Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 12P/176/2024 2324204501 13. 05. 2025 JUDr. Myrtill Vojteková ECLI:SK:OSGA:2025:2324204501.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti o maloleté deti A.: A., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, B., zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky: D. A., E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, B., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov - matky: B. B., E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Senec, toho času C. XXX/X, B. a otca: C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., toho času G. H., o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti a úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto rozhodol: I. Zrušuje sa náhradná osobná starostlivosť maloletých detí, nariadená rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. XXX/XX/XXXX - XXX zo dňa 17.10.2023. II. Maloleté deti sa zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. III. Otec je povinný platiť na výživu každého maloletého dieťaťa mesačne sumu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, platného v čase splatnosti bežného výživného, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí. IV. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Tunajší súd uznesením č.k. 12P/176/2024 - 5 zo dňa 17.12.2024 začal na základe podnetu sudkyne tunajšieho súdu zo dňa 28.11.2024 konanie o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, keďže Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky bolo oznámené, že matka maloletých detí žije v spoločnej domácnosti so starou matkou maloletých detí a maloletými deťmi a verbalizovala záujem o zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti. 2. Súd vytýčil termín pojednávania na deň 20.02.2025, ktoré bolo odročené na 01.04.2025 z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania a z dôvodu žiadosti starej matky o odročenie pojednávania. Termín pojednávania vytýčený na 01.04.2025 bol zrušený a určený nový termín na deň 13.05.2025. 3. Súd pojednával v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti matky maloletých detí, otca maloletých detí a starej matky maloletých detí. Matka maloletých detí mala doručenie predvolania riadne vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila telefonicky dňa
13.05.2025. Otec maloletých detí mal doručenie predvolania riadne vykázané a vo veci sa písomne vyjadril podaním doručeným na tunajší súd dňa 09.04.2025. Stará matka maloletých detí mala doručenie predvolania riadne vykázané, jej neúčasť na pojednávaní ospravedlnila telefonicky matka maloletých detí dňa 13.05.2025. 4. Súd na pojednávaní dňa 13.05.2025 vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka a oboznámil sa s obsahom spisu a obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXX/XX/XXXX, so správami kolízneho opatrovníka zo dňa 14.02.2025 a zo dňa 31.03.2025, písomným vyjadrením otca maloletých detí doručeným dňa 09.04.2025, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový a právny stav: 5. Maloleté deti pochádzajú z partnerského vzťahu rodičov. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXX/ XX/XXXX – 100 zo dňa 17.10.2023 boli maloleté deti sa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky a rodičia maloletých detí boli zaviazaní prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, platného v čase splatnosti bežného výživného, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. 6. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa zo dňa 14.02.2025 vyplýva, že kolízny opatrovník dňa 13.02.2025 vykonal šetrenie pomerov v domácnosti starej matky maloletých detí na adrese C. XXX/ X, B., kde bola zastihnutá matka maloletých detí s oboma maloletými deťmi a stará matka maloletých detí, ktorej sú maloleté deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodina na uvedenej adrese obýva dvojizbový rodinný dom s kuchyňou a suchým WC na dvore, ktorý je vo výlučnom vlastníctve starej matky. Hygiena domácnosti bola v čase šetrenia na vyhovujúcej úrovni. Vzhľadom na počasie bolo v domácnosti zakúrené, maloleté deti boli čisté. Maloletý A. ležal v posteli chorý, mal horúčku. Matka maloletých detí uviedla, že trvá na svojom prehlásení, že chce mať maloleté deti zverené do svojej osobnej starostlivosti, keďže aj tak od svojho návratu z výkonu trestu prevzala osobnú starostlivosť o ne, čo potvrdila aj stará matka. Maloletá B. v starostlivosti matky výraznejšie napreduje, rozvíja sa verbálny prejav maloletej B.. Dokázala už samostatne reagovať na jednoduché otázky. Počas rozhovoru sa maloletá B. zdržiavala v blízkosti matky. Maloletý A. pod vplyvom horúčky zadriemal, ale bolo zreteľné, že matka má starostlivosť o syna aj za daných okolností pod kontrolou, mala zabezpečené lieky na zvýšenú teplotu a priebežne ho kontrolovala, ako je na tom. Z uvedeného bolo zrejmé, že matka maloletých detí má skutočný záujem prebrať plnú zodpovednosť a starostlivosť o maloleté deti a kolízny opatrovník plne podporil konanie vo veci zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti. 7. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa zo dňa 31.03.2025 vyplýva, že maloletý A. bol veku priemerným spôsobom dotazovaný, či mu je jasný účel konania, na čo odpovedal, že áno. Vyjadril sa, že je normálne, keď už je mama doma, že sa bude o nich starať ona. Matka sa o nich stará odkedy prišla domov, varí im, nakupuje, upratuje. Ohľadnom otázky, ako sa v danej situácii cíti, uviedol, že dobre. Maloletá B. nemá ešte vyvinutý jazykový prejav, na otázku, či sa teší, že sa o nich stará mama, sa len usmievala. 8. Z písomného podania otca maloletých detí doručeného tunajšiemu súdu dňa 09.04.2025 vyplýva, že otec súhlasí s tým, aby maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky maloletých detí. 9. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 13.05.2025 uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že matka maloletých detí sa po svojom návrate z výkonu trestu odňatia slobody vrátila do domácnosti, v ktorej žijú aj jej maloleté deti, a kde podľa svojho vydarenia plánuje aj zotrvať a prevzala starostlivosť o svoje maloleté deti, je zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky plne dôvodné. Súhlas s touto zmenou starostlivosti vyjadril aj maloletý A., ako aj otec maloletých detí. Kolízny opatrovník navrhol zaviazať otca výživným v minimálnej výške voči obom maloletým deťom vzhľadom na jeho aktuálnu situáciu. Styk otca s maloletými deťmi navrhol neupravovať. 10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich
a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. 11. Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. 12. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. 13. Podľa § 47 ods. 1 písm. e/ Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti. 14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 23. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 24. Osobitným zákonom v danom prípade je zákon č. 601/2003 Z. z. (§ 2 písm. c/) o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s príslušným opatrením MPSVaR SR č. 220/2023 Z. z. je minimálna výška vyživovacej povinnosti na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa s účinnosťou od 01.07.2024 suma 37,53 Eur. 25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 26. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 27. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že pokiaľ osobná starostlivosť maloletému dieťaťu nie je poskytovaná alebo nemôže byť poskytovaná jeho rodičmi, je potrebné túto dieťaťu zabezpečiť niektorou z foriem náhradnej starostlivosti (náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť, ústavná starostlivosť). Základným predpokladom nielen pre nariadenie náhradnej starostlivosti, ale aj pre jej ďalšie trvanie je tak jej nevyhnutnosť, t.j. nemožnosť alebo nespôsobilosť oboch rodičov poskytovať maloletému dieťaťu osobnú starostlivosť, z čoho vyplýva jej dočasnosť. Znamená to teda, že pokiaľ po nariadení ktorejkoľvek formy náhradnej starostlivosti čo i len jeden z rodičov prejaví ochotu maloletému dieťaťu osobnú starostlivosť poskytovať a je na plnenie tejto zložky rodičovských práv a povinností spôsobilý, je povinnosťou súdu vysloviť rozhodnutím zánik dôvodov, pre ktoré bola náhradná starostlivosť u maloletého dieťaťa nariadená a umožniť tak obnovenie spoločného spolužitia maloletého dieťaťa s rodičmi, resp. aspoň s jedným z rodičov ako prirodzeného rodinného vzťahu a v zmysle práva dieťaťa na starostlivosť svojich rodičov (článok 7 Dohovoru o právach dieťaťa). 28. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky je dôvodné. Maloleté deti boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke D. A., E. B. rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. XXX/XX/XXXX - XXX zo dňa 17.10.2023, právoplatným dňa 15.11.2023 z dôvodu, že obaja rodičia maloletých detí sa nachádzali vo výkone trestu odňatia slobody. V konaní bolo preukázané, a to šetreniami kolízneho opatrovníka, že maloleté deti sa od návratu matky po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nachádzajú fakticky u svojej matky a matka maloletých detí sa od tohto času o maloleté dieťa riadne stará a so starostlivosťou o maloleté deti jej vypomáha stará matka maloletých detí, s ktorou bývajú v spoločnej domácnosti, pričom kolízny opatrovník nezistil v rámci šetrenia pomerov na strane matky, ako aj na strane maloletých detí nijaké nedostatky v poskytovanej starostlivosti. Matka maloletých detí býva v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi a starou matkou maloletých detí v dvojizbovom rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve starej matky, a ktorého čistota a poriadok boli v čase šetrenia na vyhovujúcej úrovni. Maloletý A. sa vyjadril, že v domácnosti matky a starej matky mu nič nechýba a prialo si zostať v starostlivosti svojej matky. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že matka maloletého dieťaťa má v domácnosti starej matky maloletých detí vytvorené vhodné bytové podmienky na výchovu maloletých detí a je schopná zabezpečiť výživu maloletých detí. Pri rozhodovaní súd prihliadol na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zohľadnil najlepší záujem maloletých detí s poukazom na ustanovenie čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine ako aj článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa (záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek
postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi). Súd s poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol tak, že zrušil náhradnú osobnú starostlivosť D. A., E. B., nar. XX.XX.XXXX o maloleté deti a zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté deti a o maloleté deti sa aj za pomoci starej matky maloletých detí riadne stará. Takéto rozhodnutie je aktuálne v najlepšom záujme maloletých detí. Súd v súvislosti so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky poukazuje na to, že otec maloletých detí sa aktuálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a písomne sa vyjadril, že súhlasí so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. 29. Zároveň súd rozhodol, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, a to s poukazom na to, že rodičovské práva a povinnosti majú rodičia len vo vzťahu k maloletým deťom a vznikajú priamo zo zákona narodením detí. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na zásadne rovnoprávnom postavení matky aj otca pri ich výkone. Maloletým deťom zákon poskytuje špeciálnu ochranu, a to tak v rovine súkromného, ako aj verejného práva. Až dospievaním sa z dieťaťa postupne stáva subjekt schopný samostatne o sebe rozhodovať, spravovať svoje veci, rastie miera jeho primeranej spôsobilosti na právne úkony. Preto je nevyhnutné zabezpečiť mu vo všetkých uvedených oblastiach pomoc až do nadobudnutia plnoletosti. Túto úlohu plnia bežne rodičia v rámci komplexu rodičovských práv a povinností. Najvyšším princípom rodičovských práv a povinností je záujem dieťaťa. K rodičovským právam a povinnostiam patrí sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Žiaden z rodičov nebol obmedzený ani pozbavený rodičovských práv a povinností. 30. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že s otázkou zmeny úpravy výkonu zložky rodičovských práv a povinností - poskytovaním osobnej starostlivosti maloletým deťom, nevyhnutne súvisí aj otázka úpravy výživného. Pokiaľ súd pristúpi k zmene rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v otázke zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti rodiča, je povinný upraviť aj rozsah vyživovacej povinnosti toho rodiča, ktorému maloleté deti nie sú zverené do osobnej starostlivosti, v danom prípade otca maloletých detí. Súd pritom postupuje v zmysle kritérií, uvedených vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach a prihliada na odôvodnené potreby maloletých detí, schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov a osobnú starostlivosť o deti v súlade so zásadou, že výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov a dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Životná úroveň povinného rodiča je pritom objektívna kategória, nadväzujúca na jeho majetkové pomery. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine a príslušného opatrenia MPSVaR SR a z majetkových, sociálnych a zárobkových pomerov otca. V konaní bolo preukázané, že otec maloletých detí okrem maloletých detí, o ktorých sa koná, nemá inú vyživovaciu povinnosť, dlhodobo sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, a to od marca 2023, kedy koniec trestu má mať k 30.05.2029, vo výkone trestu pracovne zaradený nie je. Vzhľadom k uvedenému súd zaviazal otca maloletých detí na platenie výživného na každé maloleté dieťa v minimálnej výške, ktoré je otec maloletých detí povinný poukazovať vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z toho, že platenie výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima, je povinnosťou každého rodiča bez ohľadu na to, či ten ktorý rodič maloletého dieťaťa má alebo nemá nejaký príjem. 31. Súd zároveň neupravil styk otca maloletých detí s maloletými deťmi, nakoľko sa otec dlhodobo nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a akákoľvek úprava styku by bola nadbytočná a neopodstatnená. 32. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení. Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z. z.). Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.