Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 33T/52/2025 2325010674 11. 02. 2026 JUDr. Ing. Veronika Pravdová ECLI:SK:OSGA:2026:2325010674.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta, samosudkyňou JUDr. Ing. Veronikou Pravdovou, na hlavnom pojednávaní dňa 11.2.2026 takto rozhodol: Obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XX, A., E. C., F. G.,
sa uznáva za vinného, že dňa X.X.XXXX v čase okolo XX:XX hod. na ceste H. v kilometri X,XX tejto cesty, v smere od mesta C. na obec A. viedol osobné motorové vozidlo zn. E. I., EČV: F., kde pri prechádzaní ľavotočivou zákrutou pri rýchlosti 109 km/h až 119 km/h prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam a vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, v dôsledku čoho na mokrej vozovke dostal šmyk, s vozidlom prešiel do protismerného jazdného pruhu, zišiel z cesty do ľavej priekopy, kde s vozidlom havaroval, pričom sa vozidlo pretočilo proti smeru jazdy a narazilo zadnou časťou do stromu, ktorý sa zlomil a odtrhol a vozidlo pokračovalo v rotácii a následne narazilo ľavou bočnou časťou do druhého stromu, od ktorého sa odrazilo a zastavilo v konečnej polohe, pričom pri dopravnej nehode spolujazdec sediaci vedľa neho J. K. utrpel zlomeninu piatich rebier vľavo, tržnú ranu nad ľavým uchom, s dobou liečenia 4 až 6 týždňov, počas ktorej doby musel mat' kľudový režim, nemohol vykonávať bežné domáce práce, nemohol športovať, spolujazdec sediaci vzadu za vodičom L. B., utrpel tržnú ranu vo vlasatej časti hlavy a odreniny kolien, s dobou liečenia od 3 do 14 dní, spolujazdec sediaci vzadu v strede H. M., utrpel zranenia v oblasti hrudníka a brucha a to pomliaždenie a roztrhnutie pľúc, roztrhnutie až rozdrvenie sleziny, roztrhnutie pečene a ľavej obličky, zlomeniny panvy, ktoré viedli k traumaticko - hemoragickému šoku, na následky ktorých zomrel po prevoze do nemocnice dňa X.X.XXXX v čase o XX:XX hod., pričom u vodiča A. B. bola vykonanou toxikologicko - chemickou analýzou zistená prítomnosť 43 ng/ml koncentrácie metamfetamínu v krvi, 2,5 ng/ml koncentrácia amfetamínu v krvi a 7,5 ng/ml koncentrácia THC v krvi, čím porušil ustanovenia § 16 ods. 1, ods. 2 a § 137 ods. 2 písm. a), písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda - inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, - inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
tým spáchal - nedbanlivostný prečin usmrtenie podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, - nedbanlivostný prečin ublíženie na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá : Podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, § 41 odsek 1, § 39 odsek 5 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 5 (päť) rokov. odôvodnenie: Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala dňa 26.6.2025 obžalobu na obvineného A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XX, A. (ďalej ako ,,obžalovaný“) pre prečin usmrtenie podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona a prečin ublíženie na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktoré mali byť obvineným spáchané na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe. Okresný súd Galanta vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní dňa 11.2.2026 bol obžalovaný poučený, že môže ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo c) Trestného poriadku a to v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“. Obžalovaný okrem vyhlásenia viny sa ospravedlnil prítomným poškodeným. Prokurátorka aj prítomní poškodení, okrem poškodeného J. K., ktorý sa nevyjadril, navrhovali dané vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, pretože nemal žiadne pochybnosti o naplnení všetkých štyroch zákonných formálnych znakov žalovanej trestnej činnosti a to prečinu usmrtenie podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a prečinu ublíženie na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, a ani pochybnosti o naplnení znaku prečinu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, t. j. jeho nie nepatrná závažnosť, najmä s poukazom na následok (smrť poškodeného, ublíženie na zdraví poškodeným), ale aj spôsob spáchania (spôsob jazdy obžalovaného). Súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie vykoná v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o výroku o treste. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to správou o povesti z obce A., výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, odpisu RT, správy SP, správy z ÚPSVaR D., potvrdením o podrobení sa rehabilitačného programu pre vodičov, čestným prehlásením N. B.. Po takto vykonanom dokazovaní po prijatí vyhlásenia o vine obžalovaného už neboli návrhy na ďalšie dokazovanie.
Obžalovaný má v ústrednej evidencií priestupkov a správnych deliktov zo dňa 9.5.2025 celkovo 8 priestupkov od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX, z toho 3 proti verejnému poriadku (vzbudenie verejného pohoršenia, nenosenie rúšok, porušenie zákazu fajčenia), 3 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (prekročenie rýchlosti, doklady), 1 priestupok proti občianskemu spolunažívaniu (iné hrubé správanie). V evidencií priestupkov zo dňa 9.2.2025 má evidovaných celkovo 7 priestupkov od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX, z toho 3 proti verejnému poriadku (vzbudenie verejného pohoršenia, nenosenie rúšok, porušenie zákazu fajčenia), 2 priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (prekročenie rýchlosti), 1 priestupok proti občianskemu spolunažívaniu (iné hrubé správanie). Obžalovaný má dva záznamy v registri trestov, prvý záznam je rozhodnutie Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. X K./XXXX zo dňa 18.9.2020, právoplatné 5.10.2020 pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 Trestného zákona (skutok dňa XX.XX.XXXX), ktorým bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie obžalovaného so skúšobnou dobou v trvaní 4 mesiacov do X.XX.XXXX. Druhý záznam je odsúdenie Okresným súdom Nitra sp. zn. 3T/27/2023 zo dňa 29.6.2023, právoplatný 21.7.2023 pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, s použitím § 122 ods. 4 Trestného zákona, za čo bol odsúdenému uložený trest povinnej práce 80 hodín, ktorý trest vykonal XX.X.XXXX, hľadí sa na neho ako by nebol odsúdený. Obžalovaný sa k dôkazom vyjadril, že čo sa týka toho odsúdenia, vtedy sa mali ísť zabaviť s kamarátmi do pivnice, ktorá nebola nikoho, následne prišiel majiteľ, ktorý na nich zavolal políciu. Dostal podmienku, táto však nebola splnená, nakoľko dostal pokuty. Od nehody dostal jednu pokutu za pitie alkoholu na verejnosti, vtedy s kamarátmi išli cez pešiu zónu a odpili si z fľaše a uvideli ich policajti, fľašu potom zahodili. Obžalovaný je registrovaný v systéme Sociálnej poisťovne ako zamestnanec na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa N. B., IČO: XX XXX XXX od X.X.XXXX. Obžalovaný nie je ani nebol evidovaný v evidencií uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny D. O., nie je ani nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani poberateľom iných štátnych sociálnych dávok. Obžalovaný sa podrobil rehabilitačnému programu pre vodičov, v období od XX.XX.XXXX do X.XX.XXXX. Potvrdenie č. X/XXXX vydal dňa X.XX.XXXX K. K. F., dopravná psychológia, Fakultná nemocnica D.. N. B., strýko obžalovaného dňa XX.X.XXXX čestne prehlásil že, ponúka prevzatie záruky na ďalšie správanie obžalovaného najmä po právoplatnom uložení mu podmienečného trestu, pričom je oboznámený s podstatou trestného konania, ktoré sa proti obžalovanému vedie. Zo správy o povesti obžalovaného z obce A. súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti. Pri úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Vychádzal tiež z toho, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má taktiež postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súd mohol obžalovanému uložiť úhrnný trest odňatia slobody za spáchanie 2 prečinov v zákonnej sadzbe za trestný čin z nich najprísnejšie trestný, pričom zákonná trestná sadzba pri prísnejšom z nich, t.j. pri prečine usmrtenie podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h) Trestného zákona je 2 až 5 rokov. Súd tak obžalovanému mohol ukladať úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov až 5 rokov. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery postupoval podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, kedy súd musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu v prospech obžalovaného zohľadnil jeho kritický postoj k trestnej činnosti, ktorý prezentoval na hlavnom pojednávaní v spojení s vyhlásením o tom, že je vinný zo spáchania skutku, ktoré obžalovaný urobil a s ktorým sú spojené následky ako neodvolateľnosť vyhlásenia a obmedzenie opravných prostriedkov proti výroku o vine. U obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona. Obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, hoci vyhlásil, že spáchal skutok, počas hlavného pojednávania ľútosť nad svojím konaním nevyjadril. Absencia úprimnej ľútosti preto bráni tomu, aby súd túto poľahčujúcu okolnosť zohľadnil. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona (obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život), priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti vylučuje to, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený, a to aj napriek tomu, že sa naňho hľadí akoby nebol odsúdený, nakoľko tzv. fikcia neodsúdenia neznamená, že k spáchaniu trestného činu obžalovaným nedošlo, ale len to, že tento nebol odsúdený. Navyše, obžalovaný sa aj v minulosti dopustil opakovaného porušenia povinnosti na úseku cestnej premávky, za ktoré bol sankcionovaný pokutami. Vedenia riadneho života samo o sebe predstavuje elementárnu povinnosť každého občana konať tak, aby rešpektoval všetky zákonné povinnosti a obmedzenia. Niet preto žiadneho dôvodu, aby sa na obžalovaného pri ukladaní trestu hľadelo ako na osobu, ktorá doposiaľ viedla riadny život. Obhajoba tiež poukazovala na to, že obžalobný mal v čase spáchania skutku 20 rokov. Súd nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d) Trestného zákona (t.j., že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, ak táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť) nakoľko na to nemal preukázaný žiaden dôvod. Nebolo preukázané, že by vek obžalovaného mal vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť. Obžalovaný si bol vedomý toho, že je držiteľom vodičského oprávnenia len krátky čas, aj napriek tomu svojou neohľaduplnou jazdou končiacu fatálnymi následkami ohrozil ďalších účastníkov cestnej premávky. Súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t.j., že spáchal viac trestných činov (2 trestné činy). Nastal tak prevažujúci pomer priťažujúcich okolností. Súd považoval za nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to aj s poukazom na skutočnosť, že v tomto prípade bol zavinený ťažký, ako aj nenapraviteľný následok (smrť, ublíženie na zdraví) spôsobený obžalovaným ako vodičom motorového vozidla, ktorý hrubým porušením povinností uložených predpismi o premávke na komunikáciách prejavil bezohľadnosť voči ostatným účastníkom cestnej premávky. Obžalovaný svojou jazdou, pri ktorej sa dopustil niekoľkých hrubých závažných porušení dopravných predpisov (výrazné prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti, neprispôsobenie rýchlosti jazdy svojím schopnostiam a vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, v dôsledku čoho na mokrej vozovke dostal šmyk s vozidlom, vedenie motorového vozidla pod vplyvom viacerých omamných látok) naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestných činov, ktoré sa mu kládli obžalobou za vinu, ku ktorým sa priznal. Pokiaľ ide o ponúknutú záruku strýka obžalovaného na nápravu obžalovaného, súd uvádza, že nemal dôvod mu na účely § 49 ods. 1 písm. b) Trestného zákona nepriznať status osoby majúcej výchovný vplyv na obžalovaného, avšak ním ponúknutá záruka podľa názoru súdu nemôže prevážiť existujúce dôvody uloženia výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. S ohľadom na priestupkové záznamy (aj na úseku dopravy) i nateraz jeden (zahladený) záznam v odpise registra trestov je zrejmé, že nevedel zabrániť protiprávnemu konaniu svojho synovca z povahy rodinného príslušníka a výchovného vplyvu na neho, a teda súdu nie je zrejmé, akoby toho chcel docieliť v budúcnosti v prípade podmienečného odkladu výkonu trestu. Ak dosiaľ na obžalovaného nebol spôsobilý pôsobiť tak, aby viedol riadny život, nemožno bez ďalšieho predpokladať, že by v súčasnosti i pre budúcnosť tomu mohlo byť inak. Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na to, že obžalovanému bolo v minulosti Okresnou prokuratúrou v D. podmienečne zastavené trestné stíhanie so skúšobnou dobou 2 roky, avšak v tejto sa obžalovaný neosvedčil a v trestnom stíhaní sa následne pokračovalo. Trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu v tomto prípade by podľa názoru súdu, vzhľadom vyššie uvedené, bol trestom neprimerane miernym. Takýto trest by nezabezpečil zákonom predpokladaný účel vymedzený v § 34 ods. 1 Trestného zákona a to nielen zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti, či vytvoriť mu podmienky pre to, aby v budúcnosti viedol riadny život, ale aj zabezpečiť generálnu prevenciu, t. j. odradiť iných od páchania trestnej činnosti.
Čo sa týka výmery trestu, súd ďalej ustálil, že v preskúmavanom prípade u obžalovaného bolo možné aplikovať ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody a to z dôvodu, že obžalovaný pred súdom na prvom hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 Trestného poriadku, čím prispel k tomu, že v konaní pred súdom nebolo nevyhnutné vykonávať dokazovanie v plnom rozsahu a teda súd nemusel vykonávať dokazovanie v rozsahu skutku uvedeného v obžalobe, ako sa aj vzdal svojho práva resp. obmedzil svoje právo na podanie opravného prostriedku. Nebolo teda možné opomenúť kritický postoj obžalovaného, ktorá skutočnosť je dôvodom na to, že v prípade ukladania trestu stačí na takú osobu pôsobiť kratším, resp. miernejším trestom, nakoľko si uvedomuje nesprávnosť svojho konania, oproti osobe, ktorá spáchanie trestnej činnosti opakovane popiera a nie je schopná prijať zodpovednosť za svoje konanie. Súd už vzhľadom na uvedené pri posudzovaní výmery trestu odňatia slobody a pri posudzovaní spravodlivosti ukladaného trestu uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanoveného trestu odňatia slobody. Keďže ide o fakultatívne oprávnenie súdu, súd môže ukladať trest aj v rámci možného rozpätia takto mimoriadne zníženej dolnej hranice trestnej sadzby. Vzhľadom na minimálnu výšku trestu odňatia slobody, ktorej uloženie obžalovanému hrozilo (t.j. 2 roky) a maximálnu výšku trestu (t.j. 5 rokov), dospel súd k záveru, že obžalovanému vzhľadom na už vyššie uvedené okolnosti na strane obžalovaného, postačuje uložiť trest odňatia slobody odňatia slobody vo výmere 1 rok a 8 mesiacov, t.j. trest znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/6 pod dolnú hranicu trestnej sadzby (o 4 mesiace). Uložený trest v tejto výmere je dostatočným, primeraným a spravodlivým, spôsobilým odradiť obžalovaného od ďalšieho páchania trestnej činnosti spĺňajúci kritériá tak individuálnej prevencie (výchova obžalovaného), ako aj generálnej prevencie (odradenie ostatných potencionálnych páchateľov a utvrdenie pocitu právnej istoty), pričom vyjadruje i morálne odsúdenie obžalovaného celou spoločnosťou. Neprimerane dlhý trest by podľa názoru súdu mohol demotivovať osobu obžalovaného od resocializácie a sťažiť mu návrat do riadneho života. Súd obžalovaného pri použití ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný trestný čin. Keďže sa obžalovaný dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v cestnej premávke podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Uloženie tohto druhu trestu si v tomto prípade nepochybne vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi tohto druhu trestnej činnosti. Súd 5 ročnú výmeru tohto trestu považuje za primeranú nielen okolnostiam prípadu, spôsobenému následku, ale aj osobe obžalovaného, najmä s poukazom na jeho priestupkovú minulosť v doprave. Súd je názoru, že trest zákazu činnosti kratšieho trvania by účinne nezabezpečil účel trestu. Súd o nároku na náhradu škody nerozhodoval, keďže žiaden z poškodených si nárok na náhradu škody neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku. Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.