Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 32P/176/2021 z 3. 3. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Galanta 32P/176/2021 2321204423 03. 03. 2025 JUDr. Andrea Sátorová ECLI:SK:OSGA:2025:2321204423.11

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Andreou Sátorovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov - matky: B. C. B., D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, G. H., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom Hlavná 979/23, Galanta a otca: I. J. B., B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, toho času bytom I. XXXX/X, L., v konaní zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava, o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a o návrhu matky na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: I. Súd návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti zamieta. II. Otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom nasledovne: - každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok, od 15:30 hod., resp. po skončení školského vyučovania, kedy si otec maloleté dieťa prevezme v školskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje, v prípade, ak maloleté dieťa v tento deň predškolské zariadenie nenavštívilo, otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa v čase o 15:30 hod., do 19:00 hod., kedy otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa matke v čas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska. - každý párny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok, od 15:30 hod., resp. po skončení školského vyučovania, kedy si otec maloleté dieťa prevezme v školskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje, v prípade, ak maloleté dieťa v tento deň predškolské zariadenie nenavštívilo, otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa v čase o 15:30 hod., do 19:00 hod., kedy otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa matke v čas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska. - každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v pondelok, od 15:30 hod., resp. po skončení školského vyučovania, kedy si otec maloleté dieťa prevezme v školskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje, v prípade, ak maloleté dieťa v tento deň predškolské zariadenie nenavštívilo, otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa v čase o 15:30 hod., do 19:00 hod., kedy otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa matke v čas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska. - každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v piatok, od 15:30 hod., resp. po skončení školského vyučovania, kedy si otec maloleté dieťa prevezme v školskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje, v prípade, ak maloleté dieťa v tento deň predškolské zariadenie nenavštívilo, otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa v čase o 15:30 hod., do 20:00 hod., kedy otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa matke v čas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska. - každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu, od 09:00 hod., kedy otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa, do 20:00 hod., kedy otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa matke v čas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska. - každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v nedeľu, od 09:00 hod., kedy otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa, do 19:00 hod., kedy otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa matke v čas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska.

III. Súd zvyšuje výživné na maloletého zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od vykonateľnosti rozhodnutia súdu. IV. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Galanta číslo konania: XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 07.06.2021. V. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Bratislava III. číslo konania: XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 07.02.2019 v časti vyživovacej povinnosti. VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.11.2021 sa otec maloletého dieťaťa domáhal zmeny úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu tak, že žiadal aby bolo maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a aby sú počas trvania striedavej starostlivosti výživné neurčil. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že obidvaja rodičia sú spôsobilí vychovávať maloleté dieťa a obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Otec je presvedčený, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletého dieťaťa a takto budú lepšie zaistené potreby maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa má od narodenia silné citové väzby na oboch rodičov a zverenie do striedavej osobnej starostlivosti je v súlade s jeho vývinovými potrebami a poskytuje mu stabilitu výchovného prostredia. 2. Tunajší súd uznesením č.k. XXX/XXX/XXXX - XX zo dňa 01.02.2022 prerušil konania na obdobie šesť mesiacov. 3. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 29.09.2022 vyplýva, že matka poberá prídavok na dieťa mesačne v sume XX Eur. 4. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 04.10.2022 vyplýva, že otec nepoberá za posledných 12 mesiacov akékoľvek dávky. 5. Z potvrdenia príjmu matky zo dňa 04.10.2022 vyplýva, že matka mala priemerný mesačný príjem za posledných 12 mesiacov (10/21 – 09/22) v čistom v sume XXXX Eur. 6. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 04.11.2022 vyplýva, že kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti matky na adrese E. F. XX, G. H.. Šetrením bolo zistené, že matka s maloletým dieťaťom žije v spoločnej domácnosti jej rodičov a v spoločnej domácnosti aktuálne býva aj sestra matky maloletého dieťaťa. Rodina spoločne obýva podpivničený, poschodový rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve rodičov matky maloletého dieťaťa. V podpivničenej časti rodinného domu sa nachádza kotolňa, práčovňa, garáž a kuchyňa, kde zvyknú zavárať. Na prízemí rodinného domu sa nachádza sociálne zariadenie s kúpeľnou, obývacia izba a spálňa rodičov matky dieťaťa. Na poschodí domu sa nachádza sociálne zariadenie, kúpeľňa, izba matky a maloletého dieťaťa, izba dospelých súrodencov matky a menšia izba, kde ukladajú nepotrebné veci. Náklady na domácnosť pozostávajú mesačne z poplatkov za elektrinu vo výške XXX,- Eur, plyn v domácnosti zavedený nie je, rodina využíva plynové bomby, z ktorých na mesiac spotrebujú asi dva kusy a cena jednej je vo výške XX,- Eur a voda v domácnosti je zavedená vlastná. Poplatok za internet je vo výške XX,- Eur. Domácnosť je vykurovaná uhlím, ktoré aktuálne kupovali v cene XXXX,- Eur a v zimnej sezóne bude potrebné ešte dokúpiť v cene asi XXX,- Eur. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že na kúpu uhlia prispela v sume XXX,- Eur. Náklady na domácnosť hradia rodičia matky maloletého dieťaťa, ktorým prispieva mesačne sumou XXX,- Eur alebo zaplatí energie a plynové bomby. Príjem do domácnosti pozostáva z príjmu matky maloletého dieťaťa, ktorá je zamestnaná, ako pedagogička v M. A. L., kde dosahuje príjem vo výške asi X.XXX,- Eur. Matka maloletého dieťaťa je poberateľkou rodinných prídavkov vo výške XX,- Eur a taktiež si uplatňuje nárok na daňový bonus. Stará matka maloletého dieťaťa je zamestnaná v Tesco Gáň, kde dosahuje príjem vo výške asi X.XXX,- Eur. Starý otec maloletého dieťaťa je starobný dôchodca a poberá dôchodok vo výške asi XXX,- Eur. Sestra matky maloletého dieťaťa je zamestnaná v ZUŠ v Senci a výšku jej príjmu matka dieťaťa uviesť nevedela. Maloleté dieťa navštevuje materskú školu vo Veľkých Úľanoch, kde sa mu páči. Je v starostlivosti detského lekára J. N. G., je zdravé a máva len bežné detské ochorenia. Otec sa s maloletým dieťaťom

stretáva podľa súdneho rozhodnutia, avšak aktuálne v období asi od začiatku októbra prišlo obdobie, že maloleté dieťa odmieta prespávať v domácnosti otca. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že takéto obdobie malo maloleté dieťa aj v minulom roku. Uviedla, že maloleté dieťa je s otcom aj v pravidelnom telefonickom kontakte cez video-hovor. Matka uviedla, že maloleté dieťa je na styk s otcom vždy riadne pripravené, avšak otec sa o styku dohaduje s maloletým dieťaťom a nie s ňou. Uviedla, že maloleté dieťa odmietlo ísť k otcovi a aj v jeho domácnosti prespať po tom, čo ho otec nedoniesol domov, keď si to želal. Otec si riadne plní vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške XXX,- Eur mesačne. Počas pohovoru s maloletým dieťaťom bolo veľmi milé, usmievavé a zhovorčivé. Uviedlo, že chodí do škôlky a má tam kamarátov, najlepší kamarát sa volá D. a má dobré pani učiteľky. K tomu, že ako trávi voľný čas po škôlke uviedlo, že keď príde zo škôlky, tak sa prezlečie a chodí za mačiatkami. Spontánne uviedlo, že mali štyri mačiatka, zomreli tri a zostal im kocúrik, ktorý sa volá O.. Ďalej maloleté dieťa uviedlo, že s maminou vydlabávali tekvice, ktoré majú vonku a to ho bavilo. K tomu, či sa po škôlke stretáva aj s otcom maloleté dieťa uviedlo, že s otcom po škôlke zvyknú ísť na uľanské ihrisko keď neprší a keď prší idú na byt k otcovi. Následne milo vysvetlilo, že otec mal najskôr byt v Bratislave a teraz má byt v Senci. Uviedlo, že u otca má posteľ, hračky a zvykne sa tam hrať a pozerať rozprávky. K tomu, či v domácnosti otca prespáva maloleté dieťa uviedlo, že tam zvykne spinkať ale niekedy chce spať s mamou, tak to povie otcovi a vtedy ide spinkať k maminke. Spontánne pokračovalo, že otcovi to trošku dopredu povie, povie mu to skôr keď príde za ním. K tomu, či je s otcom aj v telefonickom kontakte maloleté dieťa uviedlo, že s otcom zvykne telefonovať ale obvykle nezvykne. Maloleté dieťa vysvetlilo, že jeden víkend je s otcom a jeden víkend je s maminou a takto to je dobré. 7. Zo úradného záznamu H. B., L. G. C. D. B. zo dňa 11.01.2023 vyplýva, že otec maloletého dieťaťa sa dňa 11.01.2023 dostavil na úrad a uviedol, že je zamestnaný ako hlavný štátny radca na J. P. L. od 03.12.2012 s čistým mesačným príjmom cca XXXX,- Eur. Býva v staršom trojizbovom byte na zvýšenom prízemí, ktorý je po čiastočnej rekonštrukcii. Otec býva v byte sám a sám sa aj stará o maloleté dieťa. Uviedol, že s maloletým dieťaťom sa videl naposledy 10.01.2023 od 15.30-19.00 hod., potom ho odovzdal matke. Maloleté dieťa navštevuje materskú školu vo Veľkých Úľanoch, od septembra by malo ísť do školy. Otec sa maloletému dieťaťu venuje aj s ohľadom prípravy do školy. Pediatrom maloletého dieťaťa je J. G., závažné zdravotné problémy nemá, navštevuje logopedičku potrebuje ortopedické topánky. Styk otca s maloletým dieťaťom prebieha posledné mesiace nasledovne: v párny týždeň v utorok od 15.30-19.00 hod. a štvrtok od 15.30 piatka rána do 9.00 hod. alebo ho vozí priamo do škôlky. Nepárny týždeň od pondelka 15.30 hod. do utorka do 9.00 ráno a od piatka 15.30 hod. do nedele večera 19.00 hod. Počas týchto zimných prázdnin strávil otec s maloletým dieťaťom Štedrý deň od 09.00-19.00 a na Silvestra čas strávili spolu s jeho bratrancom a krstnou mamou (otcovou sestrou) a otcovou rodinou od 31.12.2022-01.01.2023. Boli sa sánkovať na K. a na návšteve u otcových rodičov v K.. Posledný víkend styk s maloletým dieťaťom neprebehol v zmysle rozhodnutia, otec s ním bol len v piatok poobede. Od septembra je problém s prespávaním, ktorý by otec rád riešil. Komunikácia medzi rodičmi je väčšinou písomná, osobne pomenej. Otec trvá na osobnej striedavej starostlivosti, nakoľko má za to, že je to pre maloleté dieťa to najlepšie. 8. Matka maloletého dieťaťa sa k svojim príjmom a výdavkom vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 08.11.2022 a k svojmu vyčísleniu predložila aj prislúchajúce listinné dôkazy. Priemerný čistý mesačný príjem matky maloletého dieťaťa je X.XXX,XX Eur, okrem toho poberá rodinné prídavky vo výške 3,- Eur mesačne a výživné od otca maloletého dieťaťa vo výške 130,- Eur. Jej mesačné výdavky sú v sume 660,- Eur (príspevok na bývanie rodičom vo výške 200,- Eur, strava vo výške 250,- Eur, mobilný telefón vo výške 20,- Eur, drogéria vo výške 50,- Eur, pohonné hmoty vo výške 90,- Eur, oblečenie vo výške 50,- Eur) a mesačné výdavky na maloleté dieťa sú v sume 250,- Eur (strava v domácnosti vo výške 130,- Eur, strava v školskej jedálni vo výške 30,- Eur, drogéria vo výške 20,- Eur, logopédia vo výške 20,- Eur a oblečenie a voľnočasové aktivity vo výške 50,- Eur). Ďalej uviedla, že približne od septembra sa u maloletého dieťaťa opätovne objavila nechuť navštevovať otca, resp. u neho prespávať. Štandardné stretnutia prebiehali na základe rozhodnutia súdu, matka však otcovi umožnila náhradný styk vždy, keď sa nerealizoval riadny. Maloleté dieťa odmieta v domácnosti otca prespať, styk sa buď nerealizuje vôbec, nakoľko ho maloleté dieťa odmieta alebo prebehne iba v rámci dňa vo vymedzenom čase s tým, že večer otec odovzdá maloleté dieťa späť do starostlivosti matky. Návrh otca na rozšírenie styku s maloletým dieťaťom, resp. na nariadenie striedavej starostlivosti za súčasných okolností nie je dôvodný, nakoľko otec s maloletým dieťaťom nedokáže plnohodnotne stráviť častokrát ani len jeden celý deň, prípadne víkend s prespatím a z tohto dôvodu vystavovať maloleté dieťa ďalším zmenám v úprave režimu stretávania sa s otcom nemožno aktuálne považovať za riešenie v jeho najlepšom záujme.

9. Právna zástupkyňa otca maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 31.01.2023 pridržiavala v plnom rozsahu podaného návrhu a žiadala určiť striedavú osobnú starostlivosť vzhľadom na vek dieťaťa v týždňových intervaloch. Uviedla, že otec s maloletým dieťaťom majú dobrý vzťah a striedavá osobná starostlivosť by bola vhodná aj z dôvodu, že maloleté dieťa nastúpi v septembri do školy. 10. Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 31.01.2023 sa pridržiaval všetkých písomných a ústnych vyjadrení učinených jeho právnou zástupkyňou. Uviedol, že svojho syna sa stará a rád by sa o neho staral naďalej a je toho názoru, že striedavá osobná starostlivosť je preňho tá najlepšia forma. 11. Právna zástupkyňa matky maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 31.01.2023 uviedla, že návrh otca striedavú osobnú starostlivosť naďalej považuje za nedôvodný. Styk otca s maloletým dieťaťom je realizovaný v pravidelných intervaloch 2 - 3x do týždňa sporadicky s prespatím z čoho vyplýva, že matka v styku s otcom žiadnym spôsobom nebráni, tento je na pravidelnej báze realizovaný a to spôsobom, ktorý vyhovuje aj maloletému dieťaťu. Zotrvala na tom, že aktuálne naďalej nie sú dané podmienky na striedavú osobnú starostlivosť. 12. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 31.01.2023 uviedla, že so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí, nakoľko od septembra 2022 sa stávajú situácie, že maloleté dieťa nechce s otcom odísť, napriek tomu, že matka mu v stretávaní nebráni a tiež situácie, kedy jej otec vráti maloleté dieťa predčasne pred ukončením styku s poukazom na dohodu s maloletým dieťaťom, ktoré u neho nechce ostať. Uviedla, že keď sa pýta maloletého dieťaťa prečo nechce byť u otca, tento dôvodí, že jednoducho chce ísť domov a chce byť s ňou. Otec ho zobral domov len v prípade keď povedal dôvod prečo u neho nechce byť. Ak dôvod nepovedal, tak ostával u otca. Za takejto situácie, kedy maloleté dieťa nechce prespávať u otca si matka nevie predstaviť striedavú osobnú starostlivosť a má zato, že by to bolo v neprospech maloletého dieťaťa. Navrhla zachovať systém, ktorý je nastavený súdnym rozhodnutím s tým, aby otec nenútil maloleté dieťa prespávať u neho. Posun vo vzťahu otca a maloletého dieťaťa vníma v tom, že v septembri, resp. októbri minulého roka nechcelo k otcovi chodiť vôbec a od novembra k nemu chodí, ale bez prespatia. 13. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 31.01.2023 navrhla vzhľadom na vykonané dokazovanie ako aj na predložené správy a správy z vykonaného pohovoru s maloletým dieťaťom návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť zamietnuť. 14. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 32P/176/2021 - 146 zo dňa 31. januára 2023, kedy výrokom I. návrh navrhovateľa zamietol a výrokom II. určil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 15. Krajský súd Trnava uznesením č. k. XXXXX/XX/XXXX - XXX zo dňa 27. júna 2023 rozhodol o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. XXX/XXX/XXXX - XXX zo dňa 31. januára 2023. 16. Otec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil okolnosti prípadu a pri rozhodovaní vo veci starostlivosti o maloletých neprihliadol na základný predpoklad zákonného rozhodnutia vo veciach maloletých, a to na najlepší záujem maloletého, pričom ani len neskúmal splnenie zákonných podmienok pre zverenie maloletého do striedavej starostlivosti. Z tohto dôvodu sa vydaný rozsudok javí byť ako nesprávny a nezákonný. Uviedol, že prvoinštančný súd v rozsudku poznamenal, že „ nemal za preukázane ovplyvňovanie maloletého dieťaťa zo strany jeho matky.“ Avšak on je toho názoru, že maloletý je zo strany matky hrubo ovplyvňovaný voči jeho osobe, čo dokazuje aj prosba maloletého v priebehu roka 2022, kedy ho s plačom prosil, aby povedal matke, že nech mu už viac nehovorí, že ho otec neľúbi a viac za ním nepríde. Toto konanie ho tak rozrušilo, že bolo preňho len veľmi ťažké maloletého syna ukľudniť a hlavne mu vysvetliť, že tomu tak nie je. Presvedčil ho až fakt, keď mu povedal, že keď mu kedykoľvek zavolá a bude ho chcieť vidieť, tak on vždy príde. Tento spôsob marenia vzájomných stretnutí s maloletým synom považuje za najkrutejší, nakoľko priamo a veľmi hrubým spôsobom pôsobí na zdravý psychický a citový vývoj maloletého. Toto citové vydieranie dokazuje množstvo neuskutočnených stretnutí, aj keď rozšírenie styku na štyri noci za dva týždne prebiehalo už vyše pol roka. V prílohe zároveň predložil videozáznam z februára 2022 na ktorom sa sám maloletý syn dožaduje predĺženia víkendu. Od toho času sa mu maloletý syn taktiež zveril,

že mu chcel zavolať, ale matka mu to neumožnila, čo dokazuje zvuková nahrávka. Opakovane sa tiež stalo, že mu uviedol, ako mu babka vravela, že bude smutná, ak pôjde k otcovi, čo oznámil v emaili na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Q.. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nezistil skutkový stav veci dostatočným spôsobom, na základe ktorého by mohol rozhodnúť o jeho návrhu. Prvoinštančný súd mohol na zistenie skutočného stavu veci nariadiť vyhotovenie znaleckého posudku od psychológa, keďže na takýto typ súdneho konania vo veciach maloletého dieťaťa je potrebný odborný názor detského psychológa. Uvedené potvrdzujú aj závery rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 17. februára 2016, sp. zn. XXXXX/XX/XXXX, v rámci ktorého sa súd vyjadril nasledovne: „Postup súdu v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania, predpokladom ktorého je potreba odborných vedomostí, mohol by sa javiť žiaducim v prípade, ak by jeden z rodičov bol preferenčným rodičom (vykonávajúcim výlučnú osobnú starostlivosť o dieťa so zachovaním práva druhého rodiča na styk s dieťaťom) a súd by mienil realizovať zásah do doterajšieho modelu osobnej starostlivosti, zverením dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov.“ Súd prvej inštancie však uvedenú možnosť nariadenia znaleckého dokazovania, ktorá by do veci priniesla aj pohľad odborníka, sa rozhodol nevyužiť a vystačil si so správami od kolíznej opatrovníčky a názorov matky maloletého, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil, hoci matka je práve tá, ktorá maloletého citovo a psychicky vydiera, čím v konečnom dôsledku oslabuje ich vzájomný vzťah, ktorý majú medzi sebou vybudovaný. Názor kolíznej opatrovníčky, ktorým navrhla súdu, aby návrh otca zamietol, vyznieva prinajmenšom ako rozporný s tým, čo uviedla vo svojej správe zo šetrenia v domácnosti matky, keď uviedla nasledovné: ... „K tomu, či v domácnosti otca prespáva maloleté dieťa uviedlo, že tam zvykne spinkať ale niekedy chce spať s mamou, tak to povie otcovi a vtedy ide spinkať k maminke. K tomu, či je s otcom aj v telefonickom kontakte maloleté dieťa uviedlo, že s otcom zvykne telefonovať ale obvykle nezvykne. Maloleté dieťa vysvetlilo, že jeden víkend je s otcom a jeden víkend je s maminou a takto to je dobré.“ Sám maloletý syn sa tak vyjadril, že mu vyhovuje ten spôsob starostlivosti, kedy jeden víkend trávi u matky a druhý uňho. Súd prvej inštancie bol povinný prihliadnuť na názor maloletého, ktorý vyjadril, avšak súd v odôvodnení rozsudku sa s jeho vyššie uvedeným názorom absolútne žiadnym spôsobom nevysporiadal, avšak na druhú stranu, pridržal sa názoru kolíznej opatrovníčky v plnom rozsahu, hoci tá úplne nelogicky žiadala návrh zamietnuť, aj keď maloletý sa explicitne vyjadril, že mu nerobí problém striedavá starostlivosť u oboch rodičov. Už z uvedeného vyplýva, že rozsudok je nezákonný, neodôvodnený a predčasne vydaný, nakoľko súd nezistil skutkový stav veci dostatočným spôsobom, keď si svoj názor utvoril len na základe názoru kolíznej opatrovníčky a výsluchu matky, ktorá maloletého hrubo ovplyvňuje tak ako to preukázal aj priloženou zvukovou nahrávkou. Odvolateľ vyjadril nesúhlas aj s názorom právnej zástupkyne matky, ktorá sa na pojednávaní vyjadrila vtom zmysle, že jeho návrh je nedôvodný a nie sú splnené podmienky na striedavú osobnú starostlivosť. V uvedenom smere poukázal na E. H. L. R. D., sp. zn. I. XXXX/XX zo dňa 26.5.2014 v ktorom sa uvádza nasledovné: „Z toho plyne, že pokud jsou oba rodiče způsobilí dítě vychovávat, pokud oba mají o jeho výchovu zájem ( § 26 odst. 2 zákona o rodině ) a pokud oba dbali kromě řádné péče o jeho výchovu po stránce citové, rozumové a mravní ( § 26 odst. 5 zákona o rodině ), svěření dítěte do střídavé péče by mělo být pravidlem, zatímco jiné řešení je výjimkou, která vyžaduje prokázání, proč je v zájmu dítěte jiné řešení. Tato novela zákona o rodině zjevně odráží posun ve vnímání role otce a matky při výchově dětí, zvýšené zapojení otců do péče o dítě i v jeho nejmladším věku, vzrůstající počet mužů odcházejících s dětmi na rodičovskou dovolenou a snahu umožnit "dvoukariérní" manželství. Řečeno jinak, výchova dítěte již nutně není výhradně ani převážně v rukou matky, čemuž musí odpovídat i řešení situace, kdy se manželství rozpadne a je nezbytné zajistit následnou výchovu nezletilých dětí.“ Predpokladmi pre rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne ( súčasne ) splnené, sú: - jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov ( ten bol zistený ako kladný na základe správy uvedenej kolíznou opatrovníčkou, pričom súd nevyužil možnosť znaleckého skúmania );- lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov ( maloletý bude môcť zlepšovať jeho vzájomný vzťah s otcom, čím bude zaistený jeho najlepší záujem a jeho potreby ); - spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa ( otec je spôsobilý vychovávať maloletého, čo aj dosiaľ preukázal, aj samotné šetrenie pomerov kolíznym opatrovníkom to preukázalo ); - záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa ( predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba); - súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti ( otec súhlasí ). Súd prvej inštancie však žiadnym spôsobom neskúmal, či uvedené podmienky boli splnené. Odôvodnenie rozsudku a názorov, ktorými sa súd pri vydaní rozsudku riadil je založené len na jednom odseku, napriek tomu, že ide skutočne o zásadný zásah do aktuálnej úpravy rodičovských práv a povinností. V zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

jasne a jednoznačne odôvodnené rozhodnutie procesnej povahy tvorí súčasť základného práva na súdnu ochranu (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.3.2003 sp. zn. II. ÚS 6/2003 ), súd má v odôvodnení rozhodnutia uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 4.2.2009 sp. zn. I. ÚS 117/07), súd je povinný odôvodnenie formulovať spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 12.06.2008 sp. zn. I. H. XXX/XXXX ), B. odôvodňovaní rozhodnutia sa vyžaduje, aby súd nielen vyslovil záver, ale aj vyložil úvahy, ktoré ho viedli k aplikácii zvolených predpisov (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.07.2010 sp. M. X J. S. X/ XXXX). Otec vzhľadom na ním uvedené odvolacie námietky navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby jeho návrhu vyhovel. 17. Krajský súd Trnava uznesením č. k. XXXXX/XX/XXXX - XXX M. T. XX. XXXX XXXX rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. XXX/XXX/XXXX - XXX zo dňa 31. januára 2023 v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v predmetnom uznesení dospel k záveru, že súd prvej inštancie ( ako všeobecný súd ) bol povinný a oprávnený v tomto nesporovom konaní vykonávať dôkazy nielen v rozsahu svojej zákonnej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie skutkového stavu, ktoré nemôže závisieť od vôle účastníkov konania ( uznesenie Ústavného súdu SR z 24. apríla 2003, sp. zn. IV. H. XX/XX ) pokiaľ majú preukazovať takú, medzi účastníkmi konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým účastníkovi konania uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená to vo svojich dôsledkoch aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ( nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. H. XXX/XXXX z 21. novembra 2019, uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. XX/XXXX ). Odvolací súd uviedol, že pokiaľ otec ako účastník predmetného konania v podanom odvolaní namietal, že pri rozhodovaní veci na súde prvej inštancie, súd prvej inštancie mohol na zistenie skutočného stavu veci nariadiť znalecké dokazovanie psychológom, keďže na takýto typ súdneho konania vo veciach maloletého dieťaťa je potrebný odborný názor detského psychológa vzhľadom k tomu čo v konaní vyšlo najavo, pričom tu si vystačil len so správami od kolíznej opatrovníčky, a názorov matky maloletého, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil, hoci matka má byť práve tá, ktorá má maloletého citovo a psychicky vydierať, a tým v konečnom dôsledku oslabovať ich vzájomný vzťah, ktorý majú medzi sebou vybudovaný, možno prisvedčiť, že v danom prípade došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Požiadavkám na zistenie skutočného stavu veci a najmä na dôsledné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorým bol návrh zamietnutý, by v preskúmavanom prípade zodpovedal len postup spočívajúci vo vykonaní a vyhodnotení aj tohto dôkazu ( znalecký posudok, ktorý je výsledkom špecializovanej odbornej činnosti znalca v zmysle zákona XXX/XXXX Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov ). Skutočnosť, že odvolací súd sa kvôli postupu súdu prvej inštancie nemal možnosť s predmetným dôkazom vysporiadať, nemôže negatívne dopadať na odvolateľa, ktorý mal ako účastník konania právo dostať úplné a jasné odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky, akou bola v tomto prípade nepochybne otázka možnosti ním navrhovanej striedavej osobnej starostlivosti (§ 24 ods. 2 ZoR ). Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca, a ktoré ( porušenie ) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu v prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae ( odmietnutie spravodlivosti ). V zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je teda relevantný taký nesprávny procesný postup, ktorý vylučuje účastníka konania z realizácie jeho procesných oprávnení a ktorý marí možnosť jeho aktívnej účasti na konaní ( porovnaj XXXX/X/XXXX, XXXX/XX/XXXX, XXXX/XXX/XXXX, XXXX/XX/XXXX ). Pokiaľ došlo v konaní k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p. v spojení s odvolacím dôvodom ( § 62 ods.1 C.m.p. ), je to okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil ( § 389 ods.1 písm. b/ C.s.p. ), vrátane závislého výroku o náhrade trov konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( § 391 ods. 1 C.s.p. ). Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 391 ods. 2 C.s.p., bude presvedčivo a zrozumiteľne odôvodniť svoj právny záver, t.j. či je alebo nie je v najlepšom záujme maloletého byť v striedavej

starostlivosti oboch rodičov, pretože ak by záver súdu prvej inštancie nebol zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnený ( § 220 ods. 2 C.s.p. ), porušil by právo dotknutého rodiča na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu podľa článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, a na súdnu ochranu podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. 18. Predmetom konania a rozhodovania po vrátení veci krajským súdom bolo rozhodovanie o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Súd riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu vo veci vykonal dokazovanie znaleckým dokazovaním a výsluchom znalca, výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, ich právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, lustráciami príjmov rodičov, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. XXX/XXX/XXXX, C. aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci: 19. Maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. XXX/XX/XXXX - XX zo dňa 07.02.2019 rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bolo maloleté dieťa zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa vo výške XXX,- Eur mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom. Okresný súd Galanta rozsudkom č.k. XXX/XXX/XXXX - XXX zo dňa 07.06.2021 schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. XXX/ XX/XXXX-XX zo dňa 07.02.2019 v časti styku otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom tak, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom, každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15:30 hod., kedy si otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa, do 19:00 hod., kedy otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa matke maloletého dieťaťa včas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska, každý párny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 15:30 hod., kedy si otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa, do piatka do 09:00 hod., kedy otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa odovzdá v predškolskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje, v prípade, ak by maloleté dieťa v tento deň predškolské zariadenie nenavštívilo, otec maloletého dieťaťa odovzdá maloleté dieťa matke maloletého dieťaťa včas a riadne v mieste jej bydliska, každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od pondelka od 15:30 hod., kedy si otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa do utorka do 09:00 hod., kedy otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa odovzdá v predškolskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje, v prípade, ak by maloleté dieťa v tento deň predškolské zariadenie nenavštívilo, otec maloletého dieťaťa odovzdá maloleté dieťa matke maloletého dieťaťa včas a riadne v mieste jej bydliska, každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 15:30 hod., kedy si otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa, do nedele do 19:00 hod., kedy otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa matke maloletého dieťaťa včas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska, s výnimkou úpravy styku počas vianočných sviatkov, zimných školských prázdnin a veľkonočných sviatkov. Na tunajšom súde tiež prebieha konanie o návrhu otca na nariadenie výkonu rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. XXX/XXX/XXXX - XXX zo dňa 07.06.2021, kedy tunajší súd Uznesením č.k. XXXX/X/XXXX – XXX zo dňa 29.02.2024 návrh otca na výkon rozhodnutia zamietol, pričom otec sa voči uvedenému rozhodnutiu odvolal a t.č. prebieha konanie na odvolacom súde. 20. Súd Uznesením č.k. XXX/XXX/XXXX – XXX zo dňa 18.03.2024 nariadil v konaní znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a za znalca ustanovil J. J. U.. 21. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 29.05.2024 vyplýva, že z informovania rodičov ohľadom ich komunikácie ohľadom maloletého dieťaťa je zjavné, že tá nie je efektívna, nevedie k nájdeniu vhodného riešenia, tak, aby to bolo v záujme mal. dieťaťa. Otec mal. dieťaťa avizoval, že príprava mal. dieťaťa na stretnutie s ním nie je zo strany matky riadna, je potrebné zlepšenie prípravy a žiadal kolízneho opatrovníka o usmernenie matky v tejto veci. Kolízny opatrovník matku mal. dieťa poučil, že je potrebné aby maloleté dieťaťa riadne pripravovala na stretnutie s otcom mal. dieťaťa, ku ktorému uviedla, že mal. dieťa je vždy a riadne pripravené na styk a otcovi je odovzdané. K usmerneniu na zlepšenie prípravy a motivovanie mal. dieťaťa na styk boli rodičia mal. dieťaťa informovaní, že za týmto účelom môžu využiť služby psychológov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Galanta, tiež je možné stretnutie za účelom prekonzultovania aktuálnej situácie, možnosti jej riešenia, tak, aby to bolo v záujme mal. dieťaťa, tak, ako rodičia aj v minulosti využili tieto možnosti. Matka mal. dieťaťa sa vyjadrila, že by uvedené možnosti rada využila, keď aj nie obe, tak aspoň jednu z možností. Otec mal. dieťaťa uviedol, že návrh ohľadom stretnutia s exmanželkou alebo využitím služieb psychológov na Referáte poradensko - psychologických

služieb nikdy neodmietol a bral to, že sa na tom pracuje, ďalej uviedol, že samozrejme, že chce zlepšiť komunikáciu s exmanželkou. Matka mal. dieťaťa avizovala nášmu úradu, že za účelom zlepšenia komunikácie s otcom mal. dieťaťa, ako aj usmernenia rodičov zo strany psychológa čo sa týka prípravy mal. Šimonka a jeho motivácie na stretnutie s otcom mal. dieťaťa nakontaktovala TENENET, o.z., ktorí jej však do dnešného dňa nedali termín stretnutia a to i napriek tomu, že už hovorila aj s riaditeľkou. Otec mal. dieťaťa požiadal kolízneho opatrovníka, že nakoľko je v súčasnosti veľmi pracovne vyťažený, aby kolízny opatrovník zorganizoval toto stretnutie rodičov úrade v U., nakoľko sa ho môže zúčastniť len v rámci krátkeho časového intervalu, alebo neskoro večer. Na základe žiadosti otca mal. dieťaťa bol dňa 13.05.2024 telefonicky kontaktovaný Referát poradensko-psychologických služieb H. U., za účelom zistenia možnosti poskytnutia psychologického poradenstva rodičom mal. dieťaťa na ich referáte. Psychologičkou bola poskytnutá informácia, že aktuálne z kapacitných dôvodov to nie je možné. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol kolízny opatrovník súdu uloženie výchovného opatrenia rodičom maloletého dieťaťa, ktoré spočíva v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu v trvaní 6 mesiacov na Referáte poradensko psychologických služieb na UPSVaR Galanta, Staničná 5, Galanta alebo v TENENET, O.z, so sidlom Liclmerova 41, Senec. 22. Otec vyjadrením doručeným súdu dňa 25.06.2024 súhlasil s uložením výchovného opatrenia tak, ako navrhol kolízny opatrovník. 23. Matka vo vyjadrení doručenom súdu dňa 02.07.2024 uviedla, že súhlasí s uložením výchovného opatrenia tak, ako navrhol kolízny opatrovník. 24. Uznesením č.k. XXX/XXX/XXXX – XXX zo dňa 26.08.2024 tunajší súd rodičom maloletých detí nariadil výchovné opatrenie, ktoré spočíva v ich povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu, ktoré bude realizované Občianskym združením Tenenet o.z., so sídlom Oravská 3083/4, Senec, a to v trvaní 6 (šesť) mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. 25. Dňa 19.09.2025 bol súdu predložený vypracovaný znalecký posudok ustanoveným znalcom. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že v popredí aktuálneho psychického stavu maloletého bola záťaž spojená s neustálenou tematikou rodičovskej starostlivosti a z toho vyplývajúce senzitívne prežívanie rivalizácie rodičov. Psychodiagnostika ukazuje na dominantné výchovné postavenie matky, ako rezidenčného rodiča, pri zabezpečovaní rodičovskej starostlivosti o mal. dieťa, ako i primárnu rodičovskú rolu matky vo vnímaní a prežívaní mal. dieťaťa. Maloletý má vo vzťahu k matke vytvorenú kvalitnú a stabilnú vzťahovú väzbu. V rámci rodičovskej diády u neho prevažuje preferencia výchovy v rezidenčnej starostlivosti matky v porovnaní s otcom. V popredí bolo prirodzené intenzívnejšie citové naviazanie na matku. Maloletý má vo vzťahu k otcovi vytvorenú ambivalentnú väzbu s negatívnymi momentmi kvôli obavnému prežívaniu vo vzťahu k prespávaniu v domácnosti otca, pričom referoval, že s otcom sa chce stretávať a primáme s ním nemá narušený vzťah. Mal. dieťa je podľa názoru znalca nepriamo ovplyvňované zo strany obidvoch rodičov, ktorí majú rozdielne predstavy o optimálnom fungovaní rodičovskej starostlivosti, čo je viditeľné aj zo senzitívnejšieho prežívania rivalizácie rodičov u maloletého dieťaťa, ako aj z anticipácie ich vzájomných ambivalentných postojov a reakcií. Vyšetrenie síce preukázalo zvýšenú citovú naviazanosť mal. dieťaťa na matku, ako aj tendencie matky, ktoré nemuseli v minulosti dostatočne podporovať separáciu maloletého (spoločné spávanie v manželskej posteli či netrávenie času v školskej družine), avšak nie negatívne ovplyvňovanie, manipuláciu či programovanie mal. dieťaťa matkou. Znalec konštatoval, že maloletý javil autentický záujem o stretávanie s otcom a jeho osobnú starostlivosť, bol ochotný obnoviť stanovený rozsah stretávania s otcom, avšak to podmieňoval požiadavkou na otca, aby tento akceptoval dobrovoľnosť prespávania syna v jeho domácnosti. Maloletý nebol spokojný s aktuálnou frekvenciou stretávania s otcom, ktorá bola v čase realizácie znaleckého dokazovania v rozsahu jedno poobedie za 2 týždne, keďže maloletý odmietal stretnutia s otcom v tie dni, kedy mal prespať v jeho domácnosti, pretože nemal od otca záruku, že bude rešpektovať jeho prianie vrátiť sa prespať do domácnosti matky. Maloletý vníma čas strávený s otcom v prevažujúcej miere pozitívne, samotný kontakt otca s maloletým nevyvoláva u mal. dieťaťa negatívne prejavy. Zhoršenie resp. zmenu jeho správania vyvoláva len pochopiteľná snaha o realizáciu stanoveného rozsahu stretávania so synom vrátane prespávania, čo v synovi vyvoláva vyhýbavé a odmietavé správanie. Znalec konštatoval, že v aktuálnej debaklovej situácii nie je striedavá starostlivosť z psychologického hľadiska objektívne vhodná pre maloletého a ani maloletý o ňu subjektívne nejaví záujem. Záverom znalec odporúča obnovenie prerušeného stretávania mal. dieťaťa s otcom v stanovenom rozsahu s tým, že otec bude akceptovať vôľu mal. dieťaťa v tematike výberu

domácnosti, v ktorej prespí tak, aby sa obnovil pravidelný extenzívny rozsahu stretávania syna s otcom, s čím súhlasil nielen maloletý ale aj obaja rodičia, a následne by došlo aj k postupnému obnoveniu prespávania syna v domácnosti otca. Preto znalec neodporúča nútenie maloletého do prespávania v domácnosti otca, keďže to môže ešte viac posilniť jeho vyhýbavé a odmietavé správanie vo vzťahu k otcovi. 26. K znaleckému posudku sa vyjadril otec dňa 14.10.2024, pričom uviedol, že znalecký posudok a závery v ňom vyslovené rešpektuje, no nesúhlasí s nimi. Otec má za to, že Znalecký posudok nie je jasný, zrozumiteľný a dostatočne určitý. Uviedol, že znaleckým posudkom bolo preukázané, že u otca v žiadnom ohľade neboli zistené vlastnosti či charakterové črty, ktoré by sa vymykali štandardu. Zároveň neboli v žiadnom ohľade spochybnené rodičovské a výchovné zručnosti otca. Otec má aj naďalej za to, že je schopný v plnom rozsahu zabezpečiť potrebnú starostlivosť o maloletého čo nebolo žiadnym spôsobom (ani v znaleckom posudku) spochybnené. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že dôvod odmietania otca zo strany maloletého nie je na strane otca. Dôvod spočíva v kombinácii prílišného citového a emočného naviazania maloletého na matku, ako aj objektívne dominantné postavenie matky a jej rodiny pri zabezpečovaní starostlivosti o maloletého, ktoré sa ešte umocnilo po vznesení požiadavky otca na rozšírenie stretávania s maloletým. Aj keď teda nebola u matky potvrdená manipulácia či ovplyvňovanie maloletého, extenzívne pôsobenie matky na maloletého zabraňuje rozvoju vzťahu otca s maloletým, ktorý je na matku silne naviazaný. Zo Znaleckého posudku teda nie je ani naďalej zrejmé, na základe čoho maloletý netrávi s otcom čas stanovený v rámci úpravy ich styku. Znalec potvrdil v rámci odpovede na otázku č. 4 narušený vzťah maloletého k otcovi, avšak za súčasnej absencie akýchkoľvek zraňujúcich či traumatických zážitkov voči otcovi, ktoré by jeho postoj odôvodňovali. Jedinou zmenou v postoji maloletého k otcovi má byť otcov záujem o realizáciu styku, čo však absolútne nezakladá pádny dôvod na nerozšírenie styku otca s maloletým. Snaha rodiča o kontakt s dieťaťom nemôže byť kladená na jeho ťarchu a už vôbec nemôže byť pokladaná za dostatočné odôvodnenie toho, prečo maloletý u otca nechce prespávať. Otec má maloletého úprimne rád a chce s ním ako jeho rodič tráviť čo najviac času. Maloletý sa takisto viac krát vyjadril, že má záujem o styk s otcom a o ďalšie budovanie ich vzťahu. Otec má aj naďalej za to, že jeho styku s maloletým je bezdôvodne zamedzované. Pokiaľ ide o vyjadrenie znalca ohľadom striedavej osobnej starostlivosti, to neobsahuje žiadne konkrétne dôvody prečo sa neodporúča, len konštatuje, že z psychologického hľadiska nie je vhodná. Otec vo vyjadrení dodal, že znalec uvádza, že samotný kontakt s otcom nevyvoláva u maloletého negatívne prejavy, no napriek tomu je v rámci odpovede na otázku 18 konštatované, že u maloletého je najväčší problém s prespávaním. Znalec však opätovne neuviedol dôvod, prečo má maloletý problém s prespávaním u otca alebo z čoho táto okolnosť vyplýva. Na jednej strane je teda odporúčané, aby sa styk otca s maloletým rozširoval, avšak na druhej strane má otec rešpektovať to, že maloletý bezdôvodne odmieta prespávanie u otca. Poukázal aj na to, že znalec v tomto ohľade neponúka žiadne odporúčania v súvislosti s postupným procesom emocionálnej a psychickej separácie maloletého od matky, ktorá je takisto nepopierateľne v záujme maloletého a jeho zdravého vývoja. Otec uviedol, že má za to, že znalecký posudok neposkytuje dostatočne odôvodnené závery ohľadom postoja maloletého voči otcovi a v čom konkrétne má spočívať to, že vzťah otca a maloletého nie je realizovaný. 27. Matka sa k znaleckému posudku vyjadrila vyjadrením zo dňa 17.10.2024, v ktorom uviedla, že znalec potvrdil to, čo matka neustále uvádza, a to že matka maloleté dieťa nemanipuluje, a dieťa sa vyjadruje pozitívne k stretávaniu s otcom, avšak s poukazom na dobrovoľnosť prespávania u otca. Matka zastáva názor, že hlavný dôvod, prečo maloletý odmieta prespávať u otca, je jeho nátlakové chovanie, čo vyplýva aj z nahrávok, ktoré otec predložil do pojednávania, čo býva dieťaťu nepríjemné. Matka uviedla, že tvrdenia otca o negatívnom manipulovaní zo strany matky sa tak nepreukázali ani na základe znaleckého dokazovania, pričom z tohto naopak vyplývajú matkou tvrdené skutočnosti, že dieťa odmieta v domácnosti otca prespať výlučne na základe jeho slobodnej vôle vo vzťahu k aktuálnej citovej naviazanosti na matku, čo je v jeho veku pochopiteľné a ako vyplýva aj zo znaleckého dokazovania, túto vôľu maloletého by mal rešpektovať aj otec, v opačnom dôsledku by to mohlo viac posilniť jeho vyhýbavé a odmietavé správanie vo vzťahu k otcovi. Vzhľadom vyššie uvedené matka absolútne súhlasí a stotožňuje sa s tvrdením znalca v jeho posudku, že v aktuálnej situácii nie je striedavá starostlivosť z psychologického hľadiska objektívne vhodná pre maloletého a ani maloletý o ňu nejaví záujem. Rovnako matka vyjadruje súhlas s názorom znalca, ktorý vzhľadom na aktuálnu situáciu neodporúča nútenie maloletého na prespávanie v domácnosti otca, keďže to môže ešte viac posilniť jeho vyhýbavé a odmietavé správanie vo vzťahu k otcovi. Matka upresňuje, že maloletý neodmietal v uvedené dní realizáciu styku s otcom, len odmietal u neho prespať, pričom z toho dôvodu odmietal realizáciu styku

práve otec. Vzhľadom na uvedené zastáva matka názor, že nielenže nie je v záujme maloletého určiť súdom otcom navrhovanú striedavú starostlivosť, ale je v záujme maloletého a v záujme nápravy vzťahu otca s maloletým, aby súd zmenil pôvodne určený styk s otcom v čase prespatia v domácnosti u otca a ponechal styk rovnako ako bol určený doposiaľ, bez nútenia dieťaťa prespať' v domácnosti otca, keďže toto si dieťa vyslovene neželá bez akejkoľvek manipulácie tretej osoby, Matka má ďalej za to, že takýmto spôsobom by sa mohol napraviť vzťah medzi otcom a maloletým natoľko, že by dieťa do budúcna mohlo opätovne nadobudnúť dôveru vo vzťahu k otcovi. Dieťa by tak otec zo styku vrátil bez prespatia najneskôr o 19:00 hod. Potreba úpravy presnej hodiny, kedy má otec dieťa vrátiť zo styku je daná tým, že ak dieťa odmieta u otca prespať, je potrebné, aby ho otec vrátil matke zo styku bez prespatia včas, nakoľko ako vyplýva z predloženej SMS komunikácie, otec dieťa vracia svojvoľne aj neskoro večer, a aj v dni, kedy sa dieťa musí vyspať a pripraviť na nasledujúci školský deň. Matka zároveň touto uviedla aktuálnu situáciu, kedy stretnutia otca s maloletým žiaľ bez jej zavinenia neprebiehajú v zmysle rozhodnutia súdu (matka však dieťa naďalej na styk riadne odovzdáva), a teda ako uviedla vyššie, zastáva názor aj s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania, že je nutné upraviť styk otca s maloletým, kedy by síce ostali zachované dni súdom nariadeného styku, avšak nebolo by nariadené prespatie v domácnosti otca súdom, ale bolo by to ponechané na vôli dieťaťa. 28. Otec vo vyjadrení zo dňa 06.11.2024 uviedol, že v rámci znaleckého posudku mal byť identifikovaný pôvod odmietavého postoja maloletého, kde minimálne čiastkovým dôvodom odmietania otca je spôsobené práve jeho prílišnou naviazanosťou na matku, ktorá spolu s jej rodinou pôsobí na maloletého prehnane extenzívne. Naviazanosť maloletého však nezodpovedá skutočností, že stretnutia podľa aktuálneho rozhodnutia súdu bez problémov prebiehali viac ako rok a potom došlo k náhlej zmene správania maloletého, resp. k jeho extrémne silnému naviazaniu. Stretnutia bez problémov prebiehali, keď bol maloletý vo veku približne 5 rokov. Preto otec poukazuje na nie celkom vhodný vývoj, kedy maloletý má postupom času čoraz väčšiu a silnejšiu tendenciu naviazanosti na matku, ktorá by však mala naopak vekom ustupovať. Znalec preukázateľne vyslovil u maloletého zvýšenú naviazanosť na matku a nedostatočnú podporu jeho separácie, ktorá je aj bez ohľadu na styk a vzťah s otcom pre vývin maloletého veľmi dôležitá. Podľa názoru otca dochádza k forme nepriamej manipulácie prostredím maloletého, alebo zo strany matky, nakoľko je doktorka pedagogiky, čiže disponuje dostatočnými znalosťami z oblasti detskej psychológie pre aplikáciu aj takýchto metód na maloletého, ktoré znalec nemusel identifikovať. Tento negatívny vplyv pozostáva hlavne z negatívneho obsahu rozhovorov medzi matkou a členmi spoločnej domácnosti, na čo rovnako poukazuje aj znalec na str. XX „dedko a babka podľa mňa chcú, aby som išiel k otcovi, ale nehovoria mi ani že mám ísť ani že nemám." Toto práve poukazuje na vnímanie rozhovorov členov domácnosti, v ktorej maloletý vyrastá a ktorá predstavuje nevhodné prostredie pre porozvodovú výchovu maloletého a zachovanie vyváženého postavenia oboch rodičov v jeho živote. Otec rovnako odmietol tvrdenia matky, že hlavným dôvodom odmietania maloletého prespávať u otca je jeho nátlakový spôsob komunikácie a vytvárania stresu maloletému, keďže sám znalec potvrdil, že maloletý nemá žiadne traumatické a zraňujúce zážitky a spomienky vo vzťahu k otcovi, čas strávený s otcom vníma pozitívne a samotný kontakt s otcom u neho nevyvoláva negatívne emócie. Maloletý má podľa otca právo na oboch rodičov a matka takýmto správaním znehodnocuje postavenie otca v živote maloletého, čo je rovnako vidieť aj v kresbe rodiny na str. XX znaleckého posudku, kde znalec hodnotí postavenie otca ako „diferencovanú pozíciu otca“. V rámci tejto situácie otec poukázal na skutočnosť, že otcov nesúhlas s plaveckým výcvikom bol okamžite využitý na nepriamu formu manipulácie zo strany matky, nakoľko matka o uvedenom nesúhlase hovorila pred maloletým s ostatnými členmi domácnosti, v dôsledku čoho tento zaujal odmietavý postoj k dvom stretnutiam s otcom. Otec sa v tomto období s maloletým vôbec nestýkal a nedochádzalo k žiadnej komunikácií. Zároveň poukázal na skutočnosť, že matka dlhodobo maloletého včas a riadne nepripravuje a neodovzdáva na stretnutia otcovi. O tejto skutočnosti je opakovane informovaná aj kolízna pracovníčka, pričom je tu objektívne potrebné zlepšenie prípravy maloletého na stretnutia s otcom. Matka nedodržiava rozhodnutie súdu a aktuálne neprebieha styk otca s maloletým a komunikácia s matkou maloletého je aj naďalej náročná. Matka takisto úplne zbytočne marí stretnutia formou častých telefonátov maloletému. Aj naďalej otec trvá na striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko ju vzhľadom aj na výsledky znaleckého dokazovania považujeme naďalej za najvhodnejšie riešenie pre maloletého s ohľadom na skutočnosť, že styk sa nerealizoval už dva roky a znalec neuviedol žiadne konkrétne problémy takéhoto výchovného modelu. 29. Matka vo vyjadrení doručenému súdu dňa 14.11.2024 uviedla, že to, že otec nesúhlasí so závermi znaleckého posudku ešte nemôže zakladať chybu znaleckého posudku. Uviedla, že trvá na svojich

tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k znaleckým posudkom a s vyjadreniami otca nesúhlasí. Matka uviedla, že nemožno súhlasiť s vyjadrením otca, ktorý uvádza, že na jednej strane je odporúčané, aby sa styk otca s maloletým rozširoval, avšak na druhej strane má otec rešpektovať to, že maloletý bezdôvodne odmieta prespávanie u otca. V znaleckom posudku sa nikde neuvádza odporúčanie, že by mal byť aktuálne rozšírený styk otca s maloletým, ale nachádza sa tam odporúčanie, aby dieťa nebolo proti jeho vôli nútené prespať v domácnosti otca a tiež sa odporúča obnovenie prerušeného stretávania maloletého dieťaťa s otcom v stanovenom rozsahu s tým, že otec bude akceptovať vôľu mal. dieťaťa v tematike výberu domácnosti, v ktorej prespi tak, aby sa obnovil pravidelný extenzívny rozsah stretávania syna s otcom, s čím súhlasil nielen maloletý, ale aj obaja rodičia, a následne by došlo aj k postupnému obnoveniu prespávania syna v domácnosti otca. Preto znalec neodporúča nútenie mal. do prespávania v domácnosti otca, keďže to môže ešte viac posilniť jeho vyhýbavé a odmietavé správanie vo vzťahu k otcovi. S uvedeným názorom znalca sa matka v plnom rozsahu stotožňuje, pričom ako od počiatku a aj naďalej udáva, nie je v jej záujme devastovať vzťah otca s maloletým dieťaťom, ale práve naopak, rovnako považuje matka za potrebné, aby bol tento vzťah zdravo napravený, avšak nie zastrašovaním zo strany otca, že dieťa nebude môcť robiť veci, ktoré má rado, ak odmietne v domácnosti otca prespať (vid' predchádzajúce vyjadrenie matky poukazujúco na vydieranie dieťaťa zo strany otca, že mu neudelí súhlas s plaveckým výcvikom v škole ani s ďalšími výletmi, aby dieťa videlo aké to je, keď vyjadruje nesúhlas s prespatím u otca). 30. Zo správy TENENET, o.z. doručenej súdu dňa 14.11.2025 vyplýva, že v mesiaci október boli absolvované aj spoločne aj individuálne stretnutia s rodičmi. V správe bolo uvedené, že rodičia mali tendenciu sa obviňovať, komunikácia medzi nimi bola náročná. Ďalšie stretnutie bolo absolvované osobitne s otcom, hlavným obsahom stretnutia bol rozhovor o aktuálnej situácii s mal. dieťaťom. Podľa slov otca, už približne dva roky nechce mal. prespávať u otca. Podľa slov otca je z toho sklamaný, pretože by chcel tráviť čas so synom. Psychologička otca viedla k tomu, aby bral ohľad na pocity a priania maloletého a snažil sa s ním tráviť čas aspoň počas dňa. Podľa slov otca, matka dostatočne nemotivuje maloletého aby chcel prespávať u otca. Viedli otca k tomu, aby bol vnímavý na prežívanie maloletého a rešpektoval to, že momentálne u otca nechce prespávať. Na osobitnom stretnutí s matkou sa venovali aktuálnej situácii. Podľa jej slov otec mal. odmieta dať súhlas na plavecký a iné mimoškolské aktivity. Matka vidí problém v tom, že mal. Šimon nechce spávať u otca cez víkendy a tvrdí, že mu to takýmto spôsobom vracia. Matka na stretnutí tiež spomenula, že sa mal. začal zajakávať, pričom sa to nikdy predtým nedialo. Viedli rozhovor o jej očakávaniach z daného psychologického poradenstva. Matka uviedla, že by chcela aby sa zmenil prístup otca k mal. synovi. Uviedla, že ak by otec pristupoval chápavejšie k synovi, spravilo by to veľký rozdiel v ich vzťahu. Podľa jej slov nechce mal. odpojiť od otca, uvedomuje si dôležitosť ich vzťahu, ale nie v takejto forme. 31. Na pojednávaní dňa 21.11.2024 súd vyslúchol znalca, ktorý k veci uviedol že zrealizoval psychologické vyšetrenie dieťaťa a rodičov, pričom hlavné zistenie bolo, že komunikácia medzi rodičmi je problematická a taktiež skutočnosť, že maloletý odmietal prespávať u otca. Znalec uviedol, že od začiatku roka 2024 prestal maloletý u otca prespávať, pričom už medzi rokmi 2021 a 2023 v lete boli u maloletého významnejšie epizódy bez prespávania. Znalec nezistil, že by maloletý mal nejak závažne narušený vzťah s rodičmi ani s otcom, nezistil ani traumatizáciu ani niečo podobné, ani závažné výchovné nedostatky. Znalcovi sa ako významná javila zvýšená naviazanosť (citová a emočná) na matku a prostredie v domácnosti matky všeobecne, čiže eviduje objektívne komplikovanú separáciu maloletého dieťaťa od matky, a pravdepodobne matka a maloletý reagovali defenzívnejšie aj preto, lebo otec sa domáha súdom rozšírenia styku. Maloletý uvádzal v zásade 2 dôvody, prečo nechce prespávať u otca. Jeden, že mu chýba matka, a druhý, že keď otec nerešpektoval prianie, že večer ho má zobrať k matke. Maloletý znalcovi uviedol, že by sa chcel s otcom stretávať v pôvodnom rozsahu, ale bez prespávania, príp., že by vždy dobrovoľne uviedol, či chce prespávať, a aby otec rešpektoval jeho prianie. Znalec uviedol, že nezistil znaky negatívneho ovplyvňovania alebo manipulácie maloletého dieťaťa, bolo zistené len naviazanie na matku. Znalec uviedol, že hlavný argument zo strany otca, a to manipulácia maloletého dieťaťa zo strany matky sa nepotvrdila. Uviedol, že je dôležité, ako otec na to zareaguje, či tento záver príjme, a zmení niečo vo svojom prístupe. Znalec konštatoval, že zo strany otca nemôže byť vyvíjaný tlak na maloleté dieťa formou, že otec maloletému bude tvrdiť, že uňho musí prespávať, inak ho súd bude sankcionovať. Takýto prístup je podľa znalca neakceptovateľný. 32. Na otázku právnej zástupkyne otca, či má za to, že aktuálna naviazanosť na matku vznikla tým, že rok a pol neprebieha realizácia styku v rozsahu určenom súdom, znalec uviedol, že naviazanosť

tam bola už predtým, nie je to iba reakcia na vzniknutú situáciu. Na otázku, či aktuálna naviazanosť na matku je primeraná veku maloletého dieťaťa znalec uviedol, že v zásade je, ale je intenzívnejšia. Na otázku právnej zástupkyne otca, či príde k zlepšeniu, ak otec bude akceptovať maloletého vôľu, ktorú už teraz akceptuje 1,5 roka, znalec uviedol, že otec doteraz síce akceptoval, že maloletý u neho neprespí, ale napr. ho ani nevzal k sebe s výčitkou, že maloletý u neho neprespí. Chyba otca bola, že principiálne nevyužil alebo odmietol stretnutie, pričom znalec naopak odporučil, aby sa otec stretol so synom v rozsahu, ako to vyplýva z pôvodného rozhodnutia, resp. bez prípadného prespania. Dodal, že keby bolo dieťa manipulované matkou, tak by nechcelo vôbec nielenže prespávať, ale ani sa stretávať s otcom. Na otázku právnej zástupkyne otca, či znalec zistil dôvod, u ktorého nechcel maloletý u otca prespávať, keď nemá vôbec problém so žiadnym stykom, znalec uviedol, že dieťa vraví tie dva dôvody, ktoré už uviedol, že mu chýba matka, a že otec nerešpektoval jeho prianie. Jeho odmietavé správanie je prejavom anticipačnej obavy z toho, čo sa môže stať. Našiel si stratégiu, ako sa tomu vyhnúť. Znalec uviedol, že po objektívnom zhodnotení sa mu nejaví situácia v rodine ako vhodná na striedavú starostlivosť. U každého dieťaťa nie je z psychologického hľadiska vhodná striedavá starostlivosť, každé dieťa zareaguje na striedavú starostlivosť iným spôsobom. Niektoré dieťa to neunesie, vždy tam je tam osobnostná zložka dieťaťa, aj dieťa má právo individuálne zareagovať. Na otázku právnej zástupkyne otca, či sa znalcovi podarilo zistiť, či matka dostatočne motivuje maloletého na stretávanie sa s otcom a dostatočne ho pripravuje, znalec uviedol, že to je subjektívna rovina a matka uviedla, že už nič viac preto spraviť nevie, pričom znalec konštatoval, že nezistil žiadne nedostatky. 33. Na otázku sudkyne, či otec dostatočne motivuje na stretávanie maloleté dieťa, znalec uviedol, že sa ocitli v slepej uličke pokiaľ ide o komunikáciu otca s maloletým, nakoľko maloletý sa už ako keby orientuje iba na 1 tému prespania a realita je taká, že otec nebol ochotný ustúpiť ani o milimeter, otec trval na tom, že pokiaľ nepôjde podľa uznesenia súdu, nepôjde k nemu maloletý vôbec, čiže znalec usudzuje že ho dostatočne nemotivuje. Maloletý potrebuje istotu, že aj bez prespatia to bude fungovať. Na otázku sudkyne, či vie znalec odporučiť, akým spôsobom by mal styk otca s maloletým fungovať, znalec uviedol, že najjednoduchšie je, že otec si maloletého bude brať bez prespania a priamo zo školy, a tiež aby matka podporovala maloletého že je to správne a prirodzené. 34. Na otázku právnej zástupkyne matky, aký by mohol mať vplyv na dieťa, ak by bolo nútené, ak by prespal v domácnosti rodiča, ak by tam prespať nechcel, znalec uviedol, že do určitej miery je to hypotetická otázka, ale na základe jeho reakcie, ktorú znalec objektivizoval, je pravdepodobné, že by sa zosilnel tento typ reakcie, možno vyhýbavého až averzného správania maloletého, avšak toho času nie je traumatizovaný ani neurotizovaný zo vzťahu s otcom, aj keď to prežíva dosť senzitívne. 35. Na pojednávaní dňa 21.11.2024 rodičia zhodne po vypočutí znalca navrhli pojednávanie odročiť a do termínu odročeného pojednávania sa dohodli, že styk otca s maloletým dieťaťom bude realizovaný nasledovne: Otec mal. dieťaťa je oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok, od 15:30 hod., kedy si otec maloleté dieťa prevezme v školskom zariadení, ktoré mal. dieťa navštevuje, v prípade, ak mal. dieťa v tento deň predškolské zariadenie nenavštívilo, otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky mal. dieťaťa, do 19:00 hod., kedy otec mal. dieťaťa maloleté dieťa matke v čas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska. Otec mal. dieťaťa je oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom každý párny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok, od 15:30 hod., kedy si otec maloleté dieťa prevezme v školskom zariadení, ktoré mal. dieťa navštevuje, v prípade, ak mal. dieťa v tento deň predškolské zariadenie nenavštívilo, otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky mal. dieťaťa, do 19:00 hod., kedy otec mal. dieťaťa maloleté dieťa matke v čas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska. Otec mal. dieťaťa je oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v pondelok, od 15:30 hod., kedy si otec maloleté dieťa prevezme v školskom zariadení, ktoré mal. dieťa navštevuje, v prípade, ak mal. dieťa v tento deň predškolské zariadenie nenavštívilo, otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky mal. dieťaťa, do 19:00 hod., kedy otec mal. dieťaťa maloleté dieťa matke v čas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska. Otec mal. dieťaťa je oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v piatok, od 15:30 hod., kedy si otec maloleté dieťa prevezme v školskom zariadení, ktoré mal. dieťa navštevuje, v prípade, ak mal. dieťa v tento deň predškolské zariadenie nenavštívilo, otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky mal. dieťaťa, do 20:00 hod., kedy otec mal. dieťaťa maloleté dieťa matke v čas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska. Otec mal. dieťaťa je oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu, od 09:00 hod., kedy otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky mal. dieťaťa, do 20:00 hod., kedy otec mal. dieťaťa maloleté dieťa matke v čas a riadne odovzdá

v mieste jej bydliska. Otec mal. dieťaťa je oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v nedeľu, od 09:00 hod., kedy otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky mal. dieťaťa, do 19:00 hod., kedy otec mal. dieťaťa maloleté dieťa matke v čas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska. Otec mal. dieťaťa je oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom počas vianočných sviatkov v roku 2024, a zimných školských prázdnin v roku 2024-2025, dňa 24.12.2024 od 09:00 do 19:00 hod., kedy otec mal. dieťa prevezme a po skončení styku odovzdá matke, v mieste bydliska matky, dňa 31.12.2024 od 09:00 hod. do 20:00 hod., kedy otec mal. dieťa prevezme a po skončení styku odovzdá matke, v mieste bydliska matky, a dňa 01.01.2025 od 09:00 hod. do 20:00 hod., kedy otec mal. dieťa prevezme a po skončení styku odovzdá matke, v mieste bydliska matky. 36. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 21.11.2024 uviedla, že súhlasí s neformálnou dohodou rodičov uzatvorenou na pojednávaní a s odročením pojednávania. 37. V správe TENENET, o.z. doručenej súdu dňa 12.02.2024 vyplýva, že boli realizované individuálne stretnutia s otcom a matkou. Otec uviedol, že situácia sa nezmenila, avšak snaží sa na maloletého netlačiť, uvedomuje si, že musí získať jeho dôveru. Počas týždňa so synom hrali futbal. Matka na stretnutiach uviedla, že syn sa potešil aktivite s otcom. Obaja rodičia prejavili záujem o spoločné stretnutie. V správe zo dňa 16.12.2024 sa uvádza, že bolo uskutočnené spoločné stretnutie rodičov, o zmene spôsobu a frekvencie stretávania sa otca s maloletým dieťaťom. Na stretnutí riešili, aké pocity má maloletý, čo prežíva. Rodičia mali tendenciu otvárať staré konflikty, pričom psychologička sa ich snažila nasmerovať na hľadanie efektívny riešení v záujme maloletého dieťaťa. V správe zo dňa 11.02.2025 sa uvádza, že rodičia opätovne čelili konfliktu, keď bol maloletý u otca, čo narušilo ich dôveru. U oboch rodičov bola komunikácia sťažená, každý hľadal vinu na tom druhom, u rodičov je cítiť frustráciu a sklamanie, ktorá negatívne ovplyvňuje ich komunikáciu a hľadanie spoločného riešenia. Psychologička sa snažila ich nastaviť na pokojnú diskusiu a obnovenie dôvery. 38. Otec vo vyjadrení zo dňa 24.02.2025 uviedol, že otec si k vykonanému znaleckému dokazovaniu a výsluchu znalca dovoľuje uviesť, že ani naďalej neboli spochybnené rodičovské výchovné zručností otca. Otec má aj naďalej za to, že je schopný v plnom rozsahu zabezpečiť potrebnú starostlivosť o maloletého a uvedené nebolo vyvrátené žiadnym spôsobom. Otec má aj naďalej za to, že problém s odmietaním styku maloletého u otca predovšetkým cez noc je spôsobené manipuláciou a negatívnym ovplyvňovaním maloletého matkou a nadštandardným citovým a emočným naviazaním matky na maloletého a jej dominantným postavením, čo aj naďalej zabraňuje prirodzenému rozvoju vzťahu otca s maloletým. Znalec vo viacerých odpovediach na položené otázky tieto uvádza ako kľúčový dôvod, pričom trvá na závere ohľadom neexistencie traumatických a negatívnych zážitkov vo vzťahu s otcom, kde tento záver v zmysle jeho vyjadrenia vychádza z jednej kľúčovej situácie v rámci pohovoru. V nadväznosti na túto skutočnosť uvádzame, že znalec na jednej strane uvádza len jeden negatívny zážitok v podobe nerešpektovania jedného priania maloletého otcom, hoci maloletý súhlasil so vzájomnou dohodou v tej podobe a na strane druhej vyjadruje premisu neexistencie traumatických a negatívnych zážitkov vo vzťahu s otcom. Argumentácia znalca pri neexistencii traumatických a negatívnych zážitkov vychádza zo situácie, kedy maloletý nemal problém zostať so znalcom na pohovor, teda súhlasil aby matka išla domov a následne sa vykonal pohovor za prítomnosti otca. Na základe tejto kľúčovej situácie znalec opakovane trvá na svojom závere neprítomnosti traumatických a negatívnych zážitkov vo vzťahu s otcom a tiež, že matka nemanipuluje a negatívne neovplyvňuje maloletého vo vzťahu s otcom. V nadväznosti na skutočnosť, že znalec pri vyhodnotení záverov najskôr vychádzal z traumatického a negatívneho zážitku v podobe nerešpektovania jedného priania maloletého otcom, hoci toto bolo výsledkom vzájomnej dohody a na strane druhej na základe súhlasu maloletého s odchodom matky zo stretnutia a pokračovaním sedenia za prítomnosti otca a následného odvezenia do domácnosti matky vyslovil záver, kde trvá na neexistencii traumatických a negatívnych zážitkov vo vzťahu s otcom, v dôsledku čoho vyjadril názor neexistencie manipulácie a negatívneho ovplyvňovania maloletého matkou. Predmetné tvrdenia znalca si vzájomne hrubo odporujú a teda nie je možné absolútne vylúčiť negatívne ovplyvňovanie a manipuláciu maloletého matkou. Znalec vypracovaným znaleckým posudkom a potvrdením záverov v rámci výsluchu si v dvoch kľúčových tvrdeniach odporuje, resp. na jednej strane neidentifikoval traumatické a negatívne zážitky vo vzťahu s otcom a na strane druhej identifikoval traumatický zážitok v podobe jedného nerešpektovania priania maloletého otcom po vzájomnej dohode, čo rovnako prezentoval aj maloletý pred znalcom. Znalec neexistenciu traumatických zážitkov vo vzťahu s otcom vyvodil zo situácie, kedy maloletý nemal problém zostať na sedení so znalcom a následne pokračovať v sedení za prítomnosti otca, v dôsledku čoho vyvodil tiež záver, že

matka nemanipuluje a negatívne neovplyvňuje maloletého vo vzťahu s otcom, s čím nie je možné súhlasiť, nakoľko znalecký posudok si v tejto časti výrazne odporuje nejasnou interpretáciou kľúčovej situácie. Znalec počas výsluchu k uvedenej problematike nezodpovedal položenú otázku, ale upravoval si znenie otázky a nedokázal zareagovať na otázku v pôvodnom znení. Vzhľadom k existencii tohto závažného rozporu v rámci znaleckého posudku medzi existenciou a neexistenciou traumatických a negatívnych zážitkov vo vzťahu maloletého s otcom vychádzajúc z kľúčovej situácie, ktorej interpretácia je jednoznačne sporná, čím sa vytvára pochybnosť o záveroch znaleckého posudku celkovo hlavne s ohľadom na manipuláciu a negatívne ovplyvňovanie maloletého matkou, nakoľko tento záver je priamo naviazaný na zle vyhodnotenú kľúčovú situáciu. Zároveň máme zato, že znalec nevhodným spôsobom pristupoval k vyhodnoteniu otázky manipulácie a negatívneho ovplyvňovania maloletého matkou, nakoľko je jasné, že matka manipuluje maloletého, ale len v rozsahu stretnutia s prespatím v domácnosti otca a znalec mal túto skutočnosť posúdiť vo vzťahu k aktuálne platnému rozsahu styku vychádzajúceho z rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 07.06.2021, sp. zn. XXX/XXX/XXXXXXX (ďalej len „rozsudok") v spojitosti s obsahom spisovej dokumentácie. Znalec nepristupoval k otázke manipulácie a negatívneho ovplyvňovania maloletého matkou s adekvátnym dôrazom, keďže v zmysle obsahu súdneho spisu bolo prioritne potrebné sa zamerať na manipuláciu v prípade prespania maloletého v domácnosti otca. Znalec sa len povrchným spôsobom snažil vysporiadať s otázkou manipulácie maloletého zo strany matky z jednej kľúčovej situácie, čo je pri tomto druhu manipulácie a negatívneho ovplyvňovania nedostatočné. V rámci výpovede znalec navrhoval obnovenie režimu poobedných stretnutí a postupnému prechodu na režim stretnutí definovaný rozsudkom s cieľom minimalizovania nátlaku na maloletého, výsledkom čoho bola zápisnica, ktorej súčasťou bolo uznesenie, ktoré malo zabezpečiť obnovenie stretávania maloletého s otcom a viesť k obnoveniu pôvodného rozsahu stretávania v zmysle rozsudku. Dlhodobý zámer matky na zúžení styku maloletého s otcom dospel až k matkinmu svojvoľnému vysvetleniu si znenia zápisnice s uznesením o režime stretnutí maloletého s otcom a tento prenáša na maloletého s tým, že nesmie meškať". V súčasnosti každé realizované stretnutie sa poslednú približne 1,5 hodinu zameriava na kontrolu času maloletým, kde ako hlavný dôvod uvádza, že matka od neho vyžaduje, aby nemeškal, lebo on môže byť s otcom len do 19:00 cez týždeň a do 20:00 cez víkend. Nezdravá snaha matky o zúženie styku eskalovala až do takej miery, že dňa 20.12.2024 osobne za asistencie polície prišla na adresu prechodného bydliska otca: L., I. X po 22:00 a dožadovala sa od maloletého zodpovedanie otázky, či maloletý chce prespať v domácnosti otca, aj keď prebehla komunikácia smskami a tiež jej bola zaslaná fotka maloletého ako náhodne zaspal pred televízorom pri pozeraní rozprávky. Matka v ten večer len 2x telefonovala na mobilný telefón otca, čo žiaľ nebolo počuť. Otec poskytol policajnej hliadke plnú súčinnosť, avšak nesúhlasil s požiadavkou matky pre zobudenie maloletého o 22:33, aby sa matka presvedčila, že či maloletý zaspal náhodne. Matka sa privolanou policajnou hliadkou snažila prostredníctvom hliadky získať ich svedectvá o nátlaku otca na maloletého, pretože maloletého manipuluje na trávenie času s otcom len v rozsahu poobedí. Matka už dopredu vedela odpoveď na otázku, ktorú požadovala prostredníctvom polície zodpovedať od maloletého, kde pri tomto vôbec nezohľadňovala najlepší záujem maloletého, ale snažila sa mu poškodiť a vytvoriť u maloletého psychickú traumu z náhodného zaspatia v domácnosti otca. Príslušníčka PZ počas niekoľko minútového budenia maloletého ho nedokázala ?? zobudiť a išla túto skutočnosť oznámiť matke, že maloletý je v poriadku a zaspal pred televízorom na gauči pri pozeraní rozprávky. Zároveň je potrebné uviesť, že znalec identifikoval neštandardný psychický stav maloletého a takýmto konaním matky môže dôjsť k jeho zhoršeniu a trvalým následkom. Dňa 20.1.2025 sa konalo ďalšie sedenie vyplývajúce z výchovného opatrenia súdu, kde sa matka snažila zdôvodniť jej konanie z 20.12.2024 a rovnako jej bolo oznámené, že rozhodnutie súdu nikto nezrušil a zámerom súdu s dočasným režimom bolo prirodzene nabehnúť na režim vyplývajúci z rozsudku. Matka sa neustále mylne domnieva, že keď sa budú stretnutia realizovať len poobede, súd na najbližšom pojednávaní zúži styk maloletého s otcom. Matka a ostatní členovia jej domácnosti úmyselne maloletého traumatizujú a citovo vydierajú v podobe častých telefonátov a vyvíjajú na maloletého obrovský psychický tlak. Na základe všetkých týchto skutočností je nespochybniteľné, že stanovisko maloletého pre striedavú starostlivosť uvedené v znaleckom posudku vyjadrujúc názor maloletého, je hrubým spôsobom ovplyvnené matkou a nie je možné očakávať, že maloletý sa pri takomto psychickom a citovom nátlaku vyjadrí akokoľvek pozitívne k stretnutiam s otcom. Otec nesúhlasí s tvrdeniami znalca, že by odmietal robiť akékoľvek ústupky a trucoval". Snaha otca o náležitý kontakt s maloletým podľa vykonateľného súdneho rozhodnutia mu predsa nemôže byť vyčítaná. Súčasne však uvádzame, že otec bol schopný viac ako 2 roky rešpektovať priania maloletého, viac krát ustúpiť a jednoznačným dôkazom o uvedenom je v konečnom dôsledku aj jeho súhlas s dohodou ohľadom styku s maloletým v zmysle dohody rodičov z posledného pojednávania. Pokiaľ ide o aktuálnu situáciu, styk sa realizuje. Maloletý je u otca veľmi šťastný a rád s otcom trávi

čas. Spoločný čas vyplňujú rôznymi aktivitami a u maloletého nemožno badať akékoľvek negatívne náznaky v súvislosti s tým, že je v daný čas s otcom. Tento styk sa doposiaľ realizuje bez prespávania maloletého u otca. Otec konštatoval, že maloletý v poslednom období strávil u otca 6 plných dní zo 14, čo je de facto polovica celkového času. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že z kvantitatívneho hľadiska je v skutočnosti realizovaná striedavá osobná starostlivosť, ktorá medzi oboma rodičmi a maloletým funguje. Vzťah otca a maloletého sa v rámci posledných mesiacov zlepšil, maloletý chce byť s otcom, pokiaľ mu to je zo strany matky umožnené a jediným na čom je ešte potrebné zapracovať, je prespávanie u otca. Matka vo vyjadrení zo dňa 27.02.2025 uviedla, že opätovne zdôrazňuje, že nedochádza z jej strany k manipulácii maloletého dieťaťa, aj keď otec na uvedenom stále trvá, aj napriek výsledku znaleckého dokazovania. Sám maloletý potvrdil pozitívnu motiváciu zo strany matky, keď na otázku kolízneho opatrovníka, či mu mama zvykne hovoriť o tom, že čo budú s otcom robiť, že im bude veselo, maloletý uviedol, že mamina mu vtedy keď má ísť k otcovi deň dopredu povie, že pôjde k otcovi lebo on nevie presne, ktorý je to deň a hovorí mu, že sa s otcom dobre zabavia, ale budú s otcom niečo spolu robiť. Spontánne dodal, že mama mu to hovorila ale vtedy, keď tam nechcel chodiť ani poobede. K tomu, prečo nechce u otca prespať, či sa niečo nestalo čo nepovedal mame alebo otcovi maloletý uviedol, že nevie prečo u otca nechce spať, proste nechce a chce spať s mamou. Matka od začiatku tvrdí, že hlavný dôvod, prečo dieťa odmieta prespávať u otca, je jeho nátlaková komunikácia. Otec napr. v minulosti vynucoval od maloletého súhlas s dohodou o tom, že keď bude maloletý v určenom rozsahu telefonovať s otcom, tento mu umožní stráviť styk u neho bez prespatia a dieťa vráti na prespatie dobrovoľne matke. Otec vynucoval styk s maloletým aj hrozbami, že mu neumožní činnosti, ktoré má rád. Otec teda trestá dieťa za to, že nechce prespávať u neho, čo je neprijateľné. Otec napríklad nesúhlasil s tým, aby sa dieťa zúčastnilo plaveckého výcviku, napriek jeho vedomosti, že veľmi túžilo na neho ísť a matka navrhla, že celé zaplatí ona. Otec je si vedomý, že dieťa má k vode pozitívny vzťah a už od malička ho navštevuje aquaparky, napriek tomu odmietol dať súhlas s plaveckým kurzom bez adekvátneho dôvodu. Tento postoj otca už hraničí s citovým vydieraním dieťaťa, keď sa dieťa po návrate zo stretnutia s otcom vrátilo s plačom a prosilo o súhlas s plaveckým výcvikom, ale otec súhlas nedal s odôvodnením, že aspoň maloletý vidí, aké to je, keď u neho nechce prespať. Rovnako negatívne môže vplývať na dieťa jeho neustále nahrávanie a kladenie mu nepríjemných otázok, ktoré ho viditeľne vyvádzajú z miery. Matka poukazuje na to, že dieťa si je vedomé týchto nahrávok a opakovane vyjadruje nesúhlas s týmto konaním, čo môže mať negatívny vplyv na jeho rozhodnutie prespávať u otca. Ako aj z otcom predložených nahrávok (nachádzajú sa v súdnom spise) je zrejmé, dieťa je vystavené stresu a traume zo strany otca, čo môže byť tiež dôvodom jeho odmietania prespávať u neho. Matka ďalej uviedla, že rodičia sa na súdnom pojednávaní konanom dňa 21.11.2024 dohodli na rozsahu styku otca s maloletým. Takto dohodnutý styk sa mal realizovať do termínu odročeného pojednávania, pričom tento styk bol dohodnutý bez prespatia. Otec však opätovne odmieta rešpektovať akékoľvek dohody, ktoré považuje za rozporné s jeho záujmom a preto nerešpektoval ani danú dohodu, a stalo sa, že maloletého opakovane nasilu nútil v jeho domácnosti prespať. Matka k situácii, ktorá sa mala odohrať dňa 20.12.2024, uviedla, že otec ju odprezentoval skreslene. V tento deň mal otec podľa dohody na súdnom pojednávaní odovzdať maloletého o 20:00 hod. Keďže otec meškal, matka mu napísala o 20:26 a pýtala sa, ako dlho bude meškať, na čo jej odpísal, že „pozerajú“. Keďže bolo už po 21:00 a otec maloletého stále nepriniesol domov, matka mu napísala o 21:15 hod. a zisťovala, kedy prídu a či je všetko v poriadku. Následne otec odpísal, že pozerajú, matka má ísť spať a donesie ho matke až v nedeľu. Odvolával sa pritom na rozhodnutie súdu a absolútne nerešpektoval úpravu styku, dohodnutú na súdnom pojednávaní konanom dňa 21.11.2024. Následne matka prosila otca, aby jej dal maloletého k telefónu, aby sa uistila, že je naozaj v poriadku, či nie je otcom nútený prespať u neho, či neplače za matkou, ako sa už v minulosti už viackrát stalo. Ak by otec vyhovel tejto opodstatnenej požiadavke matky a umožnil by jej presvedčiť sa o tom, že maloletý chce zostať u otca dobrovoľne, matka by nemala žiadny problém s prespaním maloletého u otca. Otec konal v rozpore s touto požiadavkou matky a naschvál jej nedvíhal telefón. Matka vychádzajúc zo skúseností z minulosti mala zvýšené obavy o maloletého a o jeho psychickú pohodu, ktoré boli posilnené ignorovaním jej telefonátov zo strany otca. Matka mala skutočný strach, že otec opakovane núti maloletého prespať v jeho domácnosti napriek záchvatom, ktoré tento v minulosti z takýchto incidentov mal, preto sa rozhodla ísť pre maloletého podľa ich poslednej dohody. Túto skutočnosť oznámila otcovi a opakovane ho žiadala, aby dal maloletého k telefónu. Na to jej otec odpísal, že keď príde pre maloletého, zavolá na ňu políciu. Matka po tom, ako dorazila k otcovi niekoľkokrát zvonila, otec však neotváral dvere. Matka spočiatku nemala v pláne kontaktovať príslušné orgány Policajného zboru, chcela sa iba presvedčiť o tom, že je všetko v poriadku s maloletým. Matka však bola zúfalá, nakoľko nevedela, v akom stave sa nachádza maloletý, či nie je držaný u otca proti jeho vôli, a tak nevidela inú možnosť ako zavolať políciu. Matka podotýka, že otec má byt na prízemí

a predpokladá, že počul tento telefonát, nakoľko ihneď poslal matke správu s fotografiou maloletého, na ktorej vidieť, že spí. Keď polícia dorazila, matka im povedala, o čo ide, že po tom, ako ich zavolala, obdŕžala od otca fotku zobrazujúcu spiaceho maloletého. Matka povedala policajtom, aby nezobudili maloletého keď skutočne spí, aby nebol vystrašený z tejto situácie. Polícia celú situáciu preverila. Matka zostala na chodbe, nakoľko otec jej nedovolil vstúpiť do bytu. Po chvíli vyšli policajti a povedali matke, že maloletý spí na gauči. Otec si nahrával policajtov, podľa ich tvrdenia sa správal arogantne, a trval na tom, aby ho zobudili. Hovoril, že si chcel natočiť, akú traumu mu týmto spôsobia. Policajti sa opýtali matky, či sa majú vrátiť a skúsiť zobudiť maloletého, na čo matka povedala, že nie. Matka ako dôkaz navrhla súdu vyžiadať Záznam spísaný hliadkujúcim policajtom Okresného riaditeľstva Policajného zboru L. zo dňa 20.12.2024 /vzhľadom na skutočnosť, že matka nedisponuje týmto záznamom. Maloletý následne porozprával matke, ako sa všetko v skutočnosti odohralo. Maloletý nechcel spať u otca, chcel ísť domov, otec mu však pustil dlhú rozprávku a povedal, že ho zoberie domov po tejto rozprávke, že je ešte málo hodín. Maloletý však vzhľadom na pokročilú hodinu zaspal pri pozeraní rozprávky. Maloletý o prítomnosti policajtov nič nevie a matka mu ani nespomenula, že táto situácia vyžiadala súčinnosť polície. Otec vrátil maloletého až na druhý deň večer a maloletý v tú nedeľu odmietol stretnutie s otcom práve pre stratu dôvery voči otcovi, ktorý koná svojvoľne a neuvážene presadzujúc si iba svoje záujmy. Podobný incident sa odohral aj dňa 31.12.2024. Otec vyzdvihol maloletého o 09:00 hod. a mal ho odovzdať o 20:00 hod. Otec opäť neodovzdal maloletého včas, preto ho matka opäť kontaktovala a pýtala sa, kedy prídu, na čo otec odpísal, že až na druhý deň večer. Matka poučená z posledného incidentu dala maloletému telefón, aby v prípade potreby ona sama vedela zistiť, či je v poriadku a či nie je držaný v domácnosti otca proti jeho vôli. Matka podotýka, že maloletému volá iba v prípade, ak je to potrebné a v deň incidentu, ktorý sa odohral dňa 20.12.2024, maloletý nemal pri sebe telefón. Matka zavolala maloletému a opýtala sa ho, či je v poriadku a či chce prespať u otca. Maloletý jasne povedal matke, že nechce zostať u otca a chce ísť domov, avšak otec ho odmieta zobrať domov. Matka opätovne kontaktovala otca a žiadala ho, aby rešpektoval vôľu maloletého. Následne otec odovzdal maloletého matke až okolo 21:40 hod. Maloletý porozprával matke, že bol svedkom veľmi vyhrotenej hádky medzi otcom a jeho rodičmi, a preto dňa 01.01.2025 odmietol ísť k otcovi. Je jasné, a súčasná právna prax to potvrdzuje, že názor dieťaťa je kľúčový pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností. Táto skutočnosť musí byť akceptovaná aj v prípade, že názor a preferencie dieťaťa sa nezhodujú s názormi rodiča, ako je to v tomto prípade. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, dieťa má jednoznačne negatívny postoj k realizácii striedavej osobnej starostlivosti a tiež k realizácii prespávania v domácnosti otca, čo otec vôbec nezohľadňuje a jeho názor nerešpektuje. Preto matka navrhuje, aby súd návrh otca zamietol a zmenil aktuálnu úpravu tak, že otec je povinný dieťa vrátiť matke bez povinnosti prespatia najneskôr do 19:00 hod. 39. Súd mal lustráciou zo L. B. zo dňa 03.03.2025 preukázané, že otec je zamestnaný a poberá príjem u zamestnávateľa, J. P. L., s priemerným mesačným príjmom v za posledných 12 mesiacov X XXX Eur v hrubom, J. I., D. D. C. I. L. od 15.01.2025 s mesačným vymeriavacím základom vo výške XXXX,XX Eur za 01/2025 (konkrétne je evidovaný od 04/2024-12/2024 s vymeriavací základom od 04-12/2024 vo výške XXXX,XX eur za toto obdobie), ďalej je zamestnaný v C. M. M. C. M. L. od 01.01.2025 s vymeriavacím základom vo výške XXX eur za 01/2025 (evidovaný v období 21.02.2024-31.12.2024 s vymeriavacím základom za toto obdobie XXXX,- Eur). 40. Súd mal lustráciou zo L. B. M. dňa 03.03.2025 preukázané, že matka je zamestnaná a poberá príjem u zamestnávateľa Základná škola N. Q. V., V. X, L., vo výške v priemere za posledných 12 mesiacov XXXX Eur v hrubom. 41. Otec na pojednávaní dňa 03.03.2025 uviedol, že zotrváva na podanom návrhu a po poučení sudkyne, že súd ex offo musí skúmať podstatnú zmenu majetkových a osobných pomerov na strane účastníkov konania, primárne na strane mal. dieťaťa, ktorá skutočnosť má vplyv aj na vyživovaciu povinnosť, konštatoval, že súhlasí s navýšením vyživovacej povinnosti s poukazom na nástup maloletého dieťaťa do školy sumou XXX Eur mesačne. 42. Matka na pojednávaní dňa 03.03.2025 zotrvala na svojom návrhu a žiadala, aby súd zamietol návrh na striedavú osobnú starostlivosť a podľa poučenia vzal na vedomie a upravil styk s mal. dieťaťom v rozsahu, ako to vyplýva so zaprotokolovanej dohody zo dňa 21.11.2024. Čo sa týka vyživovacej povinnosti matka navrhla zvýšiť výživné zo sumy XXX eur na sumu XXX Eur, pričom konštatovala, že by bola ochotná pristúpiť k dohode s otcom, vedela by súhlasiť so sumou XXX,- Eur mesačne.

43. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 03.03.2025 priebežne konštatovala, že v záujme mal. dieťaťa sa javí pomerne upraviť styk otca s mal. dieťaťom v zmysle zaprotokolovanej dohody zo dňa 21.11.2024, a s poukazom na aktuálne majetkové pomery zo strany otca navrhuje zvýšiť výživné na sumu XXX eur. 44. Právny zástupca otca na pojednávaní dňa 03.03.2025 uviedol, že zo znal. dokazovania nevyplynul žiaden dôvod, pre ktorý by mal styk otca s maloletým byť obmedzený, naopak je potrebné pracovať na rozvíjaní vzťahu otca s maloletým. Akékoľvek zužovanie styku obsiahnutého v poslednom rozhodnutí súdu by bolo v rozpore s tým, že existuje potreba vzťah otca s mal. rozvíjať. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 02.09.2024 sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX v zmysle ktorého bol styk otca s maloletým rozšírený oproti pôvodnému rozhodnutiu 1. stupňového súdu a to práve z dôvodu, že nebol počas konania žiadny dôvod, pre ktorý by sa styk otca s mal. nemal realizovať, nevhodná komunikácia rodičov nebola nevhodná na zúženie styku, ale naopak , krajský súd styk otca rozšíril a apeloval na rodičov, že je potrebný styk otca s mal. upevniť, a na to je práve potrebná súčinnosť rodiča, čo je v tomto prípade matka. Ako ukázali aj posledné 3 mesiace, maloletý má otca rád, rád s ním strávi čas, nie je problém pri preberaní mal. zo školy, pričom mal. u otca aj zaspal, čo takisto v maloletom nevyvolalo žiadnu neg. spomienku. Pokiaľ dôjde k rozhodnutiu súdu o určení styku bez prespávania, aj vzhľadom na priebeh výkonu rozhodnutia ako aj históriu vzťahu medzi rodičmi je pravdepodobné, že mal. ani nebude motivovaný k prespávaniu u otca a toto sa realizovať ani nebude. V najlepšom záujme dieťaťa je mať plnohodnotný vzťah s oboma rodičmi, najmä v prípadoch, keď obaja rodičia chcú mať s mal. kontakt a sú spôsobilý rodičovské práva vykonávať. Otec má záujem podieľať sa na výchove mal. a na osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a mať možnosť zažívať s ním každodenné školské aj mimoškolské povinnosti, čo ako si vyskúšali počas posledných 3 mesiacov, je komplikované vzhľadom na viazanosť času, kedy sa má mal. vrátiť k matke. Otec preto na podanom návrhu trvá, a má za to, že práve umožnením širšieho rozsahu stretávania sa otca s maloletým sa odstránia aj prekážky neustálej komunikácie medzi rodičmi a vylepšia sa aj vzťahy v rodine. Dôvodom zužovania styku otca s maloletým oproti poslednému rozsudku nemôže byť to, že rodičia nevedia medzi sebou komunikovať a nemajú dobré vzťahy, čím bude sankcionovaný otec a samozrejme aj maloletý, ktorý otca vo svojom veku aj vzhľadom na to, že je chlapec, jednoznačne potrebuje. Mal. vzhľadom na svoj vek je pripravený mať so svojím otcom plnohodnotný vzťah, aj pokiaľ by nešlo vyslovene o striedavú starostlivosť. Matka, ako vyplýva aj z predloženej komunikácie medzi rodičmi, nerešpektuje rolu otca v živote maloletého a pri konflikte neakceptuje stanovisko otca ale požaduje stanovisko maloletého, čím sa maloletý logicky dostáva do konfliktu lojality medzi obidvoma rodičmi a logicky, keďže preferovaným rodičom v tomto prípade je matka, uprednostní matku pred otcom. Maloletý bude mať 9 rokov, avšak stále je dieťa a preto nemá byť na ňom, aby si vybral medzi otcom a matkou. Má to byť na dohode medzi rodičmi, a preto neúnosné, aby sa matka pri konflikte medzi rodičmi dožadovala vyjadrenia maloletého. Čo sa týka výživného na maloletého, právna zástupkyňa otca uviedla, že matka návrh na zvýšenie výživného nepodala. Podľa zákona je výživné možné určiť až dňom podania návrhu a spätne len vtedy, pokiaľ sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, čo v tomto prípade nie sú, a pokiaľ by súd pristúpil k zvyšovaniu výživného, toto je možné priznať až počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. Čo sa týka výšky výživného, matkou poukázané výdavky na mal. dieťaťa, boli poukázané vo výške XXX-XXX Eur vrátane bývania, vzhľadom na to, že matka poberá prídavky na dieťa a daňový bonus, právna zástupkyňa otca navrhla výšku výživného určiť na sumu XXX Eur. 45. Otec na pojednávaní dňa 03.03.2025 uviedol, že je t.č. zamestnaný ako štátny radca u zamestnávateľa, J. P. L., s mesačným vymeriavacím základom podľa vlastného vyjadrenia XXXX,XXX, v čistom cca XXXX,- Eur, J. I., D. D. C. I. SR od 15.01.2025 s mesačným vymeriavacím základom vo výške XXXX,XX Eur za 01/2025 (konkrétne je evidovaný od 04/2024-12/2024 s vymeriavací základom od 04-12/2024 vo výške 3094,09 eur za toto obdobie), ďalej je zamestnaný v C. M. M. C. M. L. F. 01.01.2025 s vymeriavacím základom vo výške XXX eur za 01/2025 (evidovaný v období 21.02.2024-31.12.2024 s vymeriavacím základom za toto obdobie XXXX,- Eur). Uviedol, že s prednesom právneho zástupcu otca na pojednávaní súhlasí. K svojím aktuálnym mesačným výdavkom uviedol: hypotekárny úver vo výške XXX Eur, poplatky na bývanie XXX eur správcovi, XX eur elektrina, XX eur plyn, XX eur internet, XXX eur stravovanie, poplatok za mobil a paušál XX eur, cestovné náklady mesačne vo výške XXX-XXX eur, výživné vo výške XXX eur, sporenie v prospech mal. dieťaťa na vkladnej knižke vo výške XX-XXX eur. Otec deklaroval úspory cca XXXX-XXXX Eur, uviedol, že nevlastní nehnuteľnosť okrem 3 izbového bytu, v ktorom aktuálne býva a má vo výlučnom vlastníctve, nevlastní motorové vozidlo, používa vozidlo, ktoré je vo vlastníctve rodičov, prispieva na nájom vozidla vo výške od XXX-XXX eur mesačne, pôžičku

nemá, exekúciu nemá, hnuteľné veci značnej hodnoty nemá, zdravotný stav má dobrý, nemá zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť. Od nástupu maloletého dieťaťa do školy na 1. stupeň základnej školy dobrovoľne neprispieva nad rámec súdom určeného výživného. Uviedol, že súhlasí s tým, aby ho súd zaviazal na vyživovaciu povinnosť na sumu XXX Eur mesačne. 46. Právna zástupkyňa matky uviedla, že matka sa v plnom rozsahu pridržiava doposiaľ uvedených skutočností a svojich predchádzajúcich podaní, a návrh otca na zverenia mal. do striedavej osobnej starostlivosti žiada v plnom rozsahu zamietnuť. Otec neustále útočí na matku, že tá dieťa nedostatočne motivuje a manipuluje, tvrdenia sa však vôbec nepreukázali a tieto vyvrátil aj sám znalec. Matka rovnako zastáva názor, že vzťah otca s maloletým, je potrebné upevňovať, avšak nie nátlakovým spôsobom, ako sa to snaží realizovať otec. S poukazom na závery znal. posudku a odporúčaní kolízneho opatrovníka právna zástupkyňa matky navrhla styk otca s mal. upraviť ako bol doposiaľ, avšak bez prespatia a výživné navrhla určiť vo výške XXX Eur mesačne. Právny zástupca matky sa vyjadril k výške vyživovacej povinnosti v zmysle usmernenia, že mesačný čistý príjem otca je minimálne vo výške XXXX eur, čo podľa príslušnej metodiky vychádza na sumu XXX Eur mesačne, pričom k uvedenému neboli prirátané ostatné príjmy otca. 47. Matka v konaní uviedla, že je zamestnaná ako učiteľka u zamestnávateľa M. A. V. V. L., s priemerným čistým mesačným príjmom X.XXX,- Eur a poberá príspevok na 1 dieťa v sume XX,- Eur, daňový bonus vo výške XXX,- Eur od 01/2025. Uviedla, že súhlasí s prednesom právnej zástupkyne matky na pojednávaní. Ako výdavky na maloletého uviedla: Logopéd 20 Eur, Futbal 25 eur, stravovanie v škole zadarmo, stravovanie doma cca 300-350,- Eur na 2 osoby, hygiena a drogéria 50-60,- Eur, vitamíny vo výške cca 15 Eur mesačne, mobil vo výške cca 7 eur mesačne pre mal. dieťa, oblečenie cca 40-50 Eur, plavecký výcvik jednorazovo cca 100 Eur od 11/2024, výlety sú spoplatnené, triedny fond mesačne 10,- Eur, cestovné cca 80,- eur mesačne, družina 10 eur. Uviedla, že čo sa týka majetkových pomerov, auto nevlastní, používa auto vo vlastníctve jej rodičov, nevlastní ani nehnuteľnosti, hnuteľnú vec značnej hodnoty nemá, úver nemá, ani pôžičku, ani exekúciu. Úspory má vo výške cca XXXX,- Eur. Sporenie na maloletého má na vkladnej knižke – má tam úspory vo výške cca XXXX,- Eur – zriadená bola v roku cca 2017. Matka ako svoje výdavky uviedla: mobil XX eur. Ďalej uviedla, že s mal. dieťaťom bývajú v rodinnom dome, ktorý patrí do BSM jej rodičov, spolu s rodičmi, so sestrou a s maloletým dieťaťom. Rodičom prispieva na bývanie vo výške XXX Eur mesačne. Toho času rodičia sú v dôchodkovom veku a poberajú dôchodok, matka od 12/2024 a otec poberá invalidný dôchodok aj starobný vo výške XXX Eur, sestra je učiteľka, čistý mesačný príjem má vo výške XXX-XXX Eur. Mesačné výdavky na bývanie predstavujú sumu XXX eur na elektrinu, poplatok za plynové bomby cca 30 eur, voda 100 eur za mesiac, internet 20 eur, uhlie 2000 eur za vykurovacie obdobie. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, uviedla, že otec nemá zameškané výživné. Od nástupu mal. dieťaťa na 1. stupeň základnej školy otec dobrovoľne neprispieval na výživu mal. dieťaťa vyššou sumou. Čo sa týka výšky vyživovacej povinnosti otca, súhlasila by so sumou 250 eur za účelom uzatvorenia rodičovskej dohody. 48. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 03.03.2025 uviedol, s poukazom na vykonané dokazovania a znal. posudok a vyjadrenia zo dňa 21.11.2024 ako aj konštatovania rodičov na dnešnom pojednávaní došlo k zlepšeniu realizácie styku otca s mal. dieťaťom a navrhol, aby súd upravil styk otca sa mal. dieťaťom v rozsahu, v akom sa dohodli rodičia na pojednávaní zo dňa 21.11.2024. Čo sa týka zvýšenia výživného na mal. dieťa, kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné zo sumy XXX Eur na sumu XXX Eur mesačne. 49. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 50. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 51. Podľa § 28 ods.1 a 2 zákona č. 36/2005 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa

52. Podľa § 24 ods. 3 ZR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.. 53. Podľa § 24 ods.5 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 54. Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinnosti. 55. Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 56. Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane. 57. Podľa § 43 ods. 1 ZR, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 58. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 (ďalej len „Dohovor“), štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. 59. Podľa článku 12 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. 60. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 61. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 62. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 63. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

64. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 65. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 66. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 67. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 68. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 69. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 70. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že naposledy bolo o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXX/XXX/XXXX - XXX zo dňa 07.06.2021 kedy súdu schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 07.02.2019 v časti styku otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom tak, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom, každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15:30 hod., kedy si otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa, do 19:00 hod., kedy otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa matke maloletého dieťaťa včas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska, každý párny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 15:30 hod., kedy si otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa, do piatka do 09:00 hod., kedy otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa odovzdá v predškolskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje, v prípade, ak by maloleté dieťa v tento deň predškolské zariadenie nenavštívilo, otec maloletého dieťaťa odovzdá maloleté dieťa matke maloletého dieťaťa včas a riadne v mieste jej bydliska, každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od pondelka od 15:30 hod., kedy si otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa do utorka do 09:00 hod., kedy otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa odovzdá v predškolskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje, v prípade, ak by maloleté dieťa v tento deň predškolské zariadenie nenavštívilo, otec maloletého dieťaťa odovzdá maloleté dieťa matke maloletého dieťaťa včas a riadne v mieste jej bydliska, každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 15:30 hod., kedy si otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa, do nedele do 19:00 hod., kedy otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa matke maloletého dieťaťa včas a riadne odovzdá v mieste jej bydliska, s výnimkou úpravy styku počas vianočných sviatkov, zimných školských prázdnin a veľkonočných sviatkov. Maloleté dieťa sa toho času naďalej nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá mu zabezpečuje riadnu starostlivosť. 71. Súd v prvom rade v konaní rozhodoval o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, kedy otec žiadal, aby bolo maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a o návrhu matky na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, kedy matka žiadala, aby styk otca bol zúžený tak, aby maloletý u otca neprespával a otec maloletého odovzdal matke vždy do 19:00 hod. v deň styku. 72. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti je spôsobilosť obidvoch rodičov dieťa vychovávať, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť a záujem dieťaťa, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Záujem dieťaťa je v prvom rade právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, pričom treba prihliadnuť najmä na citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Ak súd rozhoduje v záujme maloletého dieťaťa, musí

na záujem maloletého dieťaťa prihliadnuť, pričom nie sú rozhodujúce pocity a predstavy rodičov (XXXXX/ XXX/XXXX (KS BA)). 73. Základným predpokladom pre možnosť vzniku striedavej osobnej starostlivosti je najmä dohoda a spolupráca rodičov maloletého dieťaťa. Pre správny psychický vývoj dieťaťa je tento spôsob vzniku v praxi najlepším a najžiadanejším. V tomto prípade si rodičia uvedomujú dôležitosť vzájomnej komunikácie, cti, rešpektu, tolerancie, ako i samotnej dohody medzi nimi navzájom. Ťažisko striedavej starostlivosti spočíva teda v tom, aby malo maloleté dieťa styk s oboma rodičmi vyvážený, aby ho obaja rodičia vychovávali a aby si dieťa, o ktorého starostlivosti sa rozhoduje, mohlo udržať produktívny a láskyplný vzťah k obom rodičom, a to i po zrušení spoločnej domácnosti. I na tomto mieste možno považovať za zásadný práve najlepší záujem maloletého dieťaťa, v tomto prípade záujem maloletého na vyrastaní v spoločnom výchovnom prostredí s oboma rodičmi, pretože práve záujem dieťaťa by mal byť z pohľadu vhodnosti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností tým hľadiskom, ktoré má absolútnu prioritu. Ak maloletý nesúhlasí so zverením do striedavej osobnej starostlivosti, toto jeho rozhodnutie by mal súd vo svojom rozhodnutí rešpektovať. Rovnako tak i v prípade, ak dieťa naopak záujem o striedavú starostlivosť prejaví. Rozpad vzájomného vzťahu rodičov maloletého dieťaťa totiž ešte nemusí vypovedať nič o úrovni vzťahov dieťaťa s tým-ktorým rodičom a pri skutočne dôkladnom zamyslení sa rodiča nad záujmami dieťaťa, by obaja rodičia mali byť schopní tej miery nadhľadu, pri ktorej dieťa rozpad vzťahu svojich rodičov pocíti v najmenšej možnej miere. Aj keď takáto predstava môže byť v určitých prípadoch ťažko dosiahnuteľným ideálom, ako uvádza judikatúra, rodič hodný tohto označenia by sa mal snažiť k nemu čo najväčšmi priblížiť a nie sa mu, obrazne povedané, vzďaľovať využívaním dieťaťa ako zbrane proti druhému rodičovi (XXXX/XX/XXXX KS TT). 74. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Súdy musia dôkladne preskúmať celú rodinnú situáciu (faktory skutkové, citové, psychologické, materiálne, či zdravotné) a urobiť vyvážené a rozumné posúdenie dotknutých záujmov a pritom mať neustále na pamäti nájdenie najlepšieho riešenia pre maloleté dieťa. V právnej teórii neexistuje definícia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa pre rozmanitosť života, prax ale ukazuje množstvo dôvodov, ktoré treba súdmi vyhodnotiť, aby bolo správne rozhodnuté v konečnom dôsledku o tom, či je v najlepšom záujme dieťaťa aby bolo zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Posúdenie a určenie najlepšieho záujmu je jedinečnou činnosťou, ktorú je treba uskutočniť v každom jednom prípade vo svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa alebo skupiny deti, či deti všeobecne (Dohovor o právach diet'at'a A bod 48). Inštitút striedavej výchovy nemôže existovať tam, kde partneri spolu nekomunikujú, sú v konflikte, nepekne sa k sebe správajú. Striedavá výchova môže byť rešpektovaná iba tam, kde sa rodičia vedia dohodnúť. Dieťa nesmie byť rukojemníkom, ani zbraňou nezrelých rodičov (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX XX XXXX M. T. XX XX XXXX). 75. Právo dieťaťa byť vypočuté v každom konaní, v ktorom sa rozhoduje o jeho záležitostiach (čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, § 31 ods. 3 zákona o rodine), mu poskytuje možnosť, aby v konaní prejavilo svoje stanovisko k otázkam, ktoré sa ho bezprostredne týkajú, a to buď priamo, alebo prostredníctvom svojho zástupcu, pripadne prostredníctvom príslušného zákonom zriadeného orgánu. Nemožno však prehliadnuť, že konečné hodnotenie (posúdenie) záujmov maloletého dieťaťa patrí všeobecnému sudu, v ktorého dispozícii je aj prípadný korektív predstáv a názorov dieťaťa o tom, čo je pre neho v konkrétnej veci vhodné, resp. všeobecne prospešné, a čo nie, preto na názor maloletého dieťaťa súd prihliada, a to s ohľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť (Uznesenie Ústavného súdu ČR zo 17. marca 2011, sp. zn. 1. US 3082/10). 76. Súd sa na základe vykonaného dokazovania nestotožnil s návrhom otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, a rozhodol o zúžení aktuálneho styku upraveného rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXX/XXX/XXXX - XXX zo dňa 07.06.2021. Súd pri rozhodovaní vychádzal z aktuálnej situácie, kedy zhodnotil, že pomery u maloletého sa od posledného rozhodovania podstatne zmenili a je potrebné zmeniť posledný rozsudok upravujúci styk otca s maloletým dieťaťom a tento zúžiť v rozsahu uvedenom vo výroku II. tohto rozhodnutia, čím sa súd čiastočne stotožnil s návrhom matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Súd mal v priebehu konania preukázané, že maloleté dieťa odmieta u otca prespávať od septembra 2022, pričom toto odmietanie maloletým trvá až doposiaľ. Súd pri rozhodovaní skúmal priebeh styku otca s maloletým, ako aj dôvody odmietania maloletého prespávať u otca. V kontexte uvedeného súd nariadil znalecké dokazovanie, pričom zo záverov znaleckého posudku súd zistil, že u maloletého je badateľná záťaž s neustálenou

tematikou rodičovskej starostlivosti a z toho vyplývajúce senzitívne prežívanie rivalizácie rodičov. Maloletý má vo vzťahu k otcovi vytvorenú ambivalentnú väzbu s negatívnymi momentmi kvôli obavnému prežívaniu vo vzťahu k prespávaniu v domácnosti otca, pričom referoval, že s otcom sa chce stretávať a primárne s ním nemá narušený vzťah. Podľa znalca, maloletý vníma čas strávený s otcom v prevažujúcej miere pozitívne, samotný kontakt otca s maloletým nevyvoláva u mal. dieťaťa negatívne prejavy. Zhoršenie resp. zmenu jeho správania vyvoláva len pochopiteľná snaha o realizáciu stanoveného rozsahu stretávania s maloletým vrátane prespávania, čo v maloletom vyvoláva vyhýbavé a odmietavé správanie. Zo znaleckého posudku vyplýva, že s matkou má maloletý silný a stabilný vzťah, avšak znalec konštatoval, že maloleté dieťa nie je matkou manipulované. Súd taktiež v kontexte vyššie uvedenej judikatúry prihliadol na názor maloletého dieťaťa, kedy mal v konaní preukázané výsluchom maloletého pred znalcom, že maloletý javil autentický záujem o stretávanie s otcom a jeho osobnú starostlivosť, bol ochotný obnoviť stanovený rozsah stretávania s otcom, avšak to podmieňoval požiadavkou na otca, aby tento akceptoval dobrovoľnosť prespávania syna v jeho domácnosti. Maloletý nebol spokojný s aktuálnou frekvenciou stretávania s otcom, ktorá bola v čase realizácie znaleckého dokazovania v rozsahu jedno poobedie za 2 týždne, keďže maloletý odmietal stretnutia s otcom v tie dni, kedy mal prespať v jeho domácnosti, pretože nemal od otca záruku, že bude rešpektovať jeho prianie vrátiť sa prespať do domácnosti matky. Súd teda zdôrazňuje, že styk maloletého dieťaťa už v čase po začatí konania (približne od septembra 2022) ako aj v čase znaleckého dokazovania bol značne minimalizovaný kvôli odmietavým postojom maloletého a preto neprebiehal v rozsahu, v akom bol určení v pôvodnom konaní na tunajšom súde a preto súd musel na túto podstatnú zmenu pomerov reflektovať. Pokiaľ ide o názor samotného maloletého dieťaťa, súd môže tento názor brať do úvahy, ak je dieťa dostatočne vyspelé a schopné vyjadriť svoje želania a potreby, pričom v tomto konaní ide t.č. už o 8 ročné dieťa, ktoré je zdravé a podľa diagnostiky znalca bez akýchkoľvek traumatizácii a manipulácii, na základe čoho súd na názor maloletého prihliadol pri rozhodovaní ako relevantný. Súd konštatuje, že prístup založený na vzájomnej dohode a dobrovoľnosti zohľadňuje záujmy dieťaťa, pretože je dôležité, aby maloleté dieťa nebolo vystavené nadmernému tlaku, a rešpektovalo sa jeho dobrovoľné prianie. Súd dodáva, že preskúmaním znaleckého posudku nezistil akékoľvek pochybenia a znalecký posudok považuje za objektívny a preskúmateľný. Na základe uvedeného súd poukazuje na nález Ústavného súdu, že pokiaľ ide o záujem maloletého dieťaťa, sud musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale aj s ohľadom na in concreto okolnosti spočívajúce v danosti, pripadne v absencii nielen "technických" podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého (bytové predpoklady, dochádzka do školy alebo na voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na emocionálne (či už pozitívne alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov, tobôž, ak o kvalite týchto väzieb vypovedá nestranné znalecké posúdenie (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn X W. XXX/XXXX M. XX. XXXXXXXXX XXXX). Súd k tvrdeniam otca o matkinej manipulácii dieťaťa ako dôvodu, prečo maloletý u otca nechce prespávať konštatuje, že tieto neboli v konaní nijakým spôsobom preukázané, maloletý dokonca sám znalcovi uvádzal, že matka ho pozitívne na stretnutia s otcom pripravuje. Súd súčasne konštatuje, že ak by mala matka záujem manipulovať dieťa voči otcovi, je možné predpokladať, že negatívne správanie voči otcovi by maloletý prejavoval komplexne, voči celkovému stretávaniu s otcom, nie len pri prespávaní. V kontexte vykonaného dokazovania má však súd za to, že maloletý s otcom rád trávi čas, stretnutiam s otcom sa nebráni, avšak ako bolo konštatované v znaleckom posudku, maloletý si vytvoril akúsi pomyselnú bariéru voči prespávaniu u otca, ktorá je spojená s opakovanou snahou otca, niekedy prejavenou formou nátlaku, aby maloletý uňho prespal, napr. v prípade, kedy otec odmietol s maloletým realizovať styk s uvedením, že ak uňho maloletý neprespí, tak sa styk realizovať nebude. Súd sa stotožňuje v tomto smere s názorom znalca, ktorý vo veci uviedol, že neodporúča nútenie maloletého do prespávania v domácnosti otca, keďže to môže ešte viac posilniť jeho vyhýbavé a odmietavé správanie vo vzťahu k otcovi a aby otec akceptoval voľbu maloletého. Aj napriek skutočnosti, že psychodiagnostika maloletého ukazovala ako dominantné postavenie v živote maloletého dieťaťa práve matku, toto možno považovať za prirodzené, ako uviedol aj znalec, nakoľko maloletý s matkou trávi viac času a je jej zverený do osobnej starostlivosti, avšak uvedené ešte nevykazuje znaky manipulácie zo strany matky. Súd uvádza, že počas konania poskytol rodičom priestor, kedy sa aplikoval medzi rodičmi nastavený dobrovoľný režim dohodnutý na pojednávaní dňa 21.11.2024. Rodičia sa dohodli, že styk bude prebiehať bez prespatia a otec maloletého matke večer odovzdá, resp. ak bude maloletý chcieť dobrovoľne, tak prespí u otca. Súd mal počas tohto sledovaného obdobia preukázané, že ak na maloleté dieťa nie je vyvíjaný tlak a môže sa slobodne rozhodnúť, či u otca prespí, s otcom trávi čas rád, stretnutia prebiehali častejšie a maloletí sa javí kľudnejší, dokonca sa súdu javí, že by nemal problém prespávať u otca (nakoľko sa stalo že maloletý u otca zaspal). Súd však vyhodnotil, že rodičia kvôli svojej neadekvátnej

komunikácii (čo mal preukázané incidentom dňa 20.12.2024, kedy bola do domácnosti otca privolaná policajná hliadka matkou), nie sú schopní fungovať na takto nastavenej dobrovoľnej báze, a tým nevyvíjať sústavný tlak na maloletého. Rovnako súd poukazuje na skutočnosť, že na tunajšom súde tiež prebieha konanie o návrhu otca na nariadenie výkonu rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. XXX/ XXX/XXXX - XXX zo dňa 07.06.2021, kedy tunajší súd Uznesením č.k. XXXX/X/XXXX – XXX zo dňa 29.02.2024 návrh otca na výkon rozhodnutia zamietol, pričom otec sa voči uvedenému rozhodnutiu odvolal a t.č. prebieha konanie na odvolacom súde. Otec napriek deklarovanej snahe, že na maloleté dieťa v otázke prespávania nebude vyvíjať nátlak, v konaní na pojednávaní dňa 21.11.2024 uviedol, že návrh na výkon rozhodnutia zatiaľ nevezme späť a trvá na ňom, a ani tak do konca tohto konania neučinil. Súd teda aj z tohto konania otca mal nepriamo preukázané, že je možné očakávať, že otec dobrovoľne nebude akceptovať vôľu maloletého, napriek tomu, že otec v konaní o výkon rozhodnutia konštatoval, že ak závery znaleckého dokazovania nepreukazujú manipuláciu maloletého dieťaťa zo strany matky, nebude trvať ani na nútenom výkone súdneho rozhodnutia. 77. Súd zároveň k samotnej striedavej osobnej starostlivosti konštatuje s poukazom na vyššie citovanú judikatúru, že striedavá osobná starostlivosť v aktuálnej situácii, kedy rodičia nevedia spolu s porozumením a efektívne komunikovať a majú medzi sebou výrazný konflikt, ktorý sa t.č. podľa psychodiagnostiky odráža aj na maloletom dieťati, by nebola vhodným riešením pre maloleté dieťa a nebola by jeho v záujme, čo musí súd vždy skúmať, bez ohľadu na to, či niektorý z rodičov so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí. Striedavá výchova môže byť rešpektovaná iba tam, kde sa rodičia vedia dohodnúť, pričom dieťa nesmie byť rukojemníkom v takomto vzťahu. V kontexte uvedeného súd poukazuje na už spomenutý incident, ktorý sa udial podľa vyjadrení rodičov dňa 20.12.2024, kedy otec neodovzdal matke maloletého v dohodnutom čase a ani matke nereagoval na telefonáty a správy a matka sa dožadovala vidieť a počuť maloletého, čo vyústilo až do privolania policajne hliadky do domácnosti otca matkou, kedy má súd za to, že u rodičov zlyhala ich vzájomná komunikácia a snaha riešiť situáciu v záujme maloletého dieťaťa, čo bolo počas konania badateľné niekoľkokrát a v takomto nastavení rodičov by striedavá osobná starostlivosť nebola v záujme maloletého dieťaťa, na ktoré rodičia svoje konflikty preukázateľne prenášajú. Súd súčasne uvádza, že striedavá osobná starostlivosť je na mieste vtedy, ak vyhovuje osobnosti maloletého dieťaťa, je nutné skúmať rozumovú vyspelosť dieťaťa, vek, vypočuť si jeho názor (ak vzhľadom na svoj vek je schopné svoj názor formulovať), dôvody, pre ktoré dieťa uprednostňuje, prípadne neuprednostňuje striedavú starostlivosť, a ak rodičia zabezpečujú stabilitu výchovného prostredia, nepôsobia na dieťa negatívne, nevytvárajú na dieťa nátlak ani v ňom nepodporujú nesprávne návyky, vedia sa dohodnúť o veciach súvisiacich s výchovou maloletého. Nakoľko maloletý t.č. pociťuje tlak zo strany otca pri prespávaní v jeho domácnosti, a nemá ešte istotu o tom, či sa môže spoľahnúť na otca a v prípade jeho priania môže spať u matky, ako aj vzhľadom na to, že rodičia nedostatočne komunikujú, a vzájomne dobre nespolupracujú, súd nemal preukázané, že by striedavá osobná starostlivosť bola najlepším odrazom usporiadania vzťahov v rodine. Takéto usporiadania vzťahov v rodine nie je toho času v najlepšom záujme maloletého, ktorý sa inklinuje k prespávaniu otca výlučne na dobrovoľnej báze. Vo vzťahu k úprave styku si je potrebné uvedomiť, že ak je maloleté dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, uvedené nemožno považovať za porušenie práva maloletého dieťaťa na starostlivosť rodičov. Nepredstavuje to totiž vylúčenie práva maloletého dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, rovnako ako nevylučuje právo rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené (otcovi), na jeho výchovu a starostlivosť, aj keď za použitia iných foriem. 78. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že rodičia sú v pretrvávajúcom konflikte, a s prihliadnutím na vyššie uvedeného skutočnosti, najmä názor znalca a prianie maloletého dieťaťa, ako aj na názor kolízneho opatrovníka, súd musel autoritatívne zasiahnuť v dôsledku absencie dohody medzi rodičmi a so zohľadnením najlepšieho záujmu maloletého a styk otca s maloletým dieťaťom zúžiť v rozsahu stanovenom výrokom II tohto rozsudku, čím síce ponechal styk otca s maloletým dieťaťom v pôvodnom rozsahu, avšak bez prespania. Súd však apeluje na rodičov, a poukazuje na skutočnosť, ktorú konštatoval aj znalec, a že ak na maloletého nebude vyvíjaný akýkoľvek tlak ohľadom prespávania maloletého u otca a maloletý bude pociťovať istotu a stabilitu, je možné očakávať zlepšenie a vôľu maloletého prespávať u otca, ktoré prianie by mali rodičia rešpektovať. Následne, ak takýto stav bude pravidelný, stabilný a dlhodobý, možno iniciovať prípadnú zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Súd je toho názoru, že v prípade autoritatívneho vynucovania prespávania maloletého dieťaťa u otca by si maloleté dieťa mohlo vybudovať ešte väčšiu bariéru voči otcovi, a to aj voči samotnému styku s otcom, čo by určite nebolo v záujme maloletého dieťaťa. Súd konštatuje, že v predchádzajúcom konaní pristúpil k rozšíreniu styku otca s maloletým dieťaťom na základe dohody

rodičov, uvedený trend by mal v budúcnosti fungovať medzi rodičmi v záujme bezkonfliktného riešenia otázok, ktoré sa týkajú maloletého dieťaťa. Nie je možné len vo všeobecnosti usúdiť, že aká by bola vhodná úprava výkonu rodičovských práv a povinností len s poukazom na vek maloletého dieťaťa, v každom jednotlivom prípade treba mať na zreteli aj osobitosti každého prípadu, t. j. zohľadniť aj skutočnosť, že maloleté dieťa zásluhou svojich rodičov sa musí vysporiadať pravidelnými konfliktnými situáciami, ktorá skutočnosť s poukazom na intenzitu a dĺžku trvania takého obdobia (minimálne od podania návrhu každodenne) bezpochybne vplýva negatívne na psychiku a psychické rozpoloženie maloletého dieťaťa, ktoré si zaslúži mať pokojné rodinné zázemie, korektné „medzirodičovské“ vzťahy, v ktorom prostredí môže napredovať a vyvíjať sa. 79. Súd uvádza, že styk otca s maloletým upravil tak, že otec si maloletého v určené dni môže vyzdvihnúť od 15:30 hod., resp. po skončení školského vyučovania, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že otec si maloletého niekedy môže vyzdvihnúť aj skôr, ak mu to budú umožňovať pracovné povinnosti, a tak stráviť s maloletým dlhší čas. 80. Súd v konaní nerozhodoval o špeciálnom režime (počas vianočných sviatkov, a veľkonočných sviatkov, školských prázdnin), nakoľko tento režim je upravený Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/18/2018 – 81 zo dňa 07.02.2019 a súd toho času nepovažoval za potrebné tento režim riešiť predčasne, nakoľko je potrebné dať styku otca s maloletým priestor, kým sa tento styk určitou formou zastabilizuje. 81. Nakoľko otec podal návrh na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a zároveň žiadal, aby súd výživné neurčil, súd skúmal počas celého konania zmenu pomerov u maloletého dieťaťa aj vo vzťahu k vyživovacej povinnosti rodičov. V zmysle citovaných zákonných ustanovení ZR okrem iného vyplýva, že zmeniť rozhodnutie o výživnom možno vtedy, ak sa zmenia pomery. Súdna prax považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa (vzdelávanie, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa). Zmena pomerov môže nastať aj na strane rodiča, ako osoby povinnej na plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkov a podobne. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatnú zmenu zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Za podstatnú zmenu pomerov sa považuje zmena v dôsledku plynutia času, ktorá v zmysle súdnej praxe v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti, pretože dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky. 82. Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa ako zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. Zo znenia ustanovenia § 78 zákona o rodine vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Právna úprava vychádza z koncepcie zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov, a to v dôsledku uplatnenia klauzuly rebus sic stantibus. Nové rozhodnutie bude reflektovať zmenené pomery, bez potreby riešiť uvedené prostredníctvom systému opravných prostriedkov. Pri rozhodovaní súdu o zmene právoplatného rozsudku nejde o nové rozhodnutie, ale len o porovnanie stavu v čase pôvodného rozhodovania s neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Pri zmene takéhoto rozsudku už súd nemôže preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, môže sa zaoberať len otázkou, či došlo k zmene rozhodujúcich pomerov. Civilný mimosporový poriadok však pod pojmom "zmena pomerov" rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ pôvodného rozhodnutia.

83. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, a jednak z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov a výživné zo strany otca na maloleté dieťa zvýšil na sumu 220 Eur z pôvodnej výšky 130 Eur. Výživné na maloletého bolo určené naposledy rozsudkom zo dňa 07.02.2019, kedy mal maloletý dva roky, pričom toho času má maloletý 8 rokov a je žiakom základnej školy od septembra 2023. Súd skúmal počas konania majetkové pomery rodičov ako aj výdavky na maloleté dieťa, ktoré mal preukázané najmä potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 29.09.2022 a dňa 4.10.2022, vyjadrením kolízneho opatrovníka zo dňa 4.11.2022 a 11.1.2023, potvrdením matky o príjme zo dňa 4.10.2022, vyjadreniami účastníkov konania, avšak ktoré boli dňa 03.03.2025 aktualizované zo strany účastníkov konania, ako aj lustráciami súdu v sociálnej poisťovni, vzhľadom na dĺžku konania. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že na strane otca a matky nedošlo od posledného konania v ktorom súd rozhodoval o výške výživného k zmene zamestnania, došlo však k valorizácii ich príjmov, a otec je zamestnaný aj u nových zamestnávateľov okrem pôvodného. Súd mal lustráciou zo Sociálnej poisťovne zo dňa 03.03.2025 preukázané, že otec je zamestnaný a poberá príjem u zamestnávateľa, J. P. L., s priemerným mesačným príjmom v za posledných 12 mesiacov X XXX Eur v hrubom, J. I., D. D. C. I. L. od 15.01.2025 s mesačným vymeriavacím základom vo výške XXXX,XX Eur za 01/2025 (konkrétne je evidovaný od 04/2024-12/2024 s vymeriavací základom od 04-12/2024 vo výške 3094,09 eur za toto obdobie), ďalej je zamestnaný v C. M. M. C. M. L. F. XX.XX.XXXX s vymeriavacím základom vo výške XXX eur za 01/2025 (evidovaný aj v období 21.02.2024-31.12.2024 s vymeriavacím základom za toto obdobie XXXX,- Eur). Z uvedeného vyplýva, že príjem otca z trvalého pracovného pomeru u zamestnávateľa J. P. L. predstavuje v čistom sumu približne XXXX Eur, pričom otec má aj vedľajšie príležitostné príjmy od iných zamestnávateľov. Otec nevlastní motorové vozidlo a má vo vlastníctve trojizbový byt, deklaroval úspory vo výške približne XXXX Eur. Otec má hypotéku, inú pôžičku alebo exekúcie nemá. Súd mal lustráciou zo Sociálnej poisťovne zo dňa 03.03.2025 preukázané, že matka je zamestnaná a poberá príjem u zamestnávateľa Základná škola N. Q. V., V. X, L., vo výške v priemere za posledných 12 mesiacov XXXX Eur v hrubom, čo predstavuje približne XXXX Eur v čistom. Matka taktiež poberá príspevok na 1 dieťa v sume XX,- Eur, daňový bonus vo výške XXX,- Eur od 01/2025. Matka nevlastní motorové vozidlo, ani nehnuteľnosť, nakoľko s maloletým bývajú v domácnosti starých rodičov. Deklarované úspory matky predstavujú sumu približne XXXX Eur. Matka nemá pôžičku, ani exekúcie. Mesačné výdavky na bývanie matka uviedla nasledovne: sumu 100 eur na elektrinu, poplatok za plynové bomby cca 30 eur, voda 100 eur za mesiac, internet 20 eur, uhlie 2000 eur za vykurovacie obdobie. 84. Súd na pojednávaní dňa 03.03.2025 uviedol svoj predbežný právny názor, kedy konštatoval, že vzhľadom na zmenu pomerov bude potrebné pristúpiť k úprave výšky výživného na maloleté dieťa. Matka vzhľadom na to na pojednávaní dňa 03.03.2025 uviedla, že by súhlasila so sumou výživného XXX Eur na maloleté dieťa. Otec na pojednávaní uviedol, že by súhlasil so sumou XXX Eur. Ako výdavky na maloletého súd ustálil: Logopéd XX Eur, Futbal XX eur, stravovanie doma cca XXX Eur (v škole bezplatne), hygiena a drogéria XX-XX,- Eur, vitamíny vo výške cca XX Eur mesačne, mobil vo výške cca X eur mesačne pre mal. dieťa, oblečenie cca XX-XX Eur (ortopedické topánky), triedny fond mesačne XX,- X. ( príležitostné výdavky na krúžky a výlety), cestovné cca XX,- eur mesačne, družina XX eur, alikvotné výdavky na bývanie na jednu osobu XXX Eur, t.j. spolu vo výške XXX Eur. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého a nepreukázané výdavky, súd konštatuje, že aplikačná prax súdov nevyžaduje preukázanie bežných výdavkov. Súd preto vychádzal z výdavkov maloletého deklarovaných na pojednávaní matkou, ktoré nepovažoval za sporné. Súd zvýšil výživné na sumu XXX Eur, nakoľko túto sumu považoval za adekvátnu vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré súd považoval za veku primerané, keďže dieťa je zdravé, pričom od septembra 2023 navštevuje maloletý základnú školu, od posledného konania je maloletý starší o 6 rokov, pričom súd uplatnil aj tzv. valorizačnú klauzulu v zmysle § 78 ods. 3 ZR a prihliadol na vývoj životných nákladov. Súd v priebehu konania zistil, že pred nástupom maloletého dieťaťa do školy boli mesačné výdavky na maloletého dieťaťa vyčíslené na sumu XXX eur + alikvotné výdavky na bývanie v sume XXX eur, pričom výdavky boli aktualizované na poslednom pojednávaní po nástupe maloletého do školy na sumu XXX eur. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal okrem odôvodnených potrieb maloletého aj z možností a schopností otca, ako výživou povinného rodiča, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, prihliadol na jeho príjem zo zamestnania v sume min. X XXX Eur mesačne, ako aj ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej je možné postihnúť príjem povinného rodiča približne v rozsahu 25 % - 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím na osobitosti daného prípadu. Otec maloletého je zo svojho priemerného príjmu schopný platiť výživné v súdom určenej výške, ktorá je v súlade aj s ustálenou súdnou praxou. Súd ďalej poznamenáva, že vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa pritom

prináleží obom rodičom, t. j. nielen tomu rodičovi, ktorý deti nemá vo svojej osobnej starostlivosti, v tomto prípade je to otec, u matky je však táto povinnosť čiastočne vykompenzovaná práve osobnou starostlivosťou, ktorú maloletému dieťaťu poskytuje. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého mesačne sumou XXX,- Eur a matka prispeje alikvotnou čiastkou, t. j. sumou XXX,- Eur nakoľko zvyšnú časť kompenzuje osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavku na dieťa a daňového bonusu na maloleté dieťa, vznikne finančná čiastka na jeho výdavky vo výške XXX Eur mesačne (XXX + XXX + XX + XXX), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa. Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa (kedy v priebehu konania došlo k navýšeniu mesačných výdavkov na maloleté dieťa po nástupe do školy v sume XXX eur, t.j. XXX – XXX eur) a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine. Súd prihliadol aj na zhodné tvrdenie rodičov maloletého dieťaťa, že rodičia na vkladnej knižke majú nasporené peniaze v prospech maloletého dieťaťa, na ktorý účet vkladajú pravidelne peniaze, aktuálne podľa oznámenia otca mesačne sumu vo výške XX-XXX X., aktuálne nasporená suma na účte matky v prospech dieťaťa podľa oznámenia matky predstavuje sumu XXXX eur. 85. Nakoľko súd rozhodol o zmene úpravy rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, zároveň vyslovil, že došlo k zmene rozhodnutia Okresného súdu Galanta číslo konania: XXX/XXX/ XXXX-XXX zo dňa 07.06.2021 a Okresného súdu Bratislava III. číslo konania: XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 07.02.2019 v časti vyživovacej povinnosti. 86. Súd záverom uvádza, že nevykonal dôkaz, ktorý navrhla súdu matka a to vyžiadať Záznam spísaný hliadkujúcim policajtom F. D. B. M. L. zo dňa 20.12.2024, nakoľko mal za to, že by bolo nadbytočné vykonať takýto dôkaz, keďže tento by vo veci neobjasnil žiadne nové okolnosti či skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie súdu, ktoré mal súd dostatočne objasnené z vykonaného dokazovania. 87. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP v spojení s ustanovením § 396 ods. 3 CSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.