Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 34P/9/2026 2326200232 30. 03. 2026 JUDr. Daša Szabó ECLI:SK:OSGA:2026:2326200232.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Dašou Szabó, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., a otca: E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, G. - A., toho času bytom H. X, G. – A., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto rozhodol: I. Schvaľuje sa rodičovská dohoda v nasledujúcom znení: S účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia sa zvyšuje výživné na maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX,- eur mesačne na sumu XXX,- eur mesačne, ktoré výživné je otec maloletého dieťaťa povinný zaplatiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. XXXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa zo sumy XXX,- eur na sumu XXX,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloleté dieťa začalo od svojich troch rokov navštevovať materskú školu v Senci, čím sa zvýšili výdavky matky na XXX,XX EUR mesačne (pobyt v škôlke, strava, poplatok ZRPŠ, pomôcky do škôlky, cestovné a drogéria). Zvýšili sa aj výdavky na oblečenie, ktoré sú vo výške XXX,XX EUR ročne. Matka uviedla, že mala snahu dohodnúť sa s otcom dieťaťa mimosúdne, avšak neúspešne, jeho reakcia bola, že má vyžiť celý mesiac zo sumy XXX,XX EUR a nikdy jej neprispel na žiadne potreby maloletého dieťaťa. Kým maloletý nosieval plienky, bolo potrebné zabezpečiť mu raz do mesiaca 6 balíkov plienok, pričom otec mu nezabezpečil plienky ani raz. Svojím návrhom preto zároveň žiadala vrátenie financií za úhradu plienok ročne v hodnote XXX,XX EUR. Súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom, ktorý sa má realizovať každú sobotu v párnom týždni, vzhľadom na nezáujem zo strany otca sa však uvedený styk nerealizuje. Navrhovateľka ďalej uviedla, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej prispieva na stravu, hypotéku, energie, pričom výška týchto nákladov sa rapídne zvýšila. Matka navrhovateľky pracuje na 12 hodinové zmeny a počas svojho voľna chodí na brigády. Maloletý býva často chorý, preto sa navrhovateľka nevie riadne zamestnať, aj keď bola zamestnaná, zamestnávateľ nerešpektoval jej častú neprítomnosť vzhľadom na ošetrovanie člena rodiny (OČR) a dostala výpoveď. Pracuje iba brigádne, aj to iba občasne.
2. Na informatívnom stretnutí rodičov dňa XX.XX.XXXX dospeli rodičia k rodičovskej dohode, v zmysle ktorej sa výživné na maloletého A. zvyšuje zo sumy XXX,- eur mesačne na sumu XXX,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktoré výživné je otec povinný uhradiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Matka uviedla, že okrem maloletého dieťaťa inú vyživovaciu povinnosť nemá. Je zamestnaná na dohodu od XX.XX.XXXX, s priemerným čistým mesačným príjmom XXX,- eur, niekedy je to XXX,- eur, podľa odpracovaných hodín. Pracuje brigádne ako upratovačka. Daňový bonus si neuplatňuje. Poberá prídavok na dieťa v sume XX,- eur mesačne, resp. výživné na maloletého vo výške XXX,- eur mesačne, iný príjem nemá. Exekúcie, ani úspory nemá. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, motorové vozidlo, ani iný hodnotný majetok. Má podstúpiť operáciu cysty, okrem toho je zdravá, nelieči sa na žiadne závažné ochorenie, nenavštevuje žiadnych odborných lekárov, lieky neužíva, a teda nemá zvýšené výdavky v súvislosti so svojím zdravotným stavom. Má XX rokov. Ohľadom svojich výdavkov uviedla, že svojej matke prispieva na energie sumou XX,- eur mesačne, ostatné náklady na domácnosť uhrádza jej matka, ako to vyplýva z jej písomného vyjadrenia zo dňa XX.XX.XXXX. Nefajčí. Mesačné výdavky na maloletého A. uviedla nasledovné: materská škola: XX,- eur, strava: XX,- eur, ZRPŠ: XX,- eur, fotenie – veľkonočné: XX,- eur. Matka býva v spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom a so svojou mojou matkou v D. v X,X - izbovom byte. Jej matka pracuje ako I. v D. na XX-XXXXXXXX zmeny, s priemerným čistým mesačným príjmom XXX,Eur. Teraz tam prepúšťajú, takže to bude ešte ťažšie. Jej výdavky sú nasledovné: elektrina XX,- Eur, plyn XX,- Eur, hypotéka XXX,- Eur, voda XX,- Eur, internet/TV: XX,XX Eur. Maloleté dieťa má dobrý zdravotný stav, máva iba bežné detské choroby. Ošetrujúcim lekárom maloletého dieťaťa je J. B. J. v K.. Maloletý A. navštevuje materskú školu v D., keďže bol všade na okolí plný stav v škôlkach, tak ho vedela jedine v D. zapísať. Do škôlky chodia autobusom. Cestovanie vychádza na XX,- eur mesačne. Toho času si otec riadne a včas plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Maloletý sa s otcom nestretáva, rodičia vedú komunikáciu formou SMS správ, komunikáciu medzi nimi považuje matka za zlú. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že okrem maloletého dieťaťa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej L. B., ktorá pochádza z jeho aktuálneho vzťahu s partnerkou, ktorá je v rozvodovom konaní. Iné deti nemá. Je samostatne zárobkovo činnou osobou od roku XXXX, s priemerným čistým mesačným príjmom X.XXX,- eur. Hlavným predmetom podnikania sú dokončovacie stavebné práce. Pracuje ako pomocný robotník pri stavebných strojoch. Okrem uvedeného iný príjem nemá. Exekúcie, ani úspory nemá. Je zdravý, nemá zvýšené výdavky v súvislosti so svojím zdravotným stavom. Má XX rokov. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Mesačné výdavky na domácnosť pozostávajú z nákladov na nájomné XXX,- eur (vrátane energií), strava XXX,- Eur, nakoľko im pomáha rodina so stravou. Mesačné osobné výdavky: telefón: XX,- eur, UPC: XX,- eur, zdravotné poistenie: XXX,XX eur, odvody do Sociálnej poisťovne zatiaľ neplatí. Nefajčí. Zdieľa spoločnú domácnosť s partnerkou, ktorá je poberateľkou rodičovského príspevku XXX,- eur mesačne, vrátane prídavku na dieťa XX,- eur a s ich spoločnou maloletou dcérou v G. v prenajatom 1 - M. G.. V prípade finančnej núdze mu finančne pomáha rodina, babka potravinami a umelým mliekom, plienkami. Na maloletého prispieva aj nad rámec výživného, kúpil mu napríklad oblečenie. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, ako aj listinnými dôkazmi ohľadom osobných a majetkových pomerov rodičov, ktoré sa nachádzajú v spise, a to prílohami návrhu na začatie konania, resp. podaním matky maloletého dieťaťa doručeným súdu XX.XX.XXXX, ako aj podstatným obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXXX/XX/XXXX. 4. Maloleté dieťa pochádza z partnerského vzťahu nezosobášených rodičov. Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu boli upravené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX. Súd týmto rozsudkom konanie o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu zastavil a schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok dieťaťa bude matka. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou XXX,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to počnúc dňom XX.XX.XXXX. Otec je v zmysle súdom schválenej rodičovskej dohody oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom v prítomnosti matky, a to každú párnu D. od XX.XX hod. do XX.XX hod. 5. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedla, že súhlasí so zaprotokolovanou rodičovskou dohodou, ktorú navrhla schváliť. Navrhla, aby súd vychádzal z obsahu zápisnice z informatívneho stretnutia rodičov, ako aj z listinných dôkazov, ktoré súdu predložila. Ohľadom pravidelných mesačných výdavkov na dieťa taktiež poukázala na zápisnicu z informatívneho stretnutia rodičov s tým, že výdavok
ZRPŠ v sume XX,- eur bol jednorazový výdavok na začiatku školského roka, rovnako aj veľkonočné fotenie, obdobné fotenie však maloletý absolvoval aj na Vianoce. Výdavky maloletého dieťaťa na stravu sú vo výške XXX-XXX,- eur mesačne, okrem toho má ďalšie výdavky na maloleté dieťa, a to na oblečenie v sume do XXX,- eur mesačne. V prípade potreby jej finančne vypomáha matka. Zároveň žiadala, aby jej otec výživné poukazoval na jej bankový účet. 6. Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní vyjadril súhlas so zaprotokolovanou rodičovskou dohodou, ktorú tiež navrhol schváliť. Rovnako navrhol, aby súd vychádzal z obsahu zápisnice z informatívneho stretnutia rodičov. Vyhlásil, že si vybavil daňový bonus na maloleté dieťa a v mesiaci máj 2026 mu má byť vyplatená suma XXX,- eur, ktorú prepošle matke maloletého dieťaťa. 7. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa na pojednávaní tiež navrhol schváliť rodičovskú dohodu. 8. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoR), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 9. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 10. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 11. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 12. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 13. Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 14. Podľa § 75 ods. 1, ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 15. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 16. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 17. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 18. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 19. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len CMP), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
20. Ustanovenie § 78 ods. 1 ZoR umožňuje zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom za predpokladu, že nastane zmena pomerov. Takáto zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov. Za zmenu pomerov v zmysle ZoR nemožno považovať akúkoľvek zmenu, ale len takú, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného. Súdna prax považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa (vzdelávanie, kultúrne a športové aktivity), závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Zmena pomerov môže nastať aj na strane rodiča, ako osoby povinnej na plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatnú zmenu zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Za podstatnú zmenu pomerov sa považuje zmena v dôsledku plynutia času, ktorá v zmysle súdnej praxe v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti, pretože dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky. 21. V danom prípade, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, keď vyživovacia povinnosť otca bola naposledy určená rozhodnutím tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, t.j. pred tromi rokmi, pričom od uvedeného obdobia maloleté dieťa nastúpilo do materskej školy a jeho výdavky sa zvýšili. 22. Rodičia v priebehu konania dospeli k dohode ohľadom výšky výživného na maloleté dieťa zo strany otca, ktorú dohodu súd preskúmal a zistil, že táto je v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, rodičmi dohodnutá výška výživného je primeraná s ohľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj s ohľadom na matkou deklarované odôvodnené potreby dieťaťa. 23. Matka maloletého dieťaťa bola v roku 2023 poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa v sume XXX,- eur mesačne a zabezpečovala celodennú starostlivosť o maloleté dieťa, ktoré v tom čase malo X N. O. X J.. Rovnako ako v súčasnosti, bývala v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej na domácnosť prispievala sumou XX,- eur mesačne, výdavky maloletého dieťaťa boli bežné, veku primerané s tým, že vyššie výdavky deklarovala matka v tom čase na nákup plienok pre maloletého – XX,- eur mesačne, ktorý výdavok toho času na dieťa nevynakladá. Výdavky na maloleté dieťa sa však zvýšili v dôsledku jeho nástupu do materskej školy – s uvedeným je spojený mesačný poplatok XX,- eur mesačne, resp. ročný poplatok ZRPŠ v sume XX,- eur. Ďalšie výdavky matka uviedla v súvislosti s aktivitami, ktoré sa v materskej škôlke pravidelne vykonávajú (fotenia a pod.) a zvýšili sa tiež náklady na oblečenie dieťaťa, ktoré deklarovala v sume XXX,- eur mesačne. Zvýšili sa ďalej náklady na cestovanie, keďže maloletý spolu s matkou dochádza do materskej školy autobusom, s čím sú spojené výdavky cca XX,- eur mesačne. Matka je od XX.XX.XXXX zamestnaná ako upratovačka na základe dohody o pracovnej činnosti s odmenou za vykonanú prácu X,XX eur/hodina, s dohodnutým rozsahom pracovného času XX H. P., pričom deklaruje priemerný čistý mesačný príjem z tejto činnosti v sume XXX,- eur mesačne. Je tiež poberateľkou prídavku na dieťa v sume XX,- eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom uvádzal, že začal pracovať ako murár, žil v G. so svojou priateľkou, ktorá bola v tom čase zamestnaná s príjmom XXXX,- eur mesačne. Výdavky na domácnosť uvádzal aj v tom čase, rovnako ako teraz v sume XXX,- eur mesačne. Z vykonanej lustrácie v Sociálnej poisťovni je zrejmé, že v roku XXXX bolo v jeho možnostiach dosahovať hrubý príjem na úrovni XXX,- eur mesačne. V súčasnosti deklaruje príjem z podnikateľskej činnosti v oblasti stavebníctva vo výške XXXX,- eur mesačne, pričom jeho partnerka je aktuálne na rodičovskej dovolenke s maloletou dcérou, ktorá podľa jeho tvrdenia pochádza z ich partnerského vzťahu. 24. Výdavky na maloleté dieťa matka deklarovala na úrovni XXX,- eur mesačne (poplatok za materskú školu: XX,- eur, strava: XX,- eur, ZRPŠ: X,XX eur (XX,- eur ročne), fotenia a iné mimoriadne výdavky v materskej škole: XX,- eur, cestovné: XX,- eur, oblečenie: XXX,- eur), a to bez pomernej časti nákladov na domácnosť.
25. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje v plnom rozsahu matka, otec nevyužíva ani súdom stanovený rozsah styku s dieťaťom, preto možno od neho podľa názoru súdu spravodlivo požadovať, aby sa na výdavkoch dieťaťa podieľal vo vyššej miere, ako matka, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť plní prevažne osobnou starostlivosťou o dieťa. 26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že rodičmi navrhovaná výška výživného je primeraná, uzatvorená rodičovská dohoda je v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, preto ju schválil v rodičmi navrhovanom znení. 27. Nakoľko výživné na maloleté dieťa bolo zvýšené, súd rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. XXXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým došlo naposledy k určeniu vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, a to v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa. 28. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V civilných mimosporových konaniach prichádza náhrada trov konania do úvahy len výnimočne, a to v prípade, že účastník zavinil trovy konania, ktoré by inak nevznikli (§ 54 CMP), alebo ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd len na návrh, pričom je na navrhovateľovi, aby súdu preukázal mimoriadne okolnosti prípadu, ktoré odôvodňujú odklon od úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 CMP. V danom prípade účastníci nežiadali o priznanie nároku na náhradu trov konania a súd tiež nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by priznanie nároku na náhradu trov konania odôvodňovali. Z uvedeného dôvodu o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, ako je to uvedené vo výroku III. rozhodnutia. Poučenie: Proti výroku rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov (výrok I.), v súlade s ustanovením § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 122 Civilného mimosporového poriadku rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie. Proti výroku II. a III. tohto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Proti rozsudku však nie je prípustné odvolanie pre otca maloletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, nakoľko sa svojho práva podať odvolanie v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku po vyhlásení rozhodnutia účinne vzdali. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.