Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 29Csp/22/2025 6124376199 19. 06. 2025 JUDr. Kristína Blahová ECLI:SK:OSGA:2025:6124376199.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Kristínou Blahovou v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom XXX, XXX XX C. B., o zaplatenie 20.378,61 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Súd žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 11.9.2024 domáha voči žalovanej zaplatenia 20.378,61 eur s úrokom 734,51 eur a úrokmi z omeškania 9,25% ročne zo sumy 20.378,61 eur od 13.7.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník – spotrebiteľ uzatvorili dňa 20.4.2022 úverovú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 23.860 eur zo strany žalobcu. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 96 pravidelných mesačných splátkach po 399,69 eur. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácala. Žalobca výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.5.2024 vyzval žalovanú na úhradu splátok a upozornil ju na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie budúcich splátok úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaná napriek výzve dlžné splátky neuhradila a žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich splátok úveru výzvou zo dňa 27.6.2024 pre omeškanie splátky splatnej 15.3.2024. Žalobca poskytol žalovanej lehotu 15 dní na splnenie povinností, žalovaná dlžnú sumu neuhradila, preto si žalobca uplatňuje tiež úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu s upozornením na podanie žaloby listom zo dňa 9.8.2024. Žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila 8.793,18 eur. Žalobca eviduje voči žalovanej dlh vo výške 21.113,12 eur, ktorý pozostáva z istiny za 22.-25. splátku vo výške 547,95 eur, úroku 22.-25. splátky vo výške 734,51 eur, a zosplatnenej istiny vo výške 19.830,66 eur (26.-96. splátka). K posudzovaniu schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver žalobca uviedol, že v rámci postupu v poskytovaní úveru napĺňa žalobca svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity žalovanej dôsledným zisťovaním jej kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu. Týmto procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka žalovanej a ďalej sa skúmajú informácie o premenných hodnotách žalovanej ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob bývania a pod. Pre tento účel je využívaný štatistický model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť dodržania úverových záväzkov zo strany žalovanej. Tento model je postavený na logickej regresii, kde sa jednotlivé dichotomické premenné opierajú o ďalšie. Pre každú produktovú líniu potom žalobca využíva odlišný model pre
zistenie kreditného skóre žalovanej. Rovnako tak sú nastavené hodnoty minimálneho kreditného skóre, ktorého nedosiahnutím je posudzovaná žiadosť zamietnutá. Uvedené posudzovanie bonity na základe parametrov vytvorených odbornými zamestnancami žalobcu vykonáva automatizovaný systém s výsledkom, ktorý predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci neho je overovaná schopnosť žalovanej splácať ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné životné výdavky. Je zohľadňované rodinné postavenie žalovanej, najmä vyživovacia povinnosť, príjem partnera žalovanej, prípadne ďalšie skutočnosti. Pokiaľ z takto uvedených informácií vznikne pochybnosť o pravosti tvrdení žalovanej, pristupuje žalobca k žiadosti o predloženie potvrdenia o výške príjmu a výpisu z bankového účtu. Existenciu prípadných ďalších pochybností ohľadom bonity žalovanej minimalizuje žalobca kontrolou žalovanej v externých registroch. Využívané sú registre Sociálnej poisťovne pre overenie príjmu žalovanej a jej zamestnávateľa, poprípade overenie poberania dôchodku a úverové registre NRKI s ktorých pomocou sa zhromažďujú informácie, ako je napr. existencia záväzkov, ich výška, historická platobná morálka žalovanej. 2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu zmluvu o spotrebiteľskom úvere spolu s úverovými zmluvnými podmienkami, výzvu na zaplatenie dlžnej sumy a poštový podací hárok, výzvu k splateniu zostatku úveru a poštový podací hárok, predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia s poštovým podacím hárkom, prehľad splátok a úhrad, posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver a úverovú správu z registra dlžníkov. 3. Žalovaná v rámci procesnej obrany uviedla, že bola nedostatočne informovaná o stave úveru, nakoľko jej pošta bola smerovaná na adresu D. XXXX/XXX, E. a na uvedenej adrese sa nezdržiava už 4 roky, zmenu pobytu na adresu F. XXXX/XX, E. nahlásila žalobcovi, ktorý však poštu nepresmeroval na uvedenú adresu, preto žalovaná nevedela dostatočne komunikovať o stave úveru. Ďalej uviedla, že jej momentálna finančná situácia nedovoľuje, aby celý úver uhradila, nakoľko zarába okolo 800 eur, stará sa o 13-ročného školopovinného syna, býva v prenájme, za ktorý platí mesačne 650 eur. Je ochotná sa so žalobcom dohodnúť na mesačných splátkach. 4. Žalobca v reakcii na tvrdenia žalovanej uviedol, že korešpondenciu zasielal žalovanej na F. XXXX/XX, E., t.j. na žalovanou požadovanú adresu, žalovaná si zásielky neprevzala v odbernej lehote. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu výpisy zo sledovania zásielok. Zároveň uviedol, že sa nebráni tomu, aby žalovaná bola rozsudkom zaviazaná na zaplatenie dlžnej sumy v splátkach pod následkom straty výhody splátok tak, aby bol dlh splatený do troch rokov. 5. Žalobca následne predložil súdu interný dokument o posúdení bonity, daňové priznanie spolu s potvrdením a výpisy z bankového účtu žalovanej na preukázanie, že postupoval s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver. Konkrétne skutkové tvrdenia k týmto dôkazom neuviedol. 6. Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom a s prihliadnutím na nesporné skutočnosti súd zistil nasledovný skutkový a právny stav: 7. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 20.4.2022 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou sú úverové zmluvné podmienky, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver, peňažné prostriedky vo výške 23.860,- eur. Uvedenú sumu sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušenstvom v pravidelných 96 mesačných splátkach po 399,69 eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 12,79 % ročne. 8. Bolo nesporné, že žalovaná uhradila žalobcovi sumu 8.793,18 eur. 9. Bolo nesporné, že žalovaná sa s plnením ďalších splátok dostala do omeškania. 10. Žalobca výzvou z 17.5.2024 (č.l. 20 súdneho spisu) vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 862,38 eur pozostávajúcej z istiny 365,66 eur, úroku 455,73 eur a zmluvnej pokuty 41 eur s tým, že v prípade, ak dlžnú sumu nezaplatí do 15 dní od doručenia výzvy, bude požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru, vrátane úrokov, nákladov a sankcií. Predloženou e-potvrdenkou (č.l. 21 súdneho spisu) a výpisom zo sledovania zásielok (č.l. 90 súdneho spisu) mal súd preukázané, že uvedená výzva
sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej, nakoľko bola zaslaná na žalovanou požadovanú adresu F. XXXX/XX, E., žalovaná však uvedenú zásielku v odbernej lehote neprevzala. 11. Žalobca výzvou k splateniu celého úveru z 27.6.2024 (č.l. 22 súdneho spisu) vyzval žalovanú na zaplatenie celého úveru vo výške 21.188,12 eur do 15 dní od spísania výzvy. Predloženou e-potvrdenkou (č.l. 23 súdneho spisu) a výpisom zo sledovania zásielok (č.l. 91 súdneho spisu) mal súd preukázané, že uvedená výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej, nakoľko bola zaslaná na žalovanou požadovanú adresu F. XXXX/XX, E., žalovaná však uvedenú zásielku v odbernej lehote neprevzala. 12. Zmluvu súd posúdil ako úverovú zmluvu podľa § 497 Obchodného zákonníka, spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“), zároveň ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej ako „ZSÚ“). Súd aplikoval ustanovenia uvedených zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. k 20.4.2022. 13. Súd posudzoval zmluvu podľa § 9 ods. 1, 2 a nasl. ZSÚ a dospel k záveru, že spĺňa zákonom požadované náležitosti. 14. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že s odbornou starostlivosťou posudzoval schopnosť žalovanej splácať úver pred poskytnutím úveru, t.j. bonitu žalovanej, nejde o skutkové tvrdenie, ale o právne hodnotenie. Skutkovými tvrdeniami sú konkrétne tvrdenia o tom, aké informácie žalobca zbieral a ako ich vyhodnocoval. Je úlohou súdu aplikovať príslušné zákonné ustanovenia, v danom prípade ustanovenia § 7 ZSÚ a vyhodnotiť, či zistený skutkový stav ohľadom zisťovania a vyhodnocovania údajov o spotrebiteľovi napĺňa zákonom požadovanú kvalitu odbornej starostlivosti. Je úlohou žalobcu, aby uvádzal relevantné skutkové tvrdenia a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 15. Žalobca všeobecne tvrdí, že úverovú bonitu spotrebiteľa posudzoval na základe automatizovaného systému na základe podkladov uvedených v bode 1. tohto odôvodnenia, neuviedol však, aké konkrétne údaje v prípade žalovanej zistil, ako ich vyhodnocoval a ako dospel k záveru, že žalovaná poskytnutý úver bude schopná splácať. Žalobca síce predložil dokumenty, z ktorých vychádzal, neuviedol však k nim relevantné skutkové tvrdenia, ktoré by odôvodňovali záver súdu o tom, že posudzoval bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 16. Aby mohla byť pohľadávka veriteľa voči spotrebiteľovi priznaná v súdnom konaní, súd musí mať preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pokiaľ ide o existenciu pohľadávky a jej uplatňovanie voči spotrebiteľovi. Kogentné právne normy upravujú právne dôsledky porušenia povinností na strane veriteľa pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri výkone práv z nej vyplývajúcich, na ktoré súd musí prihliadnuť, a teda musí i posúdiť, či je pohľadávka voči spotrebiteľovi uplatňovaná v súlade so zákonom. 17. Ustanovenie § 7 ods. 1 ZSÚ ukladá veriteľovi povinnosť pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom je povinný brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Ustanovenia § 7 ods. 2 až 42 ZSÚ upravujú pravidlá posudzovania bonity spotrebiteľa, v danom prípade súd posudzoval dodržanie povinnosti žalobcu najmä podľa § 7 ods. 1, 2, 16, 17, 19, 20 a 27 ZSÚ. 18. Podľa § 11 ods. 2 ZSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
19. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS (ďalej ako „Smernica“), členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti G. D., C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti. 20. V rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. 11. 2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 21. V zmysle § 7 ods. 16 a ods. 17 ZSÚ je žalobca povinný preukázať, že pri poskytnutí spotrebiteľského úveru postupoval s odbornou starostlivosťou, najmä že zodpovedajúcim spôsobom skúmal schopnosť žalovaného splácať úver. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne a ktorého vykonanie s odbornou starostlivosťou je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Žalobca nepreukázal, že s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť žalovanej splácať úver v zmysle § 7 ZSÚ. Žalobca uviedol, že pri posudzovaní bonity prihliadal na príjmy a výdavky žalovanej, na jej rodinný stav a pod., avšak neuviedol, aké konkrétne údaje zistil, ako ich vyhodnocoval a ako dospel k záveru, že žalovaná poskytnutý úver bude schopná splácať. Je úlohou žalobcu tvrdiť skutočnosti vo svoj prospech a svoje tvrdenia preukázať. V danom prípade žalobca nepreukázal, že pri skúmaní bonity žalovanej postupoval s odbornou starostlivosťou keď ani len netvrdil, na základe akých konkrétnych údajov o príjmoch a reálnych výdavkoch žalovanej a akým postupom vyhodnocovania údajov dospel k záveru, že žalovaná bude schopná splácať úver a tak nepreukázal splnenie svojej povinnosti podľa § 7 ods. 1, 16 a 17 ZSÚ. 22. Žalobca predložil súdu výpis z účtu žalovanej, je teda zrejmé, že disponoval informáciami aspoň o niektorých výdavkoch žalovanej. Tvrdil, že pri posudzovaní bonity žalovanej vzal do úvahy jej výdavky. Podľa žalobcom predloženého interného dokumentu o posúdení bonity (č.l. 127 súdneho
spisu) žalobca do výdavkov žalovanej okrem splátok úveru zahrnul sumu 218,06 eur: Táto suma zodpovedá výške životného minima v čase poskytnutia úveru podľa § 1 písm. a) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 244/2021 Z. z. Ustanovenie § 7 ods. 27 posledná veta ZSÚ síce ustanovuje, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, avšak toto nemožno vykladať tak, že veriteľ vôbec nemusí od žiadateľa o úver zisťovať výšku jeho skutočných životných nákladov, ale postačí vo výpočtoch zohľadniť len výšku životného minima. Citované zákonné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že veriteľ nesmie bez ďalšieho vziať do úvahy len žiadateľom uvedené náklady, ak tieto žiadateľ uviedol v nižšej výške, než je stanovené životné minimum (keďže je vysoký predpoklad nesprávnosti takého údaju). Ak účelom posúdenia bonity je zistiť, či žiadateľ o úver bude skutočne schopný splácať poskytnutý úver, potom je vylúčené, aby veriteľ posudzoval bonitu bez akejkoľvek informácie od žiadateľa o úver o jeho reálnych nákladoch na základné životné potreby. Tento záver potvrdzuje aj znenie Opatrenia NBS č. 10/2017 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ktoré v § 2 ods. 5 uvádza, že výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb sa určuje najmenej vo výške sumy životného minima. Posudzovanie bonity bez elementárnych vstupných údajov o skutočných nákladoch žiadateľa o úver nemožno hodnotiť ako postup s odbornou starostlivosťou. Je tomu tak aj preto, že náklady priemerného spotrebiteľa na zabezpečenie jeho základných životných potrieb sú výrazne vyššie, než je životné minimum, čo je všeobecne známa skutočnosť. 23. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 28CoCsp/4/2024-190 zo dňa 4.3.2025, podľa ktorého ak má veriteľ použiť aktuálne informácie o nákladoch spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) ZSÚ, vyžaduje sa zisťovanie individuálnych okolností týkajúcich sa nákladov konkrétneho žiadateľa o spotrebiteľský úver. Takto formulovanú povinnosť veriteľ zjavne nesplní tým, ak do svojich výpočtov preberie všeobecný údaj o životnom minime. ... ak veriteľ nezisťuje konkrétne náklady spotrebiteľa, ale len odkáže na životné minimum, poruší povinnosti ustanovené § 7 ods. 19 v spojení s § 7 ods. 20 ZSÚ, v dôsledku čoho sa v zmysle § 11 ods. 2 poslednej vety ZSÚ dopustí hrubého porušenia povinnosti posudzovať bonitu spotrebiteľa. 24. Žalobca pre posúdenie bonity žalovanej mal povinnosť vziať do úvahy tiež ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver podľa § 7 ods. 18, 19 a 20. Žalobca ani netvrdil, či uvedený ukazovateľ počítal, príp. k akému výsledku dospel. Súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca netvrdil skutočnosti odôvodňujúce aplikáciu § 7 ods. 24 písm. a) alebo b) ZSÚ. Súd zároveň dospel k záveru, že v danom prípade išlo o hrubé porušenie povinnosti veriteľa posudzovať bonitu s odbornou starostlivosťou, nakoľko žalobca síce mal k dispozícii údaje o spotrebiteľovi (ktorú skutočnosť mal súd preukázanú na základe žalobcom predložených výpisov z účtu a registrov), avšak nepreukázal, že na tieto údaje, či už na existujúce úvery, príjmy alebo skutočné výdavky prihliadal, že dostupné údaje vyhodnocoval a nepreukázal, že počítal limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, čím postupoval v rozpore s § 7 ods. 19 a § 7 ods. 27 ZSÚ, preto úver sa s poukazom na § 11 ods. 2 ZSÚ druhú vetu považuje za bezúročný a bez poplatkov. 25. Nakoľko úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový, žalobca nepreukázal existenciu pohľadávky, ktorá mala vzniknúť pred tvrdeným zosplatnením, t.j, úroku 734,51 eur, ani istiny 547,95 eur s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej v nespornej výške 8.793,18 eur, ktoré mali byť započítané na istinu. 26. Nakoľko žalobca neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať úver (viď vyššie), s poukazom na § 11 ods. 2 ZSÚ prvú vetu mu nemohlo vzniknúť právo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Vzhľadom na uvedené, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je neplatným právnym úkonom na základe § 39 Občianskeho zákonníka, a to pre rozpor právneho úkonu s ustanovením § 11 ods. 2 prvá veta ZSÚ. 27. Predpokladom vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru podľa § 565 OZ je existencia dohody zmluvných strán o možnosti vyhlásenia okamžitej splatnosti dlhu, prípadne rozhodnutia, pričom žalobca splnenie tejto podmienky, predovšetkým existenciu dohody o možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru netvrdil. Vzhľadom na uvedené, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je neplatným právnym úkonom na základe § 39 OZ tiež pre rozpor právneho úkonu s ustanovením § 565 OZ.
28. I keby bolo predčasné zosplatnenie úveru odhliadnuc od vyššie uvedených dôvodov možné, súd uvádza, že právny úkon zosplatnenia je neplatný podľa § 39 OZ tiež pre rozpor s § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ je s poukazom na § 53 ods. 9 OZ podmienená tým, že veriteľ pred uplatnením práva požadovať splnenie celého dlhu upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na to, že toto právo využije; bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie uvedeného práva neúčinné. Podľa druhej vety § 565 OZ veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, a to až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). Ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a poškodený v dôsledku informačnej asymetrie. Podľa výzvy na zaplatenie dlžnej sumy z 17.5.2024 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie 862,38 eur pod následkom zosplatnenia celého úveru, pričom neuviedol, pre nezaplatenie ktorej splátky môže byť vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Suma uvedená žalobcom vo výzve viacnásobne prevyšuje výšku splátky podľa úverovej zmluvy, žalovaná tak nemohla vedieť, zaplatením ktorej splátky by zabránila predčasnému zosplatneniu úveru, žalobca je totiž oprávnený vyhlásiť splatnosť celého úveru s poukazom na § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ len pre tú jednu splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní 3 mesiace za predpokladu, ak nezaplatí v dodatočnej 15 dňovej lehote a len vtedy, ak si žalobca svoje právo v nadväznosti na konkrétnu splátku uplatní do splatnosti najbližšej splátky (po uplynutí uvedenej trojmesačnej a 15-dňovej lehoty). Žalovaná tak mohla zabrániť vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru zaplatením jednej konkrétnej splátky, nie zaplatením 862,38 eur, ako to uviedol žalobca vo výzve a upozornení na vyhlásenie predčasnej splatnosti z 17.5.2024. Uvedenie konkrétnej splátky absentuje nielen vo výzve na zaplatenie z 17.5.2024, ale tiež vo výzve na predčasné splatenie úveru z 27.6.2024, ktorá skutočnosť spôsobuje neplatnosť právneho úkonu zosplatnenia, pričom ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú skutočnosť súd prihliada ex offo – z úradnej povinnosti. Pre platné zosplatnenie je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú predčasne zosplatnil celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná predovšetkým pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy môže zabrániť zosplatneniu úveru. Obdobný záver Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil vo viacerých svojich rozhodnutiach: 5Cdo/197/2024 z 26.6.2024, 6Cdo/15/2023 z 25.9.2024 a 5Cdo/2/2023 z 25.1.2024 a 5Cdo/188/2023 z 31.7.2024). 29. Nakoľko žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy na základe tvrdeného zosplatnenia úveru, pričom zosplatnenie úveru súd posúdil ako neplatný právny úkon, súd žalobu zamietol. Nakoľko úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový, žalobca nepreukázal existenciu pohľadávky, ktorá podľa tvrdení žalobcu mala vzniknúť pred tvrdeným zosplatnením, t.j, úroku 734,51 eur, ani istiny 547,95 eur s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej v nespornej výške 8.793,18 eur, ktoré mali byť započítané na istinu. S poukazom na neplatnosť zosplatnenia nebolo možné priznať žalobcovi ani úroky z omeškania, nakoľko žalovaná dňa 13.7.2024 nebola v omeškaní so zaplatením sumy 20.378,61 eur. 30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu bola v celom rozsahu žalovaná, ktorej v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, avšak vzhľadom na to, že žalovanej v priebehu konania žiadne trovy nevznikli (trovy konania si žalovaná neuplatnila, zároveň ich vznik nevyplýva ani zo súdneho spisu), súd žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Galanta do 15 dní od jeho doručenia. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.