Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 5P/178/2024 6624204468 30. 10. 2024 JUDr. Lucia Šupenová ECLI:SK:OSLC:2024:6624204468.2
Uznesenie Okresný súd Lučenec vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, bytom ako otec, dieťa rodičov: matka A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. XX, XXX XX B., štátna občianka SR, otec B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. XX, XXX XX B., t.č. D. XX, XXXX E. A. F. G., B., štátny občan SR, v zast. JUDr. Radislav Trnka, advokát so sídlom Námestie SNP 9448/26A, 690 01 Zvolen, v konaní o návrhu matky o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: I. Súd vyslovuje, že n e m á p r á v o m o c konať vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX. II. Súd konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXXz a s t a v u j e. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka - matka A. C., nar. XX.XX.XXXX sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.09.2024 domáhala úpravy styku k maloletému dieťaťu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 5P/21/2023-159 zo dňa 31.10.2023 v rámci schválenej rodičovskej dohody zverený so osobnej starostlivosti a výchovy otca a matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého dieťaťa. Styk matky s maloletým dieťaťom upravený nebol, ale otcovi bola uložená povinnosť každý týždeň telefonicky informovať matku o zdravotnom stave maloletého dieťaťa a umožniť matke styk s maloletým dieťaťom, pokiaľ sa bude nachádzať na území SR minimálne 2 dni v týždni v rozsahu 4 hodín. 2. Matka vo svojom podaní uviedla, že otec maloletého dieťaťa B. C., nar. XX.XX.XXXX žije aj s maloletým dieťaťom A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v zahraničí, konkrétne v Rakúskej republike, na základe čoho bol, otec vyzvaný aby tunajšiemu súdu predložil doklady preukazujúce, že sa tam aj s maloletým dieťaťom zdržiava. 3. Dňa 23.10.2024 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie otca, prostredníctvom právneho zástupcu, spolu s požadovanými dokladmi, z ktorých vyplýva, že otec maloletého dieťaťa B. C., nar. XX.XX.XXXX najprv v Rakúsku pracoval cez agentúru a od 01.10.2024 uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s obvyklým miestom vykonávania práce v sídle spoločnosti: A. C. -H. X. Maloleté dieťa A. B. C., nar. XX.XX.XXXX navštevuje od 02.10.2023 materskú škôlku H. E. I. a od 16.10.2023 je vedený u všeobecnej lekárky so špecializáciou všeobecné lekárstvo F. G. J. K. L. L. X v Rakúskej republike.
4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 5. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok („ďalej len CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 6. Podľa § 161 ods. 1/, 2/ CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 7. Podľa Čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy SR, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. 8. Je potrebné dať do pozornosti, že Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 už nie je účinné, z dôvodu jeho nahradenia Nariadením Rady (EÚ) 2019/1111 z júna 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí. 9. Podľa bodu 19 úvodných ustanovení nariadenia rady ES č. 2019/1111 z 25.06.2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Nariadenie Rady č. 2019/1111“), kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa a mali by sa uplatňovať v súlade s ním. Akýkoľvek odkaz na najlepší záujem dieťaťa by sa mal vykladať v zmysle článku 24 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 (ďalej len „dohovor OSN o právach dieťaťa“), ako sú transponované vo vnútroštátnom práve a vnútroštátnych postupoch. 10. Podľa Čl. 1 Nariadenia Rady č. 2019/1111, označenom ako Rozsah pôsobnosti, in concreto bodu 1 písm. b), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na: nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností. 11. Podľa Čl. 1 Nariadenia Rady č. 2019/1111, označenom ako Rozsah pôsobnosti bodu 2, veci uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu zahŕňať najmä: a) opatrovnícke právo a právo styku s dieťaťom; b) poručníctvo, opatrovníctvo a podobné inštitúty; c) ustanovenie a úlohy osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu alebo majetok dieťaťa alebo ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú; d) umiestnenia dieťaťa do ústavnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti; e) opatrenia na ochranu dieťaťa týkajúce sa správy, udržovania majetku dieťaťa alebo nakladania s ním. 12. Podľa Čl. 7 Nariadenia Rady č. 2019/1111, označenom ako Všeobecná právomoc, bodu 1, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. 13. Podľa Čl. 8 Nariadenia Rady č. 2019/1111, označenom ako Zachovanie právomoci vo vzťahu k právu styku, bodu 1, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si v rámci výnimky z článku 7 ešte tri mesiace po presťahovaní zachovávajú právomoc na zmenu rozhodnutia o práve styku, ktoré bolo vydané v tomto členskom štáte pred tým, ako sa dieťa
presťahovalo, ak osoba, ktorej bolo upravené právo styku uvedeným rozhodnutím, má naďalej svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. 14. Podľa Čl. 18 Nariadenie Rady č. 2019/1111, označenom ako Skúmanie právomoci, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. 15. Z dôvodu vyššie uvedeného tunajší súd skutkovo a právne uzatvára, že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je na území Rakúska, čo potvrdzujú aj predložené listiny otcom prostredníctvom svojho právneho zástupcu, preukazujúce, že maloleté dieťa žije spolu s otcom v Rakúsku, ktorý tam má uzatvorenú pracovnú zmluvu, maloleté dieťa tam navštevuje škôlku a je tam vedené u všeobecného lekára. 16. Z Nariadenia Rady č. 2019/1111 eklatantne vyplýva, že rozhodujúcim kritériom pre určenie právomoci súdov členských štátov sa považuje obvyklý pobyt dieťaťa, pričom kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností upravené týmto nariadením sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. 17. Z dôvodu, že neexistuje legálna definícia pojmu „obvyklý pobyt“, Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pristúpil k jeho objasneniu a uviedol, že tento pojem treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 02.04.2009 vo veci C-523/07). 18. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa, je potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa o dieťa stará, kde navštevuje školské zariadenie, pričom u väčšiny maloletých detí bude sledovať obvyklý pobyt jeho rodiča, s ktorým dieťa žije. 19. Tunajší súd vychádzajúc zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisového materiálu vedeného tunajším súdom, na základe dokazovania, ktoré realizoval prostredníctvom výzvy na predloženie listinných dôkazov dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná jeho právomoc na konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletého dieťaťu, nakoľko nie je naplnený ani jeden z predpokladov predvídaných Čl. 7 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, ktoré by prípadne mali zakladať právomoc tunajšieho súdu konať v uvedenej veci a síce, že by maloleté dieťa malo tzv. obvyklý pobyt na území SR. 20. Keďže tunajší súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc v súlade s Čl. 18 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, tento právny záver vyslovil osobitným výrokom tohto uznesenia a zároveň vzhľadom na absenciu jeho právomoci ako jednej zo základných podmienok konania, ktorú nie je možné odstrániť žiadnym iným postupom, ďalším výrokom konanie začaté na návrh matky zastavil. 21. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva
v lehote 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Žilina, a to písomne. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.