Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 0T/124/2024 2324010950 09. 10. 2024 JUDr. Ing. Veronika Pravdová ECLI:SK:OSGA:2024:2324010950.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ing. Veronikou Pravdovou v trestnej veci obžalovaného E. A., pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 9.10.2024 takto rozhodol: Obžalovaný E. A., U.. XX.X.XXXX H. E. (D. A.), F. R. Y. XXX/XX, I., O. I., E. A., Š. D.Ť.: Z., sa uznáva za vinného, že dňa XX.X.XXXX v čase o XX:XX hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov vykonával ako vodič jazdu na osobnom motorovom vozidle značky T. K., EČ: K. v meste I., po ulici Q.. L. a následne po ulici H., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ I., pričom bol podrobený dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu prístrojom N. K. XXXX, Č.. K.-XXXX, ktorým mu bola v čase O. XX:XX hod. nameraná hodnota 1,35 mg/l alkoholu v dychu, čo v prepočte činí 2,81 promile, teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, tým spáchal úmyselný prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona. Za to mu súd ukladá : Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l), písmeno j) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov. odôvodnenie: Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa XX.X.XXXX obžalobu na obvineného E. A., U.. XX.X.XXXX H. E. (D. A.), trvale bytom Y. XXX/XX, I., O. I., E. A., štátna príslušnosť: Z. (ďalej len ,,obžalovaný“) pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal byť obžalovaným spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe. Súd vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie. Obžalovaný po poučení o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a), písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku, o možnosti radiť sa s obhajcom pred vyhlásením podľa § 257 ods. 3 Trestného poriadku a o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku v rozsahu § 257 ods. 5, ods. 8 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, prijal, pretože súd nemal žiadne pochybnosti o naplnení všetkých štyroch zákonných formálnych znakov žalovanej trestnej činnosti, a to prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, a ani pochybnosti o naplnení znaku prečinu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona. Na hlavnom pojednávaní boli vykonané dôkazy: evidenčná karta vodiča, lustrácia centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (CESDAP), odpis registra trestov (RT), lustrácia v systéme AVÍZO, lustrácia ZVJS, lustrácia v Sociálnej poisťovni. Po takto vykonanom dokazovaní neboli návrhy na ďalšie dokazovanie. Pri úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V odpise registra trestov obžalovaný nemá žiadny záznam. V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov nemá obžalovaný žiadny záznam. Obžalovaný je zamestnaný s priemerným mesačným príjmom 1.318 Eur. Súd pri ukladaní trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorá je 0 (nula) rokov až 1 (jeden) rok. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery postupoval podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona kedy súd musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu v prospech obžalovaného zohľadnil jeho kritický postoj k trestnej činnosti, ktorý prezentoval na hlavnom pojednávaní v spojení s vyhlásením o vine, ktoré obžalovaný urobil a s ktorým sú spojené následky ako neodvolateľnosť vyhlásenia a obmedzenie opravných prostriedkov proti výroku o vine, t.j. poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a tiež zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, nebol súdne trestaný ani priestupkovo prejednávaný, t.j. poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pri určovaní druhu trestu vzhľadom na skutočnosti svedčiace v prospech obžalovaného súd nepovažoval za nevyhnutné na obžalovaného vplývať výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, nevyžaduje si to ani ochrana spoločnosti, ani náprava páchateľa. I keď prokuratúra navrhovala uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, súd sa s týmto návrhom nestotožnil. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, ani priestupkovo prejednávaný, nie je tiež zaznamenané, že by v minulosti viedol
motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Skutok ktorého sa dopustil možno vnímať ako výnimočný exces z inak riadneho vedenia života. Súd tak nevzhliadol u obžalovaného potrebu vplývať na jeho prevýchovu takým zásadným spôsobom, aby pristúpil k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného môže byť naplnený aj uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ktorý bude viesť obžalovaného pod hrozbou výkonu trestu k vedeniu riadneho života, zároveň nemal za preukázané splnenie zákonných podmienok na uloženie iného z alternatívnych trestov, pričom zohľadnil závažnosť prečinu spáchaného obžalovaným (kedy obžalovaný viedol ako vodič osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu s nameranou hodnotou 1,35 mg alkoholu na liter vydychovaného vzduchu, čo v prepočte činí 2,81 promile alkoholu v krvi), t.j. ide o závažnosť vyššiu, keďže obžalovanému bola hodnota alkoholu v dychu nameraná viac ako dve promile. Takúto hodnotu veda označuje už za stav ťažkej opilosti (0,96 až 1,43 mg/l, t.j. 2,00 až 2,99 promile), kedy osoba v takomto stave nie je schopná samostatnej chôdze, má blábolivú reč, psychické poruchy, výraznejšie poruchy správania (napr. opilecká agresivita), zvracanie a pod. Pokiaľ ide o výmeru trestu, súd po zohľadnení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace, ktorý považoval za primeraný vzhľadom k vyššie prezentovaným okolnostiam prípadu. Zároveň dospel k záveru, že u obžalovaného sú dané okolnosti podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a preto súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky, ktorý trest považuje za primeraný, spravodlivý a naplňujúci účel trestu. Skúšobná doba na úrovni dvoch rokov je dostatočne dlhá na to, aby obžalovaný spôsobom svojho života preukázal polepšenie. Keďže sa obžalovaný dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v cestnej premávke podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Uloženie tohto druhu trestu si v tomto prípade nepochybne vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi tohto druhu trestnej činnosti. Súd uložený trest vo výmere tri a pol roka považuje za zákonný a primeraný, s predpokladom dosiahnutia svojho účelu a v prípade obžalovaného má významný výchovný charakter. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa názoru súdu možné racionálne očakávať, že u obžalovaného v prípade uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu spolu s trestom zákazu činnosti bude naplnený účel trestu sledovaný ustanovením § 34 Trestného zákona, tu najmä z hľadiska individuálnej prevencie. Nemožno tiež opomenúť odstrašujúci účinok samotného trestného konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku. Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.