Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 16Csp/21/2024 6624201028 05. 06. 2024 JUDr. Dušan Kucbel ECLI:SK:OSLC:2024:6624201028.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec, pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 705,93 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 705,93 Eur s príslušenstvom. Žalobca svoj nárok odvodzoval na tom skutkovom základe, že nadobudol uplatnenú pohľadávku od BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA (ďalej aj „banka“). Pohľadávka vznikla zo zmluvy uzavretej medzi bankou ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. V dôsledku, že žalovaná neplnila splátky riadne a včas, došlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru a následnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Žalovaná bola v spore pasívna. 2. Súd považoval v konaní podľa § 151 ods. 2 v spojení s § 186 ods. 2 CSP za nesporné, že žalovaná, ako dlžník uzatvorila s bankou, ako veriteľom, zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 05.03.2020, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 5000 Eur s mesačnou splátkou k 10. dňu v mesiaci v sume 3 % z výšky úverového rámca. V čl. 7. 1 písm. a) bolo dohodnuté, že ak sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním úveru, je banka oprávnená vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Nebolo sporné, že banka vyzvala žalovanú výzvou na zaplatenie dlžných splátok listom zo dňa 02.12.2021, ktorý jej bol doručený dňa 08.12.2021. Keďže žalovaná dlžné splátky nezaplatila listom dňa 18.03.2022 vyhlásila banka predčasnú splatnosť úveru, čo jej bolo doručené dňa 25.03.2022. Banka uzatvorila so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023 a oznámila to žalovanej. Nebolo sporné, že žalovaná bola v omeškaní s plnením splátok a nedošlo z jej strany k úhrade dlhu ani po oznámení mimoriadnej splatnosti úveru. 3. Súd subsumoval uplatnený nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako spotrebiteľsky právny vzťah podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd mal za preukázané, že banka a žalovaná uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom podľa § 2 písm. d) sa banka zaviazala žalovanej poskytnúť úver a žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady veriteľa s tým spojené, (rovnako podľa § 497 Obchodného zákonníka). Žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore od toho, že došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru podľa čl. 7.1 zmluvy v spojení s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka
a následne bola pohľadávka podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpená bankou na neho ako postupníka. V rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 4Cdo/162/2020 zverejneného pod R 6/2022 najvyšší súd uviedol, že v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Súd pri posudzovaní veci sa preto zameral na otázku, či došlo platne k mimoriadnemu zosplatneniu úveru a následnému postúpeniu pohľadávky. 4. Súd zistil, že dohoda zmluvných strán o možnosti predčasného zosplatnenia úveru nachádza svoje zákonné zakotvenie v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Právo žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka ako veriteľa je v spotrebiteľských sporoch modifikované ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého mohla banka mimoriadne zosplatniť úver až po uplynutí troch mesiacov od omeškania zo zaplatením splátky a keď súčasne upozornila spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (k tomu porovnaj napríklad bod 9. rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoCsp/26/2021 zo dňa 14.12.2021). Právo na mimoriadne zosplatnenie úveru však mohla banka využiť len do splatnosti najbližšej splátky po uplynutí troch mesiacov, od kedy sa žalovaná dostala do omeškania. Podmienkou však je, aby v uvedenej lehote 3 mesiacov a najneskôr do splatnosti splátky, ktorá po 3 mesiacoch od omeškania s plnením splátky nasleduje, bola žalovaná upozornená v lehote 15 dní na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru. Ak k takejto výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v danej lehote zo strany veriteľa nedošlo, veriteľovi právo na mimoriadne zosplatnenie úveru nevzniká. To rovnako podľa názoru súdu platí aj na prípad, ak veriteľ síce upozornil dlžníka na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru z dôvodu neplnenia predchádzajúcich splátok, avšak svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k uvedeným splátkam v zákonnej lehote upravenej ako lex specialis § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevyužil. Stručne povedané, pre vznik nároku na mimoriadne zosplatnenie úveru veriteľom sa vyžaduje, aby veriteľ adresoval dlžníkovi výzvu, ktorou ho upozorňuje na túto možnosť až potom, ako sa dlžník dostal do omeškania so splátkou, ktorá následne vyvolala predčasnú splatnosť úveru. V prípade, ak veriteľ následne nepristúpi vo vzťahu k takejto splátke k uplatneniu práva na mimoriadne (predčasné) zosplatnenie úveru, je povinný v prípade omeškania dlžníka s plnením ďalších splátok opätovne upozorniť dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. 5. Uvedenú interpretáciu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka súd vymedzil jednak z textu právnej úpravy, podľa ktorej právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka môže dodávateľ uplatniť po uplynutí troch mesiacov od omeškania dlžníka a súčasne ak bol dlžník upozornený na uplatnenie tohto práva. Ak by bolo cieľom zákonodarcu, aby upozornenie dlžníka postačovalo ešte pred tým, ako došlo k nezaplateniu splátky, ktorá neskôr mimoriadnu splatnosť úveru vyvolala (napríklad dlžník bol upozornený na túto možnosť vo vzťahu k starším neuhradeným splátkam a veriteľ k uvedeným splátkam svoje právo v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka nevyužil), nemalo by v texte § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zmysel slovné spojenie „a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej na uplatnenie tohto práva“. Inak by predsa postačovalo, aby zákonodarca v texte právnej úpravy uviedol „ a upozornil spotrebiteľa ....“. Súd vo vzťahu k uvedenej interpretácii dodáva, že opačný výklad by pre spotrebiteľa (dlžníka) znamenal neprimeraný zásah do jeho práv ako slabšieho subjektu a mohol by pre veriteľov vytvárať priestor na špekulatívne konanie v rozpore s princípom, podľa ktorého práva patria bdelým. Znamenalo by to, že pre mimoriadne zosplatnenie úveru veriteľom by postačovala upozorňujúca výzva za obdobie minulé (t. j. za staršie splátky) a k zosplatneniu úveru by následne došlo pre splátku, ktorej omeškanie zo splácaním mohlo pokojne nastať až po značnom období od predchádzajúcej upozorňujúcej výzvy o mimoriadnom zosplatnení úveru. To je v rozpore s princípom právnej istoty spotrebiteľa, ako slabšieho subjektu, ktorému má byť vždy aktuálne pred využitím práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka poskytnutá jednoznačná informácia od veriteľa o tom, že ak nesplatí svoje omeškané záväzky, môže dôjsť k predčasnému zosplatneniu úveru. 6. V predmetnej veci bola povinná žalovaná uhrádzať splátku vždy k 10. dňu v mesiaci. Banka pristúpila k predčasnej splatnosti úveru dňa listom zo dňa 18.03.2022. To znamená, že splátka ktorá vyvolala zosplatenie úveru (3 mesiace spätne), bola splátka splatná k 10.12.2021. Súd však zistil, že vo vzťahu k tejto splátke v lehote, keď s ňou bola žalovaná v omeškaní, nebola zo strany banky vyzvaná na jej zaplatenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v lehote 15 dní. Banka výzvu, ktorou upozornila žalovanú na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru datovala dňa 02.12.2021 a bola jej doručená
dňa 08.12.2021, t. j. ešte pred splatnosťou decembrovej splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Teda ak následne banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru k 18.03.2022, t. j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splátkou splatnou v 10.12.2021, žalobca nepreukázal, že žalovanú po splatnosti splátky za december 2021 banka upozornila na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru. Na základe toho má súd za to, že neboli splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to súd považoval jednostranný právny úkon – oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nachádzajúci sa na č. l. 41 súdneho spisu za neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu takýto úkon nemohol vyvolať žiadne právne účinky. Na základe toho potom nemohlo platne dôjsť k postúpeniu pohľadávky na žalobcu zo strany banky, pretože pohľadávka voči žalovanej nebola splatná v celom rozsahu, ako to predpokladá § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto súd vyhodnotil zmluvu o postúpení pohľadávok ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca tak nebol aktívne vecne legitimovaný v spore, pretože na neho neprešli práva veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 7. Nad rámec súd udáva, že inak boli splnené podmienky podľa zákona o bankách v zmysle § 92 ods. 8, pretože súd výzvu o predčasnej splatnosti úveru považoval za bankovú výzvu podľa uvedeného ustanovenia. Výzva na zaplatenie v oznámení o predčasnej splatnosti úveru nebola len sekundárna, bola v nej špecifikovaná pohľadávka a dostala sa do dispozičnej sféry dlžníka (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/75/2022, 2Cdo/266/2020, 9Cdo/165/2022, 7Cdo/191/2021). 8. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP podľa úspechu vo veci. Žalovaná bol v spore úspešná v celom rozsahu, pretože súd žalobu zamietol. Z dôvodu, že z obsahu spisu súd nezistil žiadne trovy konania žalovanej, rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení trojmo. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel – Exekučný poriadok.