Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 11T/65/2022 2322011305 29. 01. 2025 JUDr. Juraj Dziak ECLI:SK:OSGA:2025:2322011305.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jurajom Dziakom, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.01.2025, takto rozhodol: Obžalovaný A. C. D. E. F. B. F. C. G. H. C. D. I. J. , G. B., D. XX.XX.XXXX H. K., L. M. N. F.. D. A. O. XXX/XX, P., Q.. P., F. G., M. O. H. H. H. R. L. D., sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. 1Pv 155/18/2202-67 zo dňa 25.05.2020 pre úmyselný prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 10. februára 2018 v čase od 03:09 hod. do 03:19 hod. H. P. na ul. H. v priestoroch čerpacej stanice Shell pred viacerými tam prítomnými osobami s G. A. a S. B. (ktorých vina bola v danej veci vyslovená právoplatným rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 27T/55/2020 zo dňa 21.10.2022, čo platí pre tu v texte definovaný skutok ohľadne ich osôb) spoločne napadli N. T. a to tým spôsobom, že najprv N. T. v čase 03:09:23 hod. rukou udrel do oblasti tváre G. A., ktorý ho predtým slovne urazil, následkom čoho sa strhla medzi nimi potýčka vo vnútorných priestoroch predajne Shell pri posuvných dverách v čase o 03:10:47 hod., ktorá vyvrcholila tak, že sa medzi nich zapojil U. L. v čase o 03:10:47 hod., vyšli von pred predajňu k priestoru medzi tankovacími automatmi a predajňou, kde U. L. udrel v čase o 03:11:00 hod. G. A. pravou rukou do oblasti tváre za prítomnosti N. T. a S. B., po čom sa N. T. dostal na zem a nad ním sa medzi sebou bili G. A. a U. L., ktorý následne G. A. dostal na zem, postavil sa nad neho s vystretým ukazovákom pravej ruky N. T., následne v čase o 03:11:08 hod. zobral U. L. spred predajne do pravej ruky bandasku s neznámou kvapalinou a touto G. A., ktorý bol na zemi, opakovane udrel do oblasti hlavy a keď sa potom všetci vrátili do priestorov predajne, doťahovali sa medzi sebou až do doby kým v čase 03:12:06 hod. vyšli von z predajne G. A., ktorý za ruku držal S. B. a spolu išli smerom k vozidlu zn. Volkswagen Passat čiernej farby s EČ: P. XXXXX, odstaveného pri tankovacom automate, kde za nimi išiel N. T., ktorý v čase o 03:12:19 hod. medzi tankovacím automatom a tam odstaveným vozidlom napadol S. B. a G. A., ku ktorým prišiel v čase o 03:12:46 hod. U. L. a odtiahol na zemi G. A. za vozidlo zn. Volkswagen Passat, kde sa s ním doťahoval, následne k nim prišla S. B. s N. T., ktorá bránila pred N. T. G. A., ktorý bol v tom čase na zemi v obrannej pozícii, čoho následkom vznikla v čase o 03:13:47 hod. opäť bitka medzi G. A. a N. T., pričom v čase o 03:17:05 hod. S. B. pravou nohou kopla do N. T., ktorý jej kop vrátil späť pravou nohou. V čase o 03:17:39 hod. prišlo na miesto vozidlo zn. Volkswagen Passat s EČ: P. XXXXX, z ktorého ako spolujazdec vystúpil obžalovaný A. B. s doposiaľ
neznámou osobou, pričom S. B. obžalovanému A. B. ukázala smerom k N. T. a tento bezprostredne po príchode k N. T. v čase o 03:17:44 hod. ho udrel ľavou päsťou do oblasti tváre, ku ktorému sa pridal doposiaľ neznámy páchateľ, v čiernej čiapke, a v čase o 03:17:47 hod. spoločne bili N. T., pričom v tomto čase G. A. napadol U. L., s ktorým skončili v zadnej časti priestorov čerpacej stanice Shell. V čase 03:17:54 hod. obžalovaný A. B. spolu s doposiaľ neznámym páchateľom spoločne kopali N. T., ktorý bol na zemi, následne k nim pristúpila S. B., ktorá sa k nim pridala a kopla N. T. ľavou nohou, pričom v čase 03:18:04 hod. opustil obžalovaný A. B. spolu s neznámym páchateľom miesto a odišli za U. L. do zadnej časti čerpacej stanice, kde ho bili, pričom G. A. zo zadnej časti čerpacej stanice prišiel k N. T. v čase o 03:18:05 hod. a kopol ho ľavou nohou, pričom tento ostal na zemi až do odchodu vozidla zn. Volkswagen Passat s EČ: P. preč z čerpacej stanice v čase o 03:19 hod. so všetkými zúčastnenými, okrem N. T. a U. L., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný A. B.. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal na tunajší súd dňa 03.06.2020 obžalobu č. 1Pv 155/18/2202-67, datovanú 25.05.2020, na obžalovaných: G. A., U.. S. B., a A. B. pre prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného v prípravnom konaní a aplikujúc príslušné ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 27T/55/2020 tunajšieho súdu. Pre úplnosť (a v krátkosti) súd uvádza, že obžaloba bola podaná na troch obžalovaných, avšak vec týkajúca sa obžalovaného A. B. bola na hlavnom pojednávaní konanom v danej trestnej veci sp. zn. 27T/55/2020 tunajšieho súdu dňa 21.10.2021 uznesením súdu podľa § 21 ods. 1 Trestného poriadku vylúčená zo spoločného konania na samostatné konanie, pričom bola ďalej vedená pred tunajším súdom pod sp. zn. 11T/65/2022 voči (už len) obžalovanému A. B.. Vec tunajšieho súdu sp. zn. 27T/55/2020 vedená ďalej proti obžalovaným G. A. a ml. S. B. bola právoplatne [po vyhlásení viny v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku] skončená rozsudkom tunajšieho súdu dňa 21.10.2022 (právoplatný dňa 08.11.2022). Vec ďalej vedenú proti obžalovanému A. B. pod sp. zn. 11T/65/2022 tunajšieho súdu súd prejednal na hlavnom pojednávaní, pričom dňa 19.09.2023 vyhlásil oslobodzujúci rozsudok (ďalej len ,,R OS GA“), nakoľko podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku nemal za dokázané, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný A. B.. Na odvolanie prokuratúry Krajský súd v Trnave ako súd odvolací svojím uznesením zo dňa 21.03.2024 sp. zn. 5To/177/2023 – 323 (ďalej len ,,U KS TT“) zrušil R OS GA v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Podľa záverov odvolacieho súdu, súd prvého stupňa pri kreovaní R OS GA pochybil, ak nevykonal v rámci dokazovania prokuratúrou navrhovaný dôkaz – prehratie kamerových záznamov z miesta a času skutku. Úlohou súdu prvého stupňa pri opätovnom prejednaní veci v čase po U KS TT bolo teda vykonať kamerové záznamy z miesta a času skutku a z nich plynúce informácie vyhodnotiť v súhrne so zvyšnými pred súdom vykonanými dôkazmi a na podklade daného o veci znovu rozhodnúť. Súd prvého stupňa vec v intenciách U KS TT opätovne prejednal a o nej rozhodol - dňa 29.01.2025 vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, nakoľko podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku nemal za dokázané, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný A. B.. Pred súdom vykonané dokazovanie (tak pred U KS TT ako i po ňom). Súd vykonal výsluch obžalovaného na termíne hlavného pojednávania dňa 22.02.2023 (č. l. 246 a nasl.), pričom obžalovaný neučinil žiadne vyhlásenie (§ 257 ods. 1 Trestného poriadku), svoju účasť na skutku poprel (v tom čase bol na inom mieste, o incidente mu potom na druhý deň vravela mama a sestra – S. B.). Z výsluchu ostatných svedkov, a to - svedok G. A. (právoplatne odsúdený ohľadne skutku vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 27T/55/2020; vyslúchnutý na termíne hlavného pojednávania dňa 22.02.2023), - svedkyňa S. B. (právoplatne odsúdená ohľadne skutku vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 27T/55/2020; vyslúchnutá na termíne hlavného pojednávania dňa 22.02.2023), - svedok/poškodený U. L. (právoplatne odsúdený ohľadne skutku vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 2T/8/2020; vyslúchnutý na termíne hlavného pojednávania dňa 23.06.2023),
- svedok/poškodený N. T. (právoplatne odsúdený ohľadne skutku vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 2T/8/2020; vyslúchnutý na termíne hlavného pojednávania dňa 23.06.2023), - svedkyňa V. I. (vyslúchnutá na termíne hlavného pojednávania dňa 23.06.2023), - svedkyňa H. P. (vyslúchnutá na termíne hlavného pojednávania dňa 19.09.2023), vyplynulo, že obžalovaného poznajú (A., B., T., L., P., pričom Kováčová len z videnia), no pri incidente nebol resp. nevedia uviesť, že by tam bol (Kováčová). Súd oboznámil aj listinné dôkazy, a to: - na č. l. 94 a č. l. 97 zápisnice o prehliadke tela obžalovaného, vykonané podľa § 155 ods. 3 Trestného poriadku, na č. l. 97 v nadväznosti na príkaz na prehliadku tela a obdobné úkony (č. l. 95 – 96); nakoľko obžalovaný odmietol sa podrobiť úkonu dobrovoľne (v danom čase ako svedok), bol vydaný príkaz v zmysle § 155 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku; pokiaľ obhajoba tento úkon ešte v čase pred R OS GA namietala, súd také porušenie ustanovení Trestného poriadku, ktoré by malo za následok nepoužiteľnosť pri úkone získaných fotografií, nevzhliadol, i keď je potrebné uviesť (a tým dať aj za pravdu obhajobe), že mylne príslušné zápisnice uvádzajú, že ide o úkon podľa § 155 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku, nakoľko (vychádzajúc aj z odôvodnenia príkazu na č. l. 95 – 96) v danom čase bol obžalovaný považovaný za svedka (nie podozrivého), kedy zápisnica o prehliadke tela (a tiež príkaz) mala obsahovať podľa názoru súdu odkazy na ustanovenia § 155 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 Trestného poriadku (keďže obžalovaný bol považovaný za svedka v danom čase, podľa všetkého nie za podozrivého); daný nesprávny poukaz na § 155 ods. 3 Trestného poriadku je však relativizovaný (čo do následkov pre použiteľnosť dôkazu) obsahom príkazu (č. l. 95 – 96), ktorý jednoznačne hovorí o obžalovanom v danom čase ako o svedkovi (nie podozrivom). Okrem toho, § 155 ods. 3 Trestného poriadku sa vyslovene viaže len na úkon odobratia daktyloskopických odtlačkov a odobratia vzorky na účel analýzy deoxyribonukleovej kyseliny, nie na vyhotovenie fotografií tela danej osoby za účelom znaleckého kriminalistického atropologického skúmania (odkaz na § 155 ods. 3 Trestného poriadku bol teda podľa názoru súdu použitý v daných listinách nesprávne, správne mal byť poukaz na § 155 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 Trestného poriadku, čo korešponduje s obsahom daného vykonaného úkonu); v čase po R OS GA však už obhajoba daný procesný úkon nenamietala; - na č. l. 98 až 100 uznesenie povereného príslušníka o pribratí znaleckého ústavu do konania (pred podaním znaleckého úkonu bol ústav riadne poučený podľa Trestného poriadku); - na č. l. 101 až 109 fotodokumentácia z prehliadky tela obžalovaného, z registra obyvateľov a z internetovej sociálnej siete; pokiaľ obhajoba namietala v čase pred R OS GA použiteľnosť verejne dostupnej fotografie z internetovej sociálnej siete, podľa názoru súdu, nakoľko išlo z rozhodnutia obžalovaného o verejnú, komukoľvek, a teda i OČTK, voľne prístupnú fotografiu, nedošlo k žiadnemu takému zásahu do práv obžalovaného v takom zmysle, ktorý by mal za následok nepoužiteľnosť fotografie v trestnom konaní; k danému súd pre úplnosť poukazuje aj na úradný záznam povereného príslušníka PZ na č. l. 154 - 155; dané obdobne platí aj pre fotografie zo systému registra obyvateľov, nakoľko ide o štátny systém evidencie obyvateľov. Pre úplnosť súd dodáva, že ak v prípade trestného stíhania pre trestné činy uvedené v § 116 ods. 1 Trestného poriadku chcú OČTK procesne správnym spôsobom získať do spisu údaje nachádzajúce sa na internete (počítačová sieť prepojená cez počítačové systémy), teda prevádzkované skrze nejaký vzdialený server (eventuálne sa nachádzajúci aj mimo územia SR) a dostupné cez prenos prostredníctvom počítačového systému, a tým v podstate vstúpiť do virtuálneho súkromia osôb (teda získať súkromné, verejne nedostupné informácie), je podľa názoru súdu potrebné procesne zvoliť postup podľa § 116 ods. 6 Trestného poriadku, nakoľko ide o údaje v reálnom čase prenášané prostredníctvom počítačového systému. Počítačový systém znamená systém počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov ,,tzv. poskytovateľ webhostingových služieb a internetových stránok prístupných prostredníctvom siete internet. Ide napríklad o Google, Facebook, Seznam, WebSupport a podobne ... Pretože práve tieto počítačové systémy vykonávajú automatizované spracúvanie údajov na základe programu“ (viď knižný komentár k § 116 ods. 6 Trestného poriadku, konkrétne publikácia Čentéš, J., Kurilovská, L., Šimovček, I., Burda, E. a kol Trestný poriadok I. § 1 – 195. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 660). Ak išlo v tomto prípade o verejnú fotografiu obžalovaného (profil obžalovaného na platforme internetovej sociálnej siete Facebook bol podľa všetkého verejný aj so zverejnenou fotografiou), zaistením a teda tzv. stiahnutím danej fotografie z počítačového systému do počítača OČTK nedošlo podľa názoru súdu k zásahu do tzv. virtuálneho súkromia obžalovaného. Podľa názoru súdu išlo o informáciu (fotografiu obžalovaného) verejne dostupnú, pre ktorú nebolo potrebné (nakoľko zaistením/stiahnutím údaja do počítača OČTK nedošlo do zásahu do súkromia obžalovaného – predmetnú informáciu/fotografiu zdieľal obžalovaný dobrovoľne širokému okruhu verejnosti) vydávať príkaz v zmysle § 116 ods. 6 Trestného poriadku (k tomu viď napr. aj verejne dostupný nález Ústavného
súdu ČR zo dňa 30.10.2014 sp. zn. III.ÚS 3844/13, konkrétne bod 40 a v ňom uvedené: ,,Internet je zdrojem mnoha veřejně dostupných informací, které jsou tak přímo dostupné i orgánům činným v trestním řízení, ale stejně tak obsahuje množství informací soukromé povahy.“); v čase po R OS GA však už obhajoba daný procesný úkon nenamietala; - na č. l. 127 zápisnica o prevzatí zaistenej veci (prevzatie kamerových záznamov z čerpacej stanice – čas a miesto skutku); - na č. l. 129 až 151 fotodokumentácia s popismi z čerpacej stanice (na niektorých fotografiách je popisom uvedené, že je na nich zachytený obžalovaný, dané však pre súd nie je relevantné ani smerodajné); - na č. l. 156 až 159 fotografie obžalovaného zo systému register obyvateľov a internetovej sociálnej siete (k tomu viď vyššie); - na č. l. 160 starší výpis z evidencie priestupkov obžalovaného (3 záznamy, priestupky v cestnej premávke); - na č. l. 161 správa o povesti obžalovaného z mesta Galanta (všeobecné informácie); - výpis obžalovaného z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č. l. 279 – 282, č. l. 350 – 351 a z 01/2025 (aktuálne 7 záznamov, priestupky v cestnej premávke); - lustrácia obžalovaného zo Sociálnej poisťovne z 09/2023 (č. l. 277 – 278), z 10/2024 (č. l. 352) a z 01/2025 (č. l. 374); obžalovaný je posledné roky pracovne činný, toho času vo VTOS; - lustrácia obžalovaného z evidencie ZVJS na č. l. 276, č. l. 353 a č. l. 375; toho času je vo VTOS, ktorý mu bol uložený v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 33T/13/2024; - odpis registra trestov obžalovaného z 09/2023 (na č. l. 275), z 10/2024 (č. l. 355) a z 01/2015 (č. l. 376); aktuálne má jeden starší záznam (nedbanlivostný prečin, pri ktorom sa na neho aktuálne hľadí, akoby odsúdený nebol) a jeden novší záznam z 08/2024, odsúdenie za závažnú drogovú trestnú činnosť (zločin) v konaní pred tunajším súdom pod sp. zn. 33T/13/2024, kedy mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 8 mesiacov, trest prepadnutia veci ako i ochranný dohľad; - pripojený súdny spis tunajšieho súdu sp. zn. 27T/55/2020 (na č. l. 413 a nasl. je rozsudok tunajšieho súdu v danej veci zo dňa 21.10.2022, právoplatný dňa 08.11.2022, ktorým boli ohľadne tu žalovaného skutku G. A. a S. B. uznaní za vinných a odsúdení); - č. l. 230 rovnopis trestného rozkazu tunajšieho súdu sp. zn. 2T/8/2020 zo dňa 02.03.2020, právoplatný dňa 14.05.2021 (ohľadne N. T.) a 14.07.2022 (ohľadne U. L.), ktorým boli ohľadne skutku poškodení N. T. a U. L. (tam obvinení) uznaní za vinných a odsúdení; - lustrácia obžalovaného z databázy súdov na č. l. 349 a č. l. 372 (z 01/2025); súd neidentifikoval trestné súdne konanie ohľadne obžalovaného, ktoré by bránilo rozhodnutiu súdu v tejto trestnej veci; - lustrácia obžalovaného z registra obyvateľov (č. l. 354 a č. l. 373); plynú z nej aktuálne štátom o obžalovanom evidované osobné údaje; - z registra tunajšieho súdu vytlačený rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 33T/13/2024 zo dňa 28.08.2024 (č. l. 346 – 348) a pripojený spis tunajšieho súdu sp. zn. 33T/13/2024 (v rozsahu rozsudku zo dňa 28.08.2024 na č. l. 1664 – 1666); súd neidentifikoval prípadný súbeh trestnej činnosti s tu žalovaným skutkom, ktorý je podľa obžaloby datovaný v 02/2018, kedy trestný rozkaz bol obžalovanému doručený v roku 2020, teda ešte pred skutkom žalovaným v sp. zn. tunajšieho súdu 33T/13/2024, ktorý je tam vymedzený časovo obdobím od roku 2022 do 04.01.2024. Súd za súhlasu procesných strán, za splnenia procesných podmienok podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku na termíne hlavného pojednávania dňa 23.06.2023 prečítal znalecký posudok č. PPZ-KEUBA-EXP-2019/1648 (č. l. 121 – 126; odvetvie kriminalistická antropológia), z ktorého záverov vyplynulo, že po znaleckom preskúmaní (i) kamerových záznamov (a z nich zhotovených fotografií) z miesta činu zabezpečených v trestnom konaní do spisu, (ii) fotodokumentácie z prehliadky tela obžalovaného, (iii) fotografie obžalovaného z registra obyvateľov a (iv) verejnej fotografie obžalovaného z internetovej sociálnej siete, osobu obžalovaného nemožno vylúčiť z prítomnosti v čase a mieste skutku (osoba obžalovaného vykazuje typovú zhodu so znakmi na hlave a tvári osoby zachytenej na fotografiách z času a miesta činu). Súd tiež postupom podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku prehral na termíne hlavného pojednávania dňa 29.01.2025 videozáznamy (neobsahujúce zvukovú stopu) z miesta a času skutku (č. l. 127 a č. l. 129 - 151; čerpacia stanica), a to v časoch a záberoch, ktoré popisuje obžaloba ako čas aktívnej prítomnosti obžalovaného na tu žalovanom skutku. Z kamerových záznamov plynie najmä, že skutočne v čase o 03:17:39 hod. prišlo na miesto vozidlo zn. Volkswagen Passat s EČ:P. XXXXX, z ktorého ako spolujazdec vystúpila ,,holohlavá“ osoba v žltej bunde s doposiaľ neznámou osobou, pričom S. B. danej ,,holohlavej
osobe“ v žltej bunde, počas komunikácie s ňou, ukázala istým smerom, kedy následne sa ,,holohlavá“ osoba v žltej bunde zapojila do ruvačky tak, ako to popisuje obžaloba ohľadne obžalovaného A. B.. Okrem prehratia kamerových záznamov z miesta a času skutku (O. S. 127 a č. l. 129 - 151; čerpacia stanica) ešte v čase pred R OS GA súd odmietol (§ 272 ods. 3 Trestného poriadku) vykonať aj dôkaz navrhnutý obžalobou, a to výsluch svedkyne H. V., nakoľko okolnosti dôležité pre rozhodnutie súdu bolo v danom čase (pozn. po podmietnutí dôkazu už iné navrhnuté ani vykonané neboli) možné zistiť už zo skôr vykonaných dôkazov; súd navyše pri selekcii dôkazov potrebných pre rozhodnutie, ktoré dôkazy navrhne tá či oná procesná strana, vychádza zo znalosti obsahu spisu, kedy v prípravnom konaní táto svedkyňa vypovedala (č. l. 73 – 81; len pred vznesením obvinenia obžalovanému, t. j. OČTK nepovažovali za potrebné túto svedkyňu dopočuť v prípravnom konaní kontradiktórne, čo relativizuje jej dôležitosť pre podanú obžalobu), pričom v prípravnom konaní neuviedla, že by šlo o osobu obžalovaného, ktorú doviezla na miesto činu (išlo o neznáme osoby), teda podľa názoru súdu ani nie je predpoklad, že by vykonaním jej výsluchu pred súdom vyplynuli iné informácie než tie, ktoré vyplynuli z už vykonaných dôkazov (t. j. že osoba obžalovaného sa skutku nezúčastnila). Pre úplnosť súd uvádza, že pri opätovnom prejednaní veci v čase po U KS TT už obžaloba tento návrh dôkazu nemala, nezopakovala, nebol súčasťou ani pokynu pre súd prvého stupňa v zmysle záverov U KS TT, obžaloba uviedla po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní dňa 29.01.2025, že iné/ďalšie návrhy dôkazov nemá (a teda ani návrh dôkazu v podobe výsluchu svedkyne H. V.). Pre úplnosť súd tiež uvádza, že v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 08.10.1997 sp. zn. I. ÚS 64/97 do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník konania pred všeobecným súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi a súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Pre úplnosť súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2020 sp. zn. 6Tdo/23/2019, podľa ktorého proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zásada voľného hodnotenia dôkazov, vybudovaná na vnútornom presvedčení orgánov činných v trestnom konaní a súdu, znamená myšlienkovú činnosť, ktorá vytvára pre súd možnosť dostatočného priestoru v rámci vlastnej úvahy k tomu, aby sám určil rozsah dokazovania a vykonal prípadnú selekciu navrhovaných dôkazov procesnými stranami v obsahovom kontexte významu navrhovaných dôkazov niektorou z procesných strán. Vychádzajúc z uvedeného bolo potrebné podľa názoru súdu v danom čase, t. j. ešte v konaní pred R OS GA, daný návrh obžaloby na vykonanie dôkazu odmietnuť. Pri opätovnom prejednaní veci pred súdom prvého stupňa v čase po U KS TT už iné, ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov, nad rámec tých do daného času (t. j. 29.01.2025) už vykonaných, neboli, resp. na iných trvané nebolo. K oslobodzujúcemu výroku. Z dokazovania pre súd jednoznačne vyplynulo, že skutok sa stal a má znaky žalovaného trestného činu (dané vyplynulo najmä z výpovedí svedkov, ktorí sa skutku buď zúčastnili alebo ho priamo pozorovali, tiež z fotografií z kamerových záznamov a aj samotných kamerových záznamov z miesta a času skutku). Zo žiadneho pred súdom vykonaného dôkazu ale nevyplýva, že by sa obžalovaný incidentu popísaného v skutkovej vete obžaloby skutočne zúčastnil (pritom viacerí svedkovia, vrátane poškodených, uviedli, že obžalovaného poznajú dlhodobo, no on pri incidente popísanom v skutkovej vete obžaloby nebol). Súd nezistil, že by svedkovia/poškodení podávali súdu nesprávne informácie (či už úmyselne alebo nie – pokiaľ je obžaloba iného názoru, t. j. že svedkovia, ktorých na vypočutie navrhla samotná obžaloba, zavádzali a klamali súdu, obžaloba to súdu nijako nepreukazovala a teda ani nedokázala, že by svedkovia, ktorých navrhla v podstate ona sama na vypočutie pred súdom, súdu klamali), neprítomnosť obžalovaného na skutku v podstate vyplývala zo všetkých svedeckých výpovedí. Zo znaleckého skúmania kamerových záznamov (resp. fotografií z nich) z čerpacej stanice vyplynulo, že sa nedá vylúčiť, že osoba na nich zachytená je obžalovaný (ide o typovú zhodu; takých osôb však mohlo a môže byť veľmi veľký počet, znaleckým skúmaním sa zistila len typová zhoda, nie konkrétna identifikácia). Svedkovia A. J. B. síce uznali vinu (v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 27T/55/2020) ohľadne skutku, ktorý popisuje aj účasť obžalovaného, no následne pred súdom vypovedali, že obžalovaný tam nebol (vyhlásením o vine v podstate riešili svoje postavenie
v konaní, ktoré vyhlásenie by muselo byť ohľadne viny obžalovaného podporené aj inými dôkazmi, čo však v tomto prípade jednoznačne nie je). Po prehratí kamerových záznamov v rámci dokazovania pred súdom nemôže súd konštatovať jednoznačne (na účely odsudzujúceho rozsudku), že sa obžalovaný tu žalovaného skutku skutočne zúčastnil (tie zábery, navyše bez zvukovej stopy, neboli natoľko detailné, aby umožnili súdu konkrétnu identifikáciu osoby obžalovaného, ostatne, tá nevzišla ani zo znaleckého skúmania daných záberov; súd teda nevie po vzhliadnutí kamerových záznamov skorigovať znalecké závery smerom ku konkrétnej identifikácii obžalovaného) – áno, ,,holohlavá“ osoba v žltej bunde, o ktorej obžaloba tvrdí, že bol obžalovaný A. B., po príchode na miesto skutku sa javila podľa pohybov a konania, že je v situácii od počiatku plne zorientovaná, komunikovala hneď po príchode na miesto s S. B. (ktorá pred súdom uviedla, že obžalovanému telefonovala) a následne sa táto osoba zapojila do ruvačky. Je daná nezanedbateľná miera podozrenia, že išlo o obžalovaného A. B.? Jednoznačne, áno, súd v tomto smere dáva za pravdu obžalobe. Môže súd s určitosťou potrebnou pre odsudzujúci rozsudok povedať, že išlo jednoznačne v osobe ,,holohlavej“ v žltej bunde len a jedine o obžalovaného A. B. a nikoho iného? Nie, to súd jednoducho nemôže, dôkazne by také tvrdenie podložené jednoducho nebolo. Súd tu opätovne poukazuje na skutočnosť, že z predmetných záberov kamier z miesta a času skutku (resp. fotografií z nich) vychádzalo aj znalecké skúmanie, ktorého závery boli pred súdom v rámci dokazovania prezentované (ako je uvedené vyššie), pričom znaleckým skúmaním bola zistená ,,len“ typová zhoda, pokiaľ ide o obžalovaného (t. j. že to mohol byť on, ale i nemusel; ku konkrétnej identifikácii obžalovaného znaleckým skúmaním nedošlo, nepodarilo sa to ani súdu po vzhliadnutí kamerových záznamov). Po prehratí kamerových záznamov pred súdom musí súd jedine dospieť k rovnakým záverom ako sú závery uvedeného znaleckého skúmania – mohlo ísť o obžalovaného, ale či vie súd bez rozumných pochybností uzavrieť, že to bol skutočne a jedine obžalovaný, kto sa na miesto skutku dostavil vo vozidle VW Passat a zapojil sa do ruvačky tak, ako popisuje obžaloba? Nie, to súd nevie. Nik zo súdu obžalobou prezentovaných svedkov (vrátane poškodených, ktorí súdu uviedli, že obžalovaného poznajú, pričom podľa nich na skutku nebol) na mieste a v čase skutku obžalovaného nevidel, nestotožnili žiadnu s tam prítomných osôb s osobou obžalovaného. Ak obžaloba poukázala na skutočnosť, že je ťažko uveriteľná verzia udalostí, že nik z na mieste a čase skutku prítomných osôb dané dve osoby, ktoré sa v čase 03:17:39 hod. dňa 10.02.2018 dostavili na miesto vo vozidle a po vystúpení z neho sa zapojili do ruvačky, nepozná (a to ani S. B., ktorá súdu uviedla, že telefonovala obžalovanému, a podľa kamerových záznamov a znenia obžaloby s ,,holohlavou“ osobou v žltej bunde po jej príchode na miesto aj komunikovala a niekam mu rukou ukázala a tá osoba sa hneď zapojila do ruvačky, javiac sa, že je od počiatku v situácii zorientovaná), k danému súd uvádza, že stále ide ,,len“ o rovinu dôvodného podozrenia, že obžalovaný A. B. je tou osobou ,,holohlavou“ v žltej bunde (a ide o nie zanedbateľnú mieru podozrenia). Ani vysoká miera podozrenia však sama o sebe nemôže byť dôvodom odsudzujúceho rozsudku. Tým môže byť len zistený skutkový stav bez dôvodných (rozumných) pochybností, z ktorého plynú pre súd neochvejne logické závery o vine obžalovaného. Z pred súdom vykonaného dokazovania sa však tvrdenia prezentované obžalobou nepresunuli z roviny dôvodného podozrenia do neochvejnej istoty (rozumej istoty bez rozumných/dôvodných pochybností) o vine obžalovaného. Záverom súd uzatvára, že áno, tou osobou ,,holohlavou“ v žltej bunde na kamerových záznamoch, o ktorej obžaloba tvrdí, že ide o obžalovaného A. B., mohol byť obžalovaný A. B., ale či ňou bol skutočne a jedine on, obžaloba súd nepresvedčila (súd nebude vyhlasovať odsudzujúci rozsudok na podklade podozrenia vo vinu obžalovaného, ale jedine v situácii preukázanej viny obžalovaného). Súd počas prehrávania kamerových záznamov aj nahliadal na fotografie obžalovaného zaistené zo strany OČTK (č. l. č. l. 156 až 159), avšak ako súd uvádza už vyššie, kamerové záznamy neboli natoľko detailné, aby súdu umožnili konkrétnu identifikáciu (pozn. súdu: súd prehral kamerové záznamy v neprítomnosti obžalovaného, ktorý žiadal vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, čomu súd vyhovel, nakoľko ako vyzerá, aký má zjav obžalovaný v 01/2025 je pre súd v podstate ťažko využiteľné na účely identifikácie páchateľa, ak skutok je z 02/2018 a v spise sú a pred súdom boli ako dôkazy vykonané fotografie obžalovaného dátumovo omnoho bližšie skutku – napr. č. l. 156 až 159, kedy také fotografie poslúžili aj znaleckému skúmaniu, ktorého závery odzneli pred súdom v rámci dokazovania). Súd z vyššie uvedeného a pred súdom vykonaného dokazovania, ani po jeho opätovnom zhodnotení v súrne aj s informáciami plynúcimi z pred súdom prehratých kamerových záznamov z miesta a času skutku, nemal ani zďaleka za preukázané (a už vôbec nie bez rozumných pochybností), že by sa obžalovaný tu žalovaného skutku zúčastnil. Preto opätovne, v čase po U KS TT, pristúpil súd k oslobodzujúcemu rozsudku v zmysle § 285 písm. c) Trestného poriadku – nebolo preukázané, že by skutok spáchal obžalovaný.
K náhrade škody. V čase vyhlásenia rozsudku žiaden nárok uplatnený nebol, súd v tomto smere preto nerozhodoval. Z dôvodov uvedených vyššie súd rozhodol týmto rozsudkom tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti. Poučenie: Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 Trestného poriadku), - príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), - zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), - orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku), - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku), - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku). Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316 ods. 1 Trestného poriadku).