Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 33T/2/2025 2325010019 14. 02. 2025 JUDr. Ing. Veronika Pravdová ECLI:SK:OSGA:2025:2325010019.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ing. Veronikou Pravdovou v trestnej veci obžalovaného A. B., narodeného XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, adresa na doručovanie E. F. XXX, toho času v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu Nitra, pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 14.2.2025 takto rozhodol: Obžalovaný: A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, adresa na doručovanie E. F. XXX, toho času Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu Nitra, sa uznáva za vinného, že ako druh poškodenej G. H. v presne nezistenom čase v období od februára roku 2022 do 16.7.2024 v rodinnom dome vo E. F., na ulici F. I. XXX, svoju družku G. H. opakovane fackal po tvári, kopal do rôznych častí tela, ťahal ju za vlasy po zemi, škrtil ju, uhasil na jej tvári cigaretový ohorok, prinútil ju obliať sa benzínom a vyhrážal sa jej, že keď to nespraví sama, on ju benzínom obleje a zapáli ju aj dom a tiež ju udrel do tváre tak, že hlavou rozbila sklenenú výplň okna, pričom utŕžila drobné zranenia a neustálymi bezdôvodnými výčitkami z nevery a vyhrážaním sa, že ju zabije, jej zároveň spôsobil posttraumatickú stresovú poruchu, vyžadujúcu liečbu v trvaní najmenej 12 mesiacov, v dôsledku ktorej bola závažne obmedzená na obvyklom spôsobe života najmä nočnými morami, desivými myšlienkami, úzkosťou, vegetatívnymi prejavmi, tendenciou vyhýbať sa veciam pripomínajúcim osobu alebo udalosť spôsobujúcu stres, predstavami a reminescenciami negatívnych myšlienok, negativizmom, pesimizmom, poruchou koncentrácie, poruchou spánku, dyscoimesom, hoposomniu, insomniou, afektívnou instabilitou, nadmernou ostražitosťou pred potenciálnym nebezpečenstvom, anxietou, a to až doposiaľ, ktorá sťažuje jej bežnú dennú sociálnu existenciu, interferuje s jej bežnými dennými aktivitami, nie je schopná regenerácie, relaxácie, teda blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a obmedzovalo jej bezpečnosť, spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas, tým spáchal zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá: Podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 39 odsek 5 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. odôvodnenie: Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala dňa 8.1.2025 obžalobu na obvineného A. B., narodeného XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, toho času v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu Nitra (ďalej len ,,obžalovaný“), pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorý mal byť obžalovaným spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe. Okresný súd Galanta vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní dňa 14.2.2025 po prednesení obžaloby prokurátorkou (po modifikácií právnej kvalifikácie skutku uvedeného v obžalobe ako zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona) bol obžalovaný poučený, že môže ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo c) Trestného poriadku a to v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“. Obžalovaný okrem vyhlásenia viny svoje konanie oľutoval. Prokurátorka navrhla vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, prijal, pretože súd nemal žiadne pochybnosti o naplnení všetkých štyroch zákonných formálnych znakov žalovanej trestnej činnosti a to zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Po prijatí vyhlásenia obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku o treste, prípadne ochrannom opatrení: výsluchom obžalovaného k osobným a majetkovým pomerom, prečítaním znaleckého posudku č. 83/2024 vypracovaného znalcom F. F. J., oboznámením listinných dôkazov: uznesenia o pribratí znalca F. F. J., príkazu na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného, hodnoteniami obžalovaného z ÚVV, lustráciou z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (CESDAP) a odpisom registra trestov (RT). Po takto vykonanom dokazovaní neboli návrhy na ďalšie dokazovanie. Obžalovaný po zákonnom poučení k osobným a majetkovým pomerom uviedol, že je slobodný, má štyri deti, pričom s poškodenou majú dve spoločné deti, dve deti má s predchádzajúcou partnerkou, ktorej na výživu detí prispieva sumou 100-150 Eur mesačne. V spoločnej domácnosti žil s poškodenou, ich dvoma spoločnými deťmi a s maloletým dieťaťom poškodenej na adrese F. XXX, E. F.. Pracoval ako brigádnik na stavbe, jeho čistý priemerný mesačný príjem je okolo 1.000 Eur, iný príjem nemá. Nevlastní majetok vyššej hodnoty, dlhy a exekúcie nemá. Jeho zdravotný stav je dobrý, v minulosti nebol psychiatricky liečený. Alkohol užíva pravidelne, každý deň po práci, drogy užíval 1-2 krát za mesiac a to pervitín, fajčí, hazardné hry nehrá. Nebol v minulosti trestne stíhaný ani priestupkovo prejednávaný. Zo záverov znaleckého dokazovania (znalecký posudok č. 83/2024 vypracovaný znalcom F. F. J.) vyplýva, že obžalovaný v čase skutku vedel a mohol ovládať svoje konanie. U obžalovaného neobjektivizoval prítomnosť syndrómu závislosti od návykových látok, objektivizoval u neho škodlivé užívanie alkoholu a pervitínu, bez syndrómu závislosti, bez vplyvu na rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti v čase spáchania skutku i v čase vyšetrenia znalcom. Znalec prípadné uloženie ochranného liečenia u obžalovaného neodporúčal. Obžalovaný nemá evidovaný žiaden záznam v odpise registri trestov.
Obžalovaný nemá evidovaný žiaden záznam vo výpise z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Obžalovaný sa v súčasnosti nachádza v Ústave na výkon väzby Nitra. Za obdobie výkonu väzby v tejto trestnej veci bol hodnotený ÚVV Nitra neutrálne až pozitívne s tým, že jeho správanie a vystupovanie počas výkonu väzby bolo na požadovanej úrovni, ústavný a časový rozvrh dodržiaval, k príslušníkom ZVJS ako aj k iným obvineným sa správa slušne, pokyny a príkazy príslušníkov rešpektuje a plní, disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný nebol, pracovne zaradený nebol z dôvodu nedostatku pracovných možností. Pri úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Vychádzal tiež z toho, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má taktiež postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery postupoval podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, kedy súd musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd pri ukladaní trestu vychádzal zo zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, ktorá je 7 až 15 rokov. Čo sa týka druhu trestu, s poukazom na § 34 ods. 6 Trestného zákona súd bol povinný obžalovanému uložiť len trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona pre stíhaný trestný čin prevyšovala 8 rokov. Pri skúmaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, t.j. zistil prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností. Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že obžalovaný viedol riadny život, súd zistil s poukazom na oboznámené lustrácie odpisu registra trestov a priestupkov na hlavnom pojednávaní, z ktorých vyplýva, že obžalovaný nemá žiaden záznam v týchto registroch, nebol priestupkovo prejednávaný ani trestne stíhaný. Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že obžalovaný sa priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, súd zistil s poukazom na prednesy obžalovaného na hlavnom pojednávaní. Súd ďalej ustálil, že v preskúmavanom prípade u obžalovaného bolo možné aplikovať ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody a to z dôvodu, že obžalovaný pred súdom na prvom hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 Trestného poriadku, čím prispel k tomu, že v konaní pred súdom nebolo nevyhnutné vykonávať dokazovanie v plnom rozsahu a teda súd nemusel vykonávať dokazovanie v rozsahu skutku uvedeného v obžalobe, ako sa aj vzdal svojho práva resp. obmedzil svoje právo na podanie opravného prostriedku a podľa názoru súdu úprimne oľutoval spáchania skutku. Nebolo teda možné opomenúť kritický postoj obžalovaného, ktorá skutočnosť je dôvodom na to, že v prípade ukladania trestu stačí na takú osobu pôsobiť kratším, resp. miernejším trestom, nakoľko si uvedomuje nesprávnosť svojho konania, oproti osobe, ktorá spáchanie trestnej činnosti opakovane popiera a nie je schopná prijať zodpovednosť za svoje konanie. Súd už vzhľadom na uvedené pri posudzovaní výmery trestu odňatia slobody a pri posudzovaní spravodlivosti ukladaného trestu uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanoveného trestu odňatia slobody. Vzhľadom na minimálnu výšku trestu odňatia slobody, ktorej uloženie obžalovanému hrozilo (t.j. 4 roky a 8 mesiacov), dospel súd k záveru, že obžalovanému vzhľadom na už vyššie uvedené okolnosti na strane obžalovaného, postačuje uložiť trest odňatia slobody odňatia slobody v tejto o výmere, t.j. trest znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody, vo výmere 4 roky a 8 mesiacov. Neprimerane dlhý trest by podľa názoru súdu mohol demotivovať osobu obžalovaného od resocializácie a sťažiť mu návrat do riadneho života. Takto uložený trest súd považuje za dostatočný, primeraný a spravodlivý, spôsobilý odradiť obžalovaného od ďalšieho páchania trestnej činnosti spĺňajúci kritériá tak individuálnej prevencie
(výchova obžalovaného), ako aj generálnej prevencie (odradenie ostatných potencionálnych páchateľov a utvrdenie pocitu právnej istoty), pričom vyjadruje i morálne odsúdenie obžalovaného celou spoločnosťou. Súd obžalovaného pri použití ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom predovšetkým zobral do úvahy postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej veci, resp. vyhlásenie viny ako aj to, že obžalovaný doposiaľ nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný trestný čin a mal za to, že jeho náprava bude zaručená v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd ochranné opatrenie obžalovanému neukladal, nakoľko u neho nezistil splnenie podmienok na jeho uloženie, keď prípadné uloženie ochranného liečenia ustanovený znalec F. F. J. neodporúčal a nepovažoval za účelné. Z dôvodov uvedených vyššie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku. Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.