KAUZIS.SK
RozsudokOkresný súd Galanta6. 10. 2025plný text

Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 34P/62/2025 z 6. 10. 2025

CitáciaRozsudok Okresného súdu Galanta z 6. októbra 2025, sp. zn. 34P/62/2025, ECLI:SK:OSGA:2025:2225201002.4

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Galanta 34P/62/2025 2225201002 06. 10. 2025 JUDr. Daša Szabó ECLI:SK:OSGA:2025:2225201002.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Dašou Szabó, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako B., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. D. XXX, D., toho času bytom E. XXX/XX, F., a otca: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., toho času bytom I. XXX, D., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: I. Maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. II. S účinnosťou od XX.XX.XXXX je otec maloletého dieťaťa povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou XXX,- eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. III. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje. IV. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume XXXX,XX eur sa otcovi maloletého dieťaťa povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po XX,XX eur až do zaplatenia, spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po vykonateľnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. V. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným J. I. K. I. dňa XX.XX.XXXX, postúpeným (po prenesení miestnej príslušnosti) tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX, domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu z dôvodu, že otec nejaví záujem o maloleté dieťa od jeho narodenia, určenie otcovstva bolo nutné riešiť tiež v súdnom konaní. Matka vo svojom návrhu žiadala, aby súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou XXX,- eur mesačne. Uviedla, že o maloletú sa stará od jej narodenia riadne, dbá o jej zdravý fyzický a duševný vývoj, a to za pomoci svojej matky – starej matky maloletej. Je nemajetná, žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a jej druhom, pričom na domácnosť prispieva sumou XXX,- eur. Príjem matky je približne XXX,- eur mesačne, a to z príležitostných brigád – aktuálne pracuje XX hodín týždenne. Výdavky na domácnosť sú vo výške XXX,- eur, preto by chcela požiadať aj o spätné za X roky. 2. Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu matky napriek výzve súdu nevyjadril.

3. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku a § 31 Civilného mimosporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania. Návrh na začatie konania, ako aj predvolania na pojednávania mu boli doručené do vlastných rúk. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, ako aj listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise, a to odpoveďami na vykonané lustrácie v I. L. a na lustráciu v bankách, listinnými dôkazmi predloženými matkou ohľadom jej osobných a majetkových pomerov, potvrdeniami o príjmoch matky za posledných 12 mesiacov od zamestnávateľov, výpisom z M. H. A. ohľadom otca maloletého dieťaťa, potvrdením o príjme otca v N. O. P. C. J. I. Q., J. J. J. L. R. S. na žiadosť súdu – informácia o vlastníctve/držbe motorových vozidiel rodičmi maloletého dieťaťa, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K. I. o poberaní štátnych sociálnych dávok rodičmi maloletého dieťaťa, informáciou S. N. I. o priemernej mesačnej mzde zamestnanca za druhý kvartál XXXX v oblastiach L. P., I., K. T. I., H.. P. U. B. R. C. L. B., správou kolízneho opatrovníka z prešetrených pomerov na strane matky a maloletého dieťaťa, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K. I. zo šetrenia na strane otca, ako aj s ďalším obsahom spisu a pripojených spisov Okresného súdu Dunajská Streda, sp.zn. XX/XX/XXXX a sp.zn. XXX/XX/XXXX a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci. 5. Maloleté dieťa pochádza z partnerského vzťahu rodičov. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom č.k. XX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX priznal v tom čase maloletej matke rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa odo dňa jeho narodenia a do dosiahnutia plnoletosti maloletej matky za poručníka maloletého dieťaťa ustanovil starú matku maloletého dieťaťa, P. C., ktorá bola povinná dohliadať na spôsob a rozsah starostlivosti, ktorá sa maloletému dieťaťu poskytovalo zo strany maloletej matky. V konaní vedenom na Okresnom súde K. I. pod sp.zn. XXX/XX/XXXX sa matka maloletého dieťaťa domáhala určenia otcovstva k maloletému dieťaťu, nakoľko otec nebol v rodnom liste dieťaťa uvedený. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov a konanie o určenie otcovstva bolo uznesením č.k. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zastavené. Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu doposiaľ neboli upravené žiadnym súdnym rozhodnutím. 6. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrených pomerov zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX spisu) vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bola vykonaná návšteva v domácnosti matky. V čase návštevy bola prítomná matka maloletého dieťaťa, maloleté dieťa a stará matka zo strany matky, pani P. C., ktorá je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške XXX,- eur. Priateľ starej matky je V. v oblasti I. s priemerným mesačným príjmom cca 1000,- eur. V spoločnej domácnosti s rodinou býva aj vlastníčka dvojizbového bytu, C. O., L. I. B. K., A. W. a maloletá dcéra starej matky maloletého dieťaťa, W. C.. Matka prispieva svojej matke na domácnosť sumou XXX,- eur. Mesačné výdavky na domácnosť sú vo výške: nájomné - XXX,eur, elektrina – XX,- eur, plyn – XX,- eur, internet + TV – XX,- eur. Matka uviedla, že je poberateľkou rodinných prídavkov vo výške XX,- eur, tiež je zamestnaná na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce od XX.XX.XXXX v pracovnej pozícii pomocná sila v kuchyni so mzdou X,XX eur na hodinu. Pracuje X hodín, krátky a dlhý týždeň. Otec podľa vyjadrenia matky na výživu maloletej neprispieva. Detský lekár maloletej je B. S. v D.. Maloleté dieťa iných lekárov nenavštevuje. Komunikácia medzi matkou a otcom ohľadom výchovy maloletej nie je podľa vyjadrenia matky žiadna. Matka uviedla, že ani blízka rodina z otcovej strany s matkou nekomunikuje a nemajú skoro žiadny kontakt, má iba s otcovým bratom I., ktorý však má XX rokov a matka s ním komunikuje len občas. Matka ďalej uviedla, že otec sa nachádza vo výkone trestu, miesto nevedela uviesť. Taktiež sa vyjadrila, že jej s výchovou maloletého dieťaťa pomáha jej matka spolu s jej priateľom. Uviedla, že si hľadá nové bývanie v F. a tiež hľadá materskú školu pre maloleté dieťa v F.. Počas návštevy v domácnosti matky vzhľadom na nízky vek dieťaťa nebol vykonaný pohovor s maloletou, avšak maloleté dieťa sa počas návštevy úradu v ich domácnosti hralo, bolo usmiate a v ústach malo cumlík. V závere sa matka vyjadrila, že trvá na svojom podanom návrhu, ktorý doručila súdu. Úrad konštatoval, že na strane matky neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa a na základe vyššie zistených skutočností má za to, že maloleté dieťa má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky pre jeho ďalší vývin, a že matka má potenciál zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloleté dieťa. Kolízny opatrovník matku informoval o možnosti využitia psychologicko-poradenských služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny F., referáte poradensko-psychologických služieb, zároveň jej bolo poskytnuté komplexné sociálne poradenstvo.

7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K. I. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX spisu) vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX sa pokúsili o vykonanie šetrenia v domácnosti otca maloletého dieťaťa, v domácnosti sa však nikto nenachádzal. V poštovej schránke otca nechali predvolanie spolu s telefónnym číslom príslušného zamestnanca úradu, nikto sa však úradu neozval, ani osobne sa na oddelenie nedostavil. Dňa XX.XX.XXXX sa úrad opätovne pokúsil vykonať šetrenie u otca maloletého dieťaťa, rovnako neúspešne. O. T. I. XXX, D. sa nachádza starší rodinný dom. 8. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX matka maloletého dieťaťa uviedla, že na podanom návrhu trvá a tento dopĺňa tak, že žiada, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok bude oprávnená matka. Výživné žiada priznať vo výške XXX,- eur, a to od podania návrhu. Styk otca s maloletou nežiada upraviť. Otec maloletej pracuje podľa informácií matky na stavbách, a to so strýkom matky, P. C.. Matka žije v F. na adrese E. XXX/XX s maloletou a so svojou matkou, resp. s jej partnerom, jeho matkou a maloletou dcérou. Matka má aktuálne tiež partnera, s ktorým však nežije v spoločnej domácnosti. So starostlivosťou o maloletú jej pomáha jej matka, resp. jej partner. Je zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti v F. s príjmom XXX,- eur mesačne. Okrem toho si príležitostne privyrába rôznymi brigádami, z ktorých ale nemá pravidelný príjem. Naposledy si takto vedela privyrobiť pomocnými prácami v kuchyni v Q. XXX,eur za mesiac. Poberá prídavky na maloleté dieťa XX,- eur, okrem uvedeného iný príjem nemá. S otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od roku XXXX. Od uvedeného obdobia zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa matka za pomoci svojej matky. Otec je s maloletou v kontakte asi trištyrikrát do mesiaca, kedy chodí matka do D. na rodinné návštevy. Otec sa spravidla dozvie o jej návšteve v obci, na základe čoho iniciuje stretnutie s maloletou. Okrem toho otec matku sporadicky kontaktuje aj prostredníctvom správ, kedy verbalizuje záujem o stretnutie s maloletou, väčšinou sa však chce stretnúť až večer medzi XX.XX a XX.XX hodinou, kedy sa už maloletá pripravuje na spánok, preto sa stretnutia v F. spravidla nerealizujú. Stretnutie maloletej s otcom v F. sa realizovalo iba raz. Naposledy sa maloleté dieťa stretlo s otcom asi pred dvoma týždňami, kedy bola matka v D.. Čo sa týka výživného, otec na výživu maloletej neprispieva žiadnym spôsobom, hoci matka sa s ním snažila dohodnúť aj mimosúdne. Otec si myslí, že keby matke prispieval nejakou sumou mesačne, míňala by to na seba. Z uvedeného dôvodu mu matka navrhla, aby on nakúpil potrebné veci pre maloletú, ani k tomu však nedošlo. Podľa informácií matky otec pracuje na stavbách, má vzdelanie asi iba základné. Matka maloletého dieťaťa prispieva na bývanie svojej matke sumou XXX,- eur mesačne, na stravu minie mesačne cca XX,- eur, a to pre seba a pre maloleté dieťa. Ďalšie výdavky maloletého dieťaťa pozostávajú z nákladov na hygienické potreby: XX,- eur, lieky: XX,- eur, oblečenie: XX,- eur, hračky: XX,- eur mesačne. Maloletá materskú školu zatiaľ nenavštevuje, je zdravá, s jej zdravotným stavom nie sú spojené žiadne zvýšené výdavky, máva iba bežné detské ochorenia. Matka má dlh v C. Q., ktorý spláca podľa možností, resp. sumou XX eur mesačne, úspory nemá. Je zdravá, netrpí žiadnym závažným ochorením, nemá zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom, okrem výdavkov na zubára, ktoré súdu predložila. Má XX rokov. Nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Fajčí a mesačne minie na tabakové výrobky cca XX,- eur. Finančne jej vypomáha jej matka – invalidná dôchodkyňa, resp. jej partner, ktorý je V. s priemerným čistým mesačným príjmom cca XXXX,- eur. 8.1 Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX matka uviedla, že od posledného pojednávania nedošlo k žiadnej zmene ohľadom jej osobných a majetkových pomerov. Maloleté dieťa stále nenavštevuje materskú školu, informovala sa však v spádovej materskej škole v D., kde uviedli, že majú voľné miesto iba pre päťročné deti, t. j. pre predškolský ročník. S maloletým dieťaťom stále bývajú v F., i keď uvažuje o možnosti presťahovania sa do D., zatiaľ nie je rozhodnutá. Otec na výživu maloletej stále neprispieva žiadnou sumou, mal sa vyjadriť, že kúpil pre maloletú oblečenie, ktoré však matke doposiaľ neodovzdal. Matka uviedla, že podľa vyjadrenia jej strýka mal otec príjem z prác na stavbách cca XX-XX eur za každý odpracovaný deň, pričom mal chodiť do práce každý deň. Otec však vraj do práce nechodil, keďže sa mu nechcelo vstávať, resp. k práci mal podľa vyjadrenia strýka nezodpovedný prístup. Otec sa s maloletou stretol od posedeného pojednávania asi trikrát, vždy však iba na pár minúť, maximálne na hodinu, keďže otec tvrdil, že musí ísť do roboty. Ďalej matka uviedla, že otec sa jej v minulosti priznal, že užíva omamné a psychotropné látky, pričom na sociálnu sieť pridal aj fotografiu s marihuanou, preto matka trvá vždy na tom, aby pri stretnutiach otca s maloletou bola prítomná aj ďalšia osoba. Spolužitie rodičov bolo ukončené z dôvodu fyzického násilia otca voči matke, napriek tomu matka otcovi v stretávaní sa s maloletou nebráni. Matka súhlasí, aby súd uložil otcovi uhradiť dlžné výživné v splátkach, má však za to, že otec ani bežné výživné nebude uhrádzať.

9. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla, aby súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, styk s otcom navrhla ponechať neupravený. Výšku výživného ponechala na zvážení súdu. 10. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ZR), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 11. Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 12. Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 13. Podľa § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 14. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 15. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 16. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 17. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 18. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 19. Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 20. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 21. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 23. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že je potrebné rozhodnúť o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, nakoľko rodičia spolu nežijú a na výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu sa nevedeli dohodnúť, resp. otec na výživu maloletého dieťaťa neprispieva v žiadnom rozsahu. 24. Pri určení výchovného prostredia, v ktorom bude maloleté dieťa vychovávané, súd vychádzal z vyjadrení matky a kolízneho opatrovníka a maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, v ktorej sa maloletá dlhodobo, od jej narodenia fakticky nachádza. Vykonaným dokazovaním neboli zistené žiadne nedostatky v poskytovanej starostlivosti zo strany matky. Kolízny opatrovník na základe vykonaného šetrenia v domácnosti matky a maloletého dieťaťa konštatoval, že maloleté dieťa má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky pre jeho ďalší vývin, a že matka zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa riadne, preto navrhol, aby súd návrhu matky vyhovel a maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na uvedené súd zosúladil faktický stav s právnym a zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. Súd zároveň v súlade s návrhom matky rozhodol, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach bude matka, a to s poukazom na dlhodobo zaužívaný faktický stav, t.j. na skutočnosť, že maloleté dieťa zastupuje a všetky jeho bežné záležitosti zabezpečuje výlučne matka, za pomoci svojej matky. V tejto súvislosti súd pre úplnosť poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z XX. XXXXX XXXX, sp. zn. XXXX/XX/XXXX (R XX/ XXXX), v zmysle ktorého „pokiaľ súd (...) určí, že v bežných veciach bude maloleté dieťa zastupovať a jeho majetok spravovať ten z rodičov, ktorému súd zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, nejde o obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv druhého rodiča v zmysle § 38 ods. 2 a 3 Zákona o rodine“. 25. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal o.i. z ustanovenia § 75 ods. 1 ZR, v zmysle ktorého na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného rodiča, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov. 26. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že matka žije s maloletým dieťaťom v dvojizbovom byte v F.. V domácnosti okrem matky a maloletého dieťaťa žije aj stará matka maloletej zo strany matky so svojím partnerom a maloletou dcérou, resp. vlastníčka bytu, pani C. O.. Matka prispieva na domácnosť svojej matke sumou XXX,- eur mesačne. Od XX.XX.XXXX je matka zamestnaná ako pomocná sila v kuchyni u zamestnávateľa F., I.. I. H. P. F., a to na základe dohody o pracovnej činnosti, kde za mesiac X. XXXX dosiahla čistý príjem XXX,XX eur a za mesiac T. XXXX čistý príjem vo výške XXX,XX eur (č.l. XXX-XXX spisu). Okrem toho je matka taktiež zamestnaná na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti I. I. ako L. L. – U. I. dohodnutou odmenou X,XX eur/hodina brutto, podľa vyjadrenia zamestnávateľa z XX.XX.XXXX však doposiaľ matka žiadnu pracovnú činnosť pre túto spoločnosť nevykonávala (č.l. XXX-XXX spisu). Ako to vyplýva z odpovede na lustráciu matky v Sociálnej poisťovni, je tiež evidovaná ako zamestnanec spoločnosti L. X. I., I. J. XX.XX.XXXX, kde však dosiahla príjem iba v mesiaci O. XXXX, a to v sume XX,XX eur v čistom (č.l. XX-XXX spisu). Matka bola do XX. XXXXXXXX XXXX poberateľkou rodičovského príspevku vo výške XXX,XX eur mesačne (č.l. XX-XX spisu), od uvedeného obdobia vykonávala rôzne krátkodobé, resp. sezónne práce u niekoľkých zamestnávateľov. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola matka zamestnaná na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti D. G. L. I. s čistým príjmom v mesiaci O. XXXX v sume XXX,XX eur, v mesiaci K. XXXX v sume XXXX,XX eur a v mesiaci X. XXXX v sume XX,XX eur (č.l. XXX-XXX spisu). Matka ďalej pracovala od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v spoločnosti G. I. s čistou mzdou v mesiaci B. XXXX vo výške XXX,XX eur a v mesiaci T. XXXX vo výške XX,XX eur (č.l. XXX-XXX spisu). V spoločnosti I. H., I. pracovala matka od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, a dosiahla tu príjem XXX,XX eur v mesiaci T. a XXX,XX eur v mesiaci B. XXXX (č.l. XX spisu). Matka je poberateľkou prídavku na dieťa v sume XX,- eur mesačne (č.l. XX spisu). Matka nevlastní nehnuteľný majetok, ani motorové vozidlo. Okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá. Má vedený bežný účet v spoločnosti C. Q., T. s účtovným zostatkom k XX.XX.XXXX vo výške X,XX eur a sporiaci účet k bežnému účtu s účtovným zostatkom k XX.XX.XXXX vo výške -XXX,XX eur.

27. Otec maloletého dieťaťa nie je oficiálne zamestnaný, nie je, ani nikdy nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá žiadne štátne sociálne dávky (č.l. XX spisu). Z odpovede na lustráciu otca v I. L. súd zistil, že otec bol doposiaľ zamestnaný výlučne v N. O. P. C. J. I. V. (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, resp. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX) a v N. O. P. P. T. P. N. O. P. C. J. I. Q. (od XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX, H.. J. XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX). Z potvrdenia N. O. P. P. T. N. O. P. C. J. I. Q. o príjmoch otca (č.l. XXX spisu) vyplýva, že počas výkonu trestu bol otec pracovne zaradený a v mesiaci B. XXXX dosiahol čistú mzdu vo výške XXX,XX eur, v mesiaci X. XXXX P. P. XXX,XX eur a v mesiaci T. XXXX P. P. XXX,XX eur. Otec maloletého dieťaťa je vlastníkom S. B. P., z ktorých sú tri odhlásené (vozidlá značky Y. K., ďalšie vozidlo značky Y. a značky S. XXXX) a jedno osobné motorové vozidlo značky B. T. XXX je v premávke. Z odpovede na lustráciu bankových účtov vyplýva, že ku dňu XX.XX.XXXX otec nemal vedený žiadny bankový účet. Z výpisu z M. H. A. súd zistil, že voči otcovi je vedené exekučné konanie, v ktorom sa vymáha istina XXXX,- eur a trovy exekúcie XXX,XX eur. Otec okrem maloletej iné dieťa, resp. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka maloletého dieťaťa sa vyjadrila, že otec podľa jej vedomosti pracoval po jeho prepustení z výkonu trestu neoficiálne na stavbách, kde dosahoval príjem cca XX-XX denne. Túto informáciu má od svojho strýka, P. C., ktorý s otcom na stavbách spolupracoval a podľa matky sa vyjadril, že otec mal k práci nezodpovedný prístup. V súčasnosti je podľa informácií matky otec zamestnaný v Q., kde pracuje ako T., resp. I. L. na P. V.. I keď uvedené tvrdenia matky súd nemá preukázané, na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že otec maloletého dieťaťa je mladý, XX-XXXXX muž v produktívnom veku, ktorému nič nebráni v tom, aby sa riadne zamestnal a dosahoval príjem, z ktorého by mohol prispievať na odôvodnené potreby svojho maloletého dieťaťa. Vo výkone trestu odňatia slobody bol otec riadne zamestnaný do XX.XX.XXXX, a teda v uplatnení sa na trhu práce mu nebránia žiadne zdravotné prekážky. Zákonnými kritériami na strane povinného rodiča pre určenie výšky výživného sú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, pričom princíp potencionality príjmov má prednosť pred faktickým príjmom rodiča. Na základe uvedeného, keďže otec maloletého dieťaťa nie je oficiálne zamestnaný u žiadneho zamestnávateľa, súd vychádzal z verejne dostupných informácií Štatistického úradu Slovenskej republiky o priemernej mesačnej mzde zamestnanca podľa odvetví pre druhý kvartál roku 2025, a to konkrétne z priemernej mzdy v odvetviach L. P., I., K. T. I., nakoľko z dostupných informácií ohľadom schopností a možností otca dosahovať príjem má súd za to, že v týchto oblastiach by sa mohol zamestnať, a teda informácie o priemernej mesačnej mzde v týchto odvetviach sú pre určenie potencionality príjmu otca relevantné. Otec má podľa matky základné vzdelanie, živí sa manuálnou prácou, preto je podľa názoru súdu v jeho schopnostiach a možnostiach vykonávať prácu v oblasti L. P. T. I., v ktorých odvetviach je výška priemernej hrubej mesačnej mzdy aktuálne na úrovni XXXX,- eur, resp. XXXX,- eur. Vzhľadom na zistenie, že otec je vlastníkom úžitkového vozidla Y. K., súd mal za to, že je v schopnostiach otca sa zamestnať aj v oblasti K. T. I., kde sa v druhom štvrťroku 2025 dosahuje priemerný hrubý príjem XXXX,- eur mesačne. Pomocou mzdovej kalkulačky dostupnej na webovej stránke platy.sk súd vypočítal, že priemerná čistá mesačná mzda zamestnanca v oblasti L. P. pre druhý kvartál 2025 je vo výške XXXX,XX eur, v oblasti I. XXX,XX eur a v oblasti K. a I. XXXX,XX eur mesačne. Pri určení potencionality príjmu otca tak súd vychádzal z priemeru týchto troch súm a ustálil, že je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať čistý mesačný príjem na úrovni XXXX,- eur. S uvedeným výpočtom zároveň korešponduje aj tvrdenie matky maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že otec dosahuje neoficiálny príjem prácou na I. vo výške cca XX-XX,- eur denne. I keď z vyjadrení matky vyplýva, že otec nepracuje každý deň, pri odpracovaní XX dní v mesiaci by mal otec príjem XXXX - XXXX,- eur mesačne. 28. Súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca zohľadnil aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré sú podľa matky bežné, veku primerané. Matka vyčíslila mesačné výdavky na dieťa v celkovej výške cca XXX,- eur mesačne (príspevok na bývanie: XXX,- eur/2 osoby = XX,- eur, strava XX,- eur, hygienické potreby: XX,- eur, oblečenie: XX,- eur, hračky: XX,- eur, lieky: XX,- eur). Maloleté dieťa však aktuálne nenavštevuje materskú školu, a to najmä z dôvodu, že materské školy v mieste bydliska dieťaťa nemajú dostatočné kapacity. Podľa vyjadrenia matky však má maloletá v blízkej budúcnosti nastúpiť do materskej školy, s čím budú spojené ďalšie pravidelné výdavky. Okrem toho, matka aktuálne býva s maloletou u svojej matky, a teda jej náklady na bývanie sú toho času minimálne. Ide však iba o dočasné riešenie, matka si plánuje zabezpečiť samostatné bývanie, čo si však vzhľadom na svoje aktuálne finančné možnosti nemôže dovoliť. Zároveň súd zohľadnil, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní aj osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, ktoré - ako už bolo uvedené, z kapacitných dôvodov nenavštevuje materskú školu, preto možnosti matky zamestnať sa popri starostlivosti o maloleté dieťa sú toho času výrazne limitované. Na základe uvedeného má súd za to, že je spravodlivé požadovať, aby absenciu osobnej starostlivosti o maloletú otec kompenzoval

tým, že sa na odôvodnených potrebách dieťaťa bude podieľať vo vyššej miere, ako matka, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť v značnej miere kompenzuje osobnou starostlivosťou o dieťa. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od jeho narodenia zabezpečuje výlučne matka, otec o maloletú nejaví skutočný záujem, s dcérou sa stretáva sporadicky, pri rodinných návštevách matky v D., otec maloletú v domácnosti matky nenavštevuje, svoju vyživovaciu povinnosť neplní v žiadnom rozsahu. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu plní riadne od jeho narodenia, pričom vzhľadom na nezodpovedný prístup otca znáša vyživovaciu povinnosť dlhodobo sama, za pomoci svojich rodinných príslušníkov, najmä svojej matky. Súd však dáva do pozornosti otca, že plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu je zákonnou povinnosťou oboch rodičov a dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni oboch rodičov. 29. Súd zároveň poukazuje na Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom, vydanú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa ktorej odporúčaná výška výživného pri 1 vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v predškolskom veku je XX % z jeho priemerného čistého mesačného príjmu. Vychádzajúc z vyššie ustálenej potencionálnej čistej mesačnej mzdy otca v sume XXXX,- eur je tak odporúčaná výška výživného na maloleté dieťa XXX,XX eur mesačne. 30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd určil výživné v sume XXX,- eur mesačne, ktoré považuje za primerané, zodpovedajúce aktuálnym schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerov rodičov, ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. 31. Súdom určené výživné je otec povinný platiť odo dňa podania návrhu, t.j. od XX.XX.XXXX v súlade s návrhom matky. Otcovi tak vznikol dlh na výživnom za obdobie od podania návrhu – od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v celkovej sume XXXX,XX eur, pozostávajúci z alikvotnej časti výživného za mesiac B. XXXX P. P. XX,XX eur (výživné XXX,- eur/ XX dní v mesiaci x X dní v mesiaci B. XXXX = XX,XX A.) a z výživného XXX,- eur mesačne za mesiace T. XXXX až I. XXXX vo výške X Z. XXX = XXXX,- eur. Súd otcovi maloletého dieťaťa v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 a 4 CSP umožnil tento dlh zaplatiť v XX pravidelných mesačných splátkach po XX,XX eur až do zaplatenia, spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca súčasným možnostiam otca, ako aj potrebám maloletého dieťaťa, ktorého výživa podľa názoru súdu nebude povolením splátok ohrozená. 32. Styk otca s maloletým dieťaťom súd ponechal neupravený, nakoľko to navrhla matka aj kolízna opatrovníčka, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že i keď otec skutočný záujem o maloletú nejaví (čo preukázal o.i. aj svojím nezáujmom o prebiehajúce súdne konanie vo veci maloletého dieťaťa), matka v styku otca s maloletým dieťaťom nebráni, a to aj napriek skutočnosti, že spolužitie rodičov bolo podľa matky ukončené z dôvodu fyzického násilia voči matke zo strany otca. Vzhľadom na uvedené sa súd stotožnil s návrhom matky, resp. kolízneho opatrovníka a styk otca s maloletým dieťaťom neupravil, majúc za to, že takéto rozhodnutie je za daných okolností v záujme maloletého dieťaťa. 33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Proti rozsudku nie je prípustné odvolanie pre matku maloletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, nakoľko sa svojho práva podať odvolanie v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku po vyhlásení rozhodnutia účinne vzdali. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.