Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Humenné 9Pc/34/2017 8317208689 20. 05. 2024 JUDr. Jozef Engel ECLI:SK:OSHE:2024:8317208689.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, C. proti odporcovi: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, XXX XX C., G. H., aktuálne bytom XX I. C. J., K., Co. I., B. L., M., za účasti maloletého B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, v konaní na určenie otcovstva spojeného s konaním o úprave rodičovských práv a povinností, takto rozhodol: I. Súd určuje, že odporca D. B., nar. XX.XX.XXXX je otcom B. B., nar. XX.X.XXXX matke A. B., nar. XX.X.XXXX. II. Súd zveruje maloletého B. B. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Súd určuje výživné zo strany odporcu pre maloletého B. B. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je odporca povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 1. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 11.9.2014. IV. Dlžné výživné za obdobie od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške 3.250,89 eur je odporca povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky, a to v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživný až do zaplatenia s tým, že v prípade omeškania jednej splátky odporca stráca výhodu splátok. V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. VI. Súd priznáva štátu nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa domáhala určenia otcovstva zo strany odporcu k maloletému B. B. narodenému XX.XX.XXXX navrhovateľke. Návrh odôvodnila tým, že odporca svoje otcovstvo neuznal, a preto podala návrh na súd z dôvodu, že otcom mal. B. B. môže byť iba odporca pretože že v čase rozhodnom pre počatie maloletého B. B. mala intímne styky len s odporcom. Navrhovateľa v návrhu ďalej uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s maloletým B. B., o toho sa riadne stará a vychováva a preto navrhovala maloletého B. B. zveriť do jej starostlivosti a zaviazať odporcu prispievať na výživu maloletého B. B.. Navrhovateľka ďalej uviedla, že je nezamestnaná a jej príjem nepostačuje na dostatočnú výživu maloletého B. B..
2. Návrh súd doručoval odporcovi na adresu jeho bydliska v G. H. a to cestou dožiadaného súdu v G. H. H., a to Okresného súdu v N., pričom návrh bol doručovaný odporcovi na adresu jeho bydliska ak doručeniu návrhu došlo fikciou podľa § 49 ods. 4 O.s.p. platného v G. H. dňa XX.X.XXXX. 3. V danej veci súd ustanovil maloletému B. B. kolízneho opatrovníka ktorý vo svojej správe a počas konania uviedol že navrhovateľka sa stará o výchovu maloletého B., B. na dobrej úrovni, domácnosť je vybavená potrebným nábytkom a zariadením pre hodnotný vývoj maloletého dieťaťa. Maloletý B. B. má s navrhovateľkou veľmi dobrý vzťah a preto kolízny opatrovník navrhoval zveriť maloletého B. B. do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Po vykonaní znaleckého dokazovania v tejto veci zástupca kolízneho opatrovníka navrhoval návrhu vyhovieť odporcu za otca maloletého B. B. a toho to zaviazať prispievať na výživu maloletého B. B. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. 4. Preto pobyt odporcu sa súdu nepodarilo zistiť, súd po konzultácii so znalcom z odboru DNA nariadil znalecké dokazovanie s tým, aby znalec vykonal porovnanie vzoriek DNA od prvého syna odporcu O. P. B. nar. XXX.X.XXXX a mal. B. B.. 5.Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením sa s obsahom návrhu, výsluchom navrhovateľky, prednesom kolízneho opatrovníka, správou kolízneho opatrovníka, rodným listom maloletého B. B., Znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaného znalcom E. H. Q. K., súd zistil tento skutkový stav : 6. Navrhovateľka počas konania zotrvala na podanom návrhu v celom rozsahu. 7. Zástupca kolízneho opatrovníka počas konania zotrval na písomnom vyjadrení a navrhoval, aby súd návrhu vyhovel. 8. Z obsahu rodného listu maloletého B. B. vyplýva, že maloletý B. B. sa narodil dňa XX.X.XXXX v Snine matke A. A., nar. XX.X.XXXX, pričom otec v rodnom liste nie je vedený. 9. Z obsahu záveru Znaleckého posudku číslo XX/XXXX vypracovaného znalcom E. H. Q. K. E., znalkyňou z odboru Genetika, odvetvie analýza DNA, vyplýva že DNA profily O. P. B. t.tj. prvého syna odporcu a maloletého B. B. sa zhodujú v takomto unikátnom haplotype, že je možné pokladať za prakticky dokázané, že obe deti majú rovnakého biologického otca. 10. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. 11. Podľa § 110 zákona č.161/2015 Z..z. ( CMP), s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. 12. Podľa § 28 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa § 36 ods.1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia §24,§25 a 26. sa použijú primerane. Podľa § 62 ods.1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.2 zákona o rodine, rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine sa výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne od dňa začatia súdneho konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 94 ods.1 zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Podľa § 94 ods.2 zákona o rodine ,za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. 13. Predmetom tohto konania bol návrh na určenie otcovstva zo strany odporcu k maloletému B. B. nar. XX.X.XXXX navrhovateľke. 14. Pri rozhodovaní v danej veci súd z dôvodu nemožnosti odobratia vzorky DNA odporcovi, ktorý sa súdnemu konaniu vyhýbal, vychádzal zo záverov Znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom E. H. Q. K. E., znalkyňou z odboru Genetika, odvetvie analýza DNA, z ktorého vyplýva že DNA profily O. P. B. t.j. prvého syna odporcu a maloletého B. B. sa zhodujú v takomto unikátnom haplotype, že je možné pokladať za prakticky dokázané, že obe deti majú rovnakého biologického otca. 15. Z týchto dôvodov súd návrhu vyhovel a určil odporcu za otca maloletého B. B. nar. XX.X.XXXX navrhovateľke. 16. Súd zároveň rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, z dôvodu, že od narodenia sa o maloletého výlučne stará matka teda navrhovateľka. Z uvedeného dôvodu teda súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a zároveň určil, že táto bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. 17. Súd zároveň súd určil aj výživné zo strany odporcu a to vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa a to dňa XX.X.XXXX, teda za obdobie troch rokov spätne od začatia súdneho konania, ktoré začalo dňom XX.X.XXXX. 18. Pri určení výživného súd vychádzal z ust. § 62 ods.3 zákona o rodine a to z dôvodu, že súdu sa nepodarilo zistiť majetkové a zárobkové pomery odporcu. 19. Súd rozhodol aj o dlžnom výživnom za obdobie odo dňa XX.X.XXXX ktoré vypočítal nasledovne: Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bolo minimálne výživné vo výške 27,13 eur mesačne. Teda dlžné výživné od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX predstavuje sumu 100,29 eur. ( za 9/2014 t.j. 21 dni x 0,90 + 3 x 27,13 ) Od X.X. XXXX do XX.X.XXXX je dlžné výživné 325,56 eur ( 12 x 27,13 ) Od X.X.XXXX do XX.X.XXXX je dlžné výživné 325,56 eur ( 12 x 27,13 ) Od X.X.XXXX do XX.X.XXXX je dlžné výživné 327,84 eur ( 12 x 27,32 ) Od X.X.XXXX do XX.X.XXXX je dlžné výživné 336,96 eur ( 12x 28,08 ) Od X.X.XXXX do XX.X.XXXX je dlžné výživné 345,48 eur ( 12 x 28,79 ) Od X.X.XXXX do XX.X.XXXX je dlžné výživné 353,04 eur ( 12 x 29,42 ) Od X.X.XXXX do XX.X.XXXX je dlžné výživné 358,44 eur (12 x 29,87 ) Od X.X.XXXX do XX.X.XXXX je dlžné výživné 385,32 ( 12 x 32,11 eur ) Od X.X.XXXX do XX.X.XXXX je dlžné výživné 392,40 ( 10 mesiacov po 36,80 + 20 dní za 5/2024 vo výške 24,4 eur ).
Spolu dlžné výživné predstavuje sumu 3.250,89, ktorú súd povolil odporcovi splácať splátkami po 100,eur mesačne spolu s bežným výživným, tak ako to vyplýva z ust. § 232 ods.4 CSP a to pod stratou výhody splátok a to s účinnosťou od dňa právoplatnosti rozsudku. 20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP v zmysle ktorého žiadne z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 21. Súd priznal štátu voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z dôvodu, že štátu v tomto konaní vznikli trovy konania spojené so zaplatením znaleckého posudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.