Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 25C/3/2024 6624200490 13. 09. 2024 JUDr. Ľuboš Murgaš ECLI:SK:OSLC:2024:6624200490.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v spore žalobcu: Obec Kamenné Kosihy, so sídlom Kamenné Kosihy 3, 991 27 Kamenné Kosihy, IČO: 00 319 368, právne zastúpený splnomocneným zástupcom Urbáni & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 681, proti žalovanému: VINICA a.s., so sídlom Cesta slobody 771, 991 28 Vinica, IČO: 36 024 767, právne zastúpený splnomocneným zástupcom Kubinec & Partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, o vypratanie nehnuteľnosti, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu sa žalobca domáhal v určenej lehote voči žalovanému vypratania nehnuteľnosti označených v petite žaloby: Číslo Listu Vlasníctva EKN Č.parcely CKN Č.parcely Výmera v m2 Spoluvlastnícky Podiel Druh pozemku Katastrálne Územie Obec Okres XXX XXX/X XXXX X/X Zast.pl. a nádv. T. T. T. T. E. T. XXX XXX XXXX X/X Zast.pl. a nádv. T. T. T. T. E. T. XXX XXX XXX X/X Zast.pl. a nádv. T. T. T. T. E. T. XXX XXX XXXX X/X Ostatná pl. T. T. T. T. E. T. XXX XXX XX X/X Ostatná pl. T. T. T. T. E. T. XXX XXX/X XXXXX X/X T.t. porast T. T. T. T. E. T. XXX XXX XXXX X/X Ostatná pl. T. T. T. T. E. T. XXX XXX XXXX X/X Ostatná pl. T. T. T. T. E. T. XXX XXX XXXX X/X Ostatná pl. T. T. T. T. E. T. XXX XXX XXXX X/X Ostatná pl. T. T. T. T. E. T. XXX XXX/XX XXXX X/X Orná pôda T. T. T. T. E. T. XXX XXX XXXXX X/X T.t.porast T. T. X T. E. T. XXX XXX/X XXXX X/X Orná pôda T. T. T. T. E. T. XXX XXX/X XXXXX X/X Orná pôda T. T. T. T. E. T. XXX XXX/XX XXXXX X/X Orná pôda T. T. T. T. E. T. XXX XXX/X XXX X/X Ostatná pl. T. T. T. T. E. T. XXX XXX XXXXX X/X T.t.porast T. T. T. T. E. T. XXX XXX XXXXX X/X T.t.porast T. T. T. T. E. T.
XXX XXX/X XXXXX X/X Orná pôda T. T. T. T. E. T. XXX XXX XXXX X/X Ostatná pl. T. T. T. T. E. T. XXX XXX/X XXX X/X Ostatná pl. T. T. T. T. E. T. XXX XXX/X XXX X/X Ostatná pl. T. T. T. T. E. T. XXX XXX/X XXX X/X Ostatná pl. T. T. T. T. E. T. XXX XXX/X XXX X/X Ostatná pl. T. T. T. T. E. T. XXX XXX/X XXXXX X/X T.t.porast T. T. T. T. E. T. XXX XXX/X XXXXX X/X Ostatná pl. T. T. T. T. E. T. XXX XXX/X XXXXX X/X Lesný poz. T. T. T. T. E. T. XXX XXX/X XXXX X/X Lesný poz. T. T. T. T. E. T. XXX XXX/XX XXXXX X/X Orná pôda T. T. T. T. E. T. XXX XXX/X XXXX X/X Ostatná pl. T. T. T. T. E. T. XXX XXX XXXXX X/X Ostatná pl. T. T. T. T. E. T. XXX XXX XXXX X/X Ostatná pl. T. T. T. T. E. T. XXX XXX/X XXXX X/X Ostatná pl. T. T. T. T. E. T. XXX XXX/X XXXX X/X Ostatná pl. T. T. T. T. E. T. XXX XXX XXXX X/X Ostatná pl. T. T. T. T. E. T. XXX XXX XXXX X/X Ostatná pl. T. T. T. T. E. T. XXX XXX XXX X/X Ostatná pl. T. T. T. T. E. T. XXX XXX XXXX X/X Vodná pl. T. T. T. T. E. T. XXX XXX/X XXXX X/X Ostatná pl. XX. T. XX. T. E. T. (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). 2. X. odôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti boli predmetom nájmu v zmysle L. zmluvy č. XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,. XXXX3 (ďalL.j len „Nájomná zmluva“), ktorý zanikol uplynutím doby nájmu ku dňu XX.XX.XXXX, ktorým dňom bol žalovaný povinný predmet nájmu odovzdať vyprataný žalobcovi. Keďže k tomuto nedošlo, žalovaný konaním postojom bráni žalobcovi užívať predmetné pozemky a vykonávať jeho vlastnícke oprávnenia. Ďalej podotkol, že nájomný vzťah bol ukončený s poukazom na čl. III nájomnej zmluvy, teda uplynutím doby nájmu v súlade s § 676 ods. 1 zák. č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Zmluvné strany podľa nájomnej zmluvy mali zmluvne upravenú možnosť predĺženia nájmu v súlade s čl. III, čo žalobca nevyužil a ku dňu 28.10.2022 realizoval výzvu žalovaného na vrátenie a prevzatie prenajatých pozemkov po skončení nájmu, t.j. ku dňu 02.01.2024 do 7 dní za účelom protokolárneho odovzdania predmetu nájmu. Žalovaný sa však podľa žalobcu pokúsil využiť inštitút zákonného nájmu v zmysle ust. § 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktorý predpokladá vznik nájomného vzťahu v prípade pasivity žalobcu. Na návrh žalovaného však žalobca reagoval listom zo dňa 10.10.2023 a žalovanému oznámil, že takýto návrh odmieta vzhľadom na zámer vyhlásiť obchodnú verejnú súťaž na nového nájomcu s poukazom na zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Keďže ceny pozemkov využívaných žalovaným vzrástli počas nájmu žalobca vychádzal z presvedčenia, že je nutné, aby novú cenu vygeneroval dlh, keďže pôvodná cena neodzrkadľovala aktuálnu ekonomickú situáciu. Z dôvodu, že žalovaný sa vyhýba vyprataniu a odmietol žalobcovi protokolárne odovzdať predmetné nehnuteľnosti, na strane žalobcu vzniká ujma. Žalobca je oprávnený vlastník a užívateľ predmetných nehnuteľností, čím preukázal podmienky pre podanie vindikačnej žaloby. 3. Predmetnú žalobu súd podľa § 167 ods. 1, zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) spolu s prílohami dňa 05.03.2024 doručil žalovanému, ktorého vyzval, aby sa k podanej žalobe vyjadril a aby uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 4. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 20.03.2024 prostredníctvom právneho zástupcu. Potvrdil, že medzi stranami bola uzavretá nájomná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX na určitú dobu do 01.01.2024, ktorej predmetom bolo prenechanie v prílohe č. 1 nájomnej zmluvy špecifikovaných nehnuteľností do dočasného užívania žalovaného za dohodnutú odplatu (nájomné) na účel poľnohospodárskej činnosti žalovaného. Na predmet nájmu (poľnohospodárske pozemky) sa vzťahuje osobitný zákon č. 504/2003 Z.z., ktorý predstavuje lex specialis k Občianskemu zákonníku aj zákonu č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Po zmene osobitnej právnej úpravy (§ 13), počnúc spolu od 01.05.2021 žalobca nemá prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy, avšak
charakter pozemkov zostal nezmenený a užívanie predmetu nájmu je v záujme oboch strán. Žalobca ako vlastník poľnohospodárskej pôdy je povinný podľa zák. č. 220/2004 Z. z. chrániť vlastnosti poľnohospodárskej pôdy a jej funkcie za účelom trvalo udržateľného obhospodarovania. Žalobca pri nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami je limitovaný charakterom poľnohospodárskej pôdy, ktorej vlastnosti je povinný chrániť, ktorú môže využívať len na poľnohospodárske účely a zabezpečovať udržateľné obhospodarovanie. Žalovaný nie je poľnohospodársky podnik, preto nemôže samostatne napĺňať povinnosti určené zákonom. V súvislosti s predmetnou žalobou je potrebné skúmať tvar, racionálne využitie a situovanie predmetných nehnuteľností v katastrálnom území T. T., ako aj prístup k týmto nehnuteľnostiam. Žalovaný ako poľnohospodársky podnik vlastní, alebo má užívacie právo na základe nájomných zmlúv s vlastníkmi okolitých nehnuteľností, ktoré obklopujú predmetné nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, ku ktorým sa žalobca dožaduje vypratania. Pritom niektoré nehnuteľnosti predstavujú úzky dlhý pás a v rámci katastrálneho územia sú situované na rôznych miestach a nie je možné ich reálne odčleniť alebo oddeliť od okolitých nehnuteľností, ktoré užíva žalovaný a tým ani fakticky vypratať (napr. pozemky EKN parc. č. XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX/X a, XXX/XX, XXX, XXX/X, XXX). Zároveň k niektorým pozemkom neexistuje iný prístup iba cez nehnuteľnosti v užívaní žalovaného (napr. XXX/X, XXX). Žalobca nemá zabezpečený prístup k predmetným nehnuteľnostiam a v prípade prenájmu tretej osobe (odlišnej od žalovaného), by zasahovala do užívacieho práva žalovaného, čím užívanie nie je reálne. Predmetné pozemky nemožno užívať ako samostatné poľnohospodárske pozemky, pretože neboli scelené a úžitok tretej osoby bez poškodenia práv žalovaného je nemožný. Žalobca má právnu možnosť predmetné nehnuteľnosti prenajať v zmysle priameho prenájmu podľa §9a ods. 9 zák. č. 138/1991 Zb. majetku obcí za nájomné určené znaleckým posudkom. Žalobca však nepreukázal reálne užívanie predmetných pozemkov po skončení nájmu žalovaným, čo nemôže vyplývať z nepodpísania preberacieho protokolu. Žalobcom špecifikovaný žalobný návrh na „vypratanie nehnuteľnosti“ je nevykonateľný. 5. Žalobca v písomnej replike zo dňa 03.04.2024 uviedol, že žalovaný si vynucuje špekulatívne ďalšie užívanie predmetných pozemkov, ktoré ďalej užíva v pôvodnom rozsahu, hoci nemá právo na prednostné uzavretie nájomnej zmluvy. Žalobca ako vlastník má právo slobodne nakladať so svojím majetkom a rozhodnúť sa o možnosti prenechať predmetné pozemky do užívania tretím osobám, ktoré disponujú spôsobilosťou riadne užívať poľnohospodársku pôdu. Podľa čl. V. písm. ab), ods. 4 zmluvy o nájme bolo dojednané, aby nájomca odovzdal predmet nájmu po jeho skončení, pričom dôkazné bremeno bolo na žalovanom. Podľa súdnej praxe vyplýva, že v prípade žaloby na vydanie nehnuteľnej veci (v zmysle uchopenia držby nehnuteľnej veci) žalobný petit má znieť na jej vypratanie. Žalobca poprel, že nemá prístup na pozemkové nehnuteľnosti označené v petite. Pozemky registra EKN parc. č. XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X XXX/X sú situované pri pozemkoch, na ktorých sú prístupy z komunikácií alebo slúžia priamo na prístup do územia. 6. Žalovaný v duplike zo dňa 07.05.2024 uviedol, že v prípade vlastníctva poľnohospodárskej pôdy je vlastník pri spôsoboch jej využitia obmedzený osobitnými predpismi, najmä zák. č. 504/2003 Z. z., racionálne nemožno užívať taký pozemok, na ktorý nie je prístup alebo pozemok, ktorého vylučuje samostatné využívanie na poľnohospodárske účely. Žalobcom deklarovaná parcela registra EKN parc. č. XXX nepredstavuje komunikáciu, rovnako ani parcela EKN parc. č. XXX nepredstavuje pozemok s prístupom z parcely CKN určenej na účel komunikácie. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/19/2022 zo dňa 27.09.2023, pričom žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ani nenavrhol dôkazy na preukázanie splnenia zákonných podmienok podľa § 12 ods. 5, § 12a zák. č. 504/2003 Z. z.. Bolo povinnosťou žalobcu požiadať žalovaného o uzavretie podnájomnej zmluvy, čo neurobil, ani nepreukázal, že nejde o neprístupné pozemky, ktoré nemožno racionálne užívať. Žalobca nemá možnosť sa domáhať vydania pozemkov in natura. Nakoľko žalovaný predmet nájmu zveľaďoval, obhospodaroval a udržiaval poľnohospodársky charakter predmetných pozemkov podľa § 13 zák. č. 504/2003 Z. z. má právo na primerané predlženie nájmu. 7. Súd predmetný spor prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 13.09.2024. 8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 13.09.2024 uviedol, že žalobca má povinnosť transparentne nakladať so svojím majetkom, pričom pri niektorých z označených pozemkoch nevznikol podnájomný vzťah. Na uplynutie doby nájmu žalobca reagoval včas, pretože žalovanému zaslal vyjadrenie k návrhu na uzavretie nájomnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX. Do konca roka 2023 žalovaný mohol vykonať zber úrody, čím v roku 2024 žalobca mohol pristúpiť k vyprataniu a podať žalobu.
Súd mal možnosť prihliadnuť na obsah verejných registrov (kataster nehnuteľnosti), či žalobca má zabezpečený prístup k predmetným pozemkom poľnohospodárskeho charakteru. V posudzovanom prípade platí negatívna dôkazná teória a bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že predmetné pozemky sú neprístupné. Žalovaný potvrdil, že nemá užívací titul k predmetným nehnuteľnostiam, tieto naďalej fakticky užíva a popiera možnosť žalobcu nakladať so svojím vlastníctvom. 9. Štatutárny zástupca žalobcu vo výsluchu na pojednávaní dňa 13.09.2024 uviedol, že funkciu starostu vykonáva od 15.12.2014, teda od času keď už bola v platnosti zmluva o nájme predmetných nehnuteľností medzi obcou a žalovaným. Poslanci obecného zastupiteľstva deklarovali záujem na dojednaní čo najlepších podmienok nájmu poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve obce. V mesiaci október 2022 žalovaný bol písomne vyzvaný na vrátenie pozemkov po skončení nájmu, na čo nereagoval. Žalobca však reagoval na návrh žalovaného na uzavretie nájomnej zmluvy zo dňa 26.09.2023, ktorý odmietol. Zároveň oznámil žalovanému záujem obce o vyhľadanie najvýhodnejšej ponuky nájmu k predmetným pozemkom. Po zániku nájmu zo strany žalovaného dochádza k užívaniu pozemkov, pretože požiadal o dotácie z PPA. O uvedenom úžitku svedčí úprava poľnohospodárskej plochy (ornice), vypúšťanie dobytku na chov, aj úhrada daňových povinností užívateľom. Parcely registra E-KN, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu s väčšou výmerou sú racionálne využiteľné. Ďalej potvrdil, že časti predmetných pozemkov sú v úžitku tretích osôb, s ktorými má z uzavretý nájomný vzťah žalovaný. Žalovaný zároveň užíva tiež okolité pozemky. Poslancom obecného zastupiteľstva bol predložený návrh žalovaného na uzavretie nájomnej zmluvy. Obecné zastupiteľstvo neprediskutovalo výšku navrhovaného nájomného, ani otázky v súvislosti s tvarom a prístupom k predmetným pozemkom. Žalobca potvrdil, že žalovaný počas trvania nájomného vzťahu riadne a včas plnil zmluvné povinnosti. Uviedol, že všetky parcely, ktorých sa týka predmet konania nie sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Obec špecifikované pozemky dokáže obhospodarovať prostredníctvom tretej osoby. Priamy prístup k predmetným pozemkom možno zabezpečiť inštitútom náhradného pozemku, čo so žalovaným nebolo prejednané. 10. Právna zástupkyňa žalovaného dňa 13.09.2024 na pojednávaní uviedla, že žiadny osobitný právny predpis, ani zmluva o nájme pozemkov nepredpokladá odovzdanie pozemkových nehnuteľností na základe písomne vyhotoveného protokolu. Ukončenie nájmu poľnohospodárskych pozemkov upravuje ust. § 12 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z. z.. Užívateľ má povinnosť vypratať pozemok v lehote určenej zákonom (do 30 dní po zbere úrody) alebo do konca príslušného kalendárneho roka. Keďže nájomná zmluva bola ukončená ku dňu 01.01.2024 a výzva na vypratanie bola datovaná dňom 28.10.2022, pričom preberací protokol bol podpísaný dňa 19.01.2024 len žalobcom, uvedený postup bol v rozpore so zákonom. Žalovaný nemohol predmetné pozemky vypratať pred uplynutím zákonom stanovenej lehoty, ktorá uplynie ku koncu roku 2024. Keďže žaloba bola súdu doručená dňa 29.01.2024 bola podaná predčasne. Predmetné nehnuteľnosti označené v žalobe nemožno vypratať. V zmysle prílohy č. 1 k Nájomnej zmluve bola vymedzená presná výmera užívaná žalovaným. Žalobca sa žalobou však domáha vypratania predmetných nehnuteľností k celým parcelám, t. j. nad rozsah dojednaného úžitku. S poukazom na tvar predmetných pozemkov uviedla, že boli predurčené na spoločné užívanie. Pre účelné využitie nehnuteľností na poľnohospodárske účely musia byť pozemky využívané (obrábané) v celku. Z dôvodu roztrúsenosti vlastníckych pomerov žalovaný vytvoril ucelenú parcelu, ktorú dokáže obhospodarovať. K jednotlivým parcelám tvoriacim celok má vlastnícke alebo užívacie právo, na základe nájomných zmlúv. Každý vlastník poľnohospodárskeho pozemku je povinný zachovávať účel a charakter využívania pôdy a je limitovaný osobitnými predpismi aj Ústavou SR v čl. 44 ods. 4, 5. Pozemok, ktorý je umiestnený v rámci iných pozemkov nemá zabezpečený faktický ani právny prístup. V takom prípade nájomca, s ktorým by žalobca uzavrel nájomnú zmluvu by musel k pozemku prejsť cez pozemky, ktoré sú v úžitku žalovaného alebo tretích osôb. Zák. č. 504/2003 Z. z. vytvára vzťah závislosti medzi prenajímateľom a nájomcom, nakoľko prenajímateľ, musí pôdu využíva na poľnohospodársky účel, ktorý keď nedokáže s naplniť samostatne, tak musí pôdu prenajať nájomcovi, ktorý dokáže poľnohospodársky pozemok obhospodarovať. Obec nemá zákonnú možnosť vyberať nájomcu bez ohľadu takéto faktory. 11. Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 13.09.2024 potvrdil, že v roku 2013 so žalobcom bola uzatvorená Nájomná zmluva na nájom predmetných pozemkov na obdobie 10 rokov s ukončením nájmu začiatkom roku 2024. Na jeseň 2023 žalovaný adresoval žalobcovi návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy za účelom pokračovania v nájomnom vzťahu, ktorý návrh nebol akceptovaný. Uviedol, že pozemky, ktoré boli označené v návrhu sú fyzicky neprístupné, čím pozemky nemožno žalobcovi vydať. Z tohto dôvodu nepodpísal ani odovzdávací protokol predmetným pozemkom.
Žalobca nepožiadal o vydanie náhradných pozemkov ani sa nevyjadril k navrhovanej výške nájomného. Ďalej uviedol, že žalobcom deklarované parcely sú v jeho vlastníctve, pričom tvoria súčasť kompletného pôdneho bloku, v ktorom sú zaradené pozemky vo vlastníctve tretích osôb, s ktorými uzavrel nájomnú zmluvu žalovaný. Využitie predmetných pozemkov zo strany žalobcu nie je možné bez porušenia práv ostatných vlastníkov. Pokiaľ k pozemkom je vedená prístupová cesta tak spravidla vyúsťuje k parcele, ktorá je vo vlastníctve tretej osoby (nájomcu), s ktorou je žalovaný v zmluvnom vzťahu. S Obcou KXX,XXbolo doposiaľ zazmluvnených 21,3 ha poľnohospodárskej pôdy, z ktorých bolo využívaných 14,32 ha. Zvyšok predstavujú priekopy, potoky, lesy, mokrade a poľnohospodársky nevyužiteľné cesty. Cenu nájomného v návrhu navýšil na sumu 80 EUR/ha. Aktuálna trhová cena nájmu v danej lokalite je na úrovni 78 EUR/ha. 12. Svedok P. Y. na pojednávaní dňa 13.09.2024 uviedol, že obecné zastupiteľstvo obce T. T. sa v mesiaci október zaoberalo otázkou nájmu obecných pozemkov s tým, aby uvedené boli dané subjektu ponúkajúce mu najvyššie nájomné. Nevedel sa bližšie vyjadriť ku charakteru poľnohospodárskych pozemkov, kde sa pozemky nachádzajú ani či sú racionálne využiteľné. Zároveň tento svedok neuviedol vedomosť o trhovej cene nájmu predmetných pozemkov a cenovom návrhu žalovaného. 13. Na pojednávaní dňa 13.09.2024 bola vypočutá aj svedkyňa Y. J., ktorá pracuje ako administratívna pracovníčka M. úradu M. T. T. od 01.01.2024. Potvrdila, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Zámerom žalobcu bolo dojednať najvýhodnejšie cenové podmienky nájmu poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve žalobcu. Obecnému zastupiteľstvu bol predložený návrh žalovaného na uzavretie nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Obecné zastupiteľstvo sa nezaoberalo výškou žalovaným navrhovaného nájomného. Poslanci sa uzniesli na vyhlásení verejnej súťaže na výbere nájomcu. Predmetom rokovania nebol charakter pozemkov ani prístup na pozemky. Svedkyňa nevedela zaujať žiadne stanovisko, či plocha poľnohospodárskych pozemkov žalobcu je využiteľná na poľnohospodárske účely (pestovanie), ani či k pozemkom vedie prístupová cesta. 14. Súd na pojednávaní dňa 13.09.2024 vykonal dokazovanie výsluchmi sporových strán, výsluchmi svedkov a oboznámil sa s obsahom listín: Zmluva o nájme č. XXX/XXXX č.l. 6, výzva na vrátenie a odovzdanie predmetu nájmu č.l. 7, návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX č.l. 8 spolu so súdnou doručenkou č.l. 9, vyjadrenie k návrhu na uzavretie nájomnej zmluvy č.l. 10, výpis z LV č. XXX na č.l. 11-18, nájomná zmluva č. XXXXX/XXXX-PNZ-PXXXXX/XX.XX č.l. 38-42, prílohy k nájomnej zmluve č.l. 43-52, dodatok č. XXXXX/XXXX-PNZ-PXXXXX/XX.XX č.l. 53, prílohy k nájomnej zmluve č.l. 54-64, výpis z LV č..l. XX-XX, výpis z katastrálnej mapy č.l. 77-78, výpis z katastrálneho operátu č.l. 107-109, Usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva a +rozvoja vidieka SR č.l. 110-113. Rovnako sa súd oboznámil s obsahom listín, ktoré boli predložené stranami na pojednávaní na č. l. 161-169. 15. Na základe vyššie uvedeného súd zistil vo veci nasledovný skutkový stav: Podľa výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX pre katastrálne územie a obec T. T. vyplýva, že žalobca je vlastníkom pozemkových nehnuteľností, ktoré sú evidované na katastrálnej mape ako parcely registra CKN, pričom je vlastníkom pozemkov, ktoré sú na uvedenom LV na mape určeného operátu vedené ako parcely registra E-KN vo výlučnom vlastníctve žalobcu v podiele 1/1 v pomere k celku. 16. Žalovaný je obchodná spoločnosť zameraná na poľnohospodársku výrobu. Je vlastníkom a disponuje užívacím právom k pozemkom, ktoré obklopujú predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Uvedené vyplýva z predloženej Nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX-PNZ -P XXXXX/XX.XX o nájme poľnohospodárskych pozemkov medzi žalovaným a Slovenským pozemkovým fondom, rovnako z pripojených LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX pre k. ú. obec T. T. a z kópie katastrálnej mapy určeného operátu pre označené katastrálne územie. Podľa uvedených dokumentov žalovaný má zazmluvnených pre k. ú. T. T. výmeru 43,3583 ha poľnohospodárskej pôdy. 17. Dňa 19.11.2013 medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o nájme č. XXX/XXXX v znení Prílohy č. 1, ktorej predmetom bol prenájom pozemkových nehnuteľností v zmysle čl. I predmetnej zmluvy vo vlastníctve žalobcu ako prenajímateľa špecifikovaných v prílohe nájomnej zmluvy. Z čl. II nájomné zmluvy potom vyplýva, že pozemkové nehnuteľnosti boli nájomcovi prenajaté za účelom výkonu poľnohospodárskej činnosti v rámci predmetu jeho podnikania. Z čl. III. vyplýva, že nájom
nehnuteľnosti bol dojednaný na dobu určitú, t. j. 10 rokov so začiatkom nájmu počnúc od 01.01.2014. Zmluvné strany dojednali ukončenie nájmu spôsobmi ad a/ uplynutím dohodnutej doby nájmu, ad b/ dohodou zmluvných strán, ad c/ dňom zániku prenajímateľa alebo nájomcu bez právneho nástupcu. 18. K dňu 28.10.2022 žalobca písomne vyzval žalovaného na vrátenie pozemkov, ktoré boli predmetom nájmu s tým, aby bol predmet nájmu odovzdaný žalobcovi najneskôr do 7 dní po skončení nájmu, protokolárnym spôsobom a za prítomnosti zástupcov. 19. Ku dňu 04.10.2023 žalovaný doručil žalobcovi písomný návrh na uzavretie nájomnej zmluvy podľa § 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov a návrh na odkúpenie pozemkov vo vlastníctve žalovaného. 20. Žalobca návrh na uzavretie nájomnej zmluvy so žalovaným neprijal a uvedený odmietol písomným vyjadrením zo dňa 10.10.2023, doručeným žalovanému dňa 13.10.2023 s poukazom na na zámer žalobcu vyhlásiť pre nový nájomný vzťah obchodnú verejnú súťaž. 21. Podľa vyjadrení sporových strán a na základe výpovede vypočutých svedkov P. Y. a Y. J. súd mal potvrdené, že v mesiaci október XXXX poslanci obecného zastupiteľstva M. T. T. neprijali návrh žalovaného na uzavretie nájomnej zmluvy. Neprerokovali otázky navrhovanej výšky nájomného zo strany žalovaného na úrovni 80 EUR/ha, tvaru pozemkov a prístupových možností k pozemkom. Na základe nájomnej zmluvy zo dňa 19.11.2013 bolo zazmluvnených v úžitku žalovaného celkom 21,3 ha poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve žalobcu, z ktorých žalovaný reálne využíval 14,32 ha. Za predmet nájmu žalovaný riadne a včas uhrádzal žalobcovi nájomné a plnil daňové povinnosti. 22. Podľa § 126 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 23. Podľa § 126 ods. 2 OZ; Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. 24. Podľa § 12 ods. 3 zákon č. 504/2003 Z. z. Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 504/2003 Z. z.“); ak ide o pozemok, ktorý je užívaný bez nájomnej zmluvy, doručí jeho vlastník užívateľovi pozemku návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy alebo výzvu na vrátenie a prevzatie pozemku. Ak nedôjde k uzatvoreniu nájomnej zmluvy alebo ak bola doručená výzva na vrátenie a prevzatie pozemku, je užívateľ pozemku povinný pozemok vrátiť do 30 dní po zbere úrody alebo ak ide o pozemok, na ktorom nebola založená úroda, do konca príslušného kalendárneho roka. 25. Podľa § 12 ods. 5 zák. č. 504/2003 Z. z.; ak ide o pozemok, ktorý je užívaný bez nájomnej zmluvy a ktorý je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, na vrátenie a prevzatie pozemku podľa odseku 3 alebo odseku 4 sa primerane použije postup podľa § 12a, pri ktorom sa na užívateľa pozemku vzťahujú rovnaké práva a povinnosti ako na nájomcu. 26. Podľa § 12a ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z.; ak nájomca užíva pozemok, kde sa nájom skončil alebo sa má skončiť alebo je pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy a pozemok je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, je nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len „doterajší prenajímateľ“) uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite. Kópiu žiadosti doterajší prenajímateľ súčasne doručí na vedomie orgánu štátnej správy na úseku pozemkových úprav podľa osobitného predpisu (ďalej len „okresný úrad“). Nájomcovi vzniká právo a povinnosť hospodárenia na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ, za tých istých podmienok, aké sú upravené v podnájomnej zmluve. 27. Podľa § 150 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“); strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 28. Podľa § 153 ods. 1 CSP; strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 29. Podľa § 153 ods. 2 CSP; na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 30. Podľa § 153 ods. 3 CSP; ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 31. Vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitného zákona súd aplikoval na zistený skutkový stav, pričom dospel k záveru, že predmetná žaloba nebola dôvodná, preto ju v plnom rozsahu zamietol. 32. Občiansky zákonník poskytuje právnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vlastníkovi, proti tomuto kto do jeho vlastníctva neoprávnene zasahuje. Ochranu vlastníckeho práva zaručuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 (každý má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah ochranu) a rovnako Dodatkový protokol k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 1 (každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva). V zmysle uvedeného zakotvenia vlastníckeho práva je zjavné, že jeho obmedzenie je možné iba v nevyhnutnej miere a na základe zákona. 33. Právnym prostriedkom, ktorým sa vlastník nehnuteľnosti resp. oprávnený držiteľ môže domáhať ochrany práv voči subjektu, ktorý do týchto práv bezdôvodne zasahuje je žaloba o vydanie veci, resp. v prípade nehnuteľnosti žaloba o vypratanie. Podmienkou žaloby na ochranu vlastníckeho práva v prvom rade bolo preukázanie skutočnosti, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností, resp. oprávneným držiteľom a súčasne, že žalovaný bráni žalobcovi predmet vlastníctva užívať, resp. uplatňovať jeho vlastnícke oprávnenia, čím je zjavná neoprávnenosť zásahu do práv. 34. V predmetnej veci súd považoval za nesporné, že medzi stranami bola uzavretá Nájomná zmluva, predmetom ktorej bol nájom pozemkových nehnuteľností v zmysle čl. I nájomnej zmluvy, ktoré boli špecifikované v jej prílohe č. 1. Je ďalej zrejmé, že účelom prenájmu predmetných pozemkov bolo zabezpečenie poľnohospodárskej činnosti žalovaného v rámci predmetu jeho podnikania. Predmetom nájmu boli pozemky využívané na poľnohospodársky účel, preto sa na predmetný vzťah vzťahuje osobitná právna úprava, ktorá vyplýva zo zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov (§ 1 ods. 2 cit. zákona). Žalobca ako vlastník poľnohospodárskej pôdy bol povinný v zmysle zák. č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy chrániť vlastnosti pôdy a zabezpečiť jej trvalo udržateľné obhospodarovanie na poľnohospodársky účel. Z tohto dôvodu spôsob užívania predmetu vlastníctva na strane žalobcu bol limitovaný zákonom s ohľadom na osobitný charakter nájmu poľnohospodárskej pôdy a skutočnosť, že žalobca ako obec nie je poľnohospodársky podnik a nemá možnosť samostatne využívať predmet vlastníctva na poľnohospodársky účel. 35. So zreteľom na osobitnú povahu nájmu poľnohospodárskej pôdy bolo zákonnou podmienkou žaloby, ktorú súd skúmal prejudiciálne, preukázanie vypratateľnosti predmetných pozemkov z hľadiska ust. § 12 ods. 5 a § 12a ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z., či nejde o neprístupné pozemky a o pozemky, ktoré racionálne nemožno užívať. Tieto kumulatívne predpoklady žaloby mal povinnosť preukázať žalobca. 36. K splneniu vyššie uvedených zákonných podmienok žaloby súd uvádza, že vlastníctvo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam bolo preukázané listinnými dôkazmi na základe výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX pre k. ú. a obec T. T. k predmetným pozemkom. Ďalej bolo nesporné, že Nájomná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX bola dojednaná na dobu určitú (10 rokov) so začiatkom doby nájmu 01.01.2014, ktorá uplynula dňom 01.01.2024 (čl. III nájomné zmluvy). 37. Neoprávnené zadržiavanie veci, resp. reálny úžitok pozemkov bez právneho dôvodu zo strany žalovaného po uplynutí dojednanej doby nájmu, nemal súd preukázaný zo skutočnosti, že žalovaný nepodpísal preberací protokol k predmetným pozemkom po uplynutí doby ku dňu 19.01.2024. V tejto súvislosti súd konštatuje, že v zmysle § 12 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z. z. povinnosťou žalovaného ako
užívateľa predmetných pozemkov bolo vrátiť uvedené pozemky ich vlastníkovi do 30 dní po zbere úrody alebo do konca príslušného kalendárneho roka. Takýto postup je namieste vtedy, ak je pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy a užívateľovi bola doručená výzva na jeho vrátenie a prevzatie. V predmetnej veci doba nájmu uplynula dňom 01.01.2024, avšak na strane žalovaného ku dňu 19.01.2024 absentoval právny dôvod, aby odovzdal predmetné pozemky žalobcovi. K uvedenému dňu neuplynula lehota na vrátenie pozemku po zániku nájmu, ktorá s poukazom na § 12 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z. z. uplynie až ku koncu roku 2024. Na strane žalovaného tým nemohla vzniknúť povinnosť k protokolárnemu odovzdaniu predmetných pozemkov. Uvedená povinnosť žalovanému však k uvedenému dňu nevyplýva ani zo žiadneho zákonného, či zmluvného dojednania strán. Podľa predložených listín možno konštatovať, že výzva žalobcu zo dňa 28.10.2022 bola realizovaná v rozpore s cit. ustanovením a žalobca určil beh tejto lehoty nesprávne. Žalobca nemal možnosť z vlastnej vôle odchýliť sa od ustanovenia zákona, z dôvodu, aby skôr upravil začiatok plynutia zákonnej lehoty. 38. Z uvedeného preto vyplýva, že predmetná žaloba bola doručená súdu skôr, ako nastali rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú predpokladané zákonom, z čoho možno konštatovať záver, že predmetná žaloba bola podaná súdu predčasne, z ktorého dôvodu jej nebolo možné vyhovieť. 39. Ďalej sa prejudiciálne súd zaoberal podmienkami žaloby v tom, či boli splnené predpoklady vypratateľnosti predmetných pozemkov vyjadrené v ust. § 12 ods. 5 a § 12a ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré každá strana bola povinná tvrdiť v tomto spore vyplýva z hypotézy uvedenej právnej normy, ktorá určuje rozsah dôkazného bremena a jeho nositeľa, ktorým bol žalobca. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/19/2022 zo dňa 27.09.2023, z ktorého záverov v tejto veci vychádzal. 40. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že pokiaľ žalobca predmetnou žalobou chcel docieliť vydanie (vypratanie) špecifikovaných nehnuteľností, bol povinný tvrdiť a preukázať skutočnosti rozhodujúce z hľadiska hmotného práva v zmysle ust. § 126 ods. 1, 2 OZ a v zmysle osobitného zák. č. 504/2003 Z. z. v rozsahu ust. § 12 ods. 5, § 12a ods. 1 cit. zák. v tom, že žalobou špecifikované pozemky nie sú fakticky a právne neprístupné a nejde o pozemky, ktoré nemožno racionálne využívať. So zreteľom na uvedené hmotnoprávne ustanovenia žalobca teda bol povinný opísať technický a právny prístup k jednotlivým parcelám uvedeným v žalobnom návrhu, označiť konkrétne parcely registra CKN, resp. EKN vedené na katastrálnej mape, resp. mape určeného operátu alebo ich časti, vrátane prístupu k parcelám z verejných komunikácií alebo prístupu z iných pozemkov v katastrálnom území. Súčasne žalobca bol povinný deklarovať tvrdenia k racionálnemu využitiu každej jednej parcely alebo jej poľnohospodársky využiteľnej časti, berúc do úvahy, že racionálna využiteľnosť poľnohospodárskeho pozemku existuje vtedy, ak je pozemok prístupný s ohľadom na jeho výmeru, tvar a dispozíciu v katastrálnom území. Zároveň rozhodujúcou skutočnosťou bolo aj deklarovať, či účelnosť využitia parcely možno dosiahnuť a či ide o pozemok samostatný, nescelený s okolitými poľnohospodárskymi parcelami, ktoré sú využívané na poľnohospodársku výrobu žalovaného. 41. Vo vzťahu k splneniu uvedenej povinnosti tvrdenia na strane žalobcu súd konštatuje, že zo žaloby nevyplývajú podstatné skutkové tvrdenia v zmysle dispozície ust. § 12 ods. 5, § 12a ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. smerujúce k preukázaniu označenej zákonnej podmienky vypratateľnosti predmetných pozemkov. 42. Podľa písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 20.03.2024 vyplýva, že žalovaný z hľadiska cit. ustanovení osobitného zák. 504/2003 Z. z. deklaroval podstatné skutkové tvrdenia a uviedol: „… Žalovaný ako právnická osoba, ktorej činnosť zameraná na poľnohospodársku výrobu vlastní, alebo má užívacie právo na základe platne uzatvorených nájomných zmlúv s vlastníkmi okolitých nehnuteľností, ktoré obklopujú nehnuteľnosti, ktoré má vo vlastníctve žalobca, ktoré má žalovaný vypratať …. . Nakoľko viaceré nehnuteľnosti predstavujú úzky dlhý pás a sú v rámci katastrálneho T. T. situované na rôznych miestach, nie je možné ich reálne odčleniť, resp. oddeliť od nehnuteľnosti, ktoré užíva žalovaný, teda ich nie je možné ani fakticky vypratať … (napr. parcely E-KN parc. č. XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX/X, XXX/XX, XXX, XXX/X, XXX a pod.). K niektorým z týchto nehnuteľností neexistuje iný prístup ako len cez nehnuteľnosti v užívaní žalovaného (napr. XXX/X, XXX a pod.). Žalobca tak nemá zabezpečený riadny prístup k časti ním uvádzaných nehnuteľností a v prípade ich prenajatia tretej osobe, by táto zasahovala do užívacieho práva žalovaného, pričom prenajať tieto nehnuteľnosti možno len na poľnohospodársky
účel … nie je možné ich užívať ako samostatné poľnohospodárske pozemky … užívanie bez užívania okolitých pozemkov je nereálne.“ 43. V zmysle uvedených písomných prejavov žalovaného zo dňa 20.03.2024, 07.05.2024, vrátane ústnych prednesov žalovaného na pojednávaní zo dňa 13.09.2024, súd dospel k záveru, že žalovaný predložil skutkové tvrdenia konzistentne, preto účinne poprel tvrdenia žalobcu k možnosti prístupu žalobcu k predmetným pozemkom a možnosti racionálnej využiteľnosti predmetných pozemkov na poľnohospodárske účely, rovnako aj k možnosti prístupu a úžitku pozemkov zo strany tretej osoby odlišnej od žalovaného. 44. K vyššie tvrdeným skutočnostiam zo strany žalovaného, žalobca v replike zo dňa 03.04.2024 v časti II., bod 7 uviedol: „… nie je pravdou, že by obec nemala na všetky svoje pozemky prístup napr. pozemky E-KN parc. č. XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/ XXX/X sú pozemky, ktoré... sú pri pozemkoch, na ktorých sú prístupy z komunikácií, resp. … sú priamo pozemkami slúžiacimi na prístup do územia …“, čím rozporoval tvrdenia žalovaného. Uvedené popretie však nenadobudlo účinky, nakoľko povinnosťou žalobcu bolo, aby zároveň uviedol aj vlastné skutkové tvrdenia a označil dôkazy k podstatným okolnostiam predmetného sporu (§ 151 ods. 2 CSP), čo z obsahu jeho písomného vyjadrenia (dupliky) nevyplýva. 45. V zásade platí, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas (§ 153 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo zo zreteľom narýchlo sa hospodárnosť konania. 46. Z uvedeného ustanovenia procesného poriadku tým vyplýva, že strana sporu nemôže „vyčkávať“ s predložením skutkových tvrdení, resp. s popretím skutkových tvrdení, lebo sa vystavuje riziku procesnej sankcie. Sankcia spočíva v tom, že predloženie skutkových tvrdení, resp. popretie skutkových tvrdení a ďalších prostriedkov procesného úroku a procesnej obrany bude neúčinné. 47. Sudcovská koncentrácia konania vyžaduje rozhodnutie súdu o tom, že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany súd nebude prihliadať. 48. Je pritom výlučne v kompetencii súdu rozhodnúť, či existuje ospravedlniteľný dôvod na predloženie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany neskôr ako to predpokladá § 153 ods. 1 prvá veta CSP. 49. Zákon rozhodovanie súdu o včasnosti predloženia prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku limituje tým, že na tieto prostriedky súd spravidla neprihliadne vtedy, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 50. Súd na základe uvedeného v predmetnej veci konštatuje, že žalobcovi ku dňu pojednávania v celom rozsahu bola známa skutková a právna argumentácia uvádzaná žalovaným, ktorú uviedol už v štádiu písomného vyjadrovania zo dňa 20.03.2024 a dňa 07.05.2024 v rámci svojich písomných podaní, ktoré boli žalobcovi doručené a bol s nimi uzrozumený. Na pojednávaní dňa 13.09.2024 žalovaný argumentáciu zopakoval a nepredložil iné skutkové tvrdenia ani nevyslovil odlišný právny názor, ktorý by žalobcovi bol dovtedy neznámy. 51. Na tomto základe možno konštatovať, že žalobca do pojednávania dňa 13.09.2024 nepredložil súdu relevantné prostriedky procesného útoku, pretože neuviedol podstatné skutkové tvrdenia z hľadiska ust. § 12 ods.5 § 12a ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z. a neoznačil k nim žiadne dôkazy. Žalobca nešpecifikoval ku ktorým konkrétnym pozemkom má zabezpečený fakticky a právny prístup. Neidentifikoval predmetné pozemky uvedením konkrétnej parcely a neoznačil jej prístupové možnosti z verejnej komunikácie alebo inej lokality vzhľadom na tvar, výmeru, polohu parcely a jej poľnohospodárske využitie prípadne jej časti po zániku nájmu. Pritom je nepochybné, že z celého zazmluvneného rozsahu poľnohospodárskej pôdy, ktorý bol predmetom nájmu o výmere 21,30 ha žalobcom bolo reálne využívaných 14,32 ha. Zostatok výmery poľnohospodárskych pozemkov o veľkosti 7 ha tvorí poľnohospodársky nevyužiteľná pôda (priekopy, potoky, lesy, mokrade, obecné cesty).
52. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že zistenie najvhodnejšieho spôsobu prenechania poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve žalobcu do nájmu bolo podmienené komplexným posúdením skutkového stav predmetných nehnuteľností vzhľadom na spôsob užívania predmetu nájmu, jeho zveľaďovanie a záujem ďalších subjektov uzatvoriť nájomnú zmluvu vo vzťahu k predmetným pozemkom. Konkrétny obsah zisťovania je otázkou odborného charakteru, ktorú žalobca nevyriešil pred začatím sporu tak, aby odborné zistenia nadväzne premietol do obsahu vlastných skutkových tvrdení vyjadrených v žalobe a ďalších vyjadreniach v spore. 53. Keďže odborné posudzovania skutkového stavu žalobca navrhol vykonať počas dokazovania na pojednávaní dňa 13.09.2024, uvedený postup súd považoval za nehospodárny a neúčelný, pretože popiera postavenie strán sporu, ktoré majú v rovnakej miere možnosť uplatňovať prostriedky procesného útoku procesnej obrany (čl. 6 základných princípov CSP). 54. Súd preto aplikoval zásadu sudcovskej koncentrácie konania podľa ust. § 153 ods. 2 CSP a na označený prostriedok procesného útoku žalobcu neprihliadal, pretože nebol uplatnený včas a vyhovenie návrhu žalobcu by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Žalobca takýto dôkazný návrh mohol predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a skutkové tvrdenia v súdnom konaní deklaroval v súlade s ustanovením § 150 ods. 1 CSP, čo splnené nebolo. 55. Vykonaným dokazovaním dňa 13.09.2024 neboli preukázané zákonné podmienky vypratateľnosti predmetných pozemkov. Žalobca dňa 03.04.2024 v duplike predostrel súdu neúplné tvrdenia, že parcely registra E-KN parc. č. XXX, XXX, XXX/X,XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X pre k. ú. a obec T. T. majú zabezpečený prístup, čo však nebolo preukázané. Štatutárny zástupca žalobcu predložil fotodokumtáciu (foto č. 1-4), z ktorej nie je zistiteľné, či vyobrazené parcely sú zhodné s predmetom sporu. Na základe údajov katastra nehnuteľností na LV č. XXX pre k. ú. a obec T. T. a katastrálnej možno konštatovať, že parcela R. parc. č. XXX predstavuje úzky pozemok na poľnohospodársky účel situovaný medzi inými pozemkami, parcela R. parc. č. XXX nemá prístup z parcely CKN určenej na užívanie na účel verejnej komunikácie. Obdobný záver vyplýva k parcele R. parc. č. XXX/X, kde tvar na mieste zrejme nezodpovedá vyobrazeniu pozemku podľa katastrálnej mapy, pretože stav registra „E“ sa prelína so stavom registra „C“. Svedkovia, ktorí boli súdom vypočutí označené pozemky nedokázali identifikovať podľa parcelných čísel alebo lokality. Z odborného hľadiska nezaujali žiadne stanovisko v tom, či a ktoré konkrétne pozemky uvádzané žalobcom, resp. ich časti sú racionálne využiteľné po zániku nájmu a sú prístupné z verejných komunikácií prípadne iných pozemkov vo vlastníctve žalobcu. 56. Na základe uvedeného súd uzatvára, že na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa aplikuje ust. § 12 ods. 5 v spojitosti s § 12 a ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z.. Žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia a neuniesol dôkaznú povinnosť, pretože nepreukázal, že všetky predmetné pozemky špecifikované v žalobe sú prístupné a súčasne, že pozemky možno racionálne užívať. Z dôkazov naopak možno konštatovať, že všetky predmetné pozemky nemajú zabezpečený reálny prístup na parcelu z verejnej komunikácie, alebo sú neprístupné pre prekážku technického charakteru. Za daného stavu zákon počíta s uzavretím podnájomnej zmluvy so žalovaným na základe žiadosti žalobcu k predmetným pozemkom, ktoré boli v doterajšom obhospodarovaní nájomcu. Uvedený postup sa uplatní aj v tomto prípade namiesto vydania predmetných pozemkov žalobcovi. 57. K námietkam žalobcu súd uvádza, že nositeľom dôkazného bremena bol žalobca. Na preukázanie rozhodujúcich skutočností sa nevzťahovala negatívna dôkazná teória, čo možno konštatovať aj zo záverov cit. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/19/2022 zo dňa 27.09.2023. V zmysle zásad výkladovej logiky k ust. § 12a ods. 1 cit. zákona možno dôjsť k tomu, že žalobca bol povinný preukázať prístupnosť predmetných pozemkov a súčasne možnosť ich racionálneho užívania. Ďalej je potrebné podotknúť, že každý majiteľ poľnohospodárskej pôdy podľa čl. 44 ods. 4, 5 Ústavy SR je povinný zachovať jej charakter, a trvalo udržateľné obhospodarovanie, čím výkon vlastníckych práv k takémuto predmetu má svoje ústavné a zákonné limity, ktoré sú určené práve verejným záujmom, ktorý spočíva v racionálnom využívaní pôdy. 58. Súd nesúhlasil s tvrdením, že žalobca ako vlastník pozemkov nemá možnosť právnej ochrany aj napriek absencii užívacieho titulu žalovaného. K tomuto treba poznamenať, že princípy hospodárenia s vlastným majetkom, obec nemôže uplatňovať spôsobom, ktorý by popieral zmienený ústavný záujem. Žalobca má naďalej k dispozícii všetky prostriedky ochrany vlastníckeho práva. V prípade žaloby na
vypratanie je ale zákonnou podmienku ich uplatnenia preukázanie vypratateľnosti poľnohospodárskych pozemkov. Uvedené vyžaduje predchádzajúce komplexné posúdenie skutkového stavu nehnuteľností, spôsobu užívania predmetu nájmu, vrátane spôsobu zveľaďovania pozemkov a záujmu iných subjektov uzatvoriť nájomnú zmluvu. Vlastník pozemkov výber nájomcu musí realizovať kvalifikovane tak, aby zaručil využitie pozemkov na poľnohospodársky účel a nedošlo k porušeniu práv iných užívateľov, ktorý obec opomenula. 59. Napokon treba uviesť, že žaloba nemohla obstáť aj z dôvodu rozporov zistených vo vzťahu k reálnemu úžitku predmetných pozemkov, ktorý nezodpovedá žalobnému petitu, ktorý nebol dostatočne konkretizovaný v súlade s Prílohou č. 1 Nájomnej zmluvy. Odlišný užívací stav a žalovaným namietané rozpory žalobca žiadnym tvrdením ani dôkazom nespresnil ani neodstránil. 60. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v plenom rozsahu zamietol, pretože žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno v tom rozsahu, že netvrdil ani nepreukázal, že pozemkové nehnuteľnosti špecifikované v žalobe možno vypratať v súlade s ust. § 12 ods. 5, § 12a ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov. 61. O trovách konania nadväzne súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola v plnom rozsahu zamietnutá, žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný vznikol nárok na náhradu trov, ktorý mu súd v celom rozsahu priznal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Lučenec, pracovisko vo Veľkom Krtíši písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).