Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 31T/4/2022 2322010065 29. 10. 2025 JUDr. Ing. Veronika Pravdová ECLI:SK:OSGA:2025:2322010065.12
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ing. Veronikou Pravdovou v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 29.10.2025 takto rozhodol: Podľa § 166 Trestného poriadku s poukazom na rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/4/2022 zo dňa 18.7.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/130/2022 zo dňa 22.6.2023, právoplatným dňa 22.6.2023 vo výroku o vine v bode 1 a vo výrokoch o náhrade škody na tento výrok obsahovo nadväzujúce, sa obžalovaný A. B., narodený X.X.XXXX v C., bytom C., D. XXXX/XX, E. C., F. G., uznáva za vinného, že v dňoch 15.6.2020 a 16.6.2020 prostredníctvom internetovej aplikácie, ako aj telefonicky, opakovane pôsobil na H. A., ktorá vystupovala ako svedok v trestnej veci vedenej na Obvodnom oddelení Policajného zboru Močenok ČVS: ORP-87/MO-SA-2020 proti podozrivému A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, aby vypovedala na polícii v jeho prospech a to tým, že ju nabádal, aby uviedla, že on nič nespáchal a že on I. nebil, pričom vedel o jej postavení svedka a konal tak v úmysle ovplyvniť obsah jej výpovede, za čo jej ponúkol pomoc s platením leasingu a iných vecí, že jej bude pomáhať, a ak povie pravdu, povie jej matke, že on jej všetko platí, ako aj to, že jej prestane pomáhať a že ho stratí, teda v trestnom konaní maril výpovedi svedka, tým spáchal zločin marenie spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona. Za to m u súd ukladá :
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona ruší výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/51/2020 zo dňa 2.6.2020, doručený obžalovanému dňa 29.6.2020 a právoplatný dňa 8.7.2020, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 344 odsek 1 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, § 42 odsek 1, 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 2 (dva) mesiace. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 20.1.2022 obžalobu č. 2 Pv 153/20/2202 na obvineného A. B., (ďalej ako ,,obžalovaný“) v bode 1 pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 zákona č. 300/2005 Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a v bode 2 pre zločin marenie spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorý mal byť obžalovaným spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe, ktorú súd prejednal na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v bode 1 obžaloby, zo skutku v bode 2 obžaloby sa cítil byť nevinný. Na všetky otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku ku skutku v bode 1 obžaloby odpovedal kladne. Prokurátor nemal k vyhláseniu výhrady a navrhol ho prijať. Súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v bode 1 obžaloby, a vykonal dokazovanie ohľadne skutku v bode 2 a trestu, pričom obžalovaný uznal čo do základu a výšky uplatnené nároky na náhradu škody. Prvým rozsudkom dňa 18.7.2022 bol obžalovaný uznaný vinný zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona v bode 1 a zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v bode 2, a bol mu uložený úhrnný a súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 8 mesiacov, trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 2 roky a bol zaviazaný na náhradu škody poškodeným. Na odvolanie obžalovaného Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 5To/130/2022 zo dňa 22.6.2023 rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku zrušil vo výroku o vine v bode 2 a celom výroku o treste a vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že neboli splnené podmienky prečítanie zápisnice o výpovedi svedkyne A. podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku, ako okresný súd učinil na hlavnom pojednávaní dňa 18.7.2022. Úlohou okresného súdu bolo opätovne vysporiadať sa s návrhom strán na vykonanie výsluchu svedkyne A. a vykonať ho zákonným spôsobom. Druhým rozsudkom dňa 31.1.2024 bol obžalovaný podľa § 166 Trestného poriadku s poukazom na rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/4/2022 zo dňa 18.7.2022, právoplatný vo výroku o vine v bode 1, uznaný vinný zo spáchania zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný a súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 8 mesiacov, trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 2 roky a bol zaviazaný na náhradu škody poškodeným. Na odvolanie obžalovaného Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 5To/59/2024 zo dňa 28.11.2024 rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Trestného poriadku zrušil v celom rozsahu a vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že právne posúdenie zisteného skutku možno považovať za nepostačujúce, keďže neobsahuje konkrétne právne úvahy, ktoré súd viedli k záveru, že skutok uvedený v skutkovej vete napĺňa skutkovú podstatu trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, pričom súd formálne pochybil aj vo výroku o treste, keď obžalovanému ukladal úhrnný a súhrnný trest, ako aj pri výroku o náhrade škody. Úlohou okresného súdu bude opätovne vykonať hodnotenie dôkazov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, resp. skutočností, ktoré z neho vyplynuli a opätovne meritórne
rozhodnúť a naformulovať skutkovú vety tak, aby zodpovedala skutkovým zisteniam a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť, vrátane právneho posúdenia stíhaného skutku, aby zodpovedalo ustanoveniu § 168 Trestného poriadku. Súd vykonal na hlavom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne poškodenej H. A., oboznámením vecných dôkazov – zvukových a obrazových záznamov na DVD nosičoch, oboznámením listinných dôkazov a to podstatný obsah pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/166/2017, podstatný obsah pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/19/2020, podstatný obsah pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn.31T/51/2020, podstatný obsah pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 3Pp/43/2021, zápisnica o vydaní veci, odpisu registra trestov, lustrácie z registra obyvateľov, lustrácie ZVJS, výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, lustrácie v Sociálnej poisťovni, lustrácie v rezorte GP. V priebehu konania na súde prišlo k zmene zákonného sudcu, kedy obžalovaný po poučení zo strany súdu o znení ustanovení § 277a Trestného poriadku vyjadril nesúhlas so zmenou sudcu, súd preto vykonal hlavné pojednávanie znova. Súd nevyhovel návrhu obžalovaného na opakovanie výsluchu svedkyne H. A. podľa § 277a ods. 5 Trestného poriadku a na novom hlavnom pojednávaní, nakoľko nezistil existenciu dôležitých dôvodov pre takýto postup, postupoval podľa § 277a ods. 3 Trestného poriadku prečítaním zápisnice o jej výpovedi z predchádzajúceho hlavného pojednávania. V konaní nevyšli najavo žiadne okolnosti spochybňujúce jej hodnovernosť, svedkyňa bola na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní vypočutá kontradiktórne za účasti obžalovaného a jeho obhajcu, ktorí mali možnosť klásť jej otázky a namietať jej výpoveď. Za tejto situácie nebolo z iných dôležitých dôvodov potrebné, aby súd opätovne bezprostredne vnímal jej výpoveď, a skutkový stav bolo možné dostatočne zistiť aj prečítaním zápisnice o predchádzajúcej výpovedi. Po takto vykonanom dokazovaní neboli ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 2.3.2022 k skutku v bode 2 uviedol, že H. ľúbil a preto jej platil každý mesiac paušál aj lízing, nie na to aby ju ovplyvňoval, bála sa totiž odpojenia telefónu aj že jej vezmú auto. Mali spolu vzťah už predtým, ako ho zavreli do Hrnčiaroviec, a pokračujú v ňom aj po jeho prepustení. A. nepracuje, a nepracuje ani jej matka, tak jej ako svojej priateľke pomáhal týmito platbami. Nič za to nechcel späť a nehovoril jej, ako ma vypovedať. Pre podstatné rozpory so skoršou výpoveďou bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výpovedi z prípravného konania zo dňa 25.11.2021. Vtedy bol vo výkone trestu odňatia slobody a k veci uviedol, že veci uvedené v uznesení o jeho trestnom stíhaní zo dňa 18.5.2021 (uznesenie o vznesení obvinenia pre skutok v bode 2 - pozn. sudca) sú pravdivé, priznáva sa k nim a ľutuje ich. Svedkyňa poškodená H. A. na hlavnom pojednávaní dňa 31.1.2024 vypovedala, že na skutok si už nepamätá. Po skutkoch prestala s obžalovaným komunikovať a nebola ním kontaktovaná ani pred týmto výsluchom. Pre podstatné rozpory so skoršou výpoveďou boli prečítané zápisnice o výpovediach z prípravného konania zo dňa 13.10.2021 a 16.9.2020. Dňa 13.10.2021 ku skutku 2 uviedla, že v minulosti bola s obžalovaným vo vzťahu, momentálne nie. Po tom, ako sa obžalovaný dozvedel, že má dôjsť na výsluch vo veci ublíženia I., asi 3 týždne po tej bitke, tak ju kontaktoval na messengeri. Volal jej a hovoril, čo má hovoriť na výsluchu, aby bránila jeho a nie I. a aby nepovedala pravdu. Chcel aby povedala, že on nespravil nič a I. nebil, že keď ho ľúbi tak aby ho trošku bránila. Ak tak urobí, bude jej pomáhať s platením leasingu, paušálu a pôžičky. Inak už s ňou nebude. Ona si povedala, že toto určite kvôli nikomu robiť nebude a tak ho začala nahrávať na telefón. Riešili to v ten jeden deň, čo si písali. Potom na výsluchu o tom ublížení na zdraví to povedala policajtom a dala im aj nahrávky. Dňa 16.9.2020 (po vznesení obvinenia pre skutok 1, pred vznesením obvinenia pre skutok 2) uviedla, že obžalovaný je násilník, ktorý aj ju niekoľkokrát fyzicky napadol a poškodil jej auto, čo hlásila polícii. Na poslednom výsluchu vydala polícii materiály, nahrávky a fotografie komunikácie s obžalovaným, kde jej hovoril, aby klamala, že D. si nos zlomil sám. Snažil sa ju ovplyvňovať, aby nevypovedala pravdu, ale klamala v jeho prospech. Svedkyňa k tomu uviedla, že k tomu nemá čo doplniť, lebo si to nepamätá, bola na polícii a vypovedala, nemala dôvod klamať. Obžalovaný vtedy nevedel, že ide na políciu vypovedať, tak ju nemal ako ovplyvniť. Potvrdila, že textová komunikácia nachádzajúca sa v spise je jej komunikácia s obžalovaným cez Messenger.
Obžalovaný k tomu uviedol, že bol opitý a nevedel, že ho nahráva. Podľa zápisníc o vydaní veci vydala H. A. dňa 16.6.2020 orgánom činným v trestnom konaní DVD so záznamami telefonického rozhovoru s obžalovaným a fotografie z komunikácie, v ktorých ju ovplyvňuje, aby krivo vypovedala v jeho prospech. Z uvedených DVD boli prehraté zvukové súbory Hlas 002, Hlas 003 a Pusta 01, na ktorých sú zachytené telefonické rozhovory medzi obžalovaným a H. A.. Na prvom zázname sa A. sťažuje, že musí ísť do Močenka (vypovedať na políciu), na čo obžalovaný vraví, že mu chcú len robiť problémy a aby ho zatvorili a vysmiali, a na povzdych A., ako im to vysvetlí jej začal vravieť, aby povedala, že bol (I. D.) agresívny, opitý začal útočiť a on sa iba bránil. Na to svedkyňa odvetila, že keď povie pravdu, tak ho (obžalovaného) zavrú, čomu on pritaká, že keď povie pravdu, že ho udrel, bude z toho pre neho ublíženie na zdraví. Ďalej ju presviedča, aby nevravela pravdu, že ho (D.) udrel, keď nechce, aby ho stratila a aby ho zatvorili. Bojí sa, že to takto nepovie a policajtom nebude klamať. V druhej nahrávke obžalovaný A. vraví, že ho môže navštevovať v base, on jej zabezpečil vodičák a treba si zvážiť, čo povie, keď pôjde zajtra na políciu. Vraví jej, že musí povedať to isté čo povie on, teda že na neho začal on (D.) útočiť keď došiel, že bol opitý, a keď odchádzal, sám si udrel do nosa ako bol opitý. Ona to vraví, že určite budú volať aj J. a K. a keď nie ona, oni určite pravdu povedia. Posledný záznam je pravdepodobne zo záznamníka a obžalovaný v ňom vraví: „Keď to na mňa povieš, všetko poviem, všetko, totálne všetko.“ Na uvedených DVD sa ďalej nachádzali obrazové záznamy (screenshoty) textovej komunikácie H. A. s obžalovaným, kde jej obžalovaný píše, aby to nehovorila na neho a na jej otázku, čo im povie, odpovedá, že písať to nebude. Po neúspešnom pokuse o volanie, ktorý A. nezdvihla, že nestíha, jej píše, aby povedala, že on ho začal napádať z alkoholu a on sa bránil, následne je táto správa odstránená obžalovaným. Na druhý deň (po správe „dobré ráno“) majú zvadu o to, že si nedvíhajú hovory, pri čom obžalovaný napíše, že dnes všetko mame povie, že všetko jej včera zaplatil, a keď mu A. povie, že musí na políciu, odpíše jej, aby to neskúsila povedať na neho, inak u neho skončila a všetko mame povie. V odpise registra trestov má obžalovaný 3 záznamy. Prvý je za odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/19/2020 zo dňa 1.4.2020, právoplatný dňa 15.07.2020, pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia na podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou od 16.7.2020 na 18 mesiacov. Druhý je za odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/51/2020 zo dňa 2.6.2020, právoplatný dňa 8.7.2020, pre prečiny výtržníctva a úmyselného ublíženia na zdraví na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 6 mesiacov, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 30.11.2021 so skúšobnou dobou 3 roky; osvedčil sa 16.1.2025. Tretí je za odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/166/2017 zo dňa 20.10.2021, právoplatný toho dňa, pre nedbanlivostný prečin ublíženia na zdraví, pričom bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/19/2020. Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MV SR má 9 záznamov za (aj závažnejšie) priestupky v doprave (6), proti verejnému poriadku (1), proti majetku (2), keď 2.6.2019 poškodil zadné okno na motorovom vozidle H. A.. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni obžalovaný je zamestnaný od 1.2.2024 doposiaľ, priemerný mesačný vymeriavací základ približne 160 Eur; dôchodkové, nemocenské, úrazové poistenie, ani poistenie v nezamestnanosti nepoberá. Proti obžalovanému nie je vedené iné trestné stíhanie. Podľa obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/19/2020 bol obžalovaný trestným rozkazom zo dňa 1.4.2020, doručený obžalovanému dňa 6.7.2020 a právoplatný dňa 15.7.2020, uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona spáchaného dňa 24.9.2019, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov so skúšobnou dobou na 18 mesiacov a zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel na 2 roky. Podľa obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/51/2020 bol obžalovaný trestným rozkazom zo dňa 2.6.2020, doručený obžalovanému dňa 29.6.2020 a právoplatný dňa 8.7.2020, uznaný vinným z prečinov výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spáchaných dňa 22.6.2019, za čo mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 6 mesiacov, ktorý vykonával od 4.1.2021 do podmienečného prepustenia 30.11.2021, so skúšobnou dobou na 3 roky, osvedčil sa 16.1.2025.
Podľa obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 3Pp/43/2021 zo dňa 19.12.2024, právoplatný 16.1.2025 sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody mu uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/19/2020, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený dňa 30.11.2021, osvedčil. Podľa obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/166/2017 bol obžalovaný rozsudkom zo dňa 20.10.2021, právoplatný toho dňa, uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona spáchaného dňa 17.3.2017, a bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Galanta sp. zn. 2T/19/2020. K výroku o vine Ku skutku v bode 1 obžaloby urobil obžalovaný vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal a bol právoplatne uznaný vinným z jeho spáchania v zmysle podanej obžaloby už prvým rozsudkom. Ku skutku v bode 2 obžaloby súd vykonal dokazovanie. Podľa § 344 ods. 1 písm. c) Trestného zákona kto v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní marí alebo bráni prítomnosti alebo výpovedi strany trestného konania, účastníka súdneho konania, alebo ich zástupcov v konaní, svedka, znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov. Pre naplnenie objektívnej stránky tohto trestného činu sa vyžaduje, aby páchateľ maril alebo bránil prítomnosti alebo výpovedi strany trestného konania, účastníka súdneho konania alebo ich zástupcov v konaní, svedka, znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, iným konaním, ako je uvedené v písmene d), teda nie násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy. Súd po vykonanom dokazovaní a hodnotení dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom jeho konanie právne kvalifikoval ako zločin marenie spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu obžalovaný naplnil, nakoľko zasiahol objekt uvedenej skutkovej podstaty (ktorým je záujem na spravodlivom rozhodnutí súdu, prípadne orgánu činného v trestnom konaní na základe zákonne získaných a zákonne vykonaných dôkazov), po stránke objektívnej (tým, že pôsobil na svedkyňu spôsobom, že sa snažil docieliť, aby vedome vypovedala ako svedkyňa v jeho prospech) a po stránke subjektívnej, že sa tohto konania dopustil v priamom úmysle podľa v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, keď bolo preukázané, že obžalovaný chcel pôsobiť na svedkyňu, resp. mariť výpovedi svedkyne vo svoj prospech. Z výpovede svedkyne H. A. a oboznámených záznamov hovorov a správ medzi svedkyňou a obžalovaným jednoznačne vyplýva, že obžalovaný svedkyňu predtým, ako išla na políciu vypovedať ako svedok kontaktoval a navádzal, aby pri výpovedi na polícii vypovedala klamlivo o skutku v bode 1 obžaloby a vypovedala rovnako ako on, a to spôsobom, aby ho bránila, že to on bol napadnutý prvý a iba sa bránil. Zároveň jej popritom pripomínal, čo všetko pre ňu urobil a zaplatil a že toto všetko povie jej matke, ak nebude vypovedať ako jej vraví, a snažil sa ju ovplyvniť aj citovo tým, že jej hovoril, aby ho bránila keď ho ľúbi a ak nechce aby ho zatvorili, aby nepovedala pravdu. Obžalovaný svedkyni síce formálne vo výpovedi nebránil, avšak svojím pôsobením na svedkyňu sa snažil dosiahnuť, aby svedkyňa neuviedla pravdivé okolnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci, ale aby vypovedala nepravdivo a v jeho prospech, čím malo dôjsť k zmareniu rozhodujúcej časti jej výpovede, čiže k dôkazu ako celku. Takéto úmyselné pôsobenie a ovplyvňovanie svedkyne, ktorú opakovane kontaktoval a uvedenými sľubmi či vyhrážkami ovplyvňoval, aby vedome nevypovedala pravdivo, ale aby vypovedala tak, ako to od nej požadoval, v jeho prospech, vyhodnotil súd podľa obsahu ako zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Súd u svedkyne nevzhliadol motív, pre ktorý by mala nepravdivo vypovedať v neprospech obžalovaného, pričom by z takéhoto konania nemala žiadny osoh, práve naopak, je to obžalovaný, kto mal dôvod konať tak ako mu je kladené za vinu. Obžalovaný bol v skutočnosti jedinou osobou, ktorá mala záujem na obsahu výpovedi svedkyne. Obrana obžalovaného, ktorú prezentoval počas hlavného pojednávania spočívala v tom, že bol opitý a na nič z toho si nepamätá. Toto ale nebolo nijakým spôsobom preukázané, zaznamenaný ústny ani písomný prejav obžalovaného nevykazoval žiadne znaky, že by nebol príčetný, išlo o jasné a zrozumiteľné pokyny. Ani prípadný vplyv alkoholu však nijako nezbavuje trestnej zodpovednosti.
Takto zistený skutkový stav veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu trestného činu, i konkrétne následné spáchanie, boli na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia dôkazov týkajúcich sa skutkových zistení dospel súd k záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, sa stal, že ho spáchal obžalovaný a tak svojim konaním naplnil vyššie uvedené zákonné znaky trestného činu. K výroku o treste Pri úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný spáchal trestné činy skôr, ako mu boli doručené trestné rozkazy Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/19/2020 (doručený dňa 6.7.2020, skutok bol spáchaný dňa 16.6.2020) a 31T/51/2020 (doručený dňa 29.6.2020, skutok bol spáchaný dňa 22.6.2019) a rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/166/2017 (vyhlásený dňa 20.10.2021, skutok bol spáchaný dňa 17.3.2017), pričom súbeh týchto trestných činov nebol pretrhnutý vyhlásením odsudzujúceho rozsudku, avšak pri odsúdení Okresným súdom Galanta sp. zn. 2T/19/2020 nastala fikcia osvedčenia zo zákona, keďže súd bez viny odsúdeného do roka od uplynutia neurobil rozhodnutie o osvedčení/vykonaní trestu bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, t.j. aj fikcia neodsúdenia (§ 50 ods. 5, 7 Trestného zákona). V prípade odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/166/2017 bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Galanta sp. zn. 2T/19/2020, pri ktorom bez rozhodnutia súdu nastala fikcia osvedčenia a neodsúdenia zo zákona. Súd preto uložil obžalovanému súhrnný trest pri súčasnom zrušení výroku o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/51/2020 zo dňa 2.6.2020, právoplatného dňa 8.7.2020, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody na 1 rok a 6 mesiacov. Súd mohol obžalovanému uložiť súhrnný trest odňatia slobody za spáchanie 3 prečinov a 1 zločinu v zákonnej sadzbe za trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým je zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 Trestného zákona, a to od 1 roka do 6 rokov. Nakoľko v období od spáchania predmetných trestného činu do rozhodnutia súdu došlo k zmene znenia Trestného zákona a to v dôsledku jeho novely zákonom č. 40/2024 Z. z. účinnej od 6.8.2024, súd s poukazom na § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trestnosť činu posudzoval a trest ukladal podľa Trestného zákona účinného od 6.8.2024, nakoľko tento vyhodnotil s ohľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností za priaznivejší pre obžalovaného. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery postupoval podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona kedy súd musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu v prospech obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, v neprospech obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona - spáchal viac trestných činov, ide tak prevažujúci pomer priťažujúcich okolností. Následne súd vykonal zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona o jednu tretinu pre spáchanie viacerých úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, viacerými skutkami, na 8 rokov (R 32/2009). Z vykonaného dokazovania vyvstala potreba ukladania súhrnného trestu za zbiehajúcu sa trestnú činnosť obžalovaného a súd musel v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona ukladať trest nie miernejší trest ako uložený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/51/2020, ktorý je nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 6 mesiacov. Súd preto mohol po úprave trestnej sadzby ukladať obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody od 1 roka a 6 mesiacov do 8 rokov. Prihliadnuc na mnohosť trestnej činnosti, za ktorú sa trest ukladal, ako aj na jej závažnosť, uložil súd trest pri spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 rokov a 2 mesiacov, ktorý považuje za primeraný spáchanej trestnej činnosti, jej následkom a spoločenskej nebezpečnosti, na dosiahnutie nápravy páchateľa a tiež ochrany spoločnosti.
Keďže obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. O náhrade škody súd v tomto rozsudku opätovne nerozhodoval, keďže ide o výrok viazaný na výrok o vine za skutok v bode 1 právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorý nebol uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/130/2022 zo dňa 22.6.2023 zrušený a preto ho súd uviedol v rámci postupu podľa § 166 Trestného poriadku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.