Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 11Csp/1/2024 6624200192 06. 05. 2024 JUDr. Katarína Červenková ECLI:SK:OSLC:2024:6624200192.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXXX/X, zast.: JUDr. Andrej Cifra, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, ul. J. Kráľa 5/A proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zast. Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o uloženie povinnosti doručiť žalobkyni splnomocnenie umožňujúce prevod vlastníctva osobného motorového vozidla a potvrdenia o zániku úveru splnením, o primerané finančné zadosťučinenie, takto rozhodol: I. Súd u r č u j e, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č.: E. zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. II. Súd u k l a d á žalovanému povinnosť doručiť žalobkyni: - splnomocnenie umožňujúce prevod vlastníctva osobného motorového vozidla zn. Volvo V50 Diesel 2.0D Momentum, číslo karosérie (VIN): F. do vlastníctva žalobkyne na príslušnom Dopravnom inšpektoráte Policajného zboru, - písomné potvrdenie o zániku záväzku z Úverovej zmluvy č.: E. zo dňa XX.XX.XXXX splnením, a to do 5 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom primeraného finančného zadosťučinenia sumu 3.765,04 eur do troch, dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
do 3 dní
odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.01.2024 domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, uloženia povinnosti žalovanému doručiť žalobkyni splnomocnenie umožňujúcej jej prevod vlastníctva osobného motorového vozidla na Dopravnom inšpektoráte G. zboru, ako aj doručenia písomného potvrdenia o zániku záväzku z úverovej zmluvy splnením a tiež primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3.765,04 Eur. 2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 13.02.2013 uzatvorila so žalovaným, t.j. spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., úverovú zmluvu č. E. (ďalej len „Úverová zmluva“) a toho istého dňa aj Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. E. (ďalej len „Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva“), ktorej účelom bolo zabezpečiť pohľadávku žalovaného vzniknutú mu dočasným poskytnutím peňažných prostriedkov na základe Úverovej zmluvy vo forme úveru žalobkyni.
Podľa žalobkyne z kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila ako kupujúca s predávajúcim – spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. vyplýva, že na účely financovania kúpy automobilu Volvo V50 Diesel 2.0D Momentum, číslo karosérie (VIN): F. (ďalej len „osobný automobil“), bol použitý úver poskytnutý na základe Úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným. Poskytnutý úver mal pokryť časť nákladov na financovanie kúpy osobného automobilu, ktorého kúpna cena podľa kúpnej zmluvy predstavovala sumu 5.599,00 Eur a doplatok kúpnej ceny, ktorý sa mal uhradiť prostredníctvom úveru 4.426,00 Eur. Kúpna cena za predmetný osobný automobil tak bola rozčlenená do dvoch položiek platenia. Časť kúpnej ceny bola pokrytá úverom poskytnutým na základe Úverovej zmluvy a časť kúpnej ceny vo výške 1.173,00 Eur mala byť predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy. Žalobkyňa uviedla, že na základe predmetnej kúpnej zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni peňažné prostriedky za účelom financovania kúpy osobného automobilu len vo výške 4.426,- Eur, avšak v rozpore s uvedeným dojednaním v Úverovej zmluve uviedol celkovú výšku úveru až v sume 5.802,13 Eur, hoci skutočná istina úveru mala zodpovedať len nedoplatku kúpnej ceny motorového vozidla v sume 4.426,-Eur. Žalobkyňa v tejto súvislosti upozornila na zákon č. 129/2010 Zb.z., konkrétne na pojmy „celková výška spotrebiteľského úveru“, „celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom“ a „celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“. Podľa žalobkyne Úverová zmluva neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Zb.z., keď podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru, pričom v úverovej zmluve je celková výška úveru uvedená neurčito a nesprávne a tiež ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom v Úverovej zmluve je RPMN uvedená nesprávne. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobkyňa považuje úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Zb.z. za bezúročný a bezpoplatkový. 3. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že z histórie transakcií je zrejmé, že žalovanému už na úver uhradila celkovo sumu 8.191,04 Eur, preto ak jej bol poskytnutý na základe Úverovej zmluvy spotrebiteľský úver na financovanie kúpy osobného automobilu len vo výške 4.426,-Eur a na úver už zaplatila sumu 8.191,04 Eur, pri vyhodnotení úveru za bezúročný a bezpoplatkový sa potom žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil sumou 3.765,04 Eur ( 8.191,04 Eur – 4.426,-Eur ). Podľa žalobkyne, teda žalovanému plnila viac ako bola povinná, a keďže úhrada doplatku kúpnej ceny z jej strany má priamy vplyv aj na zabezpečovací prevod vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia § 553 a nasl. Občianskeho zákonníka a zabezpečovací prevod nemôže zabezpečovať neexistujúcu pohľadávku žalovaného, momentom úhrady poskytnutého spotrebiteľského úveru, a to doplatku kúpnej ceny osobného automobilu už na žalobkyňu ex lege prešlo aj vlastnícke právo k predmetnému osobnému automobilu, a to v súlade s ustanovením § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko práve týmto momentom došlo k uspokojeniu pohľadávky žalovaného. Z tohto dôvodu sa žalobkyňa žalobou domáha nielen určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej úverovej zmluvy, ale aj uloženia povinnosti žalovanému doručiť žalobkyni splnomocnenie umožňujúce jej zmenu vlastníctva v evidencii osobných motorových vozidiel a potvrdenia o zániku spotrebiteľského úveru splnením. 4. Tretím výrokom žalobného petitu si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.765,04 Eur, ktoré zodpovedá celkovej výške bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný na úkor žalobkyni získal s poukazom na spôsob a intenzitu porušenia zákona zo strany žalovaného ( § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Zb.z. o ochrane spotrebiteľa ). Žalobkyňa má za to, že žalovaný v predmetnej veci voči nej konal spôsobom odporujúcim zákonu, keď využíval zakázané nekalé obchodné praktiky, preto požadované finančné zadosťučinenie považuje za primeranú satisfakciu za protiprávne konanie žalovaného, ale súčasne je aj vyjadrením sankcie, ktorá postihuje žalovaného, ktorý závadne konal. 5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 29.01.2024, ktorým vzniesol námietku už raz právoplatne rozhodnutej veci – „res iudicata“ v časti určovacieho výroku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy a tiež vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Uviedol, že žalobkyňa predmetnú Úverovú zmluvu už raz žalovala s tým, že na základe jej vyhodnotenia za bezúročnú a bez poplatkov, požadovala vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.499,04 Eur a taktiež požadovala určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, t.j. k motorovému vozidlu, čo je podľa žalovanej synonymom aktuálne žalovaného výroku o zaslanie splnomocnenia k prepisu motorového vozidla. Konanie bolo vedené pred Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. 9Csp/201/2017, Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 15Co/108/2019, Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 9Cdo/116/2021 a tiež Ústavným súdom I. ÚS 158/2023-32. Podľa žalovaného, oba konania, resp. oba nároky vychádzajú z rovnakej okolnosti, a to
z úverovej zmluvy č. E. uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.XX.XXXX, preto je toho názoru, že pokiaľ by súd konal pri žalobe na určenie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, ktorá došla súdu neskôr, nastala by nezákonná situácia, kedy by súd riešil už raz právoplatne vyriešenú otázku druhýkrát, a to aj napriek tomu, že žalobkyňa v prípade prvej žaloby úverovú zmluvu nedoložila, čím neuniesla dôkazné bremeno, čo však podľa žalovaného automaticky neznamená, že pokiaľ ide o subjektívnu nezodpovednosť žalobcu v prvom konaní, môže podávať duplicitnú žalobu. Neúspešnosť žalobcu v prvom konaní nemôže byť dôvodom na podávanie nových alternatívnych žalôb, týkajúcich sa rovnakých ( len inak gramaticky naformulovaných) nárokov z rovnakej žalovanej úverovej zmluvy. K tretiemu výroku žalobného petitu žalovaný uviedol, že základným predpokladom na úspešné uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je okrem preukázania ujmy, aj preukázanie, že žalovaný svojím konaním porušil súčasne kumulatívne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu, čo žalobkyňa v podanej žalobe nepreukázala. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je, aby aspoň potenciálna hrozba a ujma vznikla, inak nie je čo reparovať. Z hľadiska § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľov, preto musí byť preukázané, že skutočne došlo k úspešnému uplatneniu práva na strane spotrebiteľa. Podľa žalovanej konaniu vedenému pod sp.zn. 11Csp/1/2024 nepredchádzalo žiadne konanie, v ktorom by si žalobca ako spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie práv alebo povinností zo strany žalovaného, z čoho vyplýva, že už prvý zákonný predpoklad ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Zb. z. absentuje. Zároveň poukázal na primeranosť finančného zadosťučinenia, keď mal za to, že primeranosť uplatnenej výšky v hodnote 3.765,04 Eur nie je daná a nemala by byť nástrojom obohacovania sa druhej strany sporu, preto vyplatenie takejto sumy považuje za nedôvodné, nepreukázané a v rozpore s cieľom normy, ktorý zákonodarca primeraným finančným zadosťučinením sledoval. 6. Žalobkyňa vo svojej replike zo dňa 28.02.2024 k vznesenej námietke res iudicata uviedla, že ako spotrebiteľka má vždy právny záujem na určení neprijateľných zmluvných dojednaní, a teda analogicky aj na bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a súd má povinnosť o takomto návrhu spotrebiteľa rozhodnúť buď tak, že mu vyhovie alebo ho zamietne, ale nemôže ho odmietnuť a nekonať o ňom, čo by sa rovnalo odňatiu ústavného práva na prístup k spravodlivosti. Poukázala na to, že predmetom konania na Okresnom súde Lučenec, pod sp. zn. 9Csp/201/2017 bola žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenia vlastníctva k motorovému vozidlu, ktorá bola zamietnutá výlučne z procesného dôvodu nepredloženia dôkazu, a to úverovej zmluvy, t.j. k zamietnutiu žaloby s odlišným predmetom konania došlo na základe odlišného skutkového stavu ako je v súdenej veci. Žalobkyňa sa domáha žalobou výlučne nápravy nezákonného stavu, ktorý smeruje k tomu, aby bolo možné vymazať nesprávne údaje z úverových registrov a previesť motorové vozidlo do jej vlastníctva, nakoľko je žalovaný dosiaľ stále nezákonne evidovaný ako vlastník motorového vozidla a získať primeranú finančnú kompenzáciu za ujmu spôsobenú mu nezákonným konaním. 7. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 05.04.2024 zotrval na vznesenej námietke res uidicata, a poukázal na viaceré rozhodnutia súdov týkajúce sa práve prekážky právoplatne rozhodnutej veci. 8. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní dňa 06.05.2024, ktorého sa žalovaný ani jeho právny zástupca nezúčastnili, svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Prítomný právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe, ako aj dôvodoch v nej uvedených a žiadal rozhodnúť v zmysle petitu žaloby. O doplnenie dokazovania výsluchom navrhovaného svedka – A. A. už nežiadal, nakoľko uvedený svedok sa zo zdravotných dôvodov nemôže na súd dostaviť. 9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, pripojenými listinnými dôkazmi a pripojeným spisom 9Csp/2010/2017 – 140, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: 10. Žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX ako kupujúca, uzatvorila s predávajúcim - spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa motorového vozidla zn. Volvo, model: V50, rok výroby/rok uvedenia do prevádzky: 2007, číslo karosérie (VIN): F. s tým, že kúpna cena za automobil bola medzi zmluvnými stranami dojednaná vo výške 5.599,-Eur, pričom časť kúpnej ceny vo výške 1.173,-Eur bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy, čo predávajúci podpisom na zmluve potvrdzuje a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 4.426,-Eur mala byť predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru, na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX,
uzatvorenej medzi kupujúcim a obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. najneskôr do 7 dní od podpisu zmluvy. 11. V deň uzatvorenia kúpnej zmluvy (13.02.2013) žalovaný, zastúpený sprostredkovateľom spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. uzavrel so žalobkyňou aj úverovú zmluvu č. SUA13/000750, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobkyni na financovanie doplatku kúpnej ceny predmetu kúpy a nákladov veriteľa spojených s poskytnutím úveru. V bode 3 Úverovej zmluvy je výslovne uvedené, že predmetom financovania je motorové vozidlo Volvo V50 Diesel 2.0D Momentum, číslo karosérie (VIN): F. vrátane prípadných doplnkových služieb poskytovaných dodávateľom k tomuto vozidlu. V článku 2 bode 2.4 Úverovej zmluvy sa uvádza predajná cena predmetu financovania: 5.865,Eur vrátane DPH, suma 1.173,-Eur zaplatená v hotovosti klientom, náklady s poskytnutím úveru: 1.110,13Eur a celková výška úveru: 5.802,13 Eur. V článku 4 Úverovej zmluvy s názvom „ Podmienky splácania úveru“ je uvedené: druh úveru: účelový – úhrada ceny predmetu financovania a nákladov spojených s poskytnutím úveru, ročná úroková sadzba: 27,905041%, RPMN: 31,72%, priemerná hodnota RPMN: 16%, celkové náklady spotrebiteľa: 7.429,55 Eur, celková čiastka splatná spotrebiteľom: 13.231,68 Eur, konečná splatnosť úveru: 13.02.2020, mesačná splátka: 157,52 Eur, dátum prvej splátky: 13.03.2013, počet splátok: 84. 12. Toho istého dňa uzatvorila žalobkyňa so žalovaným aj Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastnícke práva č. E., ktorej účelom bolo zabezpečiť pohľadávku žalovaného, vzniknutú mu dočasne poskytnutím peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy vo forme úveru žalobkyni. 13. Z listinného dôkazu „ História transakcií “ súd zisťuje, že žalobkyňa v prospech žalovaného dosiaľ uhradila sumu 8.191,04 Eur. 14. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila na súde viacero nárokov, a to prvým výrokom žalobného petitu žiadala určiť predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkový, druhým výrokom žalobného petitu žiadala uložiť žalovanej povinnosť doručiť žalobkyni splnomocnenie umožňujúcej jej prevod vlastníctva osobného motorového vozidla Volvo V50 Diesel 2.0D Momentum na príslušnom Dopravnom inšpektoráte policajného zboru, ako aj písomné potvrdenie o zániku záväzku z úverovej zmluvy splnením a tretím výrokom žalobného petitu požadovala primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.765,04 Eur. 15. Obrana žalovanej voči prvému výroku žalobného petitu a voči druhému výroku žalobného petitu v časti uloženia povinnosti doručiť žalobkyni splnomocnenie umožňujúcej jej prevod vlastníctva osobného motorového vozidla spočívala vznesení námietky res iudicata. PREKÁŽKA ROZSÚDENEJ VECI „ res iudicata“ 16. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Zb. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „ CSP“ ), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 17. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 18. Prekážka rozsúdenej veci ( res iudicata ) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam, ktorú skúma súd z úradnej povinnosti a jej existencia, zistenie tejto prekážky, vedie v každom štádiu konania bez ďalšieho k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec, ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo raz právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb, pričom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, v ktorých bol uplatnený, čiže ak vyplýva z rovnakého skutku. 19. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu, sp.zn. 9Csp/201/2017 súd zistil, že sa žalobkyňa voči žalovanému v uvedenom konaní domáhala zaplatenia sumy 3.499,04 Eur s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ako aj určenia vlastníctva k osobnému automobilu zn. Volvo V50 Diesel 2.0D Momentum. V konaní 9Csp/201/2017 žalobkyňa uvádzala, že dňa 13.02.2013 uzatvorila so
žalovaným úverovú zmluvu č. E. a v ten istý deň aj Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorej účelom bolo zabezpečiť pohľadávku žalovaného vzniknutú mu dočasným poskytnutím peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy vo forme úveru žalobkyni, pričom úver mal pokryť časť nákladov na financovanie kúpy predmetného osobného automobilu. V kúpnej zmluve sa uvádza predajná cena osobného motorového vozidla 5.599,-Eur, pričom časť kúpnej ceny vo výške 1.173,Eur uhradila žalobkyňa pri podpise zmluvy a zvyšná časť 4.426,-Eur mala byť hradená z poskytnutého úveru. Napriek takto vymedzenej kúpnej cene, úverová zmluva uvádza sumu úveru 5.865,-Eur, a teda došlo k navýšeniu kúpnej ceny osobného automobilu o ďalšie položky z čoho vyplýva, že žalovaný učinil súčasťou výšky spotrebiteľského úveru aj náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 1.110,13 Eur, v dôsledku čoho žalovaný ako celkovú výšku spotrebiteľského úveru uviedol hodnotu 5.802,13 Eur a nie sumu 4.692,-Eur ako správne mala byť podľa žalobkyne uvedená. Vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Zb.z., je v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Zb.z. bezúročná a bezpoplatková. Žalobkyňa v konaní 9Csp/201/2017 zdôraznila, že v úverovej zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, absentuje výška, počet a termíny splátok istiny úrokov a poplatkov, čo má tiež za následok považovanie spotrebiteľského úveru za bezúročný a bezpoplatkový. Za poskytnutý úver považuje len sumu 4.692,-Eur, preto rozdiel medzi skutočne zaplatenou sumou úveru 8.191,04 Eur a poskytnutým úverom 4.692,-Eur požaduje titulom bezdôvodného obohatenia vydať ( 3.499,04 Eur ). Druhým výrokom žalobného petitu sa žalobkyňa v konaní 9Csp/201/2017 domáhala aj určenia vlastníctva k osobnému automobilu zn. Volvo V50 Diesel 2.0D Momentum z dôvodu zániku pohľadávky voči žalovanej, keďže úhrada doplatku kúpnej ceny zo strany žalovanej má aj priamy vplyv na zabezpečovací prevod vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia § 553 a nasl. Občianskeho zákonníka. Momentom úhrady poskytnutého spotrebiteľského úveru ako doplatku kúpnej ceny daného osobného motorového vozidla podľa názoru žalobkyne prešlo na ňu ex lege aj vlastnícke právo k predmetnému osobnému automobilu, nakoľko práve vtedy došlo k uspokojeniu pohľadávky žalovaného. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že sa žalobkyňa skutočne v oboch konaniach ( v konaní sp.zn.9Csp/201/2017 ako aj v prejednávanej veci ) domáha rozhodnutia súdu na totožných skutkových tvrdeniach. Základom súdu pre pokračovanie v tomto konaní bolo preto posúdenie vzťahu určovacích žalôb a žalôb na plnenie, či rozhodnutie v konaní sp.zn. 9Csp/201/2017 tvorí prekážku už raz rozhodnutej veci, tzn. prekážku res iudicata. 21. V prvom rade je potrebné konštatovať, že predmet akejkoľvek žaloby tvoria dve zložky, a to relevantné skutkové okolnosti ( skutkový základ ) a žalobný návrh ( petit ). Pre posúdenie vzťahu medzi určovacou žalobou a žalobou na plnenie je potrebné si uvedomiť, že v nich nejde o totožnú vec. Zatiaľ čo určovacou žalobou sa má určiť existencia alebo neexistencia práva, resp. právneho vzťahu, žalobou na plnenie sa žalobca domáha určitého konkrétneho plnenia, ktoré z tohto právneho vzťahu plynie. Rozsudok na plnenie je preto exekučným titulom, na základe ktorého musí už žalovaný splniť určitú povinnosť, čo nemožno povedať o určovacom rozsudku, ktorý vlastnosťou vykonateľnosti nedisponuje. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobný návrh, t.j. petit týchto žalôb nie je rovnaký, hoci obe žaloby môžu vychádzať z rovnakého skutkového základu. Ani právna teória nie je v tejto otázke jednotná. Kým jedna skupina zastáva názor, že automaticky žaloba na plnenie tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe, keďže právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie v sebe zahŕňa aj kladné alebo záporné riešenie otázky (ne) existencie práva alebo právneho vzťahu, ktorá by mala byť riešená určovacou žalobou a vychádza teda z rovnakého skutkového základu ako žaloba určovacia. Druhá názorová skupina nepovažuje tieto závery za správne a má za to, že určovacia žaloba plní úplne inú funkciu ako žaloba na plnenie a vychádza práve z toho, že obe žaloby charakterizujú odlišné žalobné návrhy. Ich predmety je preto potrebné považovať za obsahovo rozdielne a vymykajú sa porovnávaniu „čo do šírky“. K uvedenému názorovému prúdu sa prikláňa aj M. Števček v komentári Civilného sporového poriadku, kde vyjadruje svoj odlišný názor, kedy podľa neho by sa mali doterajšie doktrinálne a judikatórne závery revidovať, pretože tieto chybné závery vyplývajú z neexistencie účinnej právnej úpravy medzitýmneho rozsudku, na čo už však teraz poukazovať nemožno. Poukazuje aj na to, že právoplatnosť môže nadobudnúť len výrok rozsudku, nie závery uvedené v jeho odôvodnení – na tomto postuláte totiž stoja doterajšie názory na vzťah prejudiciálneho určenia a splnenia povinnosti. Dodáva, že výrok o splnení povinnosti nadobúda samostatnú právoplatnosť a pôsobí ako res iudicata iba vo vzťahu k rovnakým nárokom na splnenie povinnosti. Rovnako tak samostatný právoplatný výrok o určení, pôsobí ako samostatná res iudicata len vo vzťahu k určovacím nárokom.
22.Vprejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor, tzn. spor s ochranou slabšej zmluvnej strany, kedy sa spotrebiteľka domáha určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverového vzťahu a nápravy doterajšieho stavu vo vzťahu k vlastníctvu osobného motorového vozidla, a teda je možné súhlasiť s argumentáciou jej právneho zástupcu v tom, že ako spotrebiteľka má vždy právny záujem na určení neprijateľných zmluvných dojednaní, ktoré môžu mať zásadný vplyv na jej zmluvnú povinnosť vyplývajúcu zo vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Na strane druhej, ani slabšie postavenie spotrebiteľa v konaní neznamená, že súd nebude prihliadať na procesné podmienky konania. Po oboznámení sa s rozhodnutím Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 9Csp/201/2017 – 140 zo dňa 23.05.2018 súd konštatuje, že žaloba týkajúca sa vydania bezdôvodného obohatenia bola zamietnutá z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, t.j. nepredloženia úverovej zmluvy, na základe čoho nemohol súd posúdiť jej obsah a vyhodnotiť, či obsahuje všetky obligatórne náležitosti uvádzané zákonom č. 129/2010 Zb.z., teda vyhodnotiť, či predmetný úver je alebo nie je bezúročný a bezpoplatkový, ako prejudiciálnej otázky pre posúdenie nárokov uplatnených v žalobe. Z uvedeného je zrejmé, že súd samotnú úverovú zmluvu v konaní 9Csp/201/2017 neskúmal, keďže žalobkyňa ju v konaní nebola schopná predložiť a požadovala súd o vyžiadanie úverovej zmluvy od žalovanej, ktorá však na výzvu súdu nereagovala a v konaní úverovú zmluvu nepredložila, čo viedlo k zamietnutiu žaloby pre neunesenie dôkazného bremena, teda rozhodnutia v neprospech žalobkyne. 23. Súd je toho názoru, že pokiaľ v predchádzajúcom konaní, v ktorom bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie nedošlo k posúdeniu samotnej úverovej zmluvy a zároveň ani k posúdeniu otázky existencie tohto právneho vzťahu ( určenie či tu právo je alebo nie je), nezakladá toto rozhodnutie prekážku res iudicata pre žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Uvedené možno dôvodiť aj z existujúcej judikatúry zaoberajúcej sa práve touto problematikou: R2/2011: „Právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie, vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka, či tu právny vzťah je alebo nie je, resp., či tu právo je alebo nie je bola ( musela byť ) posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho vzťahu alebo práva.“ Rovnako tiež Najvyšší súd SR sp. zn. 3Cdo/42/2006: „Právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie ( § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku ) vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva (§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku), ak otázka, či tu právny vzťah je alebo nie je, resp., či tu právo je alebo nie je, bola, teda musela byť posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho vzťahu. Podporne možno poukázať aj na názor najvyšších súdnych autorít, kedy dokonca ani v prípade totožného nároku (rovnakého petitu o určenie) nemôže ísť o prekážku veci právoplatne rozsúdenej, ak v predchádzajúcom konaní bola určujúca žaloba zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil existenciu tohto právneho vzťahu medzi sporovými stranami, tobôž teda nie v žalobe o plnenie, kde túto otázku súd riešil len ako prejudiciálnu: R15/2005: „ O prekážku veci rozsúdenej podľa § 159 ods. 3 OSP nejde, ak predchádzajúcim rozsudkom bola určujúca žaloba zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/105/200 časopis zo súdnej praxe č. 19/2004: „ Ak súd právoplatným rozhodnutím zamietne určovaciu žalobu bez toho, aby záväzne posúdil existenciu ( neexistenciu ) práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 OSP pre novú určovaciu žalobu. Vzhľadom na vyššie uvedené závery má súd za to, že rozhodnutie o žalobe na plnenie v konaní 9Csp/201/2017 netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci – res iudicata vo vzťahu k prejednávanej veci určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, nakoľko v predchádzajúcom konaní zo strany súdu nikdy nedošlo k posúdeniu predmetného úverového vzťahu, ani k skúmaniu samotnej úverovej zmluvy, teda k posúdeniu existencie práva a právneho vzťahu medzi oboma sporovými stranami. 24. Pokiaľ ide o druhý výrok žalobného petitu, ktorým sa v prejednávanej veci žalobkyňa domáha uloženia povinnosti predložiť splnomocnenie pre prepis vlastníctva motorového vozidla, vychádzajúc z konštantnej judikatúry, podľa ktorej právoplatný rozsudok o určovacej žalobe netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe na plnenie, súd opätovne zastáva názor, že zamietnutie žaloby v konaní 9Csp/201/2017 o určenie vlastníctva k totožnému osobnému motorovému vozidlu netvorí prekážku rozsúdenej veci vo vzťahu k prejednávanej žalobe. Právoplatný rozsudok o určovacej žalobe netvorí automaticky prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe na plnenie, Právoplatným
rozsudkom o určení práva, či právneho vzťahu sa totiž nerozhodlo o povinnosti plniť z tohto práva alebo právneho vzťahu, a teda žaloba na plnenie je v týchto prípadoch prípustná ( uznesenie Najvyššieho súdu SR 5ObDo 44/2011 zo dňa 13.01.2012 ). Rovnako ako pri prvom nároku, aj pri tomto nároku je potrebné zároveň konštatovať, že sa súd v konaní 9Csp/201/2017 nezaoberal posúdením existencie ( neexistencie ) práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi v súvislosti s vlastníctvom predmetného motorového vozidla, preto ani z tohto dôvodu nemôže ísť o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. URČENIE BEZÚROČNOSTI A BEZPOPLATKOVOSTI SPOTREBITEĽSKÉHO ÚVERU 25. Žalobkyňa sa prvým výrokom žalobného petitu domáhala od súdu určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, poskytnutého na základe Úverovej zmluvy č. SAUA12/000750 zo dňa 13.02.2013, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným. V prvom rade je potrebné konštatovať, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorý žalobkyňa požaduje určiť za bezúročný a bezpoplatkový je zmluvou o úvere v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a patrí medzi tzv. absolútne obchody v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Nakoľko žalovaný poskytol žalobkyni úver v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaná vystupuje v uvedenom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľka, teda fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho podnikania, obe zmluvné strany spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ( ďalej len „zákon č. 129/2010“ ) a zároveň aj definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ), preto zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a na daný právny vzťah je potrebné aplikovať v záujme ochrany práv spotrebiteľa ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Zb.z., účinné k vzniku záväzkového vzťahu ( uzavretia úverovej zmluvy ) a predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 26. Podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Zb.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „ CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 27. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Zb.z., spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba) 28 Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 137 písm. d) CSP sa možno žalobou domáhať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V spotrebiteľských sporoch je týmto osobitným predpisom práve zákon č. 129/2010 Zb.z., ktorý v ustanovení § 11 ods. 4 citovaného zákona umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil, že procesné podmienky pre konanie a rozhodnutie súdu o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru sú splnené. 29. Z nepopretých skutkových tvrdení žalobkyne a pripojených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila žalobkyňa so spoločnosťou Autocentrum AAA Auto a.s. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa motorového vozidla zn. Volvo, model V50, číslo karosérie (VIN): F.. Kúpna cena bola medzi zmluvnými stranami dojednaná vo výške 5599,-Eur. Z predmetnej kúpnej zmluvy zároveň vyplýva, že časť kúpnej ceny vo výške 1173,-Eur bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy, čo predávajúci podpisom na zmluve zároveň potvrdzuje a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 4.426,-Eur mala byť predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru na základe Zmluvy o úvere č. 13000750 uzatvorenej medzi kupujúcim ( žalobkyňou ) a obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( žalovaným ). Totožného dňa uzatvorila žalobkyňa so žalovanou úverovú zmluvu č. E., ktorú za veriteľa uzatvoril predávajúci motorového vozidla - spoločnosť Autocentrum AAA Auto a.s. s tým, že predmetom uvedenej úverovej zmluvy bolo financovanie motorového vozidla, vrátane prípadných doplnkových služieb poskytnutých dodávateľom k vozidlu: zn. Volvo V50 Diesel 2.0D Momentum, číslo karosérie (VIN): F.. V článku 2, bode 2.1 úverovej zmluvy sa uvádza, že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny predmetu financovania a náklady veriteľa spojené s poskytnutím
úveru. V článku 2 v bode 2.4 úvodnej strany úverovej zmluvy sa ale jednoznačne v rozpore s kúpnou zmluvou uvádza predajná cena predmetu financovania: 5.865,-Eur vrátane DPH, suma ktorú žalobkyňa ako kupujúci zaplatila v hotovosti: 1.173,-Eur, náklady spojené s poskytnutím úveru: 1.110,13 Eur a celková výška poskytnutého úveru: 5.802,13 Eur. Napokon totožného dňa uzatvorila žalobkyňa so žalovaným aj Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. SUA13/000750, ktorej účelom bolo zabezpečiť pohľadávku žalovaného, vzniknutú mu dočasným poskytnutím peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy č. E.. 30. Podľa § 52a Občianskeho zákonníka (1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. (2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami. 31. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa ako spotrebiteľka uzatvorila dňa 13.02.2013 viacero zmlúv ( kúpnopredajnú zmluvu + zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere a napokon aj zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva) z povahy ktorých vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé a tvoria jeden obchodný celok ( § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka ). Súd teda konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva jednoznačná závislosť uvedených zmlúv, a teda nesmie byť vzájomné dojednanie takýchto zmlúv odlišné. Vzájomné prepojenie kúpnej zmluvy, ako aj zmluvy o úvere a nutnosti ich spoločného posudzovania opakovane vyhodnotil aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach, na ktoré správne poukázala aj samotná žalobkyňa, a to napr. v rozsudku NS SR sp.zn. 4Cdo/93/2022 zo dňa 31.05.2023, 4Cdo/29/2023 zo dňa 27.06.2023, 7Cdo/106/2022 zo dňa 25.07.2023, 8Sžo/2/2013 zo dňa 23.01.2014, 5Sžo/21/2013 zo dňa 30.04.2014. 32. V prejednávanom prípade z pripojených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že nekorešponduje výška úveru (článok 2 bod 2.4 zmluvy o úvere) s dojednanou kúpnou cenou motorového vozidla podľa kúpnej zmluvy (5.599,-Eur vrátane DPH) pri zohľadnení časti kúpnej ceny 1.173,-Eur, ktorá bola žalobkyňou ako kupujúcou zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy. Vzhľadom na vzájomné prepojenie spotrebiteľského úveru a kúpnej zmluvy motorového vozidla, mal byť poskytnutý úver použitý len na dofinancovanie doplatku kúpnej ceny predmetu financovania a všetky ostatné náklady, ktoré sú spojené s poskytovaním spotrebiteľského úveru mali byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom. Súd súhlasí so žalobkyňou, že suma vo výške 1.376,13 Eur o ktorú bola navýšená kúpna cena za motorové vozidlo, uvedená v úverovej zmluve je neurčitá, netransparentná, z uvedenej kúpnej zmluvy, ani úverovej zmluvy vôbec nevyplýva, z čoho pozostáva, ani nie je možné zistiť účel tohto plnenia, pričom zákon č. 129/2010 Zb. z. účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy jasne rozlišuje medzi poskytnutým úverom a celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom ( ustanovenie § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Zb.z. ) a je vylúčené, aby náklady spojené s poskytnutím úveru tvorili súčasť istiny poskytnutého úveru. Keďže mal byť spotrebiteľský úver použitý na účel financovania doplatku kúpnej ceny za motorové vozidlo a doplatok predstavoval 4.426,-Eur, práve uvedená peňažná suma mala byť aj celkovou výškou poskytnutého spotrebiteľského úveru. Všetky ostatné náklady, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru musia byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Je pritom evidentné, že na úvodnej strane úverovej zmluvy sú explicitne vymedzené ako náklady spojené s poskytnutím úveru náklady vo výške 1.110,13 Eur, ktoré boli neoprávnene prirátané k samotnej výške poskytnutého úveru, čo je neprípustné ( obdobne rozsudok NS SR sp.zn. 3Sžo/19/2012 zo dňa 12.03.2013, ako aj rozsudok NS SR sp.zn. 5Sžo /32/2014 zo dňa 25.05.2015 ). Z vyššie uvedeného dôvodu súd údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru uvedený v úverovej zmluve nepovažuje za správny, čo v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Zb. z. o spotrebiteľských úveroch je už samostatným dôvodom posúdenia úveru ako bezúročného a bezpoplatkového, pre chýbajúci resp. nesprávny údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru.
33. Vo vzťahu k uvedenému, súd poukazuje aj na rozsudok SD EU vo veci C-377/14, ktorý vo výroku rozsudku v bode 3 výslovne uviedol, že článok 3 písm. l ) a článok 10 ods. 2 Smernice 20085/48/ES ako aj body prílohy 1 tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výšky čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru určuje na náhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. 34. Aj legálna definícia samotného pojmu „celková výška spotrebiteľského úveru“ obsiahnutá v § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Zb.z. účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy uvádza, že celkovou výškou spotrebiteľského úveru je maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 35. V kontexte už uvedeného je zrejmé, že v predmetom spore celková suma, ktorú žalobkyňa ako spotrebiteľka reálne dostala do dispozície od veriteľa, a teda celková výška úveru činila v skutočnosti len sumu 4.426,-Eur a nie sumu 5.802,13 Eur ako sa uvádza v úverovej zmluve v článku 2. Je vylúčené do celkovej výšky úveru započítať sumy, ktoré si poskytovateľ úveru určuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a nie sú spotrebiteľovi reálne vyplatené, pričom v súdenom prípade suma 1.110,13 Eur titulom nákladov spojených s poskytnutím úveru tu nesporne takouto sumou je a nebola spotrebiteľovi reálne vyplatená, pričom tieto skutkové tvrdenia v konaní ani žalovaná strana nerozporovala. Už samo o sebe táto skutočnosť je dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti, keďže pre tento záver stačí, že chýba, resp. je nesprávne uvedená čo len jedna z obligatórnych náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Zb.z.. 36. Ďalším dôvodom pre ktorý je potrebné považovať úver za bezúročný a bezpoplatkový v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Zb.z. je aj skutočnosť o nesprávnom uvedení hodnoty RPMN v neprospech spotrebiteľa, nakoľko táto hodnota v zmluve vychádza z výšky poskytnutého úveru 5.802,13 Eur a správne mala vychádzať zo skutočnej výšky úveru 4.426,-Eur. Na základe uvedeného je preto nepochybné, že aj RPMN uvedená v úverovej zmluve nezodpovedá kúpnej cene v uvedenej kúpnej zmluve po odpočítaní úhrady 1.173,-Eur, a teda je uvedená nesprávne. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v skutkovo a právne obdobnej veci, sp.zn. 2Cdo/165/2020 zo dňa 27.10.2021. 37. Súd právne uzatvára, že podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm.b) zákona č. 129/2010 Zb. z. je potrebné považovať spotrebiteľský úver za bezúročný a bezpoplatkový pre chýbajúcu resp. nesprávne uvedenú obligatórnu náležitosť úverovej zmluvy v zmysle citovaného zákona, účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy ( § 9 ods. 2 písm. g) a j) zákona č. 129/2010 Zb. z.).
ZABEZPEČOVACÍ PREVOD VLASTNÍCKEHO PRÁVA 38. Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len "zabezpečovací prevod práva"). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ( § 133). 39. Podľa § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka, uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol. 40. Podľa § 553d ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom zabezpečovaného záväzku právo prechádza späť na osobu, ktorá zabezpečenie poskytla. Veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vec v jeho držbe vydať, a ak niet odlišnej dohody, spolu s tým, čo k nej pribudlo. 41. Zabezpečovací prevod práva je jedným zo zabezpečovacích inštitútov upravený v ustanovení § 553 až 553e Občianskeho zákonníka. Prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva si veriteľ zabezpečuje svoju pohľadávku tým spôsobom, že dlžník alebo tretia osoba odlišná od dlžníka prevedie prostredníctvom zmluvy na veriteľa svoje právo s tým, že prevod práva trvá dovtedy, kým nebude zabezpečený záväzok dlžníka splnený. Z uvedeného vyplýva, že prevodca svoje právo prevádza len podmienečne a pokiaľ dôjde k splneniu zabezpečeného záväzku dlžníka, nadobudne prevodca svoje
prevedené právo späť. Len v prípade, ak dlžník zabezpečený záväzok nesplní, veriteľovi nezostane prevedené právo natrvalo, môže však pristúpiť k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, napr. jeho predajom na dražbe. Predmetom zabezpečovacieho prevodu práva môže byť každé právo, ktoré má majetkovú hodnotu a dá sa previesť a patrí prevodcovi. Prevodca teda môže na veriteľa previesť, napr. vlastnícke práva k hnuteľnej ale aj nehnuteľnej veci, či právo k cennému papieru. Zabezpečovací prevod práva zaniká zánikom záväzku, ktorý bol takto zabezpečený. Uvedené znamená, že pokiaľ dlžník zaplatí svoj dlh veriteľovi, aj samotný zabezpečovací prevod práva zanikne. Právo v tomto prípade prechádza späť na dlžníka. 42. Vzhľadom na vyššie konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, vychádzajúc z údajov uvedených v priložených listinných dôkazoch ( kúpna zmluva, úverová zmluva, história transakcií), žalobkyni bol poskytnutý na základe úverovej zmluvy spotrebiteľský úver na financovanie kúpy osobného motorového vozidla len vo výške 4.426,-Eur a žalovanému zaplatila celkovo sumu 8.191,04 Eur. Uvedené znamená, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil už sumou 3.765,04 Eur ( 8191,04 Eur – 4426,-Eur ), a teda žalobkyňa splnila viac ako bola veriteľovi povinná. Momentom úhrady poskytnutého spotrebiteľského úveru ako doplatku kúpnej ceny motorového vozidla vo výške 4.426,-Eur, došlo k zániku záväzku žalovaného ako veriteľa splnením, čo má priamy vplyv aj na existenciu zabezpečovacieho prevodu práva, keďže zánikom zabezpečovacieho záväzku, právo prechádza späť na osobu, ktorá zabezpečenie poskytla. Veriteľ je preto bez zbytočného odkladu povinný vec v jeho držbe vydať ( § 553d Občianskeho zákonníka v spojení s § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka ). Momentom úhrady poskytnutého úveru na žalobkyňu ex lege prešlo aj vlastnícke právo k predmetnému osobnému automobilu v súlade s ustanovením § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu uspokojenia pohľadávky veriteľa – žalovaného. 43. Podľa § 137 písm. a) CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o povinnosti.
a) splnení
44. Z dôvodu zániku záväzku z úverovej zmluvy jej splnením a súčasne aj zánikom zabezpečeného záväzku, považoval súd aj nárok žalobkyne v časti II. žalobného petitu za dôvodný, a keďže žalovaný dobrovoľne nevykonal potrebné kroky k náprave nezákonného stavu smerujúce k prevodu motorového vozidla späť do vlastníctva žalobkyne, súd mu túto povinnosť II. výrokom rozsudku uložil. Zároveň mu uložil aj povinnosť zaslať žalobkyni písomné potvrdenie o zániku záväzku z úverovej zmluvy, ako dokladu potrebného pre výmaz nesprávne uvedených údajov v úverových registroch, keďže jej úverové zaťaženie splnením dlhu zaniklo. 45. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 46. Súd uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobkyni splnomocnenie umožňujúce prevod vlastníctva k motorovému vozidlu, ako aj písomné potvrdenie o zániku záväzku z úverovej zmluvy do 5 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle návrhu žalobcu, teda v dlhšej lehote ako je zákonná paričná lehota 3 dni, keď navrhnutú lehotu považoval za primeranú na splnenie súdom uloženej povinnosti. PRIMERANÉ FINANČNÉ ZADOSŤUČINENIE 47. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Zb. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. 48. Podľa § 3 ods. 3/ a 5/ zákona č. 250/2007 Zb. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 1) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 49. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Zb. z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. 1) 50. Tretím výrokom žalobného petitu sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej titulom primeraného finančného zadosťučinenia sumu 3.765,04 Eur. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia tohto nároku je porušenie práva alebo povinnosti stanovenej zákonom č. 250/2007 Zb.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú najmä predpisy na ochranu spotrebiteľa ( osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v ustanoveniach § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Zb.z. ). Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a zároveň podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Zb.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje. Inštitút finančného zadosťučinenia je prostriedkom slúžiacim k reparácii ujmy spotrebiteľa vzniknutej z porušenej povinnosti dodávateľa; jeho výška zákonom určená nie je; z pojmu primerané finančné zadosťučinenie je možné vyvodiť, že jeho výška bude závislá od konkrétnych okolností každého prípadu; nárok na primerané finančné zadosťučinenie je samotným nárokom nezávislým na iných finančných nárokoch ( napr. náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia a podobne ) a jeho výška má byť úmerná len rozsahu a významu porušenia povinnosti dodávateľa; nárok vzniká proti porušovateľovi práva spotrebiteľa; jediným predpokladom, ktoré citované ustanovenia zákona vyžaduje je, aby spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti uplatnenej týmto zákonom a osobitnými právnymi predpismi; pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétne nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu bezdôvodného obohatenia alebo z výroku rozsudku určí neprijateľnosť, konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluva; žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétne ujma nevyžaduje ( rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019 ). 51. Súd konštatuje, že žalovaný porušil práva žalobkyne ako spotrebiteľa, resp. porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a žalobkyňa ako spotrebiteľka úspešne uplatnila na súde v tomto konaní porušenie svojich práv, keď súd posúdil úverovú zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú z dôvodu nesprávne uvedenej výšky úveru ( navyšovanie istiny úveru o fiktívne náklady), ako aj nesprávne uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa, a preto sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že v prejednávanom spore nebol daný základ pre uplatnenie tohto nároku. 52. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušenia práv spotrebiteľov. Pri úvahe o výške priznaného finančného zadosťučinenia súd zohľadnil jednak intenzitu porušenia spotrebiteľských práv, ako aj časový aspekt závažného konania žalovaného, ktorý už od uzatvorenia zmluvy ( rok 2013 ) žiadal od žalobkyne platby, na ktoré nemal nárok, v dôsledku čoho žalobkyňa plnila oveľa viac ako bola povinná dlhé časové obdobie a zároveň jej neumožnil nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu, čo jej spôsobilo nemalé problémy, keďže v evidencii osobných motorových vozidiel je stále uvádzaný ako vlastník vozidla žalovaný a žalobkyňa teda nemá možnosť s predmetným motorovým vozidlom podľa svojej vôle nakladať bez akýchkoľvek obmedzení. Z rozhodovacej činnosti súdu, ako aj z rozhodovacej činnosti iných súdov v skutkovo i právne obdobných veciach je pritom známe, že sa v prípade žalovaného nejedná o ojedinelé porušenie spotrebiteľských práv a k navyšovaniu istiny úveru o fiktívne náklady dochádza žalovaným opakovane. Súd zohľadnil tiež skutočnosť, že spotrebiteľka sa musela brániť podaním viacerých žalôb na súde proti ekonomicky a právne silnejšiemu subjektu a prihliadol aj na samotnú výšku bezdôvodne a neoprávnene požadovanej sumy žalovaným od žalobkyne na základe úverovej zmluvy.
Žalobkyňou požadovaná suma zodpovedajúca výške sumy bezdôvodne prijatej žalovaným je podľa názoru súdu primeraná a je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá vznikla konaním žalovaného a je akousi satisfakciou za stav, ktorý musela žalobkyňa v dôsledku konania žalovaného trpieť a súčasne postihuje žalovaného, ktorý konal závadne. Záverom súd dodáva, že primeranosť finančného zadosťučinenia súd posúdil aj s ohľadom na konkrétne okolnosti tohto prípadu, kedy napriek tomu, že žalobkyňa plnila viac ako mala, a teda žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, si už nebude môcť tento nárok súdnou cestou uplatniť v prípade, že žalovaný dobrovoľne nevydá žalobkyni bezdôvodne získané obohatenie, práve pre prekážku res iudicata ( konanie vedené na tunajšom súde sp.zn. 9Csp/201/2017 ), kde došlo k zamietnutiu jej žaloby pre neunesenie dôkazného bremena, kedy nedokázala súdu predložiť úverovú zmluvu, preto priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v nižšej, ako žalobkyňou požadovanej sume rovnajúcej sa aspoň výške bezdôvodného obohatenia žalovaného, by aj vzhľadom na tieto okolnosti vôbec neplnilo zákonodarcom požadovaný účel, a teda podstata tohto nároku by nebola naplnená (satisfakčná a sankčná). Súd zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že žalovaný je ekonomicky silným subjektom a priznaná výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je pre neho likvidačná a nemôže ho nijako výrazne ekonomicky poškodiť, no je zároveň spôsobilá ho odradiť od obdobného závadného konania v budúcnosti. S poukazom na všetky uvedené kritériá je súd toho názoru, že žalobkyňou požadovaná suma je primeraná povahe i rozsahu porušenia práva žalobkyne a zodpovedá svojmu účelu, preto jej v plnom rozsahu vyhovel. 57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 58. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 59. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a to na základe zásady úspechu. Žalobkyňa mala vo veci úspech v plnom rozsahu, preto jej voči žalovanému súd priznal aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza 14. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.