KAUZIS.SK
RozsudokOkresný súd Galanta24. 9. 2024plný text

Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/40/2024 z 24. 9. 2024

CitáciaRozsudok Okresného súdu Galanta z 24. septembra 2024, sp. zn. 12P/40/2024, ECLI:SK:OSGA:2024:2324200993.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Galanta 12P/40/2024 2324200993 24. 09. 2024 JUDr. Myrtill Vojteková ECLI:SK:OSGA:2024:2324200993.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. E., A.. XX.XX.XXXX, W. Y. A., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: A.D. E., H.. E., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Q. P., S. Č. Q.Á. P. XX a otca: P. A., A.. XX.XX.XXXX, S. W. X., S. Č. O. J.G. X, X. o návrhu navrhovateľky/starej matky maloletého dieťaťa: A. E., H.. O. A.. XX.XX.XXXX, S. W. Q. P. XX, na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto rozhodol: I. Návrh sa zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom osobne doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.03.2024 sa navrhovateľka domáhala zverenia maloletého dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že matka maloleté dieťa po návrate z pôrodnice po dvoch mesiacoch opustila a odišla. Od jej odchodu starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje navrhovateľka spolu s partnerom, s ktorým žije 14 rokov v spoločnej domácnosti. Matka maloletého dieťaťa sa vrátila po roku a pol opäť tehotná. Maloleté dieťa býva s navrhovateľkou už sedem a pol roka a navrhovateľka spolu s partnerom sa o maloleté dieťa starajú. Maloleté dieťa komunikuje len s navrhovateľkou a jej partnerom, s matkou komunikovať nechce. Na výživu maloletého dieťaťa rodičia neprispievajú. Matka maloletého dieťaťa súhlasí, aby si navrhovateľka zobrala maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Otec maloletého dieťaťa o maloleté dieťa nemá záujem, nenavštevuje ho, ani neprispieva na jeho výživu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby súd zveril maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, matku zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa vo výške 50,- Eur mesačne a otca vo výške 150,- Eur mesačne. 2. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.09.2024, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého dieťaťa, otca maloletého dieťaťa, navrhovateľky/starej matky maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka, potvrdeniami a správami ohľadne účastníkov konania, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci: 3. Maloleté dieťa pochádza z partnerského vzťahu rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. XXP/XX/XXXX - XX zo dňa 12.06.2018 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 30,- Eur mesačne, počnúc od 24.01.2018, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, styk otca s maloletým dieťaťom bol upravený tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým dieťaťom bez obmedzení zo strany súdu tak, ako sa v

každom jednotlivom prípade na tom dohodne s matkou maloletého dieťaťa a dlžné výživné za obdobie od 24.01.2018 do 12.06.2018 vo výške 127,75 Eur súd povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 30,- Eur až do zaplatenia, spolu s bežným výživným. 4. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 06.09.2024 vyplýva, že kolízny opatrovník vykonal dňa 03.09.2024 neohlásené šetrenie v domácnosti navrhovateľky/starej matky maloletého dieťaťa, kde sa počas šetrenia zdržiavali navrhovateľka, maloletá S., matka maloletých detí a maloleté deti P. Y. T.. Navrhovateľka uviedla, že rodinný dom, ktorý obýva s maloletou S. a priateľom je v jej osobnom vlastníctve. Čistota a poriadok v domácnosti počas šetrenia boli na požadovanej úrovni. Výdavky na domácnosť tvoria poplatky za energie v celkovej sume 500,- Eur, ktoré hradí navrhovateľka. Príjmy do domácnosti pozostávajú z invalidného dôchodku navrhovateľky v sume 315,- Eur mesačne a príjem jej partnera (od 05.09.2024 manžela) vo výške 830,- Eur mesačne. Maloleté dieťa navštevuje Základnú školu vo Q. P., od 01.09.2024 nastúpila do 2. ročníka. Študijné výsledky a školskú dochádzku má veľmi dobré. Maloleté dieťa je momentálne zdravé, máva iba bežné detské choroby. K pediatrovi chodí s maloletým dieťaťom stará matka. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že nakoľko nemá vytvorené vhodné podmienky na to, aby sa vedela postarať o maloleté dieťa, hlavne vzhľadom na jej zdravotný stav, v plnom rozsahu súhlasí s návrhom svojej matky, aby si zobrala maloletú S. do svojej starostlivosti. Ďalej uviedla, že je presvedčená o tom, že navrhovateľka bude jej dcére zabezpečovať riadnu starostlivosť a nebude jej nič chýbať. Pohovor s maloletým dieťaťom bol vykonaný za prítomnosti starej matky. Maloletá S. uviedla, že sa má u starej matky dobre, je na ňu zvyknutá, má ju aj jej manžela rada a chce bývať s nimi. Na základe vykonaného šetrenia možno usúdiť, že navrhovateľka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa. 5. Navrhovateľka sa na pojednávaní dňa 24.09.2024 pridŕžala svojho návrhu v celom rozsahu. Uviedla, že maloleté dieťa chce preto zveriť k sebe, pretože jej matka sa necítila na materstvo a po narodení maloletého dieťaťa sa začali už s manželom o neho starať a vychovávať. Uviedla, že je pravdou, že matka maloletého dieťaťa žije s nimi v spoločnej domácnosti, ale má pripravenú zmluvu a od 01. októbra sa má presťahovať do Q. spolu s maloletými deťmi P. Y. T.. Vzťah maloletej S. so súrodencami je bežný, majú sa radi, nebijú sa, ale maloletá S. bola zvyknutá na to, že istý čas mala všetko sama pre seba, keď s nimi ešte nebývala matka so súrodencami. Matka a súrodenci s nimi bývajú v spoločnej domácnosti od júna 2023, predtým tam nikdy nebývali. K tomuto vyjadreniu súd oboznámil obsah výsluchu matky maloletého dieťaťa z pojednávania konaného dňa 12.06.2018 v konaní sp. zn. XXP/XX/XXXX, kedy matka uviedla, že spolu s dvomi deťmi (S. Y. P.) sa zvykla zdržiavať jednak v domácnosti priateľa a jednak v domácnosti svojej matky vo Q. P., kde aj bývala. Navrhovateľka poprela, že by matka v tom čase u nej bývala, nebola ešte presťahovaná úplne k svojmu priateľovi. Na otázku súdu, či by sa matka vedela postarať o maloletú S., navrhovateľka uviedla, že maloleté dieťa je navyknuté na navrhovateľku, matku nepočúva. Navrhovateľka zhodnotila, že matka sa o maloleté deti P. Y. T. stará dobre, varí, perie a zabezpečuje všetko, čo maloleté deti potrebujú. 6. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 24.09.2024 uviedla, že nepracuje, nakoľko maloletému synovi T. bol diagnostikovaný Y.. Jej príjem pozostáva len z rodinných prídavkov, výživného na maloletého T. vo výške 200,- Eur mesačne. K maloletej P. otcovstvo nebolo určené. Matka má ukončené iba základné vzdelanie, nikdy nepracovala, lebo maloletá S. sa jej narodila ešte na strednej škole, ktorú nedokončila a potom sa jej narodili ďalšie deti. Uviedla, že s návrhom svojej matky súhlasí, pretože sa tak dohodli, a okrem toho trpí zdravotnými problémami, má silné migrény, bola už viackrát hospitalizovaná. Na otázku súdu, kedy, na akom oddelení a v ktorej nemocnici bola hospitalizovaná, uviedla, že to bolo dávno a nevie pomenovať ani oddelenie nemocnice, ani obdobie, kedy sa tam nachádzala. Uviedla, že sa potrebuje venovať najmä výchove maloletého T., ktorého výchova je z dôvodu ochorenia náročná. Pediater zistil diagnózu a poslal maloletého T. k odborníkovi, ku ktorému pôjdu prvýkrát. Matka má s maloletou S. dobrý vzťah, varí aj pre ňu, a keď niečo chce a má na to peniaze, tak jej to kúpi. K svojej matke sa vrátila približne koncom leta 2023, predtým bývala štyri roky v M. so svojím bývalým partnerom a maloletými deťmi P. Y. T.. O maloletú S. sa starala navrhovateľka, matka ju navštevovala a začala si ju brávať do M.. 7. Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 24.09.2024 uviedol, že sa necíti byť otcom maloletej S., maloleté dieťa ani nepozná a neudržiava s ním žiaden kontakt. Je ženatý, má svoje dve maloleté deti, o ktoré sa riadne stará. Uviedol, že mu je úplne jedno, komu bude maloleté dieťa zverené, či matke alebo starej matke. Súdom určené výživné vo výške 30,- Eur platil asi štyri mesiace po vydaní rozhodnutia,

potom prišli DNA testy a prestal platiť. Uvedené vyjadrenie otca ohľadom platenia výživného matka maloletého dieťaťa potvrdila, ako aj skutočnosť, že na DNA testoch bola aj s maloletým dieťaťom, avšak výsledky testov nikdy nevidela, na čo otec uviedol, že v deň keď prišli, zverejnil výsledky na sociálnych sieťach, kde matku označil. 8. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 24.09.2024 navrhla zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, nakoľko sa táto stará o maloleté dieťa. V čase šetrenia sa v domácnosti navrhovateľky nachádzala aj matka maloletého dieťaťa, ktorým bolo oznámené, že pokiaľ má navrhovateľka záujem vykonávať náhradnú osobnú starostlivosť, matka maloletého dieťaťa sa v jej domácnosti zdržiavať nemôže. V časti určenia výšky vyživovacej povinnosti rodičov ponechala rozhodnutie na úvahu súdu. 9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. 10. Podľa § 44 ods. 2 ZR, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. 11. Podľa § 44 ods. 3 písm. a) ZR, náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča. 12. Podľa § 45 ods. 1 ZR, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. 13. Podľa § 45 ods. 2 ZR, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. 14. Podľa § 45 ods. 3 ZR, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. 15. Podľa § 45 ods. 4 ZR, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. 16. Podľa § 45 ods. 7 ZR, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

17. Podľa § 45 ods. 8 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. 18. Podľa § 62 ods.1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 19. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o maloleté dieťa, pričom rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov a musí byť vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa. Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa zverenie do náhradnej starostlivosti, môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je inštitútom fakultatívnym, a teda úplne závisí od úvahy súdu, či toto opatrenie považuje za najlepšie a najvhodnejšie pre maloleté dieťa, t.j. či zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je v záujme dieťaťa. 20. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že v danom prípade nie je dôvodné návrhu navrhovateľky vyhovieť, a to napriek jej tvrdeniam, že matka maloletého dieťaťa sa po narodení necítila na materstvo a odvtedy starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje navrhovateľka, a taktiež s poukazom na ustanovenia Zákona o rodine, podľa ktorých rodičia sú zodpovední za výchovu svojho dieťaťa, konkrétne sú zodpovední za výkon rodičovských práv a povinností a to tak, že ich povinnosťou aj právom je sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloleté dieťa a spravovanie jeho majetku, pričom rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti svojej matky v roku 2018, kedy bola uzavretá rodičovská dohoda a bolo určené výživné na maloleté dieťa zo strany otca. Je nesporné, že maloleté dieťa sa toho času nachádza v domácnosti navrhovateľky, ktorá sa aktuálne podieľa na výchove maloletého dieťaťa a v minulosti sa podieľala na jeho výchove aj v čase, kedy matka maloletého dieťaťa dočasne nebývala s nimi v spoločnej domácnosti. Vykonaným dokazovaním však bolo taktiež preukázané, že matka spolu s ďalšími maloletými deťmi, súrodencami maloletej S. žijú v spoločnej domácnosti, hoci v rodinnom dome navrhovateľky, ktorá v súvislosti s bývaním síce hradí všetky náklady a zrejme aj všetky náklady v súvislosti s výchovou maloletej S., avšak primárna je starostlivosť rodičov o maloleté deti, preto nie je možné jednoducho akceptovať, aby matka vykonávala starostlivosť len o svoje dve mladšie maloleté deti, zároveň zanedbávala starostlivosť, resp. nepodieľala sa na starostlivosti o ďalšie maloleté dieťa, ktoré je tiež jej maloletým dieťaťom (v poradí prvým). V záujme

aj tohto maloletého dieťaťa je predovšetkým vyrastať so svojim rodičom a tiež udržiavať súrodenecké väzby, preto povinnosťou matky je aj toto svoje maloleté dieťa vychovávať rovnako ako svoje ďalšie deti. Argumentáciu matky o neschopnosti zabezpečiť adekvátnu starostlivosť o maloletú S. z dôvodu svojho zhoršeného zdravotného stavu, resp. potreby zvýšenej starostlivosti o maloletého T., súrodenca maloletej, súd vyhodnotil ako účelovú, ničím nepodloženú, nakoľko matka tieto svoje tvrdenia súdu nepreukázala hodnoverným spôsobom. Ak by sa aj tieto tvrdenia preukázali, tieto skutočnosti jednak nevylučujú možnosť navrhovateľky dočasne participovať na starostlivosti o maloletú (ktorú už v minulosti dlhšiu dobu aj vykonávala bez potreby zosúladenia faktického stavu s právnym), zároveň nemôžu bez ďalšieho delegovať na inú osobu rodičovskú zodpovednosť, ktorá prináleží rodičovi. Alibistický súhlas matky maloletého dieťaťa s návrhom navrhovateľky na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, vyjadrený zrejme za účelom zbaviť sa svojej povinnosti zabezpečovať výchovu v poradí jej prvého maloletého dieťaťa, nie je dôvodom pre nariadenie náhradnej osobnej starostlivosti, pričom dôvodom na zverenie maloletého dieťaťa do tejto formy náhradnej starostlivosti bez ďalšieho nemôže byť ani to, že dieťa má vytvorený bližší vzťah k navrhovateľke. S poukazom na uvedenú argumentáciu, ako aj na to, že súd mal za preukázané, že všetci žijú v jednej spoločnej domácnosti, súd vyhodnotil návrh ako predčasne podaný, resp. nedôvodný, a návrh zamietol, keďže v opačnom prípade by sa jednalo o zneužívanie sociálneho systému, pričom podľa názoru súdu matka, ktorej bolo maloleté dieťa súdom zverené, sa má osobne podieľať a zrejme sa aj podieľa na výchove svojho dieťaťa. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonom dané podmienky na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ktoré prichádza do úvahy iba vtedy, ak ani jeden z rodičov nezabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa, či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov. 21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení. Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú

schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z. z.). Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.