Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Humenné 21C/45/2020 8320203250 28. 05. 2024 Mgr. Peter Sivák ECLI:SK:OSHE:2024:8320203250.13
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX B., 2. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX B., obaja právne zastúpení JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou, Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, IČO: 42 383 901 proti žalovanej: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX B., právne zastúpenej JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou so sídlom Partizánska 1057, 069 01 Snina, IČO: 37 938 398, v konaní o určenie hranice medzi pozemkami, takto rozhodol: I.
Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej súd p r i z n á v a voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku
odôvodnenie: 1. Žalobcovia podali dňa 30.09.2020 na Okresný súd Humenné žalobu, ktorou sa domáhali, aby súd určil, že hraničná čiara medzi pozemkami žalobcov parc. reg. „C“ č. 7045/5 a parc. reg. „C“ č. 7045/6 nachádzajúcich sa v k. ú. B., zapísaným na LV č. XXXX a pozemkami vo vlastníctve žalovanej parc. reg. „C“ č. 7048/1a parc. reg. „C“ č. 7048/3 nachádzajúcich sa v k.ú. B., zapísaným na LV č. XXXX, prechádza hraničnými bodmi tak ako sú určené podľa vytýčenia hranice vo vytyčovacom náčrte vypracovanom spoločnosťou GEONA, s.r.o. a zodpovedajú geometrického plánu č. XXXXXXXX -XX/ XXXX, ktorý vypracoval p. Ing. Richard Nagy. Zároveň žiadali priznať žalobcom voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 2. V podanej žalobe poukázali na to, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. B., a to parcely reg. „C“ č. 7045/5 – orná pôda vo výmere 1826 m2 a parcely reg. „C“ č. 7045/6 –zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 226 m2, ktoré žalobcovia kúpili v roku 2009. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností susediacich s vyššie uvedenou nehnuteľnosťou žalobcov, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. B., a to parcely reg. „C“ č. 7048/1 – záhrada vo výmere 2286 m2 a parcely reg. „C“ č. 7048/3 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 184 m2. V čase kúpy predmetných nehnuteľností žalobcami bol susedný pozemok – pozemok žalovanej ohraničený starým plotom, a to najmä okolo parciel, ktoré sú predmetom sporu. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy na dané pozemky žalobcom skontroloval priebeh hranice geodet Ing. Richard Nagy, ktorý skonštatoval, že hranicu tvorí oplotenie pokračujúce až po kovový kolík, ktorý sa v tom čase nachádzal na konci záhrady. Žalobcovia teda kúpili pozemok v presvedčení, že pozemky – t.j. parc. č. 7045/5 a 7045/6 majú hranice určené jednak prirodzene v priestore (oplotením) a toto určenie zodpovedá aj ich zakresleniu na mape evidovanej v katastri nehnuteľnosti. Po kúpe pozemku si dali vypracovať geometrický plán na rozdelenie
parciel, ktorý taktiež vypracoval p. Nagy. Vo výkaze výmer uviedol, že právny stav je totožný so stavom v katastri nehnuteľností. Žalobcovia na svojom pozemku postavili rodinný dom a pozemky postupne zveľaďovali. V roku 2017 došlo k dohode medzi žalobcami a žalovanou o tom, že žalovaná rozoberie svoj starý plot, následne si žalobcovia upravia príjazdovú cestu a potom si žalovaná postaví nový plot. Žalovaná aj spolu s manželom nenamietali takúto dohodu, boli prítomní pri realizácií stavieb, dokonca sám manžel žalovanej betónoval kovové stĺpiky potrebné na výstavbu ich nového plota na úseku pri dome žalobcov podľa dohody. Žalovaná nikdy nespochybňovala hranicu vytýčenú Ing. Richardom Nagyom v Geometrickom pláne z roku zo dňa XX.XX.XXXX, o čom svedči aj skutočnosť, že si po tejto hranici postavili nový plot. Z dôvodu pokračovania vo výstavbe plota žalovanou v roku 2019 bolo potrebné k ohláseniu o výstavbe plota doložiť vytyčovací náčrt, s čím žalobcovia súhlasili, pretože pôvodný plot v zadnej časti hranice medzi pozemkami žalobcov a žalovanej už nestál a na pozemku sa nenachádzali ani vytyčovacie kolíky. Nový vytyčovací náčrt žalovanej vypracoval geodet Ing. Jaroslav Vasilečko, ktorý však určil iný priebeh hranice ako geodet Ing. Nagy. V dôsledku toho žalobkyňa opätovne oslovila geodeta Ing. Nagyho, aby vykonal kontrolné zameranie v teréne, ktoré bolo uskutočnené dňa 15.11.2019, ktorý vo svojej správe konštatoval, že geodet Vasilečko pri vytyčovaní hraníc vychádzal z iných údajov v katastri nehnuteľností ako mal a hranica ním vytýčená je posunutá 0,25 - 0,35 cm do pozemku žalobcov. Žalobcovia vzniesli námietku proti uskutočneniu danej stavby oplotenia. Napriek niekoľkým pokusom o dohodu medzi stranami medzi žalobcami a žalovanou nedošlo k žiadnej mimosúdnej dohode a hranice ostávajú naďalej sporné. 3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia predložili nasledovné prílohy: list vlastníctva č. XXXX, k. ú. B., list vlastníctva č. XXXX, k. ú. B., Kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, Geometrický plán č. XXXXXXXX -XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 31.10.2019 , Správu ku konaniu od GEONA, s.r.o., zo dňa 21.11.2019, Vytyčovací náčrt GEONA, s.r.o., Výzvu na mimosúdne rokovanie zo dňa 15.07.2020. 4. Žalovaná sa k žalobe žalobcov vyjadrila tak, že s ňou nesúhlasí a žiada žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že žalobcovia v záujme „nápravy" nesprávneho vytýčenia hraníc medzi pozemkami Ing. Vasilečkom sa obrátili s podnetom na prešetrenie práce geodeta Ing. Vasilečka na Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý bol vybavený podaním ÚGaKK SR zn. : F.. G. zo dňa 3.3.2020 označený ako oznámenie o vybavení podania tak, že „ vytyčovací náčrt č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoviteľa Ing. Jaroslava Vasilečka je vyhotovený v súlade s platnými právnymi a technickými predpismi na platných údajoch katastra. Žalovaná uviedla, že akceptuje záväzné údaje katastra nehnuteľností, hranice pozemkov tak, ako ich eviduje kataster nehnuteľností vrátane geometrického plánu vyhotoveného Ing. R. Nagyom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, avšak neakceptuje vytyčovací náčrt spoločnosti Geona s.r.o., nakoľko tento sa rozchádza s vytyčovacím náčrtom Ing. Vasilečka, pričom tento jeho vytyčovací náčrt na základe vykonanej kontroly UGKaK bol potvrdený ako správny. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaná doručila súdu spolu s vyjadrením prílohy: vytyčovací náčrt č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoviteľa Ing. Jaroslava Vasilečka zo dňa XX.XX.XXXX – originál, Oznámenie o vybavení podania ÚGKaK SR zn. : XXX/XXXX/XXX. G. zo dňa 3.3.2020, vytyčovací náčrt Ing. R. Nagya z roku 2009- vyžiadaný súdom od príslušného Okresného úrad v Snine, katastrálneho odboru. 5. Žalobcovia sa vyjadrili k vyššie uvedeným tvrdeniam žalovanej a poukázali na to, že o skutočnosti, že pri kúpe nehnuteľností žalobcom v 2009 bol susedný pozemok žalovanej ohraničený starým plotom najmä okolo parciel, ktoré sú predmetnom sporu svedčí aj fotografia, ktorá bola vyhotovená, keď Ing. Nagy kontroloval priebeh hranice pred kúpou nehnuteľností žalobcami. Na fotografii sa nachádza aj kovový kolík, ktorý v čase sa nachádzal na konci záhrady. Plot, ktorý si postavili žalobcovia, stavali so súhlasom žalovanej a to po hranici, o ktorej nikto nemal pochybnosti s tým, že stĺpiky betónoval manžel žalovanej a na fotkách vidno aj kolík, ktorý na pozemok umiestnil Ing. Nagy, ktorého predtým volali za účelom vytýčenia hranice pred výstavbou spevnenej časti prístupovej cesty. Spolu s vyjadrením na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia doručili súdu ako prílohu fotografie z pozemkov. 6. Obe strany sporu navrhovali nariadenie znaleckého dokazovania. Preto bol v spore vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru Geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností Ing. Ondrejom Ščepitom, PhD. č. X/XXXX, ktorý skonštatoval, že hraničná čiara medzi pozemkami žalobcov parc. reg. „C“ č. 7045/5 a parc. reg. „C“ č. 7045/6 nachádzajúcich sa v k. ú. B., zapísaným na LV č. XXXX a
pozemkami vo vlastníctve žalovanej parc. reg. „C“ č. 7048/1a parc. reg. „C“ č. 7048/3 nachádzajúcich sa v k.ú. B., zapísaným na LV č. XXXX prechádza postupne zo severovýchodu smerom na juhozápad podrobnými bodmi 3005-11, 4381-26, 4381-25, 4381-24, 4381-23, 4381-27 a 10-178. Geometrický plán vypracovaný Ing. R. Nagyom z roku 2009 možno považovať za technicky správny z hľadiska jeho geometrických parametrov, avšak nemá zásadný vplyv na celkové zobrazenie resp. spochybnenie posudzovanej právnej hranice. Vytyčovací náčrt č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoviteľa Ing. Jaroslava Vasilečka zo dňa XX.XX.XXXX vychádza z platného vektorového geodetického podkladu a posudzovaná hranica zadefinovaná geodetom prechádza postupne zo severovýchodu smerom na juhozápad podrobnými bodmi 3005-11, 4381-26, 4381-25, 4381-24, 4381-23, 4381-27 a 10-178. K rovnakým záverom dospel aj znalec Ing. Ondrej Ščepita, PhD.. Znalec Ing. Ondrej Ščepita, PhD. záverom uviedol, že posudzovaná právna hranica medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcov a vo vlastníctve žalovanej vychádza z platného stavu evidovaného v KN a týmto posudkom potvrdil znalec súlad medzi písomnou a grafickou časťou katastrálneho operátu v posudzovanej lokalite, čiže súlad medzi SPI- KN a SGI- KN. 7. Žalobcovia vo vyjadrení k vyššie uvedenému znaleckému posudku skonštatovali, že znalec Ing. Ščepita určil priebeh právnej hranice medzi pozemkami strán sporu tak, ako tvrdili žalobcovia, čo vyplýva nielen zo záveru znaleckého posudku, ale najmä je to zreteľne viditeľné na obrázkoch (napr. obrázok č. 6 až obrázok č. 14), ktoré sú uvedené priamo v znaleckom posudku, pretože takto určená právna hranica zodpovedá aj reálnemu užívaniu pozemkov žalobcami od doby ich vstupu do držby. Priebeh hranice medzi pozemkami strán sporu je určený tak, ako žalobcovia pozemky užívali od vstupu do držby, čo v podstate pri ohliadke potvrdila aj samotná žalovaná pred znalcom a jej stanovisko je zachytené v znaleckom posudku. Vzhľadom na vypracovaný znalecký posudok žalobcovia upresnili petit žaloby tak, že súd určuje, že právna hranica medzi pozemkami žalobcov parcela reg. „C“ č. 7045/5 a parcela reg. „C“ č. 7045/6 nachádzajúcich sa v k. ú. B., zapísaných na LV č. XXXX a pozemkami vo vlastníctve žalovanej parcely reg. „C“ č. 7048/1 a parcela reg. „C“ č. 7048/3 nachádzajúcich sa v k. ú. B., zapísaných na LV č. XXXX, prechádza postupne zo severovýchodu smerom na juhozápad podrobnými bodmi 3005-11, 4381-26, 4381-25, 4381-24, 4381-23, 4381-27 a 10-178 tak ako je to znázornené v znaleckom posudku Ing. Ondreja Ščepitu, PhD. číslo X/XXXX v prílohe č. 2 tohto posudku, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. 8. K vyjadreniu žalobcov podal odborné stanovisko znalec Ing. Ondreja Ščepitu, PhD., v ktorom uviedol, že priebeh právnej hranice medzi pozemkami parcely registra C-KN 7045/6 a 7048/1 je jasne, zreteľne a obšírne popísaný a vysvetlený v podanom znaleckom posudku. Bolo preukázané, že reálne zameraný okraj zámkovej dlažby, ktorý je ukončený vsadeným obrubníkom do betónového lôžka, tvorí aj právnu hranicu medzi uvedenými pozemkami. Pomocný bod „A“ ktorý bol zameraný ako severovýchodný cíp obrubníka zámkovej dlažby a súčasne priesečník zámkovej dlažby v danom mieste v smere kolmom na majetkovú hranicu medzi pozemkami 7045/6 a 7048/1 na úsečke podrobných bodov 4381-24 a 4831-23 a to 19,61 m v smere od bodu 4381- 23 po bod 4381-24, bol zameraný zo strednou súradnicovou chybou mx,y = ?p = 0,22 m. Tento bod („A“) v rámci svojej najvyššej presnosti akou mohol byť a aj bol určený, leží na úsečke medzi podrobnými bodmi 4381-24 a 4831-23. Keďže v danom prípade nebola preukázaná zmena právnej hranice, oproti stavu definovanom v platnom a záväznom stave KN, nie je potrebné vykonávať zmeny v katastri nehnuteľností a podaný znalecký posudok danú skutočnosť patrične preukázal. 9. Na návrh žalobcov, bol na pojednávaní vypočutý znalec Ing. Ondrej Ščepita, PhD., ten zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku. Poukázal na to, že pomocný bod A treba chápať ako bod, ktorý momentálne nie je matematický zadefinovaný v katastri, ale tento pomocný bod A si vytvoril z dôvodu, aby mohol posúdiť, či roh zámkovej dlažby ukončený obrubníkom leží na právnej hranici medzi podrobnými bodmi 23 a 24 v katastri a následne určiť a posúdiť presnosť tohto pomocného bodu A. Každý bod v katastri je definovaný so svojou strednou súradnicovou chybou, ktorá vychádza z toho, ako boli tieto body matematicky zadefinované na katastri. Pokiaľ boli tieto body zadefinované s kvalitou presnosti určenia podrobného bodu T3, čo znamená, že základná stredná súradnicová chyba takéhoto bodu je 0,14 m, pričom základná stredná súradnicová chyba sa posudzuje podľa krajne prípustnej alebo dovolenej odchýlky, čo znamená 1,7 násobok základnej strednej súradnicovej chyby. V tomto prípade
u tohto pomocného bodu A, ak body 23 až 24 tvoriace úsečku, sú zadefinované s kvalitou presnosti určenia súradnicovej chyby T3, to znamená, že každý 1 bod vrátane tohto pomocného bodu A, ktorý sa nachádza na tejto úsečke medzi podrobnými bodmi 23 a 24, môže byť zadefinovaný len s takou kvalitou a umiestnením, ako boli zadefinované tie východiskové súradnice a následne potom ako znalec takou kvalitou tieto body a ich umiestnenia posudzuje, to znamená, ak tieto základné body boli zadefinované so strednou súradnicovou chybou 0,14 m, krajne dovolená odchýlka pre obe body je 0,24 m, to znamená, že ak znalec určí alebo zameria nejaký bod ohraničený týmto parametrom krajne dovolenej odchýlky, musí v závere potom prehlásiť, že takýto bod vrátane tohto pomocného bodu A je identický prihliadajúc na uvedenú strednú chybu a v tomto konkrétnom prípade pomocný bod A, ktorý momentálne v katastri nie je matematicky zadefinovaný znalec zameral a vytýčil so súradnicovou chybou 22 cm, to znamená 0,22 m a to znamená, že ak delta P odchýlka tohto bodu je 0,22 m, pričom táto odchýlka musí byť menšia, nanajvýš rovná krajne dovolenej odchýlke, čo je 0,24 m. Z tohto dôvodu musel urobiť záver: bod A leží na právnej hranici, ktorá bola určená s takou presnosťou, pričom tento bod bol určený s takou presnosťou, ako s najvyššou presnosťou určený mohol byť. Bod A leží na právnej hranici, pričom sa však v teréne môže javiť, že tento bod je posunutý cca 0,22 m, respektíve 22 cm, avšak to sú prípustné odchýlky v rámci strednej chyby. Pomocný bod v teréne nebol stabilizovaný, bol len vytýčený pre ilustráciu v teréne a leží na úsečke medzi podrobnými bodmi 24 a 27. Jedná sa o právnu hranicu v rámci tolerancií, matematicky je ho možné rovnako zakresliť do katastra. Pomocné body možno zamerať aj matematicky, aby sa zapísali do katastra pre prípadné účely výstavby plota v budúcnosti vypracovaním geometrického plánu a odstránením spornosti. Bod 3005-311 vytýčil v teréne, ktorý sa nenachádza na múriku. Stĺpik určuje smer majetkovej hranice po osi oplotenia na podrobný bod 3005-311, t. j. stĺpik, od ktorého smeruje šípka na fotke, účel smer oplotenia. Tento stĺpik na fotke určuje len smer oplotenia a tento bod sa nenachádza na tom múriku, znalec ho tam vytýčil v teréne, kde urobil značku asi klincom. Zaevidovanie nových lomových bodov na priamke na úsečke nie je zmena právnej hranici, iba je to podrobnejšie, detailnejšie zaevidovanie priebeh hranice. Podľa znalca aj geometrický plán Ing. Nagya a vytyčovací náčrt Ing. Nagya s vytyčovacím plánom a náčrtom Ing. Vasilečka boli vyhotovené správne, v rámci prípustnej tolerancie a v súlade s údajmi v katastri. Vyhotovením geometrického plánu na tieto pomocné body a jeho zápis do katastra by neviedlo k zmene právnej hranice oproti terajšiemu stavu a bude to tak, ako to je v katastri aj teraz. Každý geodet, ktorý by tam prišiel vytýčiť hranicu, ak vytýči body s krajne dovolenou odchýlkou, tak musí konštatovať, že ten bod je na právnej hranici, teda keď si zameria znalec začiatok úsečky alebo priamky ako jeden bod s krajne dovolenou odchýlkou T3, teda so strednou súradnicovou chybou 14 cm, znalec to o musí posudzovať ako 1,7 násobok, teda 0,24 m, znalec keď ten bod prvotný v tej elipse 0,24 m nájde, čo je prípustne a dovolená odchýlkam, jedná sa o právnu hranicu, ale v rámci tejto odchýlky je možné, že v teréne by geodeti vytýčili v rámci tejto odchýlky rôzny priebeh, ale len v rámci tohto parametra. Preto je tam aj tá odchýlka, ktorá je dovolená. Ak znalec príde vytyčovať ten bod následne po nejakom čase v rámci rozdielneho postavenia družíc, ho môže vytýčiť trošku inak, ale v rámci tejto dovolenej odchýlky, teda tzv. strednej chyby bodu. 10. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní navrhla, aby boli novým geometrickým plánom zadefinované uvedené 2 pomocné body, na ktoré sa pýtala znalca, ktorý leží na právnej hranici. Navrhla vypracovanie geometrického plánu na matematické zameranie týchto pomocných bodov a následne prípadne podľa tohto geometrického plánu by upravili petit žaloby. Tento návrh súd zamietol, ako nedôvodný a nehospodárny, pretože ani po jeho vykonaní by sa právny stav hranice, ktorý je v súlade s údajmi v katastri nezmenil a teda by sa ani nezmenilo právne postavenie strán sporu – ich vlastnícke právo. Vo veci pritom už vypracovali GP, vytyč. náčrt traja geodeti, tak ako je to popísané vyššie – Ing. Nagy, Ing. Vasilečko a Ing. Ščepita a okrem toho si tam strany v rámci mimosúdnych jednaní privolali aj Ing. Mihalika. 11. Právna zástupkyňa žalovanej žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na takejto určovacej žalobe, lebo žalobcovia sa domáhajú touto žalobou určenia priebehu hranice, avšak uvedená hranica zodpovedá právnym údajom zapísaným v katastri nehnuteľnosti. Ani vypracovaním geometrického plánu na určenie pomocných bodov v rámci hraníc pozemku, by sa nezmenila právna hranica a údaje v katastri. Ide o určovaciu žalobu v časti pozemku, kde musí byť podľa CSP preukázaný naliehavý právny záujem zo strany žalobcov, avšak po vykonanom
dokazovaní a doteraz vykonaného znaleckého dokazovania aj v prípade, že by súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie na vypracovanie geometrického plánu, je zrejmé, že nedôjde k zmene právnej hranice medzi pozemkami, preto žalobu ako nedôvodnú žiadame zamietnuť. 12. Súd zistil tento skutkový a právny stav: 13. Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia, že hraničná čiara medzi pozemkami žalobcov parc. reg. „C“ č. 7045/5 a parc. reg. „C“ č. 7045/6 nachádzajúcich sa v k. ú. B., zapísaným na LV č. XXXX a pozemkami vo vlastníctve žalovanej parc. reg. „C“ č. 7048/1a parc. reg. „C“ č. 7048/3 nachádzajúcich sa v k.ú. B., zapísaným na LV č. XXXX, prechádza hraničnými bodmi tak ako sú určené podľa vytýčenia hranice vo vytyčovacom náčrte vypracovanom spoločnosťou GEONA, s.r.o. a zodpovedajú geometrického plánu č. XXXXXXXX -XX/XXXX, ktorý vypracoval p. Ing. Richard Nagy. 14. Z LV č. XXXX katastrálneho územia B. vyplýva, že vlastníkmi parciel reg. „C“ č. 7045/5 a parc. reg. „C“ č. 7045/6 sú žalobcovia na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. 15. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy na dané pozemky žalobcom skontroloval priebeh hranice geodet Ing. Richard Nagy, ktorý skonštatoval, že hranicu tvorí oplotenie pokračujúce až po kovový kolík, ktorý sa v tom čase nachádzal na konci záhrady. 16. Po kúpe pozemku si dali vypracovať geometrický plán na rozdelenie parciel, ktorý taktiež vypracoval Ing. Richard Nagy. Vo výkaze výmer uviedol, že právny stav je totožný so stavom v katastri nehnuteľností. 17. Z LV č. XXXX katastrálneho územia B. vyplýva, že vlastníkom parc. reg. „C“ č. 7048/1a parc. reg. „C“ č. 7048/3 je žalovaná . 18. Na požiadanie žalovanou geodet Ing. Jaroslav Vasilečko vypracoval vytyčovací náčrt, ktorý však určil iný priebeh hranice ako geodet Ing. Nagy. 19. V dôsledku toho žalobkyňa opätovne oslovila geodeta Ing. Nagyho, aby vykonal kontrolné zameranie v teréne, ktoré bolo uskutočnené dňa 15.11.2019, ktorý vo svojej správe konštatoval, že geodet Vasilečko pri vytyčovaní hraníc vychádzal z iných údajov v katastri nehnuteľností ako mal a hranica ním vytýčená je posunutá 0,25 - 0,35 cm do pozemku žalobcov. 20. Žalobcovia výzvou zo dňa 17.07.2020 vyzvali žalovanú na riešenie predmetnej právnej veci mimosúdnou dohodou, avšak k dohode nedošlo. 21. Žalobcovia v záujme „nápravy" nesprávneho vytýčenia hraníc medzi pozemkami Ing. Vasilečkom sa obrátili s sa obrátili s podnetom na prešetrenie práce geodeta Ing. Vasilečka na Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý bol vybavený podaním ÚGKaK SR zn. : F.. G. zo dňa 3.3.2020 označený ako oznámenie o vybavení podania tak, že „ vytyčovací náčrt č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoviteľa Ing. Jaroslava Vasilečka je vyhotovený v súlade s platnými právnymi a technickými predpismi na platných údajoch katastra. 22. Znalec Ing. Ondrej Ščepita, PhD. uviedol, že posudzovaná právna hranica medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcov a vo vlastníctve žalovanej vychádza z platného stavu evidovaného v KN a svojím posudkom potvrdil znalec súlad medzi písomnou a grafickou časťou katastrálneho operátu v posudzovanej lokalite, čiže súlad medzi SPI- KN a SGI- KN. 23. Právna zástupkyňa žalovanej žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na takejto určovacej žalobe, lebo žalobcovia sa domáhajú touto žalobou určenia priebehu hranice, avšak uvedená hranica zodpovedá právnym údajom zapísaným v katastri nehnuteľnosti. 24. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 25. Podľa § 137 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 26. V spore o určenie hranice ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a že „určenie hranice“ vyjadruje určenie, ktorá časť spornej plochy patrí tomu – ktorému vlastníkovi susedných pozemkov. Spor o určenie hranice je sporom vlastníckym v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. I keď vlastník sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva predovšetkým žalobou o vydanie veci alebo zdržanie sa zásahov do jeho vlastníckeho práva, z okruhu prípustných žalôb na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani žalobu o určenie hranice medzi spornými pozemkami, ak má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). 27. V tomto prípade, súd žalobu zamietol a to z týchto dôvodov : Prvým dôvodom je, že žalobcovia nepreukázali splnenie zákonných podmienok na podanie takejto žaloby podľa § 137 CSP a to naliehavý právny záujem na takejto žalobe. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, predovšetkým z vyššie uvedeného znaleckého posudku súdneho znalca (navrhli obe strany) a z jeho vyjadrenia a vypočutia, že zistený stav hranice medzi pozemkami strán sporu je v súlade s údajmi v katastri ( v rámci prípustnej tolerancie ), vrátane už predtým vypracovanom GP Ing. Nagyho a vyt. náčrtu Ing. Vasilečka a teda právny stav v katastri je v súlade s reálnym stavom a právne postavenie strán sporu – ich vlastnícke právo by sa kladným rozsudkom súdu nezmenilo. Preto pri tejto žalobe neexistuje naliehavý právny záujem na podanie takejto žaloby podľa § 137 CSP a súd musel žalobu zamietnuť. Z tohto dôvodu súd zamietol aj ďalší návrh žalobcov na znalecké dokazovanie za účelom vytýčenia tzv. pomocných bodov na hranici, pretože právny a reálny stav priebehu hranice, by sa nezmenil, tak ako je to už uvedené vyššie a tak ako sa k tomu pri výpovedi vyjadril aj súdny znalec. Súd nemohol vziať do úvahy tvrdenia pr. zástupkyne žalobcov na poslednom pojednávaní, že sa nejedná o určovací spor a žalobu, ale, že sa jedná o susedský spor a preto sa na neho ustanovenia § 137 CSP nepoužijú. Každý spor o určenie priebehu hranice medzi pozemkami je aj určovacím sporom, ohľadom vlastníckeho práva strán sporu k ich susediacim pozemkom, k čomu je už rozsiahla judikatúra súdov SR a s čím súhlasí aj právna teória. Preto sa ustanovenia § 137, predovšetkým preukázanie naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby – v tomto prípade zmena právneho postavenia strán sporu ohľadom ich vlastníckeho práva použije a žalobca musí preukázať splnenie zákonnom stanovených podmienok v § 137 CSP, na podanie takejto žaloby. Druhým dôvodom je, že do skončenia dokazovania (koncentračná zásada) žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia o zlom priebehu hraníc pozemkov, ktorý by mal byť v rozpore so záväznými údajmi v katastri. Pričom platí odôvodnenie ako je uvedené v predchádzajúcom odseku. 28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. V danom prípade bola žaloba zamietnutá, teda možno konštatovať, že v konaní bola úspešná žalovaná a preto v zmysle § 255 ods. 1 CSP jej prináleží nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcom, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa ani na v predmete sporu, ani v stranách sporu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.