Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 12Em/3/2025 2325201359 16. 10. 2025 JUDr. Myrtill Vojteková ECLI:SK:OSGA:2025:2325201359.3
Rozhodnutie Okresný súd Galanta v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. C. XXX, proti povinnej: E. C., F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. C. XXX, v konaní zastúpená: advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové 249, o návrhu na súdny výkon rozhodnutia Okresného súdu Galanta č.k. XXX/XX/XXXX - XXX zo dňa 24.01.2023 týkajúceho sa maloletých detí C.: H., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, takto rozhodol: I. Návrh sa zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.04.2025 sa oprávnený (otec maloletých detí) domáhal nariadenia výkonu rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 24.01.2023, ktorým bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod., každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 16:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v určenom čase pred bydliskom matky a po skončení styku maloleté deti matke v určenom čase na tom istom mieste vráti a matka je povinná maloleté deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť a otcovi styk umožniť. 2. Oprávnený (otec maloletých detí) v návrhu uviedol, že nakoľko takto súdom upravený styk (ktorý bol upravený súdom v záujme maloletých detí) neprebieha, navrhol nariadiť výkon uvedeného súdneho rozhodnutia v časti styku otca s maloletými deťmi. Písomným podaním doručeným na tunajší súd dňa 10.06.2025 oprávnený doplnil svoj návrh a uviedol, že úmyselné konanie matky brániť styku detí s otcom preukázali aj dva znalecké posudky, avšak súd na ne neprihliadol. Matka systematicky marí styk detí s otcom. Na správanie matky poukázal oprávnený skutočnosťou, že dňa 06. júna 2025 robili hasiči ukážky hasičskej techniky pre E. v D. C. (oprávnený ako D. I. už niekoľko rokov vedie J. B. I.), ktorú navštevuje aj syn H. a matka v uvedený deň nedovolila ísť H. do školy s tým, že ako dôvod uviedla, že sa jedná o absenciu z rodinných dôvodov. Oprávnený uviedol, že sa nedomáha násilného vynucovania styku, avšak má za to, že matka nikdy nepristúpila k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom oprávneného, právnej zástupkyne povinnej, povinnej a kolízneho opatrovníka, potvrdeniami a správami ohľadne účastníkov konania, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 08.10.2025, obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. E. XXX/XX/XXXX, C. E. XXX/XX/XXXX, C. E. XXXX/X/XXXX, C. E. XXXX/X/XXXX K. C. E. XXXX/X/XXXX, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci: 4. Maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré tunajší súd rozsudkom č. k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozviedol, maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky,
otca zaviazal prispievať na výživu maloletého B. sumou 230,- Eur mesačne a na výživu maloletého H. sumou 210,- Eur mesačne a styk otca s maloletými deťmi upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod., každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 16:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti v určený čas prevezme pred bydliskom matky a po skončení styku maloleté deti matke v určený čas na tom istom mieste vráti, matka je povinná maloleté deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť a otcovi styk umožniť. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.03.2023 a vykonateľnosť dňa 22.02.2023. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXX/XX/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tunajší súd I. výrokom rozhodol tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Výrokom II. zaviazal otca prispievať na výživu maloletého B. počnúc od 04.05.2018 sumou 120,- Eur mesačne a od 01.09.2021 sumou 170,- Eur mesačne a na výživu maloletého H. počnúc od 04.05.2018 sumou 90,- Eur mesačne a od 01.09.2021 sumou 140,- Eur mesačne. Výrokom III. rozhodol tak, že dlžné výživné za obdobie od 04.05.2018 do 18.11.2022 na maloletého B. vo výške 2.043,93 Eur a na maloletého H. vo výške 1.437,05 Eur povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach až do zaplatenia spolu s bežným výživným. Výrokom IV. upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod., každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 16:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti v určený čas prevezme pred bydliskom matky a po skočení styku maloleté deti matke v určený čas na tom istom mieste vráti a matka je povinná maloleté deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť a otcovi styk umožniť. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. XXX/XX/XXXX-XXXX zo dňa 28.09.2022 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a v závislom výroku VIII. zrušil a vec mu vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Predmetný rozsudok tunajšieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 02.03.2022 a vykonateľnosť dňa 08.03.2022. Uznesením č. k. XXXX/ X/XXXX-XXX zo dňa 11.02.2019 tunajší súd nariadil výkon uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 31.07.2018, odňatie maloletých detí povinnému rodičovi a odovzdanie oprávnenému rodičovi spôsobom, v dňoch a týždňoch určených súdnym rozhodnutím, a to každý utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod., každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 16:00 hod., nakoľko zistil, že ani jeden z rodičov dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, pričom súd nezistil existenciu ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré sa rodičia nemôžu podrobovať rozhodnutiu. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. XXXX/XX/ XXXX-XXX zo dňa 11.06.2019 uznesenie tunajšieho súdu o nariadení výkonu rozhodnutia potvrdil. Uvedené uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 26.07.2019. Uznesením č. k. XXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 05.11.2019, právoplatným dňa 06.12.2019 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým rodičom a maloletým deťom uložil povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu a psychoterapii v trvaní 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré realizovalo občianske združenie L. M.. Tunajší súd opätovne uznesením č. k. XXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 18.12.2020, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. XXXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 20.05.2021 maloletým deťom a ich rodičom uložil povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu a psychoterapii v trvaní 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Tunajší súd uznesením č. k. XXXX/X/XXXX-XXXX zo dňa 07.07.2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. XXXXX/XX/XXXX–XXXX zo dňa 29.03.2023 zastavil konanie o výkone rozhodnutia. Tunajší súd uznesením č. k. XXXX/X/XXXX-XX zo dňa 19.09.2023, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. XXXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 30.09.2024 zastavil konanie o návrhu oprávneného na výkon súdneho rozhodnutia. 5. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 08.10.2025 vyplýva, že maloletý H. počas pohovoru na otázku, ako sa stretávajú s otcom, uviedol, že keď príde tato idú von pred dom na ulicu za tatom a tam sú s ním. Spontánne pokračoval, že keď chcú ísť s tatom, tak môžu ísť a keď nechcú ísť, tak sa môžu vrátiť domov. Uviedol, že toto im hovorí mama, ale on s bratom sa rozhodnú, či chcú ísť alebo nechcú ísť. Uviedol, že on nechce s tatom ísť, lebo tato nadáva na mamu. H. otcovi povedal, že sa mu to nepáči, ale tato to robí stále. Na otázku, či si pamätá, kedy bol naposledy u otca, uviedol, že si nepamätá, že bol ešte malý. Maloletý H. uviedol, že sa nechce stretávať o otcom. Maloletý B. uviedol, že stretávanie s otcom prebieha tak, že otec príde, zazvoní, on s bratom sa oblečú a idú von na ulicu za otcom. Otec sa začne s nimi rozprávať normálne, opýta sa, či sú vyspatí alebo či pôjdu na zmrzlinu, čo on s bratom odmietne a potom sa začnú hádať, lebo otec začne nedávať na maminu. Následne s bratom odídu radšej domov. K tomu, kedy bol naposledy u otca uviedol že mohol mať X -X rokov. Uviedol, že sa nechce stretávať o otcom, lebo otec stále nadáva na maminu a používa pri tom škaredé slová a vulgarizmy, stále ich klame a rozpráva, že mama ich týra. Ako posledný dôvod, prečo sa nechce s otcom stretávať uviedol, že lebo sa ho otec stále pýta, prečo s ním nechce ísť, pričom to dobre vie, už mu to viackrát povedal
(vyššie uvedené dôvody). K tomu, či je s otcom v telefonickom kontakte uviedol, že on aj brat H. majú svoje mobily, otec im nepíše, ani nevolá, ale ani oni nechcú otcovi telefonovať ani písať. 6. Právna zástupkyňa povinnej (matky maloletých detí) doručila súdu dňa 13.10.2025 písomné vyjadrenie k návrhu oprávneného, v ktorom uviedla, že opakované spochybňovanie riadneho výkonu styku a nepravdivé obviňovanie matky môže mať negatívny vplyv na emocionálny vývin detí. Deti potrebujú cítiť, že medzi rodičmi existuje základná úroveň vzájomného rešpektu a že ich vzťah k jednému rodičovi nebude predmetom konfliktu s druhým. Neustále spory a zbytočné súdne konania vytvárajú u detí pocity neistoty a viny, ktoré môžu viesť k úzkostným prejavom a narušeniu ich dôvery voči obom rodičom. Záujmom maloletých detí je zachovanie pokojného, stabilného prostredia a spolupráce medzi rodičmi, nie vyvolávanie ďalších konfliktov prostredníctvom neodôvodnených návrhov. Je dôležité, aby deti cítili úprimný záujem oboch rodičov o ich každodenný život, školu a záujmy, a nie len formálny či účelový záujem v rámci súdnych konaní. Dieťa veľmi citlivo vníma, keď rodič prejavuje neautentický záujem alebo keď sa jeho kontakt redukuje iba na výkon styku určeného súdom. Takéto správanie môže u dieťaťa vyvolávať zmätok, neistotu a pocit, že sa stáva predmetom sporu, nie milovanou a rešpektovanou osobou. Matka preto zdôrazňuje, že skutočná rodičovská starostlivosť sa neprejavuje prostredníctvom podávania návrhov na súd, ale prostredníctvom každodenného, aktívneho a pozitívneho záujmu o potreby detí, ich školský život a emocionálnu pohodu. Matka má za to, že v konaní otca možno vnímať určité nejasnosti a rozpory medzi jeho tvrdeniami a reálnym priebehom styku s deťmi. Na jednej strane sám potvrdzuje, že sa s maloletými deťmi pravidelne stretáva, avšak zároveň podáva návrhy, v ktorých uvádza opak. Opakované nepravdivé tvrdenia otca môžu byť prejavom jeho vlastného emocionálneho nevyrovnania a neschopnosti akceptovať súčasnú rodinnú situáciu. Jeho správanie môže signalizovať pretrvávajúce osobnostné alebo psychické problémy – pokiaľ otec nie je schopný odlíšiť vlastnú nespokojnosť od potrieb detí, jeho konanie nie je v súlade s princípom rodičovskej zodpovednosti. Matka žije v stabilnom partnerskom vzťahu, ktorý je harmonický, pričom deti majú s jej partnerom dobrý vzťah. Napriek tomu otec neustále zasahuje do života matky a svojím konaním jej a deťom spôsobuje psychický tlak a stres. Opakované súdne konania a vypočúvania detí v prítomnosti kolízneho opatrovníka majú na deti negatívny vplyv, pretože ich vystavujú opakovaným stresovým situáciám. Napriek tomu otec pokračuje v podávaní rôznych nezmyselných návrhov, bez ohľadu na ich dopad na psychický stav detí. Z hľadiska psychologického vývinu dieťaťa je nežiadúce, aby bolo opakovane konfrontované s konfliktom medzi rodičmi. Neustále spochybňovanie starostlivosti matky zo strany otca spôsobuje u detí vnútorné napätie, konflikt lojality a narúša ich vzťah k obom rodičom. Vzhľadom na doterajšie správanie otca a jeho opakované podávanie nepravdivých a účelových návrhov považovala matka za nevyhnutné viesť si priebežné záznamy o prípadoch, keď sa styk otca s maloletými deťmi neuskutočnil. Z týchto záznamov vyplýva, že k neuskutočneniu styku dochádzalo z dôvodov na strane otca, napríklad z dôvodu jeho osobných plánov alebo iných ním uprednostnených aktivít, ktoré považoval za dôležitejšie. Je absolútne nevhodné, že tieto situácie napokon otec interpretuje ako bránenie v styku zo strany matky. Maloleté deti sú vo veku XX a XX rokov, a teda sú dostatočne rozumovo vyspelé na to, aby samé vedeli vyhodnotiť, či je im zo strany matky bránené a či sa s otcom stretávajú. Otec len zneužíva inštitút výkonu súdneho rozhodnutia pre svoje nezmyslené potreby a najmä pre potreby podávania trestných oznámení na matku maloletých detí. Povinná záverom navrhla, aby súd návrh otca ako bezdôvodný v celom rozsahu zamietol a zaviazal oprávneného k náhrade trov konania, nakoľko ide o zjavne šikanózny návrh, podaný bez reálneho právneho dôvodu. 7. Oprávnený (otec maloletých detí) na pojednávaní dňa 16.10.2025 trval na podanom návrhu, nakoľko styk s maloletými deťmi sa od novembra 2018 nerealizuje. Matka mu bráni v styku s maloletými deťmi, nemá záujem, aby sa s nimi stretával. Matka sa ho rôznymi podaniami snažila opísať ako osobu, ktorá vytvára pri stykoch zlú atmosféru, na základe, ktorej sa deti s ním nechcú stretávať. Styk prebieha tak, ako má určené, príde, zazvoní a počká na deti, pozdraví ich, oni odzdravia, a tým komunikácia končí. Otočia sa chrbtom, ak sa ich niečo spýta, sem-tam odpovedia. Naposledy sa realizoval styk s maloletým deťmi v stredu 15.10.2025, prebiehal rovnako. Maloleté deti napriek jeho snahám neboli s ním nikdy na dovolenke, výlete, ani len na polhodinu niekde, lebo to majú zakázané matkou. Párkrát sa ich snažil zoznámiť s ich bračekom (jeho ďalším synom), ale nemali záujem, keď sa aj stretnú v dedine, aktivita od starších bratova nevychádza. 8. Právna zástupkyňa povinnej (matky maloletých detí) na pojednávaní dňa 16.10.2025 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú písomného vyjadrenia. Priebeh styku maloletých detí s otcom, ako aj správanie matky v súvislosti so stykom otca boli preverené Krajským súdom v Trnave, ktorý ani nie
pred rokom rozhodol, že návrh otca je nedôvodný a potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Galanta. Od posledného rozhodnutia nenastala žiadna zmena, ktorá by odôvodňovala podanie nového návrhu. Oprávnená výslovne potvrdila, že styk prebieha, a to pravidelne. 9. Povinná (matka maloletých detí) sa na pojednávaní dňa 16.10.2025 v plnom rozsahu pridržiavala prednesu svojej právnej zástupkyne. Styk otca s maloletými deťmi sa realizuje podľa súdneho rozhodnutia, každú stredu a každý druhý víkend s tým, že deti primerane pripraví, deti idú na styk o otcom, matka nie je pri styku prítomná, a preto ani nevie, ako ten styk prebieha. Maloleté deti vedia, že je to ich otec, majú na neho telefónne číslo, nebráni im v styku s otcom. Keďže bývajú v jednej dedine, deti môžu otca navštíviť kedykoľvek. 10. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 16.10.2025 uviedla, že s poukazom na obsah ich správy a vyjadrenie maloletých detí má za to, že ak by bol nariadený výkon rozhodnutia, mohlo by to spôsobiť práve opačný efekt ako je želaný, nakoľko by mohlo dôjsť k úplnému odmietaniu styku maloletými deťmi s otcom, celkovo by to mohlo mať negatívny dopad. Apelovala na rodičov, aby prebiehala riadna príprava maloletých detí na styk zo strany matky, a pokiaľ je pravdou, ako sa maloleté deti vyjadrili o tom, ako sa otec vyjadruje na adresu matky počas ich stretnutí, aby otec zvážil, či práve to nespôsobuje odmietanie maloletých detí ísť na styk, nakoľko maloleté deti sú v starostlivosti matky a citlivo vnímajú vyjadrenia na jej adresu. 11. Podľa § 376 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. 12. Podľa § 376 ods. 2 CMP, súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. 13. Podľa § 377 ods. 1 CMP, súd rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia do šiestich mesiacov od začatia konania. 14. Podľa § 377 ods. 2 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné. 15. Podľa § 377 ods. 3 CMP, odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. 16. Podľa § 377 ods. 4 CMP, odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou, aby súd prvej inštancie výkon rozhodnutia uskutočnil. 17. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 24.01.2023 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého B. sumou 230,- Eur mesačne a na výživu maloletého H. sumou 210,- Eur mesačne a zároveň styk otca s maloletými deťmi bol upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod., každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 16:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti v určený čas prevezme pred bydliskom matky a po skončení styku maloleté deti matke v určený čas na tom istom mieste vráti, matka je povinná maloleté deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť a otcovi styk umožniť. 18. I keď má súd za to, že právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom môže byť porušené len vtedy, keď rodič ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, čo sa v danom prípade nepotvrdilo, je nutné poznamenať, že k nariadeniu výkonu rozhodnutia nemožno pristupovať tak, aby bol výkon rozhodnutia prostriedkom slúžiacim výhradne na to, ako za každú cenu, aj pri odmietaní otca maloletými deťmi dosiahnuť ochranu hoci aj oprávneného záujmu jedného z rodičov na realizácii styku s maloletými deťmi. Výkon rozhodnutia nie je určený na to, aby sa stal nástrojom násilnej zmeny prejavu vôle maloletých detí, najmä ak takéto konanie môže mať negatívny dopad na zdravý vývin maloletých detí. Súd v tejto súvislosti pripomína, že záujem maloletých detí musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletými deťmi a tento záujem
vyžaduje, aby sa na ich výchove podieľali obaja rodičia. Je však potrebné si uvedomiť, že nútenie detí podvoliť sa styku s odmietaným rodičom v sebe skrýva značné riziko reviktimizácie. V súlade s princípmi vyjadrenými v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj vo vnútroštátnych právnych predpisoch, je vylúčené, aby ktorýkoľvek z rodičov nútil dieťa k plneniu povinností všetkými prostriedkami. Sankčné pôsobenie súdu potom v situáciách striktného negatívneho postoja zo strany maloletých detí nemá skutočný objekt, teda vôľou ovplyvniteľné ľudské správanie, na ktoré by mohlo reálne pôsobiť. 19. Úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia je posúdiť, či konaním povinného rodiča došlo k porušeniu práv a povinností oprávneného rodiča, ktoré mu vyplývajú z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Súd zisťuje, z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má rodič povinný ako aj oprávnený a taktiež správanie dieťaťa. Je potrebné brať ohľad na záujmy dotknutých osôb, predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha (rozsudok N. C. O. P. O. M. vs. Q. R. XXXXX/XX). Je potrebné nájsť určitý a konkrétny spôsob zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme jeho rodičov. Nie je vždy účelom konania o výkone súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých detí, aby súd automaticky siahal k donucovacím prostriedkom za prípadné nedodržiavanie styku podľa súdneho rozhodnutia. K týmto prostriedkom súd pristúpi až vtedy, ak sa skutočne povinná osoba nepodrobuje súdnemu rozhodnutiu a neexistujú vážne ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa nemôže rozhodnutiu podrobiť. Súd pritom vychádza zo skutkového stavu, rozhodujúceho v čase vydania rozhodnutia. Nariaďovanie výkonu súdneho rozhodnutia môže totiž spôsobiť ďalšie vyostrenie právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností (napr. či urobil všetko pre to, aby došlo k realizácii plnenia, či je sám príčinou nesplnenia povinnosti a pod.) a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia. Súd v odôvodnených prípadoch (vek a rozumová vyspelosť) prihliadne aj na správanie a názor maloletého. Obvyklým dôvodom, pre ktoré dochádza k podaniu návrhu na výkon rozhodnutia je vzájomné negatívne správanie sa rodičov, ktorí nie sú schopní prekonať nevraživosť, ktorú prenášajú na maloleté dieťa. Účelom konania je snaha dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami účastníkov konania a všeobecným záujmom, ktorý spočíva v dodržiavaní zásad právneho štátu. Pri súdnom vynucovaní styku nie je možné postupovať tak, aby návrh na výkon rozhodnutia sa stal procesným prostriedkom slúžiacim výhradne k tomu, aby za každú cenu aj proti záujmu maloletého dieťaťa, bola dosiahnutá ochrana oprávneného záujmu jedného z rodičov na realizáciu styku s maloletým (Ústavný súd ČR, sp. zn. IV. S. XX/XXXX). .... súdy totiž nie sú všemocné, najmä ak sa v záležitostiach v oblasti rodinného života dostávajú do stretu s rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť a nehľadia pritom na záujmy vlastného dieťaťa (O. O. R. F., R. XXXXX/XX, T. XXX, XXX, XX. X. XXXX)“. 20. Dôvody, pre ktoré súd zamietne návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia vyplývajú z ustanovenia § 377 ods. 3 CMP, pričom ide o okolnosti, ktoré svojou povahou absolútne vylučujú výkon rozhodnutia a ktorými sú, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. Okolnosťou spôsobujúcou zánik uloženej povinnosti môže byť zmena vo výchove maloletého dieťaťa napríklad zverením do niektorej z foriem náhradnej osobnej starostlivosti neodkladným opatrením, smrť povinného, plnoletosť dieťaťa a podobne. Samozrejme nevyhnutným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je vždy nepochybné zistenie, že povinný dobrovoľne neplní povinnosti uložené vykonateľným exekučným titulom. V opačnom prípade, teda pri plnení exekučného titulu nemôže byť výkon rozhodnutia nariadený a súd návrh zamietne (uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.05.2017, sp. zn. XXXX/XX/XXXX). 21. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že problém realizácie styku je zapríčinený odmietavým postojom maloletých detí k otcovi. Odmietavý postoj maloletých detí je dôsledkom dlhodobo narušených vzťahov rodičov, medzi ktorými dlhodobo pretrvávajú konflikty. Príčinou odmietavého postoja maloletých detí voči otcovi je skutočnosť, že sú vystavené rodičovskému konfliktu aj konfliktu lojality voči matke, keďže sú v jej osobnej starostlivosti. Súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť a pripomenúť obom rodičom, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni zaručuje a má viesť k obnoveniu narušených väzieb medzi maloletými deťmi a oboma rodičmi. Záujem nielen maloletých detí, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadanie roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojich detí. Akýkoľvek súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. IV. S.
XX/XX). V danej veci bolo potrebné posúdiť, či právo otca realizovať svoje rodičovské práva v rozsahu, v akom mu tieto prislúchajú je v súlade s najlepším záujmom maloletých detí, a to konkrétne s ich právom vyrastať v pokojnom a harmonickom prostredí. Z obsahu spisu vyplýva, že vzájomné vzťahy rodičov maloletých detí sú dlhodobo a vážne narušené, a nie je možné ich zhojiť núteným výkonom rozhodnutia, ale predovšetkým aktívnym pričinením rodičov a ich snahou o zmenu postoja jeden k druhému. Rodičia sa musia vyvarovať akýchkoľvek negatívnych prejavov v prítomnosti maloletých detí a mali by sa vo vzájomných interakciách k sebe správať s rešpektom a úctou, tak aby nevyvolávali v maloletých deťoch obavy o ich bezpečie, o stabilitu ich výchovného prostredia a nevystavovali deti konfliktu lojality a následnému pocitu viny. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že aj napriek rozpadu vzťahu ostávajú naďalej rodičmi maloletých detí a rodičovské vzťahy je potrebné zachovať. Súd zároveň dáva do pozornosti matky, že je predovšetkým jej zodpovednosťou ako rodiča, ktorému boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, aby v záujme maloletých detí na ne pozitívne vplývala a viedla ich k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Jej úlohou je vhodne pôsobiť na maloleté deti a zdôrazňovať im dôležitosť úlohy otca v živote maloletých detí a vzájomného stretávania sa s otcom, a to nielen bezprostredne pred stanoveným stykom, ale počas celého obdobia, kedy sú v jej osobnej starostlivosti. Naproti tomu úlohou otca je aj napriek jeho negatívnu postoju k matke v záujme maloletých detí tento postoj v ich prítomnosti neprejavovať a zdržať sa vyjadrení, ktoré následne v maloletých deťoch umocňujú odmietavý postoj k otcovi (viď bod 5. tohto uznesenia). 22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, nakoľko dospel k záveru, že návrh oprávneného (otca maloletého dieťaťa) na nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku s maloletými deťmi nie je dôvodný, nie sú splnené predpoklady na to, aby súd vydal uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia, a preto rozhodol tak, že návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietol. 23. Povinná navrhla zaviazať oprávneného k náhrade trov konania. Dôvodí, že oprávnený inicioval konanie bezdôvodne len za účelom znepríjemňovania života povinnej. 24. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 54 CMP, ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 25. Dôvody, pre ktoré navrhuje povinná priznať náhradu trov predstavujú štandardnú situáciu, pre ktoré súdy konajú a rozhodujú vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, t.j. výkon rozhodnutia. V danom prípade povinná argumentuje tým, že oprávnený inicioval konanie len za účelom znepríjemňovania života povinnej, avšak z obsahu spisu nevyplýva, že by otec konal účelovo a bezdôvodne podával návrh na výkon rozhodnutia. Súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé zaviazať oprávneného (otca maloletých detí) k náhrade trov konania, a tak rozhodol o trovách tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).