Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 14T/16/2025 2325010256 05. 11. 2025 JUDr. Simona Štanglovičová ECLI:SK:OSGA:2025:2325010256.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 05. novembra 2025 takto rozhodol: Obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v B., trvale bytom Ukrajina, prechodne bytom C. D. XX, E. – A., tohto času v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra, s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e : dňa 08.03.2025 v čase približne o 17.06 hod., v meste Šaľa, na ulici SNP v smere od mestskej časti ŠaľaVeča smerom na mesto Šaľa, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo značky Kia Carens, evidenčného čísla F. XXX G., kde bol na ulici Nešporova predpísaným spôsobom zastavený hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Šali, a bol vyzvaný na predloženie dokladov potrebných na vedenie a prevádzku motorového vozidla, ako i k dychovej skúške prístrojom, a pri podrobení sa dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov s prístrojom Drager 7510, evidenčného čísla ARFM0505, mu dňa 08.03.2025 v čase o 17.07 hod. bola nameraná hodnota 1,40 mg/l etanolu v dychu, a pri opakovanej skúške dňa 08.03.2025 mu v čase o 17.23 hod. bola nameraná hodnota 1,35 mg/l etanolu v dychu, teda: vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím spáchal: prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona. Za to mu
súd
ukladá:
Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 2 (dva) roky.
odôvodnenie: Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, sp. zn. 2 Pv 101/25/2202 zo dňa 10.03.2025, podanej na Okresný súd Galanta dňa 12.03.2025, súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej v texte rozsudku len „obžalovaný“ v príslušnom gramatickom tvare). Dňa 11.04.2025 bol v prejednávanej trestnej veci vydaný trestný rozkaz, proti ktorému podal prokurátor odpor. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.11.2025 vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a jeho spáchanie oľutoval. V dôsledku vyhlásenia obžalovaného súd po prijatí jeho vyhlásenia o vine vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, a to prečítaním listinných dôkazov. K osobným a majetkovým pomerom obžalovaný nevypovedal. Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov ako aj z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky súd zistil, že obžalovaný spáchal šesť priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (dňa 06.02.2021 – dopravná nehoda, dňa 23.05.2021 – nerešpektovanie dopravného značenia, dňa 05.08.2024 – rýchlosť, dňa 03.04.2022 – zákaz vjazdu, dňa 19.10.2022 – státie na tráve, dňa 09.06.2024 – státie na chodníku), za čo mu boli uložené pokuty vo výške od 20,- do 200,- eur. Z aktuálnej lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva že obžalovaný je samostatne zárobkovo činnou osobou1 od 01.07.2018 doposiaľ. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že obžalovaný je vedený pod IČO: 50590561 v živnostenskom registri Okresného úradu Trnava od 05.05.2017 v predmete podnikania Výroba a opracovanie jednoduchých výrobkov z kovu a Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov a neskôr v živnostenskom registri Okresného úradu Šaľa od 02.04.2025 v predmete podnikania Výroba a hutnícke spracovanie kovov, výroba a opracovanie jednoduchých kovových výrobkov, Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov a Výroba výrobkov z gumy a plastov. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že obžalovaný je bezpodielovým spoluvlastníkom bytu č. XX, vchod XX, poschodie X, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX, okres Šaľa, obec E., k.ú. E., ktorý je zaťažený záložným právom v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s. Z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný má v časti blokové pokuty evidované tri záznamy (zo dňa 05.08.2024, 23.05.2021 a 06.02.2021), kedy mu boli uložené pokuty vo výške od 50,- do 200,eur (prekročenie rýchlosti, dopravná nehoda, všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky). Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd obligatórne skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. S poukazom na zistené priestupky spáchané v minulosti obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno j) Trestného zákona, teda že by viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažujúcu okolnosť u obžalovaného súd nevzhliadol. Pri ukladaní trestu súd vychádzal zo základnej trestnej sadzby uvedenej v § 289 odsek 1 Trestného zákona v rozpätí až na jeden rok.
Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, teda v dolnej polovici trestnej sadzby. Pri určovaní výmery trestu zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine ako aj kritický postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej činnosti a ním prejavenú ľútosť na hlavnom pojednávaní, ktorú súd vyhodnotil ako úprimnú. Na druhej strane bolo potrebné zohľadniť aj stupeň opitosti, v akom sa obžalovaný nachádzal, resp. hodnotu, o akú obžalovaný prekročil kľúčovú hranicu jedného promile alkoholu v krvi. Každé ovplyvnenie alkoholom znižuje schopnosť k vedeniu motorového vozidla v cestnej premávke, nakoľko vodič potom nie je schopný správnych a včasných vnemov, pohotových reakcií na situácie bežne vznikajúce v cestnej premávke, preto je dôležité vedieť, k akému výraznému zníženiu schopností vodiča vplyvom návykovej látky, spravidla alkoholu, došlo. Z logiky veci platí, že čím vyššia je hladina alkoholu v krvi páchateľa tohto činu, t. j. stupeň jeho opitosti, tým je jeho schopnosť viesť motorové vozidlo v cestnej premávke nižšia, resp. problematickejšia a obmedzenejšia a naopak, potenciálne riziko ohrozenia záujmov chránených Trestných zákonom je tým vyššie. Vzhľadom na uvedené je súd názoru, že stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného prečinu a mal by byť zohľadnený aj pri individualizácii trestnej sankcie. V tomto prípade z ustálených skutkových zistení vyplýva, že obžalovaný viedol ako vodič osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu s nameranou hodnotou 1, 35 mg/l a 1,40 mg/l alkoholu v dychu, čo v prepočte činí 2,81 a 2,92 promile alkoholu v krvi. Takúto hladinu alkoholu krvi veda označuje už za ťažkú opitosť, v rámci ktorej osoba nie je schopná samostatnej chôdze, má blábolivú reč, psychické poruchy, výraznejšie poruchy chovania (napr. opilecká sebevražednosť, agresivita), zvracanie a pod. S poukazom na stupeň opitosti obžalovaného a s tým spojenú vyššiu závažnosť spáchaného prečinu sa súdu javilo uloženie alternatívneho trestu ako nedostatočné a to aj poukazom na skutočnosť, že obžalovanému boli v minulosti opakovane ukladané pokuty za priestupky v doprave, čo však evidentne neviedlo k náprave obžalovaného ako vodiča, keďže sa priestupkov na úseku cestnej premávky dopúšťal opakovane, pričom tentokrát jeho konanie prerástlo z roviny priestupkovej do roviny trestnoprávnej. Na druhej strane však súd nezdieľa názor prokurátora, že páchateľa prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, u ktorého bola zistená hodnota alkoholu v krvi nad 2 promile, nemožno potrestať podmienečným trestom odňatia slobody, ak sú na to splnené zákonné podmienky. Je tomu tak z dôvodu, že okrem stupňa opitosti majúceho vplyv na závažnosť spáchaného prečinu je potrebné zvážiť tiež možnosti nápravy páchateľa týmto druhom trestu, pričom práve táto zákonná podmienka pri uložení podmienečného trestu odňatia slobody v prípade obžalovaného splnená je, čo vytvára prekážku pre jeho potrestanie nepodmienečným trestom odňatia slobody. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a preto možno u neho racionálne očakávať, že v prípade uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu ako aj trestu zákazu činnosti bude naplnený účel trestu sledovaný ustanovením § 34 Trestného zákona, tu najmä z hľadiska individuálnej prevencie. Vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život má súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného priamy výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Spáchanie priestupkov súd zohľadnil v tom smere, že obžalovanému vzhľadom na spáchané priestupky nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, teda že by viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Vzhľadom na vyššie uvedené uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na jeden rok. K uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody navrhovaného prokuratúrou nevidel súd dôvod, keďže vzhľadom na vykonané dokazovanie nepovažoval za nevyhnutné vplývať na obžalovaného takýmto druhom trestu, nevyžaduje si to ani ochrana spoločnosti a ani náprava páchateľa. Obžalovanému súd ukladal aj trest zákazu činnosti, pretože trestného činu sa dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky – alkoholu. Základná trestná sadzba trestu zákazu činnosti je ustanovená na 1 rok až 10 rokov, obžalovanému súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dva roky, teda v dolnej polovici trestnej sadzby. Takto uložený trest zákazu činnosti považuje súd za primeraný pre naplnenie účelu trestu vzhľadom aj na mieru nebezpečnosti konania obžalovaného. Uloženie tohto druhu trestu si nepochybne vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi tohto druhu trestnej činnosti. Pokiaľ ide o výmeru trestu, túto súd považuje za primeranú osobe obžalovaného, ako aj okolnostiam prípadu, pričom pri určovaní výmery zohľadnil ako už bolo vyššie uvedené priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu, jeho úprimné oľutovanie a učinené vyhlásenie o vine, ale aj stupeň opitosti.
Takto uložený podmienečný trest odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti považuje súd z hľadiska generálnej ako i osobitnej prevencie za primeraný a spravodlivý teda taký, ktorý naplní účel trestu podľa § 34 Trestného zákona, berúc do úvahy aj tam uvedené zásady ukladania trestov. Vzhľadom na skutočnosť, že na obžalovaného bude pôsobené trestom zákazu činnosti nie na krátku dobu, nie je potrebné mu ukladať trest nepodmienečný, ako ani trest podmienečný s probačným dohľadom, keď na obžalovaného je nevyhnutné pôsobiť práve trestom zákazu činnosti, ktorý mu zabráni ohrozovať ostatných účastníkov cestnej premávky. Súd v danom prípade neaplikoval ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona (tzv. materiálny korektív), nakoľko má za to, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, najmä stupeň opitosti, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nie je závažnosť činu nepatrná. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.