Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 30Csp/5/2025 6124422985 09. 09. 2025 JUDr. Martina Ľachová ECLI:SK:OSGA:2025:6124422985.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO 47 967 692, zast.: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom A. C. XX, D. C., o zaplatenie 1.882,47 eur s prísl., takto rozhodol: I. Konanie sa v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 210,- eur zastavuje. II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta. III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe doručenej Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 7.11.2024, postúpenej tunajšiemu súdu dňa 11.2.2025 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.882,47 eur s prísl. z dôvodu neuhradených faktúr za poskytované služby a náhradu trov konania. 2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 18.11.2024 žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu pod sp. zn. 35Up/1952/2024, ktorý platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. 3. Podľa ust. § 10 ods. 1 z. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní ak platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom žalobcu upovedomí a vyzve ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. 4. Podľa ust. § 10 ods. 3, prvá veta z. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zrušuje, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a žalobcu o tom upovedomí. 5. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.4.2022, 16.4.2021, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb – balík služieb 31.3.2022, zmluvu o poskytovaní služby Magio Televízia cez internet zo dňa 16.4.2021, odstúpenie od zmluvy zo dňa 26.7.2023, upozornenie na jednorazové vyúčtovanie kúpnej ceny zo dňa 14.10.2022, faktúry, upomienky, oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 22.5.2024, výzvu na zaplatenie zo dňa 20.8.2024.
6. Žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nej, bola postupom podľa ustanovení Civilného sporového poriadku doručená žalovanému, ktorý sa k podanej žalobe, ani k predloženým dôkazom žiadnym spôsobom nevyjadril, uplatnený nárok nenamietal, ani sa voči nemu nijako nebránil. 7. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu podaním zo dňa 7.5.2025 doplnil, že jeho právny predchodca listom zo dňa 26.7.2023 odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb z dôvodu, že žalovaný ani v lehote 45 dní po splatnosti neuhradil splatné faktúry. Predmetným listom zároveň upozornil žalovaného na možnosť postúpiť svoju peňažnú pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu žalovaného, čo preukazoval potvrdením o odoslaní listu. Žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 210,- eur zobral späť bez uvedenia dôvodu. 8. Podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 9. Podľa ust. § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 10. Vzhľadom na účinné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty 210,eur, súd konanie v súlade s citovaným zákonným ustanovením v tejto časti zastavil. 11. Predmetom konania po čiastočnom zastavení zostal nárok žalobcu o zaplatenie sumy 1.672,47 eur s príslušenstvom. 12. Súd pojednávanie vykonal v neprítomnosti strán sporu podľa ust. § 180 C.s.p., pretože na takýto postup mal splnené procesné podmienky: právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť ako i neúčasť žalobcu a súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti, žalovaný mal predvolanie na pojednávanie vykázané (§ 111 ods. 3 C.s.p.). 13. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, pričom vychádzal z dôkazov, ktoré predložil, vykonal dokazovanie listinami, ktoré sú obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav: právny predchodca žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) uzavrel so žalovaným zmluvy o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorých bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v nich špecifikovaných, zároveň odpredal žalovanému zariadenia v nich špecifikované (Samsung Galaxy A13 Black za kúpnu cenu 79,- eur po zľave s akontáciou 1,- euro; Philips 55PUS7906/12 AG za kúpnu cenu 521,- eur po zľave s akontáciou 89,- eur) a umožnil kúpnu cenu splácať v mesačných splátkach. Právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať dohodnuté služby, odovzdať zariadenia podľa dohody a žalovaný sa zaviazal riadne a včas uhrádzať cenu týchto služieb a zaplatiť kúpnu cenu zariadení (formou splátok). Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru č. 8307690505 splatnú dňa 23.6.2022 na sumu 348,64 eur, faktúru č. 8309487042 splatnú dňa 25.7.2022 na sumu 470,78 eur, faktúru č. 8311428678 splatnú dňa 23.8.2022 na sumu 446,56 eur, faktúru č. 8313270113 splatnú dňa 23.9.2022 na sumu 21,74 eur, faktúru č. 8315109036 splatnú dňa 14.10.2022 na sumu 21,25 eur a faktúru č. 8316946166 splatnú dňa 23.11.2022 na sumu 364,50 eur. Z upozornenia na jednorazové vyúčtovanie kúpnej ceny zo dňa 14.10.2022 súd zistil, že podnik upozornil žalovaného, že mu dlhuje sumu 1.286,72 eur za neuhradené služby a splátky a neuhradenú časť kúpnej ceny 364,50 eur. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 26.7.2023 súd zistil, že podnik upozornil žalovaného na nezaplatené sumy vyúčtované predloženými faktúrami v celkovej výške 1.672,47 eur a že môže pohľadávku postúpiť inej osobe aj bez jej súhlasu. Právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.5.2024 vyššie uvedené neuhradené faktúry v sume 1.882,47 eur, o čom žalovaného upovedomil v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 22.5.2024. Žalovaný dlžnú sumu nezaplatil ani na základe výzvy zo dňa 21.8.2024. 14. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení: 15. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
16. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 17. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 18. Podľa ust. § 84 ods. 1 z. č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní služieb, vrátane služby prístupu k internetu, sa podnik zaväzuje zriadiť pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať služby. 19. Podľa ust. § 86 ods. 1 písm. a) z. č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejne dostupnú službu. 20. Podľa ust. § 86 ods. 4 písm. a), b) a c) z. č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný a) používať verejne dostupnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní služieb, b) platiť za poskytnutú verejne dostupnú službu podľa zmluvy o poskytovaní služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky podľa osobitných predpisov. 21. Podľa ust. § 86 ods. 5 z. č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách ak je napriek písomnej výzve podniku účastník, nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka. 22. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 23. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. 24. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že medzi podnikom a žalovaným existoval zmluvný vzťah na základe zmlúv o poskytovaní verejných služieb, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia z. č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách a aj ustanovenie § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ich súčasťou bola kúpna zmluva, a pretože podnik pri uzatváraní zmlúv a plnení z nich konal ako dodávateľ a žalovaný konal ako spotrebiteľ, vzťahujú sa na tieto zmluvy aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ide o spotrebiteľské zmluvy. 25. Pohľadávka podniku proti žalovanému bola za základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpená na žalobcu. Zákon č. 452/2021 Z. z. však nad rámec pravidiel cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postúpení pohľadávok, pretože účastník musí byť podľa ust. § 86 ods. 5 veta prvá tohto zákona písomne vyzvaný a ak aj napriek tomu je v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 dní, môže podnik pohľadávku postúpiť aj bez jeho súhlasu na inú osobu. Z uvedeného vyplýva, že predpokladom pre cesiu pohľadávky alebo jej časti na inú osobu je písomná výzva podniku účastníkovi (žalovanému). Pretože výzva je hmotnoprávnym úkonom, pôsobí tento prejav vôle podniku voči účastníkovi od okamihu, keď účastníkovi dôjde, a to aj v prípade ak je neprítomný (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nevyžaduje sa skutočné doručenie a prevzatie výzvy účastníkom, ale na to, aby bol tento úkon voči účastníkovi účinný, predpokladá, že sa musí dostať do sféry jeho dispozície, že účastník má objektívnu možnosť sa s ním oboznámiť. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020, ktorého závery sú aplikovateľné aj v prejednávanej veci (ust. § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. je totožné s ust. § 86 ods. 5 veta prvá z. č. 452/2021 Z. z.), ktorý vo vzťahu k doručovaniu právnych úkonov sa vyjadril nasledovne: „Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať.“ 26. V kontexte vyššie uvedeného žalobca síce v odstúpení od zmluvy zo dňa 26.7.2023 preukázal, že podnik písomnú výzvu vyhotovil, ale nepreukázal, že žalovaný aj mal možnosť sa s ňou oboznámiť, že sa dostala do jeho dispozičnej sféry, pretože predložil iba jej prosté vyhotovenie, a na výzvu súdu iba potvrdenie o odoslaní listu. Existencia výzvy samotná a ani samotné jej podanie ako zásielky na poštovú prepravu nie je dôkazom o tom, že zásielka reálne sa aj dostala do sféry dispozície žalovaného, že mu bola skutočne doručená, a teda že jej adresát sa s prejavom vôle odosielateľa obsiahnutým v tejto zásielke reálne mal možnosť aj oboznámiť. Za pomoci poštového podacieho hárka žalobca je spôsobilý preukázať len to, že jeho právny predchodca na pošte zásielku adresovanú žalovanému podal, ale tento hárok nemôže slúžiť ako dôkaz o doručení zásielky žalovanému. Podľa názoru súdu ani výpis z informačného portálu Slovenskej pošty nie je dostatočným dôkazom na preukázanie jednak toho, či uvedenú zásielku prevzal skutočne žalovaný, ani toho, čo bolo obsahom doručovanej zásielky. Preto ak sa podnik rozhodol pre obyčajné doručenie, musí niesť následky v podobe neunesenia dôkazného bremena na preukázanie splnenia podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, a tým aj na aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, na ktorú prihliada súd ex offo, t.j. aj bez námietky žalovaného. 27. S poukazom na vyššie uvedené, keďže žalobca nepreukázal, že boli splnené zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky, a zmluva o postúpení pohľadávky je preto v tejto časti neplatná, žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol. 28. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1 v spoj. s § 256 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, keďže žalobca zavinil zastavenie konanie (žalobu zobral v časti späť bez uvedenia dôvodu) a vo zvyšnej časti bol žalovaný v spore úspešný (súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol), nakoľko však žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol o tom, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.