Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 31T/36/2024 2324010650 11. 11. 2024 JUDr. Ing. Veronika Pravdová ECLI:SK:OSGA:2024:2324010650.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ing. Veronikou Pravdovou v trestnej veci obžalovanej A. B., pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona a prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 11.11.2024 takto rozhodol: Obžalovaná A. B., C. A., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. F. XXXX/X, G., okres H., G. C., sa uznáva za vinnú, že v presne nezistený deň si od neznámej osoby zadovážila a do dňa X.XX.XXXX o XX:XX hod. u seba držala samonabíjaciu pištoľ I. A. XXXX, kalibru X,XX A., výrobné číslo XXXXXX (telo, záver, hlaveň), ktorá je podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení zbraňou kategórie B, ktorá podľa § 5 ods. 2 cit. zákona podlieha povoľovaciemu konaniu a 6 ks nábojov kalibru X,XX A. J.. G. & A., ktoré sú podľa § 2 ods. 1 písm. f) cit. zákona strelivom, ktoré môže podľa § 12 ods. 1 cit. zákona nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz, pričom nebola držiteľom uvedených povolení, teda - sebe zadovážila a držala strelnú zbraň, jej súčasť a komponent bez povolenia, - sebe zadovážila a držala strelivo bez povolenia, tým spáchala - zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona, - úmyselný prečin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona. Za to jej súd ukladá : Podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, postupom podľa § 2 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 39 odsek 5 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona trest prepadnutia veci - zbraň I. A. XXXX, kalibru X,XX A., výrobné číslo XXXXXX. odôvodnenie: Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala dňa 30.5.2024 obžalobu na obvinenú A. B., C. A., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. F. XXXX/X, G. (ďalej len ,,obžalovaná“) pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona a prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona, ktorý mal byť obžalovanou spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe. Okresný súd Galanta vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie. Dňa 3.6.2024 súd vydal trestný rozkaz, proti ktorému bol podaný odpor. Odpor bol podaný oprávnenou osobou a včas, preto súd, keďže nezistil závažné procesné chyby, nepredloženie úplného spisu, poskytnutie nezákonných benefitov spolupracujúcej osobe a obžaloba spĺňa náležitosti podľa § 235 zákona č. 301/2005 Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „TP“), prijal obžalobu a nariadil a vykonal hlavné pojednávanie. Obžalovaná po poučení o jej práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a), písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku, o možnosti radiť sa s obhajcom pred vyhlásením podľa § 257 ods. 3 Trestného poriadku a o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku v rozsahu § 257 ods. 5, ods. 8 Trestného poriadku, urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinná. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, pričom obžalovaná na všetky položené otázky odpovedala ,,áno“. Prokurátorka navrhla vyhlásenie obžalovanej prijať. Súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením vyhlásenie obžalovanej, že je vinná, prijal, pretože súd nemal žiadne pochybnosti o naplnení všetkých štyroch zákonných formálnych znakov žalovanej trestnej činnosti zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona v súbehu s prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona. Na hlavnom pojednávaní boli vykonané dôkazy: zápisnica o vydaní veci, uznesenie o pribratí znalca na vypracovanie znaleckého posudku, lustrácia centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (CESDAP) a odpis registra trestov (RT). Za súhlasu procesných strán a splnenia procesných podmienok súd v rámci dokazovania oboznámil závery znaleckého posudku F. K. A. č. L.- A./XXXXX. Po takto vykonanom dokazovaní neboli návrhy na ďalšie dokazovanie. Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že obžalovaná bola dňa X.XX.XXXX v čase o XX:XX vyzvaná na vydanie zbrane nezistenej značky, ktorá sa mala nachádzať v motorovom vozidle znaky D. G., EČV: H., A. farby vrátane nábojov a zásobníkov, pričom po zákonnom poučení vec - zbraň I. A. XXXX, kalibru X,XX A., výrobné číslo XXXXXX, 2 ks zásobníkov a 6 ks nábojov dobrovoľne vydala. Zo záverov znaleckého dokazovania (F. K. A. M. L.- A./XXXXX) vyplýva, že zaistené veci - zbraň značky I. A. XXXX, kalibru X,XX A., výrobné číslo XXXXXX a 6 ks nábojov kalibru X,XX A. s označením G.&A. boli streľbyschopné. Zaistené veci boli posúdené z technického hľadiska podľa zákona o strelných zbraniach a strelive, pričom skúmaná zbraň bola posúdená ako zbraň kategórie A., ktorá podlieha povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti. Skúmané náboje boli posúdené ako strelivo a môže ich nadobúdať do vlastníctva len držiteľ zbrojného poukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz. Obžalovaná nemá žiaden záznam v odpise registra trestov.
Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaná v ňom má 8 záznamov z rokov 2019, 2020, 2021, 2022 a 2023 a to za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Pri úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy. Súd mohol obžalovanej uložiť úhrnný trest odňatia slobody za spáchanie 2 trestných činov v zákonnej sadzbe za trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým je zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona a to vo výmere od 3 do 8 rokov. Súd pri ukladaní trestu u obžalovanej zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda, že obžalovaná sa k spáchanej trestnej činnosti priznala a zároveň trestný čin úprimne oľutovala a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda, že spáchala viac trestných činov, t.j. nastal rovnovážny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pri určovaní druhu trestu vzhľadom na skutočnosti svedčiace v prospech obžalovanej súd nepovažoval za nevyhnutné na obžalovanú vplývať výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, nevyžaduje si to ani ochrana spoločnosti, ani náprava páchateľa. Obžalovaná je osobou v produktívnom veku, doposiaľ nebola súdne trestaná, bol priestupkovo prejednávaná za priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, nesúvisiace so stíhanou trestnou činnosťou. Súd tak nevzhliadol u obžalovanej potrebu vplývať na jej prevýchovu takým zásadným spôsobom, aby pristúpil k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovanej môže byť naplnený aj uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ktorý bude viesť obžalovanú pod hrozbou výkonu trestu k vedeniu riadneho života. Súd nemal za preukázané splnenie zákonných podmienok na uloženie alternatívneho trestu, resp. obhajobou navrhovaného peňažného trestu, pričom okrem povahy a závažnosti trestných činov spáchaných obžalovanou zohľadnil i priestupkovú minulosť obžalovanej, ktorá sa opakovane dopustila priestupkov (na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky), za ktoré priestupky jej boli opakovane ukladané pokuty, pričom ukladanie týchto miernych foriem (peňažných) potrestania nenaplnilo svoj účel a v jej správaní nedošlo k náprave a polepšeniu, preto v tomto prípade uloženie peňažného trestu obžalovanej súd nepovažoval za spôsobilé naplniť účel trestu. Pri rozhodovaní o výmere trestu odňatia slobody nemohol opomenúť kritický postoj obžalovanej, ktorá učinila vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, ktoré je neodvolateľné, ktorá sa učinením vyhlásenia aj vzdala svojho práva resp. obmedzila svoje právo na podanie opravného prostriedku, čo znamená, že v prípade ukladania trestu stačí na takú osobu pôsobiť kratším, resp. miernejším trestom, nakoľko si uvedomuje nesprávnosť svojho konania, oproti osobe, ktorá spáchanie trestnej činnosti opakovane popiera a nie je schopná prijať zodpovednosť za svoje konanie. Súd tak ustálil, že v preskúmavanom prípade u obžalovanej bolo možné aplikovať ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona (účinného od 6.8.2024) podľa ktorého pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Súd z uvedeného dôvodu pri posudzovaní výmery trestu odňatia slobody a pri posudzovaní spravodlivosti ukladaného trestu, vzhľadom na minimálnu výšku trestu odňatia slobody, ktorej uloženie obžalovanej hrozilo (t.j. 3 roky) za použitia § 39 ods. 5 Trestného zákona uložil obžalovanej úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky t.j. trest znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody (zároveň znížený oproti trestu, ktorý súd obžalovanej uložil v trestnom rozkaze), ktorý považoval za primeraný vzhľadom k vyššie prezentovaným okolnostiam prípadu, najmä s prihliadnutím na postoj obžalovanej k jej trestnej činnosti, s tým súvisiace vyhlásenie o vine a teda na obžalovanou prejavenú relevantnú mieru sebareflexie. Zároveň dospel k záveru, že vzhľadom na už uvedené u obžalovanej sú dané okolnosti podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a preto súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanej určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky, ktorý trest
považuje za primeraný, spravodlivý a naplňujúci účel trestu. Skúšobná doba na úrovni dvoch rokov je dostatočne dlhá na to, aby obžalovaná spôsobom svojho života preukázala polepšenie. Súd zároveň podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanej uložil trest prepadnutia veci - zbrane I. A. XXXX, kalibru X,XX A., výrobné číslo XXXXXX v rozsahu v akom trest prepadnutia veci navrhla prokurátorka vo svojej záverečnej reči na hlavnom pojednávaní, pričom aj obhajoba vyjadrila súhlas s uložením tohto trestu smerom k uvedenej veci, nakoľko zistil splnenie zákonných predpokladov na taký druh trestu, kedy zbraň bola použitá, resp. bola prostriedkom na spáchanie žalovaného skutku. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil vyhlásenie obžalovanej o vine, ktoré bolo dôvodom na to, že súd obžalovanej na hlavnom pojednávaní ukladal s poukazom na § 39 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody mimoriadne znížený oproti trestu, ktorý súd obžalovanej uložil v trestnom rozkaze a dôvodom na neuloženie trestu zákazu činnosti držania a nosenia strelných zbraní. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa názoru súdu možné racionálne očakávať, že u obžalovanej v prípade uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu spolu s trestom prepadnutia veci bude naplnený účel trestu sledovaný v § 34 Trestného zákona, tu najmä z hľadiska individuálnej prevencie. Nemožno tiež opomenúť odstrašujúci účinok samotného trestného konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku. Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.