Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 5To/59/2024 2322010065 28. 11. 2024 Mgr. Michal Pollák ECLI:SK:KSTT:2024:2322010065.4
Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 31.01.2024, č. k. 31T/4/2022-447, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.11.2024, takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. odôvodnenie: 1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 31.01.2024, č. k. 31T/4/2022-447 rozhodol podľa § 166 Trestného poriadku s poukazom na rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/4/2022 zo dňa 18.07.2022, právoplatný vo výroku o vine v bode 1/ tak, že obžalovaného A. B. uznal za vinného, že v dňoch 15.06.2020 a 16.06.2020 prostredníctvom internetovej aplikácie „messenger“, ako aj telefonicky, viackrát ovplyvňoval C. A., ktorá vystupovala ako svedok v trestnej veci vedenej na Obvodnom oddelení Policajného zboru Močenok ČVS: ORP-87/MO-SA-2020 voči podozrivému A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, aby vypovedala nepravdivo na polícii, za čo jej ponúkol pomoc s platením leasingu a iných vecí, že jej bude pomáhať, a ak povie pravdu, povie jej matke, že on jej všetko platí, ako aj to, že jej prestane pomáhať a že ho stratí, teda v trestnom konaní maril výpoveď svedka, čím spáchal zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Za to mu uložil podľa § 344 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4 a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 37 písm. h) a § 42 ods. 1 Trestného zákona úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 a § 61 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 2 (dva) roky. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uložený obžalovanému: - trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/19/2020 zo dňa 01.04.2020, doručený obžalovanému dňa 06.07.2020 a právoplatný dňa 15.07.2020, - trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/51/2020 zo dňa 02.06.2020, doručený obžalovanému dňa 29.06.2020 a právoplatný dňa 08.07.2020, - rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/166/2017 zo dňa 20.10.2020, právoplatný toho dňa,
ako aj ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému D. E. škodu vo výške 1 638 €, Sociálnej poisťovni škodu vo výške 1 109,20 €, Union zdravotnej poisťovni, a. s. škodu vo výške 728,97 € a spol. BETA - CARS, s. r. o. škodu vo výške 198,53 €. 2. Proti tomuto rozsudku podal na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie obžalovaný do výroku o vine a do výroku o treste, ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 26.03.2024, doručeným prvostupňovému súdu dňa 27.03.2024 nasledovne (skrátene): 2.1. S názorom prvostupňového súdu uvedeným v napadnutom rozsudku sa nestotožňuje a má za to, že spáchanie skutku, ktorý je mu kladený za vinu, nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané a navyše kvalifikáciu skutku, pre ktorý bol uznaný napadnutým rozsudkom za vinného, ako trestný čin považuje za nesprávnu. 2.2. Skutok, pre ktorý som bol uznaný napadnutým rozsudkom za vinného nenapĺňa všetky znaky skutkovej podstaty zločinu marenie spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., keďže opísaným konaním nemohlo dôjsť k mareniu výpovedi svedka a ani k bráneniu prítomnosti svedka na úkonoch trestného konania. 2.3. Na rozdiel od ust. § 344 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa dopustí páchateľ aby „pôsobil“ na stranu trestného konania, tak v ustanovení § 344 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. sa skutková podstata obmedzuje len na marenie resp. bránenie prítomnosti alebo výpovedi svedka. Páchateľ zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. naplní znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu vtedy, ak v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní marí alebo bráni prítomnosti alebo výpovedi strany trestného konania, účastníka súdneho konania, alebo ich zástupcov v konaní, svedka, znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. 2.4. Slovo „brániť“ významovo znamená nielen chrániť svoje záujmy, ale má aj iný gramatický význam, ktorý je z hľadiska posudzovania zločinu marenia spravodlivosti dôležitým, ako „ prekážať, nedovoľovať, znemožniť uskutočnenie niečoho“. Inak povedané, pri posúdení konania páchateľa ako zákonného znaku „bráni“ sa vyžaduje jeho aktívne konanie smerujúce k tomu, aby sa strana trestného konania nezúčastnila úkonu alebo aby na úkone nevypovedala. 2.5. Slovo „mariť“ významovo zasa znamená rušivým zásahom hatiť, kaziť, ničiť, či znemožňovať. Aj v tomto prípade ide o aktívnu účasť páchateľa, ktorou chce dosiahnuť, aby strana v konaní sa buď nezúčastnila na úkone alebo pri takomto úkone, pokiaľ bola predvolaná k výsluchu, na ňom nevypovedala. Ide o konanie, ktoré v sebe nezahŕňa násilie, ale jeho cieľom je ovplyvniť výsledok trestného konania (súdne konanie) zásahom do procesu poskytovania svedectva alebo poskytovania dôkazov. 2.6. Aby konanie obžalovaného naplnilo zákonné znaky trestného činu, jeho konanie by muselo byt' takého charakteru, aby mohlo byť spôsobilé vyvolať u osoby, ktorej je adresované, zmenu jej pôvodného rozhodnutia vo veci vypovedať. Zmyslom tohto trestného činu marenia spravodlivosti je postihnúť úmyselné konania, ktoré bránia výkonu spravodlivosti. (Uznesenie KS Prešov sp. zn. 5To/21/2021 zo dňa 23.03.2022) 2.7. Konanie, pre ktoré bol súdom prvého stupňa odsúdený, však nie je spôsobilé mariť ani brániť prítomnosti ani výpovedi svedka, preto je názoru, že uvedeným konaním neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. l písm. c/ Tr. zák.. 2.8. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o vine a treste z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. b) a písm. d) Tr. por. a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. 3. Prokurátor sa práva na podanie odvolania vzdal. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. 4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na jeho zrušenie podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. 5. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, z dôvodov vymedzených v podanom odvolaní obžalovaného, dospel odvolací súd k záveru, že podané odvolanie obžalovaného je dôvodné. 6. Obžalovaný v rámci odvolacieho konania vyjadril svoj názor na hodnotenie vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, pričom uviedol, že spáchanie skutku, ktorý je mu kladený za vinu, nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Obžalovaný však neoznačil žiadne konkrétne chyby týkajúce sa hodnotenia vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a ani neuviedol žiadne konkrétnu skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru, že spáchaniu skutku obžalovaným nebolo pred prvostupňovým súdom preukázané. 7. Napriek pomerne všeobecným skutkovým námietkam obžalovaného voči výroku o vine dospel odvolací súd k záveru, že skutková veta napadnutého rozsudku je neurčitá, pretože namiesto skutkových zistení obsahuje aj všeobecné hodnotiace úsudky, ktoré do skutkovej vety výroku o vine nepatria. Primárne sa jedná o pasáž, kde mal obžalovaný vplývať na svedkyňu C. A., aby vypovedala nepravdivo na polícii. Práve použité slovíčko „nepravdivo“ predstavuje hodnotiaci úsudok súdu, ktorý do skutkovej vety nepatrí. Súčasťou skutkovej vety má byť konkrétna požiadavka páchateľa na obsah výpovede svedka namiesto skutočného priebehu skutkového deja, ktorý je v skutkovej vete taktiež nevyhnutné uviesť. Až na základe takto zisteného skutkového stavu bude možné posúdiť, či sa skutočne jedná a požiadavku páchateľa voči svedkovi, aby vypovedal nepravdivo. 8. Obžalovaný v podanom odvolaní ďalej namieta právne posúdenie zisteného skutku prvostupňovým súdom, keď podľa jeho názoru skutková veta nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. 9. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku k právnemu posúdeniu skutku uviedol, že z výpovede svedkyne A. a oboznámených záznamov hovorov a správ jednoznačne vyplýva, že obžalovaný ju kontaktoval a navádzal, aby pri výpovedi na polícii klamala o skutku v bode 1/ obžaloby a vypovedala rovnako ako on, že to on bol napadnutý prvý a iba sa bránil. Popritom jej pripomínal, čo všetko pre ňu urobil a zaplatil a že toto všetko povie jej matke, ak nebude vypovedať ako jej vraví, a snažil sa ju ovplyvniť aj citovo. Toto priame navádzanie vyhodnotil súd podľa obsahu ako marenie výpovede svedka, ktorého opakovane oslovoval a uvedenými sľubmi či vyhrážkami ovplyvňoval, aby vypovedal nepravdivo. 10. Právne posúdenie zisteného skutku prvostupňovým súdom možno považovať za nepostačujúce, keďže neobsahuje konkrétne právne úvahy, ktoré prvostupňový súd viedli k záveru, že skutok uvedený
v skutkovej vete napĺňa skutkovú podstatu trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. 11. Keďže odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu nedostatočnú konkrétnosť skutkových zistení uvedených v skutkovej vete napadnutého rozsudku, v dôsledku čoho nie je možné vysloviť odvolacím súdom konkrétnu právnu kvalifikáciu ku skutkovej vete napadnutého rozsudku (odvolací súd nemôže prezumovať znenie skutkovej vety), považuje odvolací súd za nevyhnutné vo všeobecnosti uviesť nasledovné: Podľa § 344 ods. 1 Trestného zákona kto v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní a) predloží dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako pravý, b) falšuje, pozmení alebo marí dôkaz, alebo bráni v získaní dôkazu, c) marí alebo bráni prítomnosti alebo výpovedi strany trestného konania, účastníka súdneho konania, alebo ich zástupcov v konaní, svedka, znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, alebo d) použije násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy, aby pôsobil na sudcu, stranu trestného konania, účastníka súdneho konania, svedka, znalca, tlmočníka, prekladateľa alebo na orgán činný v trestnom konaní, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov. Podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona kto ako svedok v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní alebo na účely trestného konania v cudzine pred prokurátorom alebo policajtom, alebo pred sudcom medzinárodného orgánu uznaného Slovenskou republikou uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo kto takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. 12. V danej trestnej veci majú relevanciu najmä ustanovenia § 344 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona a § 346 ods. 1 Trestného zákona. Spoločným menovateľom predmetných skutkových podstát je výpoveď svedka, čo má význam aj pre prejednávaný skutok. Kým ustanovenie § 344 ods. 1 písm. c) Trestného zákona používa právne pojmy „marenie alebo bránenie výpovedi svedka“, ustanovenie § 344 ods. 1 písm. d) používa právny pojem „pôsobenie na svedka“, pričom obsah týchto pojmov je rôzny. Obsah výpovede svedka je relevantný aj pre ustanovenie § 346 ods. 1 Trestného zákona. Rozdielom medzi predmetnými skutkovými podstatami je, že subjektom trestného činu podľa § 344 ods. 1 písm. c), písm. d) je osoba odlišná od svedka, o ktorého výpoveď sa jedná a subjektom trestného činu podľa § 346 ods. 1 môže byť len špeciálny subjekt – svedok, ktorý nepravdivo vypovedá o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie. Na naplnenie skutkovej podstaty podľa § 344 ods. 1 písm. d) Trestného zákona sa okrem pôsobenia na svedka vyžaduje, aby páchateľ na svedka pôsobil použitím násilia, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy, pričom sa jedná o špeciálnu skutkovú podstatu k trestnému činu vydierania. V prípade trestného činu podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona však nemožno opomenúť zohľadniť aj možnosť účastníctva iného subjektu na tomto trestnom čine, napr. v podobe návodu, pričom v prípade ak zo strany svedka nepríde k dokonaniu trestného činu, je potrebné zaoberať sa možnosťou posúdenia predmetného konania účastníka ako štádium prípravy trestného činu, ktorá však má trestnoprávnu relevanciu len v prípade zločinu (viď. § 13 Trestného zákona). 13. Vyššie uvedená právna úvaha prvostupňového súdu v napadnutom rozhodnutí absentuje, čo má za následok jeho čiastočnú nepreskúmateľnosť. 14. Zároveň odvolací súd dáva prvostupňovému súdu do pozornosti novelizáciu ustanovení Trestného zákona účinnú od 06.08.2024, ktorou je nevyhnutné sa v rámci nového rozhodnutia vo veci zaoberať. 15. Prvostupňový súd formálne pochybil aj vo výroku o treste, keď obžalovanému ukladal úhrnný a súhrnný trest. Keďže súhrnný trest sa ukladá podľa zásad na uloženie úhrnného trestu a pri jeho ukladaní prichádza k zrušeniu právoplatného výroku o treste, má uloženie súhrnného trestu prednosť pred uložením úhrnného trestu, a preto mal prvostupňový súd formálne správne obžalovanému ukladať len súhrnný trest. Jedná sa však o chybu, ktorá sama o sebe nemá za následok zrušenie napadnutého výroku o treste, keďže jeho zrušenie je dôsledkom zrušenia výroku o vine. 16. Prvostupňový súd pochybil aj pri výroku o náhrade škody. Jedná sa o výrok, ktorý sa viaže na výrok o vine pre skutok 1/ právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, a ktorý nebol zrušený uznesením tunajšieho súdu zo dňa 22.06.2023, sp. zn. 5To/130/2022. Výrok o náhrade škody z rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 18.07.2022, č. k. 31T/4/2022-408 je potrebné uviesť v rámci postupu podľa § 166 Trestného poriadku ako to prvostupňový súd správne učinil ohľadne výroku o vine v bode 1/ rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 18.07.2022, č. k. 31T/4/2022-408. 17. Vyššie uvedené pochybenie prvostupňového súdu uvedené v bode 13. tohto uznesenia malo za následok zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
18. Úlohou prvostupňového súdu bude opätovne vykonať hodnotenie dôkazov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, resp. skutočností, ktoré z neho vyplynuli a opätovne meritórne rozhodnúť a naformulovať skutkovú vety tak, aby zodpovedala skutkovým zisteniam prvostupňového súdu a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť, vrátane právneho posúdenia stíhaného skutku, aby zodpovedalo ustanoveniu § 168 Trestného poriadku. 19. Odvolací súd dáva prvostupňovému súdu do pozornosti zásadu zákazu refomatio in peius, v zmysle ktorej nemôže byť napadnutý rozsudok pri opätovnom rozhodnutí upravený v neprospech obžalovaného, nakoľko tento bol napadnutý len odvolaním obžalovaného v jeho prospech. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.