Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 12P/40/2025 2325200898 14. 04. 2025 JUDr. Myrtill Vojteková ECLI:SK:OSGA:2025:2325200898.4
Uznesenie Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov - matky: C. A. B., D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F. G., toho času F. H. XXX, H. A., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa a otca: D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, C., v konaní zastúpený: JUDr. Vladimír Haládik, advokát, so sídlom Clementisove Sady 1616, Galanta, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o návrhu matky maloletého dieťaťa na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta. odôvodnenie: 1. Matka sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 25.03.2025 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a zároveň nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloleté dieťa do starostlivosti matky, otca zavial platiť výživné vo výške 450,- Eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom podania návrhu a upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny kalendárny týždeň vždy v sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 14:00 hod. do 18:00 hod., a vždy v prítomnosti matky. Konanie bolo na tunajšom súde vedené pod sp. zn. XXX/XX/XXXX. 2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že pomerne krátko po otehotnení navrhovateľky sa začali prvé vzťahové problémy medzi rodičmi maloletého dieťaťa. Tieto začali najmä potom, ako sa exmanželka otca dozvedela o tehotenstve navrhovateľky, ktorá začala do vzťahu účastníkov mimoriadne zasahovať tým, že jednak manipulovala otca a štvala ho proti navrhovateľke a ich spoločnému nenarodenému dieťaťu, a jednak začala štvať aj jej deti proti navrhovateľke. Dovtedy nemal otec problém dohodnúť sa s exmanželkou na starostlivosti resp. styku s ich deťmi, avšak po oznámení, že navrhovateľka je tehotná, začala exmanželka robiť účastníkom zjavné schválnosti. Napriek pretrvávajúcemu ponižujúcemu a vulgárnemu správaniu otca, navrhovateľka naďalej verila, že po narodení maloletého dieťaťa dôjde k náprave opísaného správania, čo sa nestalo. Slovné ataky voči navrhovateľke sa naďalej stupňovali, otec nebol matke s maloletým dieťaťom takmer v ničom nápomocný, o maloleté dieťa nejavil takmer žiadny skutočný záujem. Situácia vyústila až do fyzického ataku dňa 20.06.2024, keď pri hádke otec navrhovateľku výraznou silou nahol nad detskú postieľku a následne ju odsotil na posteľ, kde ju silou držal, agresívne ňou triasol a nadával jej vulgárnym slovníkom. Počas tohto fyzického napadnutia bol otec značne pod vplyvom alkoholu, čo bolo takmer na dennom poriadku a niekedy za večer vypil aj viac ako 10 pív. Výsledkom nezáujmu otca o maloleté dieťa je stav, kedy otec nemá žiadne praktické skúsenosti so žiadnymi aspektami komplexnej starostlivosti o maloleté dieťa. Pokiaľ ide o financovanie nákladov spojených s výživou maloletého dieťaťa, ako aj nákladov spojených s vedením domácnosti, prakticky všetko zabezpečovala matka z vlastných prostriedkov, rovnako ako zabezpečovala aj všetky bežné úkony v domácnosti. Po odsťahovaní sa matky
zo spoločnej domácnosti zaslal otec matke dňa 04.03.2025 sumu vo výške len 200,- Eur, čo absolútne nepostačuje ani len na pokrytie základných výdavkov maloletého dieťaťa či výdavkov na domácnosť, napriek tomu, že sľuboval, že po ich odchode zo spoločnej domácnosti bude hradiť matke plnú sumu za bývanie, a že bude uhrádzať výživné vo výške 500,- Eur. V týždni po presťahovaní sa maloletému dieťaťu náhle zhoršil zdravotný stav, ktorý si napokon pre vysoké teploty vyžiadal aj hospitalizáciu od 20.02.2025 do 22.02.2025. Otec bol síce v tomto náročnom čas nápomocný, avšak v ďalšom období o maloleté dieťa neprejavoval prakticky záujem. Matka sa snažila tiež s otcom dohodnúť na konkrétnych víkendových termínoch, ktoré by chcel tráviť s maloletým dieťaťom, otec však odmietal označiť konkrétne dátumy, a po opakovaných prosbách matky dokonca na ňu opäť len vulgárne slovne útočil. Aj z týchto dôvodov je potrebné, aby súd riadne upravil konkrétny rozsah styku otca s maloletým dieťaťom, pretože bez takejto úpravy by bola matka opätovne len vystavovaná neistote a svojvôli otca. Pravidelné mesačné výdavky matky na maloleté dieťa matky vyčíslila v sume 566,- Eur a pravidelné mesačné výdavky matky na živobytie vyčíslila v sume 530,- Eur. Pravidelné mesačné výdavky matky vynaložené na bývanie a domácnosť vyčíslila v sume 698,- Eur na dve osoby. Mesačné výdavky na byt, ktorý matka prenajíma, vyčíslila vo výške 458,28 Eur. Matka pred materskou dovolenkou pracovala ako policajtka zaradená na funkciu D. K. L. A. C. M. M. A. N. O. F. s čistým mesačným príjmom vo výške 1.200,- až 1.300,- Eur mesačne v závislosti od príplatkov. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 533,30 Eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 60,- Eur, ktoré však pravidelne odkladá na sporiaci účet na základe dohody s otcom. Okrem toho má príjem z prenájmu jej bytu v F. G. vo výške 550,- Eur, ktoré približne vykryjú náklady na tento byt. Vzhľadom k vyššie uvedeným nevyhnutným výdavkom na maloleté dieťa, ako aj vzhľadom na aktuálne príjmové pomery matky je nevyhnutné, aby sa aj otec začal ihneď zodpovedne podieľať na výžive maloletého dieťaťa plnením jeho zákonnej vyživovacej povinnosti, ktorú si aktuálne takmer vôbec neplní. 3. Otec sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 13.03.2025 domáhal úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktorým navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou 200,- Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou a styk otca s maloletým dieťaťom neupravil. Konanie je na tunajšom súde vedené pod sp. zn. 12P/40/2025. 4. Tunajší súd uznesením č.k. 12P/40/2025 – 15 zo dňa 02.04.2025 spojil na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde Galanta pod spisovými značkami 12P/40/2025 a XXX/XX/XXXX s tým, že spoločné konanie je vedené pod spisovou značkou 12P/40/2025. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.04.2025. 5. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, najmä s obsahom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 03.04.2025, s obsahom zápisnice z Informatívneho stretnutia rodičov zo dňa 10.04.2025 a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci: 6. Maloleté dieťa pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí od 16.02.2025 spolu nežijú. Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu doposiaľ súdom upravené neboli. 7. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 03.04.2025 vyplýva, že dňa 31.03.2025 kolízny opatrovník vykonal šetrenie v domácnosti matky, ktorá s maloletým dieťaťom odo dňa 16.02.2025 býva v trojizbovom nájomnom byte s výškou nájomného 480,- Eur mesačne. Matka uviedla, že trvá na návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu ako aj na jeho odôvodnení. Do trávenia času otca s maloletým dieťaťom a vzťahov rodičov ešte počas ich partnerského spolužitia výrazne zasahovala a negatívne ho ovplyvňovala bývalá manželka otca maloletého dieťaťa. Po rozchode rodičov nenadobudla matka dojem, že otec sa o maloleté dieťa bude viac zaujímať, keďže ani počas spolunažívania rodičov sa intenzívnejšie nepodieľal na starostlivosti o maloleté dieťa či na financovaní jeho potrieb. Jej pochybnosti o schopnostiach otca riadne sa postarať o maloleté dieťa sú posilnené tvrdeniami, že otec má problém s užívaním alkoholu, ktoré matka zakladá na vlastných skúsenostiach z čias ich spolunažívania. Matkou prezentovaný problém otca s užívaním alkoholu je najpodstatnejší dôvod jej prítomnosti pri stretávaní sa otca s maloletým dieťaťom. Svojím návrhom na určenie styku otca s maloletým dieťaťom v žiadnom ohľade nesleduje obmedzenie trávenia času otca s maloletým dieťaťom, naopak, podporuje ho a je otvorená podporiť a realizovať ho po dohode rodičov aj nad rámec navrhovaného rozsahu. Výška matkou navrhovaného výživného na maloleté dieťa zohľadňuje aj výšku
matke vzniknutých nákladov na aktuálne bývanie matky a maloletého dieťaťa, ktoré si matka zabezpečila s vedomím, že otec jej bude na maloleté dieťa prispievať vyššou sumou, než akú teraz on navrhuje, resp. jej z titulu výživného na maloleté dieťa aj v marci a ako bolo zistené z pohovoru s otcom aj v apríli tohto roka na maloleté dieťa prispel. Otec maloletého dieťaťa má okrem maloletého dieťaťa ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, ktoré pochádzajú z jeho manželstva a sú zverené do osobnej starostlivosti ich matky. Otec na ich výživu prispieva výživným vo výške 150,- Eur a 250,- Eur, okrem toho sa podľa svojich vyjadrení podieľa i na mimoriadnych a jednorazových výdavkoch detí. Otec je vlastníkom viacerých nehnuteľností, pričom niektoré podľa jeho slov vlastní on a niektoré firma. Obýva sám novostavbu, jedná sa štvorizbový rodinný dom s nákladmi vo výške 300,- Eur mesačne, vrátane plynu, elektriny, vody, TV a internetu. Otec uviedol, že nie je stotožnený s výškou vyčíslených výdavkov na maloleté dieťa v podanom návrhu. Na základe vlastných skúseností, ako aj skúseností iných rodičov z jeho okolia ich považuje za prehnané. Konkrétne namietal výšku výdavkov dieťaťa na stravu a drogériu, ako aj lieky. Jednorazové výdavky na dovolenku nepovažuje za nevyhnutné. Otec uviedol, že o maloleté dieťa sa dokáže postarať, veď má ďalšie dve deti. Maloleté dieťa dokáže prebaliť, nakŕmiť, okúpať, uspať, oprať oblečenie, uvariť. Verbalizoval, že alkohol konzumuje občasne, t.j. je príležitostný konzument s tým, že nie je pravda, že by nastala situácia, ktorú opísala matka v návrhu, a síce, že bol opitý, matka nebola doma a držal by dieťa v takom stave na rukách. O maloleté dieťa sa podľa svojich slov zaujíma. Od odchodu matky zo spoločnej domácnosti maloleté dieťa navštívil viackrát, trávil s ním čas vždy za prítomnosti matky a to aj práve kvôli jeho problémom s chrbticou. Nevydrží maloleté dieťa dlhšie držať na rukách. Máva také stavy, že napr. týždeň musí ostať ležať. Uviedol, že bolo neraz problematické zosúladiť jeho stretávanie sa so staršími deťmi a s predstavami matky maloletej A.. Najväčší problém vidí otec v tom, že podľa neho matka maloletej A. robila rozdiely medzi jeho deťmi a maloletou A.. Bolo obdobie, keď sa o jeho staršie deti s radosťou postarala a bolo obdobie, kedy sa vzťahy zhoršili. Podľa vyjadrení otca nebolo matke maloletej A. po vôli, že otec a jeho bývalá manželka udržiavajú dobré vzťahy, komunikujú ohľadne spoločných maloletých detí, a že otec trávi so staršími maloletými deťmi čas podľa dohody rodičov, pričom občas dochádzalo k zmenám dohodnutého programu. Záverom sa otec vyjadril, že v zásade súhlasí s tým, aby bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a styk s maloletým dieťaťom si predstavuje bez obmedzenia na základe dohody s matkou, pričom prítomnosť matky pri styku maloletého otca s otcom je pre neho v poriadku. Výživné na maloleté dieťa navrhol určiť vo výške 200,- Eur mesačne a to s ohľadom na jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti, ako aj aktuálne pomery na jeho strane. Okrem toho sa mieni podieľať i na mimoriadnych a jednorazových výdavkoch maloletého dieťaťa podľa potreby a podľa jeho možností. Čo sa týka priebehu styku otca s maloletým dieťaťom od času odsťahovania matky zo spoločnej domácnosti, t.j. od 16.02.2025, podľa vyjadrení oboch rodičov sa maloleté dieťa nachádza vo faktickej starostlivosti svojej matky. Dňa 22.02.2025 otec maloleté dieťa spolu s jeho matkou doviezol z nemocnice a dňa 13.03.2025 trávil otec s maloletým dieťaťom asi dve hodiny. Ďalej dňa 16.03.2025 prišiel otec večer do domácnosti matky a trávil tam čas do rána a rovnako aj dňa 20.03.2025 a 21.03.2025. Taktiež trávil čas s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky v jej domácnosti aj dňa 31.03.2025 poobede v trvaní asi troch hodín. Ďalej obaja rodičia zhodne uviedli, že začiatkom marca otec matke prispel sumou 200,- Eur z titulu dobrovoľného výživného na maloleté dieťa a okrem toho urobil dva nákupy do domácnosti v hodnote asi 150,- Eur. Okrem toho otec zakúpil topánočky v hodnote 40,- až 45,- Eur, tie boli rodičia kúpiť spoločne. 8. Na Informatívnom stretnutí rodičov konanom dňa 10.04.2025 na Okresnom súde Galanta, na ktorom boli prítomní rodičia maloletého dieťaťa a právni zástupcovia rodičov maloletého dieťaťa, otec maloletého dieťaťa trval na svojom návrhu a žiadal, zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Výživné na maloleté dieťa navrhol vo výške 200,- Eur mesačne. Maloleté deti pochádzajúceho z jeho manželstva boli po rozvode zverené do osobnej starostlivosti ich matky s tým, že výživné na maloletú Leu platí vo výške 250,- Eur mesačne a na maloletého P. vo výške 150,- Eur. Styk s maloletými deťmi nebol upravený. Otec je živnostník od 01.07.2009 s hlavným predmetom podnikania vzduchotechnika, s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.500,- až 1.900,- Eur. Zároveň je jediným spoločníkom a konateľom v I., L. s priemerným čistým mesačným príjmom 0,- Eur. Otec má problémy s chrbticou a poberá invalidný dôchodok vo výške 245,- Eur mesačne. Vlastní rodinný dom, kde aktuálne býva, pozemok v C., dva rodinné domy v H. A. P. D. Q. O. C., ktorý vlastní s inými osobami. Mesačné výdavky spojené s bývaním má vo výške 200,- Eur. Mesačné osobné výdavky uviedol: splátka pôžičky vo výške 350,- Eur, strava, oblečenie, obuv, drogéria vo výške 600,- Eur, výživné na maloletú R. a na maloletého P. spolu vo výške 400,- Eur, spoločne strávený čas (nákupy, darčeky, vreckové, lieky) s maloletou R. a maloletým P. vo výške 200,- Eur. Mesačné výdavky na maloletú A. vo výške 200,- Eur na výživné. Otec uviedol, že matke
maloletej A. toho času prispieva na výživu sumou 200,- Eur mesačne od februára. Nad rámec tejto sumy neprispieva, ale kupuje maloletému dieťaťu čo potrebuje Odkedy matka opustila spoločnú domácnosť sa s maloletým dieťaťom sa stretol asi päťkrát. S matkou maloletého dieťaťa vedia dobre komunikovať, ale ohľadom financií sa nevedia dohodnúť. Matka maloletého dieťaťa na Informatívnom stretnutí rodičov konanom dňa 10.04.2025 uviedla, že prakticky od narodenia maloletého dieťaťa zabezpečuje celkovú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa výlučne ona, za častej pomoci jej matky. Po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti jej otec maloletého dieťaťa dňa 04.03.2025 poslal sumu 200,- Eur, čo nepostačuje ani len na pokrytie základných výdavkoch maloletého dieťaťa či výdavkov na domácnosť, a už vôbec to nie je suma, ktorú jej otec pred odchodom zo spoločnej domácnosti sľuboval. Spoločnú domácnosť sa matka rozhodla opustiť dňa 16.02.2025 a otec maloletého dieťaťa jej sľúbil prispievať na bývanie sumou 500,- Eur mesačne. Matka maloletého dieťaťa navrhla, aby maloleté dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, navrhla, aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny kalendárny týždeň vždy v sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 14:00 hod. do 18:00 hod. a to vždy v jej prítomnosti. Ďalej navrhla, aby súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 450,-Eur mesačne, počnúc dňom podania tohto návrhu, t.j. od 25.03.2025. Uviedla, že na podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tiež trvá. Okrem maloletého dieťaťa iné vyživovacie povinnosti nemá. Je zamestnaná ako policajtka zaradená na funkciu D. K. L. A. C. M. M. A. N. O. F. od 01.04.2013, s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.200,- Eur až 1.300,- Eur v závislosti od príplatkov. Aktuálne je na rodičovskej dovolenke a poberá príspevok vo výške 530,30 Eur mesačne. Má pasívny príjem z prenájmu bytu v F. G. vo výške 550,- Eur mesačne, ktorá približne vykrýva náklady na tento byt. Poberá prídavky na jedno dieťa vo výške 60,- Eur mesačne, ktoré pravidelne odkladá maloletému dieťaťu na sporiaci účet. Daňový bonus na maloleté dieťa si uplatňuje otec raz ročne. Toho času navštevuje fyzioterapeuta, pretože má problémy s platničkami. Má diagnostikovanú chronickú pankreatitídu, navštevuje gastroenterológa, s čím súvisia zvýšené výdavky vo výške 75,- Eur mesačne. Každý mesiac si nakupuje isochol, ktorý stojí 9,90 Eur. Navštevuje neurológa, rehabilitačného lekára. Mesačné výdavky na bývanie a domácnosť uviedla: nájomné vo výške 480,- Eur, mobil vo výške 34,- Eur, PHM vo výške 150,- Eur, auto/poistka vo výške 97,76 Eur/rok (8,15 Eur/mesačne), TK a EK auta vo výške 98,- Eur /2 roky (cca 4,- Eur/mesačne), servis auta + prezutie vo výške 350,- Eur/rok. Mesačné výdavky na jej živobytie uviedla: strava doma vo výške 200,- Eur, oblečenie, obuv vo výške 30,- Eur, drogéria, hygienické potreby vo výške 80,- Eur, lieky vo výške 65,- Eur, fyzioterapuet vo výške 70,- Eur, životné poistenie vo výške 72,30 Eur. Ročné výdavky uviedla: zubné ošetrenie vo výške 150,- Eur : 12 mesiacov = 12,50 Eur mesačne. Mesačné výdavky na maloleté dieťa uviedla: strava doma vo výške 236,19 Eur, oblečenie, obuv vo výške 30,Eur, drogéria, hygienické potreby vo výške 190,- Eur, lieky vo výške 75,- Eur, iné (napr. hračky) vo výške 10,- Eur, knihy, hračky vo výške 30,- Eur, voľný čas vo výške 20,- Eur. Mesačné výdavky na byt, ktorý prenajíma pozostávajú z: elektrina vo výške 21,- Eur, plyn vo výške 5,- Eur, internet vo výške 21,01 Eur, preddavok na byt vo výške 135,62 Eur, poistenie nehnuteľnosti vo výške 7,31 Eur, komunálny odpad vo výške 97,63 Eur/rok (8,14 Eur/mesačne), daň z nehnuteľnosti vo výške 18,60 Eur/rok (1,55 Eur/ mesačne), hypotekárny úver vo výške 258,61 Eur. Býva v spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom v obci H. A. v dvojizbovom byte, ktorý má prenajatý. Maloleté dieťa má kožné problémy a je v starostlivosti dermatológa C. H. v F., s čím súvisia zvýšené výdavky vo výške 25,- Eur až 30,- Eur mesačne. Maloleté dieťa nenavštevuje jasle, matka je s ňou doma. 9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. 11. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 15. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 17. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 19. Podľa § 360 ods. 1 C.m.p., neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 20. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. 21. Súd v danej veci rozhodoval o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zverenia maloletého dieťaťa do jej starostlivosti, určenia výživného zo strany otca a úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. 22. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov a zápisnicou z Informatívneho stretnutia rodičov súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie tak, ako to vo svojom návrhu žiadala matka. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery dočasne upravené alebo ak je obava, že by bola exekúcia ohrozená. Vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté dieťa, prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletého dieťaťa. Podľa článku 24 Charty základných práv Európskej únie má dieťa právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre jeho blaho. Pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. V danom prípade mal súd osvedčené, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 16.02.2025. 23. Súd zdôrazňuje, že účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky
zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 C.m.p.) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. 24. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 25. Vychádzajúc zo samotného návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, z obsahu spisu a zo zápisnice z Informatívneho stretnutia rodičov maloletého dieťaťa, súd nemal za osvedčené, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, a to úpravou zverenia maloletého dieťaťa, určenia výživného zo strany otca a úpravou styku otca s maloletým dieťaťom tak, ako to vo svojom návrhu žiadala matka. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery účastníkov konania bezodkladne upravené alebo ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, teda jeho účelom nie je zakonzervovať aktuálny stav starostlivosti o maloleté dieťa, a to ani modifikáciou dĺžky obdobia starostlivosti o maloleté dieťa (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. XXXXX/XXX/XXXX – 64 zo dňa 19. decembra 2023). Vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí. 26. V danom prípade možno konštatovať, že matka maloletého dieťaťa osvedčila existenciu právneho vzťahu účastníkov, v časti zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, avšak neosvedčila, že právne vzťahy medzi nimi si vyžadujú nevyhnutnú úpravu pomerov nariadením neodkladného opatrenia. Súd má za to, že nebola splnená podmienka naliehavého právneho záujmu. Podľa názoru súdu z matkou podaného návrhu nevyplynuli žiadne významné okolnosti, ktoré by odôvodňovali bezodkladnú úpravu pomerov účastníkov nariadením neodkladného opatrenia na ponechanie maloletého dieťaťa v jej osobnej starostlivosti. Matka tak v danom prípade riadne nepreukázala potrebu okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov konania. Maloleté dieťa je vo faktickej starostlivosti matky, ktorá sa o neho osobne stará. Otec nevyjadril žiadne námietky voči jej starostlivosti o maloleté dieťa. Navyše otec sa žiadnym spôsobom nedomáha toho, aby maloleté dieťa bolo zverené do jeho osobnej starostlivosti, pričom z návrhu podaného otcom maloletého dieťaťa a z jeho vyjadrenia na Informatívnom stretnutí rodičov vyplýva, že sám otec navrhol, aby bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky. Z uvedeného možno vyvodiť, že rešpektuje výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa. Súd teda za daných okolností nevidel dôvod na to, aby maloleté
dieťa ponechával v osobnej starostlivosti matky na základe neodkladného opatrenia, pretože jeho zdravý vývoj ani vývin nie je žiadnym spôsobom ohrozený. 27. Z doposiaľ vykonaného dokazovania však súd nemá osvedčené, že by maloleté dieťa bolo v ohrození. Z návrhu matky na nariadenie neodkladného patrenia, u obsahu správy kolízneho opatrovníka z prešetrených pomerov a z obsahu zápisnice z Informatívneho stretnutia rodičov maloletého dieťaťa vyplýva, že matka nebráni otcovi v styku s maloletým dieťaťom, styk otca s maloletým dieťaťom sa realizuje, rodičia nemajú problém sa dohodnú ohľadom styku otca s maloletým dieťaťom. Z doteraz zistených skutočností je zrejmé, že otec v prípade jeho záujmu má zabezpečený pravidelný kontakt s maloletým dieťaťom. Prípadnú zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom je potrebné riešiť prostredníctvom úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a nie formou neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením súd rozhoduje v prípadoch, keď je potrebné neodkladne upraviť pomery účastníkov konania (v oblasti úpravy styku v prípadoch, keď je zabránené akýmkoľvek kontaktom rodiča so svojim dieťaťom). V tomto prípade súd ale nevzhliadol potrebu neodkladnosti takéhoto rozhodnutia a preto návrh ako nedôvodný zamietol. 28. Matka taktiež neosvedčila potrebu nariadenia neodkladného v časti určenia výživného k maloletému dieťaťu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd môže uložiť otcovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Také neodkladné opatrenie môže nariadiť súd vtedy, ak má osvedčené, že otec si voči maloletému dieťaťu neplní vyživovaciu povinnosť, pričom sa vyžaduje aj osvedčenie schopností a možností povinného platiť výživné. Treba zdôrazniť, že v zásade rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa odlišuje od jeho rozsahu v meritórnom rozhodnutí. Výživné v nevyhnutnej miere, ktoré je kritériom pre neodkladné opatrenie, je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie sumy výživného. 29. Rodičia maloletého dieťaťa zhodne uviedli, že otec po odsťahovaní sa matky zo spoločnej domácnosti poslal matke maloletého dieťaťa dňa 04.03.2025 sumu 200,- Eur titulom výživného na maloleté dieťa, nad rámec tejto sumy matke neprispieva na výživné. 30. Toho času nebola preukázaná potrebná dočasná ochrana, prípadne odôvodnená bezprostredne hroziaca ujma maloletému dieťaťu, či potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa pre nebezpečenstvo ujmy v jeho vývine. Neboli osvedčené dôkazmi priemerné mesačné náklady na maloleté deti. 31. Na základe osvedčených skutočností súd ustálil, že otec platí výživné minimálne 200,- Eur mesačne na maloleté dieťa a matka poberá na maloleté dieťa prídavok vo výške 60,- Eur mesačne. Z takto osvedčených skutočností súd dospel k záveru, že pokiaľ matka prispeje na maloleté dieťa aspoň vo výške minimálneho výživného v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine v sume 37,53 Eur, spolu s prídavkom na dieťa 60,- Eur a výživným zo strany otca v sume 200,- Eur, bude mať maloleté dieťa zatiaľ na uspokojovanie potrieb sumu cca 297,53 Eur, čo je viac, než suma životného minima na nezaopatrené dieťa ustanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR k 1. júlu 2024 (ktorá predstavuje 125,11 Eur mesačne), teda výživa maloletého dieťaťa nie je ohrozená (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 25.01.2021). Na základe uvedených skutočností súd ustálil, že situácia maloletého dieťaťa je aktuálne stabilizovaná. 32. Súd dáva obom rodičom do pozornosti, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone. Žiada sa zdôrazniť, že dieťa by v žiadnom prípade nemalo byť nástrojom na riešenie napätých vzťahov medzi rodičmi po ukončení spolužitia, ktoré môžu negatívne vplývať na maloleté dieťa a na jeho intrapsychické prežívanie. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, a preto súd rozhoduje na základe zistených skutočností, ktoré aktuálne neosvedčujú nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, tak ako to žiadala matka. 33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP). Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.