Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 10C/60/2024 6124351028 26. 03. 2025 JUDr. Janka Gibaľová ECLI:SK:OSLC:2025:6124351028.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., zast.: JUDr. Bronislava Garajová, advokátka, so sídlom Železničná 291/6, 987 01 Poltár proti žalovanému: REALTHERM Slovakia s.r.o. so sídlom Ulica Vajanského 863, 984 01 Lučenec, IČO: 46 306 676, zast.: Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Ulica D. F. XXX/XX, XXX XX E., IČO: 47 250 640, o zaplatenie 6.542,- Eur s prísl., takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. III. U p r a v u j e s a učtáreň Okresného súdu Lučenec, aby po právoplatnosti tohto rozsudku v r á t i l a žalobkyni nespotrebovaný preddavok na trovy dôkazu vo výške 210,- Eur zložený dňa 22.01.2025 pod č. D14 7/2025. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 22.07.2024 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 6.542,Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, pričom uviedla, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. E., zapísaných na Okresnom úrade Lučenec, odbore katastrálnom na LV č. XXXX ako C KN p.č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, p.č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba rodinného domu s.č. XXXX na C KN p.č. XXX v podiele 1/1. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. E., zapísaných na Okresnom úrade Lučenec, odbore katastrálnom na LV č. XXXX ako C KN p.č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, p.č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba – prístavba a prestavba objektu na penzión s.č. XX na C KN p.č. XXX v podiele 1/1. Stavebník začal realizovať na objekte s.č. XX na C KN p.č. XXX rozsiahlu rekonštrukciu a prístavbu v decembri 2022. Žalobkyňa bola účastníčkou stavebného konania č. D./XXXX. Po začatí stavebných prác na objekte s.č. XX na C KN p.č. XXX začalo neodborne vykonávanými stavebnými prácami dochádzať k poškodzovaniu rodinného domu žalobkyne. Žalobkyňa a jej matka opakovane ústne, telefonicky oslovili majiteľa objektu, stavebný úrad, ako aj priamo robotníkov vykonávajúcich práce na stavbe, avšak bezúspešne. V stavebných prácach sa pokračovalo v roku 2023 a v súčasnosti je už prestavba a prístavba penziónu pred dokončením. Neodborným zhotovením stavebných prác došlo jednak k poškodeniu rodinného domu žalobkyne (vlhnutie, znehodnotenie, pol roka tiekla dažďová voda na múr žalobkyne, čiastočné odkrytie strechy žalobkyne a provizórne zakrytie latami), ale aj k zníženiu kvality života žalobkyne a jej rodiny (stavebné práce vykonávané bez použitia ochrannej plachty, stavebná suť
vysýpaná vedrami priamo vedľa okien žalobkyne, tehla a skaly padali priamo na terasu, resp. na chodník pred kaderníctvom). Žalobkyňa bola obmedzovaná v užívaní svojej nehnuteľnosti osobne, ako aj jej rodinou a to v dôsledku hluku, prašnosti. V súvislosti s tým sa jej zvýšili náklady na upratovanie priestorov. Matka žalobkyne má v rodinnom dome kaderníctvo. Matka žalobkyne je ZŤP (porucha sluchu a 3x infarkt myokardu) a nemohla sama zabezpečovať denné upratovanie stavebného odpadu po žalovanom. Žalobkyňa sa so svojou matkou obracali aj na OO PZ Lučenec s podnetom na prejednanie priestupku. Nakoľko sa žalobkyňa nedomohla nápravy u stavebníka, nechala vyhotoviť znalecký posudok G. XX/ XXXX H. I. J., znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, poruchy stavieb. Úlohou znalca bolo po ohliadke na mieste samom prešetriť priebeh stavebných prác. Pri ohliadke rodinného domu bolo znalcom zistené, že susedná rozostavaná stavba penziónu je realizovaná v blízkosti rodinného domu, v časti ulice je pristavaná k rodinnému domu. V interiéri obývacej izby na prízemí v zadnom rohu od vstupnej terasy je prevlhnutá omietka, opadáva. V suteréne rodinného domu v rohu od ulice a od susedného objektu omietka je úplne prevlhnutá, miestami opadáva. Jedná sa o vykurovanú miestnosť kotolne, kde je aj radiátor. Pri ohliadke terasy a poschodia bolo zistené, že medzi rodinným domom a nadstavbou susedného objektu sa nachádza tepelnoizolačná vrstva, nebola opatrená hydroizoláciou (fóliu) proti vlhkosti. Na terase je poškodená a odstránená drevená podlaha a umelá tráva. Povrch terasy je zdemolovaný. Na terase sa nachádza aj kameň spadnutý zo susedného objektu. Klampiarske konštrukcie na odvádzanie dažďovej vody zo strechy od ulice sú neodborne vyhotovené, v rúre, ktorá je napojená na pôvodný zvod, je v hornej časti diera, ktorá umožňuje pretekanie dažďovej vody na fasádu rodinného domu, na základe čoho sa prevlhnú steny a zničia sa vnútorné povrchové úpravy v tejto časti domu (suterén a kaderníctvo). V kaderníctve za dverami v rohu je taktiež prevlhnutá a opadnutá vnútorná omietka. V rodinnom dome v obývacej izbe na prízemí, v kaderníctve, v suteréne poškodené vnútorné povrchové úpravy treba opraviť. Odstrániť zničené omietky, vyhotoviť nové omietky aj s maľbou. Klampiarske konštrukcie na odvádzanie dažďovej vody zo strechy domu vedľa rozostavanej prístavby penziónu treba vyhotoviť odborne, aby v plnej miere slúžili svojmu účelu. Ako vyplýva zo záverov znaleckého posudku a ohliadky na mieste samom, stavebník investičnej akcie prístavba a prestavba objektu na penzión s.č. XX na C KN p.č. XXX vykonával na pôvodnom objekte rozsiahlu prestavbu, prístavbu a nadstavbu. Táto bola vystavaná v úplnej tesnej blízkosti rodinného domu žalobkyne. V niektorých prípadoch je vlastne prístavba pristavaná na rodinným dom žalobkyne. Nadstavba prevyšuje rodinným dom o cca 1,5m a terasu o cca 4 m. Neodborným zhotovením odtokových žľabov dochádzalo k premáčaniu stien domu žalobkyne. Stavebné práce boli vykonávané bez toho, aby boli chránené susediace nehnuteľnosti pred prachom, stavebnou suťou, vlhkom. Napriek mnohým upozornenia žalobkyne a jej matky, ktorá v rodinnom dome prevádzkuje kaderníctvo, stavebník nepristúpil k náprave a následne došlo k poškodeniu nehnuteľnosti žalobkyne. Znehodnotená bola terasa rodinného domu, ako aj steny. Okrem toho dom vlhne naďalej, nakoľko vystavaním prístavby a nadstavby penziónu zostala medzi oboma objektmi minimálna medzera, ktorá výrazne obmedzuje prístup vzduchu a ventiláciu, čo nevyhnutne vedie k vlhnutiu domu žalobkyne. Hluk, prašnosť, zvýšená vlhkosť domu, ktorá naďalej pretrváva, obťažujú zákazníčky kaderníctva, pričom tieto aj spísali petíciu. Žalobkyňa nechala vyhotoviť znalecký posudok G. X/XXXX H. K. L., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti, odhad hodnoty stavebných prác, na hodnotu poškodených stavebných konštrukcií v rozsahu: - vnútorná úprava povrchov stien na prízemí v obývačke a v kaderníctve, v suteréne v kotolni, - vonkajšia terasa (odstránenie poškodených drevených podláh a položenie nových, osadenie novej umelej trávy), - oprava klampiarskych konštrukcií strechy (výmena zvodovej rúry), - vonkajšia oprava fasády pod terasou. Podľa znaleckého posudku G. X/XXXX bude stáť oprava vyššie uvedených stavebných konštrukcií 5.192,- Eur. Zároveň žalobkyňa musela uhradiť upratovanie na týždennej báze v sume 50,- Eur (práca a čistiace prostriedky) celkovo v sume 1.350,- Eur. Predžalobnou výzvou zo dňa 17.06.2024 žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu sumy 5192,- Eur + 1.350,- Eur do 10.07.2024. Žalovaný na výzvu reagoval telefonicky, neskôr listom zo dňa 08.07.2024, pričom mu na vyžiadanie boli e-mailom dňa 12.07.2024 zaslané znalecké posudky. K dohode strán zatiaľ nedošlo. 2. Žalobkyňa k žalobe pripojila výpis z LV č. XXXX, k.ú. E., výpis z LV č. XXXX, k.ú. E., znalecký posudok znalkyne H. I. J. č. XX/XXXX zo dňa 29.11.2023, znalecký posudok znalkyne H. K. L. č. XX/XXXX zo dňa 20.04.2024, petíciu – čestné prehlásenie, odpoveď žalovaného na predžalobnú výzvu žalobkyne zo dňa
08.07.2024, e-mailovú komunikáciu zo dňa 12.07.2024, faktúru č. XX/XXXX splatnú dňa 08.12.2023 na sumu 285,- Eur, faktúru č. XX/XXXX splatnú dňa 15.05.2024 na sumu 380,- Eur, potvrdenie Obvodného oddelenia Policajného zboru Lučenec o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 24.02.2023, oznámenie Mesta Lučenec o začatí spojeného územného a stavebného konania č. D./XXXX zo dňa 23.12.2020, fotokópie príjmových pokladničných dokladov za upratovanie za obdobie od 14.02.2023 do 14.11.2023, predžalobnú výzvu zo dňa 17.06.2024 a fotokópiu podacieho lístku. 3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 06.08.2024 platobný rozkaz sp. zn. 1Up/1345/2024, ktorým žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel. 4. Písomným podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 19.08.2024 podal žalovaný proti platobnému rozkazu odpor s vecným odôvodnením, v ktorom poprel uplatnený nárok žalobkyne ako nepreukázaný čo do výšky a právneho základu, pričom podľa názoru žalovaného z listín predložených k návrhu nevyplýva žalobkyňou tvrdené právo. Žalovaný namietal, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v preukázaní toho, že k poškodeniu nehnuteľnosti v jej vlastníctve, ktoré preukazuje znaleckým posudkom znalkyne H. J. číslo XX/XXXX, došlo v súvislosti s konaním žalovaného. Znalecký posudok nedokumentuje stav nehnuteľnosti žalobkyne pred začatím stavebných prác a nedokumentuje ani príčinnú súvislosť medzi vykonanými stavebným prácami a vzniknutou škodou, jeho závery sú vágne. Z posudku vyplýva, že jeho podkladom bolo miestne šetrenie spojené s vyhotovením farebnej dokumentácie dňa 12.10.2023. Znalecký posudok znalkyne H. J. nespĺňa základné náležitosti a atribúty znaleckého posudku, neobsahuje žiadne odborné závery, len sumarizáciu sťažností matky žalobkyne, ktorým dala znalkyňa za pravdu a fotografie zvlhnutej omietky a poškodenia terasy, pričom znalkyňa dokumentuje status quo bez možnosti posúdiť a uviesť, kto a ako tieto poškodenia spôsobil. Znalecký posudok nemôže byť znalcom prevzatým tvrdením objednávateľa posudku, ktoré nadobudne atribút posudku tým, že k týmto tvrdeniam znalec pripojí okrúhlu pečiatku. Hoci znalkyňa uvádza, že nemala k dispozícii stavebný projekt žalovaného, ani iné relevantné dáta (stavebný denník napríklad), dochádza k záveru, že stavebné práce boli realizované neodborne. Žalovaný vo vyjadrení k predžalobnej výzve uvádzal, a žalobkyňa má o tom vedomosť, že stavebné práce realizovala stavebná firma COSTRUO s. r. o., a nie žalovaný. Škodou na strane žalobkyne má byť odhadovaná cena stavebných prác, ktoré mieni žalobkyňa zrealizovať na odstránenie škôd. Škodou podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je zmenšenie majetku poškodeného, čo žalobkyňa svojím návrhom a k nemu pripojenými dôkazmi nepreukázala. Škodou nemôže byť odhadovaný náklad na vykonanie stavebných prác. Rovnako nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody na strane žalobkyne vo výške 1.350,- Eur za upratovanie priestorov. Príjmovými dokladmi žalobkyňa nepreukázala, že upratovacie služby musela platiť len v súvislosti so stavebnými prácami realizovanými v susedstve. Upratovanie priestorov, zvlášť, ak sa jedná o prevádzkareň – kaderníctvo ako priestor na poskytovanie služieb, je nutnosťou aj z dôvodov dodržania hygienických štandardov poskytovateľa služieb. Príjmové doklady preukazujú len to, že dvom osobám boli poukazované platby 50,- Eur za upratovanie, nič viac. V dokladoch sa uvádza, že za upratovanie platila žalobkyňa, z čoho možno dedukovať, že sa nejednalo o upratovanie kaderníctva, ktoré podľa výpisu zo živnostenského registra prevádzkuje K. A., ale celého domu vrátane kaderníctva. Žalovaný považuje za nepravdivé tvrdenie žalobkyne v návrhu, že na stavenisku sa vykonávali stavebné práce neodborne. Nepravdivé je tvrdenie žalobkyne, že v súvislosti so stavebnými prácami došlo k poškodzovaniu rodinného domu žalobkyne. Nepravdivé je tvrdenie žalobkyne o tom, že oslovili žalovaného, majiteľa objektu, stavebný úrad a robotníkov, avšak bezúspešne. Problém, na ktorý žalobkyňa upozornila, bol bez zbytočného odkladu odstránený, terasa žalobkyne bola uvedená do pôvodného stavu, uprataná, a na jej ochranu bola postavená zábrana. Následne sa žalobkyňa na nič nesťažovala. Nepravdivé je tvrdenie žalobkyne, že v súčasnosti (zrejme mala na mysli čas podania návrhu na súd) je prestavba a prístavba pred dokončením. Nepravdivé je tvrdenie v súvislosti so strechou žalobkyne, ktorá bola v rámci realizovaných stavebných prác podľa projektu so súhlasom žalobkyne aj na jej strane vynovená. Nepravdivé je tvrdenie žalobkyne v súvislosti s obťažovaním hlukom, prašnosťou, ktoré neprekročili bežný rámec, ktorý sa pri realizovaní stavebných prác predpokladá, nebol rušený nočný kľud a po celý čas, ktorý označuje žalobkyňa, neboli vykonávané práce, ktoré by boli spojené s nadmerným hlukom a prašnosťou, ako jednoznačne vyplýva zo stavebného denníka. Nepravdivé je tvrdenie žalobkyne, že znalecký posudok jej vyhotovila H. I. J. až potom, ako sa žalobkyňa nedomohla nápravy. Nič zo závad, ktoré dala žalobkyňa znalkyni zadokumentovať, nebolo žalovanému oznámené ani vytknuté, ani ukázané. Rovnako tak ani nikomu z firmy realizujúcej stavebné
práce. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyňu. Nepravdivé je tvrdenie žalobkyne, že vlhnutie stien v miestnostiach súvisí s realizovanými stavebnými prácami. Nepravdivé je tvrdenie žalobkyne, že klampiarske konštrukcie na odvádzanie dažďovej vody zo strechy domu vedľa rozostavanej prístavby penziónu nie sú vyhotovené odborne, rovnako je nepravdivé jej tvrdenie o neodbornom zhotovení odtokových žľabov. Terasa žalobkyne a steny neboli stavebnými prácami znehodnotené. Terasa ako strecha nad obývacou miestnosťou žalobkyne mohli byť vyhotovené bez stavebného povolenia ako čierne stavby a neboli riadne skolaudované a dané do užívania. Nepravdivé je tvrdenie žalobkyne, že vystavaním prístavby a nadstavby penziónu zostala medzi oboma objektmi minimálna medzera. Odstup medzi domami bol malý už pred začatím prestavby, pričom dom žalobkyne bol postavený neskôr ako dom žalovaného, a preto za úzky rozostup medzi domami zodpovedá žalobkyňa a jej právny predchodca a nie žalovaný. Rozostup medzi domami sa po realizácii stavebných prác nijako nezmenil, a teda prístup vzduchu a ventilácia ako problém jestvovali ešte pred realizáciou stavebných prác. Žalobkyňa ako účastníčka stavebného konania bola podrobne informovaná o stavebnom projekte, mohla sa k nemu vyjadriť, namietať v priebehu stavebného konania alebo kolaudačného konania, ktoré právo nevyužila. V skutočnosti návrh žalobkyne nie je poctivým výkonom jej práva a uplatnením nárokov zo spôsobenej škody. Tomu nasvedčuje nielen množstvo nepravdivých skutkových tvrdení uvedených v návrhu, ale aj spôsob, akým boli vedené mimosúdne rokovania. Žalovaný slušne odpovedal žalobkyni na výzvu, ktorou táto požadovala zaplatenie vysokej sumy, pričom obviňovala stavebnú firmu, nie žalovaného, z neodborného a neprofesionálneho prístupu, ale k výzve, hoci ju odoslala prostredníctvom právnej zástupkyne, nepripojila jeden jediný dôkaz, ktorým by preukazovala uplatňovaný nárok. Ťažko možno od kohokoľvek očakávať, že na základe výzvy, akú pripojila žalobkyňa k žalobe, jej ktokoľvek, bez predchádzajúcej notifikácie škôd, zaplatí ňou požadovanú sumu 6.542,- Eur s úrokom. Nie je pravdou, že by znalecké posudky pripojené k návrhu boli doručené mailom 12.07.2024 žalovanému, a neboli doručené ani jeho právnej zástupkyni. Na rovnakom princípe sa zakladajú aj tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaného opakovane upozorňovala na škody a žiadala nápravu. Nie sú pravdivé. Správanie žalobkyne sa vymyká bežnej logike jednania poškodenej osoby. Ak si dala vyhotoviť posudok na poškodenie svojho rodinného domu 12.10.2023, kde nafotila napríklad poškodenie odkvapovej rúry (v koho vlastníctve je táto rúra ?), je nelogické, že odstránenie týchto škôd nežiadala pred skolaudovaním stavby vo vlastníctve žalovaného. Mohla ho kontaktovať mailom, písomne alebo prostredníctvom SMS, o čom by vedela predložiť dôkaz. Nekorektné sú aj vyjadrenia uvedené v znaleckom posudku H. J. ako stanovisko objednávateľa napríklad čo sa týka oplotenia. Vyjadrenie vyznieva celkovo zavádzajúco, nakoľko žalobkyňa si oplocovala celý svoj pozemok zo všetkých strán, nielen spoločnú hranicu so žalovaným, a to predstavovalo celkový náklad. Avšak nikto zo susedov, okrem žalovaného nebol ochotný prispieť na spoločnú časť oplotenia. A nie ja pravda, že by žalovaný prispel sumou 15.000,- Eur, ale 18.000,- Eur. Žalovaný je pripravený viacerými vierohodnými dôkazmi (stavebný denník, správy, svedecké výpovede) preukázať, že žaloba žalobkyne je založená na nepravdivých alebo skresľujúcich skutkových tvrdeniach. Správanie žalobkyne je nekorektné, nasvedčuje skôr snahe vyťažiť čo najväčší profit z faktu, že v susedstve sa na základe riadne vyhotoveného stavebného povolenia, presne podľa projektu, zrealizovala prestavba nehnuteľnosti. Žalobkyňa opomína, že v prípade spôsobenej škody môže poškodený požadovať odstránenie škôd na náklady škodcu a navrátenie do pôvodného stavu, ak je to možné. O takomto niečom ani neuvažovala, ale svoj nárok podoprela o posudky, ktoré v skutočnosti, okrem pečiatky znalca, nedokazujú vo vzťahu k preukázaniu zodpovednosti žalovaného za škodu a výšky škody vôbec nič. 5. V dôsledku podaného odporu bol platobný rozkaz zo zákona v celom rozsahu zrušený podľa § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní. 6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu proti platobnými rozkazu zo dňa 07.10.2024 navrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zároveň k tvrdeniu žalovaného, že neuniesla dôkazné bremeno v preukázaní toho, že k poškodeniu nehnuteľnosti došlo v súvislosti s konaním žalovaného, uviedla, že okrem znaleckých posudkov navrhla výsluch svedkov, predložila písomné dôkazy o tom, že sa domáhala nápravy, dokonca z dôvodu konfliktov so stavebnou firmou aj cestou polície, ako aj rozsiahlu fotodokumentáciu. Nakoľko iné stavebné práce v susedstve neprebiehali, naozaj nevedno, akým iným spôsobom by sa mohla stavebná suť dostať na terasu domu žalobkyne. Zo znaleckého posudku nemôže vyplývať stav pred
začatím stavebných prác, nakoľko znalec vykonával ohliadku nehnuteľností už v čase, kedy došlo k poškodeniu domu. Žalobkyňu pred začatím stavebných prác nenapadlo dokumentovať stav domu, nakoľko nepredpokladala, že jej bude spôsobená škoda. Žalobkyňa má vedomosť, že stavebné práce realizovala spoločnosť COSTRUO s.r.o., a nie žalovaný. Žalovaný zrejme chce poukázať na absenciu pasívnej vecnej legitimácie v spore. Žalobkyňa podotkla, že so stavebnými firmami je v právnom vzťahu žalovaný, nie A. B.. Žalobkyňa poukázala na znenie ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka a dodala, že vlastník susediacej nehnuteľnosti si môže nechať stavebné práce vykonať desiatkami podnikateľov v stavebníctve, žalobkyňa však nie je povinná zisťovať, ktorá firma ktorú časť stavebných prác vykonáva. Vlastníkom veci je žalovaný. A preto v prípade, že ohrozil stavbu a pozemok úpravami, je za škodu zodpovedný. Žalobkyňa ako dôkaz predložila tiež petíciu zákazníčok kaderníctva, ktoré sa sťažovali na prach, hluk. Prachom, hlukom, stavebnou suťou bol zaťažený celý dom, preto bolo potrebné upratovanie nad rámec bežného upratania domu. Bežné upratovanie kaderníctva si znáša kaderníčka sama, nie je zrejmé, prečo by mala pravidelne znášať osobitné upratanie priestorov, ktoré nie je produktom jej podnikania, ale stavebných prác v susedstve. Výška škody bola určená znaleckými posudkami. V prípade, že s ňou žalovaný nesúhlasí, bolo potrebné na popretie tvrdení žalobkyne predložiť dôkazy. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že vlhnutie stien nesúvisí so stavebnými úpravami a terasa nebola znehodnotená, žalobkyňa predložila súdu rozsiahlu fotodokumentáciu, ako vyzerala terasa, strecha počas stavebných prác. Na preukázanie zaťaženia domu prachom, hlukom, stavebným odpadom, zatekajúcou dažďovou vodou tiež navrhla vypočuť ako svedkov. Žalobkyňa tiež poukázala na ustanovenie § 153 CSP a s poukazom na sudcovskú koncentráciu navrhla, aby súd neprihliadal na dôkazy, ktoré žalovaný spomína v odpore, má ich k dispozícii, ale ich nepredložil, a aby nepripustil v konaní ďalšie dokazovanie navrhované žalovaným. 7. Dňa 14.10.2024 bola vec podľa § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní postúpená tunajšiemu súdu. 8. Žalovaný vo vyjadrení (duplike) doručenom súdu dňa 07.11.2024 namietal, že žalobkyňa nepreukázala, že jej konaním žalovaného vznikli žalobou tvrdené škody na jej nehnuteľnosti a zvýšené náklady spojené s jej údržbou; namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu; namietal, že žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a realizovanými stavebnými prácami na objekte vo vlastníctve žalovaného ako stavebníka; namietal výšku žalobkyňou uplatnenej škody, keď škodou je podľa názoru žalovaného buď hodnota znehodnotenej veci v čase jej poškodenia, alebo zmenšenie majetku poškodenej v dôsledku vynaložených a preukázateľných nákladov na opravu veci, alebo kúpu novej veci; namietal žalobou uplatnený nárok na príslušenstvo pohľadávky žalobkyne. Žalobkyňa si uplatňuje úrok z omeškania počnúc 11.07.2024, teda deň po stanovení lehoty na dobrovoľné plnenie na základe výzvy na zaplatenie 6.542,- Eur. Keďže sa má jednať o omeškanie so zaplatením škody, nemohol sa žalovaný ako potenciálny dlžník dostať do omeškania na základe márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie z výzvy, ku ktorej neboli pripojené žiadne dôkazy o spôsobenej škode, ani o vynaložených nákladoch poškodeného. K jednotlivým námietkam žalovaný v podrobnostiach uviedol, že nie je pravdou, že si žalobkyňa nároky uplatnené v upomínacom konaní uplatňovala už pred podaním žaloby u žalovaného ako majiteľa objektu, u stavebného úradu alebo robotníkov, či stavebnej firmy, avšak bezúspešne. V reakcii na upozornenie žalobkyne, že jej terasa je znečistená prachom a úlomkami tehál a stavebných materiálov, lebo nebolo zabezpečené ohradenie terasy, sa ihneď zjednala náprava – terasa bola poupratovaná a uvedená do pôvodného stavu (bola zaprášená a napadaný bol drobný stavebný materiál). Ďalej bola postavená zábrana, aby sa situácia neopakovala. Od toho času žalobkyňa žalovaného so žiadnym nárokom súvisiacim s uplatnenou škodou nekontaktovala, ani ústne, ani písomne, mailom, sms, telefonicky. Žalobkyňa ako účastníčka stavebného konania dostala možnosť v plnom rozsahu realizovať svoje práva, bola (alebo mohla byť) podrobne oboznámená so stavebným projektom, podmienkami stanovenými zo strany stavebného úradu. Riadny ani mimoriadny opravný prostriedok voči vydanému stavebnému povoleniu nevyužila. Stavba bola daná do užívania kolaudačným rozhodnutím Mesta Lučenec č. D./ XXXX dňa 15.05.2024. Nedostatky vytknuté Inšpektorátom práce Banská Bystrica boli odstránené v stanovenej lehote do 30.06.2024. Zo záznamu z výkonu štátneho stavebného dohľadu spísaného dňa 06.07.2023 vyplýva, že Slovenská stavebná inšpekcia konala na podnet žalobkyne zo dňa 28.03.2023. Inšpektori si ohliadli stavenisko na mieste samom dňa 30.06.2023 a záznam spísali za prítomnosti žalovaného dňa 06.07.2023. Stavebná inšpekcia zistila, že búracie práce boli ukončené (30.6.2023) a prebiehali v období od 14.02.2023 do 20.03.2023. Ďalej konštatuje, že medzi rozostavanou stavbou a
stavbou vo vlastníctve žalobkyne sa nachádza zábrana, ktorá bráni prieniku špiny, prachu a stavebného odpadu na terasu susedného domu so súpisným číslom 1845. Žalovaný konštatoval, že táto zábrana je viditeľná aj na fotografiách, ktoré predložila žalobkyňa k návrhu na pokračovanie v konaní. Z odpovede stavebného úradu vyplýva, že žalobkyňa sa bola v roku 2023 osobne na stavebnom úrade sťažovať na hluk a prašnosť stavby, a bola odporučená na zhotoviteľa stavby na spoločnosť PROXIMA LC, s.r.o. Stavebný úrad do dnešného dňa neeviduje sťažnosť žalobkyne ohľadne škôd, ktoré by jej vznikli v súvislosti s realizáciou stavby. Zamestnanec stavebného úradu M. N. na požiadanie žalobkyne vykonal ohliadku staveniska, v súvislosti s požiadavkou žalobkyne o iné dispozičné riešenie okien na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, aby tieto neboli situované do dvora žalobkyne. Problém bol po konzultácii so žalovaným vyriešený oblepením okien nepriehľadnou fóliou, ktorá zabraňuje výhľadu do dvora žalobkyne. Stavebný úrad informoval, že žalobkyňu v súlade s aktuálnou právnou úpravou nepovažoval za účastníčku kolaudačného konania, nakoľko voči vydaniu stavebného povolania nemala žiadne pripomienky a námietky. Žalovaný žiadal Mesto Lučenec o stanovisko, či mu bola doručená petícia občanov spísaná proti stavebným prácam realizovaným na stavbe žalovaného, ktorú žalobkyňa pripojila ako dôkaz. Mesto Lučenec na požiadavku žalovaného reagovalo doplňujúcim mailom zo dňa 12.08.2024, z obsahu ktorého sa však javí, že žiadnu petíciu Mestu Lučenec nedoručila. Žalovaný má za to, že žalovaná nepreukázala, že by pred podaním žaloby, pred objednaním znaleckého posudku u znalkyne H. I. J., vytkla žalovanému akékoľvek poškodenia na jej nehnuteľnosti, ktoré jej vznikli v príčinnej súvislosti so stavbou, že by v reálnom čase na škodu poukázala a túto žiadala odstrániť, opraviť alebo opravu preplatiť. Žalobkyňa zaslala žalovanému predžalobnú výzvu zo dňa 17.06.2024, ktorú pripojila aj k návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 17.06.2024, ktorá neobsahovala žiadne prílohy, ako vyplýva aj zo znenia samotnej výzvy. Hoci požadovala zaplatenie vysokej finančnej čiastky a odvolávala sa na existenciu dôkazov o predbežnom ohodnotení nákladov na opravu poškodených stavebných konštrukcií vo výške 5.192,- Eur a nákladov na upratovanie vo výške 1.350,- Eur, žiadne dôkazy nepripojila. Na základe takto vágne sformulovanej výzvy žiadala uhradiť sumu 6.542,- Eur do 10.07.2024. Z príloh znaleckého posudku H. I. J. č. XX/XXXX vyplýva, že posudok bol objednaný dňa 12.10.2023 za účelom reklamácie stavebných prác v susedstve. Pred objednaním posudku, ani po objednaní posudku žalovaný nebol kontaktovaný. Znalkyňa nepovažovala za potrebné osloviť ani stavebný úrad a nahliadnuť do projektovej dokumentácie (hoci konala na objednávku účastníčky stavebného konania), nemala k dispozícii informácie o stave oboch nehnuteľností pred začatím stavebných prác, čo jej nebránilo vypracovať znalecký posudok, ktorého závery žalovaný nepovažuje za odborné závery znalca, len za ničím nepodložené špekulácie a úvahy. Žalovaný k namietanému poškodeniu terasy uviedol, že popiera pravdivosť skutkových tvrdení žalobkyne, že by jej poškodil terasu, umelý trávnik na nej alebo drevené obloženie. Ak mala žalobkyňa vo svojich skutkových tvrdeniach o tom, že stavebná suť alebo kamene dopadli na terasu, na mysli pekný biely hladký kameň, ktorý sa na umelom trávniku nachádza na fotografiách (aj zo dňa 12.10.2023 daných do znaleckého posudku H. J., ale asi aj z februára 2023, kde vidieť stavebnú suť na stavbe žalovaného), žalovaný namieta, že takýto kameň v žiadnom prípade nie je stavebným odpadom z jeho stavby a na stavbe (vybúrané steny boli z tehál), ani na streche sa takéto kamene, ani nič tomu podobné, nenachádzalo. Ak mala žalobkyňa na mysli drobné úlomky odpadu viditeľné na skorších fotografiách, tieto boli zo strany robotníkov upratané, terasa bola uvedená do pôvodného stavu, ešte pred postavením zábrany. Žalovaný popieral, že by bol z jeho strany zdemolovaný povrch terasy. Keďže búracie práce boli ukončené už 20.03.2023, ako konštatovala inšpekcia, a dňa 30.06.2023 na mieste samom videla inštalované zábrany, nie je možné, aby znalkyňa dňa 12.10.2023 videla a vedela vizuálne potvrdiť, aké poškodenia terasy vznikli v súvislosti so stavebnými prácami na susednej stavbe. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že povrch terasy (pod umelým trávnikom) jej bol „zdemolovaný“ napadanou suťou z vedľajšej stavby, musí preukázať, v akom stave tento povrch bol pred začatím stavebných prác. Keďže sa jedná podľa žalovaného o čiernu stavbu, povrch terasy postavenej na čierno sa mohol nachádzať v takom stave, akom bol predvádzaný znalkyni už pred začatím prác. Pričom tento bol prekrytý umelým trávnikom. Žalovaný považuje za neakceptovateľnú požiadavku žalobkyne, aby jej dával finančné prostriedky na kúpu a osadenie nového umelého trávnika, podľa kalkulácie uvedenej v znaleckom posudku znalkyne H. K. L. zo dňa 20.04.2024 vo výške 691,07 Eur. Žalobkyňa nepreukázala, že by jej žalovaný akýmkoľvek spôsobom zničil a znehodnotil umelý trávnik na terase a nepreukazujú to ani pripojené fotografie. Keďže ohliadku znalcom nedala vykonať bezprostredne potom, ako malo dôjsť k poškodeniu, neprivolala k
nej žalovaného, ani zhotoviteľa diela, aby ukázala, a zadokumentovala, k akým poškodeniam došlo, nevie preukázať príčinnú súvislosť medzi prípadným poškodením, ktoré bolo viditeľné 12.10.2023, alebo neskôr a búracími prácami, ktoré sa realizovali vo februári a marci 2023. Škodou na strane žalovanej (pozn. súdu – správne má byť zrejme uvedené žalobkyne) môže byť cena umelého trávnika, ktorý jej poškodil žalovaný, ak nie je možná jeho oprava, a nie kalkulácia ceny nového trávnika. Okrem toho, umelé trávniky sa predávajú v rôznych cenách a kvalitách. Žalovaný nemôže byť zaviazaný hradiť žalobkyni cenu trávnika, ktorý nie je v porovnateľnej kvalite a cene, ako trávnik, ktorý mal byť poškodený. Z fotografií, ktoré žalobkyňa predložila z februára alebo marca 2023 nie je vidieť poškodenie umelého trávnika, len jeho znečistenie. Trávnik nie je poškodený ani pod bielym hladkým kameňom, ktorý sa na takmer rovnakom mieste nachádzal až do 12.10.2023. Ak sa na terase nachádza ten istý trávnik ako vo februári/marci 2023, je vidieť, že tento bol očistený (bola pripojená aj fotografia, kde vidieť, že je zaprášený a vidieť na ňom stopy). Rovnako namietal aj žalobkyňou tvrdené poškodenie dreveného obloženia. K tvrdeniu o nekvalitne vykonaných klampiarskych konštrukciách žalovaný uviedol, že nemá nič spoločné s nekvalitne prevedenými klampiarskymi konštrukciami na odvádzanie dažďovej vody zo strechy žalobkyne, ako to tvrdila žalobkyňa v návrhu a znalkyňa H. I. J. v posudku. Žalovaný predložil fotografie zabezpečené z aplikácie GOOGLE earth, kde je vidieť rodinný dom vo vlastníctve žalobkyne a dom vo vlastníctve žalovaného pred jeho rekonštrukciou. Na fotografii je viditeľné napojenie odkvapovej rúry z domu žalobkyne (oválna) na odkvapovú rúru idúcu z domu žalovaného (hranatá). Pri podrobnej ohliadke „obrovskej diery“, o ktorej píše znalkyňa, vidieť, že sa jedná o vyrezanú dieru z hornej časti rúry, ktorej okraj je z jednej časti mierne vtlačený dovnútra. Z fotografií z predchádzajúceho stavu vidieť, že táto diera sa nenachádza v blízkosti steny rodinného domu, je prekrytá strechou. Ak by malo dôjsť k vytekaniu vody z tej časti odkvapovej rúry, kde je otvor, muselo by sa jednať o prudký prívalový dážď, nakoľko voda tečie spodnou časťou rúry, a musela by sa prelievať vrchom. Žalovaný namietal, že táto klampiarska konštrukcia, ktorú nevyhotovil on a nerealizovala sa ani pri prestavbe jeho nehnuteľnosti, spôsobila škody na vlhnutí stien, ktoré opisuje znalkyňa (múr by premokol vo výške, nie odspodu). Na margo klampiarskych konštrukcií žalovaný dodal, že zvod dažďovej vody z penziónu po rekonštrukcii je vyriešený inak a starý žľab, na ktorý je pripojený dom žalobkyne, ponechal len kvôli tomu, že je pripojená ona, aby si nemusela dať vyhotoviť nový spôsob odvádzania dažďových vôd, ak by svoj žľab, už pre jeho nehnuteľnosť nepotrebný, odpojil. K poškodenia spôsobenému vlhnutím domu žalovaný uviedol, že najväčšou položkou v kalkulovanej cene stavebných prác, ktorá má byť podľa žalobkyne škodou, za ktorú zodpovedá žalovaný, sú práce potrebné na odstránenie vlhnutia domu žalobkyne. Podľa záverov posudku a fotografií sa vlhkosťou poškodené steny nachádzajú na prízemí, v kaderníctve a v suteréne rodinného domu. Znalkyňa v záveroch posudku, bez znalosti dát z projektovej dokumentácie, a o stave nehnuteľností pre začatím rekonštrukcie susednej nehnuteľnosti, považuje za príčinu vlhnutia vzdialenosť oboch nehnuteľností. Žalovaný poukázal na fotografie domov zo záberov pred rekonštrukciou, na kópiu z mapy, z ktorých vyplýva, že domy boli blízko seba postavené už pred začatím rekonštrukcie, ktorá nezasiahla do pôdorysu domov a priestor medzi domami nezúžila spôsobom, ktorý by mal zapríčiniť vznik vlhkosti. Žalovaný má za to, že príčinou vlhnutia domov na ulici je vysoká spodná voda v tejto časti a problémy s vlhnutím domu odspodu mala žalobkyňa už pred začatím rekonštrukcie, podobne ako ich mal aj žalovaný. V tejto súvislosti žalovaný upriamil pozornosť na listinný dôkaz – záznam spísaný stavebnou inšpekciou dňa 06.07.2023, kde sa o. i. konštatuje, že v časti „ Rozsah a druh stavby“ na strane 2, bod 3: „V rámci projektu bude riešená dispozičná zmena prízemia, prístavba k existujúcej budove, prestavba podkrovnej časti a odstránenie príčiny vlhnutia stien suterénu a čiastočne prízemia.“. Na žiadosť žalovaného o sprístupnenie listín zo zbierky listín katastra – stavebných povolení na obe stavby – stavbu vo vlastníctve žalobkyne a stavbu vo vlastníctve žalovaného, správny orgán dňa 13.08.2024 oznámil, že takéto listiny sa v zbierke listín nenachádzajú, nakoľko obe stavby boli zapísané do listov vlastníctva z pozemnoknižných vložiek. Žalovaný tým preukazuje, že nijako nezavinil ani rekonštrukciou stavieb, ani ich umiestnením pred rekonštrukciou, že tieto sú postavené v tesnej blízkosti. K námietke neodborne vykonaných stavebných prác žalovaný dodal, že bol objednávateľom stavebných prác a tieto nevykonával sám, nakoľko na to nemá oprávnenie. Zhotoviteľ COSTRUO spol. s r. o. je firmou s dlhoročnými skúsenosťami, ktorý realizoval veľa stavebných projektov. Žalovaný pri preberaní diela nevytkol zhotoviteľovi žiadne nekvalitne odovzdané dielo a stavebné práce, tieto neboli vytknuté ani pri kolaudačnom konaní. Znalkyňa H. J. v posudku konštatuje, že medzi domom žalobkyne a nadstavbou susedného objektu sa nachádza tepelnoizolačná vrstva, ktorá nebola opatrená hydroizoláciou proti vlhkosti. Hoci z tohto konštatovania nie je zrejmé, čo to vo vzťahu k predmetu konania a zodpovednosti
žalovaného má znamenať, žalovaný podotkol, že rekonštruoval vlastný dom podľa projektu, ktorý mu bol v stavebnom konaní schválený. Nevykonával stavebné práce na objekte žalobkyne, ktorá v priebehu stavebného konania nevzniesla žiadne námietky a pripomienky. Žalovaný odoslal zhotoviteľovi COSTRUO spol. s. r. o. oznámenie o spore v súlade s § 86 CSP, nakoľko námietky žalobkyne súvisia práve so spôsobom realizácie stavebných prác. K uplatneným nákladom na upratovanie žalovaný namietal dôvodnosť tejto požiadavky žalobkyne. Už zo samotného znenia stavebného povolenia bod 21 vyplýva, že žalobkyňa bola povinná strpieť vykonávanie prác zo svojho pozemku alebo stavieb. Hoci žalobou tvrdené škody nesúvisia priamo s tým, že by sa práce vykonávali z jej nehnuteľnosti, mali dosah na jej nehnuteľnosti. Súčasťou všetkých stavebných prác je zvýšená miera hlučnosti, prachu, otrasov a podobne. Zhotoviteľ si podľa uzatvorenej zmluvy mal počínať tak, že neporušuje pri realizácii diela právne predpisy a dodržiava čistotu. Búracie práce spojené s väčším hlukom a prašnosťou prebiehali len v úvodných dvoch mesiacoch stavebných prác (február, marec). Žalobkyňa nevzniesla u žalovaného žiadnu požiadavku na čistenie priestorov a upratovanie priestorov v rodinnom dome, ktoré boli viac znečistené prachom zo stavby. Nepreukázala väčšie znečistenie oproti bežnému, hoci by sa to dalo predpokladať. Žalovaný s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a označené dôkazy považuje žalobu za konanie mala fides zo strany žalobkyne. Nasvedčujú tomu nielen skreslené a zavádzajúce skutkové tvrdenia (klampiarske práce, blízkosť nehnuteľností), ale aj nevytknutie konkrétnych poškodení a požiadavky na odstránenie škody v reálnom čase preukazným spôsobom. 9. V písomnom vyjadrení zo dňa 18.12.2024 žalobkyňa nad rámec vyjadrení podľa § 167 CSP uviedla, že žiadne upratovanie terasy zo strany žalovaného nebolo uskutočnené. Žalovaný získal súhlas so stavebným konaním tak, že navštívil rodinu žalobkyne počas vianočných sviatkov ubezpečujúc žalobkyňu a jej matku, že ich dom nebude stavebnými právami ani rekonštrukciou nijak dotknutý. Žalobkyňa sa na stavebný úrad opakovane obracala osobne, telefonicky, pričom stavebný úrad jej žiadosti neevidoval, ignoroval, resp. riešil úplnú stratu súkromia na dvore rodinného domu a terase inštalovaním fólie na okná. Ak by bola oboznámená s tým, že sa ide realizovať prístavba a nadstavba, okná budú situované do jej dvora, na ktorý už prakticky nemôže ani vyjsť, nikdy by s tým nebola súhlasila. Samotný žalovaný predložil stavebné povolenie, kde zdôraznil povinnosť stavebníka nahradiť vlastníkovi škodu spôsobenú stavebnými prácami. Samotné stavebné konanie teda počíta so situáciu, že aj pri dodržaní všetkých noriem a predpisov, dochádza v praxi k poškodeniu susednej nehnuteľnosti. Stavebník si je teda vedomý, že v takomto prípade je nositeľom zodpovednosti za škodu. Žalobkyňa sa dlhodobo domáhala nápravy cestou polície, stavebného úradu, stavebnej inšpekcie, osobného rokovania, petíciou, avšak žalovaný aj príslušné inštitúcie sa odmietli jej podnetmi zaoberať. Žalovaný nereagoval. Žalobkyňa k poškodeniu rodinného domu dodala, že žalovaný odpojil svoju časť odkvapu, o čom žalobkyňu neinformoval a nevykonal žiadne opatrenia, aby zabránil poškodeniu domu žalobkyne. Vlhnutie domu začalo vďaka zvýšeniu susediacej stavby cca 1,5 metra, takže sa zabránilo prúdeniu vzduchu. Žalovaný si stenu zateplil a izoloval, ale žalobkyňa sa už k svojej stene nikdy nedostane a nemôže si ju izolovať proti vlhkosti, ani zatepliť. Zároveň sa žalobkyňa vyjadrila k namietanej absencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore. 10. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu a pripojenými listinnými dôkazmi. Listinné dôkazy neboli na pojednávaní prečítané ani oboznámené v súlade s § 204 CSP. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: 11. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. E., parc. č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, stavba – rodinný č. súp. XXXX na parc. č. XXX (č.l. 8 spisu). 12. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. E., parc. č. XX/ X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, stavba – prístavba a prestavba objektu na penzión č. súp. XX na prac. č. XXX, ktorá nehnuteľnosť je susediacou nehnuteľnosťou s rodinným domom žalobkyne (č.l. 7 spisu). 13. Znalkyňa z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, poruchy stavieb H. I. J. znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 29.11.2023 (č.l. 9 – 19 spisu) mala za úlohu na základe vykonanej obhliadky na mieste samom prešetriť priebeh stavebných práv v susedstve rodinného domu na C. D. G. XXXX/X, E. evidovaný na LV č. XXXX na pozemku parc. č. XXX v k.ú. E.. Účel
posudku bol reklamácia stavených prác v susedstve rodinného domu D. XXXX/X, E.. Podkladom na vypracovanie znaleckého posudku získaným znalcom bol výpis z LV č. XXXX, k.ú. E. vytvorený cez ZBGIS dňa 25.10.2023, kópia katastrálnej mapy, miestne šetrenie spojené s vyhotovením farebnej fotodokumentácie interiéru a exteriéru rodinného domu č. XXXX dňa 12.10.2023 a písomná objednávka. Znalkyňa konštatovala, že projektová dokumentácia na rekonštrukciu penziónu nebola predložená. 14. Na podklade znaleckého posudku znalkyne H. I. J. č. XX/XXXX zo dňa 29.11.2023 H. K. L., znalkyňa z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 20.04.2024 (č.l. 20 – 28 spisu) vyčíslila hodnotu stavebných prác vo výške 5.192,- Eur. Zo znaleckého posudku vyplýva, že rozsah poškodených stavebných konštrukcií rodinného domu č. súp. XXXX bol určený predloženým znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 29.11.2023. Účelom znaleckého posudku bolo určenie hodnoty prác na odstránenie vzniknutých škôd na rodinnom dome č. súp. XXXX vypočítanej so smernými orientačnými cenami v cenovej úrovni 2024. Predmetom ohodnotenia boli tieto stavebné práce: vnútorná úprava povrchov stien na prízemí v obývacej izbe a v kaderníctve, v suteréne v kotolni, vonkajšia terasa – odstránenie poškodených drevených podláh a položenie nových a osadenie novej umelej trávy, oprava klampiarskych konštrukcií strechy – výmena zvodovej rúry, vonkajšia oprava fasády pod terasou. Rozpočet na stavebné práce v konkrétnostiach znalkyňa určila nasledovne: HSV – práce a dodávky HSV vo výške 1.796,20 Eur (komunikácie 691,07 Eur, úpravy povrchov, podlahy, osadenie 761,47 Eur, ostatné konštrukcie a práce – búranie 326,03 Eur, presun hmôt HSV 17,64 Eur), PSV – práce a dodávky PSV vo výške 2.530,74 Eur (konštrukcie klampiarske 30,97 Eur, podlahy vlysové a parketové 2.265,Eur, maľby 234,77 Eur), 20 % DPH vo výške 865,39 Eur, spolu 5.192,- Eur. 15. Podľa potvrdenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Lučenec č.p.: O./XXXX-X zo dňa 24.02.2023 K. A. – matka žalobkyne podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu – nezhody so stavebnou firmou. Predmetná vec bola podľa odpovede Obvodného oddelenia Policajného zboru Lučenec zo dňa 11.12.2024 (č.l. 173 spisu) Okresným úradom Lučenec, odbor všeobecnej vnútornej správy (č.l. 174 spisu) postúpená stavebnej inšpekcii. 16. Slovenská stavebná inšpekcia, Inšpektorát Banská Bystrica listom zo dňa 03.01.2024 (č.l. 193 spisu) oznámila súdu, že zamestnanci Inšpektorátu Banská Bystrica vykonali v dňoch 30.06.2023 až 06.07.2023 na základe postúpeného spisového materiálu štátny stavebný dohľad na stavbe „Prístavba a prestavba objektu na Penzión“ umiestnenej na pozemkoch parc. P. G. XX/X, XXX A. k.ú. E. na C. D. G. X A. meste E., ktorej stavebníkom bola spoločnosť REALTHERM Slovakia s.r.o. Vykonaným štátnym stavebným dohľadom bol zistený nasledovný stav: búracie práce na stavbe sú ukončené. Zhotovená je hrubá stavba prístavby a nadstavby z pórobetónových tvárnic po veniec na 2. NP. Na 1. NP v prístavbe sú začaté murovacie práce na vnútorných priečkach sociálnych zariadení. Medzi rozostavanou stavbou a stavbou so súpisných číslom XXXX umiestnenou na pozemku parc. P. G. XXX vo vlastníctve A. B. sa nachádza zábrana, ktorá bráni prieniku špiny, prachu a stavebného odpadu na terasu susedného rodinného domu so súp. č. XXXX. Podľa stavebníkom predloženého stavebného denníka búracie práce na objekte so súp. č. XX umiestnenom na pozemku parc. P. G. XXX v k.ú. E. prebiehali od 14.02.2023 do 20.03.2023. Stavbu „Prístavba a prestavba objektu na Penzión“ povolilo mesto E. ako príslušný stavebný úrad, pričom súčasťou povolenia boli aj búracie práce existujúcej stavby so súp. č. 61 umiestnenej na pozemku parc. P. G. XXX k.ú. E.. Uvedené skutočnosti boli pisateľke podania K. A. oznámené listom zo dňa 07.07.2023, ktorý sa vrátil Inšpektorátu Banská Bystrica ako v odbernej lehote neprevzatá zásielka. V uvedenej odpovedi Inšpektorát Banská Bystrica pisateľke oznámil, že nemá kompetencie na posudzovanie vplyvu hluku a prašnosti vo vonkajšom prostredí. Príslušným orgánom na riešenie tejto problematiky je Regionálny úrad verejného zdravotníctva. 17. Žalobkyňa predložila súdu petíciu – čestné prehlásenie zákazníkov kaderníctva na adrese D. XXXX/ X, E., P. Q. D. R. E. O. F. B. N. M. C. D. H. F. N. N. s tým, že neustály ruch a prach narúša riadny chod prevádzky kaderníctva, zákazníci rušia objednávky, nakoľko sú stavebnými prácami vyrušovaní. Investor odmieta komunikovať a jeho konanie hrubo narušuje pokojné spolunažívanie rodiny v nehnuteľnosti, kde majú trvalý pobyt (č.l. 29 spisu). Podľa odpovede Mesta E. zo dňa 18.11.2024 predmetná petícia, ktorej zostavovateľom bola zrejme K. A., nebola D. R. E. doručená (č.l. 160 spisu). 18. Príjmovými pokladničnými dokladmi (č.l. 36 – 40 spisu) bolo žalobkyni vyúčtované upratovanie v sume 50,- Eur dňa 14.02.2023, 50,- Eur dňa 24.02.2023, 50,- Eur dňa 29.02.2023, 50,- Eur dňa
10.03.2023, 50,- Eur dňa 19.03.2023, 50,- Eur dňa 27.03.2023, 50,- Eur 05.04.2023, 50,- Eur dňa 15.04.2023, 50,- Eur dňa 27.04.2023, 50,- Eur dňa 04.05.2023, dvakrát 50,- Eur dňa 18.05.2023, 50,Eur dňa 07.06.2023, 50,- Eur dňa 26.05.2023, 50,- Eur dňa 22.06.2023, 50,- Eur dňa 12.08.2023, 50,Eur dňa 26.08.2023, 50,- Eur dňa 07.09.2023, 50,- Eur dňa 26.09.2023, 50,- Eur dňa 08.10.2023, 50,Eur dňa 17.10.2023, 150,- Eur dňa 30.10.2023, 50,- Eur dňa 14.11.2023, 50,- Eur dňa 07.12.2023 a 50,- Eur dňa 18.12.2023. 19. Predžalobnou výzvou zo dňa 17.06.2024 (č.l. 41 spisu) vyzvala žalobkyňa žalovaného na úhradu sumy 6.542,- Eur titulom nákladov na opravu poškodených stavebných konštrukcií a nákladov na upratovanie a čistiace prostriedky spôsobených neodborným zhotovením stavebných prác, ktorým došlo k poškodeniu rodinného domu žalobkyne a k zníženiu kvality života žalobkyne a jej rodiny, a to v lehote do 10.07.2024, v opačnom prípade sa obráti so žalobou na súd. Podľa pripojeného podacieho lístka bola predžalobná výzva odoslaná žalovanému dňa 17.06.2024 (č.l. 41, 42 spisu). 20. Žalovaný v odpovedi na predžalobnú výzvu zo dňa 08.07.2024 (č.l. 30 spisu) žalobkyni oznámil, že o uplatnenej náhrade škody žalobkyňou informoval svojho zmluvného partnera COSTRUO, spol. s r.o., ktorý ako zhotoviteľ realizoval stavebné práce. Zároveň uviedol, že výzva žalobkyne neobsahuje dostatočne konkretizované nároky, ktoré si uplatňuje voči žalovanému, čo do právneho základu a výšky, takže nie je možné v stanovenej lehote požiadavke žalobkyne vyhovieť, a to ani len čiastočne, a to osobitne z dôvodu, že ak by mali byť škody spôsobené v súvislosti s realizáciou stavebných prác, môže byť zodpovednosť vyvodzovaná voči zhotoviteľovi na základe zmluvy o dielo, ktorý má právo sa k dôvodu a výške škody, a k jej ďalším náležitostiam vyjadriť. V odpovedi žalovaný namietal tiež nepredloženie dôkazov preukazujúcich spôsobenú škodu. E-mailom zo dňa 12.07.2024 (č.l. 31 spisu) žalobkyňa zaslala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne znalecké posudky č. 66/2023 a 5/2024 právnej zástupkyni žalovaného. 21. Z predložených listinných dôkazov vo vzťahu k realizácii stavby žalovaného vyplýva, že Mesto Lučenec dňa 23.12.2020 pod č. D./2020 vydalo oznámenie o začatí spojeného územného a stavebného konania a upustení od ústneho pojednávania ohľadne stavby „Prístavba a prestavba objektu na penzión“ na ulici D. G. X E. na pozemku C KN parc. č. XXX, XX/X, k.ú. E. s tým, že účastníci môžu uplatniť námietky najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia (č.l. 35 spisu). Na základe zmluvy o dielo zo dňa 22.11.2022 (č.l. 119 – 122 spisu) bola zhotoviteľom diela „Prístavba a prestavba objektu na penzión – D. G. X, XXX XX E.“ spoločnosť COSTRUO spol. s r. o. Stavebné povolenie na stavbu bolo vydané dňa 27.01.2021 pod č. D./2021 (č.l. 131 – 135 spisu). Kolaudačné rozhodnutie pre stavbu „Prístavba a prestavba objektu na penzión“ bolo vydané dňa 15.05.2024 pod č. D./XXXX (č.l. 140, 141 spisu). Listom zo dňa 31.10.2024 zaslal žalovaný oznámenie o spore sp. zn. 10C/60/2024 spoločnosti COSTRUO spol. s r. o. s tým, že môže vstúpiť do konania ako intervenient na strane žalovaného (č.l. 138, 139 spisu). 22. Vo veci sa dňa 26.03.2025 uskutočnilo súdne pojednávanie. Žalobkyňa na pojednávaní trvala na podanej žalobe a ako príčinu vlhnutia rodinného domu označila zbúranie steny susednej nehnuteľnosti, ktorá bola pristavená k jej domu, pričom táto stena pôvodne zbúraná nemala byť, avšak počas prestavby údajne bolo zistené, že bola prasknutá a bolo potrebné ju odstrániť. Stena susedného domu predtým úplne priliehala k rodinnému domu žalobkyne a teraz je medzi susediacimi nehnuteľnosťami medzera, v ktorej je napchatá zatepľovacia vata, ktorá prečuhuje a môže odtiaľ vypadnúť a ktorou medzerou možno prestrčiť ruku. Tým, že sa zbúral tento múr, pričom tam nie je hydroizolačná vrstva, ktorá chráni proti vlhnutiu, začal dom žalobkyne vlhnúť. V dôsledku uvedenej medzery medzi nehnuteľnosťami si žalovaný svoju nehnuteľnosť zateplil, ale žalobkyňa si už teraz svoju nehnuteľnosť nemôže zatepliť ani v budúcnosti opraviť, lebo sa tam už nikto nedostane. Tým, že sa odstránil múr a nebola tam plachta, suť zo susednej nehnuteľnosti popadala na terasu žalobkyne, kde bol umelý trávnik a drevené obklady, kocky. Všetko bolo zničené, zaprášené. Nie je pravda, že terasa je čierna stavba. Dom kúpili v roku 2007 a v roku 2009 bol skolaudovaný a terasa tam už vtedy bola. Tým, že matka žalobkyne je po prekonaní troch infarktov a má malé dieťa, sama neupratovala a najala si upratovačku. Suma 50,- Eur za upratovanie nezahŕňala upratovanie kaderníctva, pretože to si matka žalobkyne upratuje každý deň sama, nakoľko tam hocikedy môže prísť kontrola z hygieny. Okrem toho sa pri stavebných prácach na susednej stavbe tiež odkryla horná časť strechy rodinného domu žalobkyne, pretože domy k sebe priliehali, takže tam vznikla diera. Na naliehanie žalobkyne, aby ju zaplátali, na to pribili iba drevotriesku.
Žalobkyňa potvrdila, že na kontrolu prišla stavebná inšpekcia v júli 2023, lenže to už bolo pár mesiacov po tom, čo najväčšie stavebné práce boli hotové a potom tam dali plachtu, ako keď sa vám rozbije okno a dáte si tam lepiacu pásku. 23. Žalovaný na súdnom pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť namietajúc, že zo strany žalobkyne boli preukázané len poškodenia nehnuteľnosti, nebola však preukázaná príčinná súvislosť medzi stavebnými prácami, ktoré sa realizovali na stavbe žalovaného, a vznikom škody. Žalovaný trval na výhradách voči posudku H. J., ktorá do posudku zo dňa 12.10.2023 len napísala, čo videla. Sama však v posudku konštatovala, že nevidela projektovú dokumentáciu, nevidela stavebný denník, nevidela nič, čo sa týka priebehu stavebných prác na vedľajšej nehnuteľnosti, napriek tomu zadanie posudku bolo „reklamácia stavebných prác“, čo evokuje dojem, ako keby stavebné práce na stavbe stavebníka – suseda boli urobené nesprávne, čiže ani zadanie nebolo „príčinná súvislosť medzi zle vedenými stavebnými prácami a škodami na strane žalobkyne“. Podľa názoru žalovaného vlhnutie, ktoré zistila vizuálne znalkyňa, jednak evokuje dojem, že dom vlhne zospodu a nie zhora, od prívalových dažďov, lebo fasáda by bola premočená aj zhora, a tiež sa domnieval, že samotné konštatovanie, že „vedľa sa niečo prestavovalo, nejako sa to urobilo a mne začal vlhnúť dom“, nie je dostatočné preukázanie príčinnej súvislosti. Žalovaný prestavoval a rekonštruoval vlastnú nehnuteľnosť, nezasahoval do susednej nehnuteľnosti. Ak sa niečo prestavovalo, búralo, tak na strane žalovaného, búral sa jeho múr a nie múr vo vlastníctve žalobkyne. Ak bol projekt vyhotovený zle a mal byť zachovaný spoločný múr a žalovaný sa odklonil od projektu, na to bol priestor v stavebnom konaní, pretože stavebník sa musí držať projektu a pri kolaudácii mal rozpor s projektom vytknúť stavebný úrad. Tieto práva si mal a mohol vlastník susednej stavby realizovať v priebehu stavebného konania a namietať. Námietky mohol žalovaný následne preniesť na stavebnú firmu. Avšak keď bolo stavenisko dňa 30.11.2023 odovzdané, konštatovalo sa, že stavba sa preberá bez závad, bez námietok, bez škôd, k čomu by nedošlo, keby žalobkyňa svoje námietky uplatnila. Žalovaný sa domnieva, že ten, komu škoda vznikla, má tiež prevenčnú povinnosť, je povinný škodcu upozorniť v tom okamihu, keď škodu pozoruje, keď mu vznikne, a dať mu možnosť jednak zabrániť, aby škoda ďalej vznikla a jednak ju reparovať alebo minimalizovať. 24. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 25. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 26. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 27. Podľa § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 28. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 29. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 30. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 31. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 32. Predmetom sporu bol nárok žalobkyne na náhradu škody vo výške 6.542,- Eur, ktorá jej mala vzniknúť na rodinnom dome v dôsledku stavebných prác a rekonštrukcie susednej nehnuteľnosti žalovaného – penziónu, pričom malo dôjsť k vlhnutiu stien v obývacej izbe, suteréne a kaderníctve, opadávaniu omietky a poškodeniu terasy rodinného domu žalobkyne. Uvedená suma predstavovala odhadované náklady na opravu poškodených stavebných konštrukcií na nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobkyne vo výške 5.192,- Eur vyčíslené znaleckým posudkom znalkyne H. K. L. č. XX/XXXX a zvýšené náklady na upratovanie vo výške 1.350,- Eur. Znalkyňa H. K. L. určila hodnotu stavebných prác na odstránenie vzniknutých škôd na rodinnom dome žalobkyne na podklade znaleckého posudku znalkyne H. I. J. č. XX/XXXX, ktorá určila rozsah poškodených stavebných konštrukcií rodinného domu. 33. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. E.. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. E., ktorá je susediacou nehnuteľnosťou. Nesporným tiež bolo, že žalovanému bolo povolené rozhodnutím stavebného úradu – Mesta E. č. D./XXXX zo dňa 27.01.2021 realizovať prístavbu a prestavbu existujúceho objektu na C. D. G. X, E. na pozemku parc. reg. L. P. G. XX/X, XXX na penzión. Z predložených listín, najmä zo záznamu Slovenskej stavebnej inšpekcie z výkonu štátneho stavebného dohľadu (č.l. 123, 124 spisu) možno k celkovému priebehu stavebných prác doplniť, že stavenisko bolo medzi stavebníkom a zhotoviteľom stavby odovzdané a prevzaté dňa 30.01.2023, so stavebnými prácami sa začalo vytýčením základov dňa 08.02.2023, dňa 09.02.2023 sa začali výkopové práce, od 14.02.2023 do 20.03.2023 prebiehali búracie práce. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa 15.05.2024 pod č. D./XXXX (č.l. 140, 141 spisu). 34. Sporným medzi stranami bolo splnenie podmienok na vyvodenie zodpovednosti žalovaného, a to existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a realizovanými stavebnými prácami na objekte vo vlastníctve žalovaného. Spornou bola tiež výška uplatnenej škody vrátane príslušenstva vo forme úrokov z omeškania, pričom žalovaný osobitne namietal, že škodou je buď hodnota znehodnotenej veci v čase jej poškodenia alebo zmenšenie majetku poškodenej v dôsledku vynaložených a preukázaných nákladov na opravu veci alebo kúpu novej veci (škodou nemôže byť odhadovaný náklad na vykonanie stavebných prác). Žalovaný tiež namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu. 35. Zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu upravuje ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka ako zodpovednosť za škodu spôsobenú inej fyzickej osobe alebo inej právnickej osobe. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a) vznik škody ako majetkovej ujmy, b) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie). 36. Pod rozsahom náhrady škody sa rozumie kvantitatívna stránka náhrady škody, teda koľko má škodca alebo subjekt zodpovedný za spôsobenú škodu poskytnúť poškodenému ako náhradu spôsobenej škody. Pod škodou možno chápať, zjednodušene povedané, nedobrovoľnú ujmu na majetku poškodeného, pričom možno rozlišovať medzi materiálnou škodou (objektívne zistiteľné zníženie majetku poškodeného) a nemajetkovou ujmou. Škodu v zmysle ustanovenia § 442 OZ možno vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a) nastala v majetkovej sfére poškodeného, b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, najmä peňažného. 37. Obsahom pojmu majetková škoda, tak ako ju jednotne zadefinovala judikatúra (R 55/1971), je zmenšenie majetku poškodeného. Škoda musí byť reálna, t.j. musí existovať v čase, keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody, pretože len tvrdenie, že škoda vznikne v budúcnosti, nie je postačujúce. Spôsobená škoda musí byť v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody vyjadrená konkrétnou sumou, aby bolo zrejmé, čoho presne sa poškodený domáha. 38. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že škodou nemôže byť odhadovaný náklad na vykonanie stavebných prác tak, ako si ju uplatnila žalobkyňa, s uvedených názorom súd nesúhlasí a pritom poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1160/2005, podľa ktorého: „Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.01.1992 uprednostňuje náhradu v peniazoch pred tzv. naturálnou reštitúciou (uvedením do predošlého stavu). Pokiaľ sa škoda vyjadruje tak, že sa porovnáva majetkový stav poškodeného pred a po poškodení, potom rozsah náhrady škody v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov (vyjadrenú v peniazoch) potrebnú na obnovenie majetkového stavu. Nie je pritom podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, lebo výšku škody nemožno podmieňovať závislosťou od toho, ako poškodený s vecou naloží, teda napríklad ju opraví alebo ponechá v zhoršenom stave, prípadne ju niekomu dokonca daruje, predá alebo vymení a za akú cenu; tieto okolnosti sú totiž náhodné a bez súvislosti s príčinou vzniku škody. Zásada, že pri určení výšky škody treba vychádzať
zo skutočnej ceny opravy, ak bola vykonaná, platí za predpokladu, že oprava bola vykonaná a či išlo o účelne vynaložené náklady potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu bez zhodnotenia veci. Okolnosť, že oprava vykonaná nebola, nemá vplyv na to, či škoda vznikla alebo nie, a jej výšku možno určiť tiež tak, aby zodpovedala predpokladaným nákladom na nevyhnutnú opravu potrebnú na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu, t.j. do stavu pred poškodením. Ak sú podmienky vzniku zodpovednosti za škodu splnené, dôvodom na zamietnutie žaloby nemôže byť okolnosť, že aj keď škoda vznikla (základ nároku je daný), výšku škody žalobca nevyčíslil v súlade s predstavou súdu. Výška škody totiž nie je predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu a k zisteniu jej výšky súd pristúpi, ak je daný základ nároku (sú zároveň splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu)“. 39. K namietanému nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného súd uvádza, že pod vecnou legitimáciou sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu strany sporu (či už aktívnu alebo pasívnu) skúma súd aj bez návrhu, pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie má vždy za následok zamietnutie návrhu. V súvislostiach prejednávanej veci súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 9/2002 zo dňa 20.08.2008, podľa ktorého „z hľadiska posúdenia podmienky porušenia právnej povinnosti nezasahovať do vlastníckeho práva inej osoby nie je rozhodujúce, či zásah vykonal žalovaný alebo jeho zmluvný partner, ktorému žalovaný zadal vykonanie prác“. Žalobkyňa sa teda domáhala náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť stavebnými prácami na nehnuteľnosti žalovaného, voči žalovanému oprávnene, keďže z hľadiska inštitútu náhrady škody nie je rozhodujúce, či stavebné práce vykonal žalovaný alebo jeho zmluvný partner na základe príslušnému zmluvného titulu. Protiprávnosť konania žalovaného spočíva v zásahu do vlastníckeho práva inej osoby, a nie v spôsobe vykonania stavebných prác. Ani prípadná zodpovednosť subjektu, ktorý stavebné práce vykonal, voči žalovanému za neodborný spôsob vykonania prác by nevylučoval zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobkyni protiprávnym zásahom do jej vlastníctva. Súd teda považuje pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného za danú. 40. Následne sa súd zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody uplatnenej žalobkyňou. 41. Na úvod považuje súd za potrebné zdôrazniť, že sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy a posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Povinnosť strany sporu má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 Základných princípov CSP). Rozsudok v sporovom konaní zodpovedá tomu, čo strany tvrdili (§ 186 ods. 2 CSP) a (v zásade) nezohľadňuje, čo žiadna zo strán netvrdila. Stranu sporu teda zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) a svoje tvrdenia aj preukázať má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje, inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Samotné tvrdenie určitých skutočností na preukázanie uplatneného nároku či popretie uplatneného nároku nepostačuje. 42. V danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažovalo žalobkyňu, ktorá bola povinná preukázať, že žalovaný v zmysle § 420 ods. 1 OZ porušil právnu povinnosť, v dôsledku ktorej jej vznikla škoda a preukázať aj príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a škodou, ktorá vznikla žalobkyni jeho konaním, čo sú základné zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Splnenie týchto predpokladov súd v konaní posudzoval, avšak dospel k záveru, že predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu neboli v konaní náležite preukázané. 43. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi protiprávnym konaním a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčina vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti je
v prvom rade otázkou skutkovou, ktorá môže byť vyriešená len v konkrétnych súvislostiach, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade je, či nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu, pričom tento záver je závislý na skutkovom zistení. Hoci vyriešenie otázky príčinnej súvislosti nemožno uložiť znalcovi, znalec poskytuje odborné podklady (o škode a jej príčine), z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu vychádza. 44. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009). 45. Skutkové skúmanie príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu predpokladá posúdenie, či v danom prípade existuje medzi konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) a konkrétnou škodou vzťah príčiny a následku (kauzálny nexus). Škodu pritom treba izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina škodu vyvolal. Má sa za to, že príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodná udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide (R 7/1992). 46. Žalobkyňa odvodzovala protiprávne konanie žalovaného od stavebných prác a rekonštrukcie na objekte penziónu žalovaného. V danom prípade považuje súd za správny postup zadanie vyhotovenia znaleckého posudku na preukázanie vzniku škody a jej príčin znalcovi, keďže sa jedná o otázku odbornú. Obsah ani závery znaleckého posudku znalkyne z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti, poruchy stavieb H. I. J. č. XX/XXXX zo dňa 29.11.2023 však podľa názoru súdu tomuto účelu nezodpovedajú. Účel znaleckého posudku bol vymedzený ako „reklamácia stavebných prác v susedstve rodinného domu D. XXXX/X A. E.“. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že „úlohou znalca bolo na základe vykonanej obhliadky na mieste samom prešetriť priebeh stavebných prác v susedstve rodinného domu na C. D. G. XXXX/X, E. evidovaný na výpise z listu vlastníctva č. XXXX na pozemku parc. č. XXX v k.ú. E.“. Zistenie príčin vzniku škody teda nebolo vôbec predmetom znaleckého dokazovania. Súd musel tiež konštatovať, že znalecký posudok ani nepreukazuje skutočnosti uvádzané žalobkyňou. 47. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 29.11.2023 vyplýva, že pri obhliadke rodinného domu na C. D. G. XXXX/X, E. znalkyňa zistila, že „susedná rozostavaná stavba penziónu je realizovaná v blízkosti rodinného domu, v časti od ulice je pristavaná k domu. V interiéri obývacej izby na prízemí v zadnom rohu od vstupnej terasy je prevlhnutá omietka, opadáva. Takisto v suteréne rodinného domu v rohu od ulice a od susedného objektu omietka je úplne prevlhnutá, miestami opadáva. Jedná sa o vykurovanú miestnosť kotolne je tu umiestnený aj panelový radiátor. Pri obhliadke poschodia a terasy znalkyňa zistila, že medzi rodinným domom a nadstavbou susedného objektu sa nachádza tepelnoizolačná vrstva, nebola opatrená hydroizoláciou (fóliou) proti vlhkosti. Na terase je poškodená a odstránená drevená podlaha a umelá tráva. Povrch terasy je zdemolovaný. Na terase sa nachádza aj kameň asi spadnutý počas búracích prác susedného objektu. Klampiarske konštrukcie na odvádzanie dažďovej vody zo strechy od ulice sú neodborne vyhotovené, v rúre, ktorá je napojená na pôvodný zvod v hornej časti je obrovská diera, ktorá umožňuje pretekania dažďovej vody na fasádu rodinného domu, na základe čoho sa prevlhnú steny a zničia sa vnútorné povrchové úpravy v tejto časti rodinného domu (suterén, kaderníctvo). V kaderníctve za dverami v spomínanom rohu je tiež prevlhnutá a opadaná vnútorná omietka. V rodinnom dome v obývacej izbe na prízemí, v kaderníctve a v suteréne poškodené vnútorné povrchové úpravy treba opraviť. Odstrániť zničené omietky a vyhotoviť nové omietky aj s maľbou. Klampiarske konštrukcie na odvádzanie dažďovej vody zo strechy rodinného domu vedľa rozostavanej prístavby penziónu treba vyhotoviť odborne, aby v plnej miere slúžili svojmu účelu.“. 48. Súd konštatuje, že závery znaleckého posudku príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody na rodinnom dome žalobkyne nepreukazujú (ani nedeklarujú). Závery znaleckého posudku vyznievajú len ako sumár poškodení v interiéri a exteriéri rodinného domu. Zo znaleckého
posudku však absolútne nevyplýva, čo je príčinou alebo zdrojom týchto poškodení. Uvedené nie je možné dovodiť ani z informácie, že medzi rodinným domom a nadstavbou susedného objektu sa nachádza tepelnoizolačná vrstva, ktorá nebola opatrená hydroizoláciou proti vlhkosti, keďže vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu nevyplýva, že by takáto absencia hydroizolácie mala byť príčinou vzniku poškodení na rodinnom dome žalobkyne a ktorých konkrétne; opäť ide len o akési konštatovanie bez väzby na konkrétne poškodenie rodinného domu. Pokiaľ ide o vytýkané nedostatky klampiarskej konštrukcie na odvádzanie dažďovej vody, zo znaleckého posudku dokonca vyplýva, že týmito nedostatkami trpí klampiarska konštrukcia rodinného domu žalobkyne, nie klampiarska konštrukcia susedného penziónu, keď znalkyňa v posudku uvádza, že „klampiarske konštrukcie na odvádzanie dažďovej vody zo strechy rodinného domu vedľa rozostavanej prístavby penziónu treba vyhotoviť odborne, aby v plnej miere slúžili svojmu účelu“. Ani z ďalších vyjadrení znalkyne v záveroch znaleckého posudku týkajúcich sa neodborne vyhotovených klampiarskych konštrukcií nevyplýva, že sa jedná o klampiarske konštrukcie penziónu. Pokiaľ ide o klampiarske konštrukcie na odvádzanie dažďovej vody, znalkyňa uviedla, že sú „neodborne vyhotovené, v rúre, ktorá je napojená na pôvodný zvod v hornej časti je obrovská diera, ktorá umožňuje pretekania dažďovej vody na fasádu rodinného domu, na základe čoho sa prevlhnú steny a zničia sa vnútorné povrchové úpravy v tejto časti rodinného domu (suterén, kaderníctvo)“. Uvedené evokuje, že sa tak stane v budúcnosti. Avšak základným predpokladom uplatnenia nároku na náhradu škody je, že táto škoda už vznikla, nie že vznikne až v budúcnosti. 49. Pokiaľ ide o vytýkané poškodenie terasy, zo znaleckého posudku rovnako nevyplýva, že by jej poškodenie a zdemolovanie bolo jednoznačne v príčinnej súvislosti s rekonštrukciou susediacej stavby. Znalkyňa v záveroch svojho posudku neuvádza, čo bolo príčinou poškodenia terasy a uvádza len, že na terase sa nachádza aj kameň asi spadnutý počas búracích prác susedného objektu. Konštatovanie znalkyne, že na terase sa nachádza kameň asi spadnutý zo susedného objektu, nedáva dostatočný základ pre závery o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného. Práve naopak, túto spochybňuje. 50. Súdu tiež nie je zrejmé, z akého dôvodu znalkyňa H. L. ohodnotila práce súvisiace s vonkajšou opravou fasády pod terasou, pričom tieto práce aj výslovne uviedla ako tie, ktoré sú predmetom ohodnotenia (str. 4 znaleckého posudku č. XX/XXXX). Ak mal byť podkladom pre vypracovanie posudku H. L. č. XX/XXXX znalecký posudok znalkyne H. J. č. XX/XXXX, tomuto posudku vôbec nekorešponduje, pretože znalkyňa H. J. poškodenie fasády terasy nekonštatovala a ani v závere jej posudku nie je odporúčanie na jej opravu. Tam sa uvádza len potreba opraviť vnútorné povrchové úpravy v obývacej izbe na prízemí, v kaderníctve a v suteréne. 51. S ohľadom na vyššie uvedené znalecký posudok H. J. nemohol byť podkladom pre záver súdu o existencii príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného. Súd pritom musel vychádzať z obsahového znenia znaleckého posudku a nie z toho, čo by v ňom malo byť uvedené, alebo ho interpretovať v rozpore s jeho znením. Keďže neboli predložené dôkazy, v akom stave sa rodinný dom žalobkyne nachádzal pred započatím rekonštrukčných prác na susediacej stavbe penziónu, nemožno ani inak dospieť k záveru, že k vzniku poškodení na rodinnom dome došlo práve v dôsledku stavebných úprav na tejto susediacej stavbe. 52. V tejto súvislosti je potrebné opätovne zdôrazniť, že otázka existencie príčinnej súvislosti, teda vzťahu príčiny a následku medzi protiprávnym konaním (resp. opomenutím) a škodou a zároveň jedného z troch povinných zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu, teda to, či v konkrétnom prípade takáto súvislosť existuje alebo naopak neexistuje, nie je otázkou interpretácie práva (s možnými rôznymi prístupmi k nej), ale otázkou dostatku či naopak nedostatku skutkových zistení pre jeden alebo druhý možný záver a teda otázkou procesu dokazovania. 53. Úlohou strany sporu je nielen uvádzať skutkové tvrdenia, ale aj uniesť dôkazné bremeno k svojim tvrdeniam. Žalujúca strana preukazovala existenciu príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a protiprávnym úkonom znaleckým posudkom znalkyne H. I. J. č. XX/XXXX, ktorý si nechala žalobkyňa vyhotoviť ako súkromný znalecký posudok podľa § 209 CSP. Strana, ktorá predkladá súkromný znalecký posudok, nesie zodpovednosť za formuláciu úlohy pre znalca, a prirodzene by mal tento znalecký posudok preukazovať skutkové tvrdenia uvádzané stranou, na podporu ktorých bol vypracovaný. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné zdôrazniť, že procesnej strane v kontradiktórnom konaní nemôže byť priznané právo, aby súd procesným postupom ex officio (z úradnej činnosti) naprával pochybenia ňou navrhovaného znaleckého dokazovania, ktorým preukazuje skutočnosti (rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Cdo/163/2022 zo dňa 28.02.2024). Súd teda musel konštatovať, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania vzniku škody, keď nepreukázala príčinnú súvislosť medzi vznikom škody na svojom rodinnom dome a konaním žalovaného, a preto súd žalobu žalobkyne v tejto časti zamietol. 54. Návrhu na vykonanie dokazovania žalujúcej strany, aby súd v prípade, ak má pochybnosti o príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody, vyslúchol znalkyňu H. J., s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 2 CSP súd nevyhovel. V tejto súvislosti súd uvádza, že návrhy na vykonanie dôkazov patria medzi prostriedky procesného útoku a obrany, pričom tieto sú strany povinné uplatniť včas. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP). V priebehu celého konania spočívala procesná obrana žalovaného v spochybňovaní príčinnej súvislosti ako jedného zo základných predpokladov vzniku škody a týkala sa najmä nedostatkov znaleckého posudku H. J., preto sa súd domnieva, že takýto návrh mohla žalujúca strana uplatniť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa uvedený návrh na dokazovania ako procesný prostriedok neuplatnila včas a preto mu nevyhovel, a to aj z dôvodu, že by si to vyžiadalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Súd sa okrem toho domnieva, že výsluch tohto znalca by ani neprispel k odstráneniu pochybností o príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného, keďže tento posudok ako taký žiadnu príčinnú súvislosť nepreukazuje, nespĺňa v tomto smere ani základné atribúty, čo možno dovodiť aj z toho, že znalkyňa nevykonala ani obhliadku susediacej stavby penziónu, nepripojila si projektovú dokumentáciu tejto stavby, neuviedla metódy, ktoré použila pri vypracovaní znaleckého posudku a pod. Podľa názoru súdu by si uvedená situácia vyžadovala minimálne vypracovanie písomného doplnenia tohto, alebo vypracovanie iného znaleckého posudku. 55. Pre úplnosť súd dodáva, že ani ďalším uplatneným dôkazným návrhom žalobkyne (výsluchom svedkov K. A., S. D., D. S. M., I. H., H. T., I. B. T., B. N., A. I.) nevyhovel, pričom poznamenáva, že pri vykonávaní dokazovania nie je súd viazaný návrhmi strán a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. V tejto súvislosti súd uvádza, že predmetom tohto konania bol nárok na zaplatenie peňažného plnenia – náhrady škody za konkrétne poškodenia rodinného (vlhnúce, opadávajúce omietky v obývacej izbe, v suteréne a kaderníctve, poškodená terasa), pričom výška škody ako náklady na opravu týchto poškodení boli vyčíslené znaleckým posudkom. Navrhované svedecké výpovede by síce mohli deklarovať poškodenia na rodinnom dome žalobkyne (napríklad vlhkosť na stenách, popadaná stavebná suť), ale podľa názoru súdu nie preukázať príčinnú súvislosť medzi konkrétnym protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na majetku žalobkyne, keďže to je v tomto prípade otázka odborná, zvlášť za situácie, kedy napríklad vlhnutie stien žalobkyňa odôvodňovala rôznymi spôsobmi – v žalobe zvýšením úrovne susednej stavby o 1,5 m nad úroveň stavby žalobkyne a nad úroveň terasy o 4 m; na súdnom pojednávaní žalobkyňa argumentovala zbúraním steny susednej stavby a vytvorením medzery, ktorá vznikla medzi rodinným domom žalobkyne a penziónom žalovaného; v priebehu konania sa vyskytli aj skutkové tvrdenia o nesprávnej hydroizolácii či neodbornej klampiarskej konštrukcii. To, čo konkrétne bolo teda pôvodcom, zdrojom poškodenia rodinného domu, je výsostne odborná otázka, na ktorú musí dať odpoveď znalec. Len on môže ustáliť, či niektorá z vyššie uvedených činností a ktorá konkrétne zapríčinila poškodenie rodinného domu. A hoci znalecký posudok H. J. predložila žalobkyňa a mal teda preukazovať jej skutkové tvrdenia, nedáva odpoveď napríklad či vystavanie penziónu o 1,5 m nad úroveň rodinného domu žalobkyne a 4 m nad úroveň terasy alebo zbúranie steny susednej stavby a vytvorenie medzery medzi rodinným domom žalobkyne a penziónom žalovaného je príčinou vlhnutia rodinného domu. Na posúdenie uvedených skutočností nemá súd potrebné odborné vedomosti, preto tieto otázky mali byť predmetom znaleckého posudku, čo sa však nestalo. 56. Pokiaľ ide o terasu, padajúcou suťou mal byť zničený umelý trávnik. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v dôsledku podania stavebného odpadu sa umelý trávnik nedal vyčistiť, avšak nie je vôbec zrejmé, prečo je „zdemolovaná“ aj drevená podlaha, ktorá tvorí podklad pod touto umelou trávou, prečo je nevyhnutné ju vymeniť. Na toto znalecký posudok vôbec nedáva odpoveď. Okrem toho opravu terasy neuvádza znalkyňa ani v odporúčaniach v závere posudku, čo všetko treba opraviť (a teda na účely stanovenia výšky škody aj oceniť).
57. Súd považuje za potrebné ešte dodať, že pokiaľ žalujúca strana uvádzala skutočnosti svedčiace o tom, že v dôsledku prebiehajúcich stavebných a rekonštrukčných prác na susednej nehnuteľnosti bola rodina žalobkyne vystavená hluku, ruchu, prachu, neporiadku, obťažovaniu stavebnými prácami, ktoré znepríjemňovali život rodiny a sťažovali prevádzku kaderníctva, ktoré sa nachádza v rodinnom dome žalobkyne, dokonca stavebný materiál (letiaca tehla) ohrozoval zákazníčku kaderníctva, k čomu mali smerovať aj svedecké výpovede, súd nespochybňuje, že takáto stavebná činnosť nepochybne znižuje kvalitu života aj podnikania v susediacej nehnuteľnosti. Predmetom tohto konania však nie je susedský spor podľa § 127 OZ, v ktorom by sa žalobkyňa domáhala uloženia povinností vlastníkovi susednej stavby podľa § 127 OZ (zdržať sa obťažovania suseda alebo ohrozovania susedovej stavby). V tomto spore si uplatňuje nárok, ktorý spočíva v náhrade škody za konkrétne poškodenia na rodinnom dome, ktoré mali byť vymedzené v znaleckom posudku H. J. a tieto konkrétne poškodenia identifikované v tomto znaleckom posudku mala následne ohodnotiť peňažnou sumou znalkyňa L., pričom vzájomná previazanosť týchto znaleckých posudkov je zrejmá aj z obsahu znaleckého posudku znalkyne L. č. XX/ XXXX. 58. Úlohou znalca v tomto prípade malo byť, aby určil, či stavebné práce realizované žalovaným na penzióne sú príčinou vlhnutia stien v rodinnom dome žalobkyne, opadávania omietky a poškodenia povrchu terasy, čo je zdrojom a príčinou poškodení a javov na stavbe rodinného domu žalobkyne, či bol príčinou napríklad nesprávny technologický postup stavebníka, v čom tento nesprávny technologický postup spočíval, aké konkrétne následky vyvolal, alebo naopak vlhkosť v rodinnom dome a poškodenie terasy nemá súvislosť so stavebnými prácami vykonávanými pri rekonštrukcii penziónu žalovaného (ale je to napríklad spodná voda, ako uvádzal žalovaný). Na porovnanie súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť iných súdov v obdobnom type sporov (náhrada škody v spore týkajúcom sa susediacich nehnuteľností), kde otázka príčiny a následku v podobe škody bola tiež predmetom znaleckého dokazovania a znalec ju posúdil nasledovne: napríklad podľa rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10C/98/2021 zo dňa 25.01.2024 (ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/33/2024 zo dňa 23.05.2024) „(...) znalec konštatoval, že stavebné práce realizované žalovanými vo svojom dvore nemajú príčinnú súvislosť s vlhnutím muriva na rodinnom dome žalovanej. Vlhnutie muriva na rodinnom dome žalovanej má príčinnú súvislosť v nesprávnom technologickom postupe aplikácie novej vonkajšej tenkovrstvej omietky, kedy nebola dodržaná dilatácia medzi základom a nadzákladovým murivom, čím vznikol vlhkostný mostík, ktorý spôsobil vzlínavosť zemnej vlhkosti na fasádnu omietku a hlavne tým, že nová omietka bola aplikovaná na pôvodnú starú omietku, ktorá bola značne opotrebovaná a degradovala. V závere znaleckého posudku znalec uviedol, že vlhkosť v rodinnom dome žalobkyne nemá príčinnú súvislosť so stavebnými prácami vykonávanými strojovou technikou pri budovaní kanalizácie, prípadne so stavebnými prácami a úpravami pri navyšovaní terénu a zrealizovaním okrasnej záhrady s výsadbou kvetou a zelene, alebo stavebnými prácami vykonávanými pri prestavbe rodinného domu a dvora žalovaných v 1. a v 2. rade“. V rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 7C/445/2015-422 zo dňa 30.03.2022) sa zase uvádza: „Zo znaleckého posudku, ktorý považoval za odborné (vedecké) posúdenie skutočností odborne spôsobilej osoby, vyvodil, že 1/ konštrukcie rodinného domu žalobkyne 1/ sú zasiahnuté vodou, vlhkosťou a zaplesnením, 2/ vplyv podzemnej vody nemá vplyv na zavlhnutie a zaplesnenie rodinného domu, 3/ zvlhnutie s následným zaplesnením je následkom zbúrania radového domu žalovanej a následkom odhalenia stenových konštrukcií domu zadávateľky bez toho, aby vlastník zbúraniska zhotovil po odstránení domu na základe kvalifikovaného návrhu technické opatrenia ochraňujúce konštrukcie stavby domu žalobkyne voči poškodzujúcim účinkom vody a chladu, 4/ voda atmosférického pôvodu vniká gravitáciou do podložia k hladine podzemnej vody, pričom následkom nízkej priepustnosti vrchného hlinito-ílového súvrstvia atakuje takto koncentrovaná voda konštrukcie podzemných častí rodinného domu žalobkyne v častiach styku so zbúraniskom domu žalovanej, 5/ voda atmosférického pôvodu prevlhčuje murivo štítovej murovanej steny domu žalobkyne, voda ešte neukončeným procesom, hlavne mechanizmom kapilárnej elevácie degraduje nosné a tepelnoizolačné vlastnosti muriva štítovej steny nad úrovňou hornej hrany zbúraniska rodinného domu, 6/ zavlhnutie predmetnej steny rodinného domu žalobkyne je možné charakterizovať ako „Zavlhnutie následkom prenikania dažďovej vody (Typ I.), 7/ následkom tohto zavlhnutia steny, ktoré preniklo aj do interiéru a následkom ochladenia tejto steny vplyvom zbúrania domu žalovanej došlo k prejavom zaplesnenia, 8/ následkom zaplesnenia sa dom stal čiastočne neobývateľný, 9/ dom žalobkyne je možné hodnotiť v poškodených častiach následkom zbúrania domu ako zdravotne nevyhovujúci. Z uvedeného záveru znaleckého posudku podľa názoru súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že príčinou vzniku škody na rodinnom dome žalobkyne 1/ je zbúranie pôvodného rodinného domu
žalovanej bez zhotovenia technických opatrení na zabránenie poškodzujúcich účinkov vody a chladu, že podzemná voda nemá vplyv na zavlhnutie a zaplesnenie konštrukcie rodinného domu žalobkyne 1/, ale toto vzniklo následkom prenikania vody z prostredia, čím dochádzalo k prevlhčovaniu muriva, pričom táto vlhkosť vnikala gravitáciou až do podložia (teda smerom zhora dole). (...) Súd prvej inštancie mal tak z vykonaného dokazovania za preukázané, že existuje príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanej, ktorá náležite nezabezpečila stenu rodinného domu žalobkyne pred prenikaním dažďovej vody z prostredia a vznikom škody žalobkyni.“. 59. Pokiaľ ide o náhradu škody spočívajúcu v nákladoch na upratovanie vyčíslenú vo výške 1.350,- Eur, súd poznamenáva, že škoda je nedobrovoľná ujma na majetku poškodeného. Žalobkyňa svoj nárok formulovala ako zvýšené náklady na upratovanie. Aby bolo možné uvedený nárok nejakým spôsobom kvantifikovať, vyčísliť, musí byť najprv jasné, aké boli náklady žalobkyne na upratovanie pred vznikom škody a ako sa následkom konania žalovaného mali zmeniť v zmysle ich zvýšenia. Takáto skutočnosť však z predložených listinných dôkazov nevyplýva a súd si túto skutočnosť nevedel vyvodiť ani sám (aby mohol v tejto časti žalobe aspoň sčasti vyhovieť), nakoľko prvý príjmový pokladničný doklad, ktorý mal vznik týchto nákladov preukazovať, je datovaný dňom 14.02.2023 (č.l. 36 spisu), kedy začali búracie práce na penzióne, ako vyplýva z informácie Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorát Banská Bystrica doručenej súdu dňa 03.01.2025 (č.l. 193 spisu) a teda sa prirodzene zvýšila prašnosť a mali byť aj vyššie náklady na upratovanie. Iný dôkaz v tomto smere žalobkyňa nenavrhla. Aj svedkyňa H. T., ktorá je uvedená na príjmových pokladničných dokladoch ako „organizácia“, ktorý vyhotovila doklad o upratovaní, mala byť vyslúchnutá na preukázanie „viacerých konfliktov, ako aj jednaní so stavebníkom“ (č.l. 107 spisu), a nie na účely objasnenia skutočností podporujúcich nárok žalobkyne na náhradu zvýšených nákladov súvisiacich s upratovaním, čo bol tiež jeden z dôvodov, prečo súd tohto svedka v tejto súvislosti nevyslúchol. Z toho dôvodu súd žalobu aj v tejto časti pre neunesenie dôkazného bremena zamietol. 60. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Záverom súd dodáva, že z dôvodu hospodárnosti nevykonal ani dokazovanie navrhované žalovanou stranou, keďže by nemalo vplyv na výsledok konania (výsluch konateľa žalovaného B. U., svedkov H. F. V., H. I. B., H. M. A., F. V., pripojenie stavebného denníka a pozemnoknižných vložiek oboch nehnuteľností). 61. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 62. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 63. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 64. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v spore plný úspech, preto má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 65. Súd uznesením č.k. 10C/60/2024-199 zo dňa 08.01.2025 v súlade s § 253 ods. 1 CSP uložil žalobkyni povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu (svedočné) vo výške 210,- Eur na účet Okresného súdu Lučenec. Preddavok na trovy dôkazu bol zložený dňa 22.01.2025, avšak nebol spotrebovaný, keďže k výsluchu navrhovaných svedkov na pojednávaní nedošlo, súd preto rozhodol o jeho vrátení žalobkyni. Preddavok bude žalobkyni vrátený po právoplatnosti tohto rozsudku prostredníctvom učtárne Okresného súdu Lučenec. 66. Pre úplnosť súd dodáva, že rovnakým uznesením bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu (svedočné) vo výške 90,- Eur aj žalovanému, ktorý však preddavok nezložil, preto súd o jeho vrátení vo vzťahu k žalovanému nerozhodoval.
Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).