Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 32Pu/2/2025 2325202076 03. 07. 2025 JUDr. Andrea Sátorová ECLI:SK:OSGA:2025:2325202076.3
Uznesenie Okresný súd Galanta v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., toho času E. B. F. B. G. D., H., I. XXX/ XX, D., zastúpený procesným opatrovníkom G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., o vyslovení prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, takto rozhodol: I. Prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bez jeho súhlasu dňa XX.XX.XXXX bolo neprípustné. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Okresný súd Galanta začal uznesením č.k. XXXX/X/XXXX - X zo dňa XX.XX.XXXX začal konať vo veci prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestneného, ktorý je konkretizovaný v záhlaví tohto uznesenia, na F. J. E. B. F. B. G. D., H., a to na základe podnetu psychiatrického oddelenia E. B. F. B. G. D., H. zo dňa XX.XX.XXXX o tom, že dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. bol na F. J. E. B. F. B. G. D., H. (ďalej len „nemocnica“) prijatý umiestnený za účelom liečby s diagnózou K..X – F. F. H. B. L. M. N. A. H. O. F. G.: F. F.; H. K..X – F. F. H. B. L. M. N. A. H. O. F. G.: B. L.. Umiestnený odmietol podpísať informovaný súhlas. V oznámení bolo uvedené, že pacient je agresívny, nepokojný, je nutná fixácia. Pacient ohrozuje seba a okolie, a môže dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu, preto je indikované ponechanie v ústavnej starostlivosti. Vzhľadom na vyššie uvedené, nemocnica žiadala o vyslovenie prípustnosti prevzatia, držania a liečby v zdravotníckom zariadení. 2. Dňa XX.XX.XXXX sa súd v zmysle § 261 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) oboznámil s názormi ošetrujúceho lekára a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. Následne v zmysle ustanovenia § 260 C.m.p vykonal výsluch umiestneného. Výpovede umiestneného a ošetrujúceho lekára sú zaprotokolované v zápisniciach, ktoré sú súčasťou tohto spisu. 3. Z výpovede ošetrujúcej lekárky P. E. F. súd zistil, že umiestnený bol prijatý s diagnózou K..X – F. F. H. B. L. M. N. A. H. O. F. G.: F. F.; H. K..X – F. F. H. B. L. M. N. A. H. O. F. G.: B. L.. Umiestnený bol privezený na urgentný príjem na podnet otca, ktorý mu zavolal rýchlu zdravotnú pomoc, lebo sa vyhrážal, že sa zabije. Podľa otca, je umiestnený častým užívateľom drog. Po hospitalizácii evidujú, že má poruchy vnímania, je impulzívny, nepokojný. Má paranoidné presvedčenia, že ho všetci prenasledujú. Šepká, komentuje rôzne veci, je predpoklad, že má zvukové / sluchové halucinácie. Ošetrujúca lekárka konštatovala, že ide zrejme o známky užitia pervitínu, avšak toho času sa im nepodarilo spraviť vyšetrenie moču na prítomnosť psychotropných látok a drog u umiestneného, nakoľko sa nevymočil. Uviedla, že aktuálne je umiestnený pokojný, veľa spí, nakoľko počas užívania drog je predpoklad, že uňho spánok absentoval. Ošetrujúca lekárka uviedla, že v prípade, ak by umiestnený nebol ďalej liečený, mohol by byť nebezpečný pre seba a svoje okolie. Na otázku súdu dodala, že umiestnený je prvýkrát hospitalizovaný, predtým mal byť podľa tvrdení otca evidovaný v ambulantnej starostlivosti pre liečbu alkoholizmu, avšak po
dosiahnutí plnoletosti ju nenavštevoval. Na záver ošetrujúca lekárka uviedla, že má za to, že liečba je plne indikovaná a sú dôvody na držanie umiestneného v liečebnom ústave. 4. Súd uskutočnil aj výsluch umiestneného v zdravotníckom zariadení. Pred výsluchom bolo umiestnenému doručené krátkou cestou uznesenie o začatí konania a uznesenie o ustanovení procesného opatrovníka. Po oboznámení sa s dôvodom výsluchu a po zákonnom poučení v zmysle § 32 a § 258 C.m.p. súd uskutočnil výsluch spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný, s ohľadom na aktuálny zdravotný stav umiestneného. Výsluch umiestneného sa konal v priestoroch jedálne oddelenia. Umiestnený uviedol, že bude vypovedať. Pri výsluchu bol umiestnený pokojný, mierne dezorientovaný, na otázky súdu odpovedal pomalšie. Umiestnený vedel ako sa volá, kde býva, kde sa narodil a kde sa nachádza. Na otázku, za akých okolností bol privezený na psychiatriu uviedol, že ho priviedla rýchla zdravotná pomoc, ktorú mu zavolal otec. Uviedol, že bol nervózny, nakoľko mal ísť do Budapešti, kde mal niekomu zaplatiť peniaze, avšak nešiel tam. Uviedol, že ľudia, ktorí sú tam sú takí, že môžu aj zabíjať. K otázke, či vie z akého dôvodu je hospitalizovaný na psychiatrii a či považuje umiestnenie na psychiatrii za dôvodné uviedol, že nie je dôvod, aby tam bol, bol len nervózny, ale s ďalšou hospitalizáciou nesúhlasí. Uviedol, že mu dali lieky, je mu z nich zle, je omámený. K otázke, či trpí podľa jeho názoru nejakou psychickou chorobou, resp. poruchou, ktorá vyžaduje jeho hospitalizáciu na psychiatrii uviedol, že má nejaké problémy, aj zdravotné, bol dlho sám, takmer 6 mesiacov žil sám a s nikým sa nerozprával. Uviedol, že užil drogy, tento rok už dvakrát, ale že alkohol nepije. Záverom konštatoval, že nikto za ním nebol na návšteve a chce ísť domov. Umiestnený na konci výsluchu podpísal zápisnicu. 5. Súd nahliadol do zdravotnej dokumentácie umiestneného, pričom sa oboznámil najmä s prijímacou správou zo dňa XX.XX.XXXX, s dekurzom zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré sú súčasťou tohto spisu. Z prijímacej správy vyplýva, že umiestnený bol prijatý na psychiatrické oddelenie za účelom liečby K..X – F. F. H. B. L. M. N. A. H. O. F. G.: F. F.; H. K..X – F. F. H. B. L. M. N. A. H. O. F. G.: B. L.. Umiestený bol dovezený na urgentný príjem rýchlou zdravotnou pomocou. V prijímacej správe sa uvádza, že umiestnený do 18-tich rokov navštevoval psychologickú a psychiatrickú ambulanciu, kvôli M. H.. Otec mu zavolal RZP, nakoľko sa vyhrážal, že sa zabije, bol agresívny. Jeho paranoje majú trvať pol roka, nepracuje, uvádza, že ho niekto sleduje. V správe sa ďalej uvádza, že podľa dostupných informácii ide o stav v rámci Q. F. E. F. H. O. (F.) B. F. F., u pacienta s R. F. H. E. G., podložené v anamnéze opakovaným užívaním F. H. S., s dlhodobými malaadaptívnymi vzorcami správania. V čase hospitalizácie boli suicidálne verbálne výroky neprítomné, pôvodne vyhrážky pred otcom boli zamerané skôr na vynútenie si pozornosti a vyjadrenie afektu. Z dekurzu vyplýva, že miestami je u pacienta nepriame podozrenie na halucinácie. Stav hodnotený ako exotoxická psychóza na podklade stimulanciami (pervitín) indukovaného psychického stavu v teréne, s chronickým polysubtílnym abúzom, s rizikom agresivity. 6. Podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 6 Ústavy SR č. 460/1992 Zb., osobná sloboda sa zaručuje. Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní. 7. Podľa ustanovenia § 253 C.m.p., zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len "umiestnený"), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. 8. Podľa ustanovenia § 254 ods. 1 a 2 C.m.p., návrh na začatie konania môže podať umiestnený. Súd začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia podľa § 253, ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh. 9. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 C.m.p., účastníkom konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je umiestnený a zdravotnícke zariadenie. Blízka osoba môže navrhnúť, aby ju súd pribral ako účastníka do konania. Súd návrhu vyhovie, ak to považuje pre vedenie konania a ochranu umiestneného za účelné.
10. Podľa ustanovenia § 256 C.m.p., súd môže ustanoviť procesného opatrovníka umiestnenému aj vtedy, ak to považuje za potrebné na ochranu jeho záujmov, najmä ak má pochybnosti, či má umiestnený spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. 11. Podľa ustanovenia § 257 ods. 1, 2 a 3 C.mp., ak je umiestnený plnoletý, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu aj vtedy, ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Ak sú procesné úkony zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka v rozpore s procesnými úkonmi umiestneného alebo v rozpore s procesnými úkonmi zástupcu, ktorého si umiestnený zvolí, posúdi súd, ktorý procesný úkon je v záujme umiestneného. Rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručí aj umiestnenému. Umiestnený môže požiadať, aby mu súd doručoval všetky písomnosti v konaní. 12. Podľa ustanovenia § 258 ods. 1 a 2 C.m.p., umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav umiestneného. 13. Podľa ustanovenia § 259 C.mp., umiestnený môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania jeho dôverník, ktorý nie je jeho zástupcom. O tejto možnosti ho súd poučí. 14. Podľa ustanovenia § 260 ods. 1, 2 a 3 C.mp., súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy. 15. Podľa ustanovenia § 261 C.m.p., súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. 16. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 a 3 C.m.p., súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody. 17. Podľa ustanovenia § 263 C.m.p., zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné. 18. Podľa ustanovenia § 264 C.mp., zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné. 19. Podľa ustanovenia § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. 20. Podľa ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia. 21. Osobná sloboda patrí k základným ľudským právam, ktoré sú garantované nielen Ústavou SR, ale aj Listinou základných práv a slobôd. V zmysle citovaného článku 17 ods. 6 Ústavy SR prípady, kedy možno osobu prevziať do zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, môžu byť definované iba zákonom a zároveň z uvedeného článku vyplýva, že takéto opatrenie sa musí súdu oznámiť do 24 hodín s tým, že súd následne o prípustnosti takéhoto držania rozhodne v lehote piatich dní.
22. Dôvody v zmysle citovaného článku 17 ods. 6 Ústavy SR, ale i ustanovenia § 253 ods. 1 C.m.p., pre ktoré môže byť (fyzická) osoba umiestnená bez svojho súhlasu v ústave, vykonávajúcom zdravotnú starostlivosť, sú uvedené v zákone č. 576/2004 Z. z.o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z ustanovenia § 6 ods. 9 písm. d) tohto zákona pritom vyplýva, že informovaný súhlas sa v prípade ústavnej starostlivosti nevyžaduje, ak ide o (fyzickú) osobu, ktorá v dôsledku svojej duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie zdravotného stavu tejto osoby. Predpoklady, za ktorých možno osobu vziať a držať do ústavnej starostlivosti proti jej vôli, upravuje § 9 ods. 4 v spojení s § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Podľa tohto ustanovenia sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Z formulácie citovaného ustanovenia je zrejmé, že na prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti proti jej vôli musia byť splnené tri podmienky: 1. osoba musí mať duševnú chorobu alebo jej príznaky, 2. musí ohrozovať seba alebo svoje okolie alebo musí hroziť vážne zhoršenie jej zdravotného stavu a 3. príčinná súvislosti medzi duševnou chorobou (ktorú má alebo ktorej príznaky má) a jej konaním, prípadne rizikom zhoršenia zdravotného stavu. Citované podmienky musia byť naplnené kumulatívne a z výsluchu umiestneného a vyjadrenia lekára, ako aj zdravotnej dokumentácie musia byť všetky tri predpoklady dostatočne preukázané. 23. Súd preto skúmal, či v danom prípade boli splnené zákonné dôvody na to, aby bol umiestnený prevzatý do zdravotníckeho zariadenia bez jeho súhlasu, pričom dospel k záveru, že tieto dôvody splnené neboli. Na prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti proti jej vôli musia byť splnené tri podmienky: 1. osoba musí mať duševnú chorobu alebo jej príznaky, 2. musí ohrozovať seba alebo svoje okolie alebo musí hroziť vážne zhoršenie jej zdravotného stavu a 3. príčinná súvislosť medzi duševnou chorobou (ktorú má alebo ktorej príznaky má) a jej konaním, prípadne rizikom zhoršenia zdravotného stavu. Citované podmienky musia byť naplnené kumulatívne a z výsluchu umiestneného a vyjadrenia lekára, ako aj zdravotnej dokumentácie, musia byť všetky tri predpoklady dostatočne preukázané. 24. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že prevzatie umiestneného do ústavu zdravotníckej starostlivosti je v danom prípade neprípustné, nakoľko na prevzatie umiestneného neboli dané zákonné dôvody. Podľa názoru súdu psychický a duševný stav pacienta - umiestneného v čase neposkytnutia súhlasu s liečbou nevykazoval také znaky duševnej poruchy, ktoré by odôvodňovali taký závažný zásah do jeho osobnej slobody, akým je prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bez súhlasu pacienta. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že umiestnený nebol nikdy predtým hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, ani aktuálne nie je vedený v žiadnej psychiatrickej ambulancii. Závažná situácia, kedy sa vyhrážal, že sa zabije, nastala v stave po užití F. G.. Umiestnený sa vyjadril, že bol len nervózny, bol rozrušený, nakoľko mal byť v danom čase v Budapešti s nejakými ľuďmi, ktorých bližšie nešpecifikoval. Z výsluchu ošetrujúceho lekára, ako aj zo zdravotnej dokumentácie umiestneného vyplýva, že poruchy vnímania v zmysle halucinácií alebo bludov sú len predpokladané, nakoľko umiestnení niečo šepkal a komentoval veci, bolo však konštatované, že má ísť o známky užitia F.. Z prijímacej správy vyplýva, že umiestnený bol prijatý na psychiatrické oddelenie za účelom liečby liečby K..X – F. F. H. B. L. M. N. A. H. O. F. G.: F. F.; H. K..X – F. F. H. B. L. M. N. A. H. O. F. G.: B. L.. Umiestený bol dovezený na urgentný príjem rýchlou zdravotnou pomocou. Vzhľadom na výrazné poruchy správania, agresivitu, emočné rozrušenie, nepokoj, vzťahovačné a paranoidné prevedčenia pacienta, lekár uviedol, že liečba je plne indikovaná aj napriek nesúhlasu pacienta. V prijímacej správe sa uvádza, že podľa dostupných informácii, u umiestneného ide o stav v rámci exotoxickej psychózy na podklade akútnej O. (F.) s psychotickým prefarbením, u pacienta s chronickým polysubtílnym abúzom návykových látok, podložené v anamnéze opakovaným užívaním F. H. S., s dlhodobými malaadaptívnymi vzorcami správania. Následne dekurz konštatuje, že stav umiestneného je hodnotený ako exotoxická psychóza na podklade stimulanciami (pervitín) indukovaného psychického stavu v teréne, s chronickým polysubtílnym abúzom. Súd s poukazom na uvedené konštatuje, že umiestnený evidentne trpí závislosťou od psychotropných látok (v zmysle lekárskych správ S. H. F.), avšak samotná skutočnosť, že svoj problém nechce riešiť (t.j. nelieči sa a neabstinuje), nemôže byť dôvodom, aby bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení proti svojej vôli. Protidrogové liečenie umiestnený nepochybne potrebuje, takéto liečenie si však vyžaduje súhlas a spoluprácu pacienta nielen preto, aby boli zachované všetky jeho ústavné práva, ale i z dôvodu, že spolupráca pacienta je nevyhnutným predpokladom úspechu tejto liečby. Toho času však takýto súhlas pacienta a snaha o dobrovoľnú liečbu absentuje.
Vzhľadom na uvedené súd má za to, že neexistuje racionálna väzba medzi zásahom do osobnej slobody umiestneného a cieľom zásahu, keďže prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bez jeho súhlasu nie je zárukou eliminácie rizika intoxikácie po prepustení umiestneného, pričom práve eliminácia tohto rizika má byť dôvodom jeho nedobrovoľnej hospitalizácie. Zároveň súd zastáva názor, že ak by sme mali za to, že výlučne na základe diagnostikovaného syndrómu závislosti sú splnené zákonné podmienky pre prevzatie pacienta do zdravotníckeho zariadenia bez jeho súhlasu, potom by ani odborné protidrogové a protialkoholické liečebne, resp. iné ústavy, ktoré sa špecializujú na liečbu závislostí, nemuseli vyžadovať súhlas pacientov s liečbou, keďže takéto osoby trpiace ťažkou závislosťou znamenajú ohrozenie pre svoj vlastný život a zdravie vo väčšine prípadov. Súd nespochybňuje dobrý úmysel zdravotníckeho zariadenia, ktorého cieľom je zrejme úplné vyliečenie pacienta, avšak podľa názoru súdu takýto postup nemá v súčasnosti oporu v žiadnom z citovaných zákonných ustanovení. 25. Vychádzajúc z prezentovaných úvah a záverov mal súd za to, že na prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia dňa XX.XX.XXXX bez jeho súhlasu neboli dané zákonné dôvody. Vzhľadom na toto rozhodnutie má zdravotnícke zariadenie povinnosť umiestneného prepustiť (§ 263 CMP). 26. I keď má súd za to, že aktuálne nie sú dané zákonné dôvody pre hospitalizáciu umiestneného proti jeho vôli, umiestnený by mal podľa názoru súdu zvážiť udelenie informovaného súhlasu s protidrogovým liečením v súlade s odporúčaním ošetrujúceho lekára, ktorý vie najlepšie posúdiť, aký ďalší postup bude najvhodnejší pre úspešné vyliečenie pacienta. 27. Súd dodáva, že v prípade, ak u umiestneného boli kedykoľvek v čase užitia psychotropných látok, resp. iných omamných látok prítomné znaky páchania trestnej činnosti (z dôvodu agresívneho správania a pod.), súd konštatuje, že za uvedenej situácie je možné podať trestné oznámenie, a konanie umiestneného bude riešené v trestnom konaní príslušnými orgánmi. 28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 59 CMP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).