Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 6Er/1141/2013 6613222489 12. 08. 2024 JUDr. Dušan Kucbel ECLI:SK:OSLC:2024:6613222489.2
Uznesenie Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., občan SR proti povinnému: E. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., občan SR o vymoženie 2.560,30 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom E. E. F. (predtým exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom E. A. E.), so sídlom Exekútorského úradu: E. G. XX, XXX XX B., pod sp. zn. H. XXXX/XXXX, takto rozhodol: I. Súd exekúciu z a s t a v u j e . II. Súd
p r i z n á v a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,49 Eur.
III. Trovy exekúcie z n á š a Okresný súd Lučenec. IV. Učtáreň Okresného súdu Lučenec s a u p r a v u j e vyplatiť súdnemu exekútorovi E. E. F., Exekútorský úrad so sídlom E. G. XX, XXX XX B. trovy exekúcie vo výške 49,49 Eur na účet číslo F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS:148213 v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia z rozpočtových prostriedkov súdu. odôvodnenie: 1. Dňa 12.07.2024 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko vykonaným šetrením majetkových pomerov povinného bola zistená jeho nemajetnosť. 2. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné exekučné konanie sa začalo v čase pred 1. aprílom 2017, bude sa spravovať ustanoveniami zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) účinného v čase do 31.03.2017 (ďalej len „EP“). 3. Nakoľko súdny exekútor nie je účastníkom exekučného konania s výnimkou rozhodovania o trovách exekúcie, súd o zastavení exekúcie rozhodol z úradnej moci 4. Nemajetnosť povinného exekučný súd zaraďuje medzi dôvody zastavenia exekúcie, avšak táto musí byť v exekučnom konaní objektívne zistená a to šetrením majetkových pomerov súdnym exekútorom. V opačnom prípade nie sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Nato, aby súd mohol zastaviť exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného voči povinnému je potrebné, aby zo spisu súdneho exekútora bolo jednoznačné a nepochybné, že povinný nedisponuje majetkom, z ktorého by bolo možné uhradiť aspoň trovy exekúcie. A teda zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného so zastavením exekúcie, ktorý má záujem na tom, aby sa v exekúcii pokračovalo aj v takomto prípade, nakoľko je tu z jeho strany očakávanie, že v priebehu exekúcie môže dôjsť k zlepšeniu majetkových pomerov povinného. Tu súd poznamenáva, že skutočnosť, že povinný by mohol v budúcnosti nadobudnúť nejaký majetok, resp. mať príjem je právne významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa
ukáže, že povinný nadobudne majetok, resp. dosahuje príjem z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takéhoto majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie tomu nebráni. Exekučný poriadok totiž nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. 5. Súd z doručeného podania na zastavenie exekučného konania súdnym exekútorom zistil, že povinný nemá majetok, speňažením ktorého by bolo možné získať prostriedky aspoň na úhradu trov exekúcie. Povinný nevlastní nehnuteľný majetok, exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke bola neúspešná. Vlastní síce štyri motorové vozidlá, ale tie sú blokované v skorších exekučných konaniach. 6. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd zo strany súdneho exekútora dostatočne preukázanú nemajetnosť povinného, preto exekúciu v zmysle § 57 ods.1 písm. h) EP v celosti zastavil. 7. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie spočívajúce z odmeny v minimálnej výške 33,19 eur, náhrady hotových výdavkov za poštovné vo výške 8,05 Eur, čo spolu vrátane 20% DPH predstavuje sumu vo výške 49,49 Eur 8. Súd preskúmal vyúčtovanie trov exekúcie a zistil, že súdny exekútor pri vyčíslení trov postupoval správne, v súlade s vyššie citovanou vyhláškou, a preto mu náhradu trov exekúcie vo vyčíslenej výške priznal. 9. Keďže v predmetnom prípade bola vedená exekúcia na vymoženie výživného, pričom k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, trovy exekúcie znáša súd v zmysle § 203 ods.2 EP. Preto súd uložil učtárni tunajšieho súdu vyplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Poučenie: Proti výroku I tohto rozhodnutia, je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, I. J. XX, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne. Proti výroku II tohto rozhodnutia, nie je prípustné odvolanie. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 389 ods. l CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.