Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. VK-12C/28/2020 z 4. 9. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Lučenec VK-12C/28/2020 6220201751 04. 09. 2025 JUDr. Zoltán Orlai ECLI:SK:OSLC:2025:6220201751.6

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobcov: 1/ C. L., nar. XX.XX.XXXX a 2/ C. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Š. XXX/XX, XXX XX H. L., obaja zastúpení Občianskym združením Centrum správnej pomoci Prievidza, IČO: 51 876 141, so sídlom 1. mája 388/8, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom, adresa na doručovanie B.. B. L., Š. XX, XXX XX R., proti žalovaným 1/ Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, 2/ U9, a. s., Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, zastúpeného STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., IČO: 36 795 038, Dunajská 15, 811 08 Bratislava, 3/ D. G., U.. XX. XX. XXXX, E. XXXX/XX, R. R., 4/ C. G., U.. XX. XX. XXXX, R. XXXX/XX, R. R., žalovaní 3/ a 4/ zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Ingrida Linkešová, s. r. o., IČO: 52 521 737, so sídlom Kovačická ulica 15075/4, 974 04 Banská Bystrica, o určenie neplatnosti dražby, takto rozhodol: Súd u r č u j e , že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX a LV č. XXXX Okresným úradom H. L., katastrálny odbor, pre obec a k. ú. H. L., ako - C-KN parcela č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ v podiele XX/XXX, právny vzťah k stavbe postavenej na C-KN parcele č. XXXX je evidovaný na LV č. XXXX, nehnuteľnosť byt č. XX, nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu súpisné číslo bytové domu XXX, vchod č. XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ v podiele XX/XXXX, ktorého vlastníkmi v čase konania dražby boli žalobcovia 1/ a 2/ v podiele X/X, realizovaná žalovaným 2/ ako dražobníkom dňa XX.XX.XXXX o 13.00 hod. v T. E., so sídlom ul. Ž. XX, XXX XX M., na návrh žalovaného 1/, na základe ktorej bol právnemu predchodcovi žalovaných 3/ a 4/ udelený príklep, je n e p l a t n á . Žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ u k l a d á p o v i n n o s ť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15. 10. 2020 sa žalobcovia proti pôvodne žalovaným 1/, 2/ a 3/ domáhali určenia neplatnosti dražby zo dňa XX. XX. XXXX, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX a č. XXXX a to byt č. XX, vchod č. XX, X. poschodie, v bytovom dome súp. č. XXX, na parcele č. XXXX o výmere XXX m2 v podiele XX/XXXX, katastrálne územie H. L., vedené na Okresnom úrade H. L., katastrálny odbor. Súčasne sa domáhali náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia 1/ a 2/ sú vlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXXX a č. XXXX, pričom tieto nehnuteľnosti predstavujú ich jediné obydlie. Dňa XX. XX. XXXX podpísali žalobcovia so žalovaným 1/ Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, ktorá vyplynula zo Zmluvy o poskytovaní úveru na bývanie medzi žalovaným 1/ na jednej strane a A. G. a G. G. na druhej strane. Žalobcovia majú za to, že zmluva o úvere ako aj zmluva o záložnom práve obsahujú

množstvo neprijateľných podmienok s poukazom na § 53 Občianskeho zákonníka a to poplatky za upomienky a výzvy, poplatky za zmenu zmluvných podmienok, poplatky za mimoriadnu splátku úveru, oboznámenie spotrebiteľa, že sa oboznámil s úverovými podmienkami, dohoda, že všetky spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. Žiadali žalobcovia, aby súd podrobil úverovú zmluvu aj záložnú zmluvu ex-offo súdnej kontrole z úradnej moci a povinnosti. Poukázali na ustanovenie § 53d Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná. Ďalej žalobcovia uviedli, že A. G. a G. G. platili splátky za úver riadne a včas a to až do začiatku roku 2017, kedy sa dostali do finančných problémov - výpadok príjmov, práceneschopnosť. Žalovaný 1/ dodnes nedoručil dlžníkom oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný, ani oznámenie o výkone záložného práva. Žalobcovia majú za to, že žalovaný 1/ bol povinný zaslať žalobcom oznámenie o výkone záložného práva a toto im nebolo dodnes doručené. Dňa 28. 11. 2018 zaslal žalovaný 2/ žalobcom 1/ a 2/ oznámenie o začatí výkonu práva. Dňa 10. 06. 2020 zaslal žalovaný 2/ žalobcom oznámenie o dražbe č. XXX/XXXX na deň XX. XX. XXXX. Dňa XX. XX. XXXX sa žalobcovia 1/ a 2/ osobne zúčastnili uvedenej dražby, kde pred začatím samotnej dražby vzniesli notárovi svoje námietky a to námietku premlčania záložného práva a následne tak isto poskytli notárovi pred začatím dražby nájomné zmluvy viaznuce k predmetnej nehnuteľnosti. Tieto skutočnosti však notár odmietol zapísať do notárskej zápisnice. Ďalej poukázali žalobcovia na to, že z notárskej zápisnice vyplýva, že nehnuteľnosť bola ohodnotená na sumu 31.500,- Eur a hodnota vydraženia bola 25.200,- Eur, čiže 80 % z ceny nehnuteľnosti. Žalobcovia majú za to, že uvedeným spôsobom žalovaný 2/ hrubým spôsobom porušil Zákon o dobrovoľných dražbách, keďže pri prvom kole dobrovoľnej dražby mohol predať nehnuteľnosť minimálne za 90 % ceny podľa znaleckého posudku, pokiaľ tam vlastníci majú trvalý pobyt. Pokiaľ teda bola vznesená námietka premlčania, tak bolo povinnosťou dražobníka upustiť od dražby, pričom tak neurobil. Ďalej žalobcovia uviedli, že žalovaný 2/ im nikdy nezaslal znalecký posudok, ktorý dal vypracovať na predmetnú nehnuteľnosť. Opätovne poukazujú na to, že byt, ktorý bol predmetom dražby, je jediným obydlím žalobcov. Ďalej poukázali na to, že žalovaný 1/, banka vedome na škodu mnohých spotrebiteľov obchádza zákon v snahe získať tak pre seba výhodnejšie postavenie. Poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995, ktorý okrem iného určuje, že obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo nie je so zákonom v priamom rozpore ale svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V tomto smere tiež poukazovali na rozpor samotného výkonu dobrovoľných dražieb s ústavným právom ale tiež poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu 2Mcdo/20/2011 zo dňa 18. 12. 2020 v tom smere, že záložný veriteľ sa nikdy nestal vlastníkom ich majetku, t. j. nehnuteľnosti, ktoré navrhol na scudzenie dobrovoľnej dražbe a preto ich nemal právo scudziť. Ku žalobe žalobcovia predložili výpis z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre k. ú. a obec H. L., potvrdenie Mesta H. L. o trvalom pobyte žalobkyne 2/, Zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie „Flexi hypotéka na financovanie bývania“ k č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX. XX. XXXX, informácie finančného sprostredkovateľa k dojednaniu poistného zo dňa 22. júla 2016, informácie k poskytnutému úveru na čl. 22 (rub strany), čl. 23 spisu, čl. 24 spisu a 25 spisu, všeobecné obchodné podmienky Všeobecnej úverovej banky pre poskytovanie úverov na bývanie pre fyzické osoby účinné od 20. 05. 2016, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti Reg. č. XXX/ XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX. C. XXXX, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 28. 11. 2018, Oznámenie o dražbe č. XXX/XXXX zo dňa 10. 06. 2020, Notársku zápisnicu č. U. XXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, spísanú notárskym kandidátom JUDr. Dávidom Pavlovičom, povereným notárkou JUDr. Martou Paulovičovou, so sídlom Notárskeho úradu v Bratislave, Šafárikovo námestie 4, Plnomocenstvo zo dňa 29. 06. 2020 udelené spoločnosťou U9, a. s., U. M. na vykonanie všetkých právnych úkonov súvisiacich s dražbami vykonávanými dražobníkom, Nájomnú zmluvu zo dňa XX. XX. XXXX uzatvorenú medzi žalobcami ako prenajímateľom a nájomcom G. G., Nájomnú zmluvu zo dňa XX. XX. XXXX uzatvorenú medzi žalobcami ako prenajímateľmi a nájomcom C. E., Výzvu na odovzdanie nehnuteľnosti zo dňa 13. 08. 2020. 2. Žalovaný 3/ vo vyjadrení doručenom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 01. 12. 2020 žiadal žalobu žalobcov zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že podľa jeho názoru zmluva neobsahuje také podmienky, ktoré by mohli byť vyhodnotené ako neprijateľné zmluvné podmienky. Ak by aj súd bol opačného názoru, z objektívneho hľadiska by úverová zmluva a záložné zmluvy z dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl boli ako celok ešte udržateľné. Oznámenie o výkone záložného práva bolo žalobcom doručené. K premlčaniu výkonu záložného práva sa žalovaný 3/ nevie vyjadriť, nemá k dispozícii listinné dôkazy, z ktorých by bolo možné stanoviť začiatok plynutia premlčacej doby. Pokiaľ boli do konania predložené žalobcami nájomné zmluvy, tieto s konaním nemajú žiadny

súvis, avšak sú podľa jeho názoru absolútne neplatné, keďže neobsahujú podstatnú náležitosť nájomnej zmluvy a to odplatu. Dražobník pri vykonávaní dražby postupoval v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách v súlade so zmluvou o vykonaní dražby. K zníženiu najnižšieho podania pristúpil až po trojitej opakovanej výzve na urobenie najnižšieho podania. Poukázal na ustanovenie § 20 ods. 10 Zákona o dobrovoľných dražbách. 3. Žalovaný 2/ vo vyjadrení doručenom súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 03. 12. 2020 žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Poukázal na to, že veľká časť návrhu obsahuje námietky týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v úverovej zmluve a v záložnej zmluve. K týmto sa však žalovaný 2/ nevie vyjadriť, pretože nie je účastníkom týchto zmlúv. Má za to, že v tomto smere žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, keďže neuviedli konkrétne skutočnosti, prečo by záložná zmluva mala byť neplatná. Nemôžu na to postačovať iba teoretické úvahy žalobcov bez uvedenia konkrétnych skutkových a právnych tvrdení. Žalobcovia tiež uvádzajú, že záložné právo vykonané formou dobrovoľnej dražby, bolo premlčané. V celom návrhu neuvádzajú skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dôvodiť tvrdené skutočnosti, že záložné právo bolo premlčané. Splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa vykonávalo záložné právo, nastala dňa 03. 10. 2018 a preto nemohla do dňa realizácie samotnej dražby ani uplynúť premlčacia doba v zmysle § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalovaný 2/ má za to preto, že k premlčaniu záložného práva nedošlo. Ďalej uviedol, že žalovaný 2/ na základe plnej moci udelenej mu žalovaným 1/, zaslal v zastúpení žalovaného 1/, žalobcom a tiež dlžníkom G. G. a A. G. oznámenie o začatí výkonu záložného práva každému osobitne listom zo dňa 28. 11. 2020. Žalobkyňa 2/ si predmetné oznámenie prevzala dňa 15. 12. 2020. Žalobca 1/ listovú zásielku neprevzal v odbernej lehote a zásielka sa vrátila žalovanému 2/ dňa 02. 01. 2019. Dlžníčka G. G. prevzala oznámenie dňa 03. 12. 2018, dlžník A. G. predmetné oznámenie neprevzal v odbernej lehote a zásielka sa vrátila žalovanému 2/ dňa 02. 01. 2019. Keďže žalovaný 1/ zastúpený na základe plnej moci žalovaným 2/ doručil žalobcom ako aj dlžníkom oznámenie o začatí výkonu záložného práva a následne toto svoje právo uplatnil u dražobníka, začal s výkonom svojho záložného práva ako záložný veriteľ a to pred uplynutím zákonnej lehoty. Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru žalovaný 1/ dlžníkom zaslal. Pokiaľ žalobcovia namietali, že notár na dražbe do notárskej zápisnice nespísal ich námietky a to námietku premlčania záložného práva a nájomné zmluvy uzavreté k predmetu dražby, tak žalovaný 2/ je toho názoru, že takáto námietka žalobcov je špekulatívna, ničím nepredložená. Tieto tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázali. Navyše s poukazom na § 24 ods. 3 a § 5 Zákona o dobrovoľných dražbách sa pre zápis do notárskej zápisnice vyžaduje, aby tieto námietky boli vznesené účastníkom dražby alebo jeho zástupcom na dražbe, pričom účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. Napriek tomu, že v Zákone o dobrovoľných dražbách nie je výslovne uvedené, že účastníkom dražby už z povahy veci nemôže byť ani vlastník nehnuteľnosti, tak podľa komentára k Zákonu o dobrovoľných dražbách vlastnícke právo možno v procese dobrovoľnej dražby nadobudnúť len od vlastníka veci. Vlastník predmetu dražby nemôže vydražiť svoje vlastnícke právo, ktoré mu patrí a ktoré nestratil. Žalobcovia účastníkmi dražby neboli, námietky, ktoré vzniesli na dražbe, neboli námietkami účastníkov dražby a preto nemali byť súčasťou notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby. Žalobcovia kedykoľvek mohli námietky doručiť žalovanému 2/, pričom takto doručené námietky by následne boli súčasťou notárskej zápisnice. Ďalej vo vzťahu k cene predmetu dražby žalovaný uviedol, že cena bola stanovená znaleckým posudkom vo výške 31.500,- Eur. Poukazoval na znenie § 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách s tým, že teda predmet dražby bol vydražený za 25.500,- Eur, teda za 80 % určenej znaleckým posudkom. Najnižšie podanie nesmie klesnúť pod 90 % z ceny predmetu dražby určenej znaleckým posudkom iba v prípade, ak má v nehnuteľnosti trvalý pobyt dlžník. Dlžníkmi pohľadávky, pre ktorú sa vykonávalo záložné právo, boli G. G., A. G., čo zhodne uvádzajú žalobcovia aj v žalobe. G. G. ani A. G. v čase dražby nemali v predmete dražby hlásený trvalý pobyt. Trvalý pobyt v nehnuteľnosti mali v danom čase iba žalobcovia, ktorí však nie sú dlžníkmi, preto cena stanovená alebo dosiahnutá vydražením vo výške 25.500,- Eur predstavovala 80 % ceny predmetu dražby stanovenej znaleckým posudkom a bola tak v súlade s podmienkami stanovenými v zákone o dobrovoľných dražbách. Znalecký posudok žalovaný 2/ zaslal žalobcom 1/ a 2/ dňa 09. 03. 2020. Zásielky zaslané žalobcom sa žalovanému 2/ vrátili dňa 06. 04. 2020 s označením „neprevzaté v odbernej lehote“. Žalovaný 2/ si tak splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 12 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách a zaslal žalobcom znalecký posudok viac ako 30 dní pred dňom konania dražby. V súvislosti s doručovaním poukázal na ustanovenie § 10 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, s tým že v zmysle § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk fyzickej osoby na adresu evidovanú v registri

obyvateľov, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky za doručenú a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Preto v zmysle citovaného ustanovenia sa znalecký posudok považuje za doručený dňom 06. 04. 2020. Pokiaľ žalobcovia namietajú rozpor výkonu záložného práva s dobrými mravmi, s ústavným právom na obydlie, právom na súkromný život, tak v tomto smere poukázal na § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. Práve táto časť Občianskeho zákonníka venujúca sa právam spotrebiteľov a ochrane týchto práv výslovne preferuje predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe, pretože podľa dôvodovej správy k novele Občianskeho zákonníka zákon 106/2014 Z. z., tento spôsob výkonu záložného práva zo spotrebiteľskej zmluvy patrí medzi zákonom dovolené spôsoby. Výkon záložného práva prostredníctvom dražby predstavuje zákonnú možnosť danú aj na základe § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo sa domáha uspokojiť predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku, určitým spôsobom regulovaným právom. Z uvedeného teda logicky vyplýva, že v posudzovanom prípade napadnutej dražby navrhovateľom dražby bol žalovaný 1/ ako záložný veriteľ, ktorý v zmysle splnomocnenia v § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka konal v mene záložcov a pôvodných vlastníkov nehnuteľností. Je teda nepochybné, že realizáciou úspešnej dražby nedošlo k porušeniu zásady nemo plus iuris. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 10. 2018 sp. zn. 6Cdo/60/2017. V závere poznamenal žalovaný 2/, že v predmetnej veci neexistuje žiadny spotrebiteľský vzťah medzi žalobcami a žalovaným 1/, nakoľko žalobcovia nie sú dlžníkmi žalovaného 1/ ale len záložcovia na základe záložnej zmluvy. K vyjadreniu žalovaný 2/ predložil oznámenie o začatí výkonu záložného práva spolu s doručenkami, plnú moc udelenú žalovaným 1/ žalovanému 2/, doručenky k znaleckému posudku. 4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení doručenom súdu dňa 14. 12. 2020 žiadal žalobu žalobcov zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia namietajú údajne neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré má obsahovať úverová aj záložná zmluva, obmedzujú sa však len na všeobecný poukaz bez citovania napadnutej zmluvnej podmienky a bez akéhokoľvek odôvodnenia, prečo by mala byť tá - ktorá podmienka neprijateľná. Rozhodnutia, ktoré citujú s napadnutou úverovou zmluvou, nijakým spôsobom nesúvisia. Z predloženej úverovej zmluvy vyplýva, že dlžníkom nebol účtovaný žiadny poplatok za poskytnutie úveru. Tiež nemožno hovoriť o tom, že by sa jednalo v danom prípade o civilno- právnu úžeru. Z úverovej zmluvy vyplýva, že výška úrokovej sadzby predstavovala 1,49 % ročne, výška odplaty predstavovala 1,59 %, najvyššia výška odplaty v čase uzavretia zmluvy bola 6,12 %. Navyše žalobcovia ani nie sú zmluvnou stranou v samotnej úverovej zmluve, preto im absentuje aktívna vecná legitimácia na žalovanie neplatnosti - neprijateľnosti jej zmluvných podmienok. Väčšina námietok žalobcov uvedených v samotnej žalobe ani nespadá do jedného z možných dôvodov uvedených v § 21 Zákona o dobrovoľných dražbách, pre ktoré je možné podať takúto žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Pokiaľ sa týka samotných dlžníkov, tak títo prvú splátku platili v septembri 2016, platobná disciplína im vydržala pri splatnosti úveru na 23 rokov až pol roka z celkového dohodnutého počtu 276 splátok. Dlžníci zaplatili spolu len 17 splátok. Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom bola dlžníkom ako aj žalobcom zasielaná doporučene do vlastných rúk dňa 03. 10. 2018 na ich dve známe adresy. V prípade A. G. dokonca na tri adresy. G. G. výzvu prevzala dňa 08. 10. 2018, A. G. zásielku neprevzal v odbernej lehote ani na jednej z adries, kde mu bola zaslaná. Zásielky sa dňa 31. 10. 2018 vrátili žalovanému 1/ neprevzaté v odbernej lehote. Zásielku v odbernej lehote neprevzal ani jeden zo žalobcov, hoci im bola doručovaná doporučene do vlastných rúk na adresu, ktorá je podľa ich tvrdenia jediným obydlím. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo doručené dlžníkom a zároveň žalobcom prostredníctvom žalovaného 2/, ktorý bol ich spoločnosťou na tento úkon splnomocnený. K okolnostiam samotnej dražby nemajú možnosť sa kvalifikovane vyjadriť, nakoľko záložný veriteľ dražby sa nezúčastňuje. Pokiaľ namietajú žalobcovia premlčanie záložného práva, tak úver sa stal splatným dňa 03. 10. 2018, kedy bola žalobcom a zároveň dlžníkom zaslaná výzva na splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, pričom žalovaný 1/ začal s výkonom záložného práva v novembri 2018, pričom zákonná trojročná premlčacia doba neuplynula ani do dnešného dňa. V súvislosti s ústavným právom na obydlie žalovaný 1/ poukazoval na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne 8Cdo/147/2017, 5Cdo/113/2017, 2Cdo/36/2019. Súdna prax dospela k

záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhať plnenia zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej únie, avšak len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. aspoň prakticky neznemožňuje alebo mu to nadmerne nesťažuje. V súvislosti s uvedeným právom na obydlie sa žalobcovia snažia preukázať, že vydražená nehnuteľnosť je ich jediným obydlím, na druhej strane k žalobe priložili dve nájomné zmluvy uzatvorené na dobu neurčitú, ktorými predmetný byt prenechávajú do užívania tretím osobám, nájomcom. Z uvedeného potom vyplýva, že ten istý byt nemôže byť ich jediným obydlím. K vyjadreniu žalovaný 1/ predložil rozhodnutie Najvyššieho súdu 8Cdo/147/2017, doručenky na č.l. 111 až 114 spisu, výzvu na predčasné splatenie úveru zo dňa 03. 10. 2018 adresovanú dlžníkom. 5. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení doručenom súdu dňa 11. 01. 2021 zotrvali na podanej žalobe. Majú za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok s poukazom na § 53a a násl. § 53d Občianskeho zákonníka a je takáto zmluva neplatná a z toho dôvodu je potom neplatná aj záložná zmluva, ktorá naväzuje na úverovú zmluvu. Bez úverovej zmluvy nemôže existovať záložná zmluva. Ďalej uviedli, že v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka objektívna premlčacia doba sa počíta od prvej neuhradenej splátky za úver, ohľadom ktorej následne veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný. V tejto súvislosti žiadali, aby si súd zabezpečil výpisy z úverového účtu za celé obdobie, nakoľko žalobcovia výpisy z účtu nemajú a z banky im takéto výpisy z úverového účtu neposkytli. 6. Na základe výzvy súdu žalovaný 1/ dňa 26. 02. 2021 doručil Návrh na vykonanie dražby zo dňa 23. 11. 2018, Zmluvu o vykonaní dražby zo dňa XX. XX. XXXX, prehľad pohybov na úvere registračné číslo: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XX (č.l. 137 spisu), prehľad pohybov na úvere registračné číslo: XXX/ XXXXXX/XX-XXX/XXX (č.l. 138 spisu), prvú upomienku zo dňa 01. 01. 2018 adresovanú dlžníkom, prvú upomienku zo dňa 03. 07. 2017 adresovanú dlžníkom, prvú upomienku zo dňa 04. 06. 2017 adresovanú dlžníkom, druhú upomienku zo dňa 06. 03. 2018 adresovanú dlžníkom, druhú upomienku zo dňa 31. 01. 2018 adresovanú dlžníkom. 7. Uznesením č. k. 12C/28/2020 - 193 zo dňa 11. júna 2021 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľovi - žalovanom 3/ C.. C. G., zomrelom dňa XX. XX. XXXX, ktoré je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 26D/405/2021. 8. Uznesením č. k. VK-12C/28/2020 - 329 zo dňa 09. júla 2025 súd rozhodol, že v konaní pokračuje s právnymi nástupcami žalovaného 3/, ktorými sú D. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. R., E. XXXX/ XX a C. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. R., R. XXXX/XX, ktorí následne v konaní boli označení ako žalovaní 3/ a 4/. 9. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 04. 09. 2025. Splnomocnený zástupca žalobcov zotrval na podanej žalobe. Ďalej uviedol, že žalovaný 1/ nedodržal podmienky ustanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka, preto majú za to, že úver dlžníkov A. G. a G. G. nebol riadne zosplatnený. Žalovaný 1/ nezaslal dlžníkom ani záložcom oznámenie, resp. poslednú výzvu pred zosplatnením, kde by ich upozornil na omeškanie so splátkou viac ako 3 mesiace. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu 1Cdo/147/2017, kde sa vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok stanovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu 5Cdo/197/2022. Najvyšší súd skonštatoval, že výzva, ktorú veriteľ adresuje dlžníkovi pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti postupom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, musí obsahovať uvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú hrozí, že bude úver predčasne zosplatnený. Je tiež nevyhnutné, aby vo výzve, ktorá predchádza zosplatneniu úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní, veriteľ špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo predčasne môže zosplatniť celý dlh. Táto identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa uplynutia premlčania ako aj pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu. Najvyšší súd uzavrel, že pokiaľ výzva na zosplatnenie pred zosplatnením neobsahuje identifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, je vyhlásenie pre rozpor so zákonom neplatné. Úver sa teda nestal v celom rozsahu splatným v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti. Ďalej uviedol, že žalobcovia tiež namietajú aj platnosť samotnej Záložnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX. Záložná zmluva uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným 1/ je z dôvodu neuvedenia najvyššej hodnoty istiny neurčitá, nezrozumiteľná a z tohto dôvodu je absolútne neplatná. V zmysle § 37 Občianskeho zákonníka majú za to, že nie je možné určiť účelovo povinné obsahové náležitosti záložnej zmluvy, napríklad určenie

najvyššej hodnoty istiny podľa potreby len násilným a určeným výkladom zmluvy spájať alebo zamietať a v prípade, že táto zmluva takúto možnosť obsahovala, stávala by sa neurčitou, nezrozumiteľnou, v konečnom dôsledku tiež absolútne neplatnou. 10. Poverený zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Všetky upomienky, ktoré boli zaslané žalobcom, podľa neho spĺňali všetky zákonné náležitosti na to, aby žalovaný 1/ mohol pristúpiť k zosplatneniu úveru. Zákon o dobrovoľných dražbách upravuje trojmesačnú prekluzívnu lehotu a nové skutočnosti, ktoré neboli uvedené v žalobe, čo povedal splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní, tak na tieto súd nie je oprávnený prihliadať vzhľadom na preklúziu tohto práva. 11. Právni zástupcovia žalovaného 2/, 3/ a 4/ zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach k žalobe. 12. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, vyjadreniami sporových strán a listinnými dôkazmi, ktoré ku žalobe a k vyjadreniam predložili sporové strany. Súd vo veci nevykonal dôkaz výsluchom sporových strán, nakoľko nebol podaný návrh na vykonanie takéhoto dôkazu. Súd mal dostatočne zistený skutkový stav z predložených listinných dôkazov. Súd tiež nevykonal dokazovanie výsluchom účastníkov dražby, nakoľko splnomocnený zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že netrvá na vykonaní tohto dôkazu. 13. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. Z predloženej zmluvy o poskytnutie úveru na bývanie „Flexi hypotéka na financovanie bývania“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi Všeobecnou úverovou bankou, a. s. ako veriteľom a dlžníkmi A. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G.. A.. Š. XXX/X, XXX XX H. L. a dlžníčkou G. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G.. A.. Š. XXX/X, XXX XX H. L.. Predmetom tejto úverovej zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 118.600,- Eur, z toho na hypotekárny úver reg. č. XXX/XXXXXX/XXXXX/XXX bola poskytnutá suma vo výške 101.500,- Eur a na doplnkový úver reg. č. XXX/XXXXXX/ XX-XXX/XXX suma vo výške 17.100,- Eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 1,49 %, fixovaná na 4 roky, ročná percentuálna miera nákladov 1,74 %, výška odplaty 1,59 %, najvyššia prípustná výška odplaty 6,12 %, výška mesačnej splátky bola dohodnutá vo výške 507,81 Eur, počet mesačných splátok 276, lehota splatnosti úveru 23 rokov, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom bola vo výške 143.758,40 Eur, výška celkových nákladov dlžníka 25.158,40 Eur. Úver bol poskytnutý za účelom obstarania nehnuteľností - rodinného domu súp. č. XXX na parcele CKN č. XXXX/X, parc. CKN č. XXXX/X záhrada o výmere XXX m2, parc. CKN č. XXXX/XX záhrada o výmere XXX m2, parc. CKN č. XXXX/XX záhrada o výmere XXX m2, vedené Okresným úradom H. L., katastrálny odbor na LV č. XXX pre k. ú. a obec Ž. (v tom čase v podielovom spoluvlastníctve pôvodných podielových spoluvlastníkov Ľ. A. K. G. A.). Ďalej je v bode 8 zmluvy uvedené, že predmetom zabezpečenia je jednak samotný kupovaný rodinný dom súp. č. XXX s príslušnými pozemkami a tiež byt č. XX v bytovom dome súp. č. XXX na LV č. XXXX pre k. ú. a obec H. L.Š. na parcele č. XXXX vo vlastníctve C. L. a C. L. v podiele 1/1-ina, vrátane príslušného spoluvlastníckeho podielu k príslušným pozemkom. Hodnota predmetu zabezpečenia je spolu 145.000,- Eur. V bode 9 zmluvy boli uvedené poplatky podľa platného cenníka VÚB, a. s. a to poplatok za poskytnutie úveru 0,- Eur, poplatok za zmenu tejto zmluvy zo strany dlžníka 150,- Eur, poplatok za prvú upomienku 1,50 Eur, poplatok za každú ďalšiu upomienku 4,- Eur, poplatok za predčasné splatenie úveru - skutočný náklad maximálne 1 % z predčasne splatenej čiastky, poplatok za mimoriadnu splátku - skutočný náklad maximálne 1 % z mimoriadnej splátky, poplatok za vystavenie potvrdenia/súhlasu, žiadosť dlžníka 20,- Eur, potvrdenie o zostatku dlhu na žiadosť dlžníka 150,- Eur. Mesačná splátka bola stanovená vo výške 507,81 Eur a to vrátane splátky poistného, kde táto splátka bola vo výške 12,09 Eur mesačne. V bode 10 zmluvy ustanovenia o predčasnej splatnosti úveru z podnetu VÚB v prípade zmien na strane dlžníka je v bode 10.1 odsek 2 uvedené, že VÚB je oprávnená požadovať predčasnú splatnosť úveru alebo odmietnuť poskytnutie úveru alebo jeho časti v nasledovných prípadoch zmien okolností na strane dlžníka a to, že dlžník je v omeškaní s platením akýchkoľvek záväzkov z tejto zmluvy. V bode 17.1 úverovej zmluvy bolo dohodnuté poistenie nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpy titulom poskytnutého úveru. V bode 11a lehota na premyslenie pred uzavretím zmluvy a právo na odstúpenie od zmluvy zo strany dlžníka je uvedené v ods. 11a. 1, dlžník je oprávnený premyslieť si uzavretie úverovej zmluvy alebo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14-tich kalendárnych dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy. V prípade, ak dlžník využije svoje právo na premyslenie pred uzavretím úverovej zmluvy, stráca právo na odstúpenie od tejto zmluvy. V bode 8a zmluvy je uvedené, že v prípade nesplácania úveru je banka oprávnená požadovať predčasnú splatnosť úveru za podmienok uvedených v tejto zmluve a obchodných podmienok. V Čl. VIII. Záverečné

ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok Všeobecnej úverovej banky, a. s. účinných od 20. 05. 2016 bod 6 je uvedené, že ak banka poštou doručuje výzvu na zosplatnenie zostatku úveru spolu s platným príslušenstvom, robí tak doporučenou zásielkou do vlastných rúk na poslednú známu adresu dlžníka. Za poslednú známu adresu dlžníka sa považuje adresa dlžníka uvedená v úverovej zmluve, ibaže dlžník banke písomne oznámi zmenu adresy predo dňom odoslania výzvy na zaplatenie zostatku úveru. Tieto písomnosti vrátane upomienok sa považujú za doručené vtedy, ak sa zásielka vráti banke ako nedoručiteľná (adresát neznámy, nezastihnutý, nesprávna adresa, adresát požiadal o doposielanie a podobne) a to dňom, kedy bola zásielka banke vrátená. 14. Dňa XX. XX. XXXX bola medzi Všeobecnou úverovou bankou a. s. ako záložným veriteľom a C. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. XXX/XX, H. L. a C. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. XXX/XX, H. L. ako záložcami uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/XXXXXX/XXXXX/XXX, kde predmetom záložného práva (Čl. I. Zmluvy) okrem kupovaných nehnuteľností bol aj byt č. XX vo vlastníctve záložcov v spoluvlastníckom podiele 1/1-ina a to na druhom poschodí, vchod č. XX, na ulici Š. v bytovom dome súp. č. XXX na parcele CKN č. XXXX, ďalej pozemok parcela CKN č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v spoluvlastníckom podiele XX/XXX a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XX/XXXX. Nehnuteľnosti sú vedené na LV č. XXXX a č. XXXX pre k. ú. a obec H. L., vedené Okresným úradom H. L., katastrálny odbor. Na nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo a v Čl. II. Zmluvy - zabezpečovaná pohľadávka je uvedené, že záložný veriteľ uzavrel dňa XX. XX. XXXX s A. G. a G. G. zmluvu o financovaní bývania vo výške 118.600,- Eur pod reg. číslom XXX/XXXXXX/XX-XXX/ XXX, v ktorej sa dlžník zaviazal, že záložnému veriteľovi vráti úver, zaplatí úroky a iné príslušenstvo a splní ďalšie záväzky podľa úverovej zmluvy. Záložca týmto potvrdzuje, že s obsahom uvedenej zmluvy o poskytnutí Flexi hypotéky vrátane jej príloh, bol oboznámený. Touto záložnou zmluvou sa okrem pohľadávok z úverovej zmluvy podľa bodu 1. tohto článku zabezpečujú aj pohľadávky, ktoré v budúcnosti vzniknú záložnému veriteľovi voči dlžníkovi po nadobudnutí vlastníckeho práva dlžníka k zálohu z titulu poskytnutia ďalšieho úveru podľa úverovej zmluvy, ktorá môže byť uzavretá medzi záložným veriteľom a dlžníkom v budúcnosti len na základe písomnej ponuky na poskytnutie ďalšieho úveru adresovanej dlžníkovi zo strany záložného veriteľa za podmienky, že ako najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa zabezpečujú pohľadávky podľa tohto článku, sa určuje výška 145.000,- Eur. V Čl. III. Zmluvy bod. 1 je uvedené, že na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa uvedenej v Čl. II. tejto zmluvy vrátane príslušenstva zriaďuje záložca záložné právo v prospech záložného veriteľa, ktorého predmetom je záloh uvedený v Čl. I. tejto zmluvy. V Čl. VIII. podmienky výkonu záložného práva podľa § 151j až 151ma Občianskeho zákonníka bod 1 je uvedené, že ak pohľadávka zabezpečená záložným právom podľa tejto záložnej zmluvy nie je riadne a včas splnená, to znamená, ak záložca alebo dlžník nesplní svoje záväzky alebo ich akúkoľvek časť voči záložnému veriteľovi, môže záložný veriteľ v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka uspokojiť svoje pohľadávky predmetom zálohu na dražbe (podľa Zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z. alebo podľa osobitných zákonov) napríklad uplatniť postup podľa Občianskeho súdneho poriadku alebo podľa Exekučného poriadku. Záložný veriteľ písomne oznámi záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, začatie výkonu záložného práva a spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Záložné právo v prospech záložného veriteľa Všeobecná úverová banka, a. s. bolo zapísané aj do katastra nehnuteľností, čo vyplýva z predložených LV č. XXXX, XXXX. Súčasne z týchto LV ku dňu 24. 07. 2020 vyplýva, že žalobcovia boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy. 15. Dlžníci A. G. a G. G.Á. poskytnutý úver nesplácali riadne a včas. Upomienkou zo dňa 04. 06. 2017 boli upozornení na omeškanie so splátkami v celkovej výške 449,37 Eur, aby dlžnú sumu uhradili najneskôr do 30 dní po splatnosti neuhradenej splátky alebo jej časti. Súčasne im bol účtovaný poplatok za upomienku 1,50 Eur. Prvou upomienkou zo dňa 03. 07. 2017 boli dlžníci upozornení zo strany banky, že k 03. 07. 2017 neuhradili svoj záväzok v celkovej výške 523,04 Eur s tým, aby dlžnú sumu uhradili najneskôr do 30 dní po splatnosti neuhradenej splátky alebo jej časti. Súčasne im bol účtovaný poplatok vo výške 1,50 Eur v zmysle platného cenníka VÚB, a. s.. Prvou upomienkou zo dňa 01. 01. 2018 boli dlžníci upozornení, že k 01. 01. 2018 neuhradili svoj záväzok voči banke v celkovej výške 523,04 Eur s tým, aby ho uhradili najneskôr do 30 dní po splatnosti neuhradenej splátky alebo jej časti. Súčasne im bol účtovaný opätovne poplatok vo výške 1,50 Eur za upomienku v zmysle platného cenníka VÚB, a. s.. Druhou upomienkou zo dňa 31. 01. 2018 boli dlžníci upozornení na to, že neuhradili svoj záväzok v

celkovej výške 1.046,08 Eur. Boli vyzvaní na jeho úhradu do 15 dní od splatnosti neuhradenej splátky. Súčasne im bol účtovaný poplatok vo výške 4,- Eur v zmysle platného cenníka VÚB, a. s.. Druhou upomienkou zo dňa 06. 03. 2018 boli dlžníci upozornení, že doteraz neuhradili svoj záväzok v celkovej výške 898,74 Eur. Boli vyzvaní na úhradu do 15 dní po splatnosti druhej nehradenej splátky. V prípade, ak dlžná suma bude uhradená, banka bude oprávnená požiadať o predčasné splatenie zostatku úveru vrátane príslušenstva a následne vymáhať pohľadávku dostupnými krokmi. Bol im účtovaný súčasne poplatok vo výške 4,- Eur v zmysle platného cenníka VÚB, a. s.. Upomienky boli adresované G. G. na adresu G.. A.. Š. XXX/X, H.L. L. a A. G. na adresu L. V. XXX/XX, Ž.. 16. Listom zo dňa 03. 10. 2018 označeným ako výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, žalovaný 1/ úver titulom zmluvy o financovaní bývania pod č. XXX/XXXXXX/XXXXX/ XXX vzhľadom na to, že dlžníci boli v omeškaní viac ako 90 dní a ani napriek písomným upomienkam o pokus o zmier nezaplatili pohľadávku v stanovenej lehote, vyzval dlžníkov v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami na vrátenie celého zostatku úveru v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy. Pohľadávka vrátane príslušenstva z omeškania vyplývajúca zo zmluvy o poskytnutí Flexi hypotéky časť 1 zmluvy je vo výške 97.585,07 Eur, z toho istina 96.464,83 Eur a pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o spotrebnom úvere časť 2 zmluvy o úvere je vo výške 16.349,- Eur, z toho istina 16.196,24 Eur. Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom bola dlžníkom adresovaná na adresu L. V. XXX/ XX, XXX XX Ž.. Rovnako im bola táto zásielka adresovaná aj na adresu G.. A.. Š. XXX/X, XXX XX H. L. a A. G. aj na adresu Ž. XXX/XX, XXX XX H. L.. G. G. výzvu prevzala dňa 08. 10. 2018. V prípade A. G. sa zásielka vrátila neprevzatá v odbernej lehote z každej adresy, na ktorú mu bola zaslaná. Táto sa vrátila banke dňa 31. 10. 2018. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo doručované aj žalobcom 1/ a 2/ a to doporučene do vlastných rúk na adresu ich trvalého pobytu Š. XXX/XX, H.Ľ. L., pričom títo si zásielku neprevzali v odbernej lehote a táto sa vrátila žalovanému 1/ dňa 31. 10. 2018. 17. Dňa 23. 11. 2018 bol spísaný a podaný návrh na vykonanie dražby záložným veriteľom Všeobecnou úverovou bankou, a. s.. Dražobníkovi Dražobná spoločnosť, a. s., Zelinárska 6, so sídlom Bratislava. Banka ako záložný veriteľ v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a rámcovej zmluvy o vykonaní dražieb zo dňa XX. XX. XXXX navrhuje dražobníkovi vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľností na LV č. XXXX a č. XXXX vo vlastníctve žalobcov, ku ktorým bolo zriadené záložné právo v prospech Všeobecnej úverovej banky, a. s., a to Zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 05. 10. 2016 pod H. XXXX/XX -H. XXXX/XX. V bode 1.5 písmeno b) banka vyhlásila, že pohľadávka, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva predajom na dražbe, je pravá v sume so splatnosťou nasledovne: celková výška pohľadávky 114.222,59 Eur ku dňu 22. 11. 2018, z toho istina po lehote splatnosti 112,663,07 Eur, nezaplatené úroky z úveru 1.434,62 Eur, sadzobníkové poplatky 124,90 Eur. Splatnosť pohľadávky nastala 03. 10. 2018 titulom Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie zo dňa XX. XX. XXXX registračné číslo: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, ktorú banka uzatvorila s dlžníkmi A. G., G. G.. 18. Dňa XX. XX. XXXX bola uzatvorená medzi Všeobecnou úverovou bankou, a. s. a dražobníkom Dražobnou spoločnosťou, a. s. Zmluva o vykonaní dražby č. XXXXX, kde v bode A preambula sa uvádza, že zmluvné strany uzatvorili dňa XX. XX. XXXX Rámcovú zmluvu o vykonaní dražieb v znení jej prípadných budúcich dodatkov (Rámcová zmluva, ktorá ustanovuje rámcové podmienky spolupráce dražobníka banky pri vykonávaní dražieb na základe návrhu banky). V bode 1 je uvedené, že predmetom dražby sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/, vedené na LV č. XXXX a č. XXXX pre k. ú. a obec H. L.. V bode 2.1 je uvedené, že suma najnižšieho podania na dražbe bola dohodnutá v rámcovej zmluve o vykonaní dražieb zo dňa XX. XX. XXXX uzatvorenej medzi navrhovateľom a dražobníkom a je ňou suma určená znaleckým posudkom, ktorý pre účely dražby zabezpečí dražobník, ak navrhovateľ dražby neurčí inak. V bode 2.2 je uvedené, že suma minimálneho prihodenia je určená v zmysle Čl. 1, 2 prílohy č. 2 Rámcovej zmluvy. V bode 4 je uvedené, že dlžníci nezaplatili svoju pohľadávku riadne a včas, preto banka pristúpila k výkonu, teda k realizácii záložného práva formou dražby. Celková výška pohľadávky 114.222,59 Eur ku dňu 22. 11. 2018, z toho istina po lehote splatnosti 112.663,07 Eur, nezaplatené úroky z úveru 1.434,62 Eur, sadzobníkové poplatky 124,90 Eur. Splatnosť pohľadávky nastala 03. 10. 2018 titulom Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie zo dňa XX. XX. XXXX registračné číslo: XXX/XXXXXX/ XX-XXX/XXX, ktorú banka uzatvorila s dlžníkmi A. G., G. G.. 19. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 28. 11. 2018 zasielal žalobcom 1/ a 2/ dražobník Dražobná spoločnosť, a. s., so sídlom Bratislava na základe plnomocenstva udeleného Všeobecnou

úverovou bankou, a. s. zo dňa 12. 05. 2017, ktoré je založené na čl. 91 spisu. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo doručované dlžníkom G. G. ako aj A. G., každému samostatne s tým, že G. G. si predmetné oznámenie prevzala dňa 03. 12. 2018 a dlžník A. G. si predmetné oznámenie neprevzal v odbernej lehote a zásielka sa vrátila žalovanému 2/ dňa 02. 01. 2019. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo doručované osobitne aj žalobcom 1/ a 2/ s tým, že žalobkyňa 2/ si predmetné oznámenie prevzala dňa 15. 12. 2020 a žalobca 1/ si oznámenie neprevzal, toto sa vrátilo neprevzaté v odbernej lehote žalovanému 2/ dňa 02. 11. 2019. Žalobcom 1/ a 2/ zásielka bola doručovaná na adresu Š. XXX/XX, H. L. a dlžníkom G. G. a A. G. na adresu L. V. XXX/XX, Ž.. Zásielky boli doručované doporučene do vlastných rúk. 20. Z oznámenia o dražbe dražobnej spoločnosti U9, a. s., so sídlom Bratislava, zn. XXX/XXXX zo dňa 10. 06. 2020 vyplýva, že dňa XX. XX. XXXX o XX.XX hodine sa uskutoční v T. E., ulica Ž. XX, M. prvé kolo dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/, vedených na LV č. XXXX, XXXX pre k. ú. a obec H. L.. Hodnota predmetu dražby bola zistená podľa Znaleckého posudku č. XX/ XXXX, ktorý vypracoval Ing. Ľubomír Rajnoha, znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, pričom znalecký posudok bol vypracovaný k dátumu 03. 03. 2020, suma ohodnotenia je vo výške 31.500,- Eur. Najnižšie podanie je stanovené na sumu 31.500,- Eur, minimálne prihodenie je vo výške 300,- Eur, dražobná zábezpeka vo výške 5.000,- Eur. Oznámenie o dražbe bolo doručené žalobcom 1/ a 2/ dňa 10. 06. 2020. Znalecký posudok bol žalobcom zaslaný zo strany žalovaného 2/ dňa 09. 03. 2020. Zásielky sa žalovanému 2/ vrátili dňa 07. 04. 2020 neprevzaté v odbernej lehote (doručenky čl. 83, 84 spisu). Predmetná dražba sa uskutočnila dňa XX. XX. XXXX, priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou spísanou notárskym kandidátom JUDr. Davidom Pavlovičom, povereným notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou, so sídlom Notárskeho úradu v Bratislave pod č. U. XXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX. Licitátorom dražby bola U. M.. Dražba bola otvorená o XX.XX hodine. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ v zmysle oznámenia o dražbe. Najnižšie podanie bolo vo výške 31.500,- Eur, minimálne prihodenie bolo vo výške 300,- Eur. Licitátor skonštatoval, že do začatia dražby zložili dražobnú zábezpeku traja záujemcovia, ktorí dražili pod č. 1/, 2/ a 3/. Bývalý vlastník predmetu dražby predložil dražobníkovi nájomné zmluvy týkajúce sa predmetu dražby, ktoré sú prílohou č. 1 tejto notárskej zápisnice. Vo výzve licitátora o urobení najnižšieho podania vo výške 31.500,- Eur neurobil najnižšie podanie ani po trojitej opakovanej výzve žiaden účastník. Licitátor postupne znižoval najnižšie podanie vždy o 1.575,- Eur až po sumu 26.775,Eur, pričom pri žiadnom zníženom najnižšom podaní neurobil ani po trojitej výzve licitátora podanie žiadny účastník. Následne licitátor znížil sumu na 25.200,- Eur. Po výzve licitátora o urobení najnižšieho podania vo výške 25.200,- Eur urobil podanie vo výške 25.200,- Eur účastník pod číslom 2/. Keďže ani po opakovanej trojitej výzve licitátora na urobenie vyššieho podania ako 25.200,- Eur a upozornení, že ak nikto neurobí vyššie podanie ako bolo urobené účastníkom pod číslom 2/ vo výške 25.200,- Eur, udelí účastníkovi pod číslom 2/ príklep. Nikto z účastníkov neurobil vyššie podanie ako 25.200,- Eur, preto bol udelený príklep účastníkovi 2/, ktorým bol v danom prípade právny predchodca žalovaných 3/ a 4/ C.. C. G., ktorý sa stal vydražiteľom predmetu dražby. Cena dosiahnutia vydražením je vo výške 25.200,- Eur. 21. Z Nájomnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX, uzatvorenou medzi žalobcami 1/ a 2/ ako prenajímateľmi a nájomcom G. G. vyplýva, že predmetom prenájmu bol dom na ulici Š. Č.. XXX/XX, H. L. na LV č. XXXX a č. XXXX pre k. ú. a obec H. L., katastrálny úrad, H. L. za účelom bývania. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu neurčitú. Nájomca sa zaviazal uhradiť všetky náklady spojené s bývaním. Nájomné za užívanie bytu bolo zmluvnými stranami dohodnuté vo výške 0,- Eur mesačne. Z Nájomnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX, uzatvorenou medzi žalobcami 1/ a 2/ ako prenajímateľmi a nájomcom C. E. vyplýva, že predmetom prenájmu bol dom na ulici Š. Č.. XXX/XX, H. L. na LV č. XXXX a č. XXXX pre k. ú. a obec H. L., katastrálny úrad, H. L. za účelom bývania. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu neurčitú. Nájomca sa zaviazal uhradiť všetky náklady spojené s bývaním. Nájomné za užívanie bytu bolo zmluvnými stranami dohodnuté vo výške 0,- Eur mesačne. 22. Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoDD), v znení účinnom do 30.06.2023; účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. 23. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoDD; navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť

vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3). 24. Podľa § 10 ods. 1 ZoDD; písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. 25. Podľa § 12 ods. 4 ZoDD; ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, 11a) a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. 26. Podľa § 16 ods. 1 ZoDD; dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby. 27. Podľa § 16 ods. 2 ZoDD; zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). 28. Podľa § 16 ods. 6 ZoDD; vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, 12b) najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, 12b) určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80% hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. 29. Podľa § 16 ods. 10 ZoDD; ak zmluva uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom neobsahuje náležitosti ustanovené týmto zákonom, je neplatná. 30. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD; v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. 31. Podľa § 21 ods. 4 ZoDD; účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. 32. Podľa § 24 ods. 2 písm. h) ZoDD; v zápisnici o vykonaní dražby dražobník uvedie námietky proti priebehu dražby. 33. Podľa § 24 ods.3 ZoDD; súčasťou zápisnice je podpísaný rovnopis oznámenia o dražbe (§ 17 ods. 8) a jeho prípadné dodatky (§ 18). Súčasťou zápisnice sú aj vznesené námietky zaslané dražobníkovi a návrhy a námietky účastníkov dražby alebo ich zástupcov vznesené na dražbe, najmä ak by tieto mohli mať vplyv na platnosť dražby. 34. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.08.2018 (ďalej len „OZ“); právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

35. Podľa § 52 ods. 1 OZ; spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 36. Podľa § 52 ods. 2 OZ; ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 37. Podľa § 52 ods. 3 OZ; dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 38. Podľa § 52 ods. 4 OZ; spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 39. Podľa § 53 ods. 9 OZ; ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.aspi.sk/products/lawText/1/30446/1/ASPI %253A/40/1964%20Zb.%2523565> najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 40. Podľa § 53 ods. 10 OZ; ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. 41. Podľa § 100 ods. 1 a 2 OZ; právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 <https://www.aspi.sk/products/lawText/1/30446/1/ASPI %253A/40/1964%20Zb.%2523101-110>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 <https://www.aspi.sk/ products/lawText/1/30446/1/ASPI%253A/40/1964%20Zb.%2523105>. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. 42. Podľa § 101 OZ; pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 43. Podľa § 151b ods. 2 a 3 OZ; v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. 44. Podľa § 151j ods. 1 OZ; ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. 45. Podľa § 565 OZ; ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 46. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná. Ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDD upravuje osobitný typ žaloby, ktorou môže dotknutá osoba požiadať súd o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Zákon rozlišuje dve situácie, ktorými je možné podanú žalobu odôvodniť. V prvom prípade stačí, ak dotknutá osoba spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, kým v druhom prípade musí preukázať, že boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Pre podanie žaloby o neplatnosť dražby z dôvodu spočívajúcom v spochybnení platnosti záložnej zmluvy postačuje, ak

žalobca po vykonaní dražby spochybní platnosť záložnej zmluvy z akýchkoľvek dôvodov. Súd následne bude vykonávať súdnu kontrolu platnosti záložnej zmluvy. Ak by súd došiel k záveru, že záložná zmluva je platná, žalobu o neplatnosť dražby zamietne, a naopak, ak zistí existenciu dôvodov, pre ktoré záložná zmluva neplatná, vyhlási dražbu za neplatnú. 47. Ďalším dôvodom, pre ktorý je možné podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, je porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Zákon výslovne neurčuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie zakladá právo podať žalobu o neplatnosť dražby. Z extenzívneho výkladu je preto potrebné dôjsť k záveru, že porušenie ktoréhokoľvek zákonného ustanovenia môže byť dôvodom pre podanie žaloby (s výnimkou prípadov uvedených v ust. § 21 ods. 6 ZoDD). V zmysle § 7 ods. 2 ZoDD záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby musí v zmluve o vykonaní dražby uviesť dôvod konania dražby a okrem vyhlásenia, že predmet dražby je možné dražiť, musí vyhlásiť aj špecifikáciu pohľadávky, ktorá je dôvodom výkonu dobrovoľnej dražby, a to v rozsahu: pravosť, výška a splatnosť (§ 16 ods. 4 ZoDD). Ak teda dražbu navrhuje záložný veriteľ, je povinný vyhlásiť, že jeho nesplnená pohľadávka, na základe ktorej si uplatňuje výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, je pravá, splatná a v uvedenej výške. 48. Keďže ustanovanie § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nepredstavuje exekučný titul pre výkon dražby, ale iba jednu z podmienok dražby, a teda výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby môže byť navrhnutý aj bez exekučného titulu pre zabezpečenú pohľadávku, práve žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je tak jedným z prostriedkov, ktorým sa žalobca môže brániť voči vymáhanej pohľadávke, čo do jej základu, ako aj výšky. Práve preto v takomto konaní je súd povinný zaoberať sa pohľadávkou, ktorá bola zabezpečená zákonným záložným právom, či uvedená pohľadávka existuje (jej pravosťou), aká je jej výška, či je splatná. 49. V predmetnom spore podali v zákonnej 3 mesačnej lehote odo dňa udelenia príklepu v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD (príklep bol udelený dňa XX.XX.XXXX, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 15.10.2020), žalobu o neplatnosť dražby žalobcovia 1/ a 2/ (záložcovia), ktorí so žalovaným 1/ (záložným veriteľom) uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o zriadení záložného práva reg. č. XXX/XXXXXX/XXXXX/XXX, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcov, vedené na LV č. XXXX a LV č. XXXX Okresným úradom H. L.Š., katastrálny odbor, pre obec a k. ú. H. L. ako C-KN parcela č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ v podiele 25/889, právny vzťah k stavbe postavenej na C-KN parcele č. XXXX je evidovaný na LV č. XXXX, nehnuteľnosť byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súpisné číslo bytové domu XXX, vchod č. XX vo vlastníctve žalobcov v podiele 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ v podiele XX/XXXX. Zmluva bola uzatvorená za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného 1/ titulom uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka na financovanie bývania“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú uzatvorili so žalovaným 1/ dlžníci A. G. a G. G.. Na základe zmluvy bol dlžníkom poskytnutý úver vo výške 118.600,- Eur. Vzťah založený Zmluvou o zriadení záložného práva reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaný 1/ súd považoval za spotrebiteľský. V zmysle § 52 ods. 1 OZ sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, teda aj záložná zmluva. Žalovaný 1/ pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (obchodná spoločnosť poskytujúca úvery zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam) a žalobcovia 1/ a 2/ pri jej uzatváraní vystupovali ako fyzické osoby, ktoré nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Za spotrebiteľskú zmluvu je potrebné považovať aj samotnú Zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka na financovanie bývania“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú uzatvorili so žalovaným 1/ dlžníci A. G. a G. G.. Táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná. Na obidve zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a násl. OZ, ktoré poskytujú výraznú ochranu pre spotrebiteľa. Spornú zmluvu o poskytnutí úveru nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľom úvere v zmysle § 3 písm. c), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko poskytnutý úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti a išlo o úver, ktorého účelom bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. 50. Žalobcovia ako prvý dôvod neplatnosti dražby uvádzali, že sporná zmluva o úvere ako aj záložná zmluva obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a preto sú neplatné. V tomto smere súd poukazuje na

to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 27. novembra 2023 sp. zn. 9Cdo/187/2022 (publikované v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2024 ako R16/2024) skonštatoval, že „Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (zálohu), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená (§ 151a Občianskeho zákonníka). Z toho možno vyvodiť, že základnými definičnými znakmi záložného práva sú (i) existencia pohľadávky, ktorú záložné právo zabezpečuje, (ii) existencia spôsobilého predmetu záložného práva, (iii) vecno-právny charakter záložného práva a (iv) akcesorický a subsidiárny vzťah záložného práva k zabezpečenej pohľadávke (porov. ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1253, marg. č. 1.). Vo vzťahu k posudzovanej veci je významným práve akcesorický vzťah záložného práva k zabezpečenej pohľadávke, z ktorého vyplýva, že predpokladom vzniku a trvania záložného práva je práve existencia zabezpečenej pohľadávky. Súdy sú v konaní o určenie neplatnosti dražby povinné ex offo skúmať aj to, či záložná zmluva, ak má charakter spotrebiteľskej zmluvy, neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Inak povedané, ak je predmetom súdneho konania určenie neplatnosti dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. a procesná strana spochybňuje platnosť záložnej zmluvy majúcej spotrebiteľský charakter, súdy sú povinné aplikovať aj hmotné právo k neprijateľným zmluvným podmienkam (§ 52 a nasl. OZ). Len tak môže byť zabezpečená zodpovedajúca právna ochrana spotrebiteľa, s poukazom na vyššie citované závery rozhodovacej praxe najvyššieho súdu a ústavného súdu. Dovolací súd opätovne na tomto mieste zdôrazňuje, že ochrana spotrebiteľa sa prejavuje aj v tom, že všeobecné súdy sú povinné ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok, za predpokladu, že tieto spadajú do predmetu konania, t. j. ak tieto súvisia s predmetom sporu, ako ho vymedzili procesné strany. Uvedené potom v posudzovanom prípade opodstatňovalo záver o povinnosti súdov oboch inštancií vyrovnať sa nielen so zmluvnými podmienkami obsiahnutými v zmluve o zriadení záložného práva, ale vzhľadom na akcesorický charakter záložného práva bolo nepochybne potrebné ex offo preskúmať aj samotnú zmluvu o úvere. Povinnosťou súdov oboch inštancií preto bolo z tohto hľadiska preskúmať aj obsah hlavného, zabezpečovaného záväzku, pretože to mohlo mať podstatný vplyv na (ne)platnosť záložnej zmluvy, účinky záložného práva, a v konečnom dôsledku aj na (ne)platnosť samotnej dobrovoľnej dražby. Súdy nižších inštancií preto viazala povinnosť zaoberať sa otázkami pravosti a splatnosti pohľadávky (osobitne zamerajúc pozornosť na otázku zosplatnenia úveru), jej výšky (osobitne zamerajúc pozornosť na výšku úrokov, poplatkov či ďalšieho príslušenstva) a charakteru pohľadávky zabezpečenej predmetným záložným právom, ktorá môže byť tvorená plneniami v rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Ak má súd poskytnúť záložcovi ako spotrebiteľovi účinnú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nie je to možné bez toho, aby dôsledne preskúmal základný úverový vzťah zabezpečený záložným právom“. 51. Vzhľadom na akcesorický vzťah záložného práva k zabezpečenej pohľadávke, tiež so zreteľom na to, že tak sporná zmluva o úvere ako aj záložná zmluva sú spotrebiteľskými zmluvami, a s prihliadnutím na vyššie uvedené názory Najvyššieho súdu SR, súd potom podrobil obidve zmluvy ex offo súdnej kontrole. Vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam súd uvádza, že ustanovením § 298 ods. 1 CSP je vyhradená nielen právomoc, ale uložená povinnosť vo výroku rozsudku judikovať aj neprijateľnú zmluvnú podmienku napĺňajúcu znaky § 53 ods. 1 alebo ods. 4 OZ. Uvedená povinnosť súdu je daná bez ohľadu na skutočnosť, či sa neprijateľnosti zmluvnej podmienky spotrebiteľ osobitne dovolával, resp. na strane druhej či si z tejto podmienky dodávateľ uplatňoval konkrétne plnenia a aktivuje sa v okamihu, keď sú v spotrebiteľskej zmluve alebo zmluvných podmienkach identifikuje konkrétnu neprijateľnú zmluvnú podmienku. Konajúci súd by mal preto pri súdnej kontrole neprijateľnosti prinajmenšom podrobiť zmluvné podmienky, o ktorých plnenie v prejednávanej veci ide a ďalej zmluvné podmienky, ktoré s predmetnými podmienkami súvisia, alebo ktoré sú vzhľadom na nároky uplatňované v súdnom konaní spôsobilé ohroziť alebo porušiť práva spotrebiteľa. Na druhej strane by nebolo od súdu za každých okolností primerané požadovať, aby vykonal kompletný test neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve alebo v zmluvných podmienkach, čo je v slovenskom právnom poriadku vyhradené predovšetkým komisii na posudzovanie podmienok spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich aj keď z nezáväzným právnym účinkom (Števček, M., Dulak, A., Fečík, M., Sedlačko, F., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Občiansky zákonník I, komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, str. 637). Súd so zreteľom na vyššie uvedenú argumentáciu Zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka na financovanie bývania“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX podrobil kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok so zameraním na nároky žalovaného 1/ uplatňované v dražbe, spôsobilé ohroziť alebo porušiť práva spotrebiteľov (žalobcov 1/

a 2/). Žalovaný 1/ v Návrhu na vykonanie dražby zo dňa 23.11.2018 vyhlásil, že jeho pohľadávka je pravá a so splatnosťou 03.10.2018 v celkovej výške 114.222,59 Eur, ktorá pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 112.663,07 Eur, nezaplateného úroku z úveru vo výške 1.434,62 Eur, z nezaplatených sadzobníkových poplatkov vo výške 124,90 Eur. Súd nezistil, že by si žalovaný 1/ uplatňoval v dražbe nároky z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Žalovaný 1/ si uplatnil nárok na istinu, ktorej výška vyplynula z mimoriadneho zosplatnenia úveru. Pokiaľ sa týka zmluvných úrokov, tak tieto boli dohodnuté vo výške 1,49 % (fixná úroková sadzba na 4 roky), RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) bola vo výške 1,74 %, pričom v nej bola zohľadnená aj mesačná splátka poistenia 12,09 Eur. Úrokovú sadzbu vo výške 1,49 % ročne rozhodne nemožno považovať za neprimeranú - úžernícku a tiež ani za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z úradnej činnosti súdu je známe, že banky v roku 2016 bežne poskytovali úvery za účelom nadobudnutia nehnuteľností, za porovnateľné úrokové sadzby. Pokiaľ sa týka poistenia kupovanej nehnuteľnosti, tak toto bolo dohodnuté v bode 17 úverovej zmluvy s dlžníkom A. G.. Pred dojednaním poistenia bol dlžník sprostredkovateľom podrobne informovaný o podmienkach a charaktere poistenia a o prípadných rizikách z neho dojednaných (Informácia finančného sprostredkovateľa k dojednanému poisteniu zo dňa 22.07.2016 podpísaná dlžníkom, č.l. 20 spisu). Súd je preto toho názoru, že ani dohodu o poistení nehnuteľnosti nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ sa týka uplatnených sadzobníkových poplatkov vo výške 124,90 Eur, tak tieto nie sú bližšie špecifikované. Súd však poukazuje na to, že poplatky za jednotlivé upomienky (poplatok za prvú upomienku 1,50 Eur, poplatok za ďalšiu upomienku 4,- Eur) boli dohodnuté priamo v úverovej zmluve (bod 9) s odkazom na platný Cenník VÚB, a. s.. O týchto poplatkoch boli dlžníci informovaní aj pred uzavretím zmluvy prostredníctvom tlačiva Európske informácie o spotrebiteľskom úvere (čl.25 spisu). Preto dojednanie o týchto poplatkoch aj vzhľadom na ich výšku nemožno považovať na neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navyše v bode 11a.1 spornej úverovej zmluvy bolo dohodnuté, že dlžník je oprávnený premyslieť si uzavretie úverovej zmluvy alebo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14-tich kalendárnych dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Dlžníci teda mali možnosť si zmluvu po jej podpise ešte raz dôkladne skontrolovať a mali možnosť od nej odstúpiť bez uvedenia dôvodu, čo nevyužili. Z predloženého prehľadu pohybov na úvere čl. 137 spisu vyplýva, že dlžníkom boli účtované poplatky vo výške 3 x 1,50 Eur a 1 x 4,- Eur. Prípadná nedôvodnosť nároku na poplatky za upomienky, resp. nároku na iné poplatky zahrnuté v sume 124,90 Eur nemôže byť dôvodom, ktorý by mal znemožniť realizáciu uhradzovacej funkcie záložného práva formou dobrovoľnej dražby nakoľko je zjavné, že ich sumár nemôže byť v pomere k hodnote predmetu zálohu taký, že by mal znemožniť realizáciu uhradzovacej funkcie záložného práva dobrovoľnou dražbou. Súd nezistil dôvody, pre ktoré by mala byť sporná úverová zmluva neplatná v zmysle § 37 OZ. 52. Pokiaľ sa týka samotnej Zmluvy o zriadení záložného práva reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, tak v tejto zmluve súd tiež nezistil neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by so zameraním na nároky žalovaného 1/ uplatňované v dražbe boli spôsobilé ohroziť alebo porušiť práva spotrebiteľa. Zmluva bola uzatvorená písomne, bol v nej riadne označený predmet zálohu a pohľadávka, ktorá bola takto zabezpečená záložným právom. Žalobcovia v konaní namietali, že v zmluve o zriadení záložného práva nie je v zmysle § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka uvedená najvyššia hodnota istiny zabezpečenej pohľadávky a preto je zmluva neplatná v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Z Č. II. bod 1 zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva, že dlžníkom A. G. a G. G. bol poskytnutý úver vo výške 118.600,- Eur, vrátene úrokov a iného príslušenstva a ďalších záväzkov podľa úverovej zmluvy. Z Čl. II. bod. 2 posledná veta zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva, že najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa zabezpečujú pohľadávky z tohto článku, sa určuje vo výške 145.00,- Eur. Na základe uvedeného preto súd konštatuje, že v spornej záložnej zmluve bola uvedená aj najvyššia hodnota istiny v zmysle § 151b ods. 3 OZ, a preto zmluvu nemožno v tomto smere považovať za neplatnú . 53. Žalobcovia ďalej namietali, že žalovaný 1/ nedoručil dlžníkom oznámenie vyhlásení úveru za predčasne splatný. V tomto smere súd poukazuje na to, že možnosť veriteľa (žalovaného 1/) vyhlásiť úver za predčasne splatný z dôvodu riadneho nesplácania svojich záväzkov je upravená v Čl. 10, bod 10.1 ods. 2 zmluvy o úvere. Nebolo sporné medzi stranami sporu, že dlžníci úver nesplácali riadne a včas. Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 03.10.2018 bola dlžníkom ako aj žalobcom zasielaná doporučene do vlastných rúk na ich dve známe adresy. V prípade A. G. dokonca na tri adresy. G. G.Á. výzvu prevzala dňa 08. 10. 2018, A. G. zásielku neprevzal v odbernej lehote ani na jednej z adries, kde mu bola zaslaná. Zásielky sa dňa 31. 10. 2018 vrátili žalovanému 1/ neprevzaté v odbernej lehote. Zásielku v odbernej lehote neprevzal ani jeden zo žalobcov, hoci im bola doručovaná doporučene do vlastných rúk na adresu trvalého pobytu. Tieto zásielky sa žalovanému 1/

tiež vrátili neprevzaté v odbernej lehote dňa 31.10.2018. V zmysle Č. XIII. bod 6 (Záverečné ustanovenie) Všeobecných obchodných podmienok Všeobecnej úverovej banky, a. s., banka mala možnosť doručovať Výzvu na zaplatenie zostatku úveru, doporučenou zásielkou do vlastných rúk na poslednú známu adresu dlžníka. Tieto písomnosti sa považujú sa doručené aj vtedy, ak sa zásielka banke vrátila neprevzatá v odbernej lehote, a to dňom kedy bola zásielka banke vrátená. V zmysle bodu 15.14 písm. c) zmluvy o úvere, sú Obchodné podmienky súčasťou tejto zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 03.10.2018 bola dlžníkom, ako aj žalobcom riadne doručená. 54. Žalobcovia namietali, že žalovaný 1/ nedodržal podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ, teda že mimoriadne zosplatnenie úveru je neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 OZ, preto sa úver nestal splatným v celom rozsahu. V tomto smere súd uvádza, že k výkladu ustanovení § 53 ods. 9 (v znení účinnom do 31.10.2024) a § 565 OZ zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky názor vo viacerých rozhodnutiach. Konštantne je judikované, že ustanovenie § 565 OZ umožňuje veriteľovi pri splnení zákonom stanovených predpokladov žiadať zaplatenie celej pohľadávky naraz iba vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené, t. j. ak došlo k uzavretiu dohody zmluvných strán o tom, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Pre splatnosť pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok nie je významné, kedy veriteľ mohol dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky (alebo jej zostatku) najskôr požiadať, ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a o zaplatenie celej pohľadávky skutočne požiadal. Okrem omeškania so splnením zročnej splátky a jednostranného adresovaného právneho úkonu veriteľa, ktorým žiada o zaplatenie celej pohľadávky, musí v prípade spotrebiteľských zmlúv byť splnená aj ďalšia podmienka, že právo podľa § 565 OZ môže veriteľ využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva podľa § 53 ods. 9 OZ (napr. uznesenie NS SR z 30. októbra 2024 sp. zn. 9Cdo/46/2023). K časovej následnosti plynutia lehôt uvedených v § 53 ods. 9 OZ (trojmesačné omeškanie so zaplatením splátky, 15 dňová lehota na upozornenie o využití práva podľa § 565 OZ) je najvyšším súdom prijatý názor, že zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ výslovne neupravuje, či môžu tieto lehoty plynúť súbežne alebo či uvedená minimálne 15 dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej doby. Aby boli splnené podmienky na zosplatnenie spotrebiteľského úveru podľa § 565 OZ, 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok (napr. uznesenie sp. zn. 7Cdo/268/2020 - R 29/2023, uznesenie z 28.11.2024 sp. zn. 5Cdo/48/2023, uznesenie z 28.08.2024 sp. zn. 9Cdo/87/2023). K časovej limitácii uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení z 25. septembra 2024 sp. zn. 6Cdo/15/2023 (prešlo testom ústavnosti pod sp. zn. I. ÚS 124/2025). Pri posudzovaní, či boli splnené predpoklady zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 s použitím § 565 OZ je nevyhnutné na základe zisteného skutkového stavu zistiť a určiť, či uvedené časové limity najskoršieho možného zosplatnenia a zároveň najneskoršieho možného uplatnenia práva na zosplatnenie boli splnené. Splnenie uvedených časových limitov realizácie zosplatnenia úveru je možné zistiť výhradne vo vzťahu ku konkrétnej omeškanej splátke podľa konkrétnych okolností každého prípadu. Je preto nevyhnuté zistiť, ku ktorému dátumu, s ktorou splátkou bol dlžník v omeškaní, či obdobie troch mesiacov omeškania s konkrétnou splátkou uplynulo, či pred uplynutím trojmesačnej lehoty bol spotrebiteľ v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornený na úmysel veriteľa zosplatniť úver a či úkon zosplatnenia, bol vykonaný v čase po uplynutí troch mesiacov od splatnosti omeškanej splátky, ale najneskôr do splatnosti najbližšej splátky, ktorá nasleduje po uplynutí troch mesiacov od tej splátky, pre ktorú sa rozhodol úver zosplatniť. 55. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13. februára 2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022 (publikované v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025 ako R 34/2025) skonštatoval, že „Právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie

je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ)“. 56. Z Výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 03.10.2018 nevyplýva, ktorá nezaplatená splátka mala za následok vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Len z predloženého prehľadu pohybov na úvere č.l. 137 a č.l. 138 možno usúdiť, že splátkou, ktorá mala za následok vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, bola splátka splatná dňa 25.06.2018 + 3 mesiace 07/2018, 08/2018, 09/2018 + možnosť zosplatniť do najbližšej splátky splatnej dňa 25.10.2018. Súd ďalej poukazuje na to, že žalovaný 1/ si nesplnil povinnosť v zmysle 53 ods. 9 OZ v priebehu troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splanej dňa 25.06.2018, upozorniť dlžníkov v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky s konkretizáciou splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie. Upomienky adresované dlžníkom, ktoré do konania žalovaný 1/ predložil (čl.139 - 143), sa týkajú skoršieho obdobia omeškania dlžníkov, pred splatnosťou splátky splatnej dňa 25.06.2018. V konaní ani nebolo preukázané, že by sa tieto upomienky dostali do dispozičnej sféry dlžníkov. Na pojednávaní splnomocnený zástupca žalobcov poprel, že by bola dlžníkom, resp. žalobcom takáto výzva pred zosplatnením doručená. Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného 1/ nedošlo dňom 03.10.2018 k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru poskytnutého dlžníkom v zmysle Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka na financovanie bývania“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko nebol dodržaný postup v zmysle § 53 ods. 9 OZ a tiež preto, že Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 03.10.2018 je neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1 OZ, z dôvodu jej nedostatočnej určitosti pre neuvedenie, ktorá nezaplatená splátka mala za následok vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že vyhlásenie záložného veriteľa (žalovaného 1/) v Návrhu na vykonanie dražby zo dňa 23.11.2018 o splatnosti pohľadávky vo výške 114.222,59 Eur ku dňu 03.10.2018, nebolo pravdivým, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 7 ods. 2 ZoDD. Splatné boli len jednotlivé omeškané splátky a nie celý úver. Tie však podľa názoru súdu neboli v takej výške, že by odôvodňovali začatie výkonu dražby aj vo vzťahu k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov, ktorá bola predmetom zriadeného záložného práva. Tu súd poukazuje na to, že predmetom záložného práva v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX boli aj iné nehnuteľnosti a to rodinný dom súp č. XXX na parcele CKN č. XXXX/X, parc. CKN č. XXXX/ X záhrada o výmere XXX m2, parc. CKN č. XXXX/XX záhrada o výmere XXX m2, parc. CKN č. XXXX/ XX záhrada o výmere XXX m2, vedené Okresným úradom H.Ý. L., katastrálny odbor na LV č. XXX pre k. ú. a obec Ž. (v tom čase v podielovom spoluvlastníctve pôvodných podielových spoluvlastníkov Ľ. A. a G. A.). Dlžníkom A. G. a G. G. bol poskytnutý sporný úver práve na kúpu týchto nehnuteľností (Čl. 8 Zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX) s tým, že právoplatným nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetu zálohu na základe zavkladovania príslušnej kúpnej zmluvy, prešli na dlžníkov všetky záväzky a povinnosti z tejto záložnej zmluvy (Čl. IX., bod 7 Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX). Žalovaný 1/ preto výkon záložného práva (z hľadiska proporcionality, pomeru medzi výškou skutočne splatnej pohľadávky a hodnotou založených nehnuteľností spolu vo výške 145.000 Eur) mal začať prednostne iba voči týmto nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníkov. Hodnota týchto nehnuteľností bola postačujúca na úhradu omeškaných a splatných splátok aj v čase konania dražby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd potom určil, že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX a LV č. XXXX Okresným úradom H. L., katastrálny odbor, pre obec a k. ú. H. L., ako - C-KN parcela č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ v podiele XX/XXX, právny vzťah k stavbe postavenej na C-KN parcele č. XXXX je evidovaný na LV č. XXXX, nehnuteľnosť byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súpisné číslo bytové domu XXX, vchod č. XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ v podiele XX/XXXX, ktorého vlastníkmi v čase konania dražby boli žalobcovia 1/ a 2/ v podiele 1/1, realizovaná žalovaným 2/ ako dražobníkom dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. v T. E., so sídlom ul. Ž. XX, XXX XX M., na návrh žalovaného 1/, na základe ktorej bol právnemu predchodcovi žalovaných 3/ a 4/ udelený príklep, je neplatná.

57. Ostatné námietky, ktoré ďalej žalobcovia 1/ a 2/ v žalobe vzniesli, súd považoval za nedôvodné. Pokiaľ sa týka námietky premlčania záložného práva súd udáva, že námietka premlčania vznesená prvýkrát až v rámci konania o určenie neplatnosti dražby, nemôže samostatne obstáť ako dôvod neplatnosti dražby. Žalobcovia 1/ a 2/ mali priamo dražobníkovi vzniesť námietku premlčania a to už po doručení Oznámenia o začatí výkonu záložného práva. Preto námietku premlčania uplatnenú až v samotnej žalobe o neplatnosť dražby, nemožno považovať za uplatnenú včas. Nad rámce súd udáva, že záložné právo podlieha premlčaniu podľa § 100 ods. 2 OZ v trojročnej premlčacej dobe ustanovenej v § 101 OZ a plynie odo momentu, kedy sa záložné právo mohlo vykonať po prvý raz. Splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa vykonávalo záložné právo, mala nastať dňa 03. 10. 2018, pričom v zmysle Výzvy na predčasne splatenie zostatku úveru s príslušenstvom bola dlžníkom poskytnutá lehota zaplatenie celého zostatku úveru do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Ako poslednému z dlžníkov bola výzva doručená A. G., ktorá sa žalovanému 1/ vrátila dňa 31.10.2018 ako neprevzatá v odbernej lehote. Teda až po uplynutí 10 dní od doručenia výzvy (dňa 11.11.2018) sa dlžníci dostali do omeškania so zaplatením splatného zostatku úveru a žalovaný 1/ od tohto okamihu mohol pristúpiť k výkonu záložného práva. Žalovaný 1/ pristúpil k výkonu záložného práva dňa 23.11.2018, kedy podal dražobníkovi, žalovanému 2/ návrh na výkon záložného práva. Žalovaný 2/ na základe plnej moci udelenej mu žalovaným 1/, zaslal v zastúpení žalovaného 1/, žalobcom a tiež dlžníkom G. G. a A. G. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva každému osobitne listom zo dňa 28. 11. 2020. Žalobkyňa 2/ si predmetné oznámenie prevzala dňa 15. 12. 2020. Žalobca 1/ listovú zásielku neprevzal v odbernej lehote a zásielka sa vrátila žalovanému 2/ dňa 02. 01. 2019. Dlžníčka G. G. prevzala oznámenie dňa 03. 12. 2018, dlžník A. G. predmetné oznámenie neprevzal v odbernej lehote a zásielka sa vrátila žalovanému 2/ dňa 02. 01. 2019. Na základe uvedeného preto možno konštatovať, že žalovaný 1/ začal s výkonom svojho záložného práva ako záložný veriteľ pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Táto neuplynula ani v čase konania dražby dňa XX.XX.XXXX. 58. Pokiaľ žalobcovia namietali, že notár na dražbe do notárskej zápisnice nespísal ich námietky a to námietku premlčania záložného práva a nájomné zmluvy uzavreté k predmetu dražby, tak v tomto smere súd poukazuje na § 5 ZoDD a tiež na § 24 ods. 3 ZoDD, kde sa pre zápis do notárskej zápisnice vyžaduje, aby tieto námietky boli vznesené účastníkom dražby alebo jeho zástupcom na dražbe, pričom účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. Napriek tomu, že v ZoDD nie je výslovne uvedené, že účastníkom dražby už z povahy veci nemôže byť ani vlastník nehnuteľnosti, tak súd je toho názoru, že vlastník predmetu dražby nemôže vydražiť svoje vlastnícke právo, ktoré mu patrí a ktoré nestratil. Žalobcovia účastníkmi dražby neboli, námietky, ktoré vzniesli na dražbe, neboli námietkami účastníkov dražby a preto nemali byť súčasťou notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby. Žalobcovia kedykoľvek mohli námietky doručiť žalovanému 2/, pričom takto doručené námietky by následne boli súčasťou notárskej zápisnice. Navyše nájomné zmluvy, ktoré na dražbe žalobcovia predložili, notár priložil ako prílohu č. 1 k Notárskej zápisnici o priebehu spornej dražby zo dňa XX.XX.XXXX, čo vyplýva zo samotnej notárskej zápisnice (čl. 42 spisu z opaku). 59. Cena predmetu dražby bola stanovená znaleckým posudkom vo výške 31.500,- Eur. Znalecký posudok žalovaný 2/ zaslal žalobcom 1/ a 2/ dňa 09. 03. 2020. Zásielky zaslané žalobcom sa žalovanému 2/ vrátili dňa 07. 04. 2020 s označením „neprevzaté v odbernej lehote“. Žalovaný 2/ si tak splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 12 ods. 4 ZoDD a zaslal žalobcom znalecký posudok viac ako 30 dní pred dňom konania dražby. V súvislosti s doručovaním súd poukazuje na ustanovenie § 10 ods. 1 posledná veta ZoDD, v zmysle ktorého sa na doručovanie použijú ustanovenia osobitného právneho predpisu, t. č. CSP. V zmysle § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk fyzickej osoby na adresu evidovanú v registri obyvateľov, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky za doručenú a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Preto v zmysle citovaného ustanovenia sa znalecký posudok považuje za doručený dňom 07. 04. 2020. 60. Predmet dražby bol vydražený za sumu 25.200,- Eur, teda za 80 % ceny určenej znaleckým posudkom. V zmysle § 16 ods. 6 ZoDD nesmie najnižšie podanie klesnúť pod 90 % z ceny predmetu dražby určenej znaleckým posudkom iba v prípade, ak má v nehnuteľnosti trvalý pobyt dlžník. Dlžníkmi pohľadávky, pre ktorú sa vykonávalo záložné právo, boli G. G., A. G.. G. G. ani A. G. v čase dražby nemali v predmete dražby hlásený trvalý pobyt. Trvalý pobyt v nehnuteľnosti mali v danom čase iba žalobcovia, ktorí však nie sú dlžníkmi, preto cena dosiahnutá vydražením vo výške 25.200,- Eur predstavovala 80 % ceny predmetu dražby stanovenej znaleckým posudkom a bola tak v súlade s podmienkami stanovenými v ZoDD.

61. K otázkam ústavnosti a súladnosti zákona o dobrovoľných dražbách sa vyjadril Ústavný súd SR v uznesení PL. ÚS23/14 zo dňa 24. 09. 2014, v ktorom posudzoval súlad ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách s článkom 1 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom uviedol, že: „podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na to sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách), právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré, tak ako záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru, vzniká na základe zákona. Záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby“. Súd zároveň poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo/147/2017 zo dňa 29. 01. 2019, v ktorom sa najvyšší súd zaoberal otázkou, či súd môže meritórnym rozhodnutím (rozsudkom vo veci samej) uložiť strane sporu časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva. Dospel pritom k záveru, že rozhodnutie súdu vo veci samej nemohlo nahradiť predbežné opatrenie, pretože takéto rozhodnutie je v podstate nevykonateľné a zasahuje do práv žalovaného bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté o platnosti záložnej zmluvy v časti výkonu záložného práva predajom vo verejnej dražbe, priamo predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva. Uviedol, že nespochybňuje názor odvolacieho súdu, že strata obydlia žalobcov by predstavovala obrovský zásah do ich práv a spôsobila by im veľmi nepriaznivú životnú situáciu, avšak právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Súdna prax dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej únie, avšak len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzatvoril, že právny názor, podľa ktorého bolo možné žalovanému, ako záložnému veriteľovi, uložiť rozsudkom časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktorého predmetom sú nehnuteľnosti, predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva, nemožno považovať za správny. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR aj v uznesení sp. zn. 2Cdo/36/2019 zo dňa 26. 08. 2019, v ktorom zároveň vyslovil, že rozhodnutie sp. zn. 8 Cdo/147/2017 predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. 62. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že názor žalobcov o tom, že výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je v rozpore s ústavou SR, nezodpovedá relevantnej súdnej praxi, v zmysle ktorej právna úprava dobrovoľných dražieb obsiahnutá v zákone o dobrovoľných dražbách nie je v rozpore s Ústavou SR ani s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z práva Európskej únie. Z Ústavy SR ani zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva nemožnosť založenia obydlia na zabezpečenie vymoženia pohľadávky záložného veriteľa. Zásah do vlastníckeho práva žalobcov je v danom prípade realizovaný na základe nimi uzatvorenej platnej záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, pričom žalobcovia si už pri jej uzatváraní museli byť vedomí, aký dosah bude mať prípadný výkon záložného práva. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 10 záložnému veriteľa nevymedzuje, že záložné právo musí realizovať len formou exekučnej dražby na základe exekučného titulu, ale dáva mu v prípade spotrebiteľských zmlúv na výber z dvoch možností a to realizácie záložného práva buď prostredníctvom dobrovoľnej dražby alebo exekučnej dražby. Postup žalovaného 1/ pri výkone záložného práva takýmto spôsobom je v súlade s právnou úpravou. Na záver súd poznamenáva, že v súvislosti s uvedeným právom na obydlie sa žalobcovia snažili preukázať, že vydražená nehnuteľnosť je ich jediným obydlím, na druhej strane k žalobe priložili dve nájomné zmluvy uzatvorené na dobu neurčitú, ktorými predmetný byt prenechávajú do užívania tretím osobám, nájomcom. Z uvedeného potom vyplýva, že sporný byt nemôže byť ich jediným obydlím. 63. Podľa § 255 ods. 1 CSP; súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP; o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne v lehote 60 dní súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 65. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, žalobcovia 1/ a 2/ mali vo veci plný úspech, preto potom súd uložil žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov rozhodne súd v lehote 60 dní v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.