Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 29P/119/2026 2326202391 04. 08. 2026 JUDr. Kristína Blahová ECLI:SK:OSGA:2026:2326202391.2
Uznesenie Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. X.X.XXXX, C. B., nar. XX.X.XXXX, obe toho času D. XXXX/X, E. F. XXX XX, obe deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov – matky: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXXX/X, E. F. 925 22, a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/XX, B. XXX XX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á
nárok
na náhradu trov konania.
odôvodnenie: 1. Matka sa návrhom doručeným súdu 6.7.2026 domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal otcovi styk s maloletými deťmi a kontaktovanie maloletých detí dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej alebo do ďalšieho rozhodnutia súdu, zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom vo veci samej však nenavrhovala. V návrhu tvrdí, že otec bol agresívny už počas ich manželského spolužitia, dlhodobo užíva omamné a psychotropné látky, napriek tomu však v styku s deťmi mu nebránila, pokiaľ to bolo možné a bezpečné. 26.6.2026 otec telefonicky kontaktoval dcéru A., matka to počula cez hlasitý odposluch. Počas rozhovoru otec opakovane kričal, vulgárne sa vyjadroval a vyhrážal sa. Uviedol, že mal matku zabiť ešte počas ich spoločného života. Maloletým sa vyhrážal, že ak sa ešte raz pohádajú, zrazí ich autom. Po ukončení telefonátu dcéra povedala matke, že sa otca bojí, že ju zabije a že ju spolu s bratom vezme autom v čase styku v sprievode polície aj násilím. Dcéra je od uvedenej udalosti vo výraznom psychickom strese. Pri zmienke o otcovi plače, trasie sa, odmieta s ním komunikovať a odmieta akýkoľvek ďalší kontakt. Matka na odborné posúdenie dcéry zabezpečila vyšetrenie u detského psychiatra. Dňa 3.7.2026 podala trestné oznámenie, otec ani po podaní oznámenia vo svojom konaní neprestal. Dňa 5.7.2026 ju opätovne telefonicky kontaktoval, kedy bol zjavne pod vplyvom alkoholu. Najskôr ju presviedčal, aby nepodávala návrh na súd, následne sa jej vyhrážal slovami, že príde taxíkom a potom uvidí. Aj tento hovor je zaznamenávaný na zvukovej nahrávke. Matka je osobou na invalidnom vozíku, preto má obavu o svoju bezpečnosť. Je presvedčená, že ďalší kontakt otca s maloletými deťmi by bol v rozpore s ich najlepším záujmom a mohol by viesť k ďalšiemu závažnému poškodeniu ich psychického zdravia alebo ich bezpečnosti. Situácia je natoľko naliehavá, že nie je možné čakať na rozhodnutie vo veci samej. Na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu rodné listy maloletých detí, rozsudok súdu o rozvode manželstva a schválení rodičovskej dohody, USB kľúč s nahrávkami hovorov a potvrdenie o podaní trestného oznámenia na otca. 2. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 5. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 6. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 8. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 9. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 10. Podľa § 111 písm. b) CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností. 11. Podľa § 111 písm. d) CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o d) styku s maloletým. 12. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 25 ods. 3 ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 14. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. 15. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinne´ prioritne chrániť záujmy maloletých deti´ a poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach (§ 324 a nasl. CSP) vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých zásadne splnenie podmienky, že je tu urgentná potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov (§ 325 ods. 1 CSP). Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladne´ opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný a nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť okrem citovaných ustanovení vyplýva tiež z cˇl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní´ vo všetkých veciach, ktoré´ sa ho tykajú. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je ale možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Neodkladne´ opatrenie môže bytˇ nariadene´ vtedy, ak ma´ súd osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich vyžíva, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže matˇ prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. 16. Právo styku rodiča s vychádza z Ústavy SR, v zmysle cˇl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu a na základe zákona. Právo styku vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravene´ v cˇl. 7, ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v cˇl. 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, ale najmä¨ v cˇl. 9 bod 3., podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelne´ osobne´ kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. 17. Súd uznesením č.k. XXX/XX/XXXX-7 zo dňa 14.7.2026 maloletým deťom ustanovil za kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta a vyzval ho na prešetrenie pomerov v rodine. 18. Zo správy kolízneho opatrovníka z 21.7.2026 mal súd osvedčené, že styk otca s maloletými deťmi prebieha tak, že starí rodičia zo strany otca si maloleté deti preberajú v domácnosti matky každý druhý piatok a v nedeľu ich odovzdávajú matke v mieste jej bydliska, otec ich tam navštevuje s tým, že starí rodičia zhodnotia, či je vhodné, aby sa otec s deťmi stretol alebo nie, nakoľko ten požíva alkohol (podľa vyjadrenia matky aj návykové látky, čo nebolo osvedčené). Otec s deťmi udržiava telefonický kontakt, naposledy však bol agresívny, podľa správy po uvedenom konflikte deti u starých rodičov neboli, matka ich nepustila, nakoľko sa bojí o deti. Matka uviedla, že deti majú pekný vzťah so starými rodičmi, nechce im brániť v styku.
19. Počas šetrenia u otca bol doma otec a jeho manželka, podľa udania otca s nimi býva aj maloletý D. B. nar. X.X.XXXX, syn manželky z predchádzajúceho vzťahu. Manželka otca má z predchádzajúceho vzťahu aj maloletú dcéru I. B., nar. XX.X.XXXX, ktorá je zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Otec maloletých spolu s manželkou majú spoločne päť maloletých detí, ktoré sa nenachádzajú v ich starostlivosti. Maloletý A. H. B., nar. XX.X.XXXX sa nachádza v CDR I., maloletá E. J. B., nar. XX.X.XXXX sa nachádza v pestúnskej starostlivosti, maloletá D. B., nar. XX.X.XXXX sa nachádza v CDR I., maloletá H. B., nar. XX.X.XXXX sa nachádza v pestúnskej starostlivosti a maloletá J. K. B., nar. XX.XX.XXXX bola osvojená. Otec v rámci šetrenia pomerov uviedol, že privyrába si brigádou zakladaním umelých trávnikov, aj v ten deň mal ísť pracovať, ale ráno už požil alkohol a zamestnávateľ ho preto na prácu nezavolal. Potvrdil, že pije, už aj v ten deň požil alkohol, čo podľa kolízneho opatrovníka aj bolo cítiť, otec dodal, že keby pracovníčky úradu prišli o dve hodiny neskôr, už by bol opitý. Uviedol, že s deťmi sa stretáva u rodičov, na Vianoce kúpil deťom postele, ale nechcú k nemu ísť spať, deti vedia, že pije. Spontánne uviedol, že pije od jeho štrnástich rokov a už sedemkrát sa pokúsil o samovraždu. Chodil aj k psychiatrovi, mal predpísané lieky, ktoré neužíval, lebo jemu nič nepomôže, nemá pre koho žiť a najlepšie by bolo, keby tu už nebol. K matkou uvedenému telefonátu uviedol, že maloletej A. povedal, že jej matka mala zdochnúť, že ju mal radšej zabiť aby sa on nemusel prosiť, aby k nemu deti prišli. Uviedol, že s maloletou A. nemá vzťah, ale veľmi ju ľúbi, maloletá ju ľúbi len keď jej niečo kúpi, a s C. má dobrý vzťah. Manželka otca uviedla, že keby nepil, dal by sa natrieť na chleba, ale keď pije, je agresívny, spontánne dodala, že aj deň pred šetrením ju zbil. Nakoľko otec mal rozbité hánky na ruke, pracovníčky sa informovali, čo sa mu stalo, na čo otec uviedol, že vrazil do steny aby nevrazil manželke lebo neplatí nájom. K ponuke psychologickej pomoci na Referáte poradensko-psychologických služieb otec uviedol, že jemu už nič nepomôže. Pracovníčky informovali manželku otca o možnosti sociálneho poradenstva a krízového centra, načo uviedla, že manžel je dobrý, agresívny je len keď pije. 20. Maloletý C. kolíznemu opatrovníkovi k styku s otcom uviedol, že stretávajú sa u babky, keď sú spolu, tak sa niekedy rozprávajú. Uviedol, že tatino je asi už zlý po tom, čo povedal A. do telefónu, hnevá sa za to na otca a smutne dodal, že to, čo otec A. povedal o mame, bolo hrozné. K babke a dedkovi do Šoporne chodí rád. Uviedol, že mamina je najlepšia a dobre sa o nich stará. K telefonátom s otcom uviedol, že otec telefonuje matke a sestre, on len počúva. K tomu, ako by si aktuálne predstavoval stretávanie s otcom uviedol, že teraz sa asi s tatinom nechce stretávať. 21. Maloletá A. kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že nie vždy, keď boli u starých rodičov, za nimi otec prišiel. Uviedla, že jej otec zatelefonoval, najprv sa začal cez jej telefón vyhrážať matke, že ľutuje, že ju nezabil, že je krava a pod., následne sa začal vyhrážať jej, že keď neprídu k babke, tak tam príde aj s policajtmi a zoberie ich a keď s bratom urobia niečo zlé, zrazí ich autom. Uviedla, že otec začal byť agresívny potom, ako mu matka povedala, že deti neprídu, lebo majú zaracha z dôvodu, že A. dala v škole facku C. a C. tiež niečo spravil. Uviedla, že mama napriek tomu, že mali zaracha uvažovala, že ich k starým rodičom pustí, avšak po tom, čo sa otec začal vyhrážať, už ich nemala odvahu pustiť. Po telefonáte s otcom bola ešte 2 dni u starých rodičov aj s bratom, ale otec tam neprišiel. Otec jej telefonoval, zdvihla to matka. Uviedla, že s otcom sa po tom, čo povedal nechce vidieť, ale k starým rodičom by chodila rada. K vzťahu k rodičom uviedla, že mama je dobrá a majú veľmi dobrý vzťah, otec je väčšinou opitý, nevie aký majú vzťah, väčšinou ho nemá rada. 22. Z priložených záznamov telefonických hovorov mal súd osvedčené, že otec matke uviedol, že „mohol som ťa radšej zabiť“, je však potrebné dodať, že uvedené otec povedal matke, nie dcére A., pričom nie je zrejmé, či otec vôbec vedel v tú chvíľu, že to počuje aj dcéra. Hovor nie je zaznamenaný od začiatku. Z hovoru je zrejmé, že rodičia sa prv hádali o styku a o výživnom, až následne sa situácia vyhrotila. Otec uviedol matke, že „ďalší víkend nech sú tu deti v B.“, na čo matka reagovala, že „až keď začneš platiť výživné, potom možno“. Následne sa matka vyjadrovala k ich spolužitiu, že otec ju skoro zabil, na čo otec reagoval, že „no vieš čo ti poviem,... mohol som ťa radšej zabiť.“ Z uvedeného je zrejmé, že správanie otca nesmerovalo k deťom, ale išlo o rodičovský konflikt. Je nevhodné, aby rodičia riešili svoje rodičovské konflikty či už ohľadom styku alebo výživného pred maloletými deťmi. 23. Z hovoru je ďalej zrejmé, že v rozhovore pokračovali iba otec a dcéra, dcéra komunikáciu s otcom neodmietala. Matka v ďalšom rozhovore uviedla, že „A. ti nedám, má z teba traumu“. Aj s poukazom na názor maloletej A. je zrejmé, že dcéra správanie otca nepovažuje za správne, súd však nemá za osvedčené, že situáciu prežíva ako traumu. Matka svoje tvrdenie, že maloletá A. pri zmienke o otcovi plače a trasie sa, ničím neosvedčila, uvedené nevyplýva ani zo správy kolízneho opatrovníka.
24. Tvrdenie matky, že otec sa vyhrážal dcére, že ju aj s bratom zrazí autom, zvukovou nahrávkou nebolo osvedčené, avšak maloletá A. v rámci zisťovania názoru uviedla, že otec im povedal, že keď neprídu k babke, tak tam príde aj s policajtmi a zoberie ich, tiež jej povedal, že keď s bratom urobia niečo zlé, tak ich zrazí autom. S poukazom na nevhodný komunikačný štýl otca a spôsob jeho vyjadrovania sa pri posudzovaní situácie v kontexte telefonických hovorov a rodičovského konfliktu, ktorý bol vyvolaný tým, že matka nechcela pustiť deti k starým rodičom sa však nejaví, že by uvedené výroky otca mohli vyvolať skutočnú obavu o život maloletých detí. 25. Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd osvedčené, že otec požíva alkohol denne, aj v čase šetrenia bol pod vplyvom alkoholu, k čomu sa sám priznal. Skutočnosť, že 4 deti otca a jej terajšej manželky sú v náhradnej starostlivosti a jedno ich dieťa bolo osvojené, je súdu známa z jeho vlastnej činnosti, keď v uvedených veciach rozhodoval (sp. zn. XXX/XXX/XXXX, XXX/XXX/XXXX a XXX/XXX/XXXX). 26. Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd osvedčené, že styk neprebieha podľa súdom schválenej rodičovskej dohody, ale tak, že pre deti chodia starí rodičia zo strany otca každý druhý piatok a deti sú u starých rodičov od piatka do nedele, kam ich otec chodí navštevovať na niekoľko hodín, niekedy ani nepríde, starí rodičia pritom dbajú nato, aby otec sa nestýkal s deťmi pod vplyvom alkoholu, styk otca s maloletými deťmi teda prebieha vždy v prítomnosti starých rodičov, nikdy nie v domácnosti otca. Súdu nie je známe, že by sa otec dožadoval styku v jeho domácnosti, resp. bez prítomnosti starých rodičov. 27. S poukazom na uvedené súd situáciu vyhodnotil tak, že nie je daná neodkladná potreba úpravy pomerov neodkladným opatrením, nakoľko nebola osvedčená bezprostredne hroziaca ujma na živote či fyzickej alebo psychickej integrite maloletých detí. Je nevhodné, aby otec sa vyjadroval vulgárne a musí si uvedomovať, že jeho správanie ovplyvňuje to, ako ho deti budú vnímať a aj ich vôľu sa s ním stretávať. V danom prípade však súd nemal za osvedčené, že by deti v dôsledku správania otca prežívali traumu. Trauma nie je samotná negatívna skúsenosť alebo vonkajšia udalosť, ale to, čo táto udalosť zanechá v tele a mysli človeka, ak ju v danom momente nedokáže bezpečne spracovať; to, či z negatívnej situácie vznikne trauma, je ovplyvnené aj tým, či má človek v danom čase dostatok podpory. Súd pri hodnotení situácie vzal do úvahy, že dcéra pokračovala s otcom v rozhovore sama, pričom nebola odmietavá, a prihliadol na to, že matka už na začiatku zaznamenaného hovoru podmieňovala styk otca zaplatením výživného. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že trauma A. z otca, teda obava o jej psychické zdravie, ani obava o jej fyzické zdravie nebola osvedčená. Rovnako nebola osvedčená obava o psychickú ani fyzickú integritu maloletého C., nakoľko správanie otca voči nemu nesmerovalo, nie je zrejmé, či bol prítomný pri telefonických hovoroch a či informácie o nevhodnom správaní otca má priamo alebo sprostredkovanie. 28. V prípade zákazu styku ide o závažný zásah do rodičovských práv, ktorý je odôvodnený len vtedy, keď je vážne ohrozená telesná alebo duševná integrita dieťaťa správaním oprávneného rodiča. V danom prípade súd nemal osvedčenú neodkladnú potrebu úpravy pomerov, zároveň nebolo osvedčené ani naplnenie podmienok zákazu styku podľa § 25 ods. 3 ZR. Samotná skutočnosť, že otec má problémy s alkoholom, nezakladá dôvod na zákaz styku s maloletými deťmi, najmä za situácie, kedy styk otca dlhodobo fakticky prebieha na základe dohody rodičov v domácnosti starých rodičov, a to len v rozsahu niekoľkých hodín a len vtedy, keď je otec triezvy. Ani odmietavý postoj maloletých detí nie je dôvodom na zákaz styku neodkladným opatrením. Nie je v záujme maloletých detí, aby im bola odňatá možnosť udržiavať vzťah s otcom. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2020 z 16.4.2020, podľa ktorého puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných vzťahov. Zachovanie styku otca s deťmi súd považuje za súladné s najlepším záujmom maloletých detí najmä s poukazom na čl. 5 písm. h) ZR, ktorý záujem spočíva v rozvíjaní vzťahových väzieb maloletých s obidvomi rodičmi. S poukazom na uvedené nebolo dôvodné nariadiť zákaz styku otca s maloletými deťmi. 29. Rovnako nebolo dôvodné nariadiť otcovi zákaz kontaktovania maloletých detí, okrem vyššie uvedených dôvodov tiež z dôvodu, že nebolo osvedčené, že by otec maloletého C. vôbec kontaktoval a čo sa týka maloletej A., ona môže prichádzajúce hovory odmietnuť, iným spôsobom ako telefonicky
kontaktovaná nebola, zároveň nebolo osvedčené, že by bola telefonicky alebo akýmkoľvek iným spôsobom kontaktovaná otcom v neprimeranom rozsahu. 30. Obmedzením práv otca na výchovu maloletých detí by došlo k zásahu do jeho rodičovských práv, ako aj k zásahu do práv detí na výchovu zo strany otca. Nariadením matkou navrhovaného neodkladného opatrenia by došlo k neprimeranému zásahu do práv otca, avšak matka dôvodnosť takéhoto neprimeraného zásahu do rodičovských práv otca formou neodkladného opatrenia neosvedčila. S poukazom na uvedené, súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 328 ods. 1 CSP zamietol. 31. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 32. Týmto rozhodnutím sa konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia končí, preto súd zároveň rozhodol o trovách konania podľa § 58 ods. 1 CMP. Navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila, otcovi žiadne trovy nevznikli, pričom súd nevzhliadol žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly mimosporového konania vyjadrenej v § 52 CMP, preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania –ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).