Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 14T/24/2026 2326010373 19. 06. 2026 JUDr. Simona Štanglovičová ECLI:SK:OSGA:2026:2326010373.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 19. júna 2026 takto rozhodol: Obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., tohto času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e : obžalovaný dňa 27.01.2026 v čase okolo 09:34 hod. v predajni Letmann, ktorá sa nachádza v priestoroch železničnej stanice v meste Šaľa na ul. Staničnej, odcudzil z regálu s alkoholom 1 ks fľaše alkoholu Božkov rum v hodnote 5,87 Eur, a následne z miesta odišiel bez zaplatenia uvedeného tovaru, čím spôsobil poškodenej spoločnosti LETMANN, s.r.o., IČO: 36 838 357, so sídlom MDŽ 24, 942 01 Šurany, škodu vo výške 5,87 Eur, pričom obžalovaný A. B. bol Obvodným oddelením PZ Šaľa postihnutý blokovou pokutou nezaplatenou na mieste evid. č. b. A22 00597833 dňa 21.01.2026 za krádež tovaru v hodnote 1,60 Eur v predajni COOP Jednota vo výške 100,- Eur za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 písmeno a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a bol Mestskou políciou Šaľa postihnutý blokovou pokutou nezaplatenou na mieste evid. č. b. 99062804 dňa 22.01.2026 za krádež tovaru v hodnote 3,78 Eur v priestoroch čerpacej stanice OMV v meste Šaľa vo výške 20,- Eur za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 písmeno a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, hoci bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/118/2024 zo dňa 11.09.2024, právoplatným dňa 11.09.2024 za prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona. teda: prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za dva obdobné činy v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, čím spáchal: prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona. Za to mu
súd
ukladá:
Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 odsek 1, s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 77 odsek 4 Trestného zákona, s použitím § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti: LETMANN, s.r.o., so sídlom MDŽ 24, Šurany, IČO: 36 838 357, škodu vo výške 5,87 € (slovom: päť eur a osemdesiatsedem eurocentov). odôvodnenie: Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, sp. zn. 2 Pv 51/26/2202 zo dňa 27.04.2026, podanej na Okresný súd Galanta dňa 28.04.2026 súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX (ďalej v texte rozsudku len „obžalovaný“ v príslušnom gramatickom tvare). Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.06.2026 urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a jeho spáchanie oľutoval. V dôsledku vyhlásenia obžalovaného súd po prijatí jeho vyhlásenia o vine vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, a to výsluchom obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom, prečítaním znaleckého posudku a listinných dôkazov. Obžalovaný k osobným a majetkovým pomerom po zákonom poučení odmietol vypovedať. Uznesením vyšetrovateľa ČVS:ORP-17/VYS-SA-2026 zo dňa 09.02.2026 č.l. 59 bol do konania pribratý znalec MUDr. Mário Straka. Z faktúry číslo 012507723 zo dňa 02.09.2025 dodávateľa DOZSA spol. s r.o. odberateľovi poškodenému vypláva, že ho hodnota BOŽKOV Original 0,5l 37,5% predstavuje sumu 5,8717 eur s DPH. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.l. 158 vyplýva, že za obdobie od 26.08.2017 do 13.04.2026 má obžalovaný evidovaných 38 priestupkov rôzneho charakteru. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 20 krát súdne trestaný za rôznorodú, prevažne však majetkovú trestnú činnosť ( z toho 17 krát za prečin krádeže a jedenkrát aj za zločin lúpeže). Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 11.09.2024, sp. zn. 0T/118/2024, právoplatný dňa 11.09.2024 za prečin krádeže, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý trest vykonal 29.11.2025, ako aj ochranný dohľad v trvaní 1 rok. Z aktuálneho výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný sa dopustil 38 priestupkov rôzneho charakteru, najmä proti majetku (drobné krádeže tovaru), proti verejnému poriadku (močenie na verejnosti, vzbudenie verejného pohoršenia, uvedenie nepravdivého údaju) a proti občianskemu spolunažívaniu (hrubé správanie, požívanie alkoholických nápojov v priestoroch železničnej stanice). Z hodnotenia z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody zo dňa 11.02.2026 vyplýva, že obžalovaný väzbu vykonáva v štandardnom režime od 30.01.2026, jeho správanie a vystupovanie nebolo od dodania na požadovanej úrovni, opakovane bol premiestnený medzi jednotlivými celami z dôvodu vyskytujúcich sa vzťahových problémov so spolubývajúcimi, evidujú u neho účelové vyvolávanie konfliktov s cieľom obstarania si tabakových výrobkov, pokyny a príkazy príslušníkov ZVJS rešpektuje a plní s výhradami, disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol, pracovne zaradený nie je z dôvodu nedostatku pracovných možností v ústave.
Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Mária Straku č. XX/XXXX a jeho doplnenia č. 1 súd zistil, že v čase spáchania skutku obžalovaný netrpel žiadnou psychiatricky významnou pre posudzovanie trestnej činnosti duševnou poruchou ani chorobou. Vedel a mohol ovládať svoje konanie a správanie v čase spáchania trestného činu, z hľadiska psychiatrického v podstatnej miere a v podstatnom rozsahu. Trpel a trpí zmiešanou látkovou závislosťou, na alkohole, psychostimulanciách – metamfetamínoch, psychofarmakách a analgetikách. Uvedená látková závislosť nie je z hľadiska psychiatrického posudzovacieho významnou do tej miery, v čase spáchania trestného činu, takže z hľadiska psychiatrického v podstatnej miere a podstatnom rozsahu vedel a mohol ovládať svoje konanie a správanie a rozpoznať jeho spoločenské nebezpečenstvo. V čase spáchania skutku bol v stave jednoduchej opitosti alkoholom (0,67 mg/l alkoholu v dychu). Je to prechodný, dobrovoľne si navodený stav užitím alkoholu, so všeobecne známymi konzekvenciami, aj trestnoprávnymi, nejde o duševnú poruchu či chorobu. Obžalovaný trpel a trpí zmiešanou látkovou závislosťou na alkohole, psychostimulanciách – metamfetamínoch, psychofarmakách a analgetikách. Trpí ňou aj aktuálne a už aj viac rokov do minulosti a aj v čase skutku. Aktuálne z hľadiska psychiatrického nie je potrebné vykonať vyšetrenie jeho duševného stavu, z hľadiska psychiatrického netrpí žiadnou duševnou poruchou ani chorobou, ktorá by podstatným spôsobom znižovala či spôsobovala vymiznutie jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností v dobe spáchania trestnej činnosti či kedykoľvek inokedy. Aktuálne nie je potrebné obžalovanému ukladať žiadny druh ochranného psychiatrického (protitoxikomanického, protialkoholického) liečenia. Obžalovaný bol opakovane psychiatricky liečený, vo výkone trestu aj na slobode, bez akéhokoľvek efektu a pozitívneho výsledku v liečbe. Podľa záverov v jeho psychiatrickej zdravotnej dokumentácii nie je schopný abstinovať od psychoaktívnych látok. Abstinovať bol relatívne schopný len v podmienkach výkonu trestu, nariaďovať mu ochranné protitoxikomanické (čin iné) liečenie mu nie je účelné a zmysluplné, nemalo by žiaden účel a význam. Bola by vhodná jeho lokalizácia do sociálnej detencie pre látkovo závislých, čo však nie je možné represívne nariadiť. Ak sa chce liečiť dobrovoľne, toto znalec odporúča. Z hľadiska psychiatrického obžalovaný vzhľadom ku svojej zmiešanej látkovej závislosti na slobode nie je nebezpečný. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd obligatórne skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Vzhliadol aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Pri ukladaní trestu súd vychádzal zo základnej trestnej sadzby uvedenej v § 212 odsek 2 Trestného zákona v rozpätí jeden až štyri roky. S ohľadom na vyhlásenie obžalovaného súd pre úplnosť k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, poukazujúc na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016 uvádza, že aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa (procesne ako obvineného, resp. obžalovaného) aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, a teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie takých údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obžalovaného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu). Taká súčinnosť musí byť poskytnutá orgánom prípravného konania, nakoľko už tie musia objasniť čin (a to aj procesným dokazovaním, vedeným v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, nie len „operatívne“) do tej miery, aby mohla byť podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste (samozrejme, obžaloba ani za týchto okolností nemusí v súdnom konaní uspieť, čo nie je na účel stanoviska potrebné bližšie rozoberať). V danom prípade súd nevzhliadol žiadne ďalšie aktivity obžalovaného, resp. obžalovaný neposkytol žiadnu ďalšiu súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní, ktorú by bolo potrebné povyšovať na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. V prejednávanom prípade preto žiadne napomáhanie, ktoré musí zahŕňať aktívnu spoluprácu pri objasňovaní vlastnej trestnej činnosti pri vyšetrovaní, sa zo strany obžalovaného nekonalo. Zároveň ani vyhlásenie obžalovaného o vine a priznanie sa ku skutku nemožno stotožňovať s poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, nakoľko medzi nimi navyše neexistuje objektívny
súvis (obdobne pozri stanovisko Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017 pod sp. zn. R 44/2017). S ohľadom na pisársku chybu v obžalobe týkajúcej sa právnej kvalifikácie skutku (kde v obžalobe absentovalo uvedenie odseku 2), súd na výsluchu konanom dňa 13.05.2026 procesné strany oboznámil s tým, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby pri správnom použití zákona treba posudzovať ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, čo napokon bolo v zhode aj s právnou vetou uvedenou v obžalobe. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, teda nie na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, avšak ešte stále v jej dolnej polovici. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine ako aj kritický postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej činnosti a ním prejavenú ľútosť na hlavnom pojednávaní, ktorú súd vyhodnotil ako úprimnú. Na druhej strane však bolo potrebné zohľadniť aj trestnú minulosť obžalovaného, skutočnosť, že vo vzťahu k prečinu krádeže je obžalovaný špeciálnym recidivistom a v neposlednom rade aj skutočnosť, že sa obžalovaný skutku dopustil len krátko (dva mesiace) po tom, ako vykonal posledný uložený nepodmienečný trest odňatia slobody (29.11.2025). V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na trestnú minulosť obžalovaného, v prípade ktorého nešlo o ojedinelý útok na záujem chránený Trestným zákonom, ktorý by bol len výnimočným vybočením z medzí inak jeho riadne vedeného života (tzv. excesom). Pokiaľ ide o osobu samotného obžalovaného, ide o páchateľa, u ktorého sú badateľné výrazné sklony k páchaniu najmä majetkovej trestnej činnosti, o čom svedčí odpis registra trestov obžalovaného, v ktorom má doposiaľ evidovaných dvadsať odsúdení, z toho 17 krát bol odsúdený za prečin krádeže ( z toho 14 krát mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody), jeden krát bol odsúdený aj za násilnú majetkovú trestnú činnosť (zločin lúpeže). Obžalovaný bol naposledy odsúdený za prečin krádeže rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 11.09.2024, sp. zn. 0T/118/2024, právoplatným dňa 11.09.2024 a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, ktorý vykonal dňa 29.11.2025, ako aj ochranný dohľad na 1 rok a povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Súdiac podľa skutočnosti, že obžalovaný sa len dva mesiace po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody opätovne dopustil rovnakého trestného činu ako už 14 krát predtým, v čase trvania ochranného dohľadu, kedy mal povinnosť sa zamestnať súd dospel k záveru, že na obžalovaného je potrebné tentokrát pôsobiť prísnejším trestom odňatia slobody ako doposiaľ, nakoľko z uvedeného vo svojom súhrne vyplýva, že doterajší výkon podmienečných ani nepodmienečných trestov odňatia slobody nemal na obžalovaného dostatočne odstrašujúci a ani prevýchovný vplyv, ktorý by ho primäl k tomu, aby sa viac trestnej činnosti nedopúšťal. Z rovnakých dôvodov nebolo možné výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložiť a tiež ani uložiť žiaden z alternatívnych trestov, ktoré by zrejme svoj účel nesplnili. Súd zdôrazňuje, že v prípade iného postoja obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti by mu bol ukladaný prísnejší trest odňatia slobody a to minimálne v polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery je v rámci zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona dôležité najmä zistiť a vyhodnotiť možnosti nápravy páchateľa trestného činu. V prejednávanej trestnej veci je pritom jednoznačne preukázané, že tieto možnosti nápravy sú u obžalovaného podstatne sťažené. Vyplýva to z doterajšej trestnej histórie obžalovaného, z ktorej je ako už bolo uvedené zrejmé, že obžalovaný v danom prípade v podstate úplne „odignoroval“ zmysel podmienečného ako aj nepodmienečného trestu, keď v prejednávanej trestnej veci sa opätovne dopustil druhovo rovnakej trestnej činnosti, za akú už bol v minulosti odsúdený, z čoho vyplýva, že predchádzajúce podmienečné, resp. nepodmienečné tresty odňatia slobody na neho nemali absolútne žiaden resocializačný účinok. Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa takto uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou, v treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.
Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosť jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z hľadiska potrieb prevýchovy obžalovaného, ale tiež ochrany spoločnosti, jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov (teda nie pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, resp. nie v nižšej výmere), zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, pričom takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov. Obžalovaný by si mal uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nielen v závislosti od samotnej závažnosti činu, ale i osobných pomerov obžalovanej osoby, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu prispieva tiež aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihnú osobu páchajúci takýto druh trestnej činnosti. Súd zdôrazňuje, že obžalovaný si musí byť vedomý následkov spáchania trestnej činnosti a najmä následkov v podobe hrozby a uloženia primeraného trestu, predovšetkým v tej súvislosti, že už bol v minulosti trestne stíhaný a bola mu viackrát daná možnosť poučiť sa a viesť riadny život. Obžalovaný si mal byť a bol vedomý následkov svojej protiprávnej činnosti, pričom opätovne bude mať možnosť preukázať zmenu svojho postoja k dodržiavaniu právnych predpisov po výkone predmetného uloženého trestu. Obžalovaný už zo strany spoločnosti opakovane dostal príležitosti preukázať, že to so svojim polepšením myslí vážne, no uvedenú šancu nevyužil a naďalej sa dopúšťal trestnej činnosti v relatívne krátkych časových intervaloch, o čom svedčí jeho odpis registra trestov. Do popredia u obžalovaného musí preto vystúpiť ochranná funkcia trestu, keď len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody mu aspoň na určitý čas zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný absolútne nerešpektuje pravidlá správania sa a svoj prístup nezmenil napriek opakovanému výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody ako najprísnejšieho druhu trestu, ktorý je možné v podmienkach Slovenskej republiky uložiť (naposledy mu bol za prečin krádeže uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, ktorý vykonal dňa 29.11.2025). V tomto smere sa preto súdu javí, že nápravu obžalovaného bude možné len ťažšie dosiahnuť. Zo všetkých uvedených dôvodov sa súdu javilo uloženie trestu odňatia slobody kratšieho trvania, alternatívneho trestu či podmienečného trestu odňatia slobody ako nedostatočné. Konanie obžalovaného opätovne dotvára obraz o nulovom rešpektovaní právnych predpisov, a preto nebolo možné aj napriek vyhláseniu o vine obžalovaného pristúpiť ani k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby tak, ako to navrhovala obhajoba. Mimoriadne znížený trest pod dolnú hranicu by súd považoval za symbolický, neodzrkadľujúci a nereflektujúci na spáchanú trestnú činnosť obžalovaného a jeho osobu. V správaní obžalovaného nedošlo prostredníctvom predchádzajúcich foriem potrestania a ani prostredníctvom výkonu trestov k náprave a polepšeniu, ale naopak k ďalšej recidíve. Majúc na zreteli účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie, dospel súd k jednoznačnému záveru, že v predmetnej trestnej veci nie je možné postupovať v zmysle § 39 odsek 5 Trestného zákona. K vyhláseniu obžalovaného o vine treba uviesť, že nejde o okolnosť, ktorá podmieňuje automaticky použitie naposledy označeného ustanovenia a nejde ani o okolnosť, ktorá by zakladala dôvodnosť mimoriadneho zníženia trestu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona. Súd môže takto (§ 39 ods. 5 Trestného zákona) postupovať len v prípade, že by trest uložený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby bol trestom zákonným a spravodlivým, čo vzhľadom na osobu
obžalovaného nie je splnené. Do popredia u osoby obžalovaného musí vystúpiť ochranná funkcia trestu, keď len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody mu na určitý čas zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Rešpektujúc všetky tieto hľadiská považuje súd trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov nepodmienečne za zákonný, spravodlivý a primeraný tak závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj k osobnostným charakteristikám obžalovaného, možnostiam jeho nápravy a prevýchovy. Takto uložený trest teda zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie. Výkon trestu odňatia slobody súd podmienečne neodložil, pretože vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, ako aj na okolnosti prípadu a jeho trestnú minulosť má za to, že u obžalovaného je nevyhnutný priamy výkon uloženého trestu. Obžalovaný sa trestného činu dopustil len krátko po tom, ako bol z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody prepustený a tiež aj napriek tomu, že už mu v minulosti boli za rovnaký trestný čin opakovane uložené aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré už vykonal. Ako už bolo vyššie uvedené, podmienečný trest odňatia slobody by rozhodne nesplnili svoj účel. Takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody považuje súd z hľadiska generálnej ako i osobitnej prevencie za primeraný a spravodlivý, teda taký, ktorý naplní účel trestu podľa § 34 Trestného zákona, berúc do úvahy aj tam uvedené zásady ukladania trestov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že sa jedná stále o trest odňatia slobody uložený v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to aj napriek bohatej trestnej minulosti obžalovaného, nemožno preto hovoriť o treste neprimerane prísnom. Obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody súd zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (trest odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 11.09.2024, sp. zn. 0T/118/204, ktorý vykonal dňa 29.11.2025). S poukazom na závery znaleckého posudku znalca MUDr. Mária Straku a jeho doplnenia súd ochranné liečenie obžalovanému neukladal, čo však pochopiteľne nebráni obžalovanému po výkone trestu odňatia slobody dobrovoľne podstúpiť liečbu svojej závislosti. Obžalovanému súd aj napriek námietkam obhajoby uložil v rámci adhézneho konania aj povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške 5,87 eur, pretože poškodený si nárok na jej náhradu riadne a včas uplatnil, výšku škody mal súd za dostatočne preukázanú z vykonaného dokazovania (faktúra č.l. 50), pričom rovnaká výška škody je aj súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, vo vzťahu ku ktorému obžalovaný učinil vyhlásenie o vine. Súd zároveň na dovŕšenie nápravy obžalovaného v súlade s ustanovením § 76 odsek 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému i ochranný dohľad v trvaní 2 roky, v rámci ktorého bude obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska. Zároveň obžalovanému v rámci ochranného dohľadu ako páchateľovi majetkovej trestnej činnosti uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze sa zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Takýto rozsah ochranného dohľadu, ktorý je súčasťou tzv. nútenej postpenitenciárnej starostlivosti nevyhnutnej na dovŕšenie nápravy páchateľa v spojení s nepodmienečným trestom odňatia slobody považuje súd za dostatočne prísny a primeraný na to, aby mala spoločnosť reálnu možnosť nielen kontrolovať obžalovaného po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ale mu aj prípadne pomohla zaradiť sa do spoločnosti. V danom prípade súd neaplikoval ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona (tzv. materiálny korektív), nakoľko má za to, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia (priamy úmysel) a pohnútku páchateľa nie je závažnosť činu nepatrná. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.