Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 34P/25/2025 2325200534 11. 03. 2025 JUDr. Daša Szabó ECLI:SK:OSGA:2025:2325200534.2
Uznesenie Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodený XX.XX.XXXX, C. B., narodený XX.XX.XXXX a D. B., narodený XX.XX.XXXX, všetci bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov - matky: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX, adresa na doručovanie F. XX, a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva a na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka, matka maloletých detí, sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva a zároveň nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, a otcovi maloletých detí, uložil povinnosť platiť výživné na maloleté deti. Styk otca s maloletými deťmi navrhovateľka nežiadala upraviť. 2. Navrhovateľka, matka maloletých detí, svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že manželstvo navrhovateľky a otca je nefunkčné, otec ich opustil ako rodinu už v mesiaci december XXXX. Vzájomný vzťah navrhovateľky a otca ako manželov sa úplne pokazil. S otcom maloletých detí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Počas manželstva sa im narodili štyri deti, pričom jedno z detí je už plnoleté, s ktorými žili v spoločnej domácnosti do decembra XXXX v rodinnom dome v F., kde s nimi žila v spoločnej domácnosti aj matka otca, stará matka maloletých detí. Ich spolužitie vyzeralo ideálne, no s narodením v tom čase ešte maloletého A. sa všetko zmenilo. Harmonickú rodinu, kde by mohli v pokoji vyrastať ich deti už netvoria. Otec začal byť výbušný, agresívny, často mával nekontrolovateľné výbuchy zlosti. Jeho správanie bolo v sínusoidách, kedy chvíľku bolo všetko v poriadku, akoby ideálne idylické manželstvo a následne nekontrolovateľné výbuchy zlosti, ktoré boli nepredvídateľné a nedali sa od ničoho odvodiť. Stávalo sa, že sa navrhovateľka s otcom normálne rozprávala a on z ničoho nič dostal nervy, začal rozbíjať veci alebo bol voči nej slovne agresívny. Ich manželstvo postupne dostávalo väčšie trhliny, a to i napriek tomu, že spolu začali stavať rodinný dom v F.. Navrhovateľka uviedla, že otcove agresívne správanie postupne ovplyvňovalo aj dvoch najstarších synov. Najviac ovplyvnilo najstaršieho A., ktorý následne toto správanie zrkadlil a správal sa zle voči mladším súrodencom. Medzi navrhovateľkou a otcom došlo k citovému odcudzeniu, čo viedlo až k tomu, že sa v priebehu decembra 2024 otec sám odsťahoval zo spoločnej domácnosti do novopostaveného rodinného domu v F., pričom nevzal ju ani deti. Od tohto momentu sa otec o deti okrem toho, že ich ráno vezme do školy a škôlky zaujíma minimálne. Manželstvo navrhovateľky a otca v podstate funguje iba na využívaní služieb zo strany otca, kedy sa príde otec domov najesť, osprchovať, zobrať čisté veci a špinavé prinesie na pranie. Navrhovateľka ďalej uviedla, že otec už dlhodobo nefinancuje život rodiny. Približne 1 rok trvá stav, kedy otec neprispieva na synov ani sa nezaujíma, či niečo potrebujú alebo či majú čo jesť, alebo či
je s nimi všetko v poriadku. Navrhovateľka je toho názoru, že otec peniaze, ktoré mu ostanú míňa sám pre seba a na svoje potreby. Do novopostaveného rodinného domu si zadovážil psa, ktorému každú chvíľu nakupuje veci z rôznych e-shopov, alebo si kupuje nové veci na rybačku. V minulosti spolu s otcom išli raz za mesiac na veľký nákup, ktorý zaplatil otec a zároveň jej dával stravné lístky. Následne otec prestal robiť aj veľký nákup a kúpil iba to, čo považoval za vhodné on. Momentálne so zabezpečovaním základných životných potrieb navrhovateľky a synov, navrhovateľke pomáha jej matka. Maloletý A. navštevuje H. F. v F., je žiakom X. I.. Nevenuje sa žiadnym voľnočasovým aktivitám ani krúžkom. Má dysgrafiu, poruchu písania a ADD, poruchu pozornosti. S otcom sa baví minimálne. Maloletý C. navštevuje H. F. J. F., je žiakom X. I.. Venuje sa futbalu. Lieči sa na G., pričom pravidelne užíva lieky, s čím sú spojené zvýšené výdavky cca XX - XX,- Eur mesačne. Maloletý D. navštevuje D. F. J. F., prípravný ročník. Nevenuje sa žiadnym voľnočasovým aktivitám ani krúžkom. Zdravotný stav má dobrý. Čo sa týka finančnej situácie navrhovateľky, uvádza, že je aktuálne nezamestnaná, pričom je evidovaná na ÚPSVaR Galanta v evidencii nezamestnaných. Aktívne si hľadá zamestnanie. Jej príjem tvorí dávka v nezamestnanosti vo výške cca XXX,- Eur a prídavky na X deti vo výške XXX,Eur. Medzi pravidelné mesačné výdavky matky patria paušál vo výške XX,- Eur, kredity na mobil pre synov vo výške XX,- Eur, cestovné a vreckové pre syna A. vo výške XX,- Eur, stravné do škôlky pre D. vo výške XX,- Eur, lieky na alergiu pre syna C. vo výške XX,- Eur. Ako pravidelné ročné výdavky uviedla navrhovateľka smetné vo výške XX,- Eur, poistka na nový dom vo výške XXX,XX Eur. Na stravu, drogériu a iné základné potreby pre seba a deti matka minie XXX,- Eur mesačne. Otec pracuje na K. K. B. H. L., pričom otcov príjem jej nie je známy. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľka žiada, aby súd vydal uznesenie, ktorým nariadi neodkladné opatrenie, ktorým ponechá maloleté deti v osobnej starostlivosti navrhovateľky, matky, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pričom navrhuje, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého A. sumou XXX,- Eur mesačne, na maloletého C. sumou XXX,- Eur mesačne a na maloletého D. sumou XXX,- Eur mesačne. Úpravu styku otca s maloletými deťmi nežiada. 3. Otec maloletých detí, dňa XX.XX.XXXX osobne podal na tunajší súd vyjadrenie k výzve k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uvádza, že s podaným návrhom navrhovateľky, matky nesúhlasí. O ničom sa mu nezmienila, nič s ním neprediskutovala. Navrhovateľka ho kontaktovala v čase, keď sa nachádzal v práci, pričom mu uviedla, že sa s deťmi odsťahovala k svojej matke, o čom otec nič netušil. Nebol o tom predtým informovaný. Dôvod jej odsťahovania nepoznal. Otec uviedol, že matku po odchode z práce telefonicky kontaktoval, avšak nebrala mu telefón. Stretnutie s maloletými deťmi mu bolo odopreté, následne sa matka ozvala a deti čakal v mieste bydliska jej matky. Maloletý C. a D. nasadli do auta, pričom k autu prišiel aj brat navrhovateľky a švagor, ktorí mu povedali, že maloletý A. a plnoletý A. nechcú ísť von. Potom prišla navrhovateľka spolu s maloletým A. a plnoletým A.. Synov sa opýtal, že či pôjdu s ním, na čo D. rázne povedali, že nie a mal pocit, že toto ich vyjadrenie je ovplyvnené navrhovateľkou. Otec rozhodnutie synov akceptoval a zobral so sebou iba maloletého C. a D.. Od detí sa dozvedel, že navrhovateľka už v pondelok večer začala so sťahovaním, pričom on o tom nemal žiadnu vedomosť. Navrhovateľka sa bez jeho prítomnosti a vedomia pýtala detí s kým chcú byť, čo otec pokladá za hrubé odopieranie jeho práv a manipuláciu s deťmi. Otec taktiež uviedol, že ho navrhovateľka dostala do časovej tiesni s podaním vyjadrenia voči návrhu a dodania požadovaných dokumentov, pretože vedela, že na to nebude mať čas, inak by mu o návrhu povedala, aby sa mohol zariadiť, prípadne s ňou dohodnúť na úprave styku s maloletými deťmi a na výške výživného, s ktorým návrhom by zrejme obaja rodičia súhlasili. Otec deklaruje, že manželstvo rodičov je nefunkčné už dlhšiu dobu, avšak nesúhlasí so spôsobom a postupom, ktorým navrhovateľka vec začala riešiť. Jeho ako otca od detí izolovala. Otec sa vyjadril k bodom návrhu II. až V., pričom uviedol, že sa mohlo stať, že napätie spôsobené prácou filtroval nadávkami, avšak tvrdenia navrhovateľky považuje za prehnané s cieľom poškodiť jeho osobu. Otec sa vyjadril k odsťahovaniu zo spoločnej domácnosti v decembri XXXX. Uviedol, že to nie je pravda, že by sa do novopostaveného rodinného domu odsťahoval bez navrhovateľky a detí, ako to tvrdí navrhovateľka. Tvrdenia navrhovateľky považuje za neopodstatnené, pretože sa v súčasnej dobe v ich spoločnej novostavbe nenachádza kuchyňa, zariadené detské izby a ani spálňa. Dom nie je možné z dlhodobého hľadiska obývať. Ako dôvod prespávania v novopostavenom rodinnom dome, otec uviedol, že v rodinnom dome prespáva kvôli zamedzeniu krádeže a jeho dokončeniu. Na adresu trvalého pobytu sa chodí osprchovať a pre čisté veci, ako to nazvala navrhovateľka, ktorá podľa jeho slov sama dobre vie, že rodinný dom nie je momentálne možné obývať, pričom sa vôbec nepodieľa na financovaní a dokončovaní rodinného domu. Podľa vyjadrenia otca, navrhovateľka má kľúče od novopostaveného rodinného domu a hocikedy môže s maloletými deťmi prísť. Otec poukázal na to, že sa snaží dokončiť novopostavený rodinný dom pre celú rodinu, aby mali deti bližšie školu a žili v modernom prízemnom rodinnom dome. Doteraz bývali na adrese ich trvalého pobytu a každý deň ich vozil do školy
aj zo školy otec, alebo jeho matka, stará matka maloletých detí, ktorá je na dôchodku. Matka podľa vyjadrenia otca odmietala deti voziť do školy, a to i napriek tomu, že má vodičské oprávnenie. Otec poukazuje na to, že v ich spoločnej novostavbe iba prespával, pričom každé ráno išiel pre deti, ktoré zaviezol do školy a škôlky. Po práci sa následne vrátil do spoločnej domácnosti na adresu trvalého pobytu, avšak pomerne často sa tam deti už nenachádzali a preto sa s nimi nevedel stretnúť. Ďalej uviedol, že vyjadrenia navrhovateľky o tom, že neprispieva na domácnosť sú zavádzajúce a klamlivé, pretože on na domácnosť prispieval mesačným platením jeho matke za bývanie, doplácaním za vodu, elektrinu a plyn v tejto domácnosti, a v neposlednom rade aj nákupom potravín, čo vie preukázať aj výpismi z účtu. Taktiež tvrdenie navrhovateľky, že nakúpil veci, ktoré uznal za vhodné je nezmyselné, pretože skoro vždy navrhovateľku telefonicky kontaktoval, že je v obchode, pričom mu navrhovateľka mala napísať zoznam, alebo uviesť čo je potrebné kúpiť. Otec má podozrenie, že už v čase kedy navrhovateľka nosila maloleté deti k svojej matke, resp. k jeho svokre a to aj počas školskej dochádzky, dochádzalo k ovplyvňovaniu názoru detí na jeho osobu, nakoľko týmto spôsobom deti izolovala od neho, pričom ani po jeho príchode z práce sa deti nenachádzali doma. Mal voči takémuto konaniu zo strany navrhovateľky námietky z hľadiska bezpečnosti, nakoľko sa od svojej matky vracala spolu s deťmi vo večerných hodinách na bicykli, ktoré ale navrhovateľka nebrala do úvahy a z uvedeného dôvodu nemal možnosť tráviť čas so svojimi deťmi. Navrhovateľka neuvádzala otcovi potreby detí ani školské či zdravotné. Veľa krát bez jeho vedomia ostali deti doma a nenavštívili povinnú školskú dochádzku. Navrhovateľka deťom napísala ospravedlnenie, ale ich zdravotný stav s otcom nekonzultovala. Od doby, kedy otec prespáva v spoločnom novopostavenom rodinnom dome chodí pre deti ráno aby ich odviezol do školy. Čo sa týka straty príjmu navrhovateľky, otec uviedol, že navrhovateľka mu nepovedala, že v zamestnaní skončila, o tejto skutočnosti nevedel, pričom raz mu povedala, že potrebuje peniaze, ktoré už ale on nemal, nakoľko financuje platenie úveru a hypotéky dvoch domácností, dokončovanie stavby novopostaveného rodinného domu a jeho zariaďovanie. Mal za to, že navrhovateľka príjem má a že jej príjem je dostatočný na pokrytie potrieb detí. Navrhovateľka mu o financiách nehovorila ani o žiadnych potrebách detí. Záverom otec vo svojom vyjadrení dodáva, že nesúhlasí s návrhom navrhovateľky už z vyššie uvedeného a navrhuje striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti. Otec má za to, že deti sú zo strany matky či jej rodiny ovplyvňované a nechceli by sa zúčastňovať stretnutí s ním, čoho bol otec svedkom v čase ich posledného stretnutia. Taktiež nesúhlasí ani s výškou výživného, ktorú matka uviedla vo svojom návrhu a to aj z dôvodu ním navrhovanej striedavej osobnej starostlivosti, ale poukazuje aj na skutočnosť, že navrhovateľka je dobrovoľne nezamestnaná a všetky úhrady ohľadom úveru, hypotéky, nájmu hradí on, pričom výživné aké požaduje navrhovateľka by spôsobovalo jeho platobnú neschopnosť. Je ochotný sa s navrhovateľkou dohodnúť ako aj vždy bol, avšak ona konala za jeho chrbtom, pretože podala návrh a vedela, že on zariaďuje ich spoločný novopostavený rodinný dom a že jeho finančné prostriedky dáva na spoločné účely, a napriek tomu poukazovala, na to, že otec sa nepodieľa na výdavkoch, pričom ona je dobrovoľne nezamestnaná. Dňa XX.XX.XXXX otec maloletých detí osobne podal na tunajší súd doloženie výpisu čistej mzdy za posledných 12 mesiacov a vyjadrenie k mesačným výdavkom, v ktorom uviedol, že v mesiacoch február 2024, marec 2024, jún 2024, september 2024, október 2024, november 2024 a január 2025 bola jeho mzda navýšená o nenárokovateľné čiastky, ktoré nie sú zahrnuté v pravidelnej mesačnej mzde. Tieto čiastky nie sú pravidelné ani garantované v budúcich mzdách, pričom záleží od zamestnávateľa, či dané nenárokovateľné čiastky poskytne a v neposlednom rade závisí aj od samotného zamestnanca, či spĺňa nárok na tieto nenárokovateľné čiastky. Otec poukazuje na to, že z priloženého potvrdenia vyplýva, že jeho čistý priemerný mesačný príjem je okolo XXXX,- Eur, čo predstavuje garantovanú mzdu bez nenárokovateľných odmien, ktoré mu boli poskytnuté v mesiacoch uvedených vyššie, avšak tieto odmeny nie sú pravidelné ani garantované. Nedá sa predpokladať, či v tom ktorom mesiaci bude mzda o tieto čiastky navýšená alebo nie. Otec sa taktiež vyjadril aj k jeho pravidelným mesačným výdavkom, ktoré predstavujú hypotéku vo výške XXX,XX Eur, úver vo výške XXX,XX Eur, platbu za domácnosť na adrese trvalého pobytu vo výške XXX,- Eur, debetný úrok, ktorý vznikol počas spoločného manželstva, nakoľko boli potrebné finančné prostriedky vo výške XX,- Eur, zálohová platba za energie na novostavbe vo výške XXX,- Eur, splátka úveru, ktorý mu bol poskytnutý na nákup a zariadenie domácnosti vo výške XX,- Eur. Otec tiež uviedol, že pravidelne z jeho mzdy suma XXXX,XX Eur pokrýva výdavky uvedené vyššie. Ďalej uviedol, že okrem vyššie uvedených pravidelných mesačných výdavkov má výdavky na stravu, nepravidelné výdavky na domácnosť, výdavky na pohonné hmoty, nakoľko vozí deti do školy, škôlky a lekárom. Medzi ďalšie výdavky uviedol nepravidelné výdavky na údržbu a poistenie vozidiel, výdavky na telefón, výdavky na platby za televíziu a výdavky spojené s dokončovaním rodinného domu. Taktiež mu vznikajú pravidelné mesačné výdavky na nákup oblečenia, hygienických potrieb, nákup vankúšov a pokrývok za účelom naplnenia potrieb detí v čase, keď sú uňho, pretože navrhovateľka tieto veci zobrala so sebou po
odchode zo spoločnej domácnosti. Otec zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX a opätovne poukazuje na to, že navrhuje striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti, kde výdavky spojené s deťmi v čase, kedy sa budú nachádzať v jeho osobnej starostlivosti bude hradiť on, pričom momentálne deti okrem maloletého A. a plnoletého A., trávia s otcom čas a zabezpečuje im všetko potrebné. 4. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, prílohami pripojenými k návrhu, vyjadrením otca k návrhu, so správou z prešetrených pomerov na strane maloletých detí a ich rodičov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj s ďalším obsahom spisu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav: 5. Maloleté deti pochádzajú z manželského zväzku rodičov, ktorí od XX.XX.XXXX nežijú v spoločnej domácnosti. Práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom doposiaľ súdom upravené neboli. 6. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Galanta, odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej ako „ÚPSVaR Galanta“), zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bol vykonaný pohovor s otcom detí v jeho zamestnaní, nakoľko si otec nevedel vybaviť u zamestnávateľa voľno. Otec uviedol, že do XX.XX.XXXX žil so svojou rodinou v rodičovskom dome v F., no následne matka s deťmi bez jeho vedomia domácnosť opustila. Podľa uvedenia otca na novopostavený rodinný dom chodieva prespávať od decembra XXXX z obavy jeho vykradnutia, nakoľko sa dom zariaďuje. Rodinný dom je v spoluvlastníctve oboch rodičov. Otec prispieva svojej matke na náklady na domácnosť sumou XXX,- Eur mesačne a financuje potrebné opravy v tejto domácnosti. Náklady na novopostavený rodinný dom otec vyčíslil vo výške XXX,- Eur na hypotekárny úver, spotrebný úver vo výške XXX,- Eur, úver vo výške XX,- Eur, debet vo výške XX,- Eur, preddavková platba za elektrinu vo výške XXX,- Eur. Okrem toho má výdavky spojené s poplatkom za vodu, údržbou a s tankovaním motorových vozidiel. Otec je zamestnaný na K. K. B. H. L., s mesačným príjmom približne vo výške XXXX,- Eur. Ďalej počas pohovoru uviedol, že o odsťahovaní matky s maloletými deťmi sa dozvedel až po príchode zo zamestnania a následne o podanom návrhu matky z doručenej pošty zo súdu. Podľa jeho uvedenia mu bolo odopreté o danej situácii komunikovať s maloletými deťmi, čo považuje za ovplyvňovanie detí zo strany matky. Otec nerozumie odchodu matky s deťmi, nakoľko on sa snažil zabezpečiť nové bývanie a lepšie podmienky pre svoju rodinu. Pracoval na dokončení ich spoločného rodinného domu aj napriek tomu, že matka detí na to finančne neprispievala. Čo sa týka vzťahu s maloletými deťmi, otec uviedol, že deti pravidelne chodili k starej matke zo strany matky a tam aj často prespávali, a preto nemal ani možnosť s nimi tráviť voľný čas, čoho dôsledkom staršie deti otca momentálne odmietajú. Otec s nimi nebol v kontakte od ich odsťahovania. Staršie deti telefonicky nekontaktuje a styk sa realizuje iba s maloletým C. a D.. Otec uviedol, že na výživu detí zatiaľ neprispel, nakoľko nežijú v spoločnej domácnosti asi týždeň. Záverom ÚPSVaR Galanta v správe z prešetrených pomerov uviedol, že otec s návrhom nesúhlasí a navrhuje striedavú osobnú starostlivosť, nakoľko matka sama výchovu detí nezvláda. Dňa XX.XX.XXXX ÚPSVaR Galanta vykonal návštevu v domácnosti matky navrhovateľky, starej matky maloletých, kde okrem matky a maloletých detí žije spolu s nimi aj brat a sestra navrhovateľky. Podľa udania matky na uvedenej adrese v domácnosti svojej matky sa s maloletými deťmi zdržiava od XX.XX.XXXX, na domácnosť svojej matky neprispieva, pričom uviedla, že sa v domácnosti svojej matky spolu s maloletými deťmi zdržiava dočasne, pretože od XX.XX.XXXX sa sťahuje spolu s maloletými deťmi do podnájmu v F.. Jedná sa o X-XXXXXX byt do ktorého sa už postupne sťahuje. Mesačné výdavky na byt spolu s energiami bude uhrádzať vo výške XXX,- Eur. Mesačné výdavky na maloleté deti matka uviedla vo svojom návrhu. Matka maloletých detí je toho času nezamestnaná a evidovaná na ÚPSVaR Galanta ako uchádzač o zamestnanie s príjmom približne vo výške XXX,- Eur. Poberateľom prídavku na deti je otec detí, avšak tento vo výške XXX,- Eur chodí na účet matky. Matka uviedla, že si aktívne hľadá zamestnanie. Iný príjem neuvádza. Plnoletý A. navštevuje X. I. M. v L.. Maloletý A. navštevuje X. I. a maloletý C. navštevuje X. I. H. F. v obci F.. Maloletý D. navštevuje D. F. v obci F.. Maloleté deti nenavštevujú školskú jedáleň. Maloletý C. navštevuje okrem školy aj mimoškolský futbalový krúžok v rámci obce. Maloleté deti sú v zdravotnej starostlivosti D. N. v obci F.. Okrem pediatra maloletý D. navštevuje logopedickú ambulanciu a maloletý C. alergologickú ambulanciu. Maloletý C. v súvislosti s alergiou užíva lieky a spreje, ktoré sú spoplatnené sumou XX,Eur mesačne. Podľa udania matky, otec detí s nimi od decembra XXXX nebýval, nakoľko sa zdržiaval a prespával v novopostavenom rodinnom dome. Matka dodala, že už dlhšie nemala záujem bývať v jednej domácnosti so svojou svokrou a preto sa rozhodla spolu s deťmi opustiť adresu trvalého pobytu, o čom otca detí neinformovala, nakoľko je agresívnej povahy a mala by obavy z jeho reakcie. Podľa matky je komunikácia medzi ňou a otcom taká, že s otcom komunikuje prostredníctvom správ alebo
jej otec detí telefonuje. Otec matke iba oznamuje, že si deti vyzdvihne. Matka sa vyjadrila, že sa styk otca s maloletými deťmi realizuje a to konkrétne s maloletým C. a D., nakoľko maloletý A. a plnoletý A. s otcom nemajú vytvorený vzťah a odmietajú odísť s otcom. Zároveň uviedla, že styk maloletého C. a D. s otcom prebiehal od ich odchodu zo spoločnej domácnosti v poobedných hodinách na dobu dvoch až troch hodín. Bolo tomu tak aj dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, v sobotu dňa XX.XX.XXXX maloletý C. a D. trávili s otcom čas približne od XX,XX hod. do XX,XX hod., a maloletý D. u otca prespal zo soboty na nedeľu. Matka uviedla, že sa snažila k styku s otcom motivovať aj maloletého A. a plnoletého A., no tým, že nemajú vytvorený vzťah, zatiaľ odmietajú stretnutie s otcom aj napriek jej snahe. Ďalej uviedla, že maloleté deti nemali problém s presťahovaním sa k starej matke, s danou situáciou sú zmierené ani v ich správaní zatiaľ nebadá žiadne zmeny. Matka dodala, že od jej odchodu otec na deti neprispel a nezaujímal sa či niečo potrebujú. Záverom ÚPSVaR Galanta v správe z prešetrených pomerov uviedol, že matka na svojom podanom návrhu trvá a v blízkej budúcnosti plánuje podať návrh aj na rozvod manželstva. 7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. 10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 13. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 18. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 19. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 20. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery dočasne upravené alebo ak je obava, že by bola exekúcia ohrozená. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. 21. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, to však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení rodičov bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom prioritný význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. Jeho účelom je úprava evidentne ohrozených pomerov maloletého dieťaťa. Zákonná formulácia CMP neupravuje konkrétne situácie, v ktorých môže súd pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, t.j. môže k nemu pristúpiť v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí vždy starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť nariadené vtedy, ak má súd preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. V prípade maloletých detí pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Neodkladné opatrenie súd preto vydá vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t.j. napríklad keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné ho uplatniť len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. 22. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník konania osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. Zákonná povinnosť navrhovateľa hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom dôkazné
bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Vzhľadom k tomu, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia musí byť zjavná jednak zo samotného návrhu na jeho nariadenie, ale aj z písomných dôkazov k nemu pripojených, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať výstižný popis skutočností objasňujúcich stav a pomery účastníkov v čase rozhodovania súdu a tieto tvrdenia musia byť riadne osvedčené. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia. 23. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie tak, ako to vo svojom návrhu žiada matka maloletých detí. Ako už bolo uvedené vyššie, použitie neodkladného opatrenia je namieste tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu na základe aspoň osvedčených základných skutočností umožňujúcich záver o pravdepodobnosti a dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana a súčasne ide o stav, kedy vec neznesie odklad. Z vykonaného dokazovania má súd osvedčené, že maloleté deti sa nachádzajú v osobnej starostlivosti matky, pričom súdu doposiaľ neboli signalizované žiadne nedostatky poskytovanej starostlivosti o maloleté deti zo strany matky. Navrhovateľka vo svojom návrhu uvádza, že otec sa v decembri 2024 odsťahoval zo spoločnej domácnosti do ich novopostaveného rodinného domu, pričom ich manželstvo je dlhodobo nefunkčné a približne 1 rok trvá stav, kedy otec neprispieva na synov, ani sa o nich nezaujíma. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrených pomerov zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že matka maloletých detí už dlhšie nemala záujem bývať v jednej domácnosti so svojou svokrou, preto sa rozhodla opustiť spoločnú domácnosť a od XX.XX.XXXX sa zdržiavala spolu s maloletými deťmi u svojej matky, následne od XX.XX.XXXX sa mala presťahovať s maloletými deťmi do podnájmu. Otec vo svojom vyjadrení tvrdí, že sa zo spoločnej domácnosti neodsťahoval tak, ako to tvrdí navrhovateľka - na novopostavený rodinný dom chodieva síce prespávať od decembra XXXX, avšak iba z obavy jeho vykradnutia. Tento rodinný dom nie je zatiaľ obývateľný, nenachádza sa tam kuchyňa, ani spálňa, pričom matka má k dispozícii kľúče od tohto rodinného domu, a teda má možnosť tam kedykoľvek prísť aj s maloletými deťmi. Z doposiaľ vykonaného dokazovania má súd zároveň osvedčené, že napriek narušeným vzťahom medzi rodičmi sa styk otca s maloletými deťmi realizuje, a to najmä s maloletým C. a D.. Otec sa dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX stretol s maloletým C. a D., pričom dňa XX.XX.XXXX maloletý C. a D. trávili s otcom čas približne od XX,XX hod. do XX,XX hod., a maloletý D. u otca aj prespal. Styk so staršími synmi momentálne neprebieha, avšak je tomu tak preto, že maloletý A. a plnoletý A. nemajú záujem o stretávanie sa s otcom, čo otec aktuálne rešpektuje. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka sa podľa vlastných slov snaží motivovať aj staršie deti k styku s otcom, avšak neúspešne. S poukazom na uvedené skutočnosti nie je súdu zrejmé, v čom aktuálne navrhovateľka vidí potrebu neodkladnej úpravy pomerov v rodine. Súdu nebol nezáujem otca o maloleté deti osvedčený, keď aj z podaného návrhu vyplýva, že odvoz maloletých detí do školského, resp. predškolského zariadenia zabezpečuje stále otec, ktorý zároveň verbalizuje záujem o striedavú osobnú starostlivosť a ktorý sa vyjadril, že ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností je ochotný sa s matkou dohodnúť. Samotná skutočnosť, že sa matka bez akejkoľvek predchádzajúcej komunikácie s otcom rozhodla zo spoločnej domácnosti odsťahovať, ani skutočnosť, že rodičia v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, pričom starostlivosť o maloleté deti je riadne zabezpečená, nemôže byť podľa názoru súdu dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pre úplnosť súd zároveň dodáva, že zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného opatrenia bez toho, že by boli aspoň osvedčené výnimočné dôvody a obava o život a zdravie dieťaťa, by podľa názoru súdu neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým. 24. V súvislosti s návrhom navrhovateľky na určenie výživného neodkladným opatrením súd poukazuje na znenie ustanovenia § 366 CMP, v zmysle ktorého môže súd neodkladným opatrením nariadiť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere. Z obsahu spisového materiálu mal súd osvedčené, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti, ktorých výživa tak nie je ohrozená. Matka je dobrovoľne nezamestnaná a evidovaná na ÚPSVaR Galanta ako uchádzač o zamestnanie s príjmom približne 511,- eur. Poberateľom prídavku na deti je otec, avšak tento vo výške XXX,- eur chodí na účet matky, a teda s uvedenými prostriedkami reálne disponuje matka. Ako už bolo uvedené vyššie, nariadiť rodičovi platiť výživné neodkladným opatrením je možné iba v nevyhnutnej miere, ak sú okolnosti prípadu také, že vyžadujú okamžitý zásah súdu, pretože výživa dieťaťa nie je zabezpečovaná. Táto skutočnosť v konaní nebola osvedčená. Otec maloletých detí sa vyjadril, že na výživu maloletých detí neprispel z dôvodu, že od odsťahovania sa matky zo spoločnej domácnosti ubehol iba krátky čas a otázka výkonu rodičovských práv a povinností medzi rodičmi nebola doposiaľ vyriešená. Je ochotný sa s navrhovateľkou dohodnúť, navrhuje striedavú osobnú starostlivosť o maloleté
deti. Otec sa doposiaľ s navrhovateľkou nemal možnosť dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností, nakoľko nemal vedomosť, že matka plánuje opustiť spoločnú domácnosť, kde všetky náklady na bývanie uhrádzal otec, resp. jeho matka. Matka sa pred kolíznym opatrovníkom dňa XX.XX.XXXX vyjadrila, že od jej odchodu zo spoločnej domácnosti otec na maloleté deti žiadnym spôsobom neprispel a nezaujímal sa, či niečo potrebujú. Súd však poukazuje na skutočnosť, že matka opustila spoločnú domácnosť dňa XX.XX.XXXX, a teda v čase tohto jej vyjadrenia nežila v spoločnej domácnosti s otcom 6 dní. S poukazom na uvedené súd považuje konštatovanie matky, že otec na výživu maloletých detí neprispieva za predčasné, najmä v situácii, keď otec je v pravidelnom kontakte s maloletými deťmi a verbalizuje záujem o zabezpečovanie starostlivosti o deti, a to aj po finančnej stránke. S poukazom na uvedené súd nezistil, že by v danom prípade existovala nejaká bezprostredne hroziaca ujma, ku ktorej by mohlo dôjsť, keby vo veci nenariadil neodkladné opatrenie. Zodpovedajúcu úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom bude súd skúmať v rámci riadneho dokazovania vo veci samej - v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, v ktorom bude dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie dokazovania za účelom zistenia skutočného stavu veci. S poukazom na uvedené skutočnosti súd má za to, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade nebola osvedčená existencia stavu, ktorý by si vyžadoval okamžitý zásah súdu s ohľadom na najlepší záujem maloletých detí. Súd zdôrazňuje, že len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu je namieste rozhodnúť neodkladným opatrením. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie takej situácie, ktorá nepochybne vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z uvedeného dôvodu súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 26. Podľa § 28 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Vzhľadom na uvedené súd vyzýva oboch rodičov, aby pristúpili zodpovedne k vzniknutej situácii v rodine a snažili sa predovšetkým dohodnúť na výkone svojich rodičovských práv a povinností. Vzhľadom na rovnocenné postavenie oboch rodičov je nevyhnutné, aby v záujme svojich detí dokázali oddeliť svoje vzájomné konflikty a snažili sa vytvoriť pre maloleté deti láskyplné prostredie, uvedomujúc si, že akýkoľvek súd, ani ďalšie inštitúcie nie sú bez úprimnej snahy a súčinnosti oboch rodičov schopné zabezpečiť usporiadanie roztrieštených vzťahov v rodine. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP). Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.