, ktoré priamo a bezprostredne nadväzujú na scudzovacie úkony, ktorými došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, resp. žalovaného 2/, a to vrátane zmluvy o zriadení vecného bremena ako je tomu v tomto prípade. S prihliadnutím na účel právnej úpravy je pod pojmom „odporovateľný právny úkon“ nevyhnutné rozumieť aj sled viacerých bezprostredne nadväzujúcich právnych úkonov, ktoré sú previazané spoločným úmyslom dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Je evidentné, že zmluva o zriadení vecného bremena v prospech žalovaného 2/ bola uzatvorená v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti so scudzovacím úkonom, ktorým bol rodinný dom s pozemkami prevedený na žalovanú 1/. Zároveň táto zmluva celkom evidentne sama o sebe sťažuje uspokojenie pohľadávky a ukracuje žalobcu, nakoľko je nepravdepodobné, že by sa nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom in personam podarilo pri výkone exekúcie speňažiť. Povaha vecných bremien in personam spočíva v tom, že každý nový vlastník nehnuteľnosti má povinnosť strpieť doživotné užívanie nehnuteľnosti oprávnenou osobou z titulu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. V prípade exekúcie by tu nebol zo strany tretích osôb záujem o kúpu nehnuteľnosti (osobitne pri speňažovaní tohto majetku). Okrem toho akékoľvek vecné bremeno zriadené na prevádzanom majetku sa priamo odráža aj na hodnote majetku, a to tak, že v dôsledku vecného bremena dochádza k zásadnému zníženiu hodnoty tohto majetku. Aj zriadením vecného bremena potom dochádza k zmenšeniu majetkového substrátu dlžníka a ukráteniu veriteľa. Zmluva o zriadení vecného bremena sama o sebe predstavuje odporovateľný právny úkon a teda je možné sa následne domáhať jej neúčinnosti, a to aj keby táto bola realizovaná ako samostatný právny úkon a nie ako úkon nadväzujúci na ukracujúcu scudzovaciu zmluvu, inkorporovanú priamo v totožnej listine. Beneficientom, resp. oprávneným z práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je práve žalovaný 2/, ktorý je v hmotnoprávnom postavení ručiteľa vo vzťahu k žalobcovi. Neúčinnosť zmluvy o zriadení
vecného bremena je tak možné voči žalovanému 2/ odporovať v zmysle ust. § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka. S ohľadom na uvedené sa domáha vyslovenia neúčinnosti aj zmluvy o zriadení vecného bremena in personam v prospech žalovaného 2/, ktorá je inkorporovaná v darovacej zmluve. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2017, sp. zn.: 5Obdo/4/2016 (R 67/2017): ,,I. Blízka osoba dlžníka sa môže žalobe podľa § 42a OZ účinne ubrániť ak hodnoverným spôsobom preukáže, že v súvislosti s odporovaným právnym úkonom postupovala s takou náležitou starostlivosťou, aby ukracujúci úmysel rozpoznala, alebo sa o ňom aspoň mohla dozvedieť. II. Z hľadiska posúdenia požiadavky vynaloženia náležitej starostlivosti zo strany blízkej osoby dlžníka, nemôže odkaz na vzájomnú dôveru medzi blízkymi osobami nahrádzať dôkaznú povinnosť žalovanej strany preukázať vynaloženie určitých konkrétnych úkonov náležitej starostlivosti tak, ako to predpokladá ust. § 42a OZ.“ 5. Žalovaní 1/ a 2/ produkovali procesnú obranu, v rámci ktorej zhodne uviedli, že nárok žalobkyne uplatnený v konaní v celom rozsahu neuznávajú a považujú ho v celom rozsahu za nedôvodný. Žalovaný 2/ nemal nikdy záujem žalobkyňu ako veriteľa ukrátiť ako ani ho v nijak neukrátil. Spol. FriTom GROUP s.r.o., IČO: 44 674 210, so sídlom Mierové námestie 940/1, 924 01 Galanta v minulosti skutočne uzavrela so žalobkyňou zmluvu o splátkovom úvere. Žalovaný 2/ je konateľom a spoločníkom uvedenej spoločnosti a na predmetnej zmluve figuroval ako ručiteľ. Avšak ani spoločnosť ako ani žalovaný 2/ nikdy nemali úmysel ukrátiť žalobkyňu. Splátkový úver spoločnosť riadne splácala. Spoločnosť splácala predmetný úver až do novembra roku 2022, pričom aj v prípade, ak sa s nejakou splátkou omeškala, tak túto splátku hneď nasledujúci mesiac spolu s ďalšou splátkou doplatila, z čoho je evidentný záujem spoločnosti splátkový úver riadne splatiť. V máji roku 2022 (dňa 11.5.2022) žalovaný 2/ uzatvoril so žalovanou 1/ darovaciu zmluvu, na základe ktorej previedol na žalovanú 1/ vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/2-ica k celku na nehnuteľnostiach v kat. úz. E., obec Galanta, okres Galanta, zapísaných na LV č. XXXX, evidovanom katastrálnym odborom Okresného úradu Galanta, pričom mu uvedenou zmluvou bolo zároveň zriadené vecné bremeno – právo doživotného užívania dotknutých nehnuteľností. Dôvodom na tento krok žalovaného 2/ bol ten fakt, že žalovaný 2/ riešil svoj zdravotný stav, pričom vopred chcel urobiť kroky v tom smere, že ak by sa jeho zdravotný stav vyvíjal ďalej nepriaznivo tak, aby mal usporiadané majetkové vzťahy a mohol sa sústrediť len na svoj zdravotný stav a aby jeho majetkové záležitosti nezostali na riešení jeho maloletej dcéry. Zároveň si bol vedomý toho, že žalovaná 1/ vychováva jeho dcéru, riadne sa o ňu stará a zabezpečuje chod celej domácnosti, preto sa rozhodol, že jej daruje svoju polovicu dotknutých nehnuteľností. Na druhej strane žalovaná 1/ sa nikdy na podnikaní žalovaného 2/ ako ani spoločnosti FriTom GROUP nijak nepodieľala, nikdy nebola spoločníčkou ako ani konateľkou dotknutej spoločnosti ako ani nebola nikdy pre túto spoločnosť nijak inak činná. Žalovaná 1/ o podnikateľských aktivitách spoločnosti nemala žiadne konkrétne informácie a nemala ani žiaden prístup k dokladom, týkajúcim sa tejto spoločnosti, k jej účtom ako ani k majetku tejto spoločnosti. Žalovaný 2/ sa žalobkyni nikdy nijak nezmienil o tom, že by spoločnosť mala mať nejaké finančné problémy. Otázky týkajúce sa spoločnosti žalovaný riešil so svojim bratom A. I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: H. J. XXX, XXX XX H., ktorý je tiež spoločníkom a konateľom FriTom GROUP s.r.o. Ani jeden z nich žalovanú 1/ nikdy do ich podnikania nezaťahovali a nikdy jej nesignalizovali žiadne problémy, týkajúce sa spoločnosti. O problémoch týkajúcich sa podnikania spoločnosti sa žalovaná 1/ dozvedela až doručením žaloby v tomto konaní. Dovtedy jej komunikácia so žalovaným 2/ ako ani jeho správanie nikdy nijak nenaznačovalo, že by mohol mať akékoľvek finančné problémy alebo že by tieto mala spoločnosť FriTom GROUP. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný 2/ nemal pri prevode spoluvlastníckeho podielu na dotknutých nehnuteľnostiach žiadny úmysel ukrátiť žalobkyňu ako ani ju nijak neukrátil. Zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach žalovaný 2// so žalovanou 1/ uzatvoril ešte v máji roku 2022 (dňa 11.5.2022), pričom splátky na splácanie splátkového úveru boli spoločnosťou FriTom GROUP s.r.o. uhrádzané žalobkyni v plnej sume až do novembra 2022, t. j. aj nasledujúceho pol roka po uzavretí uvedenej zmluvy. V tomto smere je nepochybné, že ak by mal žalovaný 2/ úmysel ukrátiť žalobkyňu prevodom spoluvlastníckeho podielu na dotknutých nehnuteľnostiach, tak splátkový úver by spoločnosť nesplácala ešte nasledujúceho pol roka po uzavretí predmetnej zmluvy a zavkladovaní prevodu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (vklad bol povolený dňa 13.6.2022). Splácanie splátkového úveru by bolo za týchto okolností absolútne nelogickým krokom, ak by mal žalovaný 2/ úmysel ukrátiť žalobkyňu ako veriteľa. Na druhej strane žalovaná 1/ nemala žiadnu vedomosť o podnikateľských aktivitách žalovaného 2/ a spoločnosti FriTom GROUP, keďže v tejto spoločnosti nikdy nijak nefigurovala (spoločník, konateľ, …), niky sa na jej činnosti nijak nepodieľala, nemala žiaden prístup k jej majetku, účtom, dokumentom, … a ani žalovaný 2/ jej nikdy o žiadnych problémoch nepovedal a ani svojim správaním a konaním nikdy nijak nenaznačoval žiadne
finančné problémy. Nebolo v možnostiach žalovanej 1/, aby sa o akýchkoľvek problémoch spoločnosti dozvedela a nemala ani žiadne indície, ktoré by ju mohli podnietiť k tomu, aby si začala zisťovať informácie o spoločnosti. V tomto smere bolo absolútne logické, že pri zdravotnom stave žalovaného 2/ a snahe riešiť jeho majetkové pomery tento na žalovanú 1/ previedol spoluvlastnícky podiel na dotknutých nehnuteľnostiach. V danom smere nie sú splnené podmienky odporovateľnosti právnych úkonov, či už pri napádanej darovacej zmluve ako ani pri napádanej zmluve o zriadení vecného bremena, keďže nie sú splnené zákonné podmienky podľa ust. § 42a Občianskeho zákonníka, keď nie je jednak daný úmysel ukrátiť veriteľa ako ani samotné ukrátenie veriteľa zo strany žalovaných a tiež je zrejmé, že žalovaná 1/ pri vynaložení náležitej starostlivosti nepoznala a ani nemohla poznať prípadný úmysel žalovaného 2/ ukrátiť žalobkyňu ako veriteľa (ktorý úmysel ani nebol daný). Zároveň v súvislosti s ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaných v tomto konaní a nie je doposiaľ ani zo strany žalobkyne preukázané, že by boli blízkymi osobami podľa ust. § 116 Občianskeho zákonníka. V smere dokazovania žalovaní navrhli vykonať výsluch strán konania a výsluch svedka A. I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: H. J. XXX, 925 81. 6. V rámci záverečnej reči žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že sa preukázalo dokazovaním, že žalovaná je blízkou osobou žalovaného 2/ a v takom prípade, platí zákonná prezumpcia, že mala vynaložiť náležitú starostlivosť na zistenie situácie darcu. Z výsluchu žalovanej 1/ žalovaného 2/, ako aj výsluchu svedka, ktorý dnes vypovedal, je zrejmé, že žiadny takýto úkon neurobila. Voči spoločnosti Fritom Group sa už v máji 2022 viedla exekúcia na základe exekučného titulu z januára 2022, tieto údaje sú verejne dostupné a mohla ich žalovaná 1/ jednoducho zistiť. V danom smere žalovaní síce prejavili záujem o riešenie situácie, ale tento bol márny aj napriek tomu, že žalovaná 1/ uvádzala na minulom pojednávaní v júni, že by mohla uhrádzať zo svojho príjmu sumu 500 Eur mesačne. Do dnešného dňa nebola uhradená na dlh žiadna suma. Taktiež v rámci komunikácie o možnom urovnaní žalovaný 2/ prezentoval, že prostriedky by mohol mať z predaja bytu a resp. refinancovania hypotéky. K bytu, ktorý vlastní žalovaná 1/, avšak najskôr pre ňu musí zabezpečiť auto a až to čo zostane v sume 10 000 eur, vie dať na úver. Do dnešného dňa napriek tomu, že tieto prostriedky zrejme mohli získať a od pojednávania uplynul dostatočný čas, žiadny reálny skutok za účelom vysporiadania dlhov neurobili. Exekúcia voči žalovanému 2/ začala v apríli 2024 bez výsledne. Žalovaní nechcú upustiť zo svojho životného štandardu a nemajú úprimnú snahu dlh vysporiadať. Preto žiadal súd, aby žalobe vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania. 7. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný 1/ nemal žiaden úmysel akokoľvek ukrátiť žalobcu, čo sa týka úveru, kde bola dlžníkom spoločnosť Fritom Group, tento sa riadne splácal do novembra 2022, pričom k prevodu podielu na nehnuteľnosti prišlo ešte v máji 2022, čiže približne pol roka predtým. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ nie sú manželia, nemajú medzi sebou BSM, čiže nemajú jeden voči druhému reálny prístup k informáciám o majetku pohľadávkach, a dlhoch toho druhého, Žalovaná 1/ nikdy nebola spoločníčkou spoločnosti Fritom Group, nemala žiadny prístup k dokladom k účtom, ani majetku tejto spoločnosti a reálne teda nemohla ani len poznať ekonomický stav tejto spoločnosti. Čo sa týka spomínaných exekúcií, tak exekúcia voči žalovanému 2/ bola začatá v apríli 2024, t.j. takmer 2 roky po prevode dotknutej nehnuteľnosti. Čo sa týka predchádzajúcich exekúcií spoločnosti Fritom, tieto neboli vedné voči žalovanému 2/ , čiže žalovaný 2/ ako FO nemal v tomto konaní žiadnu povinnosť plniť. V danom smere je zrejmé, že konanie žalovaného 1/ nejak nesmerovalo k ukráteniu žalobcu a žalovaná v 2/ rade konala s náležitou starostlivosťou a žiadnym spôsobom nemohla mať vedomosť ani len o potenciálnom zámere žalovaného 2/ akokoľvek ukrátiť žalobcu, keďže v tom čase voči žalovanému 1/ nebolo vedené žiadne exekučné konanie, spoločnosť Fritom v tom čase riadne platila úver, ktorý jej bol poskytnutý žalobcom a teda neexistuje zákonný dôvod, aby konajúci súd podanej žalobe vyhovel. 8. Z výsluchu žalovanej 1/ vyplynulo, že so žalovaným 2/ žijú v spoločnej domácnosti, kde vychovávajú spoločného maloleté dieťa. V roku 2022 v čase realizácie prevodu spornej nehnuteľnosti vnímala žalovaného 2/ ako druha, v súčasnosti svoj subjektívny vzťah k nemu charakterizovať nevedela. Vyjadrila záujem podieľať sa na splácaní dlhu žalovaného 2/, avšak vzhľadom na skutočnosť, že dlhodobo (asi od začiatku roka 2023) hradí výdavky na domácnosť takmer výlučne ona, za prijateľnú mesačnú splátku považovala sumu 500 eur. O existencii dlhov žalovaného 2/ nemala vedomosť, on s ňou záležitosti okolo svojho podnikania neriešil, tieto riešil asi so svojim bratom, ktorý bol spoločníkom. Registrovala, že nemá peniaze, nič viac jej však v tomto smere nepovedal. Pošta na adresu jej bydliska relevantná nechodila, o probléme sa po prvý raz dozvedela až, keď jej prišla pošta OS Galanta v súvislosti s konaním.
Dôvod darovania polovice nehnuteľnosti bol ten, že u žalovaného 2/ sa objavili zdravotné problémy, pričo rodinný dom stavali spoločne a pre prípad nešťastia mala byť žalovaná 1/ týmto spôsobom zabezpečená. Má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v oblasti verejnej správy a prvého stupňa v oblasti menežmentu. 9. Žalovaný 2/ v rámci výsluchu uviedol, že ako konečný užívateľ výhod bol krachom spol. Fritom osobne výrazne negatívne zasiahnutý, začal podnikať nanovo s deficitom cca 200000 eur, z ktorého dôvodu nebol schopný napriek predchádzajúcemu prísubu plniť čo i len čiastočne svoj dlh voči žalobcovi. Vylúčil úmysel ukrátiť žalobcu napadnutým prevodom, ide o rodinný dom v hodnote cca 300000 eur, pričom dlh predstavuje niečo cez 20000 eur, určite by kvôli takej sume nepoložil 15-ročnú firmu ani neprišiel o dom. Vyjadril presvedčenie, že o 4 mesiace by už vedel splácať splátky dlhu. Pôvodne chcel dom darovať dcére, avšak by to bolo len súdnou cestou a nechcel maloleté dieťa ťahať po súdoch. Spoločnosť Fritom v máji 2022 ešte problémx v podobe exekúcií nemala. Spoločnosť mala niekedy v rokoch 2021 alebo 2022 tržbu cez 6 mil. Eur, nešlo o malú resp. pofidérnu firmu. Trval na to, že žalovanú 1/ a vlastne ani nikoho problémami v podnikaní nezaťažoval, všetko vždy riešil on sám. Jeho brat nebol v tejto spoločnosti až tak zainteresovaný, mal vlastné akvizície. On prekonal v nedávnom období zdravotné komplikácie, avšak keď sa objavili, mal záujem zabezpečiť primárne dcéru, následne partnerku a je len logické, že myslel aj na vlastné bývanie, v dôsledku čoho sa dohodli na práve osobného doživotného užívania nehnuteľnosti, v opačnom prípade by nemal asi ani kde bývať. 10. Z výsluchu svedka A. I. G., brata žalovaného 2/, vyplynulo, že on je 20% spoluvlastníkom spol. B. E., v ktorej miere sa podieľal na podnikaní. Žalovaná 1/ sa žiadnym spôsobom na chode spoločnosti nepodieľala, nemala prístup k dokladom spoločnosti, ani k účtom, ani k majetku. O prevode 1 nehnuteľnosti nemal vedomosť, nevedela nai o dotknutom úvere, žalovaný 2/ konal samostatne, nevedel uviesť, či v máji 2022 mala spoločnosť nejaké exekúcie, vedomosť o finančnom stave spoločnosti mal výlučne žalovaný 2/. Žalovaná 1/ sa svedka nikdy nepýtala na finančný stav spoločnosti. 11. Podľa § 42a ods. 1 OZ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. 12. Podľa § 42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. 13. Podľa § 42b ods. 1 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. 14. Podľa § 42b ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. 15. Predmetom konania je určenie neúčinnosti právneho úkonu v podobe darovacej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod 1/2 spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti zo žalovaného 2/ na žalovanú 1/ a zmluvy o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľnosti žalovaným 2/. 16. V konaní medzi stranami nebol spor o tom, že dňa 24.07.2020 žalobca ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou FriTom GROUP s.r.o., IČO: 44 674 210 ako hlavným, resp. obligačným dlžníkom a žalovaným 2/ako ručiteľom v zmysle ustanovení §§ 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník Zmluvu o splátkovom úvere č. 8080124681 a súvisiacu Dohodu o ručení v spojení so Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky, a.s. Obligačnému dlžníkovi v zmysle Zmluvy poskytol žalobca splátkový úver vo výške 30.000 eur. Nakoľko obligačný dlžník povinnosti vyplývajúce pre neho zo Zmluvy a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas, pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Obligačného dlžníka a rovnako aj žalovaného 2/ ako ručiteľa osobitnými výzvami vyzval na vrátenie dlžnej sumy (24.269,63 eur). FriTom Group ani žalovaný 2/ napriek tomu svoj dlh
nesplnili, a to ani v dodatočnej lehote, ktorú im poskytol. Vzhľadom na tieto okolnosti nároky uplatnil súdnou cestou, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktoré konanie do momentu vyhlásenia rozsudku v tomto konaní nebolo právoplatne skončené. Z uvedeného možno uzavrieť, že existencia vymáhateľnej pohľadávky definovanej ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít SR ako v poradí prvého z hmotnoprávnych predpokladov úspešnej odporovateľnosti bola v konaní preukázaná. Zároveň možno konštatovať, že je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu ako veriteľa z konkrétnej pohľadávky. 17. V konaní bolo ďalej preukázané (vychádzajúc ako z nepopretých tvrdení žalobcu, ako aj z obsahu LV č. XXXX), že žalovaná 1/ je vedená ako výlučný vlastník dvoch spoluvlastníckych podielov o veľkosti 1/2 k celku – teda je vlastníčkou celého rodinného domu s pozemkami, pričom ako právny titul nadobudnutia jednej polovice je zaznamenaný V 2902/2022, vklad bol povolený dňa 13.06.2022, Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena z 11.05.2022 – č.z. 1439/2022. Ide o nehnuteľnosti, ktoré žalovaný 2/ bezodplatne previedol na žalovanú 1/, a to konkrétne: o rodinný dom, súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parc. č.: XXXX/XXX; o pozemok parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 349 m2, zastavaná plocha a nádvorie; o pozemok parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 267 m2, záhrada; o pozemok parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 176 m2, zastavaná plocha a nádvorie; to všetko zapísané na liste vlastníctva č.: XXXX, vedenom pre k.ú. E., v obci Galanta, v okrese Galanta, a to Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom. Zároveň na základe totožnej zmluvy označenej ako V 2902/2022 (teda uzatvorenej súbežne s prevodom 1 podielu na žalovanú 1/) bolo na rodinnom dome s pozemkami zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bezodplatného užívania týchto nehnuteľností, a to v prospech žalovaného 2/. 18. Existencia pasívnej vecnej legitimácie v konaní je determinovaná ust. § 42b ods. 2 OZ existenciou prospechu subjektu. Z darovacej zmluvy možno ta tento subjekt nepochybne označiť obdarovaného, v danom prípade je teda daná pasívna legitimácia žalovanej 1/. V súvislosti so súbežne uzatvorenou zmluvou o bezodplatnom doživotnom užívaní nehnuteľnosti je žalovaný 2/ subjektom požívajúcim zo zmluvy prospech, v dôsledku čoho je daná jeho pasívna vecná legitimácia v spore. 19. Ako v prípade darovacej zmluvy, tak i v prípade zmluvy o zriadení vecného bremena v podobe práva doživotného užívania nehnuteľnosti niet rozumných dôvodov spochybniť žalobcom tvrdenú a zákonom požadovanú spôsobilosť oboch zmlúv v podobe ukrátenia uspokojenia jeho vymáhateľnej (t.j. na súde uplatniteľnej) pohľadávky, a to z dôvodu, ktorý je pri darovacej zmluve jednoznačný – darovaním veci z majetku dlžníka v prospech tretej osoby sa z darovanej veci veriteľ dlžníka v rámci výkonu rozhodnutia už uspokojiť nemôže. K ukráteniu uspokojenia nesporne dôjde i v prípade zriadenia ťarchy (vecného bremena zodpovedajúceho právu doživotného bezplatného užívania nehnuteľnosti) na nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť spôsobuje primárne zníženie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, s tým spojené sťažené speňaženie nehnuteľnosti, t.j. zhoršenie postavenia veriteľa v súvislosti s uspokojením jeho pohľadávky, pričom nie je rozhodujúcim, či išlo o dve samostatné zmluvy alebo darovaciu zmluvu s inkorporovanou dohodou o zriadení vecného bremena zodpovedajúcemu právu bezodplatného doživotného užívania nehnuteľnosti. 20. V konaní nebolo preukázané, že by v dôsledku existencie odporovaných právnych úkonov veriteľ v osobe žalobcu nebol ukrátený na uspokojení svojej vymáhateľnej pohľadávky, nakoľko nebolo preukázané (ani tvrdené), že by dlžník žalobcu disponoval majetkom umožňujúcim uspokojenie pohľadávky veriteľa, naopak, žalovaný 2/ v konaní explicitne vylúčil možnosť poskytnutia akéhokoľvek, čo i len čiastočného plnenia dlhu vzhľadom na nemajetnosť pretrvávajúcu minimálne rok a pol, pričom možné zlepšenie svojej finančnej bilancie očakáva až v priebehu nasledujúcich mesiacov. 21. V konaní žalovaní popreli tvrdenie žalobcu o tom, že by boli blízkymi osobami podľa ust. §§ 116, 117 OZ. Z ich výpovedí však vyplynulo, že ako v máji 2022, tak i v súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti, pričom majú v spoločnej starostlivosti ich maloleté dieťa. V máji 2022 (v čase uzatvorenia odporovaných právnych úkonov) boli podľa výslovného vyjadrenia žalovanej 1/ vo vzájomnom pomere druh a družka, na základe čoho možno uzavrieť, že žalovaná 1/ a žalovaný 2/ (dlžník) minimálne v čase prevodu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti boli blízkymi osobami podľa ust. § 116 OZ (osoby v pomere obdobnom rodinnému, ktorých ujmu by druhá osoba dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú), nakoľko išlo o muža a ženu žijúcich v jednej domácnosti a spoločne sa na nej podieľajúcich, majúcich v spoločnej osobnej starostlivosti ich dieťa.
22. Preukázanie existencie vzťahu blízkych osôb podľa ust. § 116 a § 117 OZ má za následok zmenu kvality a kvantity procesnej aktivity strán sporu v porovnaní so stavom osôb nie blízkych, nakoľko zákon v ust. § 42 ods. 2 OZ už nevyžaduje preukázanie úmyslu dlžníka odporovaným úkonom ukrátiť uspokojenie veriteľa (ktorá procesná dôkazná povinnosť žalobcu týmto odpadá), existencia ukracovacieho úmyslu dlžníka sa prezumuje, žalobcovi náleží len povinnosť tvrdiť a v prípade účinného popretia preukázať ukrátenie jeho vymáhateľnej pohľadávky; ako aj účinok v podobe prezumpcie vedomosti blízkej osoby majúcej prospech z odporovaného právneho úkonu o ukracujúcom úmysle dlžníka vo vzťahu k odporovanému právnemu úkonu. 23. V záujme (aj) uplatnenia úspešnej procesnej obrany zákon ukladá blízkym osobám dlžníka povinnosť vynaloženia náležitej starostlivosti smerujúcej k rozpoznaniu úmyslu dlžníka odporovaným úkonom ukrátiť veriteľa. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, konanie žalovanej 1/ v súvislosti s uzatvorením odporovanej darovacej zmluvy nesvedčí o jej snahe zistiť, alebo sa aspoň dozvedieť o úmysle svojho v tom čase druha žalovaného 2/ (dlžníka) ukrátiť veriteľa. Žalovaná 1/ nepreukázala, že by v tejto súvislosti vyvinula takú relevantnú činnosť, z výsledkov ktorej by mohla ukracujúci úmysel žalovaného 2/ (dlžníka) rozpoznať, alebo sa o ňom aspoň dozvedieť. Navyše žalovaná 1/ v konaní ani netvrdila, že by takúto činnosť v čase uskutočnenia odporovaného úkonu vôbec vyvinula, čo bolo potvrdené ako výpoveďou žalovaného 2/, tak i svedka. Skutočnosť prezentovaná v tomto kontexte žalovanou 1/, že o finančné pomery žalovaného 2/ sa nestarala, rovnako ako ani do záležitostí jeho firmy, pričom vzhľadom na absenciu jej prístupu k dokladom a účtom spoločnosti FriTom Group sú vo vzťahu k nej potrebné znalosti objektívne vylúčené, neobstojí, zákon totiž vyžaduje od blízkej osoby v danej súvislosti istú nevyhnutnú dávku aktívneho konania smerujúceho k zisteniu ekonomického a právneho stavu žalovaného 2/ ako potenciálneho dlžníka. Rovnako neobstojí ani tvrdenie o vzájomnej dôvere a porozumení primerane zodpovedajúcim druhovskému vzťahu žalovaných 1/ a 2/ v čase uzatvorenia odporovaných právnych úkonov. Na ubránenie sa odporovateľnosti preto musí blízka osoba preukázať vyvinutie takej činnosti (aktivity), pri ktorej mala náležitú snahu zistiť, či prevádzajúci nemá veriteľa, a či uvedeným úkonom sa nesnaží ho ukrátiť. Vzhľadom na neunesenie dôkaznému bremena v časti náležiacej žalovanej 1/ vo vzťahu k obom odporovateľnosťou napadnutým právnym úkonom súd nemal inú možnosť ako žalobe ako plne dôvodnej vyhovieť. 24. Záverom súd konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že odporovateľnosťou napadnuté právne úkony boli úkony v oboch prípadoch uzatvorené medzi dlžníkom (žalovaným 2/ v pozícii ručiteľa vo vzťahu k vymáhateľnej pohľadávke, teda nie s dlžníkom FriTom Group), žalobcom prezentovaná potreba preukázania záujmu žalovanej 1/ o ekonomický stav spol. B. E. v čase realizácie odporovaných právnych úkonov je irelevantná. 25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, kde plne procesne úspešný žalobca má vo vzťahu k procesne neúspešným žalovaným 1/ a 2/právo na 100% náhrady trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku môžu podať odvolanie žalovaní 1/ a 2/, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.