Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 11Csp/20/2024 6624201026 22. 05. 2024 JUDr. Katarína Červenková ECLI:SK:OSLC:2024:6624201026.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 851 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 851 09 Bratislava-Ružinov, IČO:53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXXX/X, D., o zaplatenie 243,10 € s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a . II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.02.2024 sa žalobca: EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako právny nástupca BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA domáhal voči žalovanému zaplatenia dlžnej istiny vo výške 243,10 Eur s prísl. a náhrady trov konania titulom nesplatenia poskytnutých finančných prostriedkov žalovaným na základe Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.01.2018. 2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 21.06.2023 medzi postupcom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 17.01.2018 Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len „Zmluva"), predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver vo forme úverového rámca 300,00 EUR a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Na základe Zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný porušil svoje povinnosti podľa zmluvy, preto postupca ku dňu 16.03.2022 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 243,10 EUR, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 210,75 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 28,99 EUR, z neuhradeného poistenia splátok vo výške 3,36 EUR, z neuhradených poplatkov vo výške 0,00 EUR a z neuhradených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 0,00 EUR. Žalobca si na základe vykonaných úhrad žalovaného vyčísľuje úrok z omeškania po zosplatnení vo výške 5 % ročne zo sumy 210,75 Eur od 17.03.2022 do zaplatenia.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu: Zmluvu o revolvingovom spotrebnom úvere a vydaní kreditnej karty, Výpis z úverového účtu žalovaného, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení, výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 02.12.2021. 4. Súd výzvou zo dňa 25.03.2024 žiadal žalobcu na preukázanie doručenia výzvy banky žalovanému na zaplatenie pohľadávky pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 92 ods.8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách, ako aj označenie splátky, pre ktorú pristúpil jeho právny predchodca k zosplatneniu úveru a zaslanie dokladov a výstupov z registrov, ktorými overoval jeho právny predchodca bonitu žalovaného. Podaním zo dňa 12.04.2024 žalobca súdu uviedol, že zosplatnenie úveru je zároveň aj výzvou podľa § 92 ods. 8 ZoB. Podľa názoru žalobcu v posudzovanom prípade nebol povinný dodržať ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu poukazuje na výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 02.12.2021 spolu s podacím hárkom. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe podania zo dňa 18.03.2022. 5. Žalovanému súd doručil žalobu spolu s procesnou výzvou na adresu vedenú v REGOB, ktorú prevzal dňa 28.03.2024. Žalovaný sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril, ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa tak stali skutočnosti tvrdené žalobcom a ním predložené listinné dôkazy. 6. Podľa § 297 písm.b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. 7. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 8. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. 9. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.05.2024 o 09.00 hod. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote. Strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. 10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: 11. Dňa 17.01.2018 uzatvoril žalovaný v právnom postavení dlžníka s právnym predchodcom žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere č. 264679232264764, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému revolvingový spotrebiteľský úver vo výške úverového rámca do 5.000,- Eur, aktuálnou výškou úverového rámca 300,- Eur, s výškou úrokovej sadzby: 24,00 % p.a, s poplatkom za poistenie: 5,29 %, s RPMN: 26,84 %, s výškou mesačnej splátky min. 3% z aktuálnej výšky úverového rámca, so splatnosťou 10. deň v mesiaci. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. 12. Písomným podaním: „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.12.2021, právny predchodca žalobcu oznamuje žalovanému, že eviduje voči nemu aktuálnu dlžnú čiastku vo výške 56,00 Eur. Zároveň uvedeným písomným podaním aj upozorňuje žalovaného na možnosť zosplatnenia úveru v prípade neuhradenia omeškaných splátok úveru. Žalobca s uvedenou výzvou priložil aj poštový podací hárok, ktorým preukazoval skutočnosť, že sa uvedená výzva dostala do dispozičnej sféry žalovaného. 13. Písomným podaním: „ Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru - predžalobná výzva“ zo dňa 18.03.2022, právny predchodca žalobcu oznamuje žalovanému, že eviduje voči nemu pohľadávku
po lehote splatnosti vo výške 272,10 Eur, z čoho istina predstavuje 210,75 Eur, úroky 32,35 Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 29,00 Eur. Zároveň oznamuje žalovanému vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru vrátane príslušenstva k 16.03.2022 a vyzýva ho na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca k uvedenej výzve priložil aj ftk. doručenky z ktorej vyplýva, že si žalovaný listinu prevzal dňa 23.03.2022. 14. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného súd zisťuje, že žalovaný k 10.03.2022 celkovo čerpal úver v sume 272,10 Eur, jednotlivé splátky úveru splácal nepravidelne, pričom poslednú splátku pred zosplatnením uhradil dňa 31.08.2021. Po zosplatnení úveru, t.j. po 16.03.2022 žalovaný žiadnu splátku neuhradil. 15. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom zo dňa 21.06.2023 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu. 16. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko z obsahu zmluvy vyplýva, že pôvodný veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania a žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ani v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a teda ide o spotrebiteľský úver, ktorý spĺňa definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 2 písm.a) a b) zákona č. 129/2010 Zb.z., a uzavretá zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm.d) citovaného zákona, preto úver ňou poskytnutý je nutné považovať za spotrebiteľský úver. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy je v danom prípade potrebné aplikovať nielen ustanovenia zákona č. 129/2010 Zb.z. , ale aj ustanovenia občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkov je spotrebiteľ, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 52 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka. 17. Súd ex offo v konaní skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a teda, či boli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky banky na nebankový subjekt. Postúpenie pohľadávky ( cesia ) je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa ( postupcu ) vstúpi nový veriteľ ( postupník ) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stáva postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami ňou spojenými. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobca v konaní preukazoval predložením Zmluvy o postúpení pohľadávok zo 21.06.2023 uzatvorenej medzi BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a EOS KSI Slovensko, s.r.o. 18. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol z bankového úveru, ktorý je regulovaný špeciálnou právnou úpravou, a to Zákonom o bankách, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom s charakterom lex specialis. Keďže k postúpeniu pohľadávky v danej veci došlo medzi bankou a nebankovým subjektom, okrem všeobecnej úpravy postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka ( § 524 a nasl. ), je potrebné zohľadniť aj túto špeciálnu úpravu týkajúcu sa postúpenia pohľadávky, zakotvenú v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb.z o bankách.. Toto ustanovenie totiž sprísňuje zákonné predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky z dôvodu, že postúpením pohľadávky iným nebankovým subjektom už nad pohľadávkou nie je vždy zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky v priebehu trvania úverového vzťahu. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu aj z úradnej povinnosti, pričom dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to bez ohľadu na to, či spotrebiteľ tieto skutkové tvrdenia veriteľa popiera (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.10.2021, sp.zn. 4Cdo/162/2020). 19. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb.z. o bankách, môže byť iba taká pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými ( dospelé splátky ), a to za predpokladu predchádzajúcej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z uvedeného teda vyplýva, že banka je
oprávnená postúpiť peňažný záväzok až vtedy, ak je dlžník aktuálne napriek písomnej výzvy banky v omeškaní o viac ako 90 kalendárnych dní. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 z 24.04.2018, na ktoré nadväzuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/26/2017, kedy nerešpektovanie zákonnej úpravy § 92 ods. 8 zákona o bankách, má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom a spôsobuje nedostatok prechodu žalobou uplatneného práva na postupníka, a teda i nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie. 20. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že 1. predpokladom platného postúpenia pohľadávky je splatnosť pohľadávky, či už v dôsledku konečnej splatnosti, alebo účinného zosplatnenia pohľadávky. Banka nemôže postúpiť nebanke živý úver, ale len pohľadávky z ukončeného úveru a zo živého úveru môže postúpiť len splátky, ktoré sú už splatnými. Z uvedeného dôvodu súd musel posúdiť, či banka zosplatnila úver v súlade so zákonom, nakoľko predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. 21. Žalobca v konaní preukazoval účinnosť zosplatnenia úveru listinným dôkazom označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.12.2021 a „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné a žalovaný doručenie uvedených písomností ani nerozporoval. 22. Žalovaný mal uhradiť prvú splátku úveru dňa 10.03.2018 vo výške 9,- Eur (podľa prehľadu splátok) a ďalšie splátky vždy k 10.dňu v kalendárnom mesiaci. K mimoriadnemu zosplatneniu úveru môže veriteľ pristúpiť po splnení zmluvných a zákonných podmienok tzn., že zosplatnenie úveru musí byť jednak dojednané v zmluve, resp. v obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy, a zároveň aj v súlade so zákonnými podmienkami. Pôvodný žalobca predložením zmluvy o úvere (bod 7.1. a)) preukázal, že ako veriteľ bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, keď za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka sa považovalo aj neuhradenie splatných peňažných záväzkov v termíne splatnosti a následne vyhlásiť úver za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorázovo pred termínom splatnosti. Z výpisov účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný pred zosplatnením úveru uhrádzal jednotlivé splátky nepravidelne, čím sa dostal do omeškania so splácaním úveru, pričom poslednú splátku pred zosplatnením uhradil dňa 31.08.2021. Do zosplatnenia úveru, t.j. do 16.03.2022 žiadnu ďalšiu splátku neuhradil. 23. Zákonnou podmienkou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je dodržanie postupu určeného v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, kedy veriteľ môže uplatniť svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak dlžník čerpá revolvingový úver, niet rozdielu v záväzku oproti klasickému úveru túto čerpanú časť s príslušenstvom vrátiť veriteľovi v splátkach. Ak je v úverovej zmluve stanovená povinnosť dlžníka čerpanú čiastku vracať v mesačných splátkach s dohodnutým termínom splatnosti v tom ktorom mesiaci, ide o plnenie dlžníka v splátkach a na zosplatnenie takéhoto úveru sa vzťahujú ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Zákon č. 129/2010 Z.z. nevylučuje z uplatňovania podmienok na postúpenie pohľadávky podľa § 17 tohto zákona revolvingový úver (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoCsp/10/2023 zo dňa 16.08.2023). 24. Žalobca písomným podaním: „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 18.03.2022 oznámil žalovanému zosplatnenie celého úveru k 16.03.2022 a zároveň ho požiadal o úhradu celého dlhu. Splnenie podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t,j, doručenie výzvy dlžníkovi pred zosplatnením úveru žalobca v konaní preukazoval „Výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 02.12.2021“ Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že k zosplatneniu úveru nedošlo postupom súladným s ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. I keď žalobca súdu neuviedol ktorá konkrétna splátka vyvolala zosplatnenie úveru a táto informácia nevyplýva z podanej výzvy pred zosplatnením, ani z oznámenia o zosplatnení úveru, ak súd vychádza z predložených listinných dôkazov (zmluva o úvere, výzva z 02.12.2021 a oznámenie o zosplat. úveru z 18.03.2022) pri splatnosti každej splátky: 10.deň v mesiaci a datovania výzvy pred zosplatnením úveru z 02.12.2021, splátka ktorá vyvolala zosplatnenie mohla byť najneskôr splátka z 10.11.2021. Práve s touto splátkou musel byť dlžník v omeškaní počas nasledujúcich troch mesiacov, t.j. počas mesiaca 12/2021, 1/2022, 2/2022
a až následne do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, t.j. do 10.03.2022 bol veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Pokiaľ veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru až dňom 16.03.2022 zosplatnil úver neskoro a toto právo mu zaniklo. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.03.2019, na ktorom došlo k zjednoteniu výkladu použitia práva veriteľa na vyhlásenie predčasnej splatnosti: právo veriteľa na zosplatnenie je časovo obmedzené do splatnosti najbližšej nasledujúcej – budúcej splátky. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka komplikuje určenie splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky v súvislosti s vyhlásením predčasnej splatnosti úveru podľa druhej vety § 565 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade je potrebné pristúpiť k výkladu, že veriteľovi patrí právo na predčasné zosplatnenie úveru do tej najbližšej splátky úveru, ktorá nasleduje po uplynutí troch mesiacov od omeškania s úhradou omeškanej splátky za predpokladu, že je zároveň dlžník upozornený v lehote podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na existenciu dlhu a na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Súd dodáva, že podľa bodu 7.1 zmluvy o úvere bolo možné zmluvný vzťah ukončiť aj odstúpením od zmluvy alebo zmluvu vypovedať, čo však žalobca resp. jeho právny predchodca neurobil, ani v konaní tieto skutočnosti netvrdil. Samotné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nemožno považovať za ukončenie zmluvy, preto zmluva o úvere dojednaná na dobu neurčitú mohla podľa bodu 2.3. zmluvy zaniknúť až 3 roky po poslednom pohybe na účte, teda najskôr dňa 01.09.2024. 25. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu21aa) spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa. 26. Súd právne uzatvára, že k účinnému zosplatneniu úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo, čím nebola naplnená ani podmienka v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s § 17 ods. 2 o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu ani následný právny úkon, a to postúpenie pohľadávky nie je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, nakoľko postúpenie je neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ. 27. Pre úplnosť súd dodáva, že druhou podmienkou podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktorá musí byť kumulatívne splnená pred postúpením pohľadávky je i zaslanie výzvy potom, čo je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 prvá veta Zákona o bankách, súdu nepreukázal zaslanie potrebnej výzvy pred samotným postúpením a súdu doručil len Výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru z 02.12.2021 a Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 18.03.2022, čo podľa názoru súdu nemožno považovať za výzvu, akú mal na mysli zákonodarca podľa ustanovenia § 92 ods. 8 prvej vety Zákona o bankách. Uvedené ustanovenie citovaného zákona predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je klient v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku, a teda nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27.10.2022, sp.zn. 4Cdo/75/2020, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 31.03.2022 2Cdo/266/2020, Rozsudok Krajského súdu B.Bystrica z 18.3.2021 sp.zn.: 11CoCsp/3/2021, Rozsudok Krajského súdu B.Bystrica z 13.5.2021 sp.zn.: 12CoCsp/36/2020). Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani v prípade účinného zosplatnenia úveru resp. konečnej splatnosti úveru, nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z banky na nebankový subjekt pre nesplnenie uvedenej podmienky podľa § 92 ods.8 Zákona o bankách. 28. V dôsledku nepreukázania splnenia podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, ( zosplatnenie úveru resp. konečná splatnosť úveru + doručenie výzvy pred postúpením podľa § 92 ods. 8 prvej vety Zákona o bankách), samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa tejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na neplatnosť ktorej je povinný súd ex offo prihliadať, a to aj bez námietky žalovaného. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní spôsobenej neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky zamietol.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. Žalovaný mal v konaní plný úspech, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol a patrilo by mu právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, no nakoľko si žalovaný v konaní žiadne trovy neuplatnil, ani mu zo spisu nijaké nevyplývajú, súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza 14, Lučenec. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.